Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-60-2021.pdf
PDF · 120.02 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/60/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Q. T., N.. XX.XX.XXXX, C. A. R. XX, A., o zaplatenie 2.339,82 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.830,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.551,25 eur od 10.12.2019 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,46 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 12.08.2020 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 04.05.2021 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.339,82 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.551,25 eur od 10.12.2019 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (banka Slovenská sporiteľňa, a.s.) poskytol žalovanému úver, ktorý žalovaný riadne nesplácal. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.12.2019 uzavretej podľa § 524 Občianskeho zákonníka medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Poukázal na to, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Ďalej uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 08.10.2014 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva podľa názoru žalobcu obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 2.339,82 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.551,25 eur, z riadneho úroku vo výške 650,22 eur, z úroku z omeškania vo výške 81,39 eur a z poplatkov vo výške 56,96 eur, a to v súlade s prílohou
k zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie celej postúpenej pohľadávky, t. j. istiny vo výške 1.551,25 eur, riadneho úroku vo výške 650,22 eur, úroku z omeškania vo výške 81,39 eur a poplatkov vo výške 56,96 eur, spolu vo výške 2.339,82 eur. Takisto si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 1.551,25 eur podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to počnúc dňom 10.12.2019, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. V podaní doručenom súdu dňa 28.10.2021 žalobca uviedol, že žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 2.946,96 eur. Z tejto sumy bola na istinu úveru započítaná suma 1.448,75 eur, na zmluvný úrok bola započítaná suma 1.201,57 eur a na poplatky bola započítaná suma 296,64 eur.
3. Súdu sa spočiatku nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov a ani sa mu nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného. Súd preto doručil žalobu žalovanému oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu (zverejnené dňa 07.06.2021). Žalovaný následne zmenil adresu trvalého pobytu, súd mu preto doručil žalobu s prílohami do vlastných rúk dňa 04.11.2021 (spolu s predvolaním na pojednávanie). Žalovaný sa napriek tomu k žalobe nevyjadril a v konaní ostal nečinný.
4. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 14.12.2021 v súlade s § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") v spojení s § 297 C. s. p., na ktoré predvolal obe sporové strany. Na pojednávaní bol prítomný právny zástupca žalobcu. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 04.11.2021. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s § 180 C. s. p. vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, špecifikácia postúpenej pohľadávky, zmluva o splátkovom úvere zo dňa 08.10.2014, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 14.08.2019, všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s., výzva zo dňa 12.07.2019, výzva zo dňa 22.08.2019, platobná história, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2019, pokus o zmier zo dňa 09.07.2020 spolu s podacím hárkom.
6. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že právny predchodca žalobcu (banka Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 08.10.2014 zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver v 65 mesačných splátkach vo výške 76,92 eur (splatných vždy 6. deň v mesiaci). Úroková sadzba bola dohodnutá fixne vo výške 14,90 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 21,89 %, priemerná hodnota RPMN bola vo výške 16,81 %. Celková čiastka spojená s úverom bola vo výške 5.016,37 eur. Splatnosť prvej splátky bola dňa 06.12.2014 a termín konečnej splatnosti bol dňa 06.04.2020. Poplatok za poistenie úveru bol vo výške 8,24 eur mesačne. V čl. I bode 10. úverovej zmluvy a v čl. B bode 8. obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom si zmluvné strany dohodli právo banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, a to aj v prípade, ak je dlžník v omeškaní so splácaním pohľadávky banky o viac ako tri mesiace. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Výzvou zo dňa 12.07.2019 banka oznámila žalovanému, že ku dňu 12.07.2019 je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 1.365,59 eur. Vyzvala ho, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň ho upozornila, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, tak je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu.
Keďže žalovaný napriek výzve banky dlžné splátky úveru nezaplatil (bol v omeškaní s platením viac ako troch mesačných splátok), banka oznámením zo dňa 14.08.2019 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky ku dňu 12.08.2019 a zároveň vyzvala žalovaného na zaplatenie celej pohľadávky vo výške 2.195,63 eur do 15 dní. Výzvou zo dňa 22.08.2019 banka vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy (ku dňu 22.08.2019 vo výške 2.195,63 eur), pričom ho upozornila, že ak dlžnú sumu neuhradí, je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 09.12.2019 a z jej prílohy (identifikácia postúpenej pohľadávky) súd zistil, že banka Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o spotrebnom úvere na čokoľvek č. ú. XXXXXXXXXX na žalobcu. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2019 súd zistil, že banka oznámila žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu jej postúpenia sumu vo výške 2.339,82 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.551,25 eur, z riadneho úroku vo výške 650,22 eur, z úroku z omeškania vo výške 81,39 eur a z poplatkov vo výške 56,96 eur. Pokusom o zmier zo dňa 09.07.2020 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
7. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
8. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z.") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
9. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Podľa 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
11. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "Obchodný zákonník") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 502 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
20. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
21. Podľa § 92 ods. 8 prvej a druhej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
22. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný len čiastočne. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, a to vrátane zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V konaní bolo nesporné, že právny predchodca žalobcu (banka Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 08.10.2014 zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver v 65 mesačných splátkach vo výške 76,92 eur (splatných vždy 6. deň v mesiaci), spolu vo výške 5.016,37 eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 14,90 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 21,89 %, priemerná hodnota RPMN bola vo výške 16,81 %. Splatnosť prvej splátky bola dňa 06.12.2014 a termín konečnej splatnosti bol dňa 06.04.2020. Poplatok za poistenie úveru bol vo výške 8,24 eur mesačne. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný banke len časť dlžnej sumy, a to sumu 2.946,96 eur. Z tejto sumy bola na istinu úveru započítaná suma 1.448,75 eur, na zmluvný úrok bola započítaná suma 1.201,57 eur a na poplatky bola započítaná suma 296,64 eur.
23. Predmetnú zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 08.10.2014 súd vyhodnotil ako zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a súčasne ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Súd preskúmal túto zmluvu, pričom dospel k záveru, že obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto ju nepovažuje za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Táto zmluva bola takisto uzavretá v písomnej forme v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 21,89 % ročne neprevyšovala najvyššiu prípustnú odplatu v zmysle § 53 ods. 6 v spojení s § 1 a § 1a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorá bola v čase uzavretia zmluvy vo výške 25,40 % ročne (12,70 % x 2; porovnaj súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2014).
24. Keďže sa žalovaný dostal - napriek výzve banky zo dňa 12.07.2019 - do omeškania so splácaním viac ako troch mesačných splátok úveru, banka oznámením zo dňa 14.08.2019 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky ku dňu 12.08.2019 a zároveň vyzvala žalovaného na zaplatenie celej pohľadávky vo výške 2.195,63 eur. Banka postupovala pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Právo banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru bolo dohodnuté v čl. I bode 10. úverovej zmluvy a v čl. B bode 8. obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru žalovaný stratil právo zaplatiť predmetný úver v dohodnutých splátkach, t. j. vznikla mu povinnosť zaplatiť celý dlh (celú nesplatenú časť úveru) naraz.
25. Súd sa následne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Na základe predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 09.12.2019 vrátane jej prílohy (identifikácie postúpenej pohľadávky) došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu. Postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo žalovanému oznámené (pôvodným veriteľom) písomným oznámením o postúpení pohľadávky, pričom žalovaný v konaní nespochybňoval platnosť postúpenia, resp. aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Postúpenie pohľadávky bankou bolo vykonané v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a takisto v súlade s § 17 ods. 1 v spojení s § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. (žalobca má udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu od 05.08.2016). Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný.
26. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.339,82 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.551,25 eur, z riadneho úroku vo výške 650,22 eur, z úroku z omeškania vo výške 81,39 eur a z poplatkov vo výške 56,96 eur. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 2.946,96 eur. Z tejto sumy bola na istinu úveru započítaná suma 1.448,75 eur, na zmluvný úrok bola započítaná suma 1.201,57 eur a na poplatky bola započítaná suma 296,64 eur. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3.000,- eur. Keďže žalovaný zaplatil na istinu úveru sumu spolu vo výške 1.448,75 eur, predstavovala nesplatená istina úveru ku dňu postúpenia pohľadávky sumu vo výške 1.551,25 eur (3.000,- eur - 1.448,75 eur). Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Súd preto vyhovel žalobe v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.551,25 eur v celom rozsahu.
27. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 650,22 eur, t. j. vyčíslený a počítaný až do dňa postúpenia pohľadávky na žalobcu. V prípade vyhlásenia predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úveru však veriteľovi náleží zmluvný úrok z istiny (najviac) vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník-spotrebiteľ zaplatil ako cenu peňazí. Nepatrí mu teda nárok na zaplatenie zmluvného úroku až do zaplatenia (vrátenia) istiny úveru, resp. do dňa postúpenia pohľadávky na žalobcu, ako si ho uplatnil žalobca v podanej žalobe. Pre spotrebiteľa je nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze
veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník-spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť pre rozpor so zákonom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.06.2020 sp. zn. 5 Cdo 42/2020, zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 5/2021).
28. V súlade s vyššie uvedenou ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný zaplatil ako cenu peňazí. Žalovaný pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zaplatil sumu 2.946,96 eur, z ktorej bola na zaplatenie zmluvných úrokov použitá suma 1.201,57 eur. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola celková čiastka spojená s úverom vo výške 5.016,37 eur, z čoho istina úveru bola v sume 3.000,- eur, poplatok za poistenie v sume 535,60 eur (65 mesiacov x 8,24 eur mesačný poplatok za poistenie) a dohodnuté zmluvné úroky v sume 1.480,77 eur (5.016,37 eur - 3.000,- eur - 535,60 eur = 1.480,77 eur). Keďže žalovaný zaplatil na zmluvných úrokoch sumu 1.201,57 eur, zostáva mu zaplatiť sumu 279,20 eur (1.480,77 eur - 1.201,57 eur = 279,20 eur). Súd preto vyhovel žalobe v časti o zaplatenie zmluvných (riadnych) úrokov vo výške 279,20 eur a vo zvyšku zmluvných úrokov (t. j. v sume 371,02 eur: 650,22 eur - 279,20 eur = 371,02 eur) žalobu ako bezdôvodnú zamietol.
29. Dlh žalovaného teda pozostáva z dlžnej istiny úveru vo výške 1.551,25 eur a z dlžných zmluvných úrokov vo výške 279,20 eur, spolu vo výške 1.830,45 eur. Keďže žalovaný túto sumu doposiaľ nezaplatil, uložil mu súd povinnosť zaplatiť ju žalobcovi ako právnemu nástupcovi veriteľa (Slovenskej sporiteľne, a.s.). Vo zvyšnej časti žalobou uplatneného nároku (t. j. v časti zmluvných úrokov vo výške 371,02 eur, v časti vyčísleného úroku z omeškania vo výške 81,39 eur a v časti poplatkov vo výške 56,96 eur) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
30. Žalobca si podanou žalobou uplatnil takisto nárok na zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 81,39 eur a nárok na zaplatenie (zmluvných) poplatkov vo výške 56,96 eur. Súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobca neuniesol svoju základnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní týchto nárokov, vyplývajúcu mu z čl. 8 C. s. p. a z § 132 ods. 1 a 2 C. s. p. Žalobca totiž v žalobe neuviedol také skutkové tvrdenia, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že mu (resp. jeho právnemu predchodcovi) vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a (zmluvných) poplatkov v požadovanej výške. Žalobca v žalobe a ani v priebehu konania neuviedol, z akej sumy a za aké obdobie si vyčíslil zákonné úroky z omeškania vo výške 81,39 eur. Súd preto nemohol ustáliť, či si žalobca uplatnil tento nárok v súlade so zákonom. Žalobca takisto v žalobe a ani v priebehu konania neuviedol, aké konkrétne poplatky a za aké obdobie si podanou žalobou uplatnil. Žalobca len vo všeobecnosti uviedol, že suma 56,96 eur predstavuje "najmä poplatky za poistenie úveru a poplatky za upomienky". Opísanie rozhodujúcich skutočností však nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (porovnaj § 132 ods. 2 C. s. p.). Žalobca pritom netvrdil a ani nepreukázal, že sa so žalovaným na platení týchto poplatkov dohodol, a nepreukázal takisto ani to, že tieto spoplatnené úkony (upomínanie žalovaného) aj v skutočnosti vykonal. Žalobca pritom nemôže od žalovaného požadovať poplatky, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).
31. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019). Ako však
súd uviedol už vyššie, žalobca vo svojej žalobe neuviedol ani základné skutočnosti, z ktorých by vyplývali dôvodnosť a trvanie nároku na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania vo výške 81,39 eur a nároku na zaplatenie (zmluvných) poplatkov vo výške 56,96 eur. Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 C. s. p. Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. 3 C. s. p.). Advokát ako zástupca žalobcu mal preto vedieť, že žalobca je povinný uviesť v žalobe všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, t. j. opísať všetky rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku.
32. Nebol preto daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 C. s. p., teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Takisto nebol daný dôvod vyzývať žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa § 129 C. s. p., keďže nedostatok spočívajúci v neuvedení rozhodujúcich skutočností nie je vadou žaloby a jeho následkom nie je odmietnutie žaloby, ale jej zamietnutie pre neunesenie bremena tvrdenia. Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola (v tejto časti) zjavne nedôvodná v zmysle § 138 C. s. p., súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na (čiastočné) späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu v tejto časti z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia (teda z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení), a nie z dôvodu, že zo skutočností uvedených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je v tejto časti zjavne nedôvodná. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť žaloby nemožno považovať za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 512). Súd pritom na pojednávaní dňa 14.12.2021 uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, a teda vytvoril žalobcovi (jeho právnemu zástupcovi) možnosť na doplnenie podstatných skutkových tvrdení. Žalobca (jeho právny zástupca) však chýbajúce skutkové tvrdenia nedoplnil.
33. Dňom nasledujúcim po dni, keď bola bankou vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru (t. j. dňom 13.08.2019), sa žalovaný dostal do omeškania s plnením (celého) peňažného dlhu. Súd preto v súlade s § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) z istiny úveru vo výške 1.551,25 eur tak, ako to žalobca žiadal v žalobe, teda od 10.12.2019 až do zaplatenia.
34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.830,45 eur, žalovaný bol v konaní úspešný v zamietnutej časti o zaplatenie sumy 509,37 eur. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 78,23 % (podiel sumy 1.830,45 eur a sumy 2.339,82 eur) a vo zvyšku bol neúspešný. Žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 21,77 % (podiel sumy 509,37 eur a sumy 2.339,82 eur) a vo zvyšku bol neúspešný. Rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného tak predstavuje čistý úspech žalobcu v rozsahu 56,46 % (78,23 % - 21,77 %). Súd preto rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 56,46 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.