Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Csp-67-2021.pdf
PDF · 117.87 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/67/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu: O. J., J.. S.. Z.., J. J. E. XX, XXX XX T., O.: XX XXX XXX, právne zastúpeného D.. D. Š., I. J. J. E. XX, H.. Z.. T. XXX, XXX XX T., proti žalovanému: E. T., F.. XX.X.XXXX, Q. T. J. F. R., v konaní o zaplatenie 2.267,59 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie sumy 220,69 € súd zastavuje.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Stranám súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Tunajšiemu súdu bola dňa 29.3.2021 doručená žaloba o zaplatenie sumy vo výške 2.257,59 € s príslušenstvom s odôvodnením, že Žalovaný dňa 17.5.2017 vyplnil Žiadosť o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro a zmluva o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,Žiadosť“). V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (ďalej len ,,Banka“) v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu Žiadosti, prijatím a schválením Žiadosti o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro a zmluva o spotrebiteľskom úvere zo strany Banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Zo strany Banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 17.5.2017, o čom svedčí podpis na uvedenej Žiadosti. 2. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t. j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním Žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. (ďalej len ,, Obchodné podmienky“). 3. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1500.00 € so zmluvným úrokom vo výške 15.00 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 50.00 € mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 30.5.2017 ako vyplýva z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. 4. V súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 05.04.2018 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške.
5. Aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto spore preukazuje oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zaslané doporučene pod číslom zásielky RF253364541SK, čo preukázal podacím hárkom. Zásielka s oznámením o postúpení pohľadávky bola zasielaná doporučene do dispozičnej sféry žalovaného. Nakoľko predmetom žaloby je zaplatenie bankovej pohľadávky, za účelom preukázania aktívnej legitimácie predložil žalobca súdu aj výzvy právneho predchodcu, banky, zo dňa 07.03.2018 a 05.04.2018. Predloženými výzvami, doručovanými žalovanému na adresu, ktorú uviedol v zmluve o úvere, preukazoval splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 z. o bankách. 6. Žalovaný napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu, svoj dlh nezaplatil a do omeškania s jeho zaplatením sa dostal viac ako 90 kalendárnych dní. Nakoľko žalovaný napriek výzve banky bol viac ako 90 dní v omeškaní so zaplatením svojho dlhu voči banke, na ktorého zaplatenie bol preukázateľne vyzvaný, týmto boli splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 z. o bankách. 7. V posudzovanej veci bol žalovanému právnym predchodcom poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. 8. S uvedenou skutočnosťou výslovne počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 3 ods. 6 z. č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. 9. O výške ročnej úrokovej sadzby 15.00 % označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba, ako aj výške schváleného úverového rámca 1500.00 € a výške štandardnej mesačnej splátky 50.00 € bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený, a to vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s., ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalovaný bol oboznámený s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby aj prostredníctvom Cenníka VÚB, a. s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s.. 10. RPMN v zmluve nie je možné určiť z objektívnych dôvodov. Úver poskytnutý žalovanému vo forme revolvingu nie je bezúročný. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 30.5.2017 ako vyplýva z predložených položkovitých výpisov z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. Kreditná karta je forma bankového úveru, ktorý je čerpaný používaním karty. 11. Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavuje sumu 250,00 €, ktorá je podrobne rozpísaná vo výpisoch z kartového účtu žalovaného v časti kreditných transakcií s popisom transakcie ,,Úhrada“. 12. Čo sa týka uplatnenej sumy 2 267,59 €, tak táto predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátene kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle obchodných podmienok kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovou účte. 13. Žalovaná suma 2 267,59 € pozostáva z:
- istiny 1374,32 €
- poplatkov 18,25 €
- štandardného úroku 672,58 €
- sankčného úroku 202,44 € 14. K pojmom štandardný a sankčný úrok žalobca uvádza, že tie sú špecifikované v Obchodných podmienkach v čl. I ,,Vymedzenie pojmov“, a to nasledovne: ,,Sankčná úroková sadzba je úroková sadzba používaná na výpočet výšky úrokov z omeškania stanovených podľa vykonávacieho predpisu, o ktorú sa zvyšuje štandardná úroková sadzba.“ Sankčná úroková sadzba teda predstavuje úrok z omeškania, ktorý sa stanovuje v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Určenie výšky sankčného úroku sa odvíja od prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu. ,,Sankčná úroková sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí pohľadávka po lehote splatnosti.“
15. ,,Štandardná úroková sadzba je úroková sadzba uvedená v Cenníku, zverejnená na internetovej stránke Banky alebo inak oznámená v lehotách v súlade so Zmluvou a platnými právnymi predpismi. Banka má právo stanoviť Štandardnú úverovú sadzbu pre jednotlivé druhy Transakcií diferencovane.“ Štandardná úroková sadzba bola stanovená v zmysle Zmluvy a Cenníka vo výške 15.00 % ročne. 16. V zmysle Obchodných podmienok: ,,V prípade, že klient do Dňa splatnosti neuhradí Povinnú splátku, Banka má právo: (a) úročiť pohľadávku po lehote splatnosti denne aj Sankčnou úrokovou sadzbou, (b) účtovať administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky v súlade s platným Cenníkom, (c) neumožniť autorizáciu nových Transakcií na všetkých Kartových účtoch.“.
17. K žalobe žalobca pripojil:
- Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro a zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 53139938 zo dňa 17.5.2017 uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu
- VÚB, a.s. a žalovaným,
- Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. účinné od 15.7.2016,
- Výpisy z Pôžičkovej karty Quatro žalovaného za obdobie od 1.6.2017 do 31.1.2021,
- Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 5.4.2018,
- Predžalobná upomienka zo dňa 7.3.2018 s potvrdením o prevzatí žalovaným dňa 12.3.2018,
- Cenník VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci s Consumer Finance Holding, a.s..
18. Dodatočne na výzvu súdu žalobca oznámil, vo vzťahu ku skúmaniu bonity klienta jeho právnym predchodcom, že V zmysle čl. I. a čl. II. Žiadosti o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Splátková karta Quatro a zmluva o spotrebiteľskom úvere, žalovaný uviedol všetky podstatné informácie o svojich príjmoch a mesačných výdavkoch, takže je zrejmé, že žalobca konal s odbornou starostlivosťou a preukázal splnenie povinnosti vyplývajúcej z § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.
19. Podaním doručeným súdu dňa 8.12.2021 vzal žalobca svoju žalobu čiastočne späť v časti istiny vo výške 220,69 €, kvôli čomu súd konanie v tejto časti v zmysle § 145 ods. 1 C.s.p. zastavil výrokom č. I.
20. Žalovanému bola žaloba s prílohami a procesnými poučeniami doručená v zmysle § 116 C.s.p.. Napriek výzve súdu sa žalovaný k podanej žalobe nijako nevyjadril. Žalovaný bol v konaní pasívny a neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany, pričom všetky písomnosti mu boli doručované na adresu jeho trvalého pobytu. Na vytýčené pojednávanie sa strany nedostavili, žalobca svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil, kvôli čomu súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával bez jeho prítomnosti.
21. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že dňa 17.5.2017 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere č. 53139938, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úverový rámec vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc od čerpania úveru. V zmluve nie je uvedený termín konečnej splatnosti úveru, pretože je uzatvorená na dobu neurčitú a termín konečnej splatnosti bol určený na deň zániku zmluvy alebo deň vyhlásenia okamžitej splatnosti. Ročná percentuálna miera nákladov poskytnutého úveru je v zmluve uvedená vo výške 17,12 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov 23,03 % a ročná úroková sadzba - odplata 17,12 %. Celkové náklady spotrebiteľa sú v zmluve uvedené vo výške vo výške 129,67 eur.
22. Z výpisu z účtu predmetného revolvingového úveru bolo zistené, že na predmetnom úvere žalovaný čerpal spolu sumu 1.493,13 eur a uhradil žalobcovi resp. jeho predchodcovi celkovo sumu 250 eur.
23. Právny predchodca žalobcu zo dňa 7.3.2018 listom - Predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Táto zásielka bola žalovanému preukázateľne doručená dňa 12.3.2018. Listom zo dňa 5.4.2018 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že úver sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom doručenie tohto oznámenia, iba oznámil, že sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, bez preukázania tohto tvrdenia.
24. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
26. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
27. Podľa § 1 ods. 1-2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
28. Podľa § 2 písm. a - d / zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
29. Podľa § 7 ods. 1-2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
30. Podľa § 7 ods. 41 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31.
31. Podľa § 11 ods. 1-2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. (2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
32. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
33. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
34. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že žaloba nie je dôvodná v celom rozsahu.
35. Súd zo žalobcom predložených listín má za preukázané, že žalobca nedisponuje v tomto spore aktívnou vecnou legitimáciou, teda hmotnoprávnym vzťahom so žalovaným, na základe ktorého by bol oprávnený sa domáhať žalovaného plnenia.
36. V prvom rade je potrebné poukázať na nespornú skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená predmetná zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec a žalovaný tento úver čerpal a následne nesplácal riadne a
včas. V dôsledku jeho omeškania s uhrádzaním jednotlivých splátok tohto úveru právny predchodca žalobcu listom zo dňa 5.4.2018 (č.l. 92) vyhlásil okamžitú splatnosť celého úveru. Toto oznámenie nebolo preukázateľne doručené žalovanému, pretože žalobca o tom súdu nepredložil žiaden dôkaz. Žalobca má zrejme za to, že tu bola uplatnená fikcia doručenia odoslaním na poslednú známu adresu žalovaného, avšak súd sa s takýmto názorom nestotožňuje, pretože doručovanie takýchto dôležitých písomností týkajúcich sa úverového zmluvného vzťahu fikciou doručenia bez toho, aby sa spotrebiteľ o nich reálne dozvedel, považuje súd za nekalú praktiku dodávateľa rozpornú s dobrými mravmi a ochranou spotrebiteľa. 37. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ vyžaduje pred zosplatnením pohľadávky upozornenie spotrebiteľa na možnosť takéhoto postupu v zmysle § 565 OZ aspoň 15 dní pred takýmto postupom. Takéto upozornenie bol žalovanému doručené dňa 12.3.2018 vo forme Predžalobnej upomienky zo dňa 7.3.2018 obsahujúcej upozornenie na možnosť zosplatnenia celej pohľadávky. 38. Súd teda na základe vyššie uvedeného konštatuje, že nedošlo k účinnému zosplatneniu predmetného úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu, a preto nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy, keďže nebola dodržaná zákonná podmienka v zmysle 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka nebola postúpená po termíne konečnej splatnosti úveru (táto v zmluve nebola uvedená, keďže zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú) a v zmysle vyššie uvedeného sa pohľadávka nestala splatnou pred týmto termínom.
39. Keďže nedošlo k platnému postúpeniu predmetnej uplatnenej pohľadávky na súčasného žalobcu, tak súd musí na jeho strane konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v spore, čo má za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
40. Súd pre teoretické objasnenie vecnej legitimácie odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009, v ktorom je jednoznačne uvedené, že: „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal“.
41. Súd tiež poukazuje na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý pred postúpením pohľadávky z bankového subjektu na nebankový - žalobcu bez súhlasu klienta, vyžaduje 90 dňové omeškanie klienta a písomnú výzvu. Existencia takejto výzvy pred postúpením pohľadávky a už vôbec jej reálne doručenie alebo aspoň odoslanie žalovanému nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Z tohto dôvodu súd považuje postúpenie uplatnenej pohľadávky na žalobcu za neplatné, čo má za následok nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie v tomto súdnom sporovom konaní. 42. Podľa názoru súdu nie je možné stotožňovať výzvu v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka s výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. V prvom prípade sa jedná o ochranu dlžníka a spotrebiteľa a v druhom prípade sa jedná o ochranu bankového tajomstva klienta banky, preto nie je možné doručenie inej výzvy a ani doručenie žaloby samotnej považovať za splnenie povinnosti výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože v tom čase sa už spor sporových strán stáva vecou verejne známou v zmysle zásady verejnosti súdneho pojednávania a prejednania veci. 43. Zo strany žalobcu neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca nepredložil doručenku alebo iný dôkaz o doručení k oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti. V zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.“ Na základe uvedených skutočností žalobca nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Keďže žalobca nepredložil listinný dôkaz o tom, že sa oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dostalo do sféry dispozície žalovaného, žalobca nepreukázal, že žalovaný mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, a preto neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. 44. Za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno považovať predžalobnú upomienku a tiež ani oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, tieto dokumenty sa vzťahujú na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a nie na ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Z uvedeného dôvodu žalobca nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu postupoval v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže nepredložil výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu, na ktorú je konajúci súd povinný prihliadať ex offo. 45. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne. 46. Keďže žalobca nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, nepreukázal logicky ani lehotu 90 dní, a preto neboli splnené podmienky v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu.
47. V neposlednom rade súd poukazuje na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, teda nie je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru pre nedodržanie povinnosti splácať úver riadne a včas. V prípade hrubého porušenia uvedených povinností je dokonca následkom možnosť vyhlásenia úveru za bezúročný a bez poplatkov. 48. Žalobca súdu ani na výzvu nepreukázal, že by jeho právny predchodca bol býval posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver všetkými dostupnými prostriedkami už pri uzatváraní tejto úverovej zmluvy. Žalobca nepredložil súdu žiadne doklady o príjme predložené žalovaným pred poskytnutím úveru, z ktorých by bol býval vyplýval jeho reálny mesačný príjem a uspokojil sa iba s tým, že žalovaný sám uviedol svoj priemerný mesačný príjem bez akýchkoľvek dokladov vo výške 600 €. Toto súd považuje za jednoznačne nedostatočné na relevantné posúdenie príjmu klienta - spotrebiteľa a považuje za hrubé porušenie povinností dodávateľa v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko teda právny predchodca nebol oprávnený zosplatniť predmetný úver, tak v zmysle už uvedeného § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nebol ani oprávnený platne postúpiť takúto pohľadávku pred zročnosťou úveru na žalobcu. Aj vzhľadom na túto skutočnosť súd konštatuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 49. V tejto spojitosti súd poukazuje na § 7 ods. 41 písm. a) vyššie citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého podrobnosti o povinnosti dodávateľa zisťovať a posúdiť schopnosti spotrebiteľa splácať úver stanoví Národná banka Slovenska samostatným opatrením. V tomto prípade tak Národná banka Slovenska učinila Opatrením NBS č. 10/2017, v ktorom, okrem iného, v § 2 ods. 4 tohto opatrenia je na posúdenie čistých príjmov spotrebiteľa potrebné zistenie spravidla troch čistých mesačných príjmov v období pred poskytnutím úveru. Obdobne tak hovorí § 5 ods. 1 písm. a) uvedeného opatrenia, ktorý popisuje externé zdroje informácií o príjme spotrebiteľa a konkrétne hovorí o potvrdení o príjme spotrebiteľa od zamestnávateľa nie staršom ako tri mesiace. Tiež opatrenie hovorí o celkovej výške výdavkov spotrebiteľa na jeho peňažné záväzky a o výške nákladov na zabezpečenie jeho životných potrieb. Detailne opatrenie popisuje aj ďalšie požiadavky v procese posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, pričom žalobca žiadnym spôsobom dodržanie takéhoto postupu súdu nepreukázal, hoci bol na to výslovne súdom vyzvaný. Z uvedeného má súd za to, že právny predchodca žalobcu hrubo porušil uvedené povinnosti a nekonal tak s požadovanou odbornou starostlivosťou.
50. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené právne argumenty súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.
51. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 255 ods. 1 C.s.p. a nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca v spore nebol úspešný a úspešný žalovaný si trovy neuplatnil a z obsahu spisu nie je súdu známe, aby mu vôbec boli bývali vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.