Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3S-39-2019.pdf
PDF · 214.97 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/39/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariany Hirkovej, v právnej veci žalobcu SARA - R Slovakia, s.r.o., so sídlom Hasičská 52/25, Lučivná, IČO: 44 675 054, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Amados s.r.o., Miletičova 58, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. decembra 2018 číslo: XXXXXXXXX/XXXX, v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 16. augusta 2018 číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 13.12.2018 číslo: XXXXXXXXX/XXXX rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov zo dňa 16.08.2018 číslo: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým daňový úrad podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní ( ďalej len Daňový poriadok ) vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie september 2015 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 8 933,33 Eur tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukázal na rozhodnutie správcu dane, proti ktorému podal včas odvolanie žalobca. V rozhodnutí tieto odvolacie námietky konkretizoval.
3. Ďalej uviedol, že Daňový úrad Prešov zaslal daňovému subjektu oznámenie o daňovej kontrole číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.06.2017, ktorým mu oznámil, že dňa 07.07.2017 začne u daňového subjektu SARA-R Slovakia, s.r.o. výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 2. štvrťrok 2015, september 2015 a jún 2016. Oznámenie o daňovej kontrole bolo daňovému subjektu doručené dňa 08.06.2017. Daňový subjekt dňa 08.06.2017 (telefonicky a aj elektronickým podaním) požiadal správcu dane o zmenu termínu začatia daňovej kontroly na 18.07.2017.
4. Z dôvodu, že v danom prípade boli splnené podmienky ustanovenia § 46 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane listom evidovaným pod číslom XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.06.2017, žiadosti daňového subjektu o zmenu termínu začatia daňovej kontroly vyhovel a odsúhlasil začatie daňovej kontroly na deň 18.07.2017.
5. Daňový úrad Prešov vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty SARA-R Slovakia, s.r.o., IČO 44675054, DIČ 2022776283, IČ DPH SK2022776283, Hasičská 52/25, 059 31 Lučivná, daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 2. štvrťrok 2015, september 2015 a jún 2016, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.06.2018.
6. Dňa 09.07.2018 bol daňovému subjektu doručený protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.06.2018 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.06.2018. Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu. Daňový úrad Prešov nasledujúci deň po dni doručenia protokolu spolu s výzvou podľa ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového poriadku začal dňa 10.07.2018 vyrubovacie konanie podľa ustanovenia § 68 ods. 6 Daňového poriadku.
7. Kontrolou predložených dokladov v zdaňovacom období september 2015 si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúry č. P (int. č. XXXXXXX) od dodávateľa M.. A. A., IČO 37326244, DIČ 1044545029, IČ DPH SK1044545029, Komenského 14419/18D, 974 01 Banská Bystrica zo dňa 15.09.2015, dátum dodania 15.09.2015 s označením dodávky fakturujeme Vám právne služby - predmet: obhajoba v trestnej veci vedenej pred Or PZ Banská Bystrica pod T. P. - XXX/X-V YS- BB-XXXX v celkovej fakturovanej sume 800,00 Eur, z toho základ dane v sume 666,67 Eur, 20% DPH 133,33 Eur.
8. V priebehu ústneho pojednáva dňa 08.01.2018 sa daňový subjekt do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX, vyjadril, že fakturované právne služby na základe tejto faktúry neboli spoločnosťou SARA-R Slovakia, s.r.o. nadobudnuté ako platiteľom za účelom ďalšieho použitia na dodávku tovarov a služieb, ale boli poskytnuté pri právnom zastúpení spoločnosti. Zároveň uviedol, že nemal vedomosť, že v danom prípade nemá nárok na odpočítanie DPH.
9. Podľa vyššie zadokumentovaných skutočností zistených správcom dane pri daňovej kontrole daňový subjekt porušil ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého môže platiteľ odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7 zákona o DPH, teda za podmienky, že prijaté plnenia použije na ním uskutočnené dodávky, ktoré podliehajú zdaneniu. V danom prípade daňový subjekt sám uviedol, že nemal vedomosť o skutočnosti, že v danom prípade nemá nárok na odpočítanie DPH, a preto zo strany správcu dane nebolo vykonané v danej veci dokazovanie. Zároveň je potrebné uviesť, že daňový subjekt v podanom odvolaní proti zisteniu v danej veci ani nenamietal.
10. Daňový subjekt uplatnením práva na odpočítanie dane z vyššie uvedenej faktúry porušil ustanovenie § 51 v nadväznosti na § 49 ods. 2 zákona o DPH, na základe čoho mu správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v sume 133,33 Eur.
11. Kontrolou predložených dokladov za zdaňovacie obdobie september 2015 správca dane zistil, že daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane v celkovej sume 8 800,00 Eur. Daňový subjekt oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane doložil s faktúrami, evidovanými pod číslami: XXXXXXXX zo dňa 02.09.2015, XXXXXXXX zo dňa 03.09.2015, XXXXXXXX zo dňa 04.09.2015, XXXXXXXX zo dňa 07.09.2015, XXXXXXXX zo dňa 08.09.2015, XXXXXXXX zo dňa 11.09.2015,XXXXXXXX zo dňa 14.09.2015,XXXXXXXX zo dňa 17.09.2015, XXXXXXXX zo dňa 21.09.2015, XXXXXXXX zo dňa 24.09.2015, XXXXXXXX zo dňa 18.09.2015, (predmetné faktúry správca dane presne špecifikoval v napadnutom rozhodnutí na strane 3), v celkovej sume 52 800,00 Eur, základ dane v sume 44 000,00 Eur a DPH v sume 8 800,00 eura, predmetom ktorých bolo dodanie tovaru a služieb = makadam frakce 0/22, 22/45, 0/63, paženie a vyrovnávanie terénu, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť L&L TRADING spol. s r. o., IČO 31664890, DIČ 2020482981, IČ DPH SK2020482981, Dargovská 3, 040 01 Košice mesto (od 13.09.2016 Rozvojová 2/B, 040 11 Košice).
12. Správca dane v Obchodnom registri preveroval údaje ohľadom spoločnosti L&L TRADING spol. s r.o., IČO 31664890 a zistil, že spoločnosť s názvom L&L TRADING spol. s r.o. neexistuje, nie je zapísaná v Obchodnom registri. V Obchodnom registri Oddiel: Sro, Vložka číslo: 2495/V, s údajom IČO 31664890 je zapísaná spoločnosť L and L TRADING spol. s r.o., ktorá je registrovaná aj v IS správcu dane s DIČ 2020482981 a IČ DPH SK2020482981 (ďalej len „spoločnosť L and L TRADING spol. s r.o.“).
13. Daňový subjekt v odvolaní všeobecne namieta k spôsobu zistenia skutočností na strane správcu dane a tvrdí, že „v danom prípade správca dane neviedol dokazovanie v súlade s § 24 v nadväznosti na § 45, § 46, 47 a § 3 Daňového poriadku a v tejto súvislosti úvahy správcu dane uvedené v napadnutom rozhodnutí, že „daňový subjekt porušil § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 sú v rozpore so zákonom o DPH“.
14. Podľa odvolacieho orgánu uvedené tvrdenia daňového subjektu sú v rozpore so skutočným konaním správcu dane, pretože z administratívneho spisu evidentne vyplýva, že správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly nebol nečinný, pretože vykonal úkony v súlade s platnou legislatívou, ktoré boli zamerané na zistenie skutkového stavu veci, ktoré boli rozhodujúce pre správne určenie dane, a preto tvrdenie daňového subjektu v danom smere sú podľa odvolacieho orgánu nedôvodné až zavádzajúce.
15. Na základe uvedených skutočností odvolací orgán chronologicky uvádza vykonané úkony, ktoré správca dane realizoval v priebehu výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania:
16. Za účelom preverenia oprávnenosti uplatneného práva na odpočítanie DPH z uvedených faktúr v celkovej sume 8 800,00 eura, správca dane využil inštitút § 21 Daňového poriadku a zaslal Daňovému úradu Košice, ako miestne príslušnému správcovi dane daňového subjektu L and L TRADING spol. s r. o. dožiadanie číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.10.2017.
17. Dňa 06.12.2017 bola správcovi dane doručená odpoveď (evidovaná pod číslo XXXXXXX/XXXX), z ktorej vyplýva, že miestne príslušný správca dane požadované skutočnosti preveril pri ústnom pojednávaní, z ktorého spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 29.11.2016. Zo zápisnice vyplýva, že na základe preverenia účtovnej evidencie spoločnosti L and L TRADING spol. s r.o. miestne príslušný správca dane zistil, že preverované vyššie uvedené faktúry, ktoré predložil kontrolovaný daňový subjekt správcovi dane v priebehu výkonu daňovej kontrol sa v účtovníctve spoločnosti L and L TRADING spol. s r.o., nenachádzajú.
18. V priebehu ústneho pojednávania sa konateľ spoločnosti L and L TRADING spol. s r.o. L.. L. U. vyjadril k podnikateľskej činnosti spoločnosti L and L TRADING spol. s r.o. v roku 2015 a 2016. Miestne príslušný správca dane mu predložil k nahliadnutiu vyššie uvedené faktúry. Konateľ spoločnosti sa k obchodným vzťahom so spoločnosťou SARA-R Slovakia, s.r.o., IČO 44675054, DIČ 2022776283, IČ DPH SK2022776283, Lučivná 52, 059 31 Lučivná, vyjadril nasledovne:
19. „Hlavnou činnosťou spoločnosti L and L TRADING spol. s r.o., IČO 31664890, DIČ 2020482981, IČ DPH SK2020482981, Rozvojová 2/B, Košice bol v roku 2015 a v roku 2016 aj v súčasnosti je maloobchod a veľkoobchod so stavebným materiálom. Spoločnosť má prevádzky na Rozvojovej 2/B, Košice a na Jazernej 3, Košice. Ide o maloobchodné prevádzky a tiež o prevádzky s veľkoobchodným predajom a skladovacími priestormi. Spoločnosť má cca 12 zamestnancov.
20. S odberateľom - spoločnosťou SARA-R Slovakia, s.r.o., IČO 44675054, DIČ 2022776283, IČ DPH SK2022776283, Lučivná 52, 059 31 Lučivná, nikdy nespolupracovali a nepoznajú ho, spoločnosť L and L TRADING spol. s r.o. vyššie uvedené doklady, ktoré boli predložené k nahliadnutiu, nevyhotovila a nemá ich evidované v účtovníctve. Tovar a práce, ktoré sú predmetom fakturácie na uvedených faktúrach, spoločnosť L and L TRADING spol. s r.o. nevykonáva a uvedený tovar nepredáva, predmetom činnosti spoločnosti L and L TRADING spol. s r.o. je maloobchod a veľkoobchod so stavebným materiálom. S uvedeným odberateľom nikdy nespolupracovali a nepoznajú ho“.
21. V priebehu ústneho pojednávania konateľ spoločnosti predložil vzor vystavených faktúr a pokladničných dokladov z ERP z roku 2015 a 2016, evidenciu vydaných faktúr za rok 2015 a 2016. Predložil tiež vzory pečiatok, ktoré boli používané spoločnosťou L and L TRADING spol. s r.o. v roku 2015 a 2016. K zmene pečiatky došlo len v súvislosti so zmenou sídla spoločnosti v septembri 2016. Konateľ spoločnosti sa taktiež vyjadril, že „faktúry“ predložené k nahliadnutiu sa vôbec nezhodujú s faktúrami, ktoré vystavuje spoločnosť L and L TRADING spol. s r.o. Nezhoduje sa ani formát faktúry, ani náležitosti faktúry, číslo účtu, ani pečiatka. Na dokladoch predložených k nahliadnutiu podpis nie je nikoho z ich spoločnosti a tiež ani pečiatka nie je ich spoločnosti“.
22. Konateľovi spoločnosti L and L TRADING spol. s r.o. miestne príslušný správca dane predložil k nahliadnutiu doklady z elektronickej registračnej pokladnice, na ktorých je uvedený daňový kód pokladnice č. XXXXXXXXXXXXXXXX o úhrade vyššie uvedených faktúr, ktoré boli spoločnosťou SARA- R Slovakia, s.r.o. predložené ku kontrole, ku ktorým sa vyjadril, že „tieto doklady neboli vystavené ich spoločnosťou a ani ich registračnými pokladnicami. Nezhoduje sa formát, čísla daňových kódov pokladní“. Taktiež sa vyjadril, že „spoločnosť L and L TRADING spol. s r.o. v roku 2015 a 2016 používala elektronické registračné pokladnice registrované na Daňovom úrade Košice s daňovým kódom pokladnice DKP: XXXXXXXXXXXXXXXX (prevádzka Stavebniny, Rozvojová 2, Košice), DKP: XXXXXXXXXXXXXXXX z fiskálnej pokladne (prevádzka Stavebniny, Rozvojová 2, Košice), DKP: XXXXXXXXXXXXXXXX z fiskálnej pokladne (prevádzka Stavebniny, Jazerná 3, Košice)“.
23. Ďalej uviedol, že „spoločnosť L and L TRADING spol. s r.o., IČO 31664890, DIČ 2020482981, IČ DPH SK2020482981, Rozvojová 2/B, 040 11 Košice používa účtovný softvér ABRA G3“.
24. Na otázku správcu dane či spoločnosť L and L TRADING spol. s r.o. vystavuje faktúry a dodacie listy iba prostredníctvom tohto softvéru alebo aj bez použitia tohto softvéru sa konateľ vyjadril, že „spoločnosť L and L TRADING spol. s r.o., Rozvojová 2/B, 040 11 Košice vystavuje účtovné doklady (faktúry, dodacie listy ...) len s použitím účtovného softvéru ABRA G3.
25. Správca dane so zistenými skutočnosťami, ktoré získal na základe vydaného dožiadania, oboznámil dňa 08.01.2018 kontrolovaný daňový subjekt, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX (zápisnica neobsahuje žiadne námietky a pripomienky zo strany kontrolovaného daňového subjektu).
26. Pri ústnom pojednávaní sa konateľ kontrolovaného daňového subjektu vyjadril, že z dôvodu, že nemal vedomosť o uvedených skutočnostiach vyplývajúcich zo zistení z daňovej kontroly., musí sa s nimi dostatočne oboznámiť a následne sa k veci vyjadrí.
27. Správca dane pri ústnom pojednávaní požiadal daňový subjekt o predloženie zmlúv resp. objednávok s odberateľmi a dodávateľmi na zákazky, ktoré vykonával v kontrolovanom zdaňovacom období a taktiež o predloženie aktuálneho súpisu majetku - karty majetku. Po dohode s daňovým subjektom bol termín na predloženie vyjadrenia, zmlúv resp. objednávok s odberateľmi a dodávateľmi a súpisu majetku stanovený do 31.01.2018.
28. Daňový subjekt dňa 01.02.2018 doručil elektronicky správcovi dane vyjadrenie k zápisnici č. XXXXXXXXX/XXXX z 08.01.2018, ktorej prílohu tvorili: zoznam prijatých faktúr so zaúčtovaním za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 a zoznam prijatých faktúr s úhradami za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 zaevidované pod č. X/XXXXXXXX/XXXX.
29. K zisteným skutočnostiam, ktoré súviseli s rozpornými vstupnými faktúrami sa kontrolovaný daňový subjekt vyjadril nasledovne:
30. „Prijaté faktúry spoločnosti L&L TRADING s.r.o. boli riadne prijaté, zaevidované a zaúčtované podľa zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. a ďalších daňových zákonov. Všetky fakturované služby súviseli a boli súčasťou diela pre spoločnosť SALMOTHERM - Invest s,r.o., Vrbov 299, IČO: 36660639, DIČ: XXXXXXXXX. Stavebné práce - služby, ktoré súviseli s úpravou svahu a jeho zatrávnením boli riadne vykonané, zrealizované, zdokumentované, zaznamenané. Odovzdanie diela sa uskutočnilo v plánovanom termíne. Spoločnosti L&L TRADING s.r.o. boli všetky fakturované služby uhradené v splatnom termíne. Doklad o úhrade faktúr bol zaznamenaný elektronickou registračnou pokladňou.
31. Vzájomná komunikácia prebiehala so zástupcom spoločnosti, ktorý sa preukázal zmluvou o zastupovaní, ktorá spĺňala všetky náležitosti - podpisy, pečiatka, kontrolovaný daňový subjekt nevidel preto dôvod, prečo predmetné faktúry neboli zaúčtované na strane dodávateľa.
32. Správca dane k vyjadreniu daňového subjektu zaujal stanovisko v priebehu ústneho pojednávania dňa 27.02.2018, z ktorého bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní číslo XXXXXXXXX/XXXX.
33. Správca dane pri ústnom pojednávaní k vyjadreniu daňového subjektu uviedol, že nenamieta vykonanie a dodanie stavebných prác spoločnosťou SARA - R Slovakia, s.r.o. pre odberateľa SALMOTHERM - Invest s.r.o., Vrbov 299, IČO: 36660639, DIČ: 202222046, avšak z vykonaného preverovania (odpoveď na dožiadanie doručená od príslušného správcu dane dňa 06.12.2017, zaevidovaná pod č. XXXXXXX/XXXX, s ktorou bol daňový subjekt podrobne oboznámený pri ústnom pojednávaní dňa 08.01.2018) vyplynulo, že materiál a práce pre spoločnosť SARA-R Slovakia, s.r.o. neboli dodané spoločnosťou L&L TRADING s.r.o., ktorá je na predmetných faktúrach uvedená ako dodávateľ.
34. Správca dane v priebehu ústneho pojednávania oboznámil konateľa spoločnosti aj s nasledovnými zisteniami a to, že: -preverením daňového kódu pokladnice č. XXXXXXXXXXXXXXXX (uvedený na dokladoch z ERP o úhrade predmetných faktúr) v informačnom systéme správcu dane bolo zistené, že daňový subjekt L and L TRADING spol. s r.o. (L&L TRADING spol. s .r.o.) nemá ERP s uvedeným daňovým kódom pokladnice, -správca dane zaslal Slovenskej sporiteľni, a. s. výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.01.2018, ktorou požiadal o preverenie účtu č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorý je na predmetných faktúrach (ktoré kontrolovaný daňový subjekt predložil správcovi dane) uvedený ako účet dodávateľa L&L TRADING spol. s r.o.
35. Správca dane informoval daňový subjekt, že z odpovede na túto výzvu od Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorá bola doručená dňa 16.01.2018 a zaevidovaná pod č. XXXXXXXXX/XXXX vyplynulo, že Slovenská sporiteľňa, a.s. účet číslo XXXXXXXXX/XXXX nevedie, ani od apríla 2015 neviedla, z čoho vyplýva, že na predmetných vstupných faktúrach je uvedené číslo neexistujúceho účtu.
36. Doklady, ktoré boli správcom dane vyžiadané pri ústnom pojednávaní dňa 08.01.2018 - zmluvy, resp. objednávky s odberateľmi a dodávateľmi a súpis majetku kontrolovaný daňový subjekt nepredložil. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane sa do zápisnice jasne vyjadril, že daňový subjekt nepreukázal skutočnosť, že materiál a služby na základe uvedených faktúr nadobudol od L&L TRADING spol. s r. o.,, ktorý je ako dodávateľ uvedený na týchto faktúrach.
37. Do zápisnice o ústnom pojednávaní číslo XXXXXXXXX/XXXX sa konateľ kontrolovaného daňového subjektu bez predloženia dôkazov vyjadril, že „trvá na tom, že materiál a služby boli nadobudnuté od dodávateľa L&L TRADING spol. s r. o. a že bol podvedený dodávateľom a požiadal, aby bolo jeho vyjadrenie uvedené v protokole“.
38. Správca dane zaslal kontrolovanému daňovému subjektu výzvu na predloženie dokladov, dôkazov a poskytnutie informácií č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.03.2018 (doručená 11.04.2018), ktorou ho vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy, k obchodnému vzťahu deklarovanému na základe faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedený L&L TRADING spol. s r.o. poskytol informácie: ako došlo ku kontaktu s uvedeným dodávateľom, s kým konkrétne bol v kontakte zo spoločnosti L&L TRADING spol. s r.o - meno, adresa, telefonický kontakt osoby, s ktorou bol dohodnutý obchodný vzťah, akým spôsobom bol dohodnutý obchodný vzťah - zmluvy, objednávky, akým spôsobom a komu bolo odovzdané stavenisko, kde boli práce na základe uvedených faktúr vykonávané, kto objednával prepravu materiálu a kto ju hradil, kto vykonal prepravu materiálu - SPZ vozidiel, kto a od koho preberal materiál, potrebný k vykonaniu prác, kto vykonával práce - či zamestnanci dodávateľa, resp. boli vykonané v subdodávke, kto riadil a kontroloval vykonávanie prác za dodávateľa - konkrétna osoba, kontakt, akým spôsobom boli preberané práce od dodávateľa L&L TRADING spol. s r. o. spoločnosťou SARA-R Slovakia, s.r.o., akým spôsobom bol preverený dodávateľ pred dohodnutím zákazky. Správca dane zároveň vyzval kontrolovaný daňový subjekt, aby predložil doklady a dôkazy vo forme zmlúv, objednávok, zmluvu o zastupovaní predloženú zástupcom dodávateľa, protokol o odovzdaní staveniska, protokoly o odovzdaní a prevzatí prác od dodávateľa.
39. Dňa 30.4.2018 k uvedenej výzve daňový subjekt elektronicky doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol nasledovné: „vykonané práce na stavbe vo Vŕbové, boli odovzdané za prítomnosti mojej a objednávateľa stavby spoločnosti Salmotherm - Invest s.r.o., boli riadne skontrolované a prebraté, prepravu materiálu, ktorý bol použitý na stavbe, objednával a hradil dodávateľ L&L Trading spol. s r. o., prepravu materiálu vykonal dodávateľ, akým vozidlom si nepamätám, materiál bol dovezený priamo na stavbu, po kontrole bol prebratý a uhradený, práce na stavbe vykonávali nejakí ľudia, objednal si ich, osobne ich nepoznal, zadal, čo bolo potrebné spraviť a oni to robili, vždy sa rozprával s niekým iným z
ich skupiny, mená si nepamätal, práce boli preberané osobne na stavenisku, po obhliadke stavby, dodávateľa L&L Trading spol. s r.o. si preveroval prostredníctvom internetovej stránky obchodného registra, na ďalšie preverovanie nemal dôvod, pán zo spoločnosti vystupoval seriózne, dodávku služieb a tovaru zrealizoval načas, nakoľko spolupracuje s viacerými dodávateľmi nemôže kontrolovať každého, protokoly o odovzdaní a prebratí prác od dodávateľa nemal dôvod predkladať, nakoľko sa jednalo o bežné stavebné práce, ktoré boli vykonané, skontrolované, odovzdané a uhradené“.
40. K vyjadreniu daňového subjektu správca dane zaujal stanovisko pri ústnom pojednávaní dňa 08.06.2018 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX), do ktorej uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, že daňový subjekt nepreukázal skutočnosť, že materiál a služby na základe faktúr, z ktorých uplatnil v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach odpočítanie dane, nadobudol od spoločnosti L&L TRADING spol. s r. o, ktorá je ako dodávateľ uvedená na predložených faktúrach. Konateľ kontrolovaného daňového subjektu uviedol, že nesúhlasí s postojom daňového úradu a trvá naďalej na svojom postoji, že daňový subjekt L&L TRADING spol. s r.o. - dodávateľ mu dané obsahy faktúr riadne dodal na základe zjednodušených faktúr - dokladov z registračnej pokladnice, ktoré mu riadne uhradil. Ďalej mal za to, že všetky doklady z daných období boli v kompletných zložkách odovzdané pri začatí daňovej kontroly na daňovom úrade.
41. Podľa odvolacieho orgánu už zo samotného písomného vyjadrenia zo dňa 30.4.2018 vyplýva, že konateľ kontrolovaného daňového subjektu nevedel uviesť, akým vozidlom bol prepravovaný materiál, nevedel uviesť mená ľudí, ktorí mali fakturované práce realizovať, tvrdil, že dodávateľa si preveroval na intemetovej stránke obchodného registra, ale ak by tak urobil, tak by vedel, že štatutárnym orgánom, ktorý bol oprávnený konať za uvedenú spoločnosť bol a je konateľ a to L.. L. U. a nie „nejaký pán“, ktorého meno správcovi dane „nevedel“ uviesť. Podľa odvolacieho orgánu z uvedeného je zrejmé, že vyjadrenie konateľa kontrolovaného daňového subjektu, nie je možné považovať za relevantný dôkaz, pretože nevedomosť odvolávajúceho sa (na ktorú sa odvolával v predmetnom vyjadrení) nepreukazuje reálne prijatie deklarovaných zdaniteľných obchodov od spoločnosti L&L TRADING spol. s r.o.
42. Na základe uvedeného odvolací orgán dáva do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/97/2009, v ktorom najvyšší súd poukázal „na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené“.
43. Daňový subjekt vykonávajúci podnikateľskú činnosť podľa § 2 Obchodného zákonníka č. 513/1991 v znení neskorších predpisov musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu svojej podnikateľskej činnosti, ale aj o subjektoch, s ktorými spolupracuje pri svojej podnikateľskej činnosti. Je vecou daňového subjektu, ako a či si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov; ak ju však nepreverí, vystavuje sa v prípade dane z pridanej hodnoty riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane uvedené v ustanoveniach § 49 a § 51 zákona o DPH, t. j. daňový subjekt mal prijať všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti.
44. Na základe vyššie uvedených zistení a ich posúdení v ich vzájomných súvislostiach podľa odvolacieho orgánu správca dane správne právne dospel k záveru, že daňovému subjektu L and L TRADING spol. s r.o. nevznikla daňová povinnosť z dodania služby (z dôvodu, že tieto služby nedodal). Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 resp. ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
45. Základným predpokladom vzniku nároku na odpočítanie dane u platiteľa je podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť u dodávateľa (právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť). Z uvedeného je zrejmé, že ak nevznikla daňová povinnosť u dodávateľa, nemôže vzniknúť právo na
odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. Z dôvodu, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľa L and L TRADING spol. s r.o., nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane u kontrolovaného daňového subjektu.
46. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
47. Podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
48. Daňový subjekt uplatnením práva na odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr porušil ustanovenie § 51 v nadväznosti na ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o DPH, na základe zistených skutočností mu správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v sume 8 800,00 Eur.
49. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane nepriznal vznik práva na odpočítanie dane na základe zistení z dôvodu, že nedošlo k dodaniu tovarov a služieb spoločnosťou L and L TRADING spol. s r. o. Pri hodnotení dôkazov vychádzal z informácií uvedených v odpovedi na dožiadanie zaevidovanej pod č. XXXXXXX/XXXX dňa 06.12.2017, kde konateľ spoločnosti L and L TRADING spol. s r. o. nepotvrdil dodávky tovarov a služieb pre kontrolovaný daňový subjekt - spoločnosť SARA- R Slovakia, s.r.o. na základe preverovaných faktúr. Okrem uvedeného bolo šetrením zistené, že dodávateľská spoločnosť nemá v daňovom systéme správcu dane registrovanú ERP s daňovým kódom pokladnice XXXXXXXXXXXXXXXX a účet uvedený na predmetných faktúrach príslušná banka nevedie ani neviedla.
50. Je nespochybniteľné, že s uvedeným zistením bol daňový subjekt oboznámený pri ústnom pojednávaní, ale i napriek tomu v priebehu výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcovi dane nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdili prijatie deklarovaných zdaniteľných obchodov od spoločnosti L and L TRADING spol. s r. o. a je zrejmé, že daňový subjekt ani na výzvu správcu dane neuviedol, ako došlo ku kontaktu s deklarovaným dodávateľom L&L TRADING spol. s r.o., neuviedol s kým konkrétne mal byť v kontakte zo spoločnosti L&L TRADING spol. s r.o.
- meno, adresa, telefonický kontakt osoby, s ktorou bol dohodnutý obchodný vzťah, čím nevyvrátil tvrdenia konateľa spoločnosti L and L TRADING spol. s r. o., ktorý miestne príslušnému správcovi dane sa k deklarovaným zdaniteľným obchodom o. i. vyjadril, že s daňovým subjektom - spoločnosťou SARA-R Slovakia, s.r.o. nikdy nespolupracoval a nepozná ju, spoločnosť L and L TRADING spol. s r.o. vyššie uvedené doklady, ktoré boli predložené k nahliadnutiu, nevyhotovila a nemá ich evidované v účtovníctve (uvedené tvrdenia preukázal aj predloženým účtovnými dokladmi). Tovar a práce, ktoré sú predmetom fakturácie na uvedených faktúrach, spoločnosť L and L TRADING spol. s r.o. nevykonáva a uvedený tovar nepredáva, predmetom činnosti spoločnosti L and L TRADING spol. s r.o. je maloobchod a veľkoobchod so stavebným materiálom. Faktúry predložené k nahliadnutiu sa vôbec nezhodujú s faktúrami, ktoré vystavuje spoločnosť L and L TRADING spol. s r.o. Nezhoduje sa ani formát faktúry, ani náležitosti faktúry, číslo účtu, ani pečiatka. Na dokladoch predložených k nahliadnutiu podpis nie je nikoho z ich spoločnosti a tiež ani pečiatka nie je ich spoločnosti, a preto tvrdenia konateľa kontrolovaného daňového subjektu, že „správca dane odmietol vznik práva na odpočet uplatnenej dane z dôvodu, že predmetné faktúry vystavil subjekt, ktorý podľa správcu dane de facto neexistuje“, sú podľa odvolacieho orgánu nedôvodné.
51. Podľa odvolacieho orgánu pre posúdenie veci je podstatné, aby bolo preukázané, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia osobou, uvedenou na faktúrach, ale kontrolovaný daňový subjekt v priebehu výkonu daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní vierohodnými, správcom dane overiteľnými dôkazmi nepreukázal, že mu boli deklarované služby dodané tak, ako sú uvedené na dokladoch - faktúrach, ktoré predložil ku daňovej kontrole a tým v daných obchodných transakciách nebolo preukázané, že pri týchto tovaroch a službách vznikla dodávateľovi daňová povinnosť a kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie dane.
52. Podľa odvolacieho orgánu v danom prípade je evidentné, že daňový subjekt v priebehu výkonu daňovej kontroly vierohodnými, správcom dane overiteľnými dôkazmi nepreukázal, že mu boli deklarované zdaniteľné obchody tak, ako sú uvedené na dokladoch - faktúrach predložených ku kontrole dodané a tým nebolo preukázané, že pri týchto tovaroch a službách vznikla dodávateľovi daňová povinnosť a daňovému subjektu právo na odpočítanie dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.
53. Podľa odvolacieho orgánu správca dane pri posúdení práva na odpočítanie dane vychádzal z dikcie ustanovení zákona o DPH (vnútroštátny predpis), zohľadňujúc tiež závery rozsudkov Súdneho dvora ES obsahujúce výklad Šiestej Smernice DPH (od 01.01.2007 nahradenej smernicou Rady 2006/112/ ES) o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dani z obratu. Predmetné plnenia (deklarované na faktúrach) i napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu, vedú len k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. V danom prípade je možné upriamiť pozornosť na zneužitie práva, ktoré sa týka výlučne umelých konštrukcií (deklarovaných v rozporných faktúrach), kedy kontrolovaný daňový subjekt zámerne umelo vytvoril podmienky pre získanie výhody vyplývajúcej z daňového práva - uplatnenia práva na odpočítanie dane, čo je v rozpore s platnou legislatívou SR, ako Smernicou Rady 2006/112/ES.
54. Dodanie stavebných prác a materiálu kontrolovaným daňovým subjektom pre odberateľa SALMOTHERM - Invest s.r.o. správca dane nespochybnil z dôvodu, že daňový subjekt za dodanie stavebných prác a materiálu vystavil faktúry pre odberateľa SALMOTHERM - Invest s.r.o., ktoré mu boli odberateľom priebežne bezhotovostne uhrádzané.
55. Podľa odvolacieho orgánu správca dane v priebehu kontroly posudzoval zistenia v zmysle hmotnoprávneho predpisu z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie tovarov a služieb deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúrach. Zo zistených skutočností je vysoko pravdepodobné, že práce boli „vykonané“ formou „čiernej práce“ napr.: fyzickými osobami, ktoré nie sú podnikateľskými subjektmi alebo osobami, ktoré neboli registrované na dani z pridanej hodnoty, ale správca dane preukazne zistil, že neboli dodané osobou, ktorá je na rozporných faktúrach deklarovaná ako dodávateľ a to spoločnosťou L and L TRADING spol. s r.,o.
56. Daňový úrad Prešov postupoval pri hodnotení dôkazov v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
57. Na základe uvedeného odvolací orgán poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR v spojení s právnym názorom Ústavného súdu SR, podľa ktorých: „primáme je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011)“.
58. K tvrdeniu daňového subjektu, že správca dane nevykonal žiadne šetrenia smerujúce k zisteniu ďalších skutočností týkajúcich sa ERP, resp. bankového účtu, odvolací orgán poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.
Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (zdroj: rozsudok NS SR sp. zn. 4 Sžf/8/2014 zo dňa 07.10.2014)“.
59. Podľa odvolacieho orgánu platná legislatíva neukladá správcovi dane z úradnej povinnosti vyhľadávať a získavať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby daňový subjekt mohol v konaní uplatniť svoje nároky na priznanie odpočítania dane. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené daňovým subjektom, je tieto prejednať a umožniť daňovému subjektu ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať relevantnými dôkazmi. Odvolací orgán zastáva názor, že zo spisového materiálu vyplýva, že touto zásadou sa správca dane dôsledne riadil.
60. Splnenie formálnej stránky, a to predloženie faktúry, je síce jednou z podmienok pre uplatnenie odpočítania dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré preukazuje daňový subjekt. Uvedené kontrolovaný daňový subjekt nenaplnil. V prvom rade musí prísť k dodaniu služby a z toho titulu ku vzniku daňovej povinnosti. Ak si daňový subjekt uplatní nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako ho deklaroval v daňovom priznaní alebo na predloženom doklade, a to aj osobou uvedenou na tomto doklade. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ vo faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala službu odberateľovi a túto skutočnosť musí preukázať kontrolovaný daňový subjekt a správca dane je oprávnený preveriť, kým a ako sa zdaniteľný obchod uskutočnil.
61. Zároveň je potrebné poukázať na neštandardný vzťah konateľa kontrolovaného daňového subjektu a konateľa dodávateľskej spoločnosti, ktorí sa nikdy nestretli a teda sa vôbec nepoznali (napriek tomu, že mali podľa kontrolovaného daňového subjektu spolu obchodovať s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi prostredníctvom osoby, ktorej meno, resp. kontakt na ňu, správcovi dane v procese dokazovania neuviedol). Tu je namieste si položiť otázku, či je vôbec možné realizovať takéto obchodovanie, pretože za štandardných okolností obchodného styku určite nie a to dáva aj odpoveď na otázku, že kontrolovaný daňový subjekt mal vedieť, že uvedené plnenia zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou daňového podvodu.
62. Podľa odvolacieho orgánu tu je potrebné uviesť, že v danom prípade je vysoko pravdepodobné, že kontrolovaný daňový subjekt vedel, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré sú súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a preto sa v zmysle šiestej smernice považuje za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má z opätovného predaja tovaru prospech, alebo nie (zdroj: bod 56 v spojených veciach ESD C - 439/04 a C- 440/04). Preto vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť právo na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť ((zdroj: bod 56 v spojených veciach ESD C - 439/04 a C-440/04).
63. Daňový subjekt v podanom odvolaní cituje z ESD (C - 277/14 vo veci PPUH STEHCEMP a C-285/11 vo veci Bonik). K argumentáciám daňového subjektu, ktoré podporuje citáciami z uvedených rozsudkov odvolací orgán uvádza nasledovné stanovisko:
64. DPH je primáme upravená smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá stanovuje jej účel, ciele a základné zásady. Smernica je priamo záväzná pre jednotlivé členské štáty, ktoré sú povinné ju transponovať do svojej vnútroštátnej právnej úpravy. Slovenská republika smernicu transponovala do svojho právneho poriadku zákonom o DPH. Tento zákon má byť vykladaný v zmysle účelu a cieľov smernice a nesmie byť v rozpore s jej ustanoveniami.
65. ESD vo viacerých rozsudkoch judikoval, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou. ESD v tejto súvislosti rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Európskej únie (ďalej len „EU“). Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Uvedené je judikované napr. v rozsudkoch
C-255/02 Halifax plc, bod 85; C-504/10 Tanoarch s.r.o., bod 50; C-285/11 Bonik EOOD, bod 35; C-18/13 Maks Pen, bod 26; C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel, Recolta Recycling SPRL, bod 59.
66. Odvolací orgán poukazuje na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie a uvádza, že danou problematikou sa v rámci rozhodcovskej činnosti zaoberal NS SR napr. rozsudky: 3 Sžf/24/2012 a 2Sžf/l 9/2011, z ktorých vyplýva nasledovné: „Pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať“.
67. Podľa odvolacieho orgánu správca dane pri zisťovaní skutkového stavu postupoval v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v jeho medziach, v rozsahu a na zistený skutkový stav zákonným spôsobom aplikoval hmotnoprávny predpis - zákon o DPH a v priebehu výkonu daňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s daňovým poriadkom.
68. Je nesporné, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s ustanovením § 44 až 47 Daňového poriadku a dokazovanie vo veci viedol podľa ustanovenia § 24 ods. 2, ods. 3 a ods. 4. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a)skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b)skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
69. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
70. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
71. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
72. Podľa odvolacieho orgánu Daňový úrad Prešov preukázal, že išlo o umelo vytvorené obchodné transakcie (podvodné konanie), o ktorých samotný odberateľ musel vedieť, pretože fyzicky žiaden tovar ani službu od deklarovaného dodávateľa neprijal, ale formálne si uplatňoval odpočítanie dane z fakturovaných služieb a tým si optimalizoval daň na výstupe v neprospech ŠR.
73. K tvrdeniu daňového subjektu, že „sa stal potenciálne obeťou trestného činu podvodu“ odvolací orgán má za to, že daňový subjekt mal túto skutočnosť oznámiť príslušným orgánom podľa Trestného zákona, ale z administratívneho spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, že by daňový subjekt takto konal.
74. Na základe uvedených zistení odvolací orgán zastáva názor, že správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t.j. hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu. Skutočným obsahom v daných fakturovaných obchodných prípadoch bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľné obchody, ktoré boli daňovým subjektom deklarované ako nákup od tuzemského dodávateľa (pri ktorých sa reálnosť dodania nepotvrdila) s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore s platnou legislatívou.
75. Podľa odvolacieho orgánu napadnuté rozhodnutie je vecne správne, bolo vydané zákonným spôsobom, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, je preskúmateľné, dostatočne dôvodné a jeho relevantné zistenia v ňom uvedené boli preukázateľne správcom dane získané v súlade s platnou
legislatívou a je nesporné, že daňový subjekt neuviedol ani v rámci odvolacieho konania žiadne nové skutočnosti a taktiež nepredložil ani žiadne nové dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia a je evidentné, že z predloženého spisového materiálu nevyplýva ani skutočnosť, že by správca dane v danom prípade v rámci dokazovania preniesol zodpovednosť na daňový subjekt, ale práve naopak, správca dane za účelom zistenia skutkového stavu, vykonal vo veci dokazovania, o výsledku ktorých následne informoval daňový subjekt v súlade so zákonom.
76. Z uvedených dôvodov žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil.
II.
77. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V žalobe v častiach I. - III. opísal skutkový stav a namietal, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v rozpore so zákonom č. 563/2009 Z.z. o správe daní, v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v rozpore so zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v rozpore so zákonom č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, v rozpore so zákonom č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, v rozpore so zákonom č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov, ako aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Správca daní pri vydávaní rozhodnutia hrubo porušil zákon o správe dane a to tým, že pri výkone daňovej kontroly nepostupoval v súlade so zákonom o správe daní a to najmä riadil sa najmä subjektívnymi úvahami, ktoré nezaložil na dôkazoch, neposúdil s dostatočnou odbornou starostlivosťou skutkový stav veci, presunul rozsah dôkazného bremena subdodávateľa v obchodných transakciách na žalobcu, pričom ale súčasne žalobca bol zamestnancami správcu dane, účelovo zbavený možnosti v uplatnení svojich procesných práv. Rozhodnutie je nezákonné, nepreskúmateľné a neodôvodnené. Ďalej v žalobe uviedol, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie september 2015, 2. štvrťrok 2015 a jún 2016. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly zo dňa 18.06.2018.
78. Na základe výsledkov z daňovej kontroly správca dane rozhodnutím zo dňa 16.08.2018, ktorým Daňový úrad Prešov daňovému subjektu určil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 8.933,33 Eur za zdaňovacie obdobie september 2015. Voči rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil napadnutým rozhodnutím.
79. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s názorom správcu dane, ktorý v prvostupňovom rozhodnutí spochybnil správnosť, pravdivosť a úplnosť dokladov predložených daňovým subjektom.
80. Daňový subjekt podľa názoru správcu dane napriek predloženiu všetkých relevantných dokladov (faktúry a k nim prislúchajúce preberacie protokoly a zmluvy, potvrdenia príjemcu vykonaných stavebných prác a dodaného materiálu a pod.) dostatočne nepreukázal, že k zdaniteľným obchodom a k dodaniu materiálu reálne došlo dodávateľom, spoločnosťou L and L TRADING spol. s r.o., Rozvojová 2/B, 040 11 Košice, IČO: 31 664 890 (ďalej len „L and L TRADING") tak, ako je uvedené na faktúrach.
81. Ako dôkaz o tom, že na základe predmetných faktúr nedošlo k reálnemu obchodnému vzťahu považuje správca dane skutočnosť, že subjekt uvedený na faktúrach ako dodávateľ nemá v IS správcu dane registrovanú ERP s daňovým kódom pokladnice (XXXXXXXXXXXXXXXX) a účet uvedený na predmetných faktúrach príslušná banka nevedie ani neviedla. Okrem toho správca dane na základe skutočnosti, že si daňový subjekt nepamätá mená konkrétnych objednaných pracovníkov na stavbe, nadobudol presvedčenie, že tieto služby daňovému subjektu neboli dodané, ale si ich zabezpečoval a riadil sám a predmetné faktúry boli vyhotovené účelovo.
82. Správca dane v konaní uviedol, že nenamieta vykonanie a dodanie stavebných prác daňovým subjektom pre odberateľa SALMOTHERM - Invest s.r.o., Vrbov 299, IČO: 36660639, DIČ: 202222046, (ďalej len „SALMOTHERM") avšak z vykonaného preverovania (odpoveď na dožiadanie doručená od príslušného správcu dane dňa 06.12.2017, s ktorou bol daňový subjekt oboznámený pri ústnom pojednávaní dňa 08.01.2018 podľa názoru správcu dane vyplynulo, že materiál a práce pre daňový subjekt neboli dodané spoločnosťou L&L TRADING s.r.o., ktorá je na predmetných faktúrach uvedená ako dodávateľ.
83. K uvedeným skutočnostiam sa podrobne daňový subjekt vyjadroval nielen vo svojom odvolaní, ale tiež odvolaniu predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 23.07.2018, v ktorom namietal postup správcu dane, pri ktorom správca dane absolútne odignoroval skutočnosťou, že sa daňový subjekt preukázateľne mohol stať a pravdepodobne aj stal, obeťou trestného činu podvodu. Správca dane nemal žiadny záujem o vyvodenie prípadnej zodpovednosti voči páchateľovi takéhoto podvodu (resp. trestného činu neodvedenia dane), ale sankcie vyvodil len voči daňovému subjektu.
84. Zo záverov vykonanej kontroly je teda zrejmé, že vykonanie a dodanie stavebných prác bolo uskutočnené, avšak správca dane odmietol priznať právo na odpočet uplatnenej dane z dôvodu, že predmetné faktúry vystavil subjekt, ktorý podľa správcu dane de facto neexistuje.
85. Ako daňový subjekt uviedol už vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach, daňový úrad rozporoval zistenia správcu dane, v zmysle ktorých kód registračnej pokladnice č. XXXXXXXXXXXXXXXX uvedený na dokladoch predložených daňovým subjektom nepatrili subjektu, ktorý ich daňovému subjektu predložil a že použité číslo účtu príslušná banka neeviduje. Je absolútne nerozporovateľné, že overenie týchto údajov nie je objektívne v možnostiach daňového subjektu. Daňový subjekt nemal mať dôvod na akékoľvek pochybnosti, keďže všetky dodávky materiálu a súvisiace plnenia boli vykonané riadne, včas a bez námietok odberateľa. O nesprávnosti údajov na predmetných faktúrach sa daňový subjekt dozvedel až počas vykonávania predmetnej daňovej kontroly. Je zrejmé, čo nerozporuje ani daňový úrad, že pochybenia teda nastali na strane vystaviteľa predmetných faktúr, nie na strane daňového subjektu.
86. Správca dane pritom opakovane tvrdí, že bolo preukázané vykonanie deklarovaných plnení súvisiacich s vykonaním diela pre spoločnosť SALMOTHERM. Správca dane nenašiel žiadne pochybenia v konaní daňového subjektu týkajúce sa povinností daňového subjektu, ktoré s daňovým subjektom priamo súvisia alebo na ktoré má vplyv.
87. Správca dane napriek uvedenému nevykonal žiadne šetrenie smerujúce k zisteniu ďalších skutočností týkajúcich sa ERP (ktorej osobe patrí kód registračnej pokladnice), resp. bankového účtu, o ktorých by bol daňový subjekt informovaný, ale obmedzil sa len na konanie s domnelým dodávateľom, ktorého meno a údaje boli podľa všetkých náznakov zneužité vo vzťahu s daňovým subjektom.
88. Správca dane sa k týmto námietkam kontrolovaného daňového subjektu žiadnym spôsobom relevantne nevyjadril a v prvostupňovom rozhodnutí ich odignoroval. Rovnako uvedené skutočnosti neboli žiadnym spôsobom riešené ani v napadnutom rozhodnutí aj napriek tomu, že ich daňový subjekt jednoznačne vytýkal v podanom odvolaní.
89. Pokiaľ neboli v konaní zistené skutočnosti, ktoré jednoznačne vyvracajú pravdivosť obsahu príslušných dokladov a správca dane nemôže takéto zistenie vyvodiť z vykonaných dôkazov, nemôže rozhodnúť len na základe pochybností, ku ktorým preverovaním skutkového stavu dospel.
90. Daňový subjekt doložil správcovi dane všetku evidenciu, ktorá preukázala dodávky materiálu a vykonanie prác. Uvedené v podstate potvrdili aj zamestnanci správcu dane, ktorí ale skonštatovali, že to nepovažujú za relevantné s prihliadnutím na skutočnosť, že boli doložené nesprávne ERP.
91. Závery správcu dane uvedené v prvostupňovom rozhodnutí ako aj závery uvedené v napadnutom rozhodnutí sú podľa názoru daňového subjektu diskriminačné, nedôvodné a zjavne nezákonné, čo odôvodňuje nasledovne.
92. Správca dane v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia neuviedol jediný úkon, ktorý vykonal a ktorým by preukázal, že výroková časť rozhodnutia je v súlade so zákonom o správe daní a so zákonom o dani z pridanej hodnoty. Podľa názoru daňového subjektu nestačí všeobecné konštatovanie správcu dane, bez uvedenia konkrétnej písomnosti, konkrétnych vyjadrení dožiadaných daňových subjektov a pod.. Správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí v podstate tvrdí iba to, že kontrolovaný daňový subjekt síce uniesol dôkazné bremeno, preukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu a jeho dodanie, súčasne však uviedol, že podľa názoru správcu dane materiál a práce pre daňový subjekt neboli dodané spoločnosťou L&L TRADING s.r.o., ktorá je na predmetných faktúrach uvedená ako dodávateľ, čo je dôvod neuznania odpočítania DPH z uvedených faktúr.
93. Už z uvedeného vyjadrenia je zrejmé, že aj žalovaný ako odvolací orgán priamo potvrdili dodávku prác a materiálov odberateľovi žalobcu. Správca dane ako aj žalovaný sa však napriek tomu vyjadrujú iba v domnienkach a nezákonne odmietajú zabezpečenie akýchkoľvek objektívnych dôkazov v prospech žalobcu. Je evidentné, že takýto postup správcu dane a následný nezáujem žalovaného zamedziť porušovaniu práv žalobcu je v absolútnom rozpore so zásadami daňového konania, so zásadou zákonnosti, voľného hodnotenia dôkazov a so zásadou rovnosti a je v priamom rozpore s princípmi daňového konania. Takéto správanie správcu dane, žalovaného a ich zamestnancov nemôže byť v právnom štáte akceptovateľné.
94. Ako už daňový subjekt pripomenul, uvedený záver správcu dane je v rozpore s ustanoveniami šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2002/38/ES zo 7. mája 2002, ktoré sa podľa Rozsudku Súdneho dvora EÚ z 22.10.2015 vo veci C-277/14 PPUH STEHCEMP (ECLI:EU:C:2015:719) majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide v predmetnej veci, ktorá zdaniteľnej osobe zamieta právo na odpočet dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií upravených touto právnou úpravou považovať za neexistujúci subjekt, a že je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
95. Ďalej podľa uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je úlohou daňového orgánu, ktorý konštatoval podvod alebo nezrovnalosti, ktorých sa dopustil vystaviteľ faktúry, aby vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby od adresáta faktúry vyžadoval overovania, ktoré mu neprináležia, preukázal, že tento adresát vedel alebo mal vedieť, že plnenie uvádzané ako základ vzniku práva na odpočet bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu (pozri v tomto zmysle rozsudky Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, bod 45, - 56, a LVK C-643/11, EU:C:2013:55, bod 64).
96. Žalobca pripomína, že výsledok daňového konania je postavený na vyjadrení konateľa spoločnosti L and L TRADING, ktorý bol vypočutý úplne v inom prípade pred iným správcom dane. Daňový subjekt nerozporuje, že by svedok mohol vypovedať účelovo, ale je potrebné uviesť, že ak má byť výpoveď považovaná za hlavný dôkaz neuznania nároku na odpočet dane, bolo potrebné, aby bol konateľ vypočutý pred správcom dane v rámci dotknutej daňovej kontroly, aby mohol daňový subjekt svedka prípadne konfrontovať. V nadväznosti na uvedené má daňový subjekt za to, že správca dane namiesto toho, aby riadne viedol dokazovanie v zmysle § 24 ods. 2 zákona o správe daní, jednoducho prevzal jeden poznatok od iného orgánu a na tomto poznatku urobil vo vzťahu k daňovému subjektu faktické závery.
97. Daňová kontrola je základným a osobitným aktom, z ktorého výsledku sú následne v rozhodnutí priznané práva alebo uložené povinnosti. Daňovou kontrolou správca dane neukladá daňovému subjektu povinnosť ani nerozhoduje o právach daňového subjektu, správca dane daňovou kontrolou len preveruje základ dane, ktorý je uvedený v tomto prípade v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty.
98. V užšom kontexte sa daňovou kontrolou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti.
99. Správca dane zreteľne opomenul skutočnosť, že zákon o správe daní definuje základné zásady daňového konania, daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, platenia a vymáhania daní, ktoré vychádzajú z princípov právneho štátu, Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodného kontextu legislatívy a nutnosti aproximácie daňového práva Slovenskej republiky a krajín Európskej únie.
100. V zmysle základných zásad sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných zúčastnených osôb v daňovom konaní.
101. Zákon o správe daní je procesným predpisom, ktorý upravuje správu daní a poplatkov. Upravuje teda v konečnom dôsledku pravidlá postupu zamestnancov správcu dane pri príprave, výkone, resp. pri uskutočňovaní iných aktov daňového konania a konania v daňovej kontrole. V tomto zmysle je zárukou zákonného postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.
102. Medzi relevantné princípy upravené zákonom o správe daní patrí napr.: -zásada zákonnosti, ktorá predovšetkým ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi; -zásada súčinnosti, v zmysle ktorej správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi; -zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom ale prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo; -zásada rovnosti, podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti a vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky; -zásada primeranosti zaťaženia daňového subjektu, čo znamená zaťažovať kontrolovaný daňový subjekt čo najmenej, s prihliadnutím aj na dodržiavanie základných práv a slobôd v zmysle čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom; -zásada primeranosti (proporcionality), ktorý predstavuje primeraný vzťah medzi cieľom resp. účelom sledovaným štátom a použitými prostriedkami. V týchto súvislostiach za účelom dosiahnutia cieľa (účelu) sledovaného štátom môžu byť použité len prostriedky zákonné, ktorých použitie je vhodné a nevyhnutné.
103. Daňová kontrola vykonávaná správcom dane preveruje prípustnosť, prípadne akceptovateľnosť právnych úkonov vo vzájomných záväzkových vzťahoch daňových subjektov z pohľadu daňových následkov. Daňovými následkami v konkrétnom prípade, je vznik daňových povinností podľa hmotnoprávnych daňových zákonov.
104. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ako aj správca dane v prvostupňovom rozhodnutí sa v odôvodneniach rozhodnutí len všeobecne, nesystematicky, vyjadrujú k zdaniteľným plneniam spoločnosti žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobie, pričom v celom odôvodnení vyjadrujú len svoj vlastný, subjektívny názor. V konaní neuviedli žiadny priamy dôkaz, ktorý by potvrdzoval uvedené závery, práve naopak, v rozhodnutí iba stroho uviedli, že daňová povinnosť z deklarovaných dodávok nevznikla, pretože dodanie tovaru tak, ako to deklaroval kontrolovaný daňový subjekt predloženými faktúrami sa reálne neuskutočnilo prostredníctvom deklarovaného dodávateľa. Zamestnanci správcu dane sa vôbec nezaoberali faktami, ktorými dôvodil daňový subjekt, a to, že daňový subjekt sa stal obeťou podvodu, pričom objektívne nemohol disponovať informáciou, ktorá by ho oprávňovala predpokladať vznik nezákonností alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry.
105. Žalobca pripomína, že zamestnancom správcu dane dodal potvrdenia o dodaní materiálu a prác od dodávateľa, ďalej boli dodané doklady preukazujúce dodanie tovaru spoločnosti SALMOTHERM. Daňový subjekt teda predložil správcovi dane všetky relevantné doklady ako dôkaz. Zamestnanci správcu dane sa však opakovane bezdôvodne týmito dokladmi preukazujúcimi riadne dodanie tovarov na sklad daňového subjektu nevysporiadali a ani bližšie neuviedli z akého dôvodu tieto dôkazy neakceptovali.
106. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ani len čiastočne neuviedol, prečo sa touto dokumentáciou nezaoberal, prečo ju nepovažoval za dostatočnú, resp. prečo na základe dokumentácie nebolo preukázané dodanie deklarovaných materiálov a služieb. Podľa názoru žalobcu ide o zásadné porušenie povinnosti žalovaného riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, a teda porušenie práva daňového subjektu na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Tým, že tak žalovaný neurobil, je jeho rozhodnutie arbitrárne a vydané jednostranne. Takéto pochybenie má za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
107. Správca dane tvrdí, že daňový subjekt nepreukázal, že došlo k dodávkam tovaru od dodávateľa L and L TRADING, tak ako je to deklarované faktúrami. Tu je však potrebné vyriešiť otázku, čo je po-- vinný preukazovať daňový subjekt a kde je hranica, od ktorej dôkazné bremeno prechádza na daňový úrad. Táto hranica je všeobecne stanovená, pretože ak by nebola stanovená, správca dane by mohol vždy arbitrárne podľa potreby tvrdiť, že dôkazy nech sú akékoľvek, sú niečím pochybné. Akékoľvek konanie bez presných vopred stanovených cieľov, ktoré má účastník dosiahnuť, je v rozpore s pravidlami spravodlivého procesu.
108. Daňový subjekt opätovne dôrazne poukazuje rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22.10.2015 vo veci C- 277/14 PPUH STEHCEMP (ECLI:EU:C:2015:719) v zmysle ktorého sa zakazuje, aby právna úprava zdaniteľnej osobe zamietala právo na odpočet dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií upravených touto právnou úpravou považovať za neexistujúci subjekt, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH.
109. Ak mal správca dane za to, že nebolo dostatočne preukázané dodanie tovaru, resp. služieb, od deklarovaného dodávateľa, mal v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o správe daní v vykonať dokazovanie v dostatočnom rozsahu, aby boli všetky skutočnosti zistené čo najúplnejšie. To, že si správca dane nedokázal zabezpečiť skutočnosti potrebné ohľadne plnenia skutočného dodávateľa, ešte neznamená neunesenie dôkazného bremena na strane daňového subjektu.
110. Podľa zákona o správe daní sa daňová kontrola vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
111. Podľa zákona o správe daní správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Dokazovanie teda vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
112. V zmysle príslušných ustanovení zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ida najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
113. Žalobca opätovne upozorňuje na to, že ak správca dane, vyššie uvedené dôkazy neakceptuje, nestačí len jeho všeobecné konštatovanie, vychádzajúce z vlastného nesprávneho a neobjektívneho názoru zamestnancov správcu dane, vykonávajúcich daňovú kontrolu, ale musí ísť o dokázanie takto tvrdeného výroku, čo jednoznačne správcovi dane ukladá zákon o správe daní, pri dodržaní zákonnosti. Žalobca preto trvá na skutočnosti, že zamestnanci správcu dane nevykonali všetky také úkony, ktoré by smerovali k správnemu vyrubeniu dane a ktoré by boli v súlade so zákonom o správe daní.
114. Vo veci dôkazného bremena boli vyslovené i judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdneho dvora.
115. Okrem už z vyššie uvedených poukazujeme napríklad na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15. marca 2011. Ako je z odôvodnenia citovaného rozsudku zrejmé: NS SR zistil, že pri každej faktúre je aj podrobný súpis dodaného tovaru a služieb. Vzhľadom na takto zdokumentované plnenie vzniká otázka, v akom rozsahu by podľa správcu dane mal žalobca zabezpečovať ešte dôkazy o existencii plnenia. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie žalobcových dodávateľov a dodávateľových subdodávateľov. Podľa názoru NS SR žalobca ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o
zdaniteľnom plnení pre prípad, že u tých subjektov nebude evidencia riadne vedená. V prípade žalobcu sa evidencia dodávateľov a potvrdenie zdaniteľných obchodov dôkazmi bolo dokázané.
116. NS SR konštatuje, že rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je daný v § 29 ods. 8 zákona o správe daní a daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásenia, vyúčtovaní. Podľa NS SR skutočnosti uvedené v ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. NS SR však zároveň konštatuje, že z uvedených ustanovení zákona o DPH nemožno vyvodiť dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov.
117. Daňový subjekt cituje z ďalšieho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Sžf/108/2009 : „Zo zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňových subjektom ( § 29 ods. 1, ods. 8 cit. zákona). Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 zákona o správe daní. Neznamená to však bezbrehé uplatňovanie práva vyplývajúce z vrchnostenského postavenia daňových orgánov. Preto ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnych a spoľahlivých zistení.“
118. Žalobca poukazuje v tejto súvislosti aj na Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Sžf 1/2011, kde senát súdu konštatuje, že „...dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Podľa ustanovení zákona o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení, vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Daňový subjekt nemá povinnosť nadštandardne zabezpečovať dôkazy, ak u dodávateľov nebola riadne vedená evidencia. To, že si správca dane nedokázal zabezpečiť skutočnosti potrebné ohľadne plnenia subdodávateľov, jeho dodávateľov, ešte neznamená neunesenie dôkazného bremena na strane daňového subjektu. Podľa Najvyššieho súdu SR, ak daňový subjekt preukáže existenciu materiálneho plnenia a disponuje faktúrou a prílohami s opisom položiek, druhu, ceny dodávaných tovarov a služieb od určitého dodávateľa, vyčerpal tým vlastné dôkazné bremeno. Pokiaľ chce správca dane preukázať opak, dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu musí znášať správca dane." S poukazom aj na Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR 5 Afs 131/2004 zo dňa 25.03.2005 „nemožno ponímať dôkazné bremeno daňového subjektu extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt.“ Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u odberateľa znáša dôkazné bremeno dôkaznú núdzu správca dane. A v danom prípade správca dane neuniesol dôkazné bremeno, preto je nútený znášať dôkaznú núdzu. Preto v žiadnom prípade nie je možné v tomto konaní pričítať dôkaznú núdzu na stranu daňového subjektu.
119. Taktiež daňový subjekt poukazuje aj na Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 21. júna 2012 vo veci Mahagében Kft proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Foigazgatósága (C-80/11) a Péter Dávid proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Észak-alfoldi Regionális Adó Foigazgatósága (C-142/11). Z výroku predmetného rozhodnutia daňový subjekt cituje: Článok 167, článok 168 písm. a), článok 178 písm. a), článok 220 ods. 1 a článok 226 smernice Rady 2006/112 z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej' osobe právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.
Článok 167, článok 168 písm. a), článok 178 písm. a) a článok 273 smernice 2006/112 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane upravené v smernici 2006/112 boli splnené a že zdaniteľná osoba nedisponovala informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať vznik nezákonností alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry.
120. Ďalej v žalobe citoval § 49 ods. 1, 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty a citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžf/4/2013. Namietal, že výsledný efekt vyplývajúci z rozhodnutia je nezrozumiteľný a neprehľadný. Rozhodnutie obsahuje veľmi malé množstvo zistení, evidentne chýba jednoznačný záver správcu dane, z ktorého je možné vyvodiť a urobiť si úsudok, že deklarovaný obchod sa medzi jednotlivými spoločnosťami neuskutočnil s presne zisteného a popísaného dôvodu. Správca dane ani nekonštatoval, že by nemal preukázané dodanie tovaru dodávateľom, iba sa zmohol na konštatovanie, že nebolo preukázané dodanie od deklarovaného dodávateľa.
121. Zo záverov vykonanej kontroly je teda zrejmé, že správca danie odmietol vznik práva na odpočet uplatnenej dane z dôvodu, že predmetné účtovné doklady vystavil subjekt, ktorý podľa správcu dane neexistuje. K takémuto názoru dospel správca dane okrem iného na základe toho, že daňový subjekt nepozná mená pracovníkov, ktorých si objednal na vykonanie predmetných prác. Ako už bolo viackrát uvedené, daňový subjekt nemal mať dôvod na akékoľvek pochybnosti o správnosti vystavených účtovných dokladov a správnosti svojho postupu pri uplatnení príslušných odpočtov DPH, keďže mal k dispozícii riadne vystavené účtovné doklady a všetky súvisiace plnenia (dodávky tovarov a služieb) boli vykonané bez problémov (riadne a včas) a daňový subjekt ich aj riadne uhradil. Z daňových priznaní, dokladov a dôkazov predložených daňovým subjektom v priebehu daňovej kontroly je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé a dostatočné, že predmetné plnenia boli pre daňový subjekt uskutočnené, že tieto daňový subjekt ďalej použil na dodanie svojmu odberateľovi, teda že vznikla daňová povinnosť a správca dane má dokázanú existenciu vecnej súvislosti medzi prijatými a uskutočnenými zdaniteľnými plneniami
- z toho vyplýva pre daňový subjekt aj zákonné priznanie nároku na odpočítanie dane, ktoré je správcom dane spochybnené.
122. Daňový subjekt podal daňové priznania za kontrolované zdaňovacie obdobia a vyrubil si svoje daňové povinnosti v súlade so zákonom o DPH bezpodmienečne, pričom daňové priznania a zákonom stanovené povinné evidencie boli správcovi dane predložené v úplnosti (v protokole správca dane nerozporoval absenciu účtovných dokladov a povinných evidencií a príloh). Skutočnosť, že osobu vydávajúcu sa za obchodného zástupcu spoločnosti L and L TRADING sa správcovi dane nepodarilo identifikovať a kontaktovať, nemôže byť pripísané na zodpovednosť daňového subjektu, ktorý nad takouto skutočnosťou nemá absolútne žiadnu kontrolu. Takéto prenesenie zodpovednosti na kontrolovaný daňový subjekt je absurdné o to viac, že sa tento podľa všetkého stal obeťou trestného činu, k čomu sa správca dane absolútne nevyjadril.
123. Správca dane sa takmer vôbec nevysporiadal s tvrdeniami daňového subjektu uvedenými v odvolaní a bez ďalšieho zotrváva na postihnutí daňového subjektu za ničím nepodložené nadobudnuté presvedčenie o nereálnosti príslušných obchodných vzťahov. Paradoxne pritom správca dane výslovne nerozporuje existenciu dodaných stavebných materiálov a s ich použitím vykonaných stavebných prác voči konečnému odberateľovi, spoločnosti SALMOTHERM. V takejto situácii okrem toho správca dane a žalovaný vedome konajú v rozpore s vyššie uvedeným rozsudkom Súdneho dvora EÚ z 22.10.2015, pričom správca dane a ani žalovaný v napadnutom odvolaní bližšie nezdôvodnili, že by zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH. Práve naopak, v napadnutom rozhodnutí uvedené žalovaný žiadnym relevantným spôsobom neriešil, pričom žalovaný bol povinný zaujať stanovisko ku všetkým relevantným skutočnostiam, oboznámiť s nimi daňový subjekt a uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli preukázané a sú podkladom na jeho vydanie, včítane jeho zákonného a zrozumiteľného odôvodnenia. Tým, že tak žalovaný neurobil, je jeho rozhodnutie arbitrárne a takéto pochybenie má za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
124. V kontexte uvedených skutočností má daňový subjekt za to, že dôvody napadnutého rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre ich nedostatok, nezrozumiteľnosť, vzájomný rozpor, teda je porušené ustanovenie § 63 ods. 3 zákona o správe daní, pretože odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, pre ktoré konkrétne dôvody správca dane neuznal obchodný prípad, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Dôkazné bremeno daňového subjektu nezbavuje správcu dane povinnosti na základe vykonaného dokazovania ustáliť skutkový stav. Aplikácia voľného hodnotenia dôkazov, ktorá prislúcha správcovi dane neznamená, že by správca dane mal vo svojom rozhodovaní na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí, a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie, a ktoré opomenie. Správca dane má právo posúdiť a rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, a ktoré nie, ale toto právo ho však nezbavuje povinnosti odôvodniť čo ho viedlo k tomu, že niektorý dôkaz nevykonal.
125. Z uvedených dôvodov žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov v celom rozsahu. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.
III.
126. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
127. Právny zástupcu žalobcu sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
V.
128. Žalobca v žalobe spísanej advokátom o nariadenie pojednávania nežiadal. Rovnako ani žalovaný o nariadenie pojednávania nežiadal.
VI.
129. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku ( ďalej len SSP ) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
130. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
131. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
132. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
133. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, termín verejného vyhlásenia rozsudku riadne oznámil na úradnej tabuli krajského súdu, aj na jeho webovej stránke ( § 137 ods. 4 SSP ) a dospel k záveru, že postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol ( § 190 SSP ).
134. Predmetom preskúmania je rozhodnutie Daňového úradu Prešov, ktorý ako príslušný správca dane vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie september 2015 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 8 933,33 Eur.
135. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. Správe daní ( ďalej len Daňový poriadok ) rozhodnutie Daňového úradu Prešov potvrdil.
136. Dôvodom vyrúbenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015 bola skutočnosť, že pri daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2015, september 2015 a jún 2016, ktorá začala dňa 18.07.2017 a ukončená bola dňom doručenia protokolu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.06.2018, dňa 09.07.2018, správca dane zistil, že si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúry č. P od dodávateľa M.. A. A. za obhajobu v trestnej veci v celkovej sume 800 Eur, základ dane 666,67 Eur, 20% DPH 133,33 Eur a z faktúr v preskúmavanom rozhodnutí presne špecifikovaných od dodávateľa L&L TRADING spol. s r.o. v celkovej sume 52 800 Eur, základ dane 44 000 Eur, 20% DPH v sume 8 800 Eur.
137. V daňovom konaní a v žalobe žalobca v podstate rozporoval sumu 8 800 Eur od dodávateľa L&L TRADING spol. s r.o. .
138. Na základe šetrení správcu dane dospeli daňové orgány k záveru, že zo strany žalobcu neboli splnené zákonné podmienky na vznik práva na odpočítanie dane z dôvodu, že nedošlo k dodaniu tovarov a služieb od spoločnosti L and L Tranding spol. s r.o. .
139. Výsluchom konateľa spoločnosti L and L Tranding spol. s r.o. L.. L. U. dožiadaným daňovým úradom Košice ( dňa 06.12.2017 ) bolo zistené, že so žalobcom nikdy nespolupracovali, nepoznajú ho, spoločnosť L and L Trading spol. s. r.o. doklady, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu nevyhotovila, nemá ich evidované v účtovníctve. Tovar a práce, ktoré sú predmetom fakturácie spoločnosť L and L Trading spol. s. r.o. nevykonáva a uvedený tovar nepredáva. Okrem iného bolo šetrením zistené, že dodávateľská spoločnosť nemá v daňovom systéme správcu dane registrované ERP s daňovým kódom pokladnice XXXXXXXXXXXXXXXXX a účet uvedený na kontrolovaných faktúrach príslušná banka nevedie ani neviedla.
140. Aj napriek výzve na predloženie dôkazov, žalobca nepredložil relevantné dôkazy, ktoré by potvrdili prijatie zdaniteľných obchodov od spoločnosti L and L Trading spol. s. r.o. .
141. Keďže spoločnosť L and L Trading spol. s. r.o. tovar ( služby ) nedodala, nevznikla jej daňová povinnosť z dodania služby ( tovaru ) v zmysle § 19 ods. 1, resp. ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., keďže daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
142. Ak nevznikla daňová povinnosť u dodávateľa, nemôže vzniknúť právo na odpočítanie dane.
143. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre.
144. V obdobnej veci rovnakých účastníkov konania, rovnakej daňovej kontroly, len iného zdaňovacie obdobia, rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 6S/24/2019 - 66 dňa 27.05.2021.
145. S poukazom na § 140 SSP, podľa ktorého vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody, správny súd v ďalšom poukazuje na rozsudok 6S/24/2019 - 66 na ods. 85 - 127.
146. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a 168 veta prvá SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod v § 168 veta prvá SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
147. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).