Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_42T-48-2021.pdf
PDF · 83.8 KB
Case nature
Area
Subarea
42T/48/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, samosudkyňou JUDr. Kristínou Güner, v trestnej veci obžalovaného Z. Z., trestne stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. decembra 2021 v Pezinku
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaného:
Z. Z., E.. XX.XX.XXXX K. I., J. I. Z. XXX/XX, I.
u z n á v a v i n n ý m, že
v mieste trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval v období od mesiaca september roku 2020 až doposiaľ, si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére Z.. X., E.. XXXX, napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a taktiež mu bola deklarovaná Opatrením orgánu činného v trestnom konaní o predbežnej otázke určenia výživného na dieťa zo dňa 18.12.2020 mesačne sumou 120,- EUR a takisto rozsudkom Okresného súdu v Pezinku pod č. k.: 5P/134/2020 zo dňa 05.10.2020, právoplatným dňom 03.11.2020 mesačne sumou 120,- EUR vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky D. Z., čím mu tak za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 1380,-EUR, pričom v jednotlivých nepravidelných splátkach zaplatil celkom 540,- EUR z celkového dlhu 1920,- EUR
teda
úmyselne najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného,
čím spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona
Za to mu ukladá:
Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona a § 51 odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 4 písm. e/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 1380 eur k rukám oprávnenej D. Z., E.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, I. a súčasne súd obžalovanému ukladá povinnosť v skúšobnej dobe riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči Z. Z., E.. XX.XX.XXXX.
odôvodnenie:
Na hlavnom pojednávaní po prednese obžaloby samosudca poučil obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por., pričom obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe. Následne samosudca začal pokladať obžalovanému otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom obžalovaný už na prvú otázku odpovedal „nie“. Následne súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. neprijal vyhlásenie obžalovaného.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku výsluchom obžalovaného, podľa § 261 Trestného poriadku výsluchom svedkyne D. Z., postupom podľa § 269 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní čítaním oboznámil nasledovné listinné dôkazy zadokumentované v súdnom spise: Rozsudok OS PK 5P/134/2020 - č. l. 31-40, Rodný list mal. č. l. 43, Potvrdenie o návšteve školy č. l. 41, Doklady o zaplatení čiastok na výživné č. l. 51-52, Opatrenie OČTK č. l. 54, Výpis zo živnostenského registra, Výpis zoznamu páchateľov č.l.73-74.
Obžalovaný vypovedal, že: „to čo je uvedené v obžalobe je pravda, neplatil som odkedy som prišiel o prácu. Pracoval som na železnici ako zámočník, avšak ma vyhodili, nakoľko som nechodil do práce, nakoľko som nezvládal rozvod. Mám ukončenú SŠ odbor zámočník koľajových vozidiel. Prácu si hľadám, som evidovaný na ÚP, podporu už nepoberám, hľadám aj mimo odboru, napr. týždeň som bol v Senci v spoločnosti Geis, ale nakoľko som meškával kvôli zlým spojom prácu som ukončil. S dcérou sa nestýkam, žena mi ju nedáva, asi jej aj zakázala zdvíhať telefón, mám na to aj svedkov. 2x sa mi podarila brigáda kde som dostal 30-40 eur na deň. Momentálne bývam v stane na záhrade, u sestier nemôžem bývať, tie mi pomoc odmietajú. Alkohol príležitostne, drogy neužívam, v minulosti som užíval marihuanu. Vo výhľade mám prácu od jari v trnavskom kraji na živnosť avšak ŽO nemám ešte vybavené, dovtedy tak tam bude nejaká práca aj v zime môžem tam brigádovať. Okrem uvedeného som čas na hľadanie práce nemal, pozerám aj na profesii. Výživné chcem zaplatiť, som si vedomý dlhu aj jeho nárastu každý mesiac, vedel by som to zaplatiť do februára 2022, zoženiem peniaze možno cez úver. Čo sa týka majetku vlastním časť záhrady, ktorú vlastním so sestrami“.
Svedkyňa D. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že je bývalou manželkou obvineného a že je pravdou, že od septembra 2020 obžalovaný neplatil na dcéru nič. V kontakte sú podľa toho či mu dcéra zdvihne alebo nie. Od podania obžaloby vie iba o tom, že jej dal nejakú maličkosť na Mikuláša. Výživu dcéry zabezpečovala sama, občas jej pomohla jej krstná mama. Náhradné výživné nepoberá, výživu dcéry zvláda, žiadne mimoriadne výdavky s dcérou nemá, vzhľadom na Covid, nakoľko sú zavreté krúžky. Nariadenia súdu neporušuje, ale o žiadnych ďalších veciach, okrem Mikuláša, že mala dostať nevie. Čo sa týka zdravotného stavu nebolo otca o čom informovať, okrem soplov je dieťa zdravé a čo sa týka návštevy psychologičky táto bola na podnet úradu práce sociálnych vecí, tieto boli zahrnuté v neziskovej organizácii. Avšak otec so psychologičkou nespolupracoval, preto o vývoji nemá vedomosti.
Z rodného listu ( č. l. 43) je preukázané, že obžalovaný je otcom maloletej P. P..
Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 5P/134/2020-40 zo dňa 05.10.2020 ( č. l. 31), právoplatným dňa 03.11.2020, bola maloletá Z..Z.. zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom súd zaviazal obžalovaného prispievať na jej výživu mesačne sumou 120 eur počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Z poštových poukážok ( č. l. 51) vyplýva, že obžalovaný zaplatil dňa 18.01.2021 poštovou poukážkou k rukám matky na výživné sumy: 120 eur ( za október 2020), 120 eur ( za november 2020), 50 eur ( za december 2020), 50 eur ( za január 2021). Dňa 19.02.2021 obžalovaný poštovou poukážkou zaslal matke sumy: 70 eur ( za december 2020), 70 eur ( za január 2021) a 60 eur ( za február 2021).
Vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako je to uvedené v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc zo zásad dokazovania, dospel k záveru, že skutok, ktorý je v posudzovanej trestnej veci obžalovanej kladený za vinu, sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu - prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona a že tento skutok spáchal práve obžalovaný.
Z výsluchu obvineného vyplýva, že potvrdzuje pravdivosť skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu. Tento skutok odôvodnil tým, že prišiel o zamestnanie, o ktoré prišiel vlastnou vinou, nakoľko do práce nechodil po tom ako sa rozviedol s poškodenou. Ďalšiu prácu ukončil sám, podľa jeho slov kvôli zlému spojeniu z bydliska do pracoviska v meste Senec, a to po týždni od nástupu do nej. Zaevidoval sa na úrade práce, vo výhľade má prácu od jari 2022, inak na hľadanie práce čas nemal, prečo to už vo svojej výpovedi neobjasnil.
Z výsluchu svedkyne bolo preukázané, že obžalovaný si neplní vyživovaciu povinnosť voči dcére od septembra 2020.
S poukazom na všetky zistené skutočnosti mal súd za preukázané všetky skutkové okolnosti popísané v obžalobe, ako i to, že tieto bez akýchkoľvek pochybností z formálneho hľadiska napĺňajú všetky zákonné znaky základnej skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1Trestného zákona. Vykonaným dokazovaním bolo podľa súdu bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že tento skutok spáchal obžalovaný, keďže najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dcére, pričom mu vznikol od mesiaca september 2020 do rozhodnutia súdu dlh na výživnom vo výške 1380 eur, keďže bolo dokazovaním preukázané, že v tomto období uhradil v nepravidelných splátkach sumu 540 eur, pričom bol povinný prispievať na výživu dcéry mesačne sumou 120,- eur.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu, bolo z hľadiska zavinenia preukázané, že konanie obžalovaného popísané v skutkovej vete obžaloby je pokryté nepriamym úmyslom v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona, nakoľko s ohľadom na spôsob jeho konania je zjavné, že vedel, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí s tým bol uzrozumený.
Po zistení formálnych znakov trestného činu - prečinu, skúmal súd aj materiálnu stránku - materiálny znak prečinu uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria definované v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť stíhaného prečinu dosahuje Trestným zákonom vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, teda stupeň vyšší než nepatrný. Tento záver vyplýva z už uvedeného spôsobu vykonania činu a jeho následku popísaného v skutkovej vete rozsudku, z okolností, za ktorých bol spáchaný, ako aj z uvedenej formy a miery zavinenia (nepriamy úmysel).
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri výmere trestu súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd nezistil žiadnu priťažujúcu ani poľahčujúcu okolnosť, takže súd mohol ukladať trest odňatia slobody v rozpätí stanovenom v § 207 odsek 1 Trestného zákona, t j. až na 2 roky. Súd mu vzhľadom k tomu, že ešte nebol súdne trestaný a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia uložil trest v dolnej polovici uvedenej trestnej sadzby. Takáto výmera trestu bude vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočne represívna i preventívna.
Súd vzhľadom na okolnosti prípadu, a osobu obžalovaného dospel k záveru, že obžalovanému je možné v zmysle § 51 ods. 1 Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložiť s probačným dohľadom. Následne sa zaoberal tým, akú dlhú skúšobnú dobu treba obžalovanému pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určiť , pričom vyhodnotil, že v rámci jej rozpätia stanoveného v § 51 ods. 2 Trestného zákona ( 1 rok až 5 rokov,) bude potrebné obžalovanému skúšobnú určiť v dolnej polovici takto daného rozpätia v trvaní 2 roky, nakoľko mal za to, že takáto skúšobná doba bude vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočne preventívna. Súd zároveň uložil obžalovanému podľa § 51 ods. 4 písmeno e/ Trestného zákona, aby v skúšobnej dobe zaplatil zameškané výživné vo výške 1380 eur k rukám poškodenej a súčasne mu uložil povinnosť si riadne plniť ďalej svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére P.P..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Pezinok, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Bratislave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré sa tohto práva výslovne vzdali.