Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/184/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcov: 1) Slovenské kameňolomy o.z. Hradište s.r.o., IČO: 50 266 799, so sídlom v Trenčíne, Východná 2338/21, 2) V. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom v O. nad O., J. G. I. XXXX/X, oboch zastúpených spoločnosťou Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 256 907, so sídlom v Trenčíne, Kpt. Jaroša 29, za ktorú koná advokátka JUDr. Barbora Koncová, LL.M., proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, IČO: 00 686 83, so sídlom v Bratislave, Mierová 19, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) Obec Hradište, so sídlom v Hradišti 278, zastúpená advokátom JUDr. Samuelom Baránikom, so sídlom v Bratislave, Podjavorinskej 7, 2) Krajská prokuratúra Banská Bystrica, so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 1, 3) Hlavný banský úrad, so sídlom v Banskej Štiavnici, Kammerhofská 25, 4) Urbárske pozemkové spoločenstvo Hradište, so sídlom v Hradišti 211, zastúpené advokátom JUDr. Samuelom Baránikom, so sídlom v Bratislave, Podjavorinskej 7, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14515/2020-2061-23457 zo dňa 30.4.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Právny predchodca žalobcu 1) spoločnosť EXPLOIT, s.r.o., podaním zo dňa 11.01.2016 požiadal Obvodný banský úrad v Prievidzi v zmysle o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len ) o povolenie banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska stavebného kameňa

- dolomitu v dobývacom priestore Hradište, na ploche pozemku registra „C“, parcelné číslo XXXX, o výmere 2,67 ha, v katastrálnom území Hradište.

2. Obvodný banský úrad v Prievidzi prvostupňovým rozhodnutím č. 134-480/2016 zo dňa 05.02.2016 povolil právnemu predchodcovi žalobcu 1) banskú činnosť - otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska stavebného kameňa - dolomitu v dobývacom priestore Hradište, na ploche pozemku registra „C“, parcelné číslo XXXX, o výmere 2,67 ha, v katastrálnom území Hradište podľa Plánu otvárky, prípravy a dobývania, lom Dedová, DP Hradište, z októbra 2015 (ďalej len POPD), do vydobytia všetkých vyťažiteľných zásob ložiska nachádzajúcich sa na uvedenom pozemku v DP Hradište, v severnej časti lomu Dedová.

3. Hlavný banský úrad druhostupňovým rozhodnutím č. 393-923/2016 zo dňa 18.05.2016 zamietol odvolanie Obce Hradište a prvostupňové rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. 134-480/2016 zo dňa 05.02.2016 zmenil tak, že do výroku napadnutého rozhodnutia Obvodného banského úradu doplnil text: „Organizácia EXPLOIT má OBÚ vydané banské oprávnenie č. 99-99/2015 z 07.01.2015, zmenené OBÚ č. 394-827/2016 z 24.03.2016 (právoplatné 29.03.2016) a zodpovedným vedúcim zamestnancom je Q. W., bytom Z. č. XX, XXX XX B. D., osvedčenie o odbornej spôsobilosti vedúceho lomu vydal OBÚ dňa 223.04.2007 pod č. 228-906/2007.“

4. Proti rozhodnutiu Hlavného banského úradu č. 393-923/2016 z 18.05.2016 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica dňa 12.08.2016 protest, v ktorom navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a nahradiť ho rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Podľa jeho názoru Hlavný banský úrad napadnuté rozhodnutie vydal v rozpore so zákonom a na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Prokurátor poukázal na to, že :

- rozhodnutie Hlavného banského úradu č. 393-923/2016 zo dňa 18.05.2016 je pre nesprávne právne posúdenie veci zmätočné, pretože jeho výrok je formulovaný ako zamietnutie odvolania a zmena rozhodnutia, čo platný procesný predpis nepripúšťa,

- rozpor napadnutého rozhodnutia Hlavného banského úradu so zákonom má spočívať aj v tom, že ním v odvolacom konaní zmenil nezákonné rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi bez toho, aby odstránil nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia.

5. Žalovaný rozhodnutím č. 28789/2016-4110-54566 zo dňa 07.10.2016 vyhovel protestu prokurátora. Námietku prokurátora, že rozhodnutie Hlavného banského úradu je v dôsledku nesprávnej formulácie výroku zmätočné, považoval za dôvodnú. Ak odvolací orgán dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie Obvodného banského úradu má vadu a z dôvodu hospodárnosti nechcel napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, mal v súlade s o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) napadnuté rozhodnutie zmeniť, avšak bez toho, aby vo výroku vyslovil, že odvolanie zamieta. Spôsob, akým sa Hlavný banský úrad v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s námietkami Obce Hradište ako účastníka konania týkajúcimi sa stretu záujmov žalovaný označil za nedostatočný. Žalovaný poukázal na to, že námietky obce v danom prípade smerujú k činnostiam, ktoré sa netýkajú banskej činnosti, ale prepravy vydobytého nerastu. Nie je preto zrejmé, prečo Hlavný banský úrad uvedenú argumentáciu nepoužil pri rozhodovaní o odvolaní v predmetnej veci. Zároveň však je potrebné preskúmať, či námietky obce v danom prípade nesmerovali aj voči iným okolnostiam, napr. výkonu trhacích prác.

6. Minister hospodárstva SR dňa 12.12.2016 vydal rozhodnutie č. 46/2016, ktorým rozklad žalobcu 1) zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 28789/2016-4110-54566 zo dňa 07.10.2016. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia okrem iného vyplýva, že v danej veci je preukázané, že Obvodný banský úrad postupoval v rozpore so zákonom, keď napriek tomu, že mu nebol predložený doklad o vyriešení všetkých stretov záujmov medzi Obcou Hradište a žalobcom 1), o existencii ktorého mal vedomosť, povolil žalobcovi 1) banskú činnosť. Ďalej mal minister za to, že Hlavný banský úrad postupoval v rozpore so zákonom, keď na jednej strane odvolanie zamietol a zároveň vo výrokovej časti zmenil prvostupňové rozhodnutie Obvodného banského úradu.

7. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -67 zo dňa 25.09.2019 rozhodnutie ministra č. 46/2016 zo dňa 12.12.2016 aj rozhodnutie žalovaného č. 28789/2016-4110-54566 zo dňa 07.10.2016 zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd sa stotožnil so žalovaným v tom, že Hlavný banský úrad postupoval v rozpore so zákonom, ak na jednej strane odvolanie zamietol a zároveň vo výrokovej časti zmenil rozhodnutie Obvodného banského úradu. Ďalej krajský súd poukázal na podmienku náležitého zistenia skutkového stavu veci, ktorá v administratívnom konaní absentuje a týka sa legitímnych námietok Obce Hradište, t.j. oprávnených záujmov jej obyvateľov. V ďalšom konaní sa má preto orgán verejnej správy zamerať na riadne zistenie skutkového stavu, t. j. ustáliť, či vôbec a ktoré námietky obce súvisia s konkrétnou banskou činnosťou, uvedené zdôvodniť a potom postupovať v intenciách naznačeného právneho posúdenia veci.

8. Po vrátení veci z krajského súdu žalovaný vydal prvostupňové rozhodnutie č. 10713/2020-4110 zo dňa 07.02.2020, ktorým opäť vyhovel protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica zn. Kd 120/16/6600-6 zo dňa 12.08.2016 a zrušil rozhodnutie Hlavného banského úradu č. 393-923/2016

zo dňa 18.05.2016, ktorým zamietol odvolanie Obce Hradište proti rozhodnutiu Obvodného banského úradu v Prievidzi č. 134-480/2016 zo dňa 05.02.2016 o povolení banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska stavebného kameňa - dolomitu v dobývacom priestore Hradište.

Žalovaný sa v ďalšom konaní zaoberal konaním o proteste prokurátora č. Kd 120/16-6600-6 zo dňa 12.08.2016, pričom po opätovnom preskúmaní predmetnej veci, spisového materiálu a rozhodnutia Hlavného banského úradu č. 114-330/2017 zo dňa 14.2.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.02.2017, zohľadnil nový stav v konaní o povolenie banskej činnosti a dospel k záveru, že je potrebné vyhovieť protestu prokurátora a zrušiť rozhodnutie Hlavného banského úradu č. 393-923/2016 zo dňa 18.05.2016.

Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení, že námietku prokurátora týkajúcu sa zmätočnosti výroku rozhodnutia Hlavného banského úradu v dôsledku nesprávnej formulácie považuje za dôvodnú. Ak Hlavný banský úrad ako odvolací orgán dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie Obvodného banského úradu má vadu a z dôvodu hospodárnosti nechcel napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, mal postupom podľa § 59 ods. 2 SP napadnuté rozhodnutie zmeniť bez toho, aby vo výroku vyslovil, že odvolanie zamieta. Navyše, spôsob, akým sa Hlavný banský úrad v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s námietkami Obce Hradište, je nedostatočný.

Pri opätovnom prejednaní protestu prokurátora zohľadnil aj skutočnosť, že vo veci žiadosti žalobcu 1) o povolenie banskej činnosti (otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska stavebného kameňa - dolomitu v dobývacom priestore Hradište) už bolo medzičasom právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Hlavného banského úradu č. 114-330/2017 zo dňa 14.02.2017, a teda v súčasnosti existujú dve rozhodnutia Hlavného banského úradu o odvolaní Obce Hradište. Existencia nového rozhodnutia vo veci je podľa názoru žalovaného ďalším dôvodom na zrušenie nezákonného, protestom prokurátora napadnutého rozhodnutia Hlavného banského úradu č 393-923/2016 zo dňa 18.05.2016. Žalovaný poukázal na to, že novým rozhodnutím Hlavného banského úradu č. 114-330/2017 zo dňa 14.02.2017 bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie Obvodného banského úradu č. 134-480/2016 zo dňa 05.02.2016 o povolení banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska stavebného kameňa - dolomitu v dobývacom priestore Hradište, v katastrálnom území Hradište spoločnosti EXPLOIT, s.r.o., tak, že výrokovú časť doplnil slovami: „Organizácia EXPLOIT má OBÚ v Prievidzi vydané banské oprávnenie č. 99-99/2015 zo 07.01.2015, zmenené rozhodnutím OBÚ v Prievidzi č. 394-827/2016 z 24.03.2016 (právoplatné 29.03.2016) a zodpovedným vedúcim zamestnancom je Q. W., bytom Z. č. XX, XXX XX B. D., osvedčenie o odbornej spôsobilosti vedúceho lomu vydal OBÚ v Prievidzi dňa 23.04.2007 pod č. 228-906/2007“. Z nového rozhodnutia tiež vyplýva, že s účinnosťou od 17.08.2016 bol vykonaný prevod DP Hradište z organizácie EXPOLIT na organizáciu Slovenské kameňolomy o.z. Hradište s.r.o., a v zmysle na ňu prešli dňom prevodu všetky oprávnenia a povinnosti ustanovené týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a rozhodnutiami orgánov štátnej správy spojenými s vykonávaním banskej činnosti v predmetnom DP. 9. Minister hospodárstva druhostupňovým rozhodnutím č. 14515/2020-2061 zo dňa 30.4.2020 zamietol rozklad žalobcu 1) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 10713/2020-4110 zo dňa 07.02.2020. Konfrontujúc námietku odvolateľa, že napadnuté rozhodnutie MH SR nemá žiadnu právnu relevanciu, vzhľadom na to, že rozhodnutím zo dňa 14.02.2017 Hlavný banský úrad opätovne rozhodol o odvolaní odvolateľa Obce Hradište, pričom toto rozhodnutie je v súčasnej dobe jediným právoplatným rozhodnutím, a preto zrušenie pôvodného rozhodnutia považuje za nadbytočné, druhostupňový orgán uviedol, že právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. nastal taký právny stav, že o odvolaní Obce Hradište bolo rozhodnuté dvoma právoplatnými rozhodnutiami. Zrušenie pôvodného rozhodnutia Hlavného banského úradu č. 393-923/2016 zo dňa 18.05.2016 druhostupňový orgán nepovažuje za nadbytočné, ale za žiaduce z dôvodu jeho nezákonnosti ako aj právnej istoty účastníkov konania, keďže v súčasnosti paralelne popri sebe existujú dve právoplatné rozhodnutia Hlavného banského úradu o odvolaní Obce Hradište proti rozhodnutiu Obvodného banského úradu v Prievidzi č. 134-480/2016 zo dňa 05.02.2016. Minister zdôraznil, že žalovaný sa v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len ) riadil právnym názorom správneho súdu, avšak zároveň dodal, že viazanosť orgánu verejnej správy právnym názorom súdu nie je absolútna a v zásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie. Žalovaný vo svojom rozhodnutí jasne

uviedol, že v zmysle právneho názoru správneho súdu vysloveného v rozsudku č. k. -67 zo dňa 25.09.2019, by sa mal orgán verejnej správy v ďalšom konaní zamerať na ustálenie, či vôbec a ktoré námietky obce súvisia s konkrétnou banskou činnosťou, uvedené zdôvodniť a potom postupovať v intenciách naznačeného právneho posúdenia veci. Žalovaný však zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že vo veci žiadosti žiadateľa o povolenie banskej činnosti už bolo medzi časom právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Hlavného banského úradu č. 114-330/2017 zo dňa 14.02.2017. Minister zastáva názor, že úlohou ministerstva v konaní o proteste prokurátora nie je nahrádzať činnosť banských správnych orgánov (Obvodného banského úradu a Hlavného banského úradu), ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, t.j. vyhodnotiť, či protestom napadnutým rozhodnutím bol alebo nebol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Námietky účastníkov konania sa posudzujú v rámci konania o povolenie banskej činnosti. Prihliadnuc však na to, že v danej veci už Hlavný banský úrad nanovo právoplatne rozhodol, nie je potrebné a ani možné spravovať sa právnym názorom správneho súdu a vo veci ďalej konať. Uvedené by bolo relevantné len v prípade zrušenia právoplatného rozhodnutia Hlavného banského úradu č. 114-330/2017 zo dňa 14.02.2017 správnym súdom v rámci súdneho prieskumu, čo sa nestalo. K vyjadreniu Petra P. (žalobca 2) druhostupňový orgán uviedol, že konanie o proteste prokurátora nie je doposiaľ právoplatné, preto nie je dôvod na jeho obnovu v zmysle § 62 ods. 1 SP. Pri určovaní okruhu účastníkov konania prvostupňový orgán v čase vydania prvostupňového rozhodnutia vychádzal z administratívneho spisu a v tom čase nebol v konaní predložený doklad o zmene vlastníctva pozemkov, ktorých sa napadnuté rozhodnutie týkalo. O zmene účastníka konania na základe prevodu nehnuteľností bol prvostupňový orgán informovaný až po doručení napadnutého rozhodnutia zo strany pôvodného vlastníka pozemkov (žalobca 2/ nadobudol vlastnícke právo k dotknutým pozemkom v k.ú. Hradište, lom Dedová, zapísaných na LV č. XXXX, dňa 20.06.2017). Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňový orgán priznal Petrovi P. práva účastníka konania od oznámenia zmeny vlastníctva a preukázania tejto zmeny listom vlastníctva. Následne bol aj jemu doručený rozklad s možnosťou vyjadriť sa k nemu, právo účastníka konania v zmysle § 23 ods. 1 SP nazerať do spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy a dostať kópie spisov však nevyužil. 10. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. -195 zo dňa 07.07.2021 zrušil rozhodnutie Hlavného banského úradu č. 114-330/2017 zo dňa 14.02.2017 a rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. 134-480/2016 zo dňa 05.02.2016 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Trenčíne v odôvodnení rozsudku uviedol: „Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má správny súd za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vrátane jeho postupu, ktorý viedol k vydaniu tohto rozhodnutia, nie je v medziach žaloby a ustanovenia v súlade so zákonom. S prihliadnutím na obsah žalobných dôvodov zostalo medzi účastníkmi konania sporným povolenie banskej činnosti v dobývacom priestore Hradište pre ďalšieho účastníka, spoločnosť Slovenské kameňolomy o.z., ktorá je právnym nástupcom pôvodného žiadateľa, spoločnosti EXPLOIT, s.r.o. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že spoločnosť EXPLOIT, s.r.o. žiadala o vydanie povolenia na banskú činnosť - ťažba dolomitov na parcelách č. XXXX o výmere 26.710 m2, č. XXXX o výmere 19.427 m2 a č. XXXX o výmere 11.375 m2. V oznámení o začatí konania o povolenie banskej činnosti správny orgán prvého stupňa upovedomil dotknuté subjekty len o zábere parcely č. XXXX a v následne vydanom prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 05.02.2016 bola banská činnosť - otvárka, príprava a dobývanie dolomitu povolená už iba na parcele č. XXXX o výmere 26.710 m2. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 14.02.2017 potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že plánovaná banská činnosť bude rozdelená na dve časti, pričom v prvej etape organizácia EXPLOIT žiadala o povolenie na výkon banskej činnosti len na pozemku registra „C" parcelné číslo XXXX v k. ú. Hradište. Obvodný banský úrad v Prievidzi preto vydal rozhodnutie o povolení banskej činnosti len na tomto pozemku a povolenie dobývania na pozemkoch registra C parcelné číslo XXXX a XXXX v k. ú. Z. bude predmetom iného správneho konania. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku sa banská činnosť plánuje na zábere plochy presahujúcej 5 ha. O uvedenej skutočnosti mali od začiatku vedomosť tak správne orgány ako aj žiadateľ o vydanie povolenia na banskú činnosť, resp. jeho právny nástupca, nakoľko žiadosť znela a znie na dobývací priestor o výmere cez 5 ha, čím bol vymedzený predmet konania pred administratívnymi orgánmi, pričom celkový zámer na ťažbu v dobývacom priestore presahujúcom 5 ha vyplynul aj z rozhodnutia žalovaného. Za týchto okolností povolenie navrhovanej banskej činnosti v prvej fáze správneho konania len na výmere 2,6 ha, t. j. len v časti predmetu konania, bez posúdenia vplyvov plánovanej banskej činnosti na životné prostredie predstavuje obchádzanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Namietaným spôsobom povoľovania banskej činnosti, kedy

sa celková plocha dobývacieho priestoru účelovo rozdelí na viaceré menšie podprahové výmery, na ktorých by sa postupne, vo viacerých na seba nadväzujúcich časových fázach podľa zákona umožnilo vykonávať banskú činnosť na záberoch plochy v podprahových hodnotách, ktoré by však spolu, vo svojom súhrne prekračovali parametre podľa prílohy č. 8 , by sa znemožnilo dosiahnuť účel zákona o posudzovaní vplyvov. V súlade s prílohou č. 8 preto preskúmavaná činnosť aj v jej podprahových hodnotách podlieha procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie už len preto, že celková plocha záberu predstavuje nadprahovú hodnotu 5 ha. Správne orgány preto nepostupovali v súlade so zákonmi, keď napadnutými rozhodnutiami povolili navrhovanú ťažbu bez toho, aby bol vykonaný proces posudzovania minimálne formou vydania rozhodnutia v zisťovacom konaní. Za ďalší nedostatok správny súd považuje fakt, že nebola zachovaná zákonná 10-dňová lehota pred vykonaním ústneho pojednávania podľa zákona. Z pohľadu zachovania práv žalobcu je potrebné za začiatok jej plynutia považovať deň, kedy bolo oznámenie o začatí správneho konania žalobcovi skutočne doručené. Len týmto dňom sa žalobca dozvedel, že začalo správne konanie a bolo nariadené ústne prejednanie vo veci. Samotné podanie oznámenia na poštové doručenie nemá pre žalobcu a zachovanie jeho práv žiadny právny význam, nakoľko v tomto momente ešte nemá vedomosť o oznamovaných skutočnostiach. Preto správny súd dospel k záveru, že nedodržaním uvedenej zákonnej lehoty došlo k nezákonnému zásahu do práv žalobcu a k vydaniu rozhodnutia, ktoré je výsledkom nezákonného procesného postupu. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd napadnuté administratívne rozhodnutia podľa s. 1 písm. c) a g) zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko administratívne orgány vec nesprávne právne posúdili a v konaní došlo k podstatnému procesnému pochybeniu. V ďalšom konaní, ktorého začatie obvodný banský úrad bude povinný nanovo oznámiť účastníkom konania a dotknutým orgánom, bude vydaniu povolenia musieť predchádzať proces posudzovania, ktorého forma bude závislá od požadovaných parametrov ťažby, t. j. celkového objemu ťažby a od celkovej plochy záberu. V tejto súvislosti správny súd upozorňuje správne orgány, že budú povinné z pohľadu naplnenia zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie posúdiť nielen plánovanú plochu záberu ťažby, ale aj celkový objem plánovanej ťažby.45. V súvislosti s povolenou banskou činnosťou na zábere plochy 2,67 ha správne orgány vzhľadom na preukázané negatívne stanovisko Obce Hradište, ktoré sa banskou činnosťou považuje za dotknuté, náležite nevysporiadali s požiadavkou na zameranie hraníc dobývacieho priestoru na povrchu v zmysle banského zákona. V tomto smere budú v ďalšom konaní a v prípadne vydanom novom rozhodnutí povinné vysvetliť, či vo veci existuje právny záujem alebo nie na takýto postup. Pokiaľ ide o ostatné žalobné námietky, tie správny súd nepovažuje za dôvodné. Výkon petičného práva upravuje , pričom sa jedná o samostatné konanie nezávislé od konania o povolenie banskej činnosti, ktoré nezahŕňa povinnosť prihliadať na uplatnenú petíciu. Pokiaľ ide o súhlas vydražiteľa pozemku par. č. XXXX p. U. O. s banskou činnosťou, v čase vydania druhostupňového rozhodnutia už bolo vydané rozhodnutie exekučného súdu o schválení príklepu, ktorý potvrdil vlastnícke právo vydražiteľa k pozemku par. č. XXXX spätne ku dňu konaniu dražby. Tým podľa názoru správneho súdu bol vyriešený stret záujmov medzi žiadateľom o banskú činnosť a vlastníkom dotknutého pozemku, pričom konkrétna právna forma úpravy právneho vzťahu medzi nimi je výslovne v ich súkromnoprávnej dispozícii, do ktorej konajúce správne orgány nemajú zákonné oprávnenie zasahovať. Čo sa týka námietok o preťaženosti cesty I. triedy medzi Prievidzou a Trenčínom, zvýšenej hlučnosti a prašnosti a dopravy vydobytého nerastu, ide o otázky ktoré bezprostredne súvisia s prepravou už vydobytého nerastu. V tomto bode by správny súd len poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktorý v rozsudku č. k. -48 z 19.01.2012 konštatoval: »Pokiaľ sa žalobca považuje za takú fyzickú osobu, ktorej práva a právom chránené záujmy môžu byť povolením banskej činnosti dotknuté prepravou vydobytého materiálu, tak podľa názoru súdu povolením banskej činnosti práva alebo právom chránené záujmy žalobcu nemôžu byť v žiadnom prípade dotknuté, keďže preprava vyťaženého nerastu, ktorý je tovarom, nie je súčasťou banskej činnosti, ktorou sa rozumie otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska, ktorá činnosť je predmetom rozhodovania žalovaného.« Z uvedeného je zrejmé, že namietané skutočnosti nie sú súčasťou povoľovanej banskej činnosti a preto nebol právny dôvod im venovať pozornosť v správnom konaní. Rovnako to platí aj na námietku o absencii záväzných stanovísk Okresného úradu Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii a Okresného úradu Prievidza, pozemkový a lesný odbor. Aj v tomto prípade sa námietka vzťahuje na prepravu už vydobytého nerastu, ktorého riešenie netvorí predmet činnosti žalovaného alebo prvostupňového správneho orgánu, nakoľko nie je súčasťou banskej činnosti. Za nedôvodnú správny súd posúdil aj námietku o nežurnalizácii administratívneho spisu, resp. správnosti žurnalizácie administratívneho

spisu, ktorá skutočnosť nemá priamy vplyv na rozhodovanie o zákonnosti napadnutých rozhodnutí. Ani uvedenie spoločnosti EXPLOIT, s.r.o. v napadnutom povolení nepredstavuje právny dôvod na vyslovenie nezákonnosti vydaného povolenia. Zmluvným prevodom dobývacieho priestoru na ďalšieho účastníka Slovenské kameňolomy o. z. Hradište s.r.o. na neho prešli v zmysle § 27 ods. 11 banského zákona všetky súvisiace práva a povinnosti, vrátane preskúmavaného banského povolenia. Nesprávne označenie oprávneného subjektu by tak mohlo byť dôvodom len na vydanie opravného uznesenia.“

II. Žaloba

11. Žalobcovia sa včas podanou žalobou domáhali preskúmania rozhodnutia ministra hospodárstva SR č. 14515/2020-23457 zo dňa 30.04.2020, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, uplatnili si nárok na náhradu trov konania. Namietali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Žalobcovia sa nestotožňujú so záverom o zmätočnosti výroku rozhodnutie Hlavného banského úradu č. 393-923/2016. Samotný Hlavný banský úrad považoval námietky odvolávateľa za neopodstatnené (s výnimkou námietky uvedenej v bode V o absencii bližších údajov o vydanom platnom banskom oprávnení pre organizáciu). Preto odvolaniu ako takému nebolo možné vyhovieť, pričom Správny poriadok nedovoľuje čiastočné vyhovenie odvolaniu. Podľa žalobcov namietané skutočnosti nemajú taký zásadný význam, aby nemohla byť napadnutá zákonnosť rozhodnutia Hlavného banského úradu.

13. Žalobcovia tvrdia, že žalovaný sa nesprávne vysporiadal s duplicitou rozhodnutí v administratívnom konaní. Zrušením rozhodnutia Hlavného banského úradu zo dňa 18.05.2016 sa nastolil právny stav, kedy by mal Hlavný banský úrad opäť rozhodnúť o odvolaní Obce Hradište proti rozhodnutiu Obvodného banského úradu v Prievidzi zo dňa 05.02.2016. Zrušením už nahradeného rozhodnutia nastáva podľa názoru žalobcov neistý a zmätočný stav, pretože rozhodnutím Hlavného banského úradu zo dňa 14.2.2017 je daný základ pre výkon jeho banskej činnosti v dobývacom priestore lomu Dedová.

14. Žalobca 2) tvrdí, že od 20.06.2017 je vlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. Hradište, pričom prvým dokumentom, ktorý mu bol v konaní o proteste prokurátora doručený, bol rozklad žalobcu 1) zo dňa 28.02.2020; predchádzajúce rozhodnutia ani podania mu neboli doručené. Žalovaný mu priznal postavenie účastníka konania až vo finálnej fáze. Žalobca 2) tvrdí, že je vecou správneho orgánu, aby v každom štádiu správneho konania posudzoval a skúmal procesné podmienky konania a dbal na zachovanie práv účastníkov konania. Nový vlastník pozemkov nemá mať odkiaľ vedomosť, že má byť účastníkom konania, preto od neho nemožno požadovať, aby preukazoval a oznamoval zmenu vlastníckeho práva správnemu orgánu, keď ani nemá vedomosť o tom, že nejaký správny orgán koná o jeho právach. Kataster nehnuteľností je verejnej dostupný informačný portál a správny orgán ho má monitorovať. III. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť eventuálne odmietnuť, keďže žalobcovi napádajú rozhodnutia procesnej povahy. V plnom rozsahu sa pridržiaval dôvodov napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. -67 zo dňa 25.09.2019 súhlasil so žalovaným, že Hlavný banský úrad porušil zákon, keď na jednej strane zamietol odvolanie Obce Hradište a na druhej strane zmenil prvostupňové rozhodnutie. Nezákonný výrok rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav a duplicita rozhodnutí boli dôvodom vyhovenia protestu prokurátora a zrušenia nezákonného rozhodnutia. 16. Podľa názoru žalovaného ponechaním existencie dvoch paralelne právoplatných rozhodnutí by mohol nastať stav právnej neistoty. Žalovaný zdôraznil, že úlohou ministerstva v konaní o proteste prokurátora nie je nahrádzať činnosť banských správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí. Námietky účastníkov konania sa posudzujú v rámci konania o povolenie banskej činnosti. 17. K žalobcovi 2), ktorý sa označil za opomenutého účastníka, žalovaný uviedol, že o prevode vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom sa dozvedel až v priebehu konania o proteste prokurátora

- z listu zo dňa 13.03.2020, v ktorom pôvodný vlastník U. O. uviedol, že odo dňa 20.06.2017 nie je vlastníkom pozemkov v obci Hradište, lom Dedová. Pri určovaní okruhu účastníkov žalovaný vychádzal z administratívneho spisu, v ktorom sa nenachádzala informácia o zmene vlastníka pozemkov v lome Dedová a konal s pôvodným vlastníkom; od oznámenia zmeny už konal s novým vlastníkom nehnuteľností. 18. Žalobca ani ďalší účastníci sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrili. IV. Vyjadrenie ďalších účastníkov konania

IV.1 Obec Hradište

19. Ďalší účastník 1 (Obec Hradište) v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Nesprávnosť výroku rozhodnutia Hlavného banského úradu č. 393-923/2016 zo dňa 18.05.2016 konštatoval už Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. -67 zo dňa 25.09.2019 a ďalší účastník sa s ním stotožňuje. 20. V otázke duplicity rozhodnutí v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenia rozhodnutia žalovaného; existencia duplicity je jednoznačný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia Hlavného banského úrad. 21. Vo vzťahu k žalobcovi 2 uviedol, že mu nebol odňatý žiadny procesný prostriedok obrany a nebola mu spôsobená žiadna ujma a nevyužil ani svoje právo nahliadnuť do administratívneho spisu. Vo vyjadrení k rozkladu sa žalobca 2 nedomáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia preto, že bol pribratý do konania neskoro. Poukázal na legálne vymedzenie účastníkov konania v konaní o proteste prokurátora v zmysle o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len ) a na zásadu vigilantibus iura, t.j. právo praje bdelým vyplývajúce z a SP. IV.2 Krajská prokuratúra Banská Bystrica 22. Ďalší účastník 2 (Krajská prokuratúra Banská Bystrica) podaním zo dňa 12.03.2021 oznámil vstup do konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) a žalobu navrhol zamietnuť. Prokurátor v plnom rozsahu trvá na všetkých skutočnostiach uvedených v proteste č. Kd 120/16/6600-6 zo dňa 12.08.2016 a odkazuje na ne. 23. Ďalej uviedol, že o rozhodnutí Hlavného banského úradu č. 114-330/2017 zo dňa 14.02.2017 sa dozvedel až z druhého rozhodnutia ministerstva o proteste prokurátora, z obsahu ktorého tieto skutočnosti vyplývali. K vydaniu ďalšieho rozhodnutia Hlavného banského úradu o odvolaní došlo po právoplatnosti prvého rozhodnutia o proteste (právoplatné dňa 27.12.2016) a jeden deň pred podaním prvej všeobecnej správnej žaloby správnemu súdu (žaloba bola podaná dňa 13.02.2017). Zákonnosť rozhodnutia Hlavného banského úradu č. 114-3300/2017 zo dňa 14.02.2017 preskúmava na základe žaloby Obce Hradište Krajský súd v Trenčíne pod sp. zn. . IV.3 Hlavný banský úrad 24. Ďalší účastník 3 (Hlavný banský úrad) uviedol, že nebol účastníkom administratívneho konania, pretože vo veci konal a rozhodol ako orgán verejnej správy. Podľa jeho názoru je rozhodnutie ministra hospodárstva SR vrátane rozhodnutia žalovaného o proteste rozhodnutím, ktoré nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, tieto rozhodnutia nezakladajú, nemenia, nerušia ani nedeklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žiadnej fyzickej osoby a právnickej osoby a ani sa ich priamo nedotýkajú. Rozhodnutím o právach a povinnostiach je rozhodnutie Hlavného banského úradu č. 393-923/2016 zo dňa 18.05.2016 o povolení banskej činnosti. Preto podľa názoru ďalšieho účastníka 3 mal správny súd žalobu odmietnuť ako neprípustnú. 25. Napriek uvedeným skutočnostiam Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -67 zo dňa 25.09.2019 zrušil rozhodnutia o proteste a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Nastal tak stav existencie dvoch právoplatných rozhodnutí Hlavného banského úradu o tom istom odvolaní Obce Hradište: rozhodnutie č. 393-923/2016 zo dňa 18.05.2016 a rozhodnutie č. 114-330/2017 zo dňa 14.02.2017. Podľa jeho názoru z meritórneho hľadiska nemohol rozhodnúť žiadnym spôsobom, ktorý sa uvádza v rozsudku č.k. -67 zo dňa 25.09.2019, teda nemohol odvolanie zamietnuť pre neprípustnosť alebo pre bezdôvodnosť, nemohol odvolaniu vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nemohol ani odvolaniu vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zmeniť, pretože ani na jeden spôsob neboli splnené podmienky. 26. Súhlasí so žalobcom 2, že je vecou správneho orgánu, aby správne určil okruh účastníkov konania.

IV.4 Urbárske pozemkové spoločenstvo Hradište 27. Ďalší účastník 4 (Urbárske pozemkové spoločenstvo Hradište) v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Nesprávnosť výroku rozhodnutia Hlavného banského úradu č. 393-923/2016 zo dňa 18.05.2016 konštatoval už Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. -67 zo dňa 25.09.2019 a ďalší účastník sa s ním stotožňuje. 28. V otázke duplicity rozhodnutí v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenia rozhodnutia žalovaného; existencia duplicity je jednoznačný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia Hlavného banského úrad. 29. Vo vzťahu k žalobcovi 2 uviedol, že mu nebol odňatý žiadny procesný prostriedok obrany a nebola mu spôsobená žiadna ujma a nevyužil ani svoje právo nahliadnuť do administratívneho spisu. Vo vyjadrení k

rozkladu sa žalobca 2 nedomáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia preto, že bol pribratý do konania neskoro. Poukázal na legálne vymedzenie účastníkov konania v konaní o proteste prokurátora v zmysle o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len ) a na zásadu vigilantibus iura, t.j. právo praje bdelým vyplývajúce z a SP. V. Replika žalobcov 1, 30. Žalobcovia v písomnej replike k vyjadreniam ďalších účastníkov 1, a zotrvali na svojich argumentoch uvedených v žalobe. Podľa ich názoru ďalším účastníkom 1 a 4 neprináleží hodnotiť, či žalobca 2 využil alebo v akom rozsahu využil jemu patriace procesné práva, pretože to nemá žiaden vplyv na to, že prvostupňový orgán pochybil, keď s ním opomenul konať. Žalobca 2 nemal vedomosť o svojom účastníctve, a preto nemohol uskutočňovať svoje práva. Už len to, že žalobca 2 nemohol proti prvostupňovému rozhodnutiu podať rozklad a uviesť v ňom podstatné skutočnosti, je dôvodom na zrušenie rozhodnutia ministra. Trvajú na tom, že protestu prokurátora nemalo byť vyhovené. 31. Vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi 2 uviedli, že sám pripúšťa, že nemal vedomosť o novom rozhodnutí Hlavného banského úradu, a preto je z jeho strany nelogické navrhovať zamietnutie žaloby. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . 32. Žalovaný ani ďalší účastníci 1-4 sa k replike žalobcu písomne nevyjadrili. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 33. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa a rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 15.12.2021 podľa , keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

34. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24. júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

35. Správny súd poukazuje aj na o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu vyvolanú šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a núdzový stav vyhlásený uznesením vlády SR č. 695/2021 súdy v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykonávajú pojednávania len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom vyhláškou č. (vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, o ktoré v predmetnej právnej veci nejde).

VII. Relevantné právne predpisy 36. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.

38. Podľa a prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom (). Prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil, postavenie účastníka konania ().

39. Podľa § 1 ods. 1 SP tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 14 SP účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak (ods. 1). Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva (ods. 2).

41. Podľa § 59 ods. 2 a ods. 3 SP ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí (ods. 2). Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný (ods. 3).

42. Podľa prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy preskúmavaním zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, a to: 1. rozhodnutí orgánov verejnej správy, 2. opatrení orgánov verejnej správy, 3. opatrení orgánov verejnej správy so všeobecnými účinkami, 4. uznesení orgánov územnej samosprávy, 5. všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy.

43. Podľa konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy uvedeným v bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

44. Podľa účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorí boli alebo mali byť podľa osobitného predpisu účastníkmi konania pred orgánom verejnej správy, v ktorom bolo vydané protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Ak protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v administratívnom konaní, v ktorom nebol osobitným predpisom výslovne ustanovený okruh účastníkov konania, účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti by mohli byť rozhodnutím o proteste priamo dotknuté.

45. Podľa až ods. 8 ak orgán verejnej správy nemieni protestu vyhovieť alebo mu mieni vyhovieť iba čiastočne, predloží ho do 30 dní od jeho doručenia spolu so spisovým materiálom a vyjadreniami účastníkov konania na rozhodnutie svojmu bezprostredne , dozerajúcemu orgánu alebo orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku (ďalej len "") a o tomto postupe upovedomí v rovnakej lehote prokurátora. o proteste rozhodne do 30 dní od jeho predloženia. Ústredný orgán štátnej správy predloží v takom prípade protest na rozhodnutie svojmu vedúcemu a upovedomí o tom prokurátora; vedúci ústredného orgánu štátnej správy rozhodne o proteste do 30 dní od predloženia na základe návrhu ním ustanovenej komisie (ods. 6). Ak zistí dôvodnosť protestu, rozhodnutím vyhovie protestu a zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (ods. 7). Ak sa domnieva, že protest nie je dôvodný, rozhodne o jeho nevyhovení (ods. 8).

46. Podľa na konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu alebo opatreniu a na konanie o odvolaní a rozklade sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

VIII. Posúdenie veci správnym súdom

47. Predmetom preskúmania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora proti rozhodnutiu Hlavného banského úradu a toto rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Medzi účastníkmi je sporné, či žalovaný mohol v zmysle zákona protestu vyhovieť, teda či je rozhodnutie o proteste zákonné, a či mal žalovaný konať so žalobcom 2 v konaní o proteste. 48. Podstatou prokurátorského dozoru je dodržiavanie zákonnosti v činnosti orgánov verejnej správy. Z hľadiska sledovaného cieľa ide o obdobnú činnosť, aj keď budovanú na iných inštitucionálnych zásadách, ako je preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania a preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnymi súdmi. Protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej správy a v rámci inštančného postupu v administratívnom konaní môže byť jeho následkom zrušenie meritórneho rozhodnutia ( a ). Podaním protestu prokurátora nevzniká právny vzťah medzi prokurátorom a účastníkmi administratívneho konania, pretože podanie protestu sa uskutočňuje nezávisle od vôle účastníka konania, a to aj vtedy, ak účastník podal podnet na podanie protestu. Správny orgán, ktorého rozhodnutie prokurátor napadol protestom, má podľa Správneho poriadku dve možnosti - buď protestu vyhovie alebo mu nevyhovie - z hľadiska rozsahu návrhov formulovaných v proteste.

49. V predmetnej právnej veci smeroval protest prokurátora č. Kd 120/16/6600-6 zo dňa 12.08.2016 proti rozhodnutiu Hlavného banského úradu č. 393-923/2016 zo dňa 18.05.2016, ktorým bolo zamietnuté odvolanie Obce Hradište proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň bolo toto prvostupňové rozhodnutie zmenené. Prokurátor namietal nezákonnosť rozhodnutia Hlavného banského úrad z dôvodu nedodržania § 59 ods. 2 SP, ktorý neumožňuje zamietnuť odvolanie a zároveň zmeniť prvostupňové rozhodnutie.

50. Podľa názoru správneho súdu je protest prokurátora opodstatnený a žalovaný ako aj minister rozhodli správne, keď protestu prokurátora vyhoveli z dôvodu porušenia zákona - § 59 ods. 2 SP. V tomto prípade nejde o prílišný formalizmus pri koncipovaní výroku rozhodnutia, pretože výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu, nezastupiteľnú časť rozhodnutia, sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania a iba táto časť rozhodnutia je vykonateľná.

51. Ako už Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. -67 zo dňa 25.09.2019 uviedol, druhostupňový správny orgán môže v zmysle § 59 ods. 2 a ods. 3 SP dospieť k týmto záverom: a/ odvolanie zamietne a prvostupňové rozhodnutie potvrdí, b/ rozhodnutie zmení, c/ rozhodnutie zruší, d/ napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti na nové konanie.

Správny poriadok v § 59 pripúšťa len tieto štyri možnosti rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu, ich kombinácie sú vylúčené, pričom odvolací orgán musí vo výroku rozhodnutia uviesť, ktorú z možných alternatív odvolacieho rozhodnutia podľa § 59 ods. 2 a ods. 3 SP zvolil. Potvrdzuje to aj napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.k. -39 zo dňa 28.05.2003, v zmysle ktorého v odvolacom konaní nie je možné súčasne zamietnuť odvolanie a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vo výroku zmeniť (správny súd prízvukuje, že právna úprava § 59 ods. 2 a ods. 3 Správneho poriadku bola v Českej republike a Slovenskej republike identická a v tom smere aj prax správnych orgánov pri formulovaní výrokov druhostupňových rozhodnutí).

52. Z gramatického hľadiska sloveso „zamietnuť“ vyjadruje „zaujať <https:// slovnik.juls.savba.sk/?w=zauja%C5%A5&c=D8a1> negatívne <https://slovnik.juls.savba.sk/?w=negat %C3%ADvne&c=D8a1> stanovisko <https://slovnik.juls.savba.sk/?w=stanovisko&c=D8a1>“, zavrhnúť, neprijať niečo ako nevyhovujúce alebo nesúhlasiť s niečím, prejaviť <https://slovnik.juls.savba.sk/? w=prejavi%C5%A5&c=D8a1> nesúhlas <https://slovnik.juls.savba.sk/?w=nes%C3%BAhlas&c=D8a1>, nesúhlasiť s niečím, neprijať, neschváliť, neuznať, neakceptovať, odmietnuť <https:// slovnik.juls.savba.sk/?w=odmietnu%C5%A5&c=D8a1> (<https://slovnik.juls.savba.sk/?w=zamietnu %C5%A5&s=exact&c=Gf97&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d= Preto ak odvolací orgán zamietne odvolanie, znamená to, že s ním ako celkom nesúhlasí, neakceptuje

ho a zaujíma k nemu negatívne stanovisko. Zákonodarca v § 59 ods. 2 SP spojil zamietnutie odvolania výlučne s potvrdením prvostupňového rozhodnutia vo výroku rozhodnutia, nie so zmenou rozhodnutia.

53. Zmena rozhodnutia podľa § 59 ods. 2 SP spočíva v zmene výroku prvostupňového rozhodnutia. Zmena môže byť čiastočná alebo úplná a vtedy odvolací orgán svojím rozhodnutím nahradí výrok prvostupňového rozhodnutia alebo doplní chýbajúcu časť výroku. Zmena prvostupňového rozhodnutia prichádza do úvahy vtedy, ak prvostupňový správny orgán nesprávne použil hmotnoprávny predpis, nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne alebo nesprávny vyhodnotil vykonané dôkazy alebo keď prvostupňový správny orgán nerešpektoval pri nezmenených skutkových okolnostiach právny názor odvolacieho orgánu vyslovený v jeho predchádzajúcim rozhodnutí. Inými slovami, ak došlo k uvedeným nedostatkom v konaní a rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, potom odvolací orgán zmení prvostupňové rozhodnutie. Ak dopĺňa chýbajúcu časť výroku (tak ako v predmetnej veci), odvolací orgán zmení prvostupňové rozhodnutie.

54. Uvedené skutočnosti znamenajú, že Hlavný banský úrad ako druhostupňový správny orgán postupoval v rozhodnutí č. 393-923/2016 zo dňa 18.05.2016 v rozpore s § 59 ods. 2 SP, ak na jednej strane odvolanie zamietol (čiže ho ako celok neakceptoval) a zároveň vo výrokovej časti zmenil rozhodnutie orgánu verejnej správy (čiže určitú časť odvolania akceptoval), čo si vzájomne odporuje. Rozhodnutie žalovaného č. 10713/2020-4110 zo dňa 07.02.2020 spolu s rozhodnutím ministra č. 14515/2020-2061 zo dňa 30.04.2020 sú preto zákonné a zodpovedajú zneniu § 59 ods. 2 a ods. 3 SP a ich zmyslu a účelu.

55. Okruh účastníkov konania o proteste prokurátora upravuje osobitné ustanovenie a sú nimi tí, ktorí boli alebo mali byť podľa osobitného predpisu účastníkmi konania pred orgánom verejnej správy, v ktorom bolo vydané protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Je nepochybné, že vlastník pozemkov, na ktorých sa realizuje banská činnosť, je dotknutý na jeho subjektívnych právach a má byť účastníkom konania o povolení banskej činnosti podľa a patrí aj do okruhu účastníkov o proteste prokurátora v zmysle citovaného Vo veci došlo k zmene vlastníctva pozemku parc. č. XXXX v k.ú. Hradište dňa 20.06.2017 a novým vlastníkom sa stal V. P., žalobca 2. Je v prvom rade na účastníkovi konania, aby sa zaujímal o konania, ktoré sa ho týkajú, resp. sa týkali jeho právneho predchodcu o to viac, keď vlastnícke právo k pozemku nadobudol v dražbe. Bolo na právnom predchodcovi žalobcu 2 U.ovi O., aby žalobcovi 2 oznámil, že sa v súvislosti s jeho pozemkom vedie konanie o povolení banskej činnosti, rovnako tak Anton O. mal oznámiť správnemu orgánu zmenu vlastníctva pozemku. Žalobca 2 však ani len netvrdí, žeby sa u Antona O. informoval o možných konaniach týkajúcich sa jeho pozemku a žeby mu odmietol informáciu poskytnúť alebo by ho informoval nesprávne. Bolo však aj na správnom orgáne, aby si overil okruh účastníkov konania, pretože okruh účastníkov určuje práve správny orgán, ktorý vo veci koná a rozhoduje. Je pravdou, že žalovaný v konaní o proteste konal najskôr s právnym predchodcom žalobcu 2 U. O., a to oprávnene, pretože konanie o proteste sa začalo dňa 12.08.2016 a žalobca 2 nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku až dňa 20.06.2017. Právny predchodca žalobcu 2 U. O. bol aj účastníkom súdneho konania vedeného pod sp. zn. a o tejto skutočnosti mal vedomosť. U. O. informoval žalovaného o zmene vlastníckeho práva k pozemku až listom zo dňa 13.03.2020, od kedy žalovaný konal s novým vlastníkom - žalobcom 2 - so všetkými právami a povinnosťami, ktoré účastníkovi konania prináležia, zároveň ho poučil o možnosti nahliadnuť do administratívneho spisu. Je pravdou, že vzhľadom na uvedený časový sled udalostí nemohol žalobca 2 podať rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu o proteste prokurátora, no žalovaný mu poskytol priestor na vyjadrenie k podanému rozkladu, na nahliadnutie do administratívneho spisu, doručoval mu druhostupňové rozhodnutie a podal aj správnu žalobu. Inými slovami, uvedený nedostatok z hľadiska procesných práv bol zhojený postupom žalovaného, ktorý so žalobcom 2 konal od okamihu, kedy sa dozvedel o zmene vlastníctva pozemku, na ktorom sa povoľovala banská činnosť; umožnil mu nahliadnuť do kompletného administratívneho spisu, čím by žalobca 2 získal maximálny prehľad o celom administratívnom konaní, čo však žalobca 2 nevyužil a čiastočne sám sa ukrátil na svojich procesných právach.

56. Správny súd uvádza, že vyššie uvedené závery sa týkajú línie týchto rozhodnutí: a. rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. 134-480/2016 zo dňa 05.02.2016, b. rozhodnutie Hlavného banského úradu č. 393-923/2016 zo dňa 18.05.2016, c. protest prokurátora č. Kd 120/16/6600-6 zo dňa 12.08.2016,

d. rozhodnutie Ministerstva hospodárstva SR č. 28789/2016-4110-54566 zo dňa 07.10.2016, e. rozhodnutie ministra hospodárstva SR č. 46/2016 zo dňa 12.12.2016, f. rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -67 zo dňa 25.09.2019, g. rozhodnutie Ministerstva hospodárstva SR č. 10713/2020-4110 zo dňa 07.02.2020, h. rozhodnutie ministra hospodárstva SR č. 14515/2020-2061 zo dňa 30.04.2020.

57. Avšak, v administratívnom konaní sa vyskytla duplicita rozhodnutí Hlavného banského úradu o odvolaní Obce Hradište proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 134-480/2016 zo dňa 05.02.2016 po prvom rozhodnutí o proteste prokurátora; ide o nasledovnú líniu rozhodnutí: a. rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. 134-480/2016 zo dňa 05.02.2016, b. rozhodnutie Hlavného banského úradu č. 393-923/2016 zo dňa 18.05.2016, c. protest prokurátora č. Kd 120/16/6600-6 zo dňa 12.08.2016, d. rozhodnutie Ministerstva hospodárstva SR č. 28789/2016-4110-54566 zo dňa 07.10.2016, e. rozhodnutie ministra hospodárstva SR č. 46/2016 zo dňa 12.12.2016, f. rozhodnutie Hlavného banského úradu č. 114-330/2017 zo dňa 14.02.2017, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie č. 134-480/2016 zo dňa 05.02.2016.

58. Duplicitným rozhodnutím je teda rozhodnutie Hlavného banského úradu č. 114-330/2017 zo dňa 14.02.2017, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. 134-480/2016 zo dňa 05.02.2016. Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Hlavného banského úradu č. 114-330/2017 zo dňa 14.02.2017 bolo predmetom konania pred Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. , ktorý na základe správnej žaloby Obce Hradište zrušil rozhodnutie Hlavného banského úradu č. 114-330/2017 zo dňa 14.02.2017 spolu s prvostupňovým rozhodnutím Obvodného banského úradu v Prievidzi č. 134-480/2016 zo dňa 05.02.2016 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvody, ktoré Krajský súd v Trenčíne viedli k zrušeniu rozhodnutia, správny súd v predmetnej právnej veci citoval v odseku 10 odôvodnenia tohto rozsudku a odkazuje na ne. Keďže rozhodnutie Hlavného banského úradu zo dňa 18.05.2016 bolo nezákonné, jeho zrušenie na základe protestu prokurátora bolo v súlade so zákonom.

59. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov vec správne právne posúdili v súlade so Správnym poriadkom a a svoje rozhodnutia riadne a podrobne odôvodnili podľa SP. Preto správny súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol podľa .

60. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody na to, aby bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcov náhradu účelne vynaložených trov. O náhrade trov konania ďalším účastníkom správny súd rozhodol podľa a náhradu trov konania im nepriznal, pretože im súd neuložil takú povinnosť, pre ktorú by im vznikli trovy konania.

61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).