Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Pc-21-2019.pdf
PDF · 78.96 KB
Case nature
Area
Subarea
10Pc/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci navrhovateľky - matky: L. F. B., O.. XX.XX.XXXX, V. Z. P. XXX, XXX XX, proti v rade 1/ manželovi matky: I. L. F. V., O.. XX.X.XXXX, V. N. N. O.. X-X, V.-X, XXXXX, G. L. (T.), Š., v rade 2/ maloletému dieťaťu: U. F., O.. XX.X.XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, v konaní o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Určuje sa, že I. L. F. V., O.. XX.X.XXXX,
n i e j e
otcom maloletého U. F., O.. XX.X.XXXX z matky L. F. B., O.. XX.XX.XXXX.
II. Slovenská republika a žiadny z účastníkov konania nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 8.11.2019 sa navrhovateľka proti svojmu manželovi a maloletému dieťaťu U. F., O.. XX.X.XXXX, domáhala zapretia otcovstva manžela matky k tomuto maloletému dieťaťu.
2. V návrhu navrhovateľka uviedla, že s manželom I. L. F. V., uzatvorila manželstvo dňa X.X.XXXX v Liptovskom Mikuláši. Z manželstva pochádza spoločný syn G. L. F., O.. XX.X.XXXX. Manželia však takmer od začiatku manželstva netvorili spoločnú rodinu, pretože manžel po svadbe a narodení spoločného syna G. opustil Slovenskú republiku a navrhovateľka sa s ním nekontaktuje prakticky od roku 2003. Manžel neplatí výživné na syna G., ani sa s ním nestretáva. Manželstvo účastníkov je dlhodobo nefunkčné, napriek tomu však nebolo doposiaľ rozvedené. Navrhovateľka si však našla nového partnera, s ktorým žije v spoločnej domácnosti už štvrtý rok. Ide o P. I., O.. X.X.XXXX. Tento muž je aj biologickým otcom U. F., ktorý sa navrhovateľke narodil XX.X.XXXX. P. I. sa k dieťaťu hlási, spoločne dieťa vychovávajú a chce byť zapísaný ako otec aj v rodnom liste dieťaťa. Manžel navrhovateľky I. L. F. V., nie je a nemôže byť otcom maloletého U. F., pretože s ním navrhovateľka nebola v osobnom kontakte posledných XX rokov.
3. K návrhu navrhovateľka pripojila svoj sobášny list a rodný list maloletého U. F., O.. XX.X.XXXX.
4. V priebehu konania navrhovateľka na návrhu zotrvala.
5. Manžel navrhovateľky sa k návrhu vyjadril až potom, čo mu bol návrh navrhovateľky spolu s listinami pripojenými k návrhu s procesným poučením súdu doručené dňa 20.11.2020 justičnými orgánmi
Španielskeho kráľovstva. Otec sa vyjadril podaním zo dňa 10.11.2021, v ktorom súdu uviedol, že U. F.R., O.. XX.X.XXXX, nie je jeho syn, od roku 2003 nie je v žiadnom kontakte s navrhovateľkou a od roku 2003 nenavštívil Slovensko a ani sa nezdržiava na území Slovenska. Rovnako od tohto roku nemal žiadny kontakt s navrhovateľkou a to ani osobne, ani telefonicky, ani prostredníctvom sociálnej siete, teda viac ako 18 rokov žiadny kontakt s navrhovateľkou nemá. Súčasne manžel navrhovateľky uviedol, že súhlasí s tým, aby pojednávanie dňa 15.12.2021 sa konalo v jeho neprítomnosti, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov na dostavenie sa na územie Slovenska a žiadal súd, aby toto vyhlásenie považoval za predložené a vzal do úvahy vyjadrenia v ňom uvedené, aby mohlo byť použité pre potreby pojednávania dňa 15.12.2021 s cieľom preukázať, že maloletý U. F., O.. XX.X.XXXX, nie je a ani nemôže byť jeho dieťaťom.
6. Dňa 15.12.2021 súd takto v neprítomnosti manžela matky a kolízneho opatrovníka ako aj navrhovateľky, ktorí všetci boli riadne na pojednávanie predvolaní, vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľke, ktorá je vydatá za I. L. F. V., O.. XX.X.XXXX od X.X.XXXX, pričom jej manželstvo stále trvá, sa počas trvania tohto manželstva dňa XX.X.XXXX narodil syn U. F.. Keďže manžel matky od roku XXXX, čo bolo preukázané zhodným vyjadrením navrhovateľky, ale aj manžela matky, nie je v kontakte s navrhovateľkou a to ani v kontakte intímnom, je vylúčené, že by mohol byť biologickým otcom maloletého U. F., O.. XX.X.XXXX. Naopak, navrhovateľka za tohto biologického otca označila svojho súčasného partnera P. I., s ktorým žije v spoločnej domácnosti.
7. Okresný súd Martin posudzoval svoju právomoc na prejednanie tejto veci podľa Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, platnom na území Slovenskej republiky. Slovenská republika má totiž so Španielskym kráľovstvom uzavretú zmluvu o právnej pomoci, uznaní a výkone rozhodnutí v občianskych veciach Vyhlášky č. 6/1989 Zb., avšak táto zmluva nerieši právomoc súdu na prejednanie takejto veci a nerieši ani právo rozhodné pre právne posúdenie takejto veci, ak matka a dieťa sú občanmi Slovenskej republiky a žijú na území Slovenskej republiky a domnelý otec, manžel matky, je občanom Španielskeho kráľovstva.
8. Podľa § 40 Zákona č. 97/1963 Zb. návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov, alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd (Slovenskej republiky).
9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. určenie (zistenie, alebo zapretie) otcovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.
10. Podľa § 23 ods. 2 citovaného zákona ak dieťa žije v Slovenskej republike, môže sa otcovstvo určiť (zistiť, alebo zaprieť) podľa slovenského práva, ak je to v záujme dieťaťa.
11. Maloletý U. F. je štátnym občanom Slovenskej republiky, narodil sa matke, ktorá je štátnou občiankou Slovenskej republiky, žijú na území Slovenskej republiky a preto sa zapretie otcovstva k tomuto dieťaťu napriek tomu, že manžel navrhovateľky je občanom Španielskeho kráľovstva, spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky. Rozhodujúcou právnou normou pre posúdenie tohto právneho problému je Zákon o rodine platný na území Slovenskej republiky, teda Zákon č. 36/2005 Z.z..
12. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo, alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
13. Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
14. Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
15. V tomto prípade návrh na zapretie otcovstva v zákonnej trojročnej lehote od narodenia dieťaťa podala matka dieťaťa, čiže navrhovateľka. Navrhovateľka v konaní úspešne preukázala, že jej manžel nemôže byť biologickým otcom U. F., nakoľko s ním od roku XXXX nie je v žiadnom, teda ani v intímnom kontakte a preto je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa. Súd preto v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení určil, že manžel matky nie je otcom maloletého U. F., ktorý sa narodil navrhovateľke - matke dňa XX.X.XXXX.
16. O trovách konania medzi účastníkmi konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 C.m.p. (Zákon č. 161/2015 Z.z.), teda rozhodol, že ani navrhovateľka, ani jej manžel a ani maloleté dieťa proti sebe navzájom nemajú právo na náhradu trov konania. V tomto konaní však účastníkom konania preukázateľne trovy nevznikli.
17. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Súd v tomto konaní nezistil také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali, najmä v záujme spravodlivosti, priznanie náhrady trov konania jednému účastníkovi voči tomu inému. Súd súčasne rozhodol aj o trovách štátu, teda Slovenskej republiky, pretože štátu v tomto konaní vznikli trovy konania a to v súvislosti s vynaložením finančných prostriedkov na preklad listín, ktoré boli doručované manželovi matky v Španielskom kráľovstve do španielskeho jazyka. Pri rozhodovaní o trovách štátu, ktoré vznikli odmenou zaplatenou prekladateľke súd postupoval podľa vyššie citovaného ustanovenia § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. s prihliadnutím na dôvod, ktorý uvádza ust. § 155 C.s.p. (Zákon č. 160/2015 Z.z.).
19. Podľa § 155 ods. 1 C.s.p každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.
20. Podľa § 155 ods. 3 C.s.p. trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát.
21. Z citovaného ustanovenia priamo vyplýva povinnosť štátu znášať trovy konania, ktoré mu vzniknú tým, že umožní osobe, ktorá nepozná úradný jazyk, teda slovenčinu, konať so súdom vo vlastnom jazyku, pričom toto právo obnáša aj, aby takouto osobou v jeho jazyku konal súd.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.