Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42T-24-2021.pdf
PDF · 94.38 KB
Case nature
Area
Subarea
42T/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, samosudcom Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci obžalovaného P. P., stíhaného pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. januára 2023 v Pezinku, takto
rozhodol:
Obžalovaný: P. P., O.. X. X. XXXX X. V., Z. V. V.,
uznáva sa za vinného, že
v bode 1/
od presne nezisteného času dňa 16.09.2020 do presne nezisteného času dňa 22.09.2020 v obci Báhoň, na ul. Potočná, nezisteným spôsobom vošiel do vnútorných priestorov bytového domu s popisným číslom XX, kde prešiel na X. poschodie a nezisteným predmetom odvŕtal zámok na vstupných vchodových drevených dverách na 3-izb. byte pod číslom XX, vošiel do bytu, kde postriekal a popísal rôznymi nápismi, čiernym tušom, červeným, modrým a žltým sprejom vnútorné steny celého bytu a z miesta činu odišiel, čím tak vlastníkovi nehnuteľnosti M.O. P., O..XX.XX.XXXX, Z. V. V., H.. P. Č..XX spôsobil škodu poškodením vo výške 625,-EUR, v bode 2/ od presne nezisteného času do 11. decembra 2020 do 20.50 hodiny v Pezinku na Malackej ulici neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu 2 ks priesvitných igelitových sáčkov s tlakovým uzáverom s obsahom sušeného konope (marihuany) s hmotnosťou 2 379 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 12,8% hmotnostných, obsahujúce 307 mg účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC), zodpovedajúce minimálne 4 obvyklým jednorazovým dávkam drogy, pričom rastliny rodu Canabis (konopa) sú v zmysle Prílohy číslo 1 zákona číslo 139/1998 Zbierky zákonov o omamných a psychotropných látkach zaradené do I. skupiny omamných látok,
teda
v bode 1/
poškodil cudziu vec tým, že ju postriekal, pomaľoval a popísal farbou a inou látkou, v bode 2/ neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu omamnú látku z rastliny rodu konopa,
čím spáchal
v bode 1/
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 246 odsek 1 Trestného zákona, v bode 2/
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona,
Za to mu súd
ukladá
Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu, nakoľko podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, uložený obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 42T/48/2021 z 15. decembra 2021, právoplatným dňa 31. decembra 2021 pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej M.O. P., O.. XX.XX.XXXX X. V., Z. V. P. XX, V. spôsobenú škodu vo výške 625 eur.
odôvodnenie:
1 Okresná prokuratúra Pezinok podala na obžalovaného P. P. (ďalej len „obžalovaný“) na tunajšom súde dňa 7. mája 2021 obžalobu pod číslom Pv 448/20/1107-11 (ďalej len „obžaloba 1“), pričom skutok uvedený v obžalobe 1 právne kvalifikovala ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 246 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.
2 Okresná prokuratúra Pezinok podala na obžalovaného na tunajšom súde dňa 8. októbra 2021 obžalobu pod číslom Pv 573/20/1107-20 (ďalej len „obžaloba 2“), pričom skutok uvedený v obžalobe 2 právne kvalifikovala ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.
3 Súd uznesením zo dňa 14. októbra 2021 v zmysle § 21 ods. 3 Tr.por. spojil na spoločné prejednanie obe veci obžalovaného, v ktorých boli podané samostatné obžaloby a následne vo veci vydal dňa 2. novembra 2021 trestný rozkaz, proti ktorému prokurátor podal včas odpor.
4 Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, ktoré vykonal dňa 10. januára 2023. Toto hlavné pojednávanie súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného za splnenia podmienok uvedených v § 252 odsek 2 Trestného poriadku (obžalovanému bola doručená obžaloba, obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obžalovaný bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a napokon obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený, pričom obžalovaný sa na hlavné pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil). Na tomto mieste súd poznáva, že vzhľadom na obsah spisu dospel k záveru, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného.
5 V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie postupom podľa 258 ods.4 Tr. por. prečítaním zápisníc o skorších výpovediach obžalovaného z č.l. 8-13, 17-18; postupom podľa § 261 ods. 3 Tr.por. výsluchom svedkyne M. P.; postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítaním zápisníc: o výsluchu svedka - O. E. zo dňa 2. 7. 2021 z č.l. 19; o výsluchu svedka- P. H. zo dňa 2. 7. 2021 z č.l. 19; postupom podľa § 269 Tr. por., prečítaním listinných dôkazov: č.l. 60-61 - zápisnica o ohliadke miesta činu; č.l. 74 - list vlastníctva č. 915; č.l. 77-79 - vyčíslenie škody; č.l. 81-83 - žiadosť o správu z PNPP + odpoveď; č.l. 89 - lustrácia REGOB; č.l. 91-92 - výpis z ústrednej evidencie priestupkov; č.l. 100, 168 - odpis registra trestov; č.l. 106 - uznesenie OO PZ Modra ORP-427/MD-PK-2020; č.l. 24-26 - znalecký posudok KEU PZ BA ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2020/14047; č.l. 28-40 - odborné stanovisko MUDr. Žigová; postupom podľa § 270 ods. 1 Tr. por. oboznámením fotodokumentácie z č.l. 64-73.
K dokazovaniu
6 Obžalovaný sa v prípravnom konaní ku skutku uvedenému obžalobe 1 priznal a vypovedal, že v dobe od 16.9.2020 do 22.9.2020 postriekal a popísal rôznymi nápismi, čiernym tušom, červeným, modrým a žltým sprejom vnútorné steny celého bytu, a to z dôvodu nenávisti k bývalej manželke M. P.. Svoj skutok ľutuje a mrzí ho to, spôsobenú škodu vo výške 625,-€ sa bude snažiť uhradiť.
7 Obžalovaný sa v prípravnom konaní ku skutku uvedenému v obžalobe 2 takisto priznal a vypovedal, že svoj skutok ľutuje a drogy už neberie.
8 Svedkovia E. R. H. v prípravnom konaní ku skutku uvedenému v obžalobe 2 uviedli, že ako príslušníci PZ SR boli dňa 11.12.2020 velení do hliadkovej služby, počas služby vykonávali kontrolu v priestoroch starej Pinelovej nemocnice, kde spozorovali obžalovaného aj s T. P., pri kontrole im obžalovaný po poučení dobrovoľne vydal fajku aj sáčky s marihuanou.
9 Svedkyňa M. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vo svojom byte sa v čase skutku nezdržiavala, pretože z neho odišla bývať inde, ale s jej súhlasom tam býval obžalovaný. Raz, keď sa išla na ten byt pozrieť spolu s priateľom, zistili, že celý byt je zdevastovaný. Obžalovaný, ktorý v ňom býval, postriekal steny bytu tušom a farbami, ktoré si dal do striekačky, na stenách boli kosoštvorce, ona bola označená rozličnými prívlastkami. Uplatňuje si nárok na náhradu škody vo výške 625,- €.
10 Zo znaleckého posudku KEU PZ BA ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2020/14047 vyplynulo, že že obsahom 2 ks priesvitných igelitových sáčkov s tlakovým uzáverom bolo sušené konope (marihuana) s hmotnosťou 2 379 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 12,8% hmotnostných, obsahujúce 307 mg účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC).
11 Z výpisu z listu vlastníctva č. 915 vyplynulo, že poškodená M. P. je výlučnou vlastníčkou bytu číslo XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu s popisným číslom XX v obci V., na ul. P..
12 Z faktúry na č.l. 78 vyplynulo, že ju dňa 25. januára 2021 vystavil U. V., maliar a natierač, pričom odberateľovi M. P. fakturoval za maliarske práce sumu vo výške 625,- €.
13 Obžalovaný bol doposiaľ raz súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn.. 42T/48/2021 z 15. decembra 2021, právoplatným dňa 31. decembra 2021, ktorým mu bol za trestný čin podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, s probačným dohľadom a skúšobnou dobou v trvaní 1 rok.
K výroku o vine k právnej kvalifikácií
14 Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, dospel súd k záveru, že skutky pre ktoré je obžalovaný trestne stíhaný sa stali, tieto majú znaky trestného činu a nie je pochýb o tom, že sa ich dopustil práve obžalovaný. Z vykonaných dôkazov nielen samotné priznanie sa obžalovaného, ale i všetky ostatné dôkazy svedčili v jeho neprospech.
15 Bolo zrejmé, že obžalovaný v bode 1/ poškodil cudziu vec tým, že ju postriekal, pomaľoval a popísal farbou a inou látkou a v bode 2/ neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu omamnú látku z rastliny rodu konopa. Konanie obžalovaného (pri obidvoch skutkoch), súd zo subjektívnej stránky vyhodnotil, ako priamy úmysel, nakoľko obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd právne kvalifikoval: skutok obžalovaného v bode 1/ ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 246 odsek 1 Trestného zákona, skutok obžalovaného v bode 2/ ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona.
16 Po zistení formálnych znakov trestného činu - prečinu, skúmal súd pri obidvoch skutkoch aj materiálnu stránku - materiálny znak prečinu uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria definované v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Pritom vychádzal z požiadavky, že skutočnosti uvedené v § 10 odsek 2 Trestného
zákona je potrebné hodnotiť vo svojom súhrne bez toho, aby niektorej bol pripisovaný väčší či menší význam (jednej na úkor druhej). Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť prečinu stíhaného v obžalobe dosahuje Trestným zákonom vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, teda stupeň vyšší než nepatrný. Tento záver vyplýva z už uvedeného spôsobu vykonania činu a jeho následku popísaného v skutkovej vete rozsudku, z okolností, za ktorých bol spáchaný, ako aj z uvedenej formy a miery zavinenia (priamy úmysel). Tieto všetky rozhodné skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú taký stupeň závažnosti činu, pre ktorý je nevyhnutné vyvodzovať voči páchateľovi trestnú zodpovednosť.
K výroku o treste
17 Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
18 Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
19 Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.
20 Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
21 Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ustanovením § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri výmere trestu súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
22 Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, a že sa k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval. Priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného bolo to, že spáchal viac trestných činov.
23 Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
24 Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
25 Podľa § 44 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
26 Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal trestné činy uvedené v bodoch 1/ 2/ rozsudku skôr, ako bol rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 42T/48/2021 odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, s probačným dohľadom a skúšobnou dobou v trvaní 1 rok, prichádzalo u neho vo vzťahu k uvedenému rozsudku do úvahy ukladanie súhrnného trestu, podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, resp. upustenie od uloženia súhrnného trestu.
27 Za najprísnejšie trestný zbiehajúci sa trestný čin (§ 207 ods. 1 Tr. zák.) zákon umožňoval obžalovanému ukladať trest odňatia slobody až na dva roky. Za toho stavu dospel súd k záveru, že podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, uložený obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 42T/48/2021 z 15. decembra 2021 je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný, preto v zmysle § 44 Tr. zák. upustil v posudzovanom prípade od uloženia súhrnného trestu.
K výroku o náhrade škody
28 S týmto trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie (konanie o náhrade škody), v ktorom sa rozhoduje len o takých nárokoch na náhradu škody, ktoré boli uplatnené riadne a včas. Riadne znamená, že boli uplatnené čo do dôvodu a výšky a včas znamená, že boli uplatnené najneskôr do skončenia vyšetrovania resp. skráteného vyšetrovania. Len o takýchto nárokoch súd rozhoduje v meritórnom rozhodnutí.
29 V posudzovanej veci si poškodená Pulmanová svoj nárok na náhradu škody uplatnila riadne a včas, dôvodnosť jej nároku bola preukázaná vykonaným dokazovaním a výška škody tvorila súčasť skutkovej vety obžaloby, preto súd obžalovaného v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal k náhrade spôsobenej majetkovej škody.
30 To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, cestou Okresného súdu Pezinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.