Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/185/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. P., F. C. XX.XX.XXXX, Q. T.: B. XX, T. W.astúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - D.. W. P. P., H.., F. C. XX.XX.XXXX, Q. T.: B. XX, T., Q..Č..: P. X, T., I. otca - D.. H. P., B.., F. C. XX.XX.XXXX, Q. T.: U. X, T., Q..Č.. T.: B. XX, T. v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25. októbra 2021, č.k. - 43, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25. októbra 2021, č.k. - 43, v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 25.10.2021, č.k. - 43 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletého E. P., F. C. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v jednotýždňových intervaloch s tým, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého, každý nepárny kalendárny týždeň od pondelka od 16:00 hod. do nasledujúceho pondelka v párnom kalendárnom týždni do 16:00 hod., a otec je povinný zabezpečovať starostlivosť o maloletého každý párny kalendárny týždeň od pondelka od 16:00 hod. do nasledujúceho pondelka v nepárnom kalendárnom týždni do 16:00 hod., a to na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. . Miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude školské zariadenie aktuálne navštevované maloletým a v čase školských prázdnin, sviatkov, resp. ak nie je E. E. v školskom zariadení, tak to bude aktuálne bydlisko rodiča, ktorému začína osobná starostlivosť. Súd prvej inštancie súčasne otcovi uložil povinnosť predbežne prispievať na výživu maloletého E. P., sumou 160,- € mesačne, a to k rukám matky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca, a to na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. . Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie v rámci výroku určil, že toto rozhodnutie je vykonateľné dňom 25.10.2021. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že matka dňa 19.10.2021 doručila súdu prvej inštancie podanie - svoje vyjadrenie k návrhu manžela na rozvod ich manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému E., ktoré je vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. . V tomto vyjadrení matky bol zároveň aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, z dôvodu zastabilizovania pomerov maloletého. Neodkladným opatrením sa matka domáha a) zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s presným vymedzením realizácie striedavej osobnej starostlivosti zo strany toho - ktorého rodiča počas prázdnin, sviatkov či bežných dní a uloženia povinnosti otcovi maloletého prispievať jeho výživu sumou 300,- € mesačne, a to do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva vedeného na súde prvej inštancie pod sp zn. , alternatívne b) zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého sumou 500,- € mesačne, styk otca s maloletým neurčiť, s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať rovnako do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. .

3. Vo svojom vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva a súčasne aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka uviedla, že v januári 2021 ju manžel požiadal o opustenie spoločnej domácnosti, čo urobila mysliac si, že ohľadne syna budú naďalej slušne komunikovať a ich rozvod prebehne bez zverejňovania nevhodných informácií. Matka uvádza, že po roku od narodenia maloletého sa vrátila do práce, pre maloletého našla jasle a počas prvých siedmych rokov s ním navštevovala lekárov výlučne ona, znášala aj poplatky spojené s ich návštevou, či návštevou krúžkov maloletého. Problémy medzi manželmi nastali už v roku 2017, kedy manžel začal čoraz viac požívať alkoholické nápoje, najmä tvrdý alkohol, bol zavretý vo svojej pracovni a všetku starostlivosť o maloletého zabezpečovala navrhovateľka. V manželstve zotrvala najmä kvôli maloletému. V súčasnosti rodičia väčšinou zabezpečujú striedavú starostlivosť o maloletého v týždňových intervaloch, ale otec maloletého tento režim nedodržiava, v prípade prevzatia do starostlivosti matky začne robiť problémy, nahovára maloletého aby hovoril, že už chce ísť k otcovi a podobne. Otec sa snaží presadiť dvojtýždňový interval starostlivosti o maloletého, kvôli jeho pohodlnosti. Matka zisťovala aj názor maloletého, v dôsledku ktorého je presvedčená, že striedavá osobná starostlivosť v týždňových intervaloch bude v jeho záujme. Matka ďalej vo svojom návrhu opisuje spolužitie s otcom a s maloletým, ich komunikáciu ohľadne Vianoc či trávenia prázdnin. Uvádza, že sa s otcom snažila vždy dohodnúť, ale s ním sa veľmi ťažko komunikuje, nakoľko nedokáže povýšiť záujem maloletého nad jeho osobný záujem „dostať navrhovateľku na kolená“. Neustále zaťažuje syna problémami dospelých, vyvíja naňho psychický tlak, s úmyslom vylúčiť matku z jeho života. Aj napriek v návrhu podrobne uvedenému správaniu otca, si je navrhovateľka vedomá skutočnosti, že maloletý potrebuje pre svoj zdravý vývin obidvoch rodičov, a že rola oboch rodičov je v jeho živote nenahraditeľná. Rešpektuje rolu otca, a preto sa s ním snaží vždy dohodnúť, no nechce sa len prizerať na manipulovanie syna a jeho zaťahovaniu do problémov dospelých a vytvárania neustáleho stresu.

4. Matka vo svojom návrhu ďalej poukázala na skutočnosť, že otec od jej odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti ničím neprispieva na výživu maloletého, ktorý aktuálne navštevuje 4. ročník základnej školy, a to aj napriek tomu, že má lepšie majetkové pomery ako navrhovateľka. Tá sa o maloletého stará sama za finančnej pomoci svojej mamy. Otcovým príjmom je okrem jeho dôchodku aj príjem z prenájmu bytu R. H. a príjem zo zamestnania u Verejnej ochrankyne práv, ale je možné že má aj ďalšie príjmy. Do svojho príjmu zahrnula navrhovateľka len príjem z podnikania/ z advokácie, o ktorom doložila svoje daňové priznanie za rok 2020. Svoje výdavky vyčíslila na cca 366,37 - 396,37 € mesačne, nezahŕňajúc výdavky na maloletého, keď je v jej starostlivosti. Kupuje mu všetko potrebné a otcovi navrhla, že jeden školský polrok bude platiť výdavky na školu a krúžky ona a druhý školský polrok otec maloletého. Výdavky na maloletého znáša ten, u koho je maloletý aktuálne v starostlivosti, pričom matka uviedla, že všetky synove veci zostali v ich spoločnom dome R. D. a po jej odsťahovaní musela synovi všetko znova nakúpiť. V zmysle uvedeného má matka za to, že je potrebné zastabilizovať pomery maloletého a nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle jej návrhu.

5. V rámci skutočného stavu súd prvej inštancie zistil, že na súde prvej inštancie je vedené konanie na návrh manžela o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pod sp. zn. , pričom dané konanie nie je právoplatne skončené, termín pojednávania vytýčený nie je do času vydania tohto rozhodnutia.

6. Súd prvej inštancie taktiež zistil, že v návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a v jeho doplnení manžel okrem dôvodov rozpadu ich manželstva uviedol aj alternatívny návrh, ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletému E.. Alternatívne navrhol okrem iného zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch, s tým, že matka bude zabezpečovať starostlivosť o dieťa od 1.-ho dňa v mesiaci od 16,30 hod. do 15.-teho dňa v mesiaci do 8,00 hod., a otec následne od 15.-teho dňa v mesiaci od 16,30 hod. do 1.- ho dňa v mesiaci do 8,00 hod. osobitne žiadal upraviť úpravu sviatkov a prázdnin.

7. Súd prvej inštancie právne odôvodnil svoje uznesenie ustanovením , , , , , , , ods. 1, , a a

vecne tým, že mal preukázané, že rodičmi maloletého E. J. D.. W. P. P., H.., I. D.. H. P., B.., ktorí sú doposiaľ manželmi, pričom na súde prvej inštancie prebieha konanie o rozvod ich manželstva. V čase podania návrhu účastníci nežili v spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloletého zabezpečujú striedavo v týždňových intervaloch. Čo sa týka dohody ohľadom maloletého, v tejto časti sú rodičia dosiaľ dohodnutí na týždňových intervaloch zabezpečovania starostlivosti o maloletého, pričom každý z rodičov znáša výdavky, ktoré mu v súvislosti so starostlivosť o maloletého vznikli. Otec sa vo svojich vyjadreniach v rámci rozvodového konania (sp. zn. ) domáha okrem iného zverenia dieťaťa do SOS, pričom matka má snahu zastabilizovať pomery neodkladným opatrením, aby medzi rodičmi nedochádzalo k hádkam a starostlivosť o maloletého bola zabezpečená najmä v súlade s jeho vôľou a najlepším záujmom. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že v danom prípade bola preukázaná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a boli dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo do zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, z dôvodu stabilizácie pomerov v rodine a preukázania dôvodnosti návrhu. Súd prvej inštancie mal preukázané, že starostlivosť o maloletého je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, čo obaja súhlasne potvrdili. Táto forma starostlivosti momentálne maloletému vyhovuje a obaja rodičia ju navrhujú zachovať aj po ich rozvode. Otec vo svojom návrhu na rozvod manželstva navrhuje za vhodnú striedavú osobnú starostlivosť o maloletého na týždennej báze, čo potvrdila svojím návrhom aj matka. Súd však nevyhovel návrhu matky v časti úpravy starostlivosti o maloletého počas prázdnin a sviatkov, nakoľko neodkladným opatrením súd upraví len dočasne právne pomery a týmto rozhodnutím nenahrádza rozhodnutie vo veci samej. Okamžitú úpravu pomerov si vyžaduje len bežná úprava starostlivosti o maloletého, vynímajúc sviatky, či školské prázdniny, preto súd zvyšok návrhu týkajúceho sa úpravy starostlivosti o maloletého zamietol. Súd považoval za prospešné a v záujme maloletého jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom obaja rodičia poskytujú záruku zabezpečenia stabilného a bezpečného prostredie pre jeho život a vývin, čo bude mať priaznivý vplyv na jeho zdravý psychický a sociálny vývin.

8. Čo sa týka urečenia výživného na maloleté dieťa, z obsahu podaní rodičov vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a aj napriek výroku rozhodnutia o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, sú dané podmienky súdu na rozhodovanie o vyživovacej povinnosti otca, a to s prihliadnutím okrem iného aj na jeho majetkové pomery a životnú úroveň. Súd prvej inštancie uviedol, že neodkladným opatrením možno nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Zákonným ustanovením ( ) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola ohrozená, pričom uvedené ustanovenie má slúžiť na ochranu záujmov maloletého dieťaťa a nie rodiča. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti je povinnosťou súdu sledovať v prvom rade záujem maloletého dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletým deťom je ich zákonnou povinnosťou od narodenia detí, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. (Súd prvej inštancie dal do pozornosti rodičom, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa o životnom minime. Tzv. minimálne výživné je vo výške 29,43 €). Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. V posudzovanom prípade existuje potreba nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého výživným, keďže v čase rozhodovania súdu otec na výživu neprispieva. Lustráciou v Sociálnej poisťovni ohľadom príjmu rodičov mal súd prvej inštancie preukázané, že otec maloletého je poberateľom starobného dôchodku vo výške 1.593,40 €, a zároveň je zamestnancom Kancelárie verejného ochranu práv s mesačným vymeriavacím základom 3.040,00 €. Vychádzajúc z obsahu daňového priznania matky za rok 2020, mal súd prvej inštancie preukázané, že matka mala základ dane podľa zákona v

sume 4.422,- €, základ dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona v sume 1.845,62 €, celkovo daň na úhradu 794,43 €. V r. 2020 mala príjmy z podnikania vo výške 4.880,- € a výdavky 3.034,38 €; príjmy z prenájmu nehnuteľností 6.000,- € a výdavky s tým spojené 1.804,32 €, pohľadávky vedené vo výške 1.550,- €. S ohľadom na vek maloletého, všeobecné poznatky o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, príjem oboch rodičov a vyššiu životnú úroveň otca, súd prvej inštancie určil výživné v nevyhnutnej miere vo výške 160,- € mesačne, ktoré je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného. Súd prvej inštancie zdôraznil, že rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich maloletých detí, ktoré nie sú schopné sa samé živiť. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami.

9. Zároveň však súd prvej inštancie vyzval rodičov na odstránenie konfliktov, ktoré medzi sebou majú, a ktoré neprospievajú ich maloletému synovi. Vzájomnou komunikáciou (vecnou a konštruktívnou) je možné predísť konfliktom a vyriešiť problémy v záujme maloletého. Len rodičia, ktorí sa naozaj rozhodnú podporovať toho druhého v starostlivosti o dieťa a v rodičovskej role, i napriek tomu, že je to niekedy ťažké, lebo nutne musia niekedy v niečom ustúpiť, sú to najlepšie pre svoje dieťa. Každý z rodičov je povinný vychovávať svoje dieťa v úcte k druhému rodičovi, pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu. Najdôležitejšie je zmeniť štýl prezentácie rodiča voči druhému rodičovi a snažiť sa pozitívne zmeniť svoje vnímanie a postoj k druhému rodičovi a to čo najskôr, aby negatívne následky rozpadu rodiny na dieťa boli čo najmenšie. Súd prvej inštancie si dovolil upozorniť rodičov, že len oni sami - rodičia - sú zodpovední za to, čo zo svojho dieťaťa vychovajú a aký vzor mu prezentujú. Osud svojho dieťaťa majú v rukách len a len rodičia a nie súdy a iné štátne orgány - len rodičia môžu dieťaťu ukázať, ako fungujú vo svete pozitívne vzory, ako sa slušne komunikuje, a ako sa slušne navzájom k sebe správať, ako konštruktívne riešiť konflikty. Záverom dal súd prvej inštancie do pozornosti prebiehajúce konanie vo veci samej, v ktorom sa bude realizovať patričné objektívne dokazovanie, stranám bude umožnené vyjadriť sa na pojednávaní a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, súd rozhodne vo veci samej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je konečným rozhodnutím, ktoré by nemohlo byť zmenené resp. potvrdené rozhodnutím vo veci samej.

10. O trovách konania rozhodol súd podľa .

11. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podala včas odvolanie matka a to do výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosti predbežne prispievať na výživu maloletého E., F.. XX.XX.XXXX sumou 160,-€ mesačne, a to k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca a to z dôvodov podľa a , . Matka uviedla, že má za to, že súd prvej inštancie správne posúdil, že v danom prípade existuje potreba nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého výživným, keďže v čase rozhodnutia súdu otec na výživu maloletého neprispieva, ale zároveň má za to, že súd prvej inštancie nesprávne určil výšku výživného. Zdôraznila, že suma 160,- € určená súdom prvej inštancie je vzhľadom na odôvodnené potreby 9 - ročného syna a podstatne vyššie majetkové pomery otca a jeho životnú úroveň naozaj veľmi nízka a podľa jej názoru nezodpovedá ani nevyhnutnej miere, ktorá môže byť určená neodkladným opatrením. Matka má za to, že súd prvej inštancie mal pri určovaní výšky výživného prihliadnuť aj na to, že od marca 2021 od kedy nežijú s manželom v spoločnej domácnosti (8 mesiacov), jej na výživu syna neprispel ani jedno euro. Dokonca ani potom, ako mu bolo doručené napadnuté uznesenie si do dňa, t.j. 16.11.2021 nesplnil súdom určenú vyživovaciu povinnosť a výživné vo výške 160,- € matke do dnešného dňa neposlal, takže manžel nerešpektuje ani súdne autority a nerešpektuje vykonateľné uznesenie. Matka v rámci svojho odvolania uviedla, že manžel jej už niekoľkokrát avizoval, že má pripravené vysoko odborné odvolanie proti uzneseniu a zhromažďuje si dôkazy, aby preukázal aká je klamárka a akú má údajne životnú úroveň a majetkové pomery ako „chudobná advokátka“. Za povšimnutie stojí aj to, že manžel najskôr zverejní na jeho facebookovom profile o nej jeho tvrdenia o tom, že je zlatokopka, že žila z jeho peňazí, že je príživnícka a keď sa mu to hodí do argumentácie ohľadom výživného na syna, zrazu tvrdí, že má rovnakú životnú úroveň ako on a nie je žiadna „chudobná advokátka“. Matka uviedla, že ju tento manželov „boj“ o zbavenie sa vyživovacej povinnosti prekvapuje, pretože ňou požadovaná suma výživného vo výške 300,- € nepokrýva ani ...% výdavkov na maloletého, keď je v jej osobnej starostlivosti. Tak ako manžel do dnešného dňa neprijal svoju časť zodpovednosti za rozvrat ich manželstva, rovnako odmieta prijať jeho vyživovaciu povinnosť a možnosť uzatvorenia rodičovskej dohody, ktorá stroskotala najmä na určení výživného. Tak, ako už matka poukázala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je potrebné, okrem iného, brať do úvahy aj právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Matka je toho názoru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní

o výške výživného nebral do úvahy právo maloletého podieľať sa na životnej úrovni jeho rodičov a tiež nedostatočne vyhodnotil majetkové pomery rodičov a odôvodnené výdavky maloletého. Z týchto dôvodov stanovil výživné v nesprávnej výške. Matka má za to, že súd prvej inštancie v bode 38. poukazuje na jej príjmy z podnikania z daňového priznania za rok 2020, kde je príjem 6.000,- € z prenájmu bytu na P.F. X, avšak tento príjem z prenájmu od marca 2021 nemá, nakoľko v tomto byte od marca 2021 býva. Ďalej matka poukázala na to, že manželovým príjmom okrem starobného dôchodku vo výške 1.593,40 € a príjmu zo zamestnania u Verejnej ochrankyne práv s mesačným vymeriavacím základom 3.040,- €, ktoré uvádza súd v uznesení bod 38. je príjem z prenájmu nehnuteľnosti (T. na H.) vo výške cca 650,- € mesačne a príjem vysokých súm - renty z UNHCR, kde manžel pracoval niekoľko rokov na vysokom poste. Z dôvodu, že matka daňové priznanie fyzickej osoby - otca nemá možnosť získať navrhla, aby súd dožiadal od daňového úradu daňové priznanie manžela za rok 2020, za účelom preukázania jeho skutočného príjmu vrátane príjmu z prenájmu nehnuteľnosti, a pokiaľ nebola renta z UNHCR zdanená touto organizáciou, tak by mala byť súčasťou daňového priznania manžela. Matka má za to, že zo súdom určenej výšky výživného 160,- € mesačne nie je možné zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj maloletého syna, v akých by sa nachádzal, keby žil v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Zdôraznila, že v zmysle judikatúry má výživné zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre maloleté dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. Zo súdnej judikatúry tiež vyplýva, že povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom maloletých detí, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov, a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletých detí. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri skúmaní oprávnených potrieb maloletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy, napríklad v dobe letných prázdnin. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného. V zmysle judikatúry je základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Matka ďalej v rámci svojho odvolania uviedla, že syna majú s manželom v striedavej osobnej starostlivosti v podstate už od marca 2021 a autoritatívne rozhodnutie súdu prvej inštancie o dočasnom zverení syna do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov prinieslo zastabizovanie situácie a konflikty vyvolávané najmä z manželovej strany dosahujú menšiu intenzitu ako pred nariadením neodkladného opatrenia. Mesačne má syna v osobnej starostlivosti najmenej 2 týždne, kedy mu musí zabezpečiť všetko potrebné - bývanie, desiatu a olovrant do školy, večere a stravu počas víkendov, oblečenie, obuv, vitamíny a lieky, drogériu, knihy, voľnočasové aktivity. Musela mu mu do jej domácnosti samozrejme zabezpečiť aj počítač s internetom, kvôli plneniu školských povinností, kúpila mu bicykel, keďže so synom chodievajú spoločne bicyklovať a synov bicykel zostal v Jarovciach, mobil s kreditom, nakoľko manžel odmietol z mobilu, ktorý kúpil synovi odstrániť GPS sledovanie a neustále ich sledoval. Čo sa týka úhrady výdavkov na syna, manžel jej posielal do správy fotky vecí, čo synovi kúpil, pokladničné bloky za lieky a PCR test, faktúry za angličtinu a pod. a neustále jej vyhadzoval na oči nech prispieva finančne viac na syna. Matka má za to, že vždy synovi automaticky nakúpila čo potreboval a ani by ju nenapadlo posielať manželovi fotky oblečenia, topánok, liekov, školských potrieb, bicykla resp. čohokoľvek iného, čo syn potreboval. Pod tlakom neustálych atakov manžela kvôli pokoju navrhla, že tento školský polrok bude výdavky na školu (stravné, ŠKD) a výdavky na krúžky (angličtina, futbal) platiť on a v druhom školskom polroku ich uhradí ona. Tiež pre svoju obranu poslala manželovi fotky vecí, ktoré kúpila synovi ona, aby si nemyslel, že u matky mu niečo chýba a snaží sa, aby syn nepociťoval rozdiely v jej a otcovej domácnosti aj napriek tomu, že jej manžel na syna nedal od marca 2021 ani euro. Oblečenie, topánky, drogériu a stravu kupuje maloletému každý zvlášť, keď je v jeho osobnej starostlivosti. Nakoľko takmer všetky synove veci ako

oblečenie, topánky, drogéria, bicykel, lyže a ďalšie športové potreby ostali u otca R. D., musela synovi nakúpiť oblečenie, obuv, posteľné prádlo, knihy a všetko potrebné. Matka taktiež uviedla, že syn je zdravý (má sezónnu alergiu, kedy užíva sirup a kvapky do očí/nosa) a navštevuje 4. ročník ZŠ Q. XX R. H.. V rámci školy navštevuje aj ŠKD (platba 20,- € mesačne) a stravuje sa v školskej jedálni (stravné 1,21 € deň, mesačne cca 25 €) V utorky a štvrtky navštevuje futbal R. D., poplatok 20,- € mesačne, v rámci čoho máva aj futbalové zápasy mimo Bratislavy a v pondelok má angličtinu tiež v Jarovciach, poplatok 45,- € mesačne. Keďže obidva krúžky má syn v D. I. Š. R. H., je to pre matku časovo náročné a tiež sa to prejavuje aj na spotrebe pohonných hmôt. V rámci futbalu okrem tréningov v Jarovciach má syn od septembra zápasy najmä počas víkendov, pričom tieto sú často mimo Bratislavy (napr. v nedeľu 14.11.2021 to bol zápas v Stupave), kde musí syna odviezť. Keď je syn u matky chodievajú spolu na bicykel, na bowling, do kina, do Jump arény alebo idú na prechádzku do lesa s kamarátkou a jej deťmi. Rozpisovať koľko stojí jedna návšteva kina s 9 ročným dieťaťom alebo bowling a predkladať bločky a faktúry z nákupov oblečenia, obuvi a stravy považuje matka s ohľadom na všeobecné poznatky o cenách tovarov a služieb za nadbytočné, ale v prípade potreby ich súdu doloží. Matka taktiež uviedla, že by rada syna prihlásila na prípravu na osemročné gymnázium a tiež na ďalšie hodiny angličtiny. Zatiaľ synovi kúpila testovacie knihy v Panta Rhei, aby sa mal z čoho pripravovať a oznámila to aj manželovi, na čo jej manžel napísal, že nevie, prečo to synovi kupuje, keď je „chudobná advokátka“. Priemerné mesačné náklady na maloletého v osobnej starostlivosti matky matka vyčíslila na sumu vo výške cca 627,50 € (bez dovoleniek a výletov). Opätovne poukázala na to, že manžel má oproti nej oveľa lepšie majetkové pomery a vysokú životnú úroveň, nakoľko vlastní vo výlučnom vlastníctve veľký rodinný dom s bazénom, saunou a záhradou v D. (LV je súčasťou spisu) luxusné auto T. G. (hodnota cca 45.000,- €), šperky, obrazy a vzácne staré hudobné nástroje (napr. husle) z dedičstva. Okrem toho manžel predal 2 autá, ktoré patrili do BSM, strieborné T. XXX N., S.. XXXX (hodnota cca 35.000,- €), na ktorom jazdila matka a M.-I. (hodnota cca 15.000,- €). Staršiemu synovi H. daroval jednoizbový byt na U. K. R. J. E.. Matka uviedla, že žiadne osobné auto nevlastní a strieborné T. XXX N. patriace do BSM jej manžel zobral so slovami „môžeš ísť aj MHD“a predal, takže teraz si auto na vozenie syna musí požičiavať. V rámci jej majetkových pomrerov uviedla, že je výlučnou vlastníckou dvojizbového bytu na P. K.. Č.. X (A. Č.. XXXX, P. Ú. P. R., Z. T., E. Č. P. R., Z. T. O.), iné nehnuteľnosti ani cennosti nevlastní. Poukázala na to, že spolu s manželom majú v BSM dvojizbový byt v H. na H. Č.. X (A. Č.. XXXX, P. Ú. H., Z. T., E. Č. H., Z. T. R.), ktorý je v prenájme a nájom cca 650,- € mesačne je poukazovaný na účet manžela po celý čas prenájmu a teda aj v súčasnosti. Manželovým príjmom okrem starobného dôchodku vo výške 1.593,40 € a príjmu zo zamestnania u Verejnej ochrankyne práv s mesačným vymeriavacím základom 3.040,- €, ktoré uvádza súd v uznesení bod 38. je príjem z prenájmu nehnuteľnosti (T. na H.) cca 650,- € mesačne a príjem vysokých súm - rentu z UNHCR, kde pracoval niekoľko rokov na vysokom poste. Matka ďalej uviedla, že od septembra 2020 je zapísaná ako advokátka v SAK a jej snahou bolo rozbehnúť si vlastnú advokátsku kanceláriu, čo jej však jej manžel výrazne sťažil zverejnením jeho nepravdivých tvrdení o jej osobe, ktorých snahou je poškodiť jej reputáciu a zastaviť postup jej advokátskej kariéry v jej začiatkoch. Okrem príjmu z podnikania/advokácie, iný príjem nemá, pretože byt na P. Č.. X od marca 2021 neprenajíma, nakoľko v ňom býva. Finančne jej okrem jej mamy, ktorá jej pomáha celý život nepomáha žiadna iná osoba tak, ako sa to všade snaží prezentovať jej manžel pravdepodobne za účelom, aby platil výživné na syna, čo v najnižšej sume, alebo aby ho neplatil vôbec. Matka taktiež uviedla, že syn rád jazdí na motokárach a keď chce synovi urobiť radosť a povoziť ho na peknom požičanom aute, manžel ich začne fotiť a potom jej nadáva a vypisuje, že týmto preukáže súdu, aké sú jej majetkové pomery. Rovnako manžel vyvádza, keď kúpi synovi bicykel, idú na bowling alebo niekam na chatu so známymi. Keď zoberie syna na pizzu, manžel jej napíše, že je taká chudobná, že chodí do luxusných reštaurácií. Okrem výdavkov na chod kancelárie musí uhrádzať výdavky za byt (nájomné 128,- € mesačne, elektrina 25,- €, TV a internet UPC 33,18 €, životné poistenie Generali 50,19 €), telefón Orange cca 70-100,- € mesačne, pohonné hmoty cca 60,- € mesačne a vyššie špecifikované výdavky na syna keď je v jej starostlivosti. Na základe vyššie uvedeného matka navrhla, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu V sp. zn. zo dňa 25.10.2021 v časti výroku II takto: ,,Otec je povinný predbežne prispievať na výživu maloletého E., F.. XX.XX.XXXX sumou 300,- € mesačne, a to k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca..“

12. Voči predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj otec, ktorý v rámci svojho odvolania uviedol, že má za to, že boli naplnené podmienky odvolania podľa ust. , , (ďalej len „“). Poukázal na to, že matka podala dňa 19.10.2021 vyjadrenie k návrhu na rozvod, ktorý podal otec a pripojila aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, kde okrem iného uvádza, že v januári 2021 ju manžel požiadal o opustenie

spoločnej domácnosti, a presťahovanie sa do vlastného bytu. Matka však neuviedla pravdivý dôvod, ktorým bola skutočnosť, že od októbra 2020, potom, ako zložila advokátske skúšky, začala aj napriek zlej pandemickej situácii a platným obmedzeniam v súvislosti s COVID 19, chodiť stále častejšie po večeroch do spoločnosti. Matka sa po týchto údajne pracovných večeriach resp. stretnutiach nezriedka vracala domov až nadránom a pod vplyvom alkoholu. Otec, po podobných skúsenostiach s matkou aj z minulosti, nechcel, aby v takomto stave maloletý E. videl matku a domnieval sa, že si matka uvedomí nesprávnosť svojho správania, keď ju upozorní, že ak neprestane chodiť tak neskoro domov a pod vplyvom alkoholu, tak nech radšej opustí spoločnú domácnosť a chodí prespávať do svojho bytu, aby maloletý E. nevidel matku pod vplyvom alkoholu. Počas obdobia, keď matka chodila na údajné pracovné večere a stretnutia, sa otec staral o maloletého E.. Otec pripravoval E. večeru, uložil ho do postele, ráno ho zobudil, urobil raňajky a odviezol do školy. Matka pokiaľ bola ráno doma, chodievala cvičiť jogu do mesta a nestíhala sa maloletému E. venovať. Otec ďalej uviedol, že absolútne nie je pravdou ani matkine tvrdenie, že otec sa počas prvých 7 rokov E. života nepodieľal finančne na úhrade nákladov na lieky pre maloletého E. a údajne ich znášala sama. Otec totiž počas celej doby trvania manželstva platil všetky náklady spojené s chodom celej domácnosti, varil, uhrádzal jasle, škôlku, krúžky, odev, obuv pre maloletého E., hradil všetky letné a zimné spoločné dovolenky a uhrádzal aj všetky náklady pre dve osobné motorové vozidlá, ktoré užíval on a matka. Matka pritom všetky finančné prostriedky, ktoré zarobila počas manželstva využívala výlučne iba na seba t.j. na nákup kozmetiky, značkových odevov, luxusných kabeliek, topánok, kozmetiky, šperkov, atď. Po odchode matky zo spoločnej domácnosti preto ostalo po jej veciach 6 prázdnych skríň. Nie je pravdou, že otec nejedná v súlade so záujmami maloletého E. alebo, že ho nijakým spôsobom nahovára, či manipuluje voči matke. Syna nadovšetko miluje a nikdy by mu neublížil, ani u E. by nebudoval negatívny obraz o jeho matke ai napriek tomu, že kvôli milencovi opustia spoločnú domácnosť. Otec si uvedomuje dôležitosť úlohy matky v živote ich J. E.. Bol to práve E. E., ktorý sám povedal otcovi, že by chcel ostávať s otcom dlhšie ako 1 týždeň, nakoľko počas doby, keď je u matky prespáva v rodinnom dome jej súčasného milenca, do ktorého sa matka nasťahovala. E. E. v čase, keď je s matkou, zdieľa v tomto dome jednu detskú izbu často aj s maloletým 5-ročným dievčatkom (dcéra manželkinho milenca z druhého manželstva). Matka od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti pri odovzdávaní maloletého E. prichádza na osobných motorových vozidlách prémiových značiek ako je T., E. B., T., E. G. R. Ú.H. I., ktorých hodnota je cca asi 100.000,-€ a vyššie. Matka nosí značkové oblečenie, odevy značky Michael Kors, Versace, Chanel, Christian Dior, atď. Počas roku 2021 bola na dovolenkách a zahraničných cestách v SRN, Rusku, Rakúsku, Poľsku, Chorvátsku a Turecku a víkendy a sviatky trávi s novým milencom vo wellness centrách na území Slovenska. Otec v rámci svojho odvolania taktiež poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené a zabezpečené dôkazy zo Sociálnej poisťovne a dospel tak k nesprávnemu právnemu posúdeniu (podľa ust. ods. l písm. h) a f) ), že sú dané podmienky na rozhodovanie o vyživovacej povinnosti otca pre jeho vyššiu životnú úroveň. Matka pracuje ako samostatný advokát pre advokátsku kanceláriu, ktorá sídli na luxusnej adrese v Starom meste v hoteli Carlton, chodieva na obedy a večere (s milencom a aj E. E.) do drahých reštaurácií, ako je napr. Kogo a iné v centre Starého mesta, kde sa cena obeda pre jednu osobu pohybuje asi okolo 50,- € a vyššie. Len pre úplnosť otec uviedol, že tento rok nebol na žiadnej dovolenke (okrem krátkej návštevy matky manželky s maloletým E. R. Š. a následného trojdňového pobytu v Patinciach). Matka vlastní byt na P. K. R. T., ktorý prenajíma a mala z neho príjem za rok 2020 vo výške 6.000,- €. Otec poukázal na to, že v bode 2.1 uznesenia je uvedené, že mesačné výdavky matky by mali byť vo výške 366,37 - 396,37 € a tieto náklady zobral súd za svoje pri svojom rozhodovaní, ako aj vyjadrenie matky, že má nižšie príjmy a nižšiu životnú úroveň ako má otec. Matka svoje príjmy preukazuje daňovým priznaním za rok 2020. V tejto časti uznesenia sú nasledovné pochybenia t.j., že súd prvej inštancie otcovi do dnešného dňa toto daňové priznanie matky za rok 2020, z ktorého súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, nedoručil, v obálke bolo len prázdne tlačivo daňového priznania, čím súd podľa ust. porušil otcove právo na spravodlivý proces, pretože súd svojim postupom znemožnil otcovi sa oboznámiť a vyjadriť k dôkazu preukazujúcemu príjem matky, z ktorého mal súd pri svojom rozhodnutí vychádzať. Ďalšie pochybenie pri určovaní príjmu a životnej úrovne matky v bode 38 uznesenia je, že súd pri posudzovaní príjmu matky v roku 2021 t.j. v čase vydania neodkladného opatrenia mal vychádzať z aktuálnych majetkových a finančných pomerov matky t.j. buď z mimoriadneho daňového priznania matky za rok 2021 alebo z prehľadu jej obratov na podnikateľskom účte. Príjem matky v roku 2021 nezodpovedá reálnym príjmom matky v roku 2020. Príjem matky by mal byť v roku 2021 vyšší, nakoľko už sa jej zvýšila kvalifikácia a pracuje ako samostatná advokátka t.j. zvýšili sa jej teda aj príjmy oproti príjmom z pracovného pomeru ako advokátskeho koncipienta v roku 2020. Pri vyhodnocovaní príjmu matky súd podľa vyššie uvedených skutočností dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ust. , keď pri posudzovaní príjmov matky mal

zato, že matka má v roku 2021 taký istý príjem, aký mala podľa daňového priznania v roku 2020, keď pracovala ako advokátska koncipientka. Matka tiež vo svojom podaní uvádza, že jej finančne má vypomáhať matka, neuviedla však žiaden relevantný dôkaz ako napr. výpis z účtu, kde by bolo uvedené, že jej matka naozaj finančne vypomáha. Matka ani nepredložila podrobný rozpis nákladov na maloletého E. a súpis vecí, ktoré podľa jej tvrdenia musela E. P.úpiť. Súd prvej inštancie teda nemal za osvedčené, že matke naozaj vypomáha niekto tretí a nemal sa len uspokojiť s nepreukázaným tvrdením iba jednej z procesných strán. Otec má za to, že sa jedná o účelové konanie zo strany matky, nakoľko maloletý E. od otca vždy odchádza s potrebným oblečením a školskými pomôckami. Matka ani nepreukázala, že by po odchode zo spoločnej domácnosti musela vynaložiť nejaké prostriedky na hradenie akýchkoľvek potrieb maloletého E.. Otec poukázal na to, že doteraz hradil a hradí aj všetky náklady na maloletého E. a to oblečenie a obuv na futbal, krúžky, ZRPŠ, preto nie je jasné, aké ďalšie náklady má matka na maloletého E., ktoré sú dôvodom, že by bola ohrozená výživa maloletého E. a vznikla tak nutnosť na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri hodnotení dôkazov o finančnej situácii matky súd naplnil skutkovú podstatu uvedenú v ust. , pretože nesprávne právne posúdil matkou uvádzané skutočnosti o jej finančnej situácii, keď dospel k záveru, že má nižšiu životnú úroveň a príjem a je potrebné aj pri SOS zaviazať otca platiť výživné. Len pre úplnosť otec uviedol, že matka mala do septembra roku 2020 príjem zo závislej činnosti, teda z pracovného pomeru koncipienta, kde by minimálny výška jej mzdy vzhľadom na jej dosiahnuté vzdelanie malo byť min 900,- € (teda od januára do septembra by mal byť jej minimálny príjem 8.100,- €, tento príjem však v bode 38 uznesenia úplne absentuje a je tam uvedený len príjem z podnikania po zložení advokátskych skúšok vo výške 4.880,- €, čo je príjem len od septembra do decembra 2020 t.j. za 4 mesiace a nie za celý rok 2020. Príjem matky by mal byť teda tvorený z troch typov príjmov a to príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania a príjem z prenájmu bytu a mal by byť oveľa vyšší (predpokladaná výška cca 20.000,- €) ako je uvedené v bode 38 uznesenia. Súd prvej inštancie teda podľa názoru otca dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ust. . Tým, že súd na základe zisťovania príjmov matky dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o príjme a životnej úrovni matky následne nesprávne právne posúdil nárok matky na výživné pri SOS maloletého E.. Matka sama vo svojom návrhu uviedla, že otec do dnešného dňa platil všetky výdavky so školou, voľnočasovými aktivitami na maloletého E. a od začiatku opustenia domácnosti fungoval styk s maloletým E. formou týždennej SOS, a teda matke nevznikli žiadne zvýšené náklady na maloletého E. v porovnaní s otcom. Životná úroveň oboch rodičov je vyrovnaná, obaja vlastnia jednu nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve, užívajú osobné motorové vozidla prémiových značiek, ich príjmy vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie sú rovnaké. Podľa názoru otca nie je pravdivé tvrdenie, že matka musela nakúpiť všetky veci maloletému E., lebo jej ich otec nedal. V rámci prebiehajúcej SOS chodil maloletý E. vždy vybavený s potrebnými šatami, obuvou a všetkými potrebnými vecami, čo mu tiež otec podľa potreby aj pravidelne dokupuje. Matka kupuje maloletému E. oblečenie výlučne z vlastného rozhodnutia, nakoľko má osobitnú predstavu o tom, v akých značkových odevoch má maloletý E. chodiť oblečený. Na základe vyššie uvedených skutočností podľa otca neexistuje naliehavý právny záujem na úprave výživného na čas do rozvodu na maloletého E.. Otec taktiež v rámci svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie ďalej nesprávne právne posúdil naliehavosť úpravy starostlivosti (podľa ust. ) o maloletého E., nakoľko matka vo svojom podaní nepreukázala vôbec potrebu naliehavosti a okamžitej bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa a žiadnym spôsobom neosvedčila existenciu a dôvodnosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka nijakým relevantným spôsobom nepreukázala, že by doterajšie fungovanie starostlivosti o maloletého E. nebolo v jeho záujme, iba napísala ako to aj prevzal prvoinštančný súd v uznesení, že otec chce presadiť dvojtýždňový interval stretávania u maloletého E. (otec tak urobil na základe želania maloletého E.), a že SOS po jednom týždni by E. zastabilizovala. Matka však vôbec neuviedla, či vôbec a príp. aký negatívny vplyv má doterajšie formovanie starostlivosti o E. a čo presne z doterajšieho fungovania nie je v záujme maloletého E., prípadne ani neopísala, aká ujma teraz maloletému E. hrozí, pokiaľ by nebolo vydané neodkladné opatrenia. Súd prvej inštancie dokonca aj sám v bode 34 konštatuje, že rodičia sú doposiaľ dohodnutí na SOS, ktorá funguje, teda nie je tu ohľadom toho žiaden rozpor, ktorý by vyžadoval dočasnú úpravu práv a povinností k maloletému E.. Pri danom popísaní skutkového stavu matkou a na základe jej jednostranných a nepodložených tvrdení, nebolo preukázané, že by situácia ohľadom stretávania sa otca s maloletým E., bola tak závažná, aby súd mal osvedčený nárok, ktorý by odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia, a že by bez nariadenia neodkladného opatrenia na úpravu styku s maloletým E. maloletému E. hrozila ujma. Na základe uvedených skutočností otec navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil.

13. Matka sa následne vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že manžel v jeho odvolaní zavádza, klame a ním tvrdené skutočnosti nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi. Má za to, že manžel sa snaží odvrátiť pozornosť od skúmania jeho skutočných majetkových pomerov dokladaním fotografií jej osoby pri osobných motorových vozidlách, ktoré podľa názoru manžela majú preukazovať jej životnú úroveň, pričom tieto osobné motorové vozidlá nie sú a ani nikdy neboli v jej vlastníctve. Už za zamyslenie stojí samotný fakt, keď otec maloletého na futbalovom štadióne plnom detí a rodičov príde k matke so synom s nenávisťou v očiach a začne si ich aj napriek matkinmu výslovnému nesúhlasu teatrálne fotiť pred zrakom veľkého počtu ľudí vrátane synových spoluhráčov a najmä pred ich maloletým synom, ktorému je to nepríjemné. Matka má za to, že manžel sa snaží zbaviť jeho vyživovacej povinnosti a keďže nemá iné dôkazy, snaží sa účelovo preukázať jej vysokú životnú úroveň osobnými motorovými vozidlami a iným majetkom tretích osôb. Nevie prečo nepredložil súdu fotografie veľkého, luxusne zariadeného rodinného domu v jeho výlučnom vlastníctve s bazénom, dvojgarážou, veľkým pozemkom a saunou, fotografie osobných motorových vozidiel prémiových značiek (čierne T. X G., strieborné T. XXX N., M. I. - tieto dve patriace do BSM manžel predal, takže sa účelovo zbavuje majetku patriaceho do BSM) v jeho vlastníctve a potvrdenia o výške renty, ktorú dostáva z UNHCR. Opätovne poukázala na to, že ona nebola a ani v súčasnosti nie je vlastníčkou žiadneho osobného motorového vozidla a počas manželstva užívala J. T. radu 5, ktoré jej manžel zobral bez ohľadu na to, že nemá na čom voziť do školy a na krúžky ich syna. V súčasnosti je nútená si na odvoz syna auto požičať (podľa manžela „prémiové“ - v skutočnosti niekoľkokrát búrané Q. T. radu 3, rok výroby 2011) a viackrát žiadala manžela, aby jej auto (patriace do BSM) vrátil, čo však odmietol. Rovnako opätovne uviedla, že nie je pravda to, čo tvrdí jej manžel na str. 4 odvolania, že prenajíma byt na P. Č.. X v Bratislave, nakoľko v tomto byte od marca 2021 býva, čiže jej príjem z prenájmu bytu nemá od marca 2021. Má za to, že manžel si je veľmi dobre vedomý toho, že jej aj počas manželstva finančne vypomáhala jej mama, stále pracovne činná primárka FRO, E.. L. P. z R. P. a aj napriek tomu dokáže v odvolaní uviesť, že nepreukázala finančnú výpomoc od mamy. Preto na preukázanie tejto skutočnosti doložila výpisy z jej osobného účtu vedeného vo R. T., z ktorých je nepochybné, že jej mama poslala na účet dňa 15.12.2020 sumu 1.000,- € (bolo to v čase veľkej krízy s manželom, ktorý odmietol finančne participovať na darčekoch pre syna), potom ako ju manžel vyhodil z domu jej mama dňa 26.03.2021 poslala 500,- € a tiež jej pomohla financovať dovolenku so synom v Chorvátsku a poplatok za jeho letný denný tábor, kedy jej dňa 04.08.2021 poslala na účet sumu 1.000,- €. Čo sa týka manželových tvrdení o jej údajných dovolenkách a služobných cestách k tomu uviedla, že tieto jeho osobné dohady nijakým spôsobom nepreukázal rovnako ďalšie jeho vyfabulované tvrdenia v dovolaní. Je pravdou, že ich syna zobrala v lete tohto roku na dovolenku s ich známymi (rodina J. s 2 maloletými deťmi) do Chorvátska, ale nebola to žiadna luxusná dovolenka v hoteli, ako sa to snaží vykresliť manžel, ale päťdňový pobyt v apartmánoch s vlastným varením a dopravou autom. Tiež nie je pravda, že neprispievala finančne na synove potreby, nakoľko okrem iného napr. v januári - júni tohto roku uhradila kompletne synov futbalový krúžok (60 a 50, spolu 110,- €), a tiež mu uhradila denný tábor pod 23-27.8.2021 v sume 153,- €. Ako už uviedla, s manželom sa na základe jej návrhu dohodli, že tento školský polrok bude uhrádzať stravné, ŠKD a krúžky on a druhý polrok matka, čo však zase účelovo súdu predostrel tak, že všetko pre ich syna platí výlučne on. Matka uviedla, že nevie prečo, manžel nezobral syna tiež k moru, nakoľko mal na to dostatok času, keď bol syn u neho a aj napriek manželovej snahe urobiť zo seba „chudáka“ je každému jasné, že má dostatok finančných prostriedkov na to, aby syna zobral na luxusnú dovolenku práve on. Manžel však účelovo a z pomsty objednal pobyt R. Š. v čase, keď tam bola mama a snažil sa ju prostredníctvom syna donútiť, aby tam išla s nimi. Keď to odmietla a požiadala ho, nech tam nejde a pôjde iba ona so synom, keďže chce byť s jej mamou, ktorá žije a pracuje vo R.Ľ. P., odpovedal jej, že má smolu a pôjdu tam oni dvaja. Manžel sa pred súdmi tvári, že to urobil preto, aby bol ich syn s babkou, čo však nie je pravda, lebo to urobil preto, aby jej ublížil a urobil stres jej mame, ktorá odmietla hrať jeho špinavú hru, s cieľom zničiť jej osobu. Dôkazom je aj to, že manžel so synom okrem účelového pobytu v Štúrove nenavštívil v tomto roku jej mamu (E. babku) ani jediný krát u nej R. R. P., nepozval babku k nemu na návštevu a rovnako ani syna neodviezol k babke cez prázdniny na jej žiadosť, kedy sa chcela postarať a užiť si chvíle s vnukom. Matka je toho názoru, že súd prvej inštancie podľa ust. neporušil otcove právo na spravodlivý proces tak, ako to namieta na str. 4 odvolania otec, nakoľko ustanovenie jasne definuje, že: „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. “ Poukázala na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. -42 z 20. augusta 2015 ustálil, že: „V konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia... príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili

v príslušnom štádiu konania o veci samej.“ Nakoľko je neodkladné opatrenie inštitútom, ktorým sa poskytuje dočasná a hlavne rýchla ochrana práv a právom chráneným záujmom strany, ktorá neodkladné opatrenie navrhuje, na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu. Vo vzťahu ku konaniu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je ochrana práva na spravodlivý proces tak výrazná ako v konaní vo veci samej. Matka taktiež poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017, sp.zn. , v ktorom sa uvádza: „Zdanlivo znevýhodňujúce postavenie subjektu, proti ktorému nariadené predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) smeruje, vrátane konaní, kedy bolo predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) nariadené až rozhodnutím odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, nie je možné považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Uvedené postavenie subjektu, proti ktorému nariadené predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) smeruje, je vyvažované právom podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené ( ), prípadne nárokom na náhradu škody a inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením, ak sa žalobe žalobcu vo veci samej nevyhovie, alebo ak nedôjde k uspokojeniu práva žalobcu ( ).“ Domnieva sa, že manžel žiada o nariadenie striedavej osobnej starostlivosti s domnienkou, že sa tak vyhne plateniu výživného. Manžel nechce prijať skutočnosť, že výživné je majetkom maloletého dieťaťa a oprávnený rodič je len platobným miestom. Predstava väčšiny rodičov je, že ak je dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, tak každý bude hradiť jeho výdavky v čase, keď sa dieťa bude nachádzať u neho a druhý rodič bude pokrývať všetky jeho ostatné výdavky, teda v čase, keď bude zasa v jeho starostlivosti. Až po dôkladnom zvážení pomerov súd môže rozhodnúť o výške výživného pre maloleté dieťa, ktorým zabezpečuje základné potreby dieťaťa, taktiež jeho zdravý vývin a vzťah k obom rodičom. V danom prípade však manžel môže poskytnúť ich dieťaťu nadštandardné životné podmienky a ona zatiaľ iba základné životné podmienky. Z tohto dôvodu je ako rodič znevýhodnená a veľmi ľahko by zo psychologického hľadiska mohlo dôjsť k situácii, že ich syn si skôr zvykne na pohodlnejší spôsob života na vyššej úrovni aj napriek tomu, že citové väzby k obom rodičom môžu byť rovnaké. Môže preto dôjsť k situácii, že syn bude chcieť byť zverený do starostlivosti otca alebo začne preferovať domácnosť otca, ktorý mu môže poskytnúť nadštandardnú starostlivosť. Z vyššie uvedených dôvodov má matka za to, že na predchádzanie tejto nepriaznivej situácie je v záujme ich maloletého syna uložiť manželovi, ktorého hmotné zabezpečenie je v zjavnom nepomere voči nej ako druhému roičovi, aby prispieval výživným na maloleté dieťa aj počas striedavej osobnej starostlivosti.

14. Otec v rámci podania doručeného súdu dňa 07.12.2021 uviedol, že dopĺňa svoje odvolanie voči neodkladnému opatreniu z dôvodu, že dňa 28. októbra 2021, od súdu prvej inštancie prevzal vyjadrenie manželky k jeho návrhu na rozvod, a zároveň aj uznesenie o nariadení neodkladného zo dňa 25. októbra 2021 (sp.zn. -43). Súčasťou dôkazov, ktoré uvádzala manželka malo byť jej daňové priznanie za rok 2020. Jemu však bolo spolu s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia doručené iba prázdne nevyplnené tlačivo daňového priznania. Okamžite na uvedené upozornil súd prvej inštancie, a následne opätovne doručil na podateľňu súdu sťažnosť, že mu nebolo doručené riadne vyplnené daňové priznanie, ako súčasť uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Na jeho druhé upozornenie som od pani I. M., asistentky senátu elektronickou poštou obdržal dňa 11. novembra 2021 nasledovnú odpoveď: „Dobrý deň, Na základe Vašej žiadosti o opätovné doručenie daňového priznania Vám oznamujem, že tak ako bolo doručené daňové priznanie Vám sa v rovnakom vyhotovení nachádza v súdnom spise. S pozdravom I. M. I. J. XCbZm, XXP, XXPs. “ Po nahliadnutí do spisu sp.zn. dňa 16. novembra 2021 však zistil, že vyjadrenie asistentky senátu 68P zo dňa 11. novembra 2021 nezodpovedá pravde. V spise totiž našiel riadne vyplnené daňové priznanie D.. P. P. H.. za rok 2020, ktoré mu však nebolo nikdy doručené ako príloha k neodkladnému opatreniu. Musí preto konštatovať, že uvedeným konaním OS BA V. mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces, nakoľko mu bola odňatá možnosť v ustanovenej lehote sa vyjadriť k obsahu jedného z dôležitých dôkazov, na základe ktorého bolo prijaté uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia voči jeho osobe a neodkladné opatrenie teda trpí vadou podľa ust. , podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolateľ uviedol, že maloletý opakovane vyjadril želanie stráviť vianočné sviatky spolu s ním doma na B. XX a nie s matkou u jej mamy, alebo v dome milenca jeho matky. K uvedenému pripojil dôkaz, a to E. vlastnoručne napísaný list Ježiškovi, kde výslovne uvádza, kde by želal dostať darčeky a teda tráviť vianočné sviatky. Nestotožňuje sa preto s názorom prvoinštančného súdu, že nie je potrebné v neodkladnom opatrení riešiť úpravu vianočných sviatkov. Súd by mal v prvom rade v

konaniach starostlivosti o maloleté dieťa v prvom rade prihliadať na záujem a názor maloletého dieťaťa. Otec má za to, že maloletý E. bol vďaka impulzívnemu konaniu jeho zaľúbenej matky vytrhnutý zo svojho domova a od marca tohto roku (2021) musí každé dva týždne v mesiaci žiť v preňho cudzej domácnosti a v spoločnosti milenca matky. Otec uviedol, že Vianoce sú veľmi dôležitým a citlivým rodinným sviatkom v živote dieťaťa a pri súčasnej striedavej starostlivosti by maloletý E. pociťovať rozpad ich rodiny čo najmenej a vzhľadom na jeho vek a rozumové schopnosti, by mal aj súd prihliadať na jeho názor, keď to už nedokáže rešpektovať jeho matka. O to viac, že prvoinštančný súd je jedným zo súdov v Slovenskej republike, kde v súčasnosti údajne prebieha Cochenský systém, aj keď do dnešného dňa sa pohovor ich ako rodičov a ani samostatný pohovor psychológa s Marekom nekonal, napriek tomu, že otec o to výslovne žiadal. Uviedol, že musí tiež reagovať na matkine vyhlásenie o tom, že ona ich chce stráviť Vianoce s ich synom jej mamou, nakoľko jej mama sa v jeho prítomnosti „...necíti komfortne ...vzhľadom na jeho správanie sa“ (je iba hodné pripomenutia, že jej mama sa napr. „cítila komfortne“, keď ju boli, už po odsťahovaní sa matky k jej milencovi, spolu s E. navštíviť v lete tohto roku (2021) na niekoľko dní, počas jej pobytu v Štúrove). K tvrdeniu manželky potrebuje uviesť, že nakoľko jeho rodičia už nežijú, počas 10 rokov čo žili v spoločnej domácnosti, trávila každoročne matkina mama vianočné sviatky (ale aj veľkonočné sviatky a iné), spolu s nimi v jeho dome. Bol to vždy iba on, kto aj v tom čase upratoval, varil, piekol a staral sa o rodinnú pohodu, zatiaľ čo matka so svojou mamou chodili zväčša po obchodoch v SR a v Rakúsku. Aj preto, v roku, keď sú pred nimi prvé Vianoce, čo ho matka opustila a presťahovala sa do luxusného domu k svojmu novému milencovi a je zrejmé, že tieto sviatky už nebudú tráviť ako rodina spolu, vopred sa tiež pýtal E., ako a kde si on želá stráviť tieto Vianoce. Pýtal sa aj kvôli tomu, že pokiaľ by dal radšej prednosť pobytu na horách, aby v inom prostredí ľahšie zabudol na to čo ich postihlo, bolo potrebné, čo najskôr zabezpečiť potrebnú rezerváciu. Urobil to opäť bez akéhokoľvek ovplyvňovania, iba formou otvorenej otázky. Maloletý E. mu opakovane odpovedal, že by chcel stráviť Vianoce rovnako ako v minulosti doma a s ním. Keď to oznámil matke, ako obyčajne ho obvinila z manipulácie a rovnaké napísala aj do svojho vyjadrenia. Má potrebu na tomto mieste tiež zvýrazniť, že po manželkinom odsťahovaní sa do domu jej súčasného milenca, maloletý E. pomerne ťažko znáša skutočnosť, že počas striedavej starostlivosti, keď je s manželkou, musí byť v dome jej milenca, čo predstavuje pre neho cudzie prostredie. Naviac, manželkin milenec sa P. E. (podľa jeho vyjadrení) nie vždy správa slušne a sústavne používa pred ním hrubé nadávky, na čo už musel manželku opakovane upozorniť. Žiaľ ona sama sa voči takémuto správaniu sa svojho milenca pred maloletým E. nikdy neohradila. V tejto súvislosti si dovoľuje upriamiť pozornosť súdu napr. aj na už konštantnú judikatúru napr. Ústavného súdu Českej republiky v súvislosti s rešpektovaním názoru maloletého, a rovnako aj na stanoviská Výboru pre práva dieťaťa k obsahu čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. „Predmetom neodkladného opatrenia nie je vec či právo, nejde o majetok, ale o maloleté dieťa, plnohodnotný subjekt, o ktorom nemožno rozhodovať akoby bol púhou vecou resp. objektom rozhodovania, ale musí mu byť daný priestor na to, aby sa vyjadril o veci, ktorá sa ho bezprostredne dotýka, a mohol sa tým realizovať jeho najlepší záujem, ktorý má byť prvoradým hľadiskom pri posudzovaní všetkých záležitostí, ktoré majú na dieťa vplyv. Dieťa nemožno postaviť len do pozície pasívneho pozorovateľa udalostí“ (Nález ÚS ČR sp. zn. ). Podľa Výboru pre práva dieťaťa, štáty nesmú vychádzať z predpokladu, že dieťa nie je schopné vyjadriť svoje vlastné názory; naopak, štáty by mali vždy najprv predpokladať, že dieťa tú schopnosť má a až následne potom tento predpoklad vyvrátiť. Výbor zároveň poukazuje na výskumy, v zmysle ktorých je dieťa schopné utvárať názory už od najmladšieho veku, dokonca aj vtedy, keď ich nedokáže ústne vyjadriť. Úplná implementácia článku 12 Dohovoru si preto vyžaduje uznanie a rešpektovanie neverbálnych foriem komunikácie vrátane hier, reči tela, výrazov tváre, kresieb či malieb, prostredníctvom ktorých aj veľmi malé deti preukazujú porozumenie, výber či preferencie. Je zrejmé, že Výbor v rámci komentára nepočíta so špecifikami konania o nariadení neodkladného opatrenia už len čo sa lehôt týka, na druhej strane ale konanie o nariadení neodkladného opatrenia z obsahu článku 12 nevylučuje, skôr naopak. Článok 12 síce hovorí o tom, že sa dieťaťu poskytne možnosť vyjadriť svoje názory v súlade s pravidlami vnútroštátneho (procesného) zákonodarstva, nemožno ho ale vykladať tak, že by štátu umožňovalo obmedziť alebo dokonca brániť realizácii predmetného práva dieťaťa. Ide naopak o požiadavku, aby štáty dodržiavali pri výsluchu dieťaťa pravidlá spravodlivého procesu. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd v časti úpravy styku s E.Ý. E. doplnil petit nasledovne Maloletý E. P., F.. XX.X.XXXX sa počas vianočných sviatkov a to v čase od 23.12.2021 od 8;00 hod do 27.12,2021 do 18:00 hod zveruje do osobnej starostlivosti otca a od 28.12. 2021 od 8:00 hod, do 03.01.2022 do 18.00 zveruje do starostlivosti matky. V súvislosti s nariadeným výživným otec uviedol, že matka pri návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vôbec nepredložila svoj aktualizovaný príjem za rok 2021 a prvoinštančný súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vychádzal z neaktuálnych príjmov matky. Matka už totiž celý rok 2021 podniká ako samostatný advokát SZČO a k aktuálnemu

dňu rozhodnutia by iste mala a vedela dať prehľad o svojich vystavených faktúrach za rok 2021. Otec má za to, že súd prvej inštancie zároveň dospel pri svojich záveroch k určeniu nesprávneho príjmu matky, nakoľko v 5. oddiely daňového priznania matky za rok 2020 (ktoré mu bolo doručené až na tretiu intervenciu a prikladám aj mail. asistentky, že súd nenesie zodpovednosť zato to, čo sa mi doručuje) sú tri zložky jej príjmu a to zo závislej činnosti, prenájmu a z podnikania. Otec zdôraznil, že matka pritom mala príjem zo závislej činnosti vo výške 5.237,- € , príjem z podnikania vo výške 4.880, € a príjem z prenájmu vo výške 6.000,- € teda ročný príjem odporkyne bol vo výške 16.117,- €. Matka pritom začala podnikať od mesiaca október 2020 a z textu neodkladného opatrenia vyplýva, že súd pri určovaní príjmu odporkyne nebral do úvahy jej príjem zo závislej činnosti vo výške 5.237,-€, iba príjem z podnikania vo výške 4.880,- €, ktorý bol však len za 3 mesiace v roku 2020 a nie za celý kalendárny rok 2020, čo súd nesprávne vypočítal, a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam pri určovaní príjmu odporkyne a z toho vyplývajúcej výšky výživného. Zároveň si matka opakovane nepravdivo uviedla, ako svoje náklady výdaje na záujmové krúžky maloletého E. (rovnako urobila aj vo svojom vyjadrení k jeho návrhu na rozvod manželstva). Všetky tieto vydaje však doteraz platil on ako otec. Od prvého ročníka základnej školy uhrádza mesačne E. stravné vo výške cca 30,- €., náklady na školskú družinu 20,- €, náklady na mliečnu výživu 15,- €, na anglický jazyk 45,- €. Okrem toho otec aj tento školský rok maloletému synovi E. uhradil poplatok za ZRPŠ a časopisy 45,- €., poplatok za Kozmix 18,- €, poplatok futbal 100,- €, zakúpil pomôcky do 4. ročníka v sume 59,91 €, školskú tašku na kolieskach 98,10 €. Aj toto leto pritom maloletému E. zaplatil letný tábor vo výške 259,- € a letný jazykový kurz anglického jazyka vo výške 149,- €. Otec má za to, že matka rovnako účelovo zavádza svojím malicherným tvrdením o kúpe kníh v Panta Rhei, kvôli príprave mal. E. na 8-ročné gymnázium. Teraz ani tak nejde o skutočnosť, že na prípravu na 8-ročné gymnázium upozornil matku ona žiadal jej súhlas, ale viac o skutočnosť, že sa jedná o gymnázium zamerané na prírodné vedy a osobitne matematiku, ktorú maloletý E. veľmi obľubuje. Testy s otázkami z minulého obdobia sa pritom dajú voľne stiahnuť z internetu. Na základe informácií, ktoré pri osobnom rozhovore získal od zástupcov tejto školy ide napr. o pytagoriádu a matematickú oplympiádu. O uvedenom matku samozrejme informoval. Preto nebolo potrebné kupovať drahé učebnice k iným predmetom (matka predložila účtenky za knihy na slovenský jazyk), ale bolo a je potrebné sústrediť sa na logické úlohy z matematiky, čo on s maloletým E. pravidelne robí, počas jeho pobytu v jeho domácnosti. Matka však s maloletým E. nemala záujem prebrať a vysvetliť mu správne riešenia z matematickej súťaže tzv. Í-Bobrík (čo je detská matematická súťaž pre žiakov 4. roč. ZŠ), na ktorej sa maloletý E. zúčastnil. Matka vo svojom vyjadrení tiež nepravdivo tvrdí, že ona musela zaviesť maloletého E. na futbalový zápas dňa 14.11.2021. V súvislosti s deklarovanou „starostlivosťou“ matky o E. futbal však musí uviesť aj nasledovné. Matka na str. 7 svojho vyjadrenia k jeho návrhu na rozvod zo dňa 15.10.2021 napríklad doslovne uviedla: „Keď som išla so synom dňa 09.10. 2021 k jeho babke (mojej mame), ktorá býva vo R. P. a syn u nej jednu noc chcel zostať, manžel mi nadával, že sa nestará o syna a hodila ho na krk mame, lebo podľa jeho domnienky chcela byť s milencom“. Pokiaľ by matka dokázala aj v tomto svojom vyjadrení pred súdom uviesť skutočnú pravdu, musela by v prvom rade písať v množnom čísle, nakoľko hlavným dôvodom jej spoločnej cesty s milencom, na ktorú zobrali aj maloletého E. v dňoch 9. a 10. októbra, bolo plánované prevzatie maloletej dcéry jej milenca do SOS v J. Ľ. na východnom Slovensku (čo sa aj skutočne odohralo dňa 10.10.2021). Svoju cestu však obaja využili aj na rekreačný pobyt v Aqua parku H., kde prenocovali z 9. na 10. októbra a nakoľko si obaja chceli užiť súkromie, odviezli maloletého E. na jednu noc z H. k jeho babke do R. P.. Otec uviedol, že on za uvedené matke nenadával, ako to nepravdivo uvádza, iba vyjadril ľútosť nad skutočnosťou, že ich syn E. bol prinútený stráviť dva dni sedením v aute a vozením sa po Slovensku (na čo sa mu sám sťažoval, nakoľko mu dlhšia jazda v aute nerobí dobre a musí používať Kinedril o čom manželka samozrejme vie) a to aj napriek tomu, že práve dňa 09.10.2021 mal plánovaný futbalový zápas za jeho TJ D., na ktorý sa E. vždy veľmi teší. Otec má za to, že podľa Gooogle Maps vzdialenosť medzi Bratislavou a Veľkým Krtíšom je 212 km a vyžaduje si cca. 2h a 40 min. jazdy autom, zatiaľ čo vzdialenosť z Bratislavy do Popradu a z Popradu do Veľkého Krtíša, ktorú zvolila matka s jej milencom je 487 km. a vyžaduje si minimálne 6 hod. a 20 min. jazdy autom. Uvedené podľa názoru otca svedčí o tom, že matka, pokiaľ má maloletého E. v striedavej osobnej starostlivosti, nemá problém uprednostniť záujmy svojho milenca, pred najlepším záujmom ich syna E.. Otec uviedol, že matka mohla maloletého Mareka nechať radšej u neho. Rozporoval tiež matkou uvádzaný výdaj na mobil a údaje týkajúce sa „rodičovskej kontroly“, čo je bežne odporúčaná aplikácia zameraná okrem iného na kontrolu toho, ako dlho dieťa mobil používa, ktoré stránky navštevuje, čo si do mobilu sťahuje a kde sa, kvôli jeho bezpečnosti, nachádza. S cieľom zabrániť maloletému E. používať mobil, ktorý dostal v roku 2019 k narodeninám od otca, mu matka na jeseň tohto roku (2021) úplne zbytočne zadovážila druhý luxusný I-phone, ktorý musí E. E. používať počas SOS u matky. Pokiaľ sa ňou uvádzané výdaje na mobil vzťahujú na tento prístroj, musí otec konštatovať že ide zjavne o účelovú

snahu získať čo najviac dokladov o nákladoch na maloletého E., ktoré však vôbec nie sú nevyhnutné. Matka rovnako iracionálne postupovala napr. aj pri kúpe druhého bicykla (kedykoľvek si totiž mohla nielen E., ale aj svoj bicykel zobrať a podnikať výlety počas jej SOS), dvojakom nákupe oblečenia, ktoré si mal E. vždy nosil so sebou, či učebníc a iných vecí, ktoré jej vždy ochotne dal k dispozícii. Matka zavádza súd aj vo svojom vyjadrení, že otec neuhradil výživné a dokonca si dovoľuje konštatovať, že nerešpektuje rozhodnutie súdu. Nariadené výživné otec uhradil presne v deň splatnosti a to iba preto, že dovtedy čakal na doručenie doložky vykonateľnosti. Matka tiež nikde nepreukázala, že ona skutočne platí pohonné hmoty a iné výdaje za autá prémiových značiek v hodnotách okolo 100-tisíce eur. (napr. T. XXXd N. B., E. B., T. XV J. B., E. G. XXV v úprave AMG), ktoré každodenne používa aj pri svojej práci aj počas víkendov. Opakovane pritom iba účelovo tvrdí, že si tieto vozidlá požičiava od ich vlastníka iba na vozenie E. E. do školy a na šport. Na druhej strane popis jediného vozidla, ktorým sa matka snaží podložiť jeho majetkovú situáciu, je tiež nesprávny. V prvom rade v jeho vlastníctve je E. T. S. X, čo je nižšia rada ako model rady 5 (čo tvrdí matka) a rok výroby tohto vozidla je 2015. Vozidlo získal ako tretí majiteľ a v súčasnosti má najazdených viac ako 70.000,- kilometrov. Hodnota tohto vozidla je dnes cca 13.000,- € až 16.000,- €, a teda ani zďaleka nie 45.000,- € ako uvádza matka. Otec má za to, že matka opakovane rovnako účelovo uvádza, že užíva svoj byt na P. K.. Od času čo sa odsťahovala z jej trvalého bydliska na B. XX T.-D., žije aj s maloletým E. u svojho milenca v Starom meste v luxusnom rodinnom dome s vonkajším a vnútorným bazénom, záhradou, so zimnou záhradou, vlastnou vinárňou a ďalšími luxusnými doplnkami na adrese Na kopci 30, pričom jej byt, ktorý vždy v minulosti prenajímala je v súčasnosti prázdny a neobývaný. Jej zavádzajúce tvrdenie o mieste, v ktorom údajne býva, však nesúvisí iba s jej snahou, v rámci ich konania o rozvod manželstva a určenie výživného, preukázať súdu náklady, ktoré ona údajne „musí vynakladať“ na bývanie, no tiež aj s konaním o rozvod a určenie SOS o maloletú dcéru jej milenca, v ktorom ho matka právne zastupuje a čo by v prípade preukázania toho, kde a s kým ona zhruba od marca tohto roku (2021) žije v spoločnej domácnosti aj s ich maloletým synom, značne sťažilo pozíciu jej milenca. Na podporu svojich tvrdení otec predložil niektoré fotografie z pobytu mal E. v dome matkinho milenca a lokalizáciu jeho mobilu, z ktorých je vidno kde sa E. E. zdržuje počas SOS jeho matky. Taktiež som toho názoru, že výdavky, ktoré uvádza matka - a to konkrétne jej životné poistenie Generali nemožno považovať za oprávnený výdavok na maloleté dieťa, rovnako, ako za takéto výdavky nemožno považovať jej výdavky na vlastné podnikanie. Matkine tvrdenie na str. 5 jej vyjadrenia:...“iné nehnuteľnosti ani cennosti nevlastním.“ Je podľa otca ďalším príkladom jej zavádzania a uvádzania nepravdivých údajov pred súdom, nakoľko opomenula spomenúť svoje zlaté šperky a tiež aj briliantové a diamantové prstene, ktoré dostala od neho, alebo si počas manželstva sama kúpila. Záverom otec uviedol, že rovnako nie je pravdivé ani tvrdenie matky v jej vyjadrení, že ju za ostatné tri roky nepodporoval v plnení jej snov o advokácii. Okrem konzultácií o právnych problémoch, ktoré riešila napr. na rozličných spoločenských podujatiach ju tiež zoznamoval s množstvom významných právnikov, sudcov a advokátov, aby sa jej ľahšie rozbiehala kariéra a všemožne jej vytváral podmienky, aby mohla v materiálnom zabezpečení pôsobiť najprv ako advokátska koncipientka, a následne sa nerušene pripravovať na advokátske skúšky. V rámci uvedeného otec okrem výlučného zabezpečovania materiálnych potrieb pre rodinu (zvýrazňuje, že matka všetky finančné prostriedky ktoré počas našej spoločnej domácnosti zarobila, míňala výlučne na vlastnú potrebu), pravidelne po návrate z práce preberal zodpovednosť za chod domácnosti a starostlivosť o maloletého E.. Keď sa matka pripravovala na ústne advokátske skúšky, tak otec E. E. dokonca brával dokonca na celodenné výlety, aby mala matka kľud na vlastnú prípravu. Matka, však veľmi rýchlo potom, ako dosiahla po čom túžila a stala sa advokátkou, si našla medzi svojimi prvými klientami bohatého milenca, opustila ich spoločnú domácnosť a nasťahovala sa do jeho domu. V ostatnej časti sa pridržiava svojich doterajších tvrdení.

15. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca ani k odvolaniu matky nevyjadril.

16. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (387 ods.1, 2 ).

17. Podľa odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

18. Podľa odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

19. Podľa na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Podľa uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

21. Podľa uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

22. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že na súde prvej inštancie je pod sp.zn. vedené na návrh manžela konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému E. na čas po rozvode. Termín pojednávania v tejto veci je vytýčený na deň 03.02.2022. V rámci vyjadrenia k návrhu na rozvod manželstva matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol súdom prvej inštancie uznesením vylúčený na samostatné konanie a je vedený pod sp.zn. .

23. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania, alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Neodkladné opatrenie iba výnimočne je takým rozhodnutím, ktoré rieši vec samu. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam pred ich porušením, či ohrozením. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného opatrenia súd povinný v záujme maloletého dieťaťa starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Musí byť daná naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Neodkladné opatrenie v zásade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a je dôvodné ho nariadiť vtedy, ak je ohrozený záujem maloletého dieťa, jeho zdravý vývoj, výchova, jeho výživa, a bez nariadenia neodkladného opatrenia, by reálne mohlo dôjsť k poškodeniu záujmu maloletého.

24. V danom prípade odvolací súd má za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie boli splnené podmienky a predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaného matkou, avšak iba v tom rozsahu, ako to ustálil aj súd prvej inštancie. Z opisu skutočného stavu vyplýva, že rodičia maloletého E. toho času spolu nežijú, pričom ohľadom úpravy práv a povinností k maloletému sa nevedia vzájomne dohodnúť. Uvedené nepochybne vyplýva aj z toho, že rodičia sa v podstate dohodli na striedavej osobnej starostlivosti o maloletého, avšak každý z rodičov požaduje inú frekvenciu tejto starostlivosti. Otec argumentuje tým, že prianím maloletého E. je dvojtýždňová striedavá osobná starostlivosť, a preto ju požaduje aj on, zatiaľ čo matka má za to, že pre maloletého je vhodnejšia striedavá osobná starostlivosť v rozsahu týždeň - týždeň. Z týchto dôvodov sú medzi rodičmi prítomné konflikty, svedčiace nielen o ich vzájomne vyhrotených vzťahoch, ale aj o tom, ako bude striedavá osobná starostlivosť o maloletého prebiehať. Na základe uvedeného potom aj odvolací súd má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia určujúce rozsah striedavej osobnej starostlivosti toho - ktorého rodiča je dôvodné, nakoľko rodičia žiaľ nedokážu spolu vecne komunikovať a nedokážu z tohto dôvodu urobiť rozhodnutie, ktorým by sa zastabilizovali vzťahy medzi nimi. Z týchto dôvodov je tu v záujme maloletého a v záujme vyhrotených a konfliktných vzťahov medzi rodičmi daná bezodkladnosť úpravy pomerov, ktorá je pre nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutná. Súd prvej inštancie určil rozsah striedavej osobnej starostlivosti toho - ktorého rodiča a to týždeň u jedného a týždeň u druhého rodiča (bez úpravy sviatkov a prázdnin) s tým odôvodnením, že neodkladné opatrenie nerieši vec samu, a teda slúži iba na nevyhnutnú úpravu pomerov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, s čím sa nepochybne stotožňuje aj odvolací súd. Na základe uvedeného potom neobstojí ani žiadosť otca o to, aby odvolací súd upravil vianočné sviatky, v zmysle jeho návrhu. V danom prípade je treba uviesť, že neodkladné opatrenie predstavuje iba nevyhnutný zásah a nerieši v tomto prípade vec samu t.j. ani prázdniny ani sviatky. Ak sa však rodičia dohodnú na tom, ako strávia s maloletým synom vianočné sviatky,

takáto dohoda má vždy prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu t.j. aj napriek nariadenému neodkladnému opatreniu. Je zodpovednosťou rodičov, aby začali spolu komunikovať a aby aj vianočné sviatky využili k zmiernejšej a konštruktívnejšej forme komunikácie, nakoľko E. E. nepochybne chce byť počas sviatkov tak s matkou, ako aj s otcom. Skutočnosť, aká forma starostlivosti bude pre maloletého vhodná, t.j. či striedavá starostlivosť oboch rodičov vrátane frekvencie, buď jeden alebo dva týždne, alebo osobná starostlivosť niektorého z rodičov, s následnou úpravou styku s druhým rodičom, bude posudzovaná v konaní vo veci samej, s prihliadnutím na vykonané dokazovanie a záujem maloletého. V tomto štádiu konania medzi rodičmi nie je sporné, že sa zhodnú na striedavej osobnej starostlivosti, avšak spornou zostala iba frekvencia striedania, a preto bolo dôvodné uvedené spory negatívne vplývajúce na maloletého medzi rodičmi odstrániť prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia.

25. Odvolací súd po podrobnom naštudovaní vyjadrení účastníkov nadobudol dojem, že obaja účastníci tohto konania t.j. konania o nariadenie neodkladného opatrenia si mýlia toto konanie s konaním vo veci samej. Inými slovami, inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale na to, aby súd neodkladne zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletého dieťaťa a sú splnené všetky podmienky na jeho nariadenie. Preto sa aj odvolací súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia zameral iba na dôvody nariadenia neodkladného opatrenia a k inými dôvodom (súvisiacich s vecou samou) uvádzanými tak matkou, ako aj otcom v rámci ich písomných podaní sa nebude v rámci tohto konania vyjadrovať, respektíve zaujímať k ním stanovisko. Otec a taktiež matka napadli výrok týkajúci sa určenia výšky vyživovacej povinnosti, každý z nich z iných dôvodov. Odvolací súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý prípad nariadenia neodkladného opatrenia, respektíve určenia výšky vyživovacej povinnosti je individuálny a vo všeobecnosti nemožno konštatovať, že výživné sa pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti neurčuje. Na druhej strane treba mať na zreteli, že ide o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, kde sa dokazovanie nevykonáva a súd vychádza z tvrdení účastníkov, ktoré majú byť osvedčené. Odvolací súd preto aj v tejto súvislosti k námietke otca ohľadom nedoručenia resp. neskorého doručenia daňového priznania matky za rok 2020 uvádza, že bez ohľadu na to, či daňové priznanie matky bolo doručené otcovi spolu s uznesením súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, alebo dodatočne, nie je možné tento procesný postup vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Tento názor odvolací súd zaujal práve z dôvodu, že dokazovanie sa v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva, a na základe uvedeného ani súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevykonal dôkaz daňovým priznaním matky, avšak verifikoval resp. osvedčoval jej tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré vyhodnotil ako osvedčené. Preto, kvalifikované vyjadrenie otca k tomuto daňovému priznaniu matky ako k dôkazu nemá v tomto konaní žiadne procesné následky, nakoľko súd prvej inštancie ešte dokazovanie daňovým priznaním matky nevykonal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na názor NSSR, podľa ktorého pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu, ako v základnom konaní. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2019, sp. zn. ). Na základe uvedeného odvolací súd uvedenú námietku otca, ohľadom nedoručenia resp. neskorého doručenia daňového priznania matky nevzhliadol ako dôvodnú.

26. Pokiaľ ide o samotné určenie výšky vyživovacej povinnosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o tom, či je pri striedavej osobnej starostlivosti v danom prípade potrebné určiť výživné, a ak áno, v akej výšky vychádzal zo skutočností popisovaných matkou, v rámci jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec v rámci svojho odvolania resp. vyjadrenia k niektorým matkou tvrdeným skutočnostiam zaujal stanovisko, avšak k niektorým sa nevyjadril. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z údajov dostupných súdu a to z lustrácie Sociálnej poisťovne, z ktorej zistil, že otec maloletého je poberateľom starobného dôchodku vo výške 1.593,40 €, a zároveň je zamestnancom Kancelárie verejného ochrancu práv s mesačným vymeriavacím základom 3.040,00 €. Pokiaľ ide o príjem matky súd prvej inštancie mal z obsahu daňového priznania matky za rok 2020, osvedčené, že matka mala základ dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona v sume 4.422,- €, základ dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona v sume 1.845,62 €, celkovo daň na úhradu 794,43 €. V r. 2020 mala príjmy z podnikania vo výške 4.880,- € a výdavky 3.034,38 €; príjmy z prenájmu nehnuteľností 6.000,- € a výdavky s tým spojené 1.804,32 €, pohľadávky vedené vo výške 1.550,- €. Otec v rámci svojich vyjadrení zdôraznil, že matka mala príjem za rok 2020 aj zo závislej činnosti vo výške 5.237,- € + príjem z podnikania vo výške 4.880,

€ a príjem z prenájmu vo výške 6.000,- € teda ročný príjem matky bol vo výške 16.117,- €. K uvedenému odvolací súd uvádza, že ak by bol aj príjem matky vo výške uvedenej otcom (v spise nie je doklad o výške príjmu matky zo závislej činnosti), tak potom priemerný príjem matky v roku 2020 bol vo výške cca 1.343,08 € mesačne. Pokiaľ ide o príjem otca tento vychádza zo súm vo výške 1.593,40 € + 3.040,00 € + 650,- € nájom + renta z UNHCR nevyčíslená otcom t.j. cca 5.283,- € mesačne. Odvolací súd má v danom prípade za to, že príjem oboch rodičov je vypočítaný iba orientačne, nakoľko v spise nie sú zistené a doložené všetky doklady, ktoré budú vo veci samej potrebné pri určení výšky vyživného. Odvolací súd pri výpočte vychádzal iba z údajov známych zo spisu, ale nemal k dispozícii presnú výšku netto príjmu otca z Kancelárie verejného ochrancu práv, nakoľko mal k dispozícii iba vymeriavací základ prímu otca, a taktiež nemal k dispozícii príjem otca z renty UNHCR a rovnako tak odvolací súd nemal k dipozícii príjem zo závislej činnosti matky, ale napriek uvedenému vychádzal z osvedčených skutočností, z ktorých zistil príjem matky za rok 2020 na úrovni vo výške cca 1.343,08 € a mesačný príjem otca za rok 2020 na úrovni vo výške cca 5.283,- €. Napriek nepresnosti zistení príjmov rodičov, tento nepomer osvedčených príjmov bolo potrebné zohľadniť aj pri nariadení striedavej osobnej strarostlivosti o maloletého E.. Pre striedavú osobnú starostlivosť je charakteristické, že obaja rodičia sa podieľajú na výdavkoch pre maloleté dieťa rovným dielom, pričom pri takomto nepomere príjmov nebolo možné uložiť matke znášať výdavky na maloleté dieťaťa v rovnakom rozsahu ako otec, bez určenia výšky vyživovacej povinnosti. Keďže však ide iba o určenie výšky výživného v nevyhnutnom rozsahu a v nevyhnutnej miere odvolací súd považuje určenie vyživného v sume 160,- € mesačne na maloletého E. za výživné určené v nevyhnutej miere. Takto určené výživné síce nepokryje všetky výdavky na maloletého vynakladané matkou, ale vzhľadom k tomu, že inštitút neodkladného opatrenia je charakteristický tým, že prevláda požiadavka rýchlosti nad úplným zistením a preukázaním skutočného stavu veci považuje odvolací súd takto ustálenú výšku výživného za výživné určené v nevyhnutenej miere a to aj s prihliadnutím na výdavky maloletého E. vyčíslené matkou. Na základe vyššie uvedeného, námietky otca ohľadom určenia výživného a rovnako ani námietky matky ohľadom nedostatočne určeného výživného na maloletého odvolací súd nevzhliadol ako dôvodné. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil ( , ). So zostávajúcimi námietkami tak matky, ako aj otca uvedenými v rámci ich vyjadrení sa vysporiada súd prvej inštancie v rámci konania vo veci samej.

27. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).