Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_2S-31-2019.pdf
PDF · 135.68 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: U.. I. U., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom vo X. M., P. XXX/X, zastúpeného advokátom JUDr. Máriusom Vladovičom, so sídlom vo Veľkom Krtíši, Nemocničná 16, proti žalovanému: Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Botanická 17, zastúpenému spoločnosťou Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 35724111, so sídlom v Bratislave, Mostová 2, za ktorú konajú advokáti JUDr. Pavol Erben a JUDr. Juraj Erben, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Prezídia žalovaného č. 15/2018 Pr zo dňa 22.11.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Disciplinárny senát DiK žalovaného disciplinárnym rozkazom č. 15/2018 DS zo dňa 27.8.2018 uznal žalobcu vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z.z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 442/2004 Z.z.) spočívajúceho v porušení povinnosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z.z., pretože ako člen Komory veterinárnych lekárov SR pri psovi, plemeno bernský salašnícky pes, samčieho pohlavia, narodeného 28.5.2011, menom „Beny“, majiteľa W. P., P.-K. XXX, dňa 4.4.2018 nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne, nakoľko neponechal zviera v lekárskej starostlivosti (hospitalizácii) napriek prebiehajúcemu zhoršovaniu zdravotného stavu zvieraťa (ktoré sa prejavovalo pribúdaním klinických príznakov ochorenia, a to zvracaním, samovoľným pomočovaním, únikom stolice a ochrnutím panvových končatín), a uložil mu disciplinárna opatrenie - pokutu v sme 500,- € podľa § 21 ods. 2 písm. b/ zákona č. 442/2004 Z.z. a § 3 písm. b/ prvej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL SR.
2. Žalobca podaním zo dňa 25.9.2018 namietal, že disciplinárna komisia nemala žiaden mandát a právomoc vo veci konať a vydať rozhodnutie. Uviedol, že podanie chovateľa zo dňa 24.4.2018 disciplinárna komisia zamietla, preto považuje vec za ukončenú. Zo všeobecných právnych predpisov vyplýva, že pokiaľ dôjde k zamietnutiu, prerušeniu alebo odloženiu disciplinárneho,. správneho, trestného, dedičského alebo iného konania, pri novom konaní musia byť všetci účastníci konania o tejto skutočnosti informovaní.
3. Disciplinárny senát žalovaného rozhodnutím č. 15/2018 DS zo dňa 16.10.2018 žalobcu uznal vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z.z. spočívajúceho v porušení povinnosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z.z., pretože ako člen Komory veterinárnych lekárov SR pri psovi, plemeno bernský salašnícky pes, samčieho pohlavia, narodeného 28.5.2011, menom „Beny“, majiteľa W. P., P.-K. XXX, dňa 4.4.2018 nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne, nakoľko neponechal zviera v lekárskej starostlivosti (hospitalizácii) napriek prebiehajúcemu zhoršovaniu zdravotného stavu zvieraťa, a uložil mu disciplinárna opatrenie - pokutu v sme 500,- € podľa § 21 ods. 2 písm. b/ zákona č. 442/2004 Z.z. a § 3 písm. b/ prvej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL SR.
Disciplinárny senát odôvodnil uznanie žalobcu vinným tým, že žalobca neponechal zviera v lekárskej starostlivosti (hospitalizácii) napriek prebiehajúcemu zhoršovaniu zdravotného stavu zvieraťa, ktoré sa prejavovalo pribúdaním klinických príznakov ochorenia, a to zvracaním, samovoľným pomočovaním, únikom stolice a ochrnutím panvových končatín. Uvedené bolo preukázané obsahom sťažnosti zo dňa 25.4.2018, zdravotnou dokumentáciou žalobcu zo dňa 4.4.2018 a zdravotnou dokumentáciou MVDr. Gabriely Sliackej zo dňa 4.4.2018.
Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadol na povahu porušenej povinnosti, ktorou je odborný výkon súkromných veterinárnych činností ako základnej povinnosti súkromného veterinárneho lekára. Zobral do úvahy, že žalobca sa úmyselne dopustil disciplinárneho previnenia, keďže v konaní bolo preukázané, že vedel, že svojím konaním môže porušiť svoju povinnosť odborného výkonu súkromných veterinárnych činností. Priťažujúcou okolnosťou bola skutočnosť, že išlo o opakované disciplinárne previnenie žalobcu.
4. Prezídium žalovaného rozhodnutím č. 15/2018 Pr zo dňa 22.11.2018 zamietlo odvolanie žalobcu a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie č. 15/2018 DS zo dňa 16.10.2018 ako vecne správne.
Prezídium žalovaného považovalo námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti, neopodstatnenosti a zmätočnosti prvostupňového rozhodnutia za nedôvodnú, pretože žalobca ich bližšie neodôvodnil a prezídium tieto pochybenia ani nezistilo.
Disciplinárny senát konal v zmysle Disciplinárneho poriadku, disciplinárny rozkaz bol vydaný v súlade s § 10 až § 12 Disciplinárneho poriadku, žalobcovi bol riadne doručený dňa 21.9.2018 a reakciu žalobcu naň zo dňa 25.9.2018 vyhodnotil ako odpor proti disciplinárnemu rozkazu, hoci nebol odôvodnený, následne disciplinárny rozkaz zrušil a nariadil vo veci pojednávanie. Žalobca sa vyjadril k návrhu na začatie disciplinárneho konania a zopakoval výhrady, že mu s disciplinárnym rozkazom nebol doručený aj návrhu na začatie konania. Disciplinárny poriadok neukladá povinnosť zaslať disciplinárne obvinenému s disciplinárnym rozkazom aj návrh na začatie disciplinárneho konania alebo pred vydaním disciplinárneho rozkazu. Nedodržanie lehoty podľa § 7 Siedmej časti Disciplinárneho poriadku nezakladá nezákonnosť rozhodnutia disciplinárneho senátu, pretože ide o poriadkovú lehotu.
Aj napriek tomu, že spôsob vybavenia sťažnosti nemá vplyv na disciplinárne konanie, prezídium žalovaného poukázalo na to, že sťažnosť bola vybavená ako opodstatnená. Disciplinárne konanie sa začína na základe návrhu predsedu Dozornej komisie žalovaného a nie na základe sťažnosti, preto je táto námietka žalobcu bezpredmetná.
Skutočnosť, že žalobca „z opatrnosti vzorku séra zmrazil“ preukazuje, že vedel že zviera nie je diagnostikované a napriek tomu ho odoslal v zhoršujúcom sa zdravotnom stave domov, čo je prejavom neodborného výkonu jeho činnosti. Prezídium považuje za neopodstatnenú aj námietku, že žalobca neposkytuje hospitalizáciu, pretože žalobca v zdravotnej dokumentácii sám uviedol, že zvieraťu podával infúzie, čo je úkonom hospitalizácie. Pojem „hospitalizácia“ je vo veterinárnej medicíne pomocný pojem prevzatý z humánnej medicíny, preto je aj v návrhu na začatie disciplinárneho konania uvedený v zátvorke a jeho podstatou je najmä poskytovanie intenzívnej starostlivosti spočívajúcej hlavne v podávaní infúzií a pozorovaní zmien zdravotného stavu zvieraťa. Preto tu bolo hlavným odborným pochybením, že žalobca neponechal zviera v jeho lekárskej starostlivosti „hospitalizácii“ napriek prebiehajúcemu zhoršovaniu zdravotného stavu, pretože práve tento bol dôvodom nutnosti jeho ďalšej liečby a pozorovania a nie odoslania domov.
Správny orgán konštatoval úmysel žalobcu spáchať delikt vo svojej úvahe pri ukladaní disciplinárneho opatrenia. Úmysel žalobcu spočíva v tom, že vzhľadom na jeho odbornosť vedel, že svojím konaním môže porušiť svoju povinnosť odborného výkonu súkromných veterinárnych činností, išlo teda o úmysel nepriamy. Žalobca vedel, že neodborným konaním môže prísť k poškodeniu alebo ohrozeniu zdravotného stavu zvieraťa, a skutočnosť, že popísal zhoršovanie zdravotného stavu zvieraťa aj v zdravotnej dokumentácii a napriek tomu ho neponechal v lekárskej starostlivosti, dokazuje, že bol uzrozumený s tým, že poškodenie alebo ohrozenie zdravia zvieraťa spôsobí.
Prezídium žalovaného považovalo za priťažujúcu okolnosť opakované spáchanie skutkovo zhodného správneho deliktu žalobcom. V prvom disciplinárnom konaní č. 16/2017 DS bol žalobca uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia (neponechanie zvieraťa v lekárskej starostlivosti - hospitalizácii) disciplinárnym rozkazom, voči ktorému nepodal odpor.
II. Žaloba
5. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Prezídia žalovaného č. 15/2018 Pr zo dňa 22.11.2018, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 6. 7. Podľa jeho názoru je napadnuté rozhodnutie nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav, aj nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
6. Namietal, že návrh na začatie disciplinárneho konania mu bol doručený až po vydaní disciplinárneho rozkazu č. 15/2018 DS zo dňa 27.8.2018, konkrétne dňa 8.10.2018, ku ktorému sa aj písomne vyjadril. Napriek jeho vyjadreniu bolo vydané prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.10.2018, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia.
7. Vec považoval za právoplatne skončenú zamietnutím sťažnosti chovateľa psa ako neopodstatnenej. Napriek tomu však žalovaný viedol disciplinárne konanie a vydal v ňom napadnuté rozhodnutie. Dozorná komisia mala postupovať podľa § 40 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok), a teda ak sa v konaní vyskytla otázka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté príslušným orgánom, týmto rozhodnutím bola disciplinárna komisia viazaná.
8. Ďalej namietal, že rozhodnutie (disciplinárny rozkaz) nebolo vydané v lehote vyplývajúcej z § 7 siedmej časti Disciplinárneho poriadku, čím došlo k porušeniu uvedeného ustanovenia a k nezákonnosti takto vydaného rozhodnutia. Uvedené procesné pochybenia mu znemožnili účinne sa brániť v disciplinárnom konaní.
9. Žalovaný sa vo vzťahu k predmetu konania (bernský salašnícky pes) nezaoberal vyjadreniami žalobcu, že si splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 488/2002 Z.z., najmä, že išlo o neurologického pacienta, pri jeho liečení mu odobral krv vo svojej ambulancii, vykonal serologické vyšetrenie a z opatrnosti vzorku séra zmrazil. Následne dňa 30.4.2018 z vlastnej iniciatívy zmrazené sérum odoslal na rozbor do spoločnosti Alpha medical, s.r.o. a výsledky rozboru zaslal Dozornej komisii. Zdôraznil, že vo svojej veterinárnej ambulancii neposkytuje hospitalizáciu.
10. Žalobca sa nestotožnil so záverom žalovaného, že sa disciplinárneho previnenia dopustil úmyselne. Poukázal na to, že žalovaný vychádzal iba zo sťažnosti chovateľa psa a nezobral do úvahy jeho písomné vyjadrenie. Podľa jeho názoru je potrebné vychádzať z kompletného chorobopisu bernského salašníckeho psa, kde je uvedený presný popis choroby a spôsob liečby. Disciplinárny senát nevedel, aká veterinárna starostlivosť bola zvieraťu poskytnutá, pretože žalobca nebol v konaní vypočutý, predvolanie na pojednávanie mu nebolo doručené riadne a včas, a sám v jeho veterinárnej ambulancii neposkytuje hospitalizáciu. Žalobca v tom čase urobil všetko, aby sa stav zvieraťa zlepšil a neponechanie zvieraťa na ďalšie pozorovanie považoval v tom čase za najlepšie riešenie, a preto
ho odoslal domov. Žalobca tvrdí, že mu spáchanie deliktov nebolo preukázané a skutky nie sú disciplinárnym previnením.
III. Vyjadrenie žalovaného
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a v podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že nemá vedomosť, žeby žalobcovi bola doručená informácia o neprijatí sťažnosti chovateľa psa, naopak, Disciplinárna komisia dňa 18.5.2018 rozhodla, že sťažnosť chovateľa zo dňa 25.4.2018 je opodstatnená.
12. Disciplinárny senát žalovaného rozhodol disciplinárnym rozkazom podľa § 10 piatej časti Disciplinárneho poriadku a bol doručený žalobcovi do vlastných rúk. Disciplinárny senát nemal v tomto štádiu disciplinárneho konania povinnosť zasielať žalobcovi aj návrh na začatie disciplinárneho konania a vyzývať ho na vyjadrenie k nemu. Disciplinárny poriadok umožňuje podať proti disciplinárnemu rozkazu aj neodôvodnený odpor, ktorým sa disciplinárny rozkaz ruší, v disciplinárnom konaní sa pokračuje nariadením pojednávania, pred ktorým disciplinárny senát vyzve disciplinárne obvineného v zmysle § 3 piatej časti Disciplinárneho poriadku na vyjadrenie sa k návrhu a na vznesenie prípadnej námietky zaujatosti. Žalobca sa k návrhu samostatne písomne nevyjadril (vyjadril sa dvakrát k disciplinárnemu rozkazu) a nezúčastnil sa ani ústneho pojednávania dňa 16.10.2018, o ktorom bol upovedomený vo výzve dňa 1.10.2018, čím si sám odňal práva.
13. Lehota 30 dní, prípadne 60 dní, na rozhodnutie o návrhu na začatie disciplinárneho konania je len poriadkovou lehotou a jej nedodržaním nevzniká nezákonnosť rozhodnutia.
14. Žalovaný trvá na tom, že žalobca mal a mohol ponechať psa v ďalšej zdravotnej starostlivosti. o možnosti hospitalizácie zo strany žalobcu nemal disciplinárny senát pochybnosti. Ak žalobca z nejakého dôvodu nemohol pokračovať v zdravotnej starostlivosti, čo nie je pravda, bolo by porušením Etického a profesného poriadku, že chovateľa so psom neposlal k inému veterinárnemu lekárovi. Žalobca sa však týmto spôsobom nebráni. Výšku uloženej pokuty 500,- € žalovaný považuje za primeranú povahe skutku, za riadne odôvodnenú a nemá na žalobcu likvidačný vplyv.
15. Žalovaný pripojil k vyjadreniu kópiu disciplinárneho rozkazu č. 16/2017 DS zo dňa 25.2.2018, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 100,- € za porušenie povinnosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z.z.
IV. Replika žalobcu
16. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe. Doplnil, že v čase, kedy mu bolo doporučene doručené rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti chovateľa psa, prišiel do jeho veterinárnej ambulancie chovateľ psa Ernest Poltársky a za prítomnosti jeho zamestnankyne mu vytýkal, že mu bolo doručené rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti, ktoré mal žalobca podľa jeho názoru zmanipulovať. Vzhľadom na to, že žalobca považoval sťažnosť chovateľa za ukončenú, rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti nearchivoval.
V. Duplika žalovaného
17. Žalovaný v duplike zotrval na argumentoch uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe.
VI. Verejné vyhlásenie rozsudku
18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 15.12.2021 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci.
19. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24. júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 442/2004 Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
20. Správny súd poukazuje aj na § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov aj na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu vyvolanú šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a núdzový stav vyhlásený uznesením vlády SR č. 695/2021 súdy v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykonávajú pojednávania len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom vyhláškou č. 24/2021 Z.z. (vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, o ktoré v predmetnej právnej veci nejde).
VII. Relevantné právne predpisy
21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z.z. súkromný veterinárny lekár okrem povinností uvedených v osobitnom predpise je povinný vykonávať súkromnú veterinárnu činnosť odborne, v súlade so zásadami etiky, ktoré vydá komora.
23. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z.z. disciplinárna komisia prerokúva porušenie plnenia povinností ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z.z. disciplinárnym previnením člena komory je porušenie povinností, ktoré ustanovil tento zákon, alebo porušenie zásad etiky súkromného veterinárneho lekára, ak nejde o trestný čin.
25. Podľa § 21 ods. 2 písm. b/ zákona č. 442/2004 Z.z. za porušenie povinností uvedených v § 9 ods. 2 a 3 a zásad etiky súkromného veterinárneho lekára možno členovi komory uložiť niektoré z týchto disciplinárnych opatrení: pokutu až do výšky 30 000 Sk (995,80 €).
26. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 442/2004 Z.z. pri ukladaní disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia a opakované disciplinárne previnenie alebo inú priťažujúcu okolnosť.
27. Podľa § 22 zákona č. 442/2004 Z.z. o uložení disciplinárneho opatrenia rozhoduje trojčlenný disciplinárny senát v konaní, ktoré sa začína na návrh predsedu dozornej komisie. Návrh možno podať do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa predseda dozornej komisie dozvedel o porušení povinnosti alebo zásad etiky (§ 21 ods. 1), najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nim došlo (ods. 1). Disciplinárny senát je povinný o veci rozhodnúť do 30 dní od začiatku konania; vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní od začiatku konania. Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné a
musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku (ods. 2). Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu môže podať člen komory alebo predseda dozornej komisie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia odvolanie prezídiu; odvolanie má odkladný účinok (ods. 3). O odvolaní rozhoduje prezídium, ktoré napadnuté rozhodnutie potvrdí, alebo zruší. Ak napadnuté rozhodnutie zruší, vráti vec disciplinárnemu senátu na nové konanie. Disciplinárny senát je rozhodnutím prezídia viazaný (ods. 4). Rozhodnutie komory o disciplinárnom opatrení je konečné; vykonáva ho prezídium komory. Ak právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty nebolo dobrovoľne splnené, možno ho vykonať v konaní o výkone rozhodnutia podľa osobitného predpisu (ods. 5).
28. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
29. Podľa § 2 prvej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného disciplinárnym previnením je porušenie povinností, ktoré ustanovil zákon o komore, stanovy, uznesenia snemu a ostatné vnútorné predpisy komory vydané v súlade so stanovami a porušenie zásad etiky súkromného veterinárneho lekára, ak nejde o trestný čin.
30. Podľa § 3 písm. b/ prvej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného za porušenie povinností uvedených v § 2 možno súkromnému veterinárnemu lekárovi uložiť niektoré z týchto disciplinárnych opatrení: pokutu až do výšky 995,80 €.
31. Podľa § 3 piatej časti Disciplinárneho poriadku ak návrh obsahuje náležitosti uvedené v § 3 tretej časti tohto poriadku, predseda DS doručí do vlastných rúk disciplinárne obvinenému návrh s výzvou, aby v lehote sedem dní vzniesol prípadnú námietku zaujatosti voči DS alebo členovi DS, vyjadril sa k návrhu, ak to považuje za potrebné, a oznámil, či súhlasí, aby sa pojednávanie konalo bez jeho prítomnosti. Vo výzve treba disciplinárne obvineného poučiť aj o ustanoveniach § 15 šiestej časti tohto poriadku. Súčasťou výzvy môže byť aj upovedomenie podľa § 3 šiestej časti poriadku.
32. Podľa § 10 piatej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného ak je už pri podaní návrhu na začatie disciplinárneho konania z predložených dôkazov skutkový stav spoľahlivo zistený a ak nie sú pochybnosti o spáchaní skutku obvineným, môže DS rozhodnúť bez nariadenia pojednávania disciplinárnym rozkazom.
33. Podľa § 12 piatej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného disciplinárny rozkaz sa doručuje do vlastných rúk disciplinárne obvinenému a predsedovi DK. Náhradné doručenie je vylúčené. Ak sa nepodarí disciplinárny rozkaz doručiť disciplinárne obvinenému, postupuje DS podľa šiestej časti tohto poriadku.
34. Podľa § 1 šiestej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného ak DS nerozhodol spôsobom uvedeným v§ 4, § 5 alebo § 6 piatej časti tohto poriadku a uplynula lehota uvedená v § 3 piatej časti tohto poriadku, nariadi predseda DS pojednávanie.
35. Podľa § 2 šiestej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného termín pojednávanie určí predseda DS tak, aby disciplinárne obvinený a predseda DK mali od upovedomenia aspoň päť pracovných dní na prípravu. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom. Upovedomenie o mieste a čase pojednávania treba disciplinárne obvinenému a predsedovi DK doručiť do vlastných rúk.
36. Podľa § 4 šiestej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného pojednávanie sa môže konať aj bez prítomnosti disciplinárne obvineného, ak s tým, súhlasí, alebo ak sa na pojednávanie nedostaví bez ospravedlnenia z vážnych dôvodov napriek riadnemu upovedomeniu.
37. Podľa § 6 siedmej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného DS uzná disciplinárne obvineného za vinného, ak bolo dokázané, že sa stal skutok, ktorý je uvedený v návrhu, že ho spáchal disciplinárne
obvinený a že skutok je disciplinárnym previnením podľa § 2 prvej časti tohto poriadku. Inak DS disciplinárne obvineného spod návrhu oslobodí.
38. Podľa § 7 siedmej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného DS je povinný o veci rozhodnúť do 30 dní od začiatku disciplinárneho konania; vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní od začiatku disciplinárneho konania. 39. Podľa § 4 prvej časti Etického a profesného poriadku žalovaného ošetrenie zvieraťa alebo skupiny zvierat bez predchádzajúceho klinického vyšetrenia je neprípustné. Ošetrením je aj predpísanie a podanie lieku.
VIII. Posúdenie veci krajským súdom
40. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie prezídia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uznaní žalobcu vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia a bola mu uložená pokuta v sume 500,- €.
41. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b/ či povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru.
42. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. V disciplinárnom konaní je predmetom konania posudzovanie disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania, resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil disciplinárneho previnenia skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, čo sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 5.11.2009, sp. zn. 6 Sžo 255/2010 zo dňa 22.6.2011).
43. V zmysle ustálenej judikatúry citovanej vyššie bolo povinnosťou disciplinárneho senátu žalovaného vo výroku rozhodnutia, ktorým uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie, uviesť skutok, ktorým sa disciplinárneho previnenia dopustil z hľadiska miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa aj stalo. Výrok napadnutého rozhodnutia je podľa názoru správneho súdu dostatočne jasný, zrozumiteľný a určitý, čo umožňuje jeho preskúmanie. Je v ňom uvedené miesto, čas aj spôsob spáchania disciplinárneho previnenia: a. miesto spáchania - sídlo žalobcu ako súkromného veterinárneho lekára, b. spôsob spáchania - pri psovi, plemeno bernský salašnícky pes, samčieho pohlavia, narodeného 28.5.2011, menom „Beny“, majiteľa W., dňa 4.4.2018 žalobca nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne, nakoľko neponechal zviera v lekárskej starostlivosti (hospitalizácii) napriek prebiehajúcemu zhoršovaniu zdravotného stavu zvieraťa, c. čas spáchania - dňa 4.4.2018.
44. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný pri dokazovaní vychádzal zo zdravotných dokumentácií dotknutého psa vystavených dňa 4.4.2018 žalobcom a MVDr. Gabrielou Sliackou, z vyjadrenia žalobcu k disciplinárnemu rozkazu a zo sťažnosti chovateľa psa zo dňa 25.4.2018.
45. Žalobca v prvom rade namieta nedodržanie 30-dňovej lehoty na rozhodnutie od začatia disciplinárneho konania a v dôsledku toho nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že návrh na začatie disciplinárneho konania podal predseda Dozornej komisie žalovaného podaním datovaným 18.5.2018; na podaní však chýba prezenčná pečiatka, kedy bol návrh doručený disciplinárnej komisii. Správny súd preto vychádza z toho, že návrh bol doručený disciplinárnej komisii dňa 18.5.2018 (keďže žalovaný netvrdí opak a nevyplýva to ani z administratívneho spisu), kedy sa aj začalo disciplinárne konanie voči žalobcovi. Zákon č. 442/2004 Z.z. v ustanovení § 22 ods. 2 aj Disciplinárny poriadok žalovaného v § 7 siedmej časti upravujú procesnú lehotu na vydanie rozhodnutia, a to 30 dní od začatia konania a v zložitých prípadoch 60 dní od začatia konania. Uvedená lehota na rozhodnutie o disciplinárnom návrhu je poriadkovou lehotou a jej márne uplynutie bez ďalšieho nespôsobuje nezákonnosť vydaného rozhodnutia a zákon č. 442/2004 Z.z. ani Disciplinárny poriadok žalovaného nespája s márnym uplynutím 30-dňovej lehoty zánik práva na uloženie sankcie za disciplinárny delikt. Ide o procesnú lehotu majúcu len poriadkový charakter, účelom ktorej je vec vybaviť bez zbytočných prieťahov. Nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia nemožno teda považovať za takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a v zásade jej nedodržanie nepredstavuje ani taký zásah do práv a právom chránených záujmov, ktorým by vznikla ujma (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/129/2013 zo dňa 25.11.2014). V predmetnej právnej veci posledný deň 30-dňovej lehoty na rozhodnutie o disciplinárnom návrhu pripadol na nedeľu 17.6.2018, čiže posledným dňom bol najbližší nasledujúci pracovný deň, a to pondelok 18.6.2018. Disciplinárny senát rozhodol disciplinárnym rozkazom po uplynutí uvedenej lehoty dňa 27.8.2018. Je teda pravdou, že disciplinárny senát rozhodol až po márnom uplynutí 30-dňovej lehoty, čo však v zmysle vyššie uvedených záverov a rozhodnutia najvyššieho súdu nespôsobuje nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Uvedenú procesnú poriadkovú lehotu nemožno stotožňovať s hmotnoprávnou lehotou na uloženie sankcie, ktorej márnym uplynutím zaniká možnosť sankcionovania disciplinárne obvineného za spáchanie správneho deliktu, pretože o túto situáciu v predmetnej veci nejde. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 15/2008 zo dňa 6.8.2008, v zmysle ktorého sa rozhodnutie správneho orgánu nezrušuje preto, aby sa formálne zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia a nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka, z uvedeného dôvodu nebol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
46. Žalobca mal možnosť sa v disciplinárnom konaní vyjadriť k začatiu disciplinárneho konania voči nemu a navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný (resp. jeho disciplinárny senát) po doručení návrhu na začatie konania disciplinárnej komisii rozhodol disciplinárnym rozkazom v zmysle § 10 a nasl. piatej časti Disciplinárneho poriadku, s ktorým sa nespája povinnosť doručiť návrh na začatie disciplinárneho konania disciplinárne obvinenému. Z logického výkladu ustanovení upravujúcich vydanie disciplinárneho rozkazu vyplýva, že ho disciplinárny senát vydá, ak považuje skutkový stav za spoľahlivo zistený, a to už v čase podania návrhu na začatie disciplinárneho konania a na základe dôkazov v ňom obsiahnutých (§ 10 piatej časti Disciplinárneho poriadku); disciplinárnym rozkazom sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania; tieto skutočnosti sa dejú bezprostredne po podaní návrhu na začatie disciplinárneho konania. Po včas podanom odpore proti disciplinárnemu rozkazu sa disciplinárny rozkaz ruší a disciplinárny senát pripraví pojednávanie vo veci (§ 15 piatej časti
Disciplinárneho poriadku). Za účelom prípravy pojednávania disciplinárny senát zašle návrh na začatie konania disciplinárne obvinenému, vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril, zároveň ho môže predvolať na pojednávanie, vyzve ho, či súhlasí s pojednávaním v jeho neprítomnosti, a poučí o možnosti predniesť záverečnú reč na pojednávaní. Podľa názoru správneho súdu je ustanovenie § 3 piatej časti Disciplinárneho poriadku systematicky začlenené pred úpravu zastavenia disciplinárneho konania alebo jeho prerušenia z toho dôvodu, že je všeobecným ustanovením, z ktorého výnimku predstavuje práve vydanie disciplinárneho opatrenia v zrýchlenom konaní bez vyjadrenia disciplinárne obvineného, bez pojednávania a na základe dôkazov obsiahnutých v návrhu na začatie konania. Správny súd preto dospel k záveru, že ak disciplinárny senát doručil žalobcovi návrh na začatie disciplinárneho konania až po zrušení disciplinárneho rozkazu na základe včas podaného odporu, neporušil právo žalobcu na obhajobu v disciplinárnom konaní. Práve naopak, s doručení návrhu na začatie disciplinárneho konania žalobcu poučil o možnosti vyjadriť sa k návrhu (čo žalobca aj urobil), upovedomil ho o pojednávaní dňa 16.10.2018 a poučil ho o možnosti vzniesť námietku zaujatosti voči členom disciplinárneho senátu alebo disciplinárnemu senátu ako celku, mal tiež možnosť oznámiť, či súhlasí s pojednávaním v jeho neprítomnosti a či si na zastupovanie v konaní zvolí advokáta. Žalobca prevzal výzvu aj upovedomenie o pojednávaní dňa 9.10.2018, preto bola zachovaná lehota piatich pracovných dní na prípravu na pojednávanie, tak ako to vyžaduje § 2 šiestej časti Disciplinárneho poriadku. Neobstojí preto námietka žalobcu, že nebol riadne a včas upovedomený o pojednávaní, pretože z administratívneho spisu vyplýva opak. Ak sa žalobca v tejto situácii nedostavil bez ospravedlnenia na pojednávanie, išlo o jeho rozhodnutie, ktorého následky musí znášať sám a nemôže ich prenášať na žalovaného, ktorý ich nespôsobil.
47. Podľa názoru správneho súdu správne orgány oboch stupňov dostatočne zistili skutkový stav, mali k dispozícii relevantné listinné dôkazy - zdravotné dokumentácie dotknutého psa vystavené dňa 4.4.2018 žalobcom a MVDr. Gabrielou Sliackou, vyjadrenia žalobcu k disciplinárnemu rozkazu a sťažnosťou chovateľa psa zo dňa 25.4.2018. Kompletná zdravotná dokumentácia zvieraťa by vzhľadom na lekárske správy založené v administratívnom spise bola nadbytočná a neprispela by k inému zisteniu skutkového stavu veci.
48. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 4.4.2018 odobral dotknutému psovi vzorku krvi, sérum zmrazil (bez toho, aby uviedol, či sa zmrazením vzorka znehodnotí alebo pre laboratórne účely zostane jej kvalita nezmenená a nebude znamenať zmenu výsledkov) a až po zmrazení ho 30.4.2018 odoslal do laboratória. V lekárskej správe zo dňa 4.4.2018 žalobca uviedol, že pes sa nevie postaviť na predné labky, mal zníženú citlivosť na ľavej prednej labke a teplotu 39,1 °C, na ambulantnom stole sa pes vyprázdnil; ako diagnózu stanovil: „susp. kliešťová infekcia ?“ a podal mu infúziu. Laboratórne výsledky v lekárskej správe (chorobopise psa) nevyhodnotil. V lekárskej správe MVDr. Gabriely Sliackej z toho istého dňa 4.4.2018 sa však uvádza iná diagnóza psa - diabetes mellitus
- a to na základe biochemického rozboru krvi popísaného a vyhodnoteného v chorobopise psa: glukóza 26,3 mmol/l, TP 62 g/l, kreatinín 90 umol/l, močovina 6,37 mmol/l, ALT 0,92 ukat/l, GGT 0,07 ukat/l. Napriek veterinárnej starostlivosti podanej psovi MVDr. Gabrielou Sliackou (kyslík, inzulín) došlo k jeho úmrtiu; MVDr. Gabriela Sliacka psa vyšetrovala až po tom, čo ho vyšetroval žalobca. Uvedené závery potvrdzuje aj sťažnosť chovateľa psa zo dňa 25.4.2018.
49. Podľa názoru správneho súdu bola naplnená skutková podstata disciplinárneho deliktu žalobcom podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z.z., pretože nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne, pri psovi, plemeno bernský salašnícky pes, samčieho pohlavia, narodeného 28.5.2011, menom „Beny“, majiteľa Ernesta Poltárskeho, nakoľko neponechal zviera v lekárskej starostlivosti (hospitalizácii) napriek prebiehajúcemu zhoršovaniu zdravotného stavu zvieraťa (ktoré sa prejavovalo pribúdaním klinických príznakov ochorenia, a to zvracaním, samovoľným pomočovaním, únikom stolice a ochrnutím panvových končatín). Žalobca nesprávne diagnostikoval psa, čo malo za následok zhoršenie jeho zdravotného stavu a následný úhyn. Z výroku rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov expressis verbis nevyplýva, žeby malo ísť o hospitalizáciu psa vo veterinárnej ambulancii žalobcu, hospitalizácia je možná aj v inom zariadení, napríklad na veterinárnej klinike, čo mal žalobca vzhľadom na nepriaznivý a zhoršujúci sa zdravotný stav psa zvážiť, odporučiť alebo konzultovať s iným veterinárnym lekárom, čo sa nestalo.
50. Žalovaný uložil žalobcovi za spáchanie disciplinárneho deliktu pokutu v sume 500,- € z možnej sadzby pokuty od 0,- € do 995,80 €. Z komplexného hľadiska ukladania pokuty je potrebné vychádzať aj z
následku disciplinárneho previnenia žalobcu, ktorým bolo uhynutie zvieraťa. Žalovaný správne prihliadol aj na priťažujúcu okolnosť, že išlo o opakované porušenie povinnosti žalobcu na tom istom skutkovom základe. Žalobca bol za predchádzajúci delikt sankcionovaný pokutou v sume 100,- €, čo však neviedlo k náprave.
51. Ukladanie pokút za disciplinárne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených hraniciach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Pri preskúmavaní správnych rozhodnutí o uložení peňažnej sankcie, správny súd nepreskúmava len zákonnosť použitia správnej úvahy, ale aj jej správnosť; môže tak dospieť k záveru, že o sankcii malo byť rozhodnuté inak. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty treba vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej, generálnej, výchovnej, preventívnej a represívnej. Vo sfére obvineného z disciplinárneho deliktu má uložená pokuta plniť ako úlohu výchovnú tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa priestupku. Nemôže ísť o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 163/2010 z 2. júna 2011). Orgán verejnej správy dostatočne odôvodnil svoju úvahu, ktorá ho viedla k uloženiu sankcie v konkrétnej výške, nevybočil z medzí a hľadísk určených zákonom, preto správny súd nevidel priestor na moderáciu uloženej pokuty alebo upustenie od uloženia pokuty. 52. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že disciplinárny senát aj prezídium žalovaného správne a dostatočne zistili vo veci skutkový stav, vec správne právne posúdili a vo veci zákonne rozhodli. Správny súd preto zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
53. O náhrade trov konania žalovaného správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z obsahu súdneho spisu plynie, že žalovaný bol právne zastúpený a z verejne dostupných zdrojov nevyplýva, že by žalovaný disponoval právnym oddelením so zamestnancami s právnickým vzdelaním, ktorí by ho mohli na súde zastupovať. Preto správny súd považoval trovy právneho zastúpenia žalovaného za účelné a ich náhradu priznal voči neúspešnému žalobcovi.
54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).