Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6To-4-2021.pdf
PDF · 275.11 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. decembra 2021, v trestnej veci obž. MUDr. E. C., PhD. a spol. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaných MUDr. E. C., PhD., MUDr. E. J., PhD., MUDr. J. P. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/7/2018 zo dňa 29. septembra 2020, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
obžalovaných :
MUDr. E. C., PhD., nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom F., F. č. XX,
MUDr. E. J., PhD., nar. X.X.XXXX v J., trvale bytom J.,S. XXXXX/XX,
MUDr. J. P., nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom L. č. XXX, okr. F.-okolie
podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, že
počas hospitalizácie A. R. z V. na Gynekologicko-pôrodníckej klinike vo FNsP J.A. Reimana v Prešove
MUDr. E. C., PhD., ako primár oddelenia a službukonajúci lekár dňa 29.4.2012 v čase od 18:35 hod. do 07:00 hod. dňa 30.4.2012 neposkytol adekvátnu liečebnú starostlivosť, nevykonal bezodkladne všetky potrebné diagnostické a liečebné úkony u tejto pacientky smerujúce k zisteniu pôvodu bolestí brucha uvádzaných pacientkou a vysokých zápalových markerov /CRP/ stonásobne prekračujúcich fyziologickú hranicu, čo poukazovalo na ťažkú infekciu,
MUDr. E. J., PhD., ako službukonajúci lekár dňa 30.4.2012 v čase od 07:00 hod. do 19:45 hod. urgentne nevykonal všetky potrebné diagnostické a liečebné úkony u tejto pacientky k zisteniu pôvodu bolestí brucha uvádzaných pacientkou a vysokých zápalových markerov /CRP/ stonásobne prekračujúcich fyziologickú hranicu, čo poukazovalo na ťažkú infekciu a neprijal adekvátne opatrenia, hoci sa stav pacientky postupne zhoršoval a ako zástupca primára zodpovedal v čase neprítomnosti primára za poskytnutú liečebnú starostlivosť na oddelení,
MUDr. J. P. počas dennej služby dňa 30.4.2012 v čase od 07:00 hod. do 15:00 hod. ako ošetrujúci lekár po konziliárnom chirurgickom vyšetrení neprijal adekvátne liečebné postupy a bezodkladne
nezabezpečil vykonanie CT vyšetrenia pacientky podľa odporučenia, ale uspokojil sa s termínom dňa 2.5.2012, hoci stav pacientky bol vážny a postupne sa zhoršoval, pričom
- svojím postupom včas nezistili zápal červovitého prívesku slepého čreva, ktorý praskol a spôsobil hnisavý zápal pobrušnice, čo viedlo k oneskorenej operácii dňa 30.4.2012 s následným premiestnením na Kliniku anestéziológie a intenzívnej medicíny FNsP v Prešove a následnou reoperáciou dňa 2.5.2012, po ktorej došlo k zástave srdca a smrti pacientky v čase o 12:15 hod., čím ošetrujúci lekári porušili svoje povinnosti,
- závažným spôsobom porušili ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona č. 579/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poskytovateľ je povinný poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne a teda má vykonať všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia jeho stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta odvolanie prokurátora.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/7/2018 zo dňa 29. septembra 2020 boli obžalovaní MUDr. E. C., PhD. a MUDr. E. J., PhD. uznaní za vinných zo spáchania prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
počas hospitalizácie A. R. z V. na Gynekologicko-pôrodníckej klinike vo FNsP J.A. Reimana v Prešove
- MUDr. E. C., PhD., ako primár oddelenia a službukonajúci lekár dňa 29.4.2012 v čase od 18:35 hod. do 07:00 hod. dňa 30.4.2012 neposkytol adekvátnu liečebnú starostlivosť, nevykonal bezodkladne všetky potrebné diagnostické a liečebné úkony u tejto pacientky smerujúce k zisteniu pôvodu bolestí brucha uvádzaných pacientkou a vysokých zápalových markerov /CRP/ stonásobne prekračujúcich fyziologickú hranicu, čo poukazovalo na ťažkú infekciu,
- MUDr. E. J., PhD., ako službukonajúci lekár dňa 30.4.2012 v čase od 07:00 hod. do 19:45 hod. urgentne nevykonal všetky potrebné diagnostické a liečebné úkony u tejto pacientky k zisteniu pôvodu bolestí brucha uvádzaných pacientkou a vysokých zápalových markerov /CRP/ stonásobne prekračujúcich fyziologickú hranicu, čo poukazovalo na ťažkú infekciu a neprijal adekvátne opatrenia, hoci sa stav pacientky postupne zhoršoval a ako zástupca primára zodpovedal v čase neprítomnosti primára za poskytnutú liečebnú starostlivosť na oddelení,
- svojím postupom včas nezistili zápal červovitého prívesku slepého čreva, ktorý praskol a spôsobil hnisavý zápal pobrušnice, čo viedlo k oneskorenej operácii dňa 30.4.2012 s následným premiestnením na Kliniku anestéziológie a intenzívnej medicíny FNsP v Prešove a následnou reoperáciou dňa 2.5.2012, po ktorej došlo k zástave srdca a smrti pacientky v čase o 12:15 hod. čím ošetrujúci lekári porušili svoje povinnosti,
- závažným spôsobom porušili ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poskytovateľ je povinný poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne a teda má vykonať všetky zdravotné výkon na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia jeho stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Za uvedené konanie bol obžalovanému MUDr. E. C., PhD., podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Obžalovanému MUDr. E. J., PhD., okresný súd uložil podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Súd prvého stupňa zároveň podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil obž. MUDr. J. P., nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom L. č. XXX, okr. F.-okolie, spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
počas hospitalizácie A. R. z V. na Gynekologicko-pôrodníckej klinike vo FNsP J.A. Reimana v Prešove MUDr. J. P. počas dennej služby dňa 30.4.2012 v čase od 07:00 hod. do 15:00 hod. ako ošetrujúci lekár po konziliárnom chirurgickom vyšetrení neprijal adekvátne liečebné postupy a bezodkladne nezabezpečil vykonanie CT vyšetrenia pacientky podľa odporučenia, ale uspokojil sa s termínom dňa 2.5.2012, hoci stav pacientky bol vážny a postupne sa zhoršoval, pričom
- svojím postupom včas nezistili zápal červovitého prívesku slepého čreva, ktorý praskol a spôsobil hnisavý zápal pobrušnice, čo viedlo k oneskorenej operácii dňa 30.4.2012 s následným premiestnením na Kliniku anestéziológie a intenzívnej medicíny FNsP v Prešove a následnou reoperáciou dňa 2.5.2012, po ktorej došlo k zástave srdca a smrti pacientky v čase o 12:15 hod. čím ošetrujúci lekári porušili svoje povinnosti,
- závažným spôsobom porušili ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov podľa ktorého poskytovateľ je povinný poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne a teda má vykonať všetky zdravotné výkon na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia jeho stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy,
pretože skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaní MUDr. C. a MUDr. J. do výroku o vine a treste, obž. MUDr. P. do oslobodzujúceho výroku, pretože sa domáha pre neho priaznivejšieho výroku o oslobodení a ako aj prokurátor a to do výroku o vine a treste u obž. MUDr. P. a do výroku o treste u obžalovaných MUDr. C. a MUDr. J..
V neskoršie predloženom zdôvodnení odvolania obžalovaný MUDr. E. C., PhD. prostredníctvom svojho obhajcu po rekapitulácii odôvodnenia napadnutého rozsudku a citácii § 168 ods. 1 Tr. poriadku má za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nezodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku nevyporiadal so závermi všetkých znaleckých posudkov vykonaných v konaní a z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé ako ich hodnotil, nie je zrejmé, ako sa vyrovnal so vznesenými námietkami voči znaleckému posudku MUDr. R.. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé ako sa súd vyrovnal s obhajobným tvrdením odvolateľa vo vzťahu k samotnému skutku, že po prijatí pacientky boli vykonané všetky potrebné diagnostické úkony súvisiace s tým, z akého dôvodu bola prijatá na gynekologické oddelenie. Súd sa nevyporiadal s námietkou nedostatku príčinnej súvislostí medzi konaním resp. nekonaním a vzniknutým následkom. Odôvodnenie rozsudku je neprehľadné, pretože súd síce konštatuje obsah znaleckých posudkov, pričom nie je zistiteľné, čo vyplýva z písomných znaleckých posudkov a čo z výpovedí jednotlivých znalcov. Odvolateľ poukazuje, že súd prvého stupňa nerozlišuje medzi posudkami vypracovanými znalcom resp. znaleckou organizáciou. Súd je pri hodnotení dôkazov povinný postupovať v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov uvedenej v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Dôkazný postup je potrebné vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky i vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť. MUDr. C. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.06.2018 okrem iného uviedol, že pacientka bola privezená RZP pre gynekologické obtiaže, kde bolo udávané zväčšenie maternice, druhý deň menštruačného cyklu, výrazné krvácanie a bolesti. Bola absolútne bez príznakov náhlej príhody brušnej a neudávala ani iné ťažkosti. Okolo 20.00 hod. boli vykonané odbery, kde výsledky boli elektronicky doručené okolo 23 -tej hodiny a boli to len počítačové a neboli validované. V tom čase bol tam enormný
nárast markerov CRP okolo 500, ale pacientka nemala žiadne iné klinické príznaky a pri takejto hodnote CRP klinický stav by mal byť až fatálny. Mali zato, že išlo o omyl laboratória, preto bolo nariadené odbery ráno zopakovať. Pacientka v noci riadne spala a pred 7 hodinou ráno odovzdal oddelenie svojmu zástupcovi MUDr. J., kde spolu s MUDr. H. mu uvedené skutočnosti zreferovali a následne do kontaktu s pacientkou neprišiel. Normálna hodnota CRP je do 5, hodnota 50 preukazuje sepsu a pri hodnote 500 by mala byť pacientka v takom stave, že je to stav akútny a veľmi zlý. Ide o nešpecifikovaný zápalový marker a podľa literatúry k rozkladu CRP dochádza za 19 hodín a klinický biochemický je potrebné to zopakovať za 8-12 hodín a podľa najnovšej literatúry za 24-48 hodín. Preto nebolo vykonané kontrolné vyšetrenie a bolo plánované až na ráno. Túto hodnotu považoval obžalovaný za neskutočnú a nestretol sa s takou hodnotou. Keby mala pacientka iné klinické príznaky, o diagnostiku by bola požiadaná chirurgia a urológia. Aj vyšetrenia RTG, CT, MMR sú pomocné vyšetrenia a nevideli dôvod tieto urobiť. Pri RTG by nebolo zistené nič a boli vykonávané aj USG brušnej dutiny, kde nebolo popísané absolútne nič. Ide len o pomocné vyšetrenie a niekedy sa to nemusí zhodovať s klinickým obrazom, kde popíšu niečo iné. Hodnota CRP preukazuje určité chorobné stavy, ale klinické príznaky nezodpovedali týmto hodnotám a pokiaľ nie sú klinické príznaky, neexistujú doporučené postupy ohľadne zvýšeného CRP. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku nevyhodnotil znalecké posudky a ich závery vo vzťahu k posúdeniu konania odvolateľa v súlade s lege artis a príčinnú súvislosť medzi nekonaním a vzniknutým následkom. Rozoberá jednotlivé znalecké posudky a výpovede znalcov, pričom znalec MUDr. V. H. CSc.
- odvetvie gynekológie a pôrodníctva, okrem iného uviedol, že postup lekárov MUDr. H. a MUDr. C., PhD. bol možný a ošetrujúci lekári MUDr. H. a MUDr. C. ordinovali správne pri daných gynekologických diagnózach a neprítomnosti náhlej príhody brušnej v chorobopise dokumentovaného vyšetrenia. V prípade gynekologického zápalu by boli ordinovali mikrobiologické odbery a pri známkach príhody brušnej okrem vykonaného ultrazvukového vyšetrenia, röntgenologické a tomografické vyšetrenia dutiny brušnej a malej panvy. Tieto ale prítomné neboli, čiže postupovali správne. Tento znalec tiež uviedol, že klinický stav okrem zrýchleného pulzu, výsledok obdržaný o polnoci, pacientka spí, bolesti nemá, nevykazoval dôvod na urgentné vyšetrenie, to bolo potrebné ráno, v noci tento stav si to nevyžadoval. Doc. MUDr. E. Y., PhD, znalec z odvetvia chirurgie, okrem iného uviedol, že vzhľadom k tomu, že MUDr. E. C., PhD. pri vyšetrení nezistil známky náhlej príhody brušnej, možno jeho činnosť vyhodnotiť ako správnu. Taktiež hodnota CRP 500 mg/l poukazuje na možný zápalový proces, takáto vysoká hodnota je extrémne zriedkavá, až nepravdepodobná. S takouto hodnotou sa nestretávajú. Podľa údajov z pracoviska biochémie sa hodnota CRP nad 500mg/l vyskytuje približne lx na 20.000 vyšetrení hladín CRP. V takýchto prípadoch sa má vždy vykonať opakovaná kontrola, aby sa vylúčila eventuálna laboratórna chyba. Jednalo sa pritom o večerné hodiny a pacientka nejavila príznaky náhlej príhody dutiny brušnej a preto bol ten odber ordinovaný až nasledujúci deň, čo je v celku adekvátne. Znalecká organizácia Nemocnica svätého Michala a. s. v znaleckom posudku, ktorý vypracoval MUDr. J. L., primár gynekologického oddelenia znaleckej organizácie skonštatovala, že MUDr. E. C. v danom čase, v danej situácií, s daným množstvom informácií a vedomostí o pacientke a o jej zdravotnom stave postupoval správne a nedopustil sa žiadneho chybného postupu alebo rozhodnutia non lege artis. K hodnote CRP nad 500mg/l znalecká organizácia uviedla, že takáto hodnota býva zriedkavá. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcami z odvetvia súdne lekárstvo MUDr. D. Kálayom a MUDr. M. Kováčom okrem iného vyplýva, že smrti menovanej sa nedalo zabrániť ani včasným a správne poskytnutým chirurgickým zákrokom smerujúcim k zisteniu a odstráneniu príčiny chorobného stavu a došlo k nej napriek následnej odbornej a adekvátnej lekárskej starostlivosti na tretí deň hospitalizácie v nemocnici. Vzhľadom na rýchly priebeh uvedeného zápalu je možné predpokladať, že dňa 29.4. vo večerných hodinách pri prijatí do nemocnice už u poškodenej prebiehal zápal v takom rozsahu, ktorý by nebolo možné zvládnuť chirurgicky a takisto by bolo došlo k vzniku ťažkého zápalu v oblasti brušnej dutiny poškodenej. Už pri prijatí do nemocnice sa poškodená nachádzala v stave po prasknutí červovitého výbežku slepého čreva s uvoľňovaním mikroorganizmov do okolia a vytvorení podkladu pre následný septický stav. Je možné predpokladať, že okamžitý chirurgický zákrok by viedol k odstráneniu prasknutého červovitého prívesku slepého čreva, avšak prebiehajúcu sepsu by už nebolo možné zastaviť, ani s následnou antibiotickou a podpornou liečbou a viedla by k rovnakému výsledku ako pri operačnom zákroku vykonanom o viac ako 24 hodín neskôr. V ďalšom namieta znalecký posudok MUDr. Sukovského z dôvodu jeho nezákonnosti, pretože podkladom na vypracovanie znaleckého posudku boli aj výpovede lekárov ako svedkov (aj MUDr. C. a ďalších), ktorí neboli zbavení mlčanlivosti, k čomu cituje príslušné ustanovenia právnych predpisov (zák. č. 574/2004 Z. z, z.č. 578/2004 Z. z.). Podľa odvolateľa súd prvého stupňa hodnotil vykonané dokazovanie jednostranne v neprospech obžalovaného, keď vychádzal len zo záverov znaleckého posudku MUDr. R.. V tejto súvislosti uvádza, že ani tento znalec jednoznačne nepotvrdil, že ak by bola poškodená operovaná hneď po prijatí na oddelenie, že by naisto prežila.
Otázku, či daný vyšetrovací, diagnostický alebo terapeutický medicínsky postup bol odborne správny, resp. nesprávny, resp. či konanie non lege artis lekára bolo v príčinnej súvislosti s ujmou na zdraví či dokonca so smrťou pacienta, je potrebné, aby zhodnotil znalec v príslušnom medicínskom odvetví, pretože je to otázka medicínska a nie právna. Obligatórnym predpokladom vzniku právnej zodpovednosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je existencia príčinného vzťahu medzi protiprávnym konaním a škodlivým následkom na strane pacienta. Musí byť vždy preukázané, že škodlivý následok je skutočne následkom konkrétneho protiprávneho konania, resp., že medzi protiprávnym konaním „non lege artis“ a škodlivým následkom v podobe usmrtenia pacienta, je príčinná súvislosti. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Možno konštatovať, že medzi nevykonaním bezodkladných všetkých potrebných diagnostických a liečebných úkonov u pacientky smerujúcich k zisteniu pôvodu bolestí brucha a vzniknutým následkom nie je daná bezprostredná príčinná súvislosť. Vychádzajúc zo záverov patológov následok by nastal aj pri včasne a správne poskytnutom chirurgickom zákroku smerujúcom k zisteniu a odstráneniu príčiny chorobného stavu. Nie je možné spoľahlivo a jednoznačne vylúčiť opačnú možnosť, t. j. že ani pri celkom bezchybnom postupe lekárov by smrť v dôsledku rozvinutej sepsy nenastala, potom je dôvodné v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ vyhodnotiť túto možnosť v prospech obvineného. Spochybňuje a poukazuje aj na to, že odvolateľ s poukazom na § 4 zákon č. 578/2004 Z. nespĺňa zákonné podmienky poskytovateľa. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom znova prejednal a rozhodol, ev. obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
Obžalovaný MUDr. E. J., PhD. prostredníctvom svojej obhajkyne v úvode odvolania zdôrazňuje, že poškodená bola hospitalizovaná na gynekologickom oddelení, avšak zomrela na zápal slepého čreva. V čase, keď Dr. J. nastúpil do práce bola pacientka hospitalizovaná na gynekológii 12 hodín a Dr. J. iba hodinu potom, ako do práce nastúpil a ihneď, ako po prvýkrát mal možnosť pacientku vidieť na vizite 8.00 hod ráno, nariadil privolať k pacientke chirurga. Napriek tomu, že pacientka nemala žiadne gynekologické príčiny ťažkostí, potom čo bola chirurgom vyšetrená, bola vrátená naspäť na gynekologické oddelenie s doporučením vykonať CT vyšetrenie, kde príprava trvá podľa praxe a podľa vyjadrení všetkých relevantných svedkov 12 hodín. Opätovne bol k pacientke volaný chirurg o 15.30 hod, ktorý po opakovanom chirurgickom vyšetrení ponecháva pacientku na gynekologickom oddelení. O 19.00 hod je opätovne privolaný chirurg, ktorý sa na vyšetrenie ani nedostaví. O 21.30 je pacientka operovaná chirurgom, ktorý si ako prvého asistenta privolal chirurga a operácia je realizovaná na chirurgických operačných sálach a pacientka následne po druhej chirurgickej operácii zomiera na zápal slepého čreva. Nie je zistená žiadna gynekologická diagnóza, ktorá by bola príčinou smrti pacientky. Dr. J. bol odsúdený za nevykonanie všetkých diagnostických a liečebných úkonov, ktorými by sa zistil zápal slepého čreva pacientky. Trestné stíhanie chirurgov vôbec nie je ani začaté. Výsledok celého vyšetrovania a trestného stíhania je poznatok, že diagnostiku a liečbu pacienta podľa súdu nemá vykonávať lekár a teda aj zodpovedá za pacienta lekár, do ktorého odbornosti pacient so svojou diagnózou patrí ale lekár, na ktorého oddelení je pacient omylom hospitalizovaný. Takáto teória je nebezpečná nielen pre lekárov a ich trestnú zodpovednosť ale hlavne pre samotných pacientov. Po potvrdení tohto rozsudku nastane stav, keď gynekológ bude diagnostikovať a liečiť chirurgických pacientov a očný lekár diagnostikovať a operovať choroby srdca. Súd nekriticky prebral závery znalca Dr. R. napriek tomu, že prekročil medze svojej odbornosti a privilegoval tento znalecký posudok a tak sa zbavil zodpovednosti za rozhodnutie iba poukázaním na závery jediného znalca. Súd rozsudok logicky a presvedčivo nezdôvodnil, nevyhodnotil žiadny z dôkazov, ktorý svedčil v prospech Dr. J., nevyrovnal sa so žiadnym obhajobným tvrdením Dr. J., chýbajú akékoľvek právne úvahy, ktorými by posúdil zistené skutočnosti podľa príslušných ustanovení Trestného zákona. Nie je vôbec možné zistiť, či zo stránky subjektívnej ide o vedomú alebo nevedomú nedbanlivosť. Trestné stíhanie je od začiatku nezákonné. Ako bolo uvedené v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, toto bolo odôvodnené iba znaleckým posudkom Dr. R. a výpoveďami lekárov, pričom výsluchy lekárov boli realizované bez toho, aby títo boli zbavení mlčanlivosti a platil zákaz výsluchu podľa § 129 ods. 2 Trestného poriadku. Napriek tomu, že Dr. J. bol súdom prvého stupňa odsúdený, do dnešného dňa sa nedozvedel, ktoré jeho konkrétne konanie je konaním, pre ktoré je voči nemu vedené trestné stíhanie. Rovnako ako prokurátor v obžalobe ani súd v skutku odsudzujúceho rozsudku neuviedol, aké konkrétne diagnostické a liečebné úkony nevykonal, ktoré by mali byť v príčinnej súvislosti so smrťou poškodenej a ktorých nevykonanie sa mu v obžalobe kladie za vinu, teda akým konkrétnym konaním sa mal trestného činu, pre ktorý je už viac ako 7 rokov trestne stíhaný, dopustiť. V skutku obsiahnutom v obžalobe tiež neboli vyšpecifikované jednotlivé diagnostické a liečebné úkony, ktoré údajne obžalovaný nevykonal, navyše prokurátor rozšíril tieto nejasné formulácie o ďalšiu nejasnú formuláciu, keď doplnil, že obžalovaný „neprijal adekvátne
opatrenia“. Je zrejmé, že skutková veta rozsudku je nejasná, neúplná, neobsahuje základné údaje, na základe ktorých by bolo možné určiť akým konkrétnym konaním sa mal Dr. J. dopustiť trestného činu, aké konkrétne povinnosti vyplývajúce z akého zákona mal porušiť. Ak chýba špecifikácia údajných nevykonaných diagnostických a liečebných úkonov, potom sa obžalovaný ani nemá možnosť obhajovať, keďže nevie z čoho je obvinený. Z tohto dôvodu Dr. J. vo veci odmietol vypovedať. V tejto súvislosti odkazuje na nález Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 98/2014 z 18.3.2015. Dr. J. nemohol porušiť ani povinnosti podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z., keďže nebol v postavení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ako sa to mylne súd domnieva. Ak gynekológ po vylúčení gynekologickej príčiny ťažkostí pacientky odosiela poškodenú ku chirurgovi, aby diagnostikoval a liečil chirurgickú diagnózu, potom postupuje v súlade so zák. č. 576/2004 Z.z., resp. jeho vykonávacích predpisov. Ak súd odsúdil Dr. J. za to, že nevykonal všetky diagnostické a liečebné úkony a nezistil zápal slepého čreva, potom je zrejmé, že skutku tak ako je uvedený sa dopustiť nemohol, keďže diagnostika a liečba zápalu slepého čreva patrí od odboru chirurgia a nie gynekológia, pričom chirurg nebol ku pacientke volaný raz ale trikrát. Následne cituje zo znaleckého posudku a výpovede znalca MUDr. R. a štandardne sa majú bolesti brucha umiestniť na chirurgické oddelenie. Gynekológ má ku chirurgickej pacientke privolať chirurga, keďže nie je odborníkom v oblasti chirurgia, aby sa o túto chirurg staral, teda liečil ju a diagnostikoval, čo aj Dr. J. urobil. Pokiaľ súd tvrdí, že malo byť vykonané CT vyšetrenie a podľa vyjadrenia Dr. R. sa mohlo vykonať obratom, poukazujem na výpovede a listinné dôkazy. Z Metodického pokynu MUDr. Šimka primára RTG oddelenia zo 7.6.2003 príloha 3 vyplýva, že príprava na CT vyšetrenie brucha s vypitím kontrastnej látky trvá 12 hodín a že snahou je uviesť do praxe používanie perorálnych suspenzií s krátkou dobou prípravy. Z prípisov rádiologického oddelenia Bojnice, prípravy na CT vyšetrenie nemocnice Tábor, žiadanky z Ľubovnianskej nemocnice, popisu prípravy na CT vyšetrenie v zdravotníckom zariadení KK med vyplýva, že CT vyšetrenie brucha s prípravou sa aj v týchto zdravotníckych zariadeniach vykonáva rovnako ako to bolo aj v prípade Dr. J. po 12 hodinovej príprave, ktorá predstavuje vypitie kontrastnej látky. Z výsluchu Dr. F., ktorý je lekárom RTG oddelenia, u ktorého bolo žiadané CT vyšetrenie vyplýva : CT s prípravou statim je naplnenie kľučiek čreva, aby sa dal zistiť patologický proces v danej oblasti a na CT aby bolo zistiteľné, čo je kľučka čreva a čo je patologické a pichá sa kontrast do žily. Ak sa pichá iba kontrast do žily, rozdiel je v kvalite obrazu, je to celé zlepené a nevie posúdiť, čo je v čreve a čo je mimo čreva. Uviedol, že príprava na CT statim s prípravou prebieha tak, že látka sa rozpustí v litre tekutiny a prvá časť sa má požiť dvanásť hodín pred vyšetrením, druhá časť hodinu pred vyšetrením a počas CT sa dáva do žily kontrast a taktiež musí byť antialergická príprava. Vyšetrenie CT za hodinu a pol je zbytočné vyšetrenie, nakoľko nemusí byť vierohodné a celé to môže byť zlepené (črevá). Termín CT závisí od rádiológa a to vedúceho lekára a mimo lekára, ktorý má službu. Z výsluchu chirurga Dr. G. vyplýva, že ak požadoval urgentné CT s kontrastom, mal na mysli CT vyšetrenie s prípravou, ktorá trvá 12 hodín. Zároveň Dr. G. uviedol, že o CT vyšetrení sa s Dr. J. rozprával. Z výsluchu znalca Dr. Y. vyplýva, že gynekológ žiadal také vyšetrenie ako navrhoval chirurg, pričom príprava na vyšetrenie trvá 4-6 hodín, a na otázku, kto zodpovedá za včasnosť vykonania objednania a vykonania uviedol, že indikujúci lekár vysloví požiadavku v urgentnom termíne. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj metodický pokyn FNsP v Prešove, kde RTG pracovisko, vyšetrujúci rádiológ je spoluzodpovedný, má právo ju korigovať a prípadne aj kontraindikovať. Z jeho pohľadu ošetrujúci lekári urobili všetko, čo urobiť mali, kde bola požiadavka na urgentné vyšetrenie. Aj podľa príslušných pokynov osobne telefonicky žiadali o čo najskorší termín CT vyšetrenia. Nevie čo iné by mal gynekológ, ktorý objednával CT vyšetrenie, urobiť viac. Z výsluchu znalca Prof. K. vyplýva, že CT vyšetrenie nebolo indikované a to jednak z dôvodu, že príprava podľa Pokynu primára RTG oddelenie trvá 12 hodín a takéto vyšetrenie iba oddialilo preklad pacientky na chirurgiu a jej urgentnú operáciu. Zároveň uviedol, že sú mylné úvahy o tom, ako dlho by trvala príprava, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou by skončila kontrastná látka v žalúdku, kontrastná látka sa do čreva nedostane, preto toto vyšetrenie nie je indikované a teda či sa má robiť statim alebo nestatim je irelevantné. Aj z výsluchu samotného Dr. L., ktorý indikoval CT vyšetrenie vyplýva, že si myslí, že by sa kontrastná látka nedostala do celého tráviaceho traktu. Už z takéhoto vyjadrenia Dr. L. je zrejmé, že postupoval tak, že síce doporučuje vyšetrenie, avšak sám nevie, či sa vôbec môže zrealizovať. Tento jeho postup skritizoval aj prof. K. vo svojom posudku. Z uvedených dôkazov je zrejmé, že vyjadrenie Dr. R., na ktorom súd založil svoje rozhodnutie je v rozpore so všetkými ďalšími dôkazmi a súd sa opäť uspokojil iba s tvrdením znalca, ktorý však svoje tvrdenie o tom, že CT je možné vykonať ihneď nijako neodôvodnil. Pri hodnotení uvedených dôkazov je zrejmé, že CT sa alebo nemalo vôbec vykonávať pre jeho nevykonateľnosť, alebo preto, že pacientka mala byť ihneď operovaná alebo sa nemohlo vykonať pre dlhú dobu prípravy. Príčinná súvislosť medzi údajným nevykonaním rôznych nešpecifikovaných vyšetrení a smrťou pacientky neexistuje tiež z dôvodu, že poškodená nemala byť po chirurgickom vyšetrení ďalej vyšetrovaná, ale mala byť preložená
na chirurgické oddelenie, resp. ihneď operovaná, k čomu obhajoba poukazuje na závery znalca Prof. K., kedy pacientka mala byť ihneď operovaná po vyšetrení chirurgom. Teda dôvodom, prečo nebola vykonaná chirurgická operácia, nebol nesprávny postup Dr. J. ale chirurgov, ktorí pacientku napriek tomu, že boli k nej opakovane privolávaní, neoperovali, keďže iba chirurgovia sú jediní oprávnení a povinní chirurgickú operáciu nariadiť a aj ju zrealizovať. Pri svojom výsluchu MUDr. F., znalec z odvetvia súdneho lekárstva, dňa 16.10.2018 jednoznačne uviedol, že ani operácia ihneď po prijatí by už smrť poškodenej nemohla odvrátiť a svoj názor aj podrobne odborne odôvodnil. Ak znalecký posudok jednoznačne hovorí, že poškodenú by ani operácia vykonaná ihneď po prijatí nezachránila, potom neexistuje príčinná súvislosť medzi nekonaním Dr. J. a smrťou poškodenej. Poukazuje aj na závažné porušenie práva na obhajobu postupom vyšetrovateľa pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania a nekompletnosti spisu, keďže v spise chýba rozhodujúci dôkaz a to zdravotná dokumentácia. Jediný znalec, ktorý dokáže preukázať pôvod zdravotnej dokumentácie a zákonnosť jej získania je Prof. MUDr. K., CSc. Iba tento postupoval v súlade so svojimi povinnosťami znalca a zákona a vyžiadal si osobne celú zdravotnú dokumentáciu od FNsP Prešov, o čom do spisu po svojom výsluchu založil aj doklad. Žiadny iný znalecký posudok neobsahuje žiadny doklad, z ktorého by bolo možné zistiť pôvod zdravotnej dokumentácie a ani jej rozsah, ktorý bol podkladom na vypracovanie znaleckého posudku. Vo veci je posudzovaná trestná zodpovednosť gynekológa. Z uvedeného dôvodu iba znalec z odvetvia gynekológia môže posudzovať postupy lekárov gynekológov. Preto akékoľvek posudky vyhotovené znalcami chirurgmi, nemôžu byť podkladom na vyslovenie viny Dr. J.. Ak súd v rozsudku tvrdí, že došlo ku pochybeniu aj iných lekárov, potom bolo nevyhnutné týchto špecifikovať a špecifikovať aj ich pochybenia. Iba tak je možné zistiť v súlade so zásadou materiálnej pravdy, kto vo veci pochybil, o aké pochybenie ide a aká je príčinná súvislosť medzi pochybením a smrťou pacientky. Zo znaleckého posudku Prof. K., mimoriadne uznávaného odborníka na chirurgiu, jednoznačne vyplýva, že postup chirurgov pri klinickom vyšetrení pacientky bol nesprávny, pacientka mala byť operovaná ihneď po prijatí do nemocnice a mala byť preložená na chirurgické oddelenie. Prof. K. sa vyjadril ku postupu chirurgov mimoriadne kriticky. Ak teda došlo ku pochybeniu zo strany chirurgov, ktorých k poškodenej privolal ako neodborník na chirurgiu Dr. J., potom nemôže existovať príčinná súvislosť medzi jeho údajným nekonaním a smrťou pacientky. Tiež je zrejmé aj pochybenie zo strany Dr. F., lekára RTG, ktorý bol riadne požiadaný o urgentné CT vyšetrenie. CT vyšetrenie bolo riadne objednané, žiadanka bola riadne a urgentne doručená RTG oddeleniu a bol to Dr. Klč, ktorý mal žiadané CT vyšetrenie vykonať. Znalecký posudok Dr. R. považuje strana obhajoby za nezákonný a teda nie je možné z neho pri rozhodovaní vychádzať a je aj vnútorne rozporný. Navyše znalec Dr. R. prekročil rozsah svojej odbornosti, keď ako znalec - chirurg posudzoval postup gynekológov, čím svoje povinnosti ako znalec porušil. Prof. K. pritom jednoznačne konštatoval, že postup Dr. J. bol správny, keď ku pacientke pri vedomí, že nejde o gynekologické ochorenie privolal chirurgov a dodržal závery dvoch chirurgických konzílií. Aj znalec
- gynekológ Dr. G. zhodnotil postup Dr. J. ako správny. Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie FNsP Žilina vyplýva záver, že činnosť Dr. J. možno vyhodnotiť ako správnu. Rovnako zo znaleckého posudku znaleckej organizácie Nemocnice sv. Michala Bratislava vypracovanom gynekológom MUDr. L. vyplýva, že postup Dr. J. pri diagnostike a liečbe poškodenej bol správny, nedopustil sa žiadneho chybného postupu, ktorý by nebol v zhode s postupom lege artis. Súd rozsudok založil iba na jednom posudku a to nezákonnom znaleckom posudku znalca chirurga MUDr. R., ktorý navyše prekročil hranice svojej odbornosti, keď hodnotil postup gynekológov ako znalec- chirurg. Podľa nálezu ústavného súdu ČR z 4.12.2003 I. ÚS 429/03, v prípade rozporu medzi rôznymi znaleckými posudkami treba postupovať v súlade s ústavnou zásadou prezumpcie neviny, ktorá sa v praxi prejavuje v zásade pochybností v prospech obvineného a obvineného nie je možné odsúdiť, ak jeho vina nie je preukázaná s istotou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti strana obhajoby navrhla, aby odvolací súd MUDr. E. J. spod obžaloby oslobodil.
Obhajca obžalovaného MUDr. J. P. sa odvolaním domáha oslobodenia z iného - pre obžalovaného priaznivejšieho dôvodu, a to že sa skutok nestal. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa, že skutok nie je trestným činom, keďže následok vo forme smrti poškodenej v danom prípade nastal. Rozhodujúce ale je, že následok určite nenastal protiprávnym konaním obžalovaného, ktoré mu je obžalobou kladené za vinu a ktoré malo spočívať v nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti ako i nesprávnom a nevčasnom vykonaní zdravotných úkonov tak, aby došlo k správnemu určeniu choroby ako i v neposkytnutí účinnej liečby, pri ktorom sa osobne nepričinil k včasnému a správnemu zisteniu zápalu červovitého prívesku slepého čreva, v dôsledku čoho došlo k zástave srdca a smrti pacientky A. R.. Obžalovaný v prípade pacientky A. R. osobne vykonal všetky úkony v súlade s ustanoveniami zákona o zdravotnej starostlivosti, pričom žiaden aspekt poskytnutia zdravotnej starostlivosti nezanedbal, čo v
rozsudku konštatuje aj samotný konajúci súd. Okrem toho, že obžalovaný konal v súlade so zákonom, konal podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia a tiež v súlade s pokynmi vedúceho lekára, ktorého pokyny, ako v tej dobe neatestovaný lekár, musel plne rešpektovať a vykonať. S poukazom na uvedené je obžalovaný toho názoru, že sa voči jeho osobe ako dôvod oslobodenia môže a má aplikovať dôvod uvedený v ustanovení § 285 písm. a) Trestného poriadku, nakoľko nič z obžalobou opísaného údajného konania/opomenutia obžalovaného nebolo vykonaným dokazovaním preukázané.
Prokurátor v odôvodnení jeho opravného prostriedku po rekapitulácii výrokovej časti napadnutého rozsudku, sa s týmto nestotožňuje. Pokiaľ ide o neprimerane nízky trest u obž. MUDr. E. C., PhD. a MUDr. E. J., PhD., tak už dozorujúci a zároveň intervenujúci prokurátor na hlavnom pojednávaní okrem uloženia podmienečného trestu odňatia navrhoval uloženie zároveň aj peňažného trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby (5.000,- Eur - 10.000,- Eur) ako aj trest zákazu vykonávania povolania lekára - lekárskej činnosti, (samozrejme malo ísť o lekára lôžkovej časti štátnej nemocnice) na dobu 3 (troch) rokov. Okresný súd pri rozhodovaní u oboch vyššie uvedených obžalovaných, ktorí boli uznaní vinnými, sa otázkou uloženia peňažného trestu nezaoberal, tento druh trestu neuložil a pokiaľ ide o neuloženie trestu zákazu činnosti, tak toto svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že obaja lekári sú hodnotení kladne, majú dobré pracovné charakteristiky a hlavne, že od samotného skutku ubehlo už 8 rokov, z čoho 6 bola vec v prípravnom konaní. V tomto prípade je nepochybné, že u oboch obžalovaných sa jedná o závažné zavinenie vo forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Trestného zákona, ktorí vo funkcii primára a zástupcu primára gynekologicko-pôrodníckej kliniky spôsobili smrť pacientky A. R. ako nenapraviteľný následok, zjednodušene povedané tým, že jej neposkytli takmer žiadnu potrebnú zdravotnú starostlivosť a ani inú pomoc, čo je v rozpore so základným zmyslom ich povolania a vôbec zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 576/2004 Z. z. a najmä jeho ustanovenia § 4. Trest odňatia slobody s podmienečným odkladom v sebe neobsahuje dostatočný osobný akcent a nevyjadruje komplexné pôsobenie na nápravu páchateľa ani vo forme represie a ani vo forme prevencie, či už individuálnej alebo generálnej. Vzhľadom k závažnosti ich konania, vzhľadom na ich postavenie a teda aj osobné a majetkové pomery nič nebráni uloženiu peňažného trestu ako postihnutie zvýrazňujúce materiálnu stránku represie. Vzhľadom k závažnému porušeniu ich povinnosti do komplexnosti postihu patrí aj dočasný zákaz vykonávania činnosti, v ktorej zlyhali a spôsobili nenapraviteľný následok a to vo forme zákazu vykonávania funkcie primára oddelenia alebo zástupcu primára, resp. lekára v štátnom zdravotníckom ústave. K tomu slúži práve trest zákazu činnosti, ktorý spolu s peňažným trestom a podmienečným trestom odňatia slobody môže mať Trestným zákonom predpokladaný dopad na nápravu obžalovaných. Neuloženie viny u obžalovaného MUDr. J. P. zo strany okresného súdu z dôvodu, že sa jednalo v tom čase o neatestovaného lekára, ktorý má plniť iba príkazy vedúceho lekára a zo svojej pozície nemohol zmeniť stanovený termín CT vyšetrenia, je neakceptovateľné, nakoľko nemá reálny podklad. MUDr. J. P. bol ošetrujúcim izbovým lekárom pacientky A. R.. Ak sa tvrdí, že bol bez akýchkoľvek kompetencií, ako potom takýto lekár sa mohol odborne a kvalifikovane starať o pacientku a poskytovať jej potrebnú zdravotnú starostlivosť. Vo vzťahu k pacientke ide o "osobného" najbližšieho lekára. Ide o lekára, ktorý v tom čase mal za sebou skončených 6 rokov lekárskej fakulty, ako aj ďalších viac ako 6 rokov praxe na uvedenej pozícií. V zmysle platných predpisov, zásad, ako aj pracovnej náplne, bol oprávnený poskytovať zdravotnú starostlivosť s niektorými obmedzeniami. Bol oprávnený vykonávať samostatne špecializovanú preventívnu diagnostiku a liečebnú činnosť. Zabezpečoval komplexnú a konziliárnu zdravotnú starostlivosť. Toto bolo potvrdené aj v samotnej charakteristike FNsP J. A. Reimana v Prešove zo dňa 19. 07. 2017, podľa ktorej MUDr. J. P. pracoval v nemocnici od 08. 11. 2005 a zodpovedal za liečebné a diagnostické postupy u hospitalizovaných pacientov. Obž. MUDr. J. P. ako lekár dennej služby dňa 30. 04. 2012 mal vedieť a aj vedel, aký je zdravotný stav pacientky, vedel aké vysoké má hodnoty zápalových markerov (nad 500), že je "prekrížená", to znamená, že mala vysoký tep srdca -120 a nízky tlak - 95/58 torr., bola slabá a pod. a neurobil nič preto, aby tento jej stav nie že zmenil, ale aspoň riadne preskúmal. Stačilo vykonanie bežných diagnostických postupov. Osobne mal za úlohu zabezpečiť doporučované CT vyšetrenie "statim", čo znamenalo ihneď a aj napriek tomu, že poznal klinický stav pacientky, toto vyšetrenie neobjednal včas a uspokojil sa s navrhovaným termínom lekára rádiologického oddelenia 02.05.2012, do kedy pacientka nevydržala. Lekár rádiologického oddelenia uviedol, že CT vyšetrenie bolo možné vykonať skôr a aj ihneď, avšak dožadujúci lekár na tom netrval. Zároveň uviedol, že to záleží na klinikovi - objednávateľovi, ktorý dobre pozná klinický stav pacientky. Podľa výpovedí znalcov a v zmysle ich znaleckých posudkov, klinik je lekár, ktorý ma pacientku v starostlivosti a ktorý pozná jej klinický stav. Tento musí vybaviť CT vyšetrenie podľa potreby a včas a nie len to, musí pátrať po pôvode ochorenia a pritom využiť všetky dostupné vyšetrovacie a diagnostické postupy a metódy, až kým nebude úspešný. Takýmto
lekárom bol aj obž. MUDr. J. P.. Vedel čo znamená slovíčko "statim" a napriek tomu povinnosť si nesplnil. Uvedené pochybenie nevytýkali iba znalci, lekári, ale aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Totiž od CT vyšetrenia záviseli urgentné terapeutické postupy, najmä operácia. V zmysle záverov znaleckého posudku znalca MUDr. R., urýchleným vykonaním CT vyšetrenia mohla byť operácia vykonaná podstatne skôr s väčšou pravdepodobnosťou záchrany pacientky. Znalec aj vo svojom výsluchu jednoznačne uviedol, že za vybavenie CT vyšetrenia bol v neposlednom rade zodpovedný aj MUDr. J. P.. Aj na samotnej žiadanke je uvedené iba jeho meno a podpis a tento aj osobne kontaktoval rádiologické oddelenie. Znalec MUDr. H. vo svojej výpovedi tak isto poznamenal, že za vybavenie CT vyšetrenia zodpovedá izbový lekár. Podľa výpovede svedka MUDr. H. Z. - chirurga, určujúcim lekárom pre stanovenie termínu "statim" CT vyšetrenia je lekár objednávateľ a má to aj svoju logickú opodstatnenosť. Tu je aj príčinná súvislosť medzi nečinnosťou obžalovaného a následkom a minimálne v tom spočíva porušenie povinnosti zo strany obž. MUDr. J. P., čo sa má odraziť aj v trestno- právnej zodpovednosti. Aj jeho konanie "non lege artis" bolo jednou z príčin úmrtia pacientky A. R.. Preto nie je možné sa stotožniť s konštatovaním a odôvodnením súdu, že tento obžalovaný si svoje povinnosti splnil riadne a včas. Preto navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Prešove čo do výroku o treste u obž. MUDr. E. C., PhD. a MUDr. E. J., PhD. a týmto uložil súbežne aj peňažný trest ako aj trest zákazu činnosti dočasného vykonávania povolania odborného lekára v štátnom zdravotníckom ústave. Zároveň, aby zrušil rozsudok v časti oslobodenia spod obžaloby u obž. MUDr. J. P. a aby vec vrátil Okresnému súdu v Prešove na ďalšie konanie a rozhodnutie.
K takto podanému odvolaniu prokurátora sa vyjadril obž. MUDr. P. prostredníctvom obhajcu, ktorý považuje argumenty žalujúceho prokurátora za nespôsobilé zmeniť oslobodzujúci rozsudok voči obvinenému. V odôvodnení svojho odvolania totiž prokurátor len prezentuje svoje ničím nepodložené domnienky, z kontextu vytrhnuté závery prispôsobuje svojim domnienkam, pričom absolútne nereflektuje na jasné, nespochybniteľné a zrozumiteľné závery znalcov, ktoré jasne preukazujú nevinu obvineného a ktoré obvinený v ďalšom texte cituje. Bol to pritom prokurátor, ktorý ešte v prípravnom konaní považoval za potrebné vykonať rozsiahle znalecké dokazovanie, ktoré dokazovanie jednoznačne vyvracia vinu obvineného, no aj napriek tomu sa prokurátor snaží jasné závery znalcov cez vytrhávanie niektorých čiastkových záverov prezentovať tak, aby obhájil svoje ničím neobhájiteľné domnienky jasne vyvrátené znaleckým dokazovaním. Je evidentné, že všetci znalci konštatovali, že obvinený MUDr. P. postupoval správne a že vykonal presne to, čo v rámci svojich kompetencií a možností vykonať mal, k čomu cituje vyjadrenia jednotlivých znalcov. Na celej veci je podstatná aj druhá okolnosť, na ktorú poukázali znalci a ktorú prokurátor ignoruje a síce neexistencia príčinnej súvislosti medzi konaním obvineného a následkom (smrťou poškodenej) a detailne rozoberá znalecký posudok a výpoveď znalca z odboru súdne lekárstvo MUDr. H. F., podľa ktorého bola poškodená už pri prijatí do nemocnice v takom vážnom stave, že bohužiaľ žiadny terapeuticky postup nebol spôsobilý zachrániť jej život. Preto nemôže existovať a ani neexistuje príčinné súvislosť medzi konaním obvineného, ktoré sa mu obžalobou kládlo za vinu a následkom - smrťou poškodenej, ktorá skutočnosť znamená neexistenciu základného znaku objektívnej stránky trestného činu a nemožnosť trestnej zodpovednosti za žalovaný trestný čin. Navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že len odvolanie obžalovaných sú dôvodné.
V prvom rade je potrebné k veci uviesť, že okresný súd vykonal v rámci riadneho procesného postupu dokazovanie v rozsahu potrebnom pre náležité objasnenie veci, avšak dospel k nesprávnym skutkovým a tým aj právnym záverom v posudzovanom prípade.
Podľa názoru súd prvého stupňa v tejto konkrétnej veci sú najpodstatnejšími pre rozhodnutie závery znaleckých posudkov, kde znalec MUDr. R. po podrobnom rozobratí zdravotnej dokumentácie uviedol, že podľa neho diagnostika prebiehala neštandardne a nakoľko hodnota CRP poukazovala na prebiehajúci zápal v tele poškodenej ako aj jej subjektívne sťažnosti, neboli využité žiadne možnosti na jednoznačné diagnostikovanie a aj tá bola vykonaná oneskorene. V prípade zápalového ochorenia je potrebné vykonať röntgeny pľúc, brucha, sonografiu, ktoré však boli realizované oneskorene, až na druhý deň. Nespochybnil, že slepé črevo bolo uložené neštandardným spôsobom, nakoľko sa
nachádzalo v tzv. retroperitoneu, kde je veľa riedkeho tkaniva a preto je to nebezpečnejšie. CT statim znamená jeho vykonanie ihneď a dá sa vykonať najneskôr do dvoch hodín a vyšetrenie po 12 hodinách už nemá zmysel. Žiadanka a dotyčné doklady boli vypísané štandardne. Čas konziliárneho vyšetrenia bol štandardný a žiadalo sa statimové vyšetrenie a mohlo byť vykonané obratom. Uviedol, že uvedená pacientka zhodou nešťastných náhod sa dostala na iné oddelenie, lebo bolesti brucha sa štandardne umiestňujú na chirurgické oddelenie a spolupráca s chirurgmi mala byť intenzívnejšia a nie až s odstupom nejakých 15 hodín po prijatí. Príznaky choroby a zápalové procesy sa prejavujú na tele človeka a to bledosť, chlad, studený pot a pri pokročilejších štádiách je prítomná aj periférna cyanóza. Kritizoval zdravotnú dokumentáciu, ktorá bola vedená stroho a aj konziliárne vyšetrenia sú stručné, lebo pacientka v takomto zdravotnom stave mala problémy s chôdzou, mala nízky tlak, vysoký pulz, ale v zdravotnej dokumentácii o tom nie je ani zmienka. Podľa jeho názoru, stále sa dá pacient zachrániť a v žiadnom štádiu nemôžeme uviesť, že sa už nebude poskytovať zdravotnú starostlivosť, lebo sa to neoplatí a pokiaľ by CT bolo realizované v čase prvého konzília, pacientka by mala veľkú nádej, že sa z toho ochorenia dostane. Ďalším pochybením je, že nebolo vykonané okamžité tzv. natívne CT a pri zápalovom markery s hodnotou 500, nie je to postup lege artis, keď sa s tým nič nerobí a taktiež príznaky zápalu slepého čreva boli zrejmé už z výpovedí sestry poškodenej, ktorá uviedla, že poškodená v sobotu nič nejedla, zvracala a mala vysoké teploty. Pri vyšetrení MUDr. L. chýbajú základné anamnestické údaje, kedy začali bolesti, lokalizácia, charakter bolesti, pridružené choroby, užité lieky. Podľa jeho názoru vyšetrenie chirurgom malo prebehnúť v priebehu hodiny alebo dvoch a chirurga aj keď ho privolali, mali ho privolať skôr. Základným vyšetrením je v takomto prípade röntgen brucha, na ktorom je viditeľná hladinka v čreve v blízkosti slepého čreva a aj vyšetrenie CT je možné vykonať maximálne do dvoch hodín. Jediným vyšetrením, ktoré bolo vykonané bola sonografia a klinické gynekologické vyšetrenie, ako aj chirurgické vyšetrenie postrádalo všetky atribúty riadneho chirurgického aj gynekologického vyšetrenia a pochybili aj chirurgovia, keď nebola odobratá dôkladná anamnéza. Pri problémoch brucha sa pacientka neprekrýva analgetikami a antipyretikami, lebo v takom prípade nie je možné zistiť klinický stav pacientky. Znalec prof. MUDr. H. K. uviedol, že pacientka s vysokou hodnotu CRP a s malým klinickým nálezom, kde neboli preukázané gynekologické dôvody, mala byť konzultovaná s chirurgom a pokiaľ si ju gynekológovia ponechali ostáva na ich zodpovednosti a pokiaľ bola vyšetrená MUDr. L. nie je tam zmienka, či zvracala, o teplote, ale peristaltika už bola slabá, nie sú údaje o pulze, tlaku a teplote a za indikáciu CT vyšetrenia nesie zodpovednosť MUDr. L. a praktický prínos CT vyšetrenia spochybnil, lebo pre slabú peristaltiku by sa kontrastná látka nedostala do čriev a nemalo by to praktický význam a pacientka mala byť ponechaná na chirurgii a v dvojhodinových intervaloch kontrolovaná chirurgmi a k operácii pacientky došlo až keď bola v septickom šoku a operácia už nemohla významne pomôcť. Uviedol, že ide o celý rad pochybení, ktoré viedli k tomu, že pacientka bola operovaná až po 24 hodinách a pokiaľ nebola zistená žiadna gynekologická diagnóza, ktorá by odôvodňovala zvýšenú hodnotu CRP, mala byť preložená na chirurgiu a pri diagnostikovaní pacientky došlo k viacerým chybám. Bola nedostatočne zistená anamnéza, ani sledovaná. Indikované CT vyšetrenie iba oddialilo rozhodnutie od operácie a vzhľadom už na vyššie uvedené bolo bezvýznamné. Bolo zrejmé, že ide o pacientku vo vážnom septickom stave, ktorú bolo potrebné ihneď operovať.
Znalec MUDr. V. H. uviedol, že pri štúdiu dokumentácie dospel k záveru, že zápal sa začal rozvíjať v dutine brušnej od 27.4. od popoludňajších hodín, ale bol prekrytým nástupom bolestivej menštruácie a nezhubným nádorom maternice. Tento zápal prebiehal postupne a dochádzalo k vyčerpaniu organizmu a až vysoká hodnota zápalového markeru upozornila na zápalový proces v dutine brušnej. Chirurg pri anamnéze, keď sa celkový stav zhoršuje, odporúča CT vyšetrenie s prípravou z dôvodu nemožnosti RTG brušnej dutiny, neprítomnosť peristaltiky a v tom čase mala byť preložená na chirurgické oddelenia a takýto stav treba čo najskôr operovať. Po obdŕžaní CRP vyšetrenia bolo potrebné skúmať či zápalové ložisko nie je mimo gynekologického traktu a vzhľadom na klinický stav, či nebolo potrebné konať bezodkladne.
Taktiež doc. MUDr. E. Y. uviedol, že za prípadom je zlyhanie celého systému a každý z lekárov mal možnosť zmeniť postup liečby a vykonať operačný zákrok. Poškodená v prednemocničnej starostlivosti mala klinické príznaky náhlej príhody brušnej, ale nezaoberali sa tým a po hospitalizácii na gynekologickom oddelení aj inými diagnózami a počas hospitalizácie neboli využité všetky dostupné diagnostické vyšetrenia a bolo požiadané o CT vyšetrenie, ktoré bolo plánované s odstupom 36 hodín a aj to nebolo vykonané. K takému stavu, aký bol zistený pri operácii nedôjde za hodinu ani za 24 hodín a je predpoklad, že to prebiehalo v uzavretom priestore už niekoľko dní. Nevedel stopercentne potvrdiť,
že v prípade operácie ihneď po prijatí by pacientka prežila, ale mala by väčšiu šancu a je potrebné pri CRP skúmať jeho dynamiku. Znalec MUDr. J. L. považoval postup všetkých troch obžalovaných za konanie lege artis a zo zdravotnej dokumentácie nie sú jasné známky náhlej príhody brušnej a až 30.4. vo večerných hodinách, keď začala mať príznaky septického šoku bol indikovaný zákrok a podľa jeho názoru v tomto prípade všetci urobili čo mali.
Okresný súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v zmysle vykonaného dokazovania a záverov znaleckých posudkov je zrejmé, že obžalovaní MUDr. C. a MUDr. J. nevykonali všetky potrebné liečebné a terapeutické postupy, ktoré mali vykonať a že pri zápalovom procese a septickom ložisku, ktoré bolo nejednoznačné, mala byť zvýšená intenzita zo strany službukonajúcich lekárov, kde pri príjme nebola dostatočne urobená anamnéza a to dĺžka bolestivosti, intenzita, teplota a keď je uvádzaný kolapsový stav, boli síce ordinované laboratórne vyšetrenia, ale zápalové markery v hodnote 500, ktoré mali k dispozícii po 4 hodinách po vyšetrení v príjmovej ambulancii, mali preukázať, že s pacientkou sa niečo vážne deje a službukonajúci lekár MUDr. C. sa nemal spoliehať, že ide o chybu laboratória, ale mal nariadiť kontrolné vyšetrenia a v prípade dobre odobratej anamnézy, aj keď neboli zrejmé klinické príznaky náhlej príhody brušnej, mal si privolať chirurga na konzílium. Ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku pri takýchto vysokých hodnotách je potrebné sledovať aj dynamiku rastu zápalových markerov a až do odovzdania služby o 7.00hod. nasledujúceho dňa nevykonal žiadny úkon ku diagnostikovaniu, lebo aj keď je v dekurze sestrou napísané, že bolesti ustúpili, pacientka spí, nie je možné opomenúť, že pacientka bola poprekrývaná analgetikami, antipyretikami a liekom Nospa. Taktiež MUDr. J., ktorý prevzal pacientku do svojej starostlivosti od MUDr. C. dňa 30.4.2012 od 7.00 hod., taktiež až okolo 9.00 hod. nariadil konzílium s chirurgom a po jeho vykonaní nezabezpečil žiadne ďalšie odbery, vyšetrenia, aj keď mala pacientka opakovane vysoké hodnoty CRP. Na jeho pokyn síce MUDr. P. zabezpečil CT vyšetrenie, ktoré bolo dohodnuté až dňa 2.5. a na pokyn MUDr. F. MUDr. P. zabezpečil aj USG vyšetrenie a aj keď bolo zistené a chirurg MUDr. L. uvádzal, že ide o ohraničené septické ložisko v dutine brušnej, nezabezpečil vykonanie CT vyšetrenia a ďalších úkonov preukazujúcich dôvod zvýšeného CRP a bolo vykonané ďalšie konzílium, kde znalec uviedol, že bolo veľmi strohé a tiež bolo indikované CT vyšetrenie a ďalšie konzílium s internistom a rádiológom bolo vykonané až večer, keď pacientka upadala do šokového stavu a bolo ju potrebné resuscitovať.
Prvostupňový súd mal zato, že v danom prípade obžalovaní MUDr. C. a MUDr. J. z nedbanlivosti inému spôsobili smrť a čin spáchali závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej zo zamestnania páchateľov a uložených im podľa zákona. Povinnosti lekárov ukladá najmä § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého poskytovateľ je povinný poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne a teda má vykonať všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia jeho stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Z toho je zrejmé, že obžalovaní MUDr. C. a MUDr. J. nevykonali všetky úkony potrebné na správne určenie choroby a následného zabezpečenia adekvátnej zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti okresný súd poukázal, že k trestnej zodpovednosti môže dôjsť nielen konaním, ale aj nekonaním. Ide o trestný čin poruchový, ktorý možno spáchať aj opomenutím a z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje nedbanlivosť a je potrebné skúmať, že za porušenie dôležitej povinnosti možno považovať povinnosť, ktorej porušenie zvyšuje nebezpečnosť pre život a zdravie. Obžalovaní opomenutím, teda nekonaním, porušili svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania a v zmysle zákonov o zdravotnej starostlivosti.
Okresný súd poukazuje aj na závery znaleckých posudkov, z ktorých je zrejmé, aj keď sa to nedá presne určiť, že k začatiu zápalového procesu slepého čreva došlo už v piatok 30. v popoludňajších hodinách a počas soboty mala pacientka všetky klinické príznaky náhlej príhody brušnej a ako uvádza znalec MUDr. F. po prijatí do nemocnice, keď došlo k subjektívnemu zlepšeniu zdravotného stavu, kde bolesti sa zmiernili, teplota ustúpila, v tom čase pravdepodobne došlo k prasknutiu červovitého prívesku a rozliatiu obsahu do dutiny brušnej a následne k rozširovaniu zápalu, lebo znalci sa zhodne uzniesli, že stav ktorý bol zistený pri operácii trval viac ako 24 hodín a to ešte pred prijatím na hospitalizáciu, aj keď niektorí znalci uvádzajú, že aj operácia v čase príjmu do nemocnice by už nezvrátila stav poškodenej, ale ako uvádza znalec MUDr. R., doc. MUDr. E. Y., akákoľvek skoršia intervencia by dávala šancu pacientke na prežitie a preto aj keď sú závery znaleckých posudkov takéto, podľa názoru súdu prvého stupňa išlo o spôsobilý objekt a mali zabezpečiť všetky dostupné diagnostické prostriedky na zabezpečenie včasnosti vykonania týchto úkonov.
Prvostupňový súd odkázal aj na závery znaleckých posudkov, kde znalci sa zhodne uzniesli, že síce išlo o atypický uložené slepé črevo a išlo aj o atypický priebeh choroby, ale bolo možné vykonať ďalšie úkony a to skoršie privolanie chirurgov na konzílium, opakované laboratórne odbery a sledovanie ich dynamiky, vykonanie röntgenu brucha, kde v prípade zápalu slepého čreva je na röntgene viditeľná hladinka v priestore slepého čreva a malo byť vykonané aj CT vyšetrenie, ale obratom a nie s prípravou po 12 hodinách, kde dokonca znalec uvádzal, že toto tvrdenie si odporuje, lebo keď je niečo s prípravou, to určitú dobu trvá, ale keď je žiadané statimové vyšetrenie, má byť vykonané ihneď.
Súd prvého stupňa mal zato, že svojou nečinnosťou z nedbanlivosti MUDr. E. C. a MUDr. E. J. spôsobili smrť pacientky A. R. a je tam aj príčinný následok medzi ich nekonaním a následkom, čo je smrť poškodenej, ktorá zomrela na ochorenia, ako sú uvádzané znalcom MUDr. H. F. a aj samotná skutočnosť, že podľa jeho tvrdenia by pacientka neprežila, aj keby bola operovaná ihneď, je pre rozhodnutie pre zavinenie u oboch obžalovaných irelevantné. Je samozrejmé, že okrem konania týchto dvoch obžalovaných k smrti prispeli aj iné dôvody, ako uvádzali znalci, že išlo o súhru nešťastných okolností, kde pacientka s bolesťou brucha bola hospitalizovaná na gynekológii, aj keď mala byť hospitalizovaná na chirurgii a k smrti prispel aj celkový systém nastavenia, ale nemožno preceňovať interné metodické pokyny a lekári majú vykonať všetky úkony potrebné na diagnostiku. Okresný súd taktiež uviedol, že aj keď síce je viazaný obžalovacou zásadou, ale svojou časťou k smrti prispeli aj iné osoby, ktoré svojou nečinnosťou, resp. laxnosťou oddialili poskytnutie adekvátnej starostlivosti a následnej chirurgickej intervencie.
Pokiaľ ide o tretieho obžalovaného MUDr. J. P., jemu bolo kladené za vinu, že svojím konaním včas nezistil zápal červovitého prívesku slepého čreva. Prvostupňový súd ale poukázal na to, že išlo o neatestovaného lekára, ktorý mal plniť všetky povinnosti na základe príkazu primára, alebo vedúceho lekára a osobne splnil požiadavky, ktoré mu boli uložené riadne a včas vypísal žiadanky o CT vyšetrenie a USG vyšetrenia a zo svojej pozície nemohol akýmkoľvek spôsobom zmeniť určený termín CT vyšetrenia a preto okresný súd mal za to, že on osobne vykonal všetky úkony, ako to vyžaduje § 4 ods. 3 Zák. č. 576/2004 Z.z. a mal za to, že skutok tak, ako je mu kladený za vinu pri zachovaní totožnosti skutku nie je trestným činom a preto ho oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku, pretože skutok nie je trestným činom a oslobodenie podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku neprichádzalo do úvahy lebo zákonné ustanovenie si vyžaduje, že skutok sa nestal, čo nie je pravda, lebo nepochybne došlo k smrti pacientky A. R..
Krajský súd na základe preskúmania a vzájomného zhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov sa ale nestotožnil s tvrdením prvostupňového súdu o vine obžalovaných MUDr. E. C., PhD. a MUDr. E. J., PhD. a dôvodu oslobodenia obžalovaného MUDr. J. P. (§ 285 písm. b/ Tr. por.) a to z nižšie uvedených dôvodov.
Na tomto mieste odvolací súd opätovne konštatuje, že súdom prvého stupňa boli vykonané dôkazy v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsob, pričom okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozvádza aj tieto jednotlivé dôkazy. Vzhľadom na skutočnosť, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, je nadbytočné, aby odvolací súd opakovane uvádzal a rozpisoval vo svojom rozhodnutí všetky dôkazy, ktoré boli vykonané prvostupňovým súdom a preto v ďalšom uvedie predovšetkým tie, o ktoré oprel svoje rozhodnutie.
V posudzovanej veci niet pochýb o tom, a ako to tiež uviedol aj okresný súd, že poškodená nebohá A. R. bola dňa 27.4.2012 (piatok) na prehliadke u svojej gynekologičky MUDr. Janiny Kosovej, kedy jej boli identifikované myómy a z uvedeného dôvodu jej bolo odporúčané operačné riešenie. Nebohá pri tomto vyšetrení udávala bolesti v podbrušku, ktoré sú podružné bolesti pri tejto diagnóze. Bola vykonaná cytológia, bola odovzdaná krv na onkomarkery a vyšetrené výsledky boli v norme. Uvedené bolesti sú častým príznakom pri myomatóze maternice, kde dochádza k rastu myómu. Tieto skutočnosti potvrdila aj svedkyňa H. R., setra nebohej, keďže táto sa u nej zastavila pri ceste od svojho lekára, kde povedala, že má myóm veľkosti štvormesačného plodu. Z výpovede ďalšej sestry nebohej, B. R., z hlavného pojednávania a z prípravného konania vyplýva, že pri kontrole sestry jej gynekologička objavila pomerne veľký nádor na maternici a jediným riešením bola operácia, preto ju objednala na predoperačné vyšetrenia na 2.5.2012. Domov nebohú doviezla neter a sedeli vonku, pričom A. zjedla polievku, ale
bolo jej veľmi zle a tak si šla ľahnúť. V sobou celý deň ostala nebohá v posteli a sťažovala sa na bolesti brucha a že v ten deň dostala menštruáciu. Mávala bolestivé menštruácie a okrem toho ju bolela hlava a mala aj zvýšenú teplotu a to okolo 40 st. Celzia. Pila len tekutiny a oplátky. Jej stav sa nezlepšoval, tak jej s mamou navrhli, aby šla do nemocnice, alebo zavolajú záchranku, čo ona ale nechcela. Ani v nedeľu sa stav nebohej nezlepšoval, tak zavolali okolo 16 -16.30 záchranku, pričom im povedala, že sestra má silné bolesti brucha a že má menštruáciu, vysoké teploty. Po príchode sanitky, sestru záchranári vyšetrili a rozhodli, že ju zoberú do nemocnice. Do sanitky išla ešte po vlastných nohách.
Svedkyňa H. R., ktorá pracuje ako záchranár na pracovisku Raslavice, pri svojich výsluchoch okrem iného udávala, že išlo o výjazd koncom apríla k 40-ročnej žene, ktorá mala bolestivú menštruáciu a udávala silné bolesti podbruška, kde jej bol naordinovaný Novalgin a nakoľko išlo o bolestivú menštruáciu, bola prevezená do FNsP Prešov na gynekologické oddelenie. Niekoľko dní predtým bol tejto diagnostikovaný myóm a mala sa podrobiť operácii. Ležala v posteli pod perinou, mala ponožky a bála sa. Bola spotená ale nebola horúca. Prehmatala jej brucho, ale ona jej hovorila, že bolesť je len v podbrušku. Merali jej glykémiu a podali Novalgin, nakoľko išlo o menštruačné krvácanie, ale nie silné, tak ju odovzdali na gynekológiu. Teplotu jej nemerali a ani ju nemala, nakoľko keď podávajú venózne lieky, palpačne kontroluje pulz pacienta a teplotu nepociťovala a preto jej ani teplotu nemerali. Počas toho komunikovali s pacientkou a táto sa nesťažovala na iné ťažkosti. Určite sa jej pýtala, či bolesť brucha je iná ako bežne pri menštruácii a ona potvrdila len bolesti ako pri menštruácii.
Zo zdravotnej dokumentácie nebohej A. R. a výpovedi ďalších svedkov je zrejmé, že dňa 29.4.2012 vo večerných hodinách bola privezená RZP do prešovskej nemocnice, gynekologickej ambulancie, a to pre silné kŕčovité bolesti v podbrušku, Po príchode do nemocnice ju ošetroval MUDr. Z. H., ktorý vtedy pôsobil ako neatestovaný sekundárny lekár a dňa 29.4.2012 pred 19.00 hod. spolu s MUDr. C. vykonal príjmové vyšetrenie, kde pacientka uvádzala, že má bolesti v podbrušku a bola diagnostikovaná zväčšená maternica kvôli myómom, bolestivá menštruácia. V správe bol uvedený kolapsový stav a boli taktiež vykonané odbery, kde výsledky boli okolo 23.00 hod., pričom zápalové markery CRP prevyšovali hodnotu 500. Kolapsový stav bol uvedený z dôvodu, že sa cítila slabšie a mala zvýšený pulz. Nakoľko hodnota CRP bola považovaná za laboratórnu chybu, ďalšie odbery boli indikované na deň 30.4.2012 v ranných hodinách. Obžalovaný H.. C. a MUDr. H. končili službu 30.4.2012 o 7.00 hod. a službu preberal obž. MUDr. J. spolu s obž. MUDr. P., kde po rannej vizite, ktorú vykonal obžalovaný MUDr. J., bolo odporúčané chirurgické konziliárne vyšetrenie. Obžalovaný MUDr. P. odoslal poškodenú do ambulancie, kde pracoval MUDr. L., ktorý vyšetril poškodenú, ale ani záver chirurga nebol jednoznačný a vyjadril v ňom podozrenie na ohraničené zápalové ložisko a odporučil vykonať CT vyšetrenie brucha s prípravou statim. Na základe uvedeného MUDr. P. kontaktoval MUDr. F., ktorý určil termín na 2.5.2012 a trval predtým na vykonanie USG vyšetrenia. USG vykonala MUDr. C., kde nález znova nebol jednoznačný a následne sa im končila služba, kedy starostlivosť prevzala MUDr. Z.. Vo večerných hodinách bolo vykonané druhé konziliárne vyšetrenie MUDr. G., ktorý taktiež odporúčal CT vyšetrenie, nakoľko o 18.30 hod. sa stav pacientky zhoršil a stúpla teplota. Na konzíliu bol internista a rádiológ, pričom CT vyšetrenie bolo presunuté na 1.5.2012 o 8.00 hod.. Následne došlo ku kolapsu pacientky, kde ju museli oživovať a pacientka bola prevezená na kliniku akútnej a intenzívnej medicíny, kde už bola porucha vedomia, nízky tlak, vysoká teplota a koža na nohách bola mramorovaná. Bola vykonaná operácia, ktorá bola započatá o 21.30 hod. a následne bola nebohá umiestnená na ARE. Dňa 2.5.2012 bola znova neb. A. R. reoperovaná, kde pri zákroku došlo k zástave srdca a neskôr k smrti pacientky o 12.15 hod.
Obžalovaný MUDr. E. C., PhD. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s nebohou prišiel do kontaktu dňa 29.4.2012 okolo 19.00 hod., keď bol privolaný MUDr. H., neatestovaným lekárom, na pracovisko USG, kde bola zistená zväčšená maternica na 4 až 5 mesiac gravidity pre gynekologické obtiaže, výrazné krvácanie a bolesti. Išlo o nedeľu a v piatok bola pacientka u svojej obvodnej gynekologičky MUDr. F. za účelom diagnostiky. Na oddelenie bola prijatá s tým, že nasledujúci deň bude vykonaná kyretáž a bol naplánovaný operačný výkon. Nebohá absolútne neudávala žiadne príznaky náhlej nehody brušnej a ani iné ťažkosti a okolo 20.00 hod. boli vykonané odbery, kde výsledky boli doručené okolo 23.00 hod. Bol zistený nadmerný nárast markerov CRP okolo 500, avšak pacientka nemala žiadne iné klinické príznaky a klinický stav pri takejto hodnote by mal byť až fatálny a považovali to za chybu laboratória a na ráno boli nariadené opakované odbery. Nevidel ani dôvod na kontaktovanie chirurga. V prípade, ak by mala nebohá klinické príznaky, o diagnostiku by bola požiadaná chirurgia, urológia a boli by aj vykonané ďalšie vyšetrenia ako RTG, CT a MMR. Nevidel dôvod ich uskutočniť a bolo vykonané USG brušnej dutiny.
Nebola jej diagnostikovaná žiadna gynekologická diagnóza, ktorá by odôvodňovala zvýšenú hodnotu CRP. V noci pacientka spala a ráno o 7.00 hod. odovzdal oddelenie zástupcovi MUDr. J..
Obžalovaný MUDr. E. J., PhD. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať z dôvodu, že mu nebolo špecifikované, aké liečebné a diagnostické metódy nevykonal.
Obžalovaný MUDr. J. P. vypovedal, že v tom čase pracoval na gynekologicko-pôrodníckom oddelení Prešovskej nemocnice ako neatestovaný lekár bez špecializácie. Pacientka bola v jeho starostlivosti necelých 8 hodín počas čoho ju jedenkrát vyšetril a to hneď ráno na začiatku svojej služby. Pacientka udávala zlepšenie stavu. Vykonal iba orientačné palpačné vyšetrenie brucha a potom nasledovala veľká vizita, ktorú viedol zástupca primára MUDr. J., ktorý po vyšetrení odporúčal chirurgické konziliárne vyšetrenie, čo zabezpečoval a nakoľko chirurg sa nemohol dostaviť, zabezpečil odoslanie A. R. na chirurgickú konziliárnu ambulanciu, kde pracoval MUDr. L.. Následne sa oboznámil s výsledkom tohto vyšetrenia a záver chirurga bol nejednoznačný. Vyjadril v ňom podozrenie na ohraničené zápalové ložisko a odporučil objednať CT vyšetrenie brucha s prípravou statim. Bežne sa vypísala žiadanka, ktorá sa odoslala na rádiologické oddelenie, ktoré telefonicky určilo termín vyšetrenia. On ale ihneď telefonicky kontaktoval rádiologické oddelenie, kde ho odkázali na MUDr. F., ktorý bol kompetentný určovať termín týchto vyšetrení, ktorému popísal stav pacientky s tým, že chirurg požaduje CT brucha s prípravou statim. MUDr. F. znel nervózne a že príprava trvá 12 hodín a je potrebné najprv vykonať ultrazvukové vyšetrenie brucha a až následne sa dožadovať CT vyšetrenia a odporúčal poslať pacientku na sonografiu a určil termín CT vyšetrenia na 2. mája 2012. Na jeho urgenciu na skoršie vyšetrenie on trval na ultrazvuku a termín zaznačil do dokumentácie. V zmysle platných interných predpisov vypísal žiadanku na USG vyšetrenie, ako aj CT vyšetrenie brucha, kde uviedol dôvody vyšetrenia a skopíroval aj celú lekársku správu a pacientku spolu s doprovodom ošetrovateľa odoslal na rádiologické oddelenie. Pacientku vyšetrila MUDr. C., kde znova nález nebol jednoznačný a preto privolal k pacientke MUDr. J., ktorému zreferoval výsledky a oznámil termín CT vyšetrenia na deň 2.5.2012. MUDr. J. pacientku vyšetril, naordinoval liečbu, nariadil kontrolné vyšetrenie krvného obrazu. O hodinu sa končila služba, kde zreferoval stav pacientky a starostlivosť mala prevziať MUDr. Z.. Následne sa dozvedel od kolegov ako prebiehala ďalšia hospitalizácia pacientky. Ako neatestovaný lekár urobil všetko, čo bolo v jeho možnostiach a čo mu bolo nariadené vedúcim lekárom a pre nebohú urobil maximum, čo mohol. Osobne na veľkej vizite referoval stav vedúcemu lekárovi a nebola potvrdená gynekologická príčina problému. Výsledkom vizity bolo zabezpečiť konziliárne vyšetrenie chirurgom a išiel objednať vyšetrenie. Nespomína si na žiadne pokyny MUDr. J. ohľadne termínu CT vyšetrenia. Po rozhovore s rádiológom si zaznamenal iba termín a išlo o vyšetrenie s prípravou. V žiadanke o CT vyšetrenie uviedol dátum, nakoľko tento už bol dohodnutý na oddelení rádiológie.
Vo vzťahu k obsahu výpovedí ďalších vypočutých svedkov, znalcov a prečítaných listinných dôkazov krajský súd znova na tomto mieste z dôvodu ich neopakovania odkazuje na ich podrobné zreferovanie v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, pričom ohľadne odôvodnenia svojho rozhodnutia a úvah, ktorými sa spravoval pri ich hodnotení a posudzovaní krajský súd uvádza ďalej nasledovné.
Z výpovedí jednotlivých lekárov, ktorí prišli do kontaktu s nebohou A. R., prípadne ju aj vyšetrovali, vyplývajú skutočnosti týkajúce sa ich zdravotníckej činnosti, prípadne závery, ku akým dospeli po odbornom vyšetrení nebohej. V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade poukázať na výpoveď svedka MUDr. E. L., ku ktorému bola nebohá privezená ako prvému chirurgovi na konziliárne vyšetrenie, ktorý mal k dispozícii základné laboratórne vyšetrenia. Nález na bruchu nebol ničím zvláštnym, čo by vysvetľovalo stav pacientky, ktorá bola slabá, mala nižší tlak. Podľa laboratórnych výsledkov išlo o pokročilý zápal a preto odporučil dodiferencovať príčinu stavu pacientky a v takom pokročilom stave už neodporúčal základné vyšetrenia ako röntgen, ale odporúčal CT vyšetrenie dutiny brušnej. Pacientku vyšetril pohľadom, pohmatom, posluchom a aj palpačne a videl, že stav pacientky nie je dobrý, nakoľko mala problém prejsť na lehátko. Nemala príznaky difúzneho dráždenia podbrušnice, brucho bolo ťažko priehmatné, ale zistené výsledky nezodpovedali stavu pacientky. Odporúčal CT vyšetrenie s prípravou statim, kde statim znamená, že ide o vyšetrenie s najvyššou prioritou, lebo nebola zjavne zistená príčina zápalového procesu a dá sa urobiť okamžite alebo aj s prípravou a mal za to, že vyšetrenie malo byť urobené dopoludnia alebo v ten deň čo najskôr. Vyšetrenie z jeho strany bolo vykonané 30.4.2012 o 10,45 hod. Osobne urobil adekvátne vyšetrenie zodpovedajúce klinickému stavu pacientky a pacientka kolabovala, nevedela prejsť a nerobil ani röntgen a USG, ale odporúčal CT vyšetrenie.
Ďalší v poradí chirurg, ktorý vyšetroval nebohú bol svedok MUDr. H. G., ktorý v tom čase pôsobil ako sekundár na chirurgii a pacientku videl večer (rozumej dňa 30.04.2012) na konziliárnom vyšetrení na gynekológii, kde sa prechádzala okolo postele a uviedla, že bolesti nemá. Vyšetril jej dutinu brušnú a nenašiel žiadne bolestivé ložisko. Vykonal aj vyšetrenie per rektum, kde pri palpácii zistil tri myómy a doporučil CT vyšetrenie s kontrastom za účelom zistenia ložiska ochorenia, čím mal na mysli, že sa vypije kontrastná látka a do 12 hodín sa urobí vyšetrenie, ktoré je priekaznejšie. Pacientka neudávala žiadne bolesti, mala vyšetrené CRP a nemal dôvod indikovať operáciu. Následne mu oznámili, že stav pacientky sa zhoršil a nakoľko on bol pri inej operácii odporúčal, aby ju otvorili a medzi tým bola preložená na ARO. Po otvorení dutiny brušnej odsali asi 3 mm tekutiny, žiadnu patológiu pritom nenašli. Slepé črevo trčalo spoza hrubého čreva a keď urobili odklon hrubého čreva jeden cm od bázy, našli prstencový pruh gangrenózneho slepého čreva, dotkli sa tkaniva, ktorý bol v retroperitoneu. Išlo o ložiská abscesu, kde urobili 7,8 incízii a hnis sa evakuoval. Vyplachovali túto oblasť a uvedené bolo rozširované aj na lonovú kosť. Aj v tejto oblasti urobili asi tri rezy a aj vo fasciu našli zápalové ložisko, ktoré popreplachovali a nechali brucho otvorené, ak by bolo potrebné revidovať. Následne bol poverený ďalším operačným výkonom (na druhý deň), kde urobili ďalší výplach dutiny brušnej, ktorá bola čistá bez patológie. Urobili tiež v menšej lumbálnej oblasti tri incízie a asi po polhodine došlo k zástave srdca, kde bola pacienta úspešne resuscitovaná a zákrok dokončili. Asi o hodinu a pol sa však dozvedel, že pacientka zomrela. Pacientka neudávala žiadne bolesti, mala CRP a aj podľa USG vyšetrenia nebol zistený žiaden patologický nález a preto nebola indikovaná operácia. Na ARE indikovali operačný výkon, kde operoval on, asistoval MUDr. F.. Nález pri vyšetrení poklopom mal peristaltiku, a ak nie je to uvedené v dekurze, tak to zabudol a tlak krvi nemeral. Nevedel sa vyjadriť, či meral pulz alebo tlak a s MUDr. L. sa o tejto pacientke nebavili. Keď ho privolali na gynekológiu neuvádzali mu zhoršenie stavu a pokiaľ mala nízky tlak, vysoký pulz išlo o septický stav, ktorý bolo potrebné dodiferencovať, ale pri vyšetrení ložisko nenašiel a preto CT vyšetrenie bolo indikované. Stále je pritom potrebné zhodnotiť klinické prejavy a stav pacienta.
Z prečítaného metodického pokynu Rádiologického oddelenia FNsP J.A. Reimana, platného v v inkriminovanom čase, okrem iného vyplýva, že vyšetrujúci rádiológ je spoluzodpovedný za indikáciu k vyšetreniu, má právo ju korigovať, prípadne kontraindikovať. Rozoberá pojmy a spôsob antialergickej prípravy, perorálnej prípravy a formy prideľovania termínov. Pri perorálnej príprave pacienta pre CT vyšetrením malej panvy, retroperitonea a abdomenu je nutná perorálna kontrastná náplň kľučiek čreva a to 12 hodín pred vyšetrením vypitím pol litra kontrastnej látky a 1 hodín pred vyšetrením znova vypitím pol litra kontrastnej látky. Svedok MUDr. E. F. (rádiológia) k určeniu termínu CT vyšetrenia uviedol, že malo ísť o vyšetrenie brucha a malej panvy a predtým mala robené sono. Pokiaľ je požiadavka na vyšetrenie statim má byť urobené do niekoľkých dní. Vyšetrenie CT statim znamená, že je potrebné naplniť kľučky čreva za účelom zistenia zápalového patologického procesu v danej oblasti a je potrebné ich naplniť, aby bolo zistiteľné čo je kľučka čreva a čo je mimo čreva. Termín sa najprv dohaduje telefonicky a potom sa doručí elektronicky, opečiatkuje sa pečiatkou lekára a doručí sa osobne. Príprava pozostáva z rozpustenia látky, kde prvá časť sa má použiť 12 hodín pred vyšetrením, druhá hodinu pred vyšetrením a počas CT sa dáva kontrast do žily. Termín vyšetrenia závisí od rádiológa alebo lekára, ktorý má službu. CT vyšetrenie sa dá urýchliť, ale môže tam byť problém s vierohodnosťou. Pri určovaní termínu boli dodržané metodické pokyny a CT vykonané nebolo. Informáciu o vysokom CRP má z nemocničného systému a pri žiadanke niektoré veci sa dajú dohodnúť. Pokiaľ žiadanka by nebola konzultovaná dostal by sa k nej pred koncom pracovnej doby, alebo na druhý deň ráno a nevylúčil možnosť, že odporúčal vykonanie vyšetrenia USG.
Z výpovede a znaleckého posudku MUDr. G. R., znalca z odvetvia chirurgia a traumatoógia, ktoré sú podrobne rozvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, je okrem iného zrejmé, že k nebohej bola dňa 29.4.2012 o 17,37 hod. privolaná RZP a to pre silné kŕčovité bolesti v podbrušku a na základe toho bola prevezená do prešovskej nemocnice, do gynekologickej ambulancie, kde službukonajúci lekár v náleze uvádzal bolesti v podbrušku, druhý deň menzes, myómy maternice, bolesti v podbrušku a kolapsový stav. Dňa 29.4. o 19,22 hod. bol realizovaný odber krvi a bola zistená vysoká hodnota CRP v zmysle patológie, čo poukazuje na prebiehajúci zápal v tele poškodenej a vzhľadom na subjektívne ťažkosti, tento zápal prebiehal v dutine brušnej a s prihliadnutím, že nebola dodiagnostikovaná, tento zápal mohol prebiehať aj na priľahlých orgánoch ako sú pľúca, prípadne obličky. Poškodená po príjme na oddelenie mala teplotu normálnu aj obehovo bola stabilizovaná. Podľa znalca diagnostika prebiehala neštandardne a nakoľko išlo o nejednoznačné ochorenie, diagnostika bola vykonaná oneskorene. Mal by
byť vypracovaný algoritmus vyšetrení a bolo potrebné vykonať röntgen pľúc, röntgen brucha, sonografiu dutiny brušnej, ktorú realizovali oneskorene až na druhý deň. Mali vykonať urgentné chirurgické a interné vyšetrenie a prípadne rozšírenie škály laboratórnych vyšetrení. Týmito vyšetreniami by sa lokalizovalo zápalové ložisko a mohla by sa použiť aj magnetické rezonancia. CT brucha s prípravou statim bolo potrebné realizovať ako súrne a teda čo najskôr a v podstate nebolo zrealizované vôbec. Takéto vyšetrenie sa vykonáva bežne a vyšetrenie sa dokáže zrealizovať do hodiny až dvoch a pre pacienta nie je zaťažujúce a výpovedná hodnota je veľmi veľká. Pacientka sa zhodou nešťastných náhod dostala na iné oddelenie ako mala byť hospitalizovaná, lebo štandardne bolesti brucha umiestňujú na chirurgické oddelenie. Podľa jeho názoru sám zápal mohol začať v sobotu nad ránom, kde bral do úvahy výpoveď sestry poškodenej a na základe toho uviedol, že zápal mohol začať z piatka na sobotu a k perforácii mohlo dôjsť niekedy v pondelok nadránom, kde pacientka znova udáva bolesti, kde jej bol podaný Novalgin. Podstatné je, že k perforácii došlo, keď bola hospitalizovaná. Pacientka nebola presne diagnostikovaná, ale v medicíne je známe diagnostické otvorenie dutiny brušnej a mohla byť otvorená za účelom diagnostikovania, alebo aspoň mohol byť urobený röntgen pľúc, ktorý by vylúčil ako príčinu ochorenie pľúc. Na základe markeru CRP sa nedá zistiť o aké zápalové ochorenie sa jedná. CRP nehovorí, kde sa zápal nachádza a ani jeho hodnota nehovorí v akom stave sa mal pacient nachádzať a pokiaľ niekto má vysoký zápalový marker, mal by byť malátny, oslabený, nejaká teplota, bledosť a nedajú sa presne vymenovať príznaky. Čas konziliárneho vyšetrenia bol podľa neho štandardný, pričom neatestovaný lekár nezodpovedá za svoju prácu a musí robiť úkony na základe odporučenia starších kolegov a je nespôsobilý na odborné úkony a pokiaľ má problém, musí sa hlásiť u staršieho chirurga. Nedá sa jednoznačne povedať, že keby bolo urobené CT a nebohá ihneď operovaná, bola by prežila, ale v každom štádiu ochorenia je tu nádej, že sa pacientka z toho mohla dostať. Pacientka po realizácii CT vyšetrenia v čase vyšetrenia MUDr. L. by mala veľkú nádej, že by sa z toho ochorenia dostala. Podľa jeho názoru ďalší postup lekárov mal byť aktívnejší za účelom zistenia príčin miesta zápalu a následného liečenia. Malo byť zrealizované v skrátenom režime CT vyšetrenie a to tzv. natívne a po tomto vyšetrení by neboli pochybnosti, či má byť pacientka operačne riešená. Predpokladá, že pokiaľ je prítomná bolesť brucha, zápalový marker 500, nie je to postup lege artis, keď sa s tým nič nerobí a nie je žiadna aktivita a nič nerobenie je podľa jeho názoru postup non lege artis. Uloženie slepého čreva ako mala poškodená je zriedkavé, asi v 10 % prípadoch a bolo neštandardné. Zápal slepého črevá neprebieha za rovnaký čas a nie rovnakými klinickými obrazmi a ide o záludné ochorenie, na ktoré pacienti zomierali a nevyhneme sa tomu ani v budúcnosti. Najzákernejšie uloženie je postavenie vzadu za hrubým črevom a to ešte tzv. retroperitonálne, uložené mimo obal brušnej dutiny, ktorá pokrýva brušné orgány, kde sa nachádza veľa riedkeho tkanivá a zápaly, ktoré prebiehajú v tejto lokalite, prebiehajú skryte, o to nebezpečnejšie pre pacienta. Pri atypicky uloženom slepom čreve sú priebehy a klinické obrazy netypické. MUDr. L. vyšetril pacientku dňa 30.4. o 10,45 hod. a vyšetrenie prebehlo veľmi povrchne a nespĺňa podmienky, ktoré pre takéto vyšetrenie požaduje osobitná vyhláška ohľadne zdravotnej dokumentácie pre konziliárne vyšetrenia. Chýbajú základné anamnestické údaje, ako dôvod vyšetrenia pacientky, kedy začali bolesti, kde boli lokalizované, charakter bolesti, iné príznaky, všetky možné ťažkosti a chýba aj anamnéza ohľadne chorôb pacientky a chýbajú údaje o poberaných liekov. Tomuto vyšetreniu chýbal komplexný pohľad na pacientku a to stav vedomia, jej aktivita, či pacient chodí, sedí, stav kože a dýchania a ťažko by mohol poukázať, či boli splnené podmienky 5P a boli splnené maximálne tri a to vyšetrenie pohmatom, pohľadom a posluchom, nakoľko je uvedená peristaltika. Nie je uvedené, či na dutine brušnej sa nachádzajú príznaky náhlej príhody brušnej, lebo sa očakáva aspoň vyjadrenie, či sa jedná o náhlu príhodu brušnú alebo nie. Postup chirurga MUDr. L. bol strohý, nedostatočný a povrchný. Pokiaľ by mal indikovať pacienta na operačný zákrok iba na základe klinických vyšetrení, veľa zákrokov by bolo zbytočných a znázorňovacie metódy nie sú iba pomocné vyšetrenie, ale prostredníctvom nich sa indikuje operačný zákrok a to aj v prípade, keď klinický stav nenasvedčuje operačnému zákroku. Podľa jeho názoru základným vyšetrením v takomto prípade je röntgen brucha, ktorý však MUDr. L. neodporučil. Pokiaľ chirurg použil slovko CT s prípravou, nie je zrejmé akú formu prípravy mal na mysli, či vypitie kontrastnej látky alebo podanie látky na zabránenie alergickej reakcie. Pokiaľ by osobne pozeral na prípravu a správu MUDr. L., mal by zato, že navrhuje vypitie kontrastnej látky a antialergickú prípravu kontrastnej látky. Podozrenie na septické ložisko ešte neznamenalo, že máme vedomosť, kde sa nachádza a podľa jeho názoru, keď nebola zrejmá príčina tohto ložiska, chirurg nemal požadovať CT vyšetrenie, ale pacientku ihneď otvoriť. MUDr. L. pri prvom vyšetrení neuvádzal žiadne klinické hodnoty a bolo jeho odbornou povinnosťou oboznámiť sa s výsledkami laboratórnych vyšetrení. Informácie o teplotách a bolestiach brucha utvrdzujú, že v bruchu niečo vážne prebieha, ide o kritický stav a pri náhlej príhode brušnej musí byť pacient do 12 hodín zoperovaný. K MUDr. P. uviedol,
že on svoje povinnosti splnil a to vypísaním žiadanky a následne sú kompetentní ľudia, ktorí sa medzi sebou majú dohodnúť.
Vo vzťahu k vyššie uvedenému znaleckému posudku, najmä k tvrdeniu hore uvedeného znalca o tom, že pacientka po realizácii CT vyšetrenia v čase vyšetrenia MUDr. L., by mala veľkú nádej, že by sa z toho ochorenia dostala, je potrebné poukázať na výpoveď MUDr. H. F., znalca z odvetvia súdneho lekárstva, a spracovaný znalecký posudok, z ktorých vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti A. R. bolo zlyhanie srdcovo cievnej a dýchacej činnosti pri sepse po prasknutí gangrenózne zmeneného zápalu červovitého prívesku slepého čreva uloženého za slepým črevom retrocekálne. R. A. R. sa nedalo zabrániť ani včasne a správne poskytnutým chirurgickým zákrokom a došlo by k nej napriek odbornej adekvátnej lekárskej starostlivosti na tretí deň hospitalizácie. Vzhľadom na atypické uloženie červovitého prívesku neboli prítomné klasické príznaky jeho zápalu a je možné predpokladať, že v čase 28.4. až 29.4. 2012, kedy mala poškodená nameranú zvýšenú teplotu a bolesti, mohlo dôjsť k prasknutiu a vyliatiu črevného obsahu do okolia a vzhľadom ku skutočnosti, že zápal sa naďalej šíril, došlo paradoxne k zlepšeniu zdravotného stavu. Pri opakovanom zvýšení teploty dňa 30.4. o 19,43 hod., kedy bola následne operovaná, bol zistený gangrenózny zápal s difúznym zápalom podbrušnice a diagnostikovaný šokový stav pacientky. Je možné predpokladať, ak by pacientka požiadala o lekárske ošetrenie dňa 28.4., bolo možné zabrániť prasknutiu červovitého prívesku a je možné predpokladať, že dňa 29.4. vo večerných hodinách u poškodenej prebiehal zápal v takom rozsahu, ktorý nebolo možné zvládnuť chirurgický a došlo k vzniku ťažkého zápalu v dutine brušnej poškodenej. Poškodenú prijali do nemocnice po odoznení príznakov, kedy sa stav v dôsledku prasknutia červovitého prívesku mohol stabilizovať. Zápalový proces mohol začal dňa 27.4., ale neprejavil sa klinický a dňa 28.4. mala poškodená najvyššiu hodnotu telesnej teploty, kedy s najväčšou pravdepodobnosťou došlo ku kulminácii akútneho zápalu s následnou perforáciou a so vznikom sepsy. Zistený gangrenózny zápal a difúzny zápal pobrušnice musel vzniknúť už pred prijatím poškodenej do nemocnice z dôvodu, že je nepravdepodobne, aby v priebehu do 24 hodín došlo k rozšíreniu zápalu v takom rozsahu. Aj pri skoršom zákroku by bol zistený rozšírený zápal, ktorý už nebolo možné zvládnuť chirurgickou ani antibiotickou liečbou. Ani samotné odstránenie apendixu ihneď po prijatí do nemocnice, by nebolo zabránilo šíreniu infekcie a k poklesu teploty. K zlepšeniu klinického stavu došlo z dôvodu rozšírenia zápalového procesu do priestoru brušnej dutiny a na miesta, kde už nebolo možné tento septický stav zvládnuť farmaceutickou liečbou. Samotné vyšetrenie CT by zobrazilo stav po prasknutí červovitého prívesku slepého čreva, ktorý bol vzhľadom na ďalší klinický obraz chirurgický ani farmakologicky nezvrátiteľný.
V prvom rade je potrebné uviesť, že súdne lekárstvo je medicínsky odbor, ktorý vo svojej činnosti zisťuje príčiny smrti u náhlych a neočakávaných úmrtí a úmrtí bez známej príčiny smrti, ako aj u neočakávaných úmrtí v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a tým vykonáva dohľad nad kvalitou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Poskytuje podklady pre riešenie medicínsko-právnych otázok, osobitne pri podozrení z pochybenia v diagnostických alebo liečebných postupoch, čím prispieva k zvyšovaniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti a k zvyšovaniu zodpovednosti pri výkone povolania zdravotníckeho pracovníka. Na základe výsledkov pitiev a laboratórnych vyšetrení poskytuje odborné podklady na hodnotenie predlekárskej a lekárskej prvej pomoci, ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti v štátnych aj neštátnych zdravotníckych zariadeniach vo forme podrobných pitevných správ. Pre orgány činné v trestnom konaní, orgány zdravotníctva a justície alebo iné právnické alebo fyzické osoby vykonáva súdno-lekársku znaleckú činnosť na podklade pitiev, laboratórnych vyšetrení biologických a iných materiálov a dôkazových prostriedkov, vyšetrení zdravotného stavu živých jedincov, aj na základe spisového materiálu. Osobnou účasťou znalcov z odboru súdne lekárstvo priamo pôsobí v prípravnom konaní aj pri prejednávaní pred súdom.
Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, znalec MUDr. H. F., jednoznačne konštatoval, že smrti A. R. sa nedalo zabrániť ani včasne a správne poskytnutým chirurgickým zákrokom a došlo by k nej napriek odbornej adekvátnej lekárskej starostlivosti, na tretí deň hospitalizácie. Taktiež popiera skutočnosť, tvrdenú znalcom MUDr. R., že k perforácii u pacientky došlo, keď bola hospitalizovaná, pričom sám uvádza, že k nej malo dôjsť v čase 28.4. až 29.4. 2012, teda ešte pred samotnou hospitalizáciou, kedy mala poškodená nameranú zvýšenú teplotu a bolesti a vtedy došlo k prasknutiu a vyliatiu črevného obsahu do okolia, pričom došlo paradoxne k zlepšeniu jej zdravotného stavu, čomu zodpovedá aj lekárska správa vyhotovená pri príjme pacientky do nemocnice a jej klinický obraz, nemá zvýšenú teplotu a v noci pokojné spí. Ak teda ani uskutočnenie operácie ihneď po hospitalizácii pacientky v
nemocnici, by táto nedokázala odvrátiť jej smrť, potom nie je zrejmé, aké liečebné a diagnostické úkony mali byť vykonané zo strany obžalovaných lekárov, aby takémuto následku zabránili, resp. ho odvrátili. V danom prípade krajský súd skúmal, či medzi porušením povinnosti a následkom je príčinná súvislosť. Príčinný vzťah znamená, že určitá osoba svojím konaním následok skutočne spôsobila a že konanie nesie znaky zavinenia. Za príčinu je považovaný každý jav, bez ktorého by iný jav nenastal spôsobom, akým nastal. Dôležité je, aby konanie páchateľa bolo z hľadiska spôsobenia následku, príčinou dostatočne významnou. Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa neprerušuje, ak ku konaniu páchateľa pristupujú ďalšie skutočnosti, ktoré spolupôsobia pri vzniku následku, avšak konanie páchateľa zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku vôbec nebolo došlo. Nie je rozhodujúce, či následok nastal pôsobením viacej okolností, alebo iba konaním páchateľa. Príčinná súvislosť je daná aj vtedy, keď vedľa príčiny, ktorá spôsobila následok (smrť iného), pôsobila aj ďalšia príčina. Nie je rozhodujúce, či každá z týchto príčin bola inak spôsobilá privodiť smrť sama osebe, alebo mohla tento následok privodiť len vo vzájomnom spolupôsobení obidvoch príčin. Keď pri následku pôsobilo viacero príčin, je potrebné hodnotiť každú príčinu pre vznik následku zvlášť a určiť ich dôležitosť pre následok, ktorý v konaní obžalovaného nastal. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku a výsluchu znalca MUDr. H. F., má krajský súd za to, že tu chýba príčinná súvislosť medzi nekonaním obžalovaných tak ako im to kládla obžaloba za vinu, spočívajúcom v neposkytnutí adekvátnej liečebnej starostlivosti, bezodkladnom nevykonaní všetkých potrebných diagnostických a liečebných úkonov u pacientky A. R. smerujúce k zisteniu pôvodu bolestí brucha uvádzaných pacientkou a vysokých zápalových markerov / CRP/ a vzniknutým následok (smrťou pacientky). Pre naplnenie znakov žalovaného trestného činu podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona musí byť medzi porušením povinnosti a následkom bez akejkoľvek pochybnosti preukázaná príčinná súvislosť. Podľa názoru odvolacieho súdu však nie je možné v prejednávanom prípade na základe vykonaných dôkazov, najmä výpovede znalca z odvetia súdneho lekárstva, s istotou skonštatovať, že nevykonanie bližšie neidentifikovaných vyšetrení malo v danom prípade za následok smrť pacientky. Pri rozhodovaní o vine musí mať súd istotu, že konanie obžalovaných (v danom prípade ich nekonanie) je v priamej príčinnej súvislosti s následkom, ktorý nastal. Vzhľadom na vyššie citované skutočnosti, najmä znalecké dokazovanie z odvetvia súdneho lekárstva, táto príčinná súvislosť nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, a tak nie je možné založiť vinu len na pravdepodobnosti medzi konaním, resp. nekonaním a následkom.
Na tomto mieste senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, že prejednávaná trestná vec je z hľadiska dokazovania a rozhodovania mimoriadne obtiažna ani nie tak po skutkovej stránke, ako po stránke odbornej klasifikácie (medicínskej) zisteného skutkového stavu (konanie, resp. opomenutie obžalovaných vo vzťahu k príčine smrti pacientky). Až po takejto odbornej klasifikácii mohol potom krajský súd pristúpiť k uplatneniu príslušných noriem trestného práva upravujúce základy trestnej zodpovednosti (znaky skutkovej podstaty trestného činu). Niet pritom pochybnosti, že odborná klasifikácia - medicínskej stránky veci rozhodujúcou mierou vplývala na rozhodnutie predmetného trestno-právneho vzťahu z pohľadu trestného práva hmotného. Pri vyhodnocovaní dôkazov bol súd povinný v ďaleko väčšej miere než obvykle vychádzať z názoru „odborníkov“ na tak špecifickú oblasť akou je medicínska veda. To samozrejme ale neznamená, že by odvolací súd rezignoval na svoju povinnosť hodnotiť aj znalecké posudky, ako každé iné dôkazy v súlade so základnou zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. voľného hodnotenia dôkazov. Súd musí hodnotiť dôkazy nezávislé od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Je potom potrebné poukázať aj na závery a výsluchy ďalších znalcov. Znalec MUDr. C. G. tiež uviedol, že ak gynekológ odosiela pacientku k chirurgického vyšetreniu za účelom zistenia dôvodov vysokého CRP a chirurg ordinuje vyšetrenie s prípravou, čo je odklad o 12 hodín a pokiaľ sám uvádza, že ide o septické ložisko v bruchu, je to výrazné zdržanie a bolo potrebné hnis čím skôr odstrániť. Gynekológ nemal inú možnosť ako poslať pacientku na chirurgické oddelenie, nakoľko ochorenie nebolo gynekologického pôvodu. Pokiaľ MUDr. L. naordinoval CT s prípravou musel vedieť, že to bude trvať 12 hodín a pokiaľ zistil, že črevá nefungujú, lepšie zistenia by boli inou vyšetrovacou metódou. CT vyšetrenie statim s prípravou nemôže byť statim, t.j. ihneď a s prípravou, čo si odporuje, ale môže byť vykonané aj t.z. natívne CT, kde výpovedná hodnota je nižšia, ale v praxi sa to robí. Pokiaľ pacientka leží na gynekologickom oddelení, je pod kontrolou gynekológie a pokiaľ niekto chce iné vyšetrenie, zodpovedá za to, čo sa s ňou deje a chirurg určuje rytmus vyšetrenia. Pokiaľ ordinuje vyšetrenie s prípravou má si byť vedomý, že sa to za 12 hodín nestane a gynekológ plní iba pokyny chirurga, aj keď je pacientka hospitalizovaná na gynekologickom oddelení.
Znalec z odvetvia chirurgie a traumatológie, prof. MUDr. H. K., CSc., poukázal na to, že akútna apendicitída sa v 80 % prejavuje typicky a v 20% atypicky, väčšinou z dôvodu variability uloženia apendixu v brušnej dutine a asi v polovici týchto pacientov je uloženie retrocekálne a je uložený za počiatočnou časťou hrubého čreva, pričom je veľmi obtiažne túto diagnózu stanoviť. Zo správy MUDr. L. vyplýva, že pacientka je prijatá pre bolesti brucha, uvádza vysoká CRP, ale nezmieňuje sa či vracala, mala teplotu a na čo sa liečila a nahmataná plošná rezistencia v podbrušku, zvyšok brucha palpačne citlivé. Uvádza, že peristaltika je slabá a vzhľadom ku skutočnosti, že vyšetruje pacientku s podozrením na náhlu príhodu brušnú, chýbajú údaje o pulze, tlaku a teplote a nezmieňuje sa o príznakoch pre akútnu apendicitídu, kedy nevykonal vyšetrenia ohľadne retrocekálne uloženého slepého čreva, kde pacient pri takomto vyšetrení reaguje bolestivo. Je tu nič nehovoriaca diagnóza a na základe takého nedbalého vyšetrenia je ťažké stanoviť diagnózu. Ďalej uvádza, že sa jedná veľmi pravdepodobne o intraabdominálne septické ložisko a indikuje CT s prípravou, ktoré môže trvať 12 hodín. Zodpovednosť pritom nesie indikujúci lekár, v tomto prípade MUDr. L. a nie gynekológovia. Pokiaľ chirurg indikuje pomocné vyšetrenie, musí vedieť prečo, za akým účelom to robí a vyšetrenie s prípravou odďaľuje rozhodnutie o ďalšom terapeutickom postupe. Taktiež ďalšie využitie tejto látky je sporné z dôvodu slabej črevnej peristaltiky a s najväčšou pravdepodobnosťou by kontrastná látka skončila v žalúdku a pre diagnostikovanie by to nemalo význam. Ďalšou skutočnosťou, ktorú MUDr. L. urobil, že pacientku neprevzal na chirurgiu, aj keď išlo jednoznačne o chirurgickú pacientku a pacientka mala byť pravidelne kontrolovaná chirurgmi a v prípade ponechania na gynekológii sa zbavuje možnej kontroly v doporučených dvojhodinových intervaloch. V tejto veci nejde o jedno zlyhanie, ale je tú celá súvislá rada pochybení, ktoré viedli k tomu, že pacientka bola operovaná až po 24 hodinách a podľa jeho názoru mala byť operovaná ihneď po zistení septického ložiska v dutine brušnej, na základe záveru konziliárneho vyšetrenia MUDr. L.. Vyšetrenie MUDr. L. bolo neštandardné, slabo prevedené a na základe stanovenej diagnózy mal pacientku preložiť na chirurgiu a zodpovednosť za ňu niesol chirurg. Gynekológovia v tejto oblasti majú postavenie neatestovaných lekárov, nevedel sa ani teoreticky ani prakticky vyjadriť, kedy by bolo možné ešte pacientku zachrániť. Ak má pacientka septické ložisko v dutine brušnej, kontrastná látka sa do čreva nedostane a MUDr. L. indikoval vyšetrenie, o ktorom nevedel ani ako sa robí, ani čo od neho má očakávať. Ak MUDr. L. uvádza septické ložisko a pri gynekologickom negatívnom náleze a extrémnych hodnotách CRP, nebolo pochybnosti, že ide o pacientku vo veľmi závažnom septickom stave, v takom prípade akékoľvek ďalšie vyšetrenie netreba a treba ihneď operovať a ordinovanie ďalšieho vyšetrenia považoval za stratu veľmi dôležitého času pre pacientku.
MUDr. V. H., znalec z odvetvia gynekológia a pôrodníctvo, konštatoval, že pri náhlej príhode brušnej sa pacientka môže sťažovať na bolesti, poruchy v oblasti močovo pohlavnej sústavy a pri vyšetrení sa zisťuje napnuté brucho, vážne celkové zhoršenie stavu, horúčka. Zápalový stav sa v dutine brušnej začal rozvíjať od 27.4. od popoludňajších hodín, kde boli príznaky a to bolesti a vysoké teploty s celkovou telesnou slabosťou a s vracaním. Stav bol prekrytý nástupom bolestivej menštruácie a nezhubným nádorom maternice. Samotná poškodená pripisovala stav bolestivej menštruácii a s prevozom do nemocnice súhlasila až 29.4.2012 vo večerných hodinách pre celkovú zlý stav a stupňujúce sa bolesti. Pravdepodobne prebiehal septický stav a postupne dochádzalo k celkovému vyčerpaniu organizmu a značnému zníženiu jeho obranyschopnosti. O progresii zápalu v dutine brušnej svedčí aj viac ako stonásobne zvýšenie zápalových markerov. Lekári u pacientky pritom nemali žiadne príznaky náhlej príhody brušnej, na maternici nenašli patologický nález. Až vysoká hodnota zápalového markeru upozornila na zápalový proces v dutine brušnej. Pri zhoršujúcom sa stave pacientky, pokiaľ gynekológ alebo chirurg nevie vylúčiť náhlu príhodu brušnú, je nevyhnutné indikovať operačné riešenie a aj v čase prvého chirurgického vyšetrenia už nebolo možné predpokladať úspešný výsledok, lebo pacientka od 27.4. bola vyčerpaná. Išlo o pokročilý septický stav v dutine brušnej. MUDr. H. a MUDr. C. ordinovali správne pri daných gynekologických diagnózach a neprítomnosti náhlej príhody brušnej a nakoľko príznaky príhody brušnej neboli, postupovali správne. Klinický stav okrem zrýchleného pulzu, vysokého CRP, keď pacientka nemá bolesti a spí, neukazoval na urgentné vyšetrenie a ráno sa diagnostika riešila. Zo začiatku pre zrýchlený tep a CRP nebolo potrebné urgentne vykonať vyšetrenia. Poškodená odchádzala od gynekologičky MUDr. F. v poriadku a následne udávala bolesti v podbrušku, vysoké teploty, jedenkrát zvracala (pozn. súdu, to ale uviedla iba jej sestra B. R., bez toho aby ošetrujúci lekári mali o tom vedomosť) a udávala bolestivú menštruáciu. Brala vyššie dávky liekov proti bolesti a zápaly. Užité lieky mohli maskovať náhlu príhodu brušnú a klinický priebeh sepsy z gynekologického hľadiska by bol úplne iný.
Znalecká organizácia Fakultná nemocnica s poliklinikou v Žiline, bola zastúpená primárom chirurgického oddelenia, doc. MUDr. Juraj Váňa PhD., ktorý tiež uviedol, že bolesti v podbrušku sú všeobecným príznakom gynekologických ako aj chirurgických ochorení a klinickým vyšetrením ani zobrazovacími metódami sa nedá určiť čo je príčinou. V tom čase vyšetrenia vylúčili náhlu príhodu brušnú a boli postačujúce. K včasnosti vykonania vyšetrenia je potrebné uviesť, že indikujúci lekár vysloví požiadavku a vyšetrujúci rádiológ je spoluzodpovedný. Ošetrujúci lekári urobili všetko, čo urobiť mali. Poškodená bola chronickou užívateľkou liekov proti bolesti, ktoré potláčajú aj zápalové prejavy, čo mohlo sťažiť klinické stanovenie diagnózy. Pacientka mala aj diagnostikované myómy a zväčšená maternica vypĺňala časť dutiny brušnej práve v oblasti, kde sa prejavujú zápaly slepého čreva. Poškodená mala retrocekálne uložené slepé črevo, čo znamená, že sa nachádza v dutine brušnej, ale smeruje dozadu do retroperitonea a je kryté ostatnými orgánmi a preto je diagnostika komplikovaná. Je predpoklad, že ochorenie sa prejavilo s veľkou latenciou, lebo prebiehalo v uzavretom priestore, kde prebieha dni aj týždne. Prejavuje sa napríklad nepriechodnosťou čriev. Procesy, ktoré boli zistené pri operácii sa vytvárali niekoľko dní, keďže sa nenašli známky starého zápalového procesu, ale zápal prebiehal skryte a z toho dôvodu došlo k takému dramatickému prejavu. Poškodená mala realizované dve ultrazvukové sonografické vyšetrenia, ktoré majú vysokú výpovednú lehotu. Pri negatívnom klinickom náleze lekár postupoval lege artis. Diagnózu mali stanovenú a o danej situácii nemali ani potuchy, teda že sa jedná o bežiaci zápal slepého čreva. K vzťahu stúpajúceho CRP a septického stavu uviedol, že je potrebné vychádzať z klinických príznakov a nespoliehať sa na CRP markery, keďže tieto môžu byť aj falošne negatívne alebo falošne pozitívne. Je potrebné skúmať dynamiku, lebo keď sa rozvíja zápal slepého čreva, mali by stúpať aj zápalové prejavy. Vzhľadom k tomu, že MUDr. E. C., PhD., pri vyšetrení nezistil známky náhlej príhody brušnej, hodnotí jeho činnosť za správnu. Rovnako uvedené skonštatoval aj u MUDr. E. J., PhD. Činnosť MUDr. J. P. pri zabezpečení CT vyšetrenia pacientky A. R. bola správna a chýb sa nedopustil.
Zo znaleckého posudku znaleckej organizácia Nemocnica sv. Michala a.s. Bratislava a výsluchu primára gynekologického oddelenia MUDr. J. L., po popísaní priebehu hospitalizácie poškodenej, jednoznačne vyplýva, že MUDr. E. C., PhD. a MUDr. E. J., PhD., v danom čase, v danej situácii, s daným množstvom informácii a vedomostí o pacientke a jej zdravotnom stave postupovali správne a nedopustili sa žiadneho chybného postupu alebo rozhodnutia non lege artis. Taktiež MUDr. J. P. pri zabezpečení CT vyšetrenia brucha s prípravou STATIM pre poškodenú nepochybil, postupoval správne a nezanedbal žiadnu zo svojich povinností.
Krajský súd pri preskúmavaní a následnom hodnotení vyššie rozvedených dôkazov vychádzal z toho, že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, je trestným činom, že predstavuje skutočnú hrozbu pre spoločnosť a že práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.
Krajský súd podotýka, že oslobodzujúci rozsudok nie je rozhodnutím o nevine obžalovaného. Pre odsúdenie musí byť jednoznačne preukázané, že sa skutok stal, že je trestným činom a že ho spáchal práve obžalovaný, ktorý je zaň trestne zodpovedný. Naproti tomu pre oslobodenie obžalovaného nie je potrebné mať preukázané, že nespáchal žalovaný skutok, ale stačí, ak nie je preukázané, že taký čin spáchal práve on. Podľa odvolacieho súdu orgány činné v trestnom konaní (polícia, prokuratúra) nepredložili dostatok takých dôkazov, ktoré by súdu umožňovali jednoznačne konštatovať, že skutok uvedený v obžalobe spáchali práve obžalovaní, ale ani to, že sa skutok stal tak, ako je popísaný v obžalobe.
V predmetnej veci orgány činné v trestnom konaní nepostupovali v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu veci podľa § 2 ods. 10 Tr. por. <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z. %25232'&ucin-k-dni='%207.11.2017'>, keď nezabezpečili relevantné a procesne spôsobilé dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. totiž vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o pravdepodobnosť. Za zistenie skutočného stavu veci preto nemožno považovať iba zistenie
o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, hoci výsledky dokazovania pripúšťajú možnosť urobiť záver, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo opačného záveru. Prokurátor ako žalobca jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno a vôbec nereagoval na vzniknutú dôkaznú situáciu, a to nielen v prípravnom konaní, ale ani v konaní pred súdom. Z obsahu predloženého spisu je zistiteľné, že obžalovaní už v prípravnom konaní predložili dôkazy a uviedli tvrdenia, ktoré spochybňovali ich trestnoprávnu zodpovednosť. Rovnako postupoval i v konaní pred okresným súdom.
V súvislosti s uvedeným je potom potrebné poukázať na to, že existencia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi či skupinami dôkazov nie je neobvyklá, avšak pokiaľ nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z variant skutkového stavu odpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť variantu pre obžalovaného najpriaznivejšiu.
Krajský súd je preto toho názoru, že je na mieste aplikovať zásadu „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech). Táto prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu. Aj tento prípad preukazuje, aké dôležité a nevyhnutné je riadne zabezpečenie dôkazov orgánmi prípravného konania. Pochybenie v naznačenom smere spravidla znamená nemožnosť náležitého zistenia a preukázania skutkového stavu v rozsahu požadovanom ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3507546&FragmentId2=3507546&VirtualDate=1.+1.+2001>, resp. vedie k vzniku a pretrvávaniu pochybnosti o priebehu skutkového deja a tým k povinnosti súdu uplatniť pravidlo "in dubio pro reo".
Krajský súd ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo, teda bez rozumných a dôvodných pochybností uzavrieť, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, sa stal.
Okrem už spomenutého záveru znalca z odvetvia súdneho lekárstva MUDr. H. F. o tom, že ani v čase hospitalizácie pacientky A. R., vzhľadom na už prebiehajúcu pokročilú sepsu v dutine brušnej, by ani okamžitý operačný zákrok nedokázal zabrániť smrti pacientky, je potrebné poukázať na hore uvedené závery jednotlivých znalcov. Okresný súd oprel svoje skutkové zistenia o vine obžalovaných MUDr. E. C. PhD., a MUDr. E. J., PhD., predovšetkým o závery znalca MUDr. R., avšak ním uvádzané skutočnosti sú v rozopre a protirečia si s konštatáciami ďalších znalcov, najmä v tom, že títo vyhodnotili postup obžalovaných v tom čase za správny a lege artis (viď MUDr. J. L., doc. MUDr. E. Y. PhD., MUDr. V. H., Csc.). Teda prevažná väčšina znalcov nezistila nesprávnosť diagnostického alebo liečebného postupu u obžalovaných lekárov, pričom aj znalecký posudok a výpoveď znalca je len jedným z dôkazných prostriedkov, ku ktorým prihliada súd v kontexte s inými dôkazmi, pri hodnotení dôkazov. Ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových záverov, ktoré nie je možné rozptýliť ani vykonaním ďalších dôkazov, je potom potrebné postupovať v zmysle vyššie uvedenej zásady in dubio pro reo.
Nemožno prehliadnuť ani to, ako to správne namieta strana obhajoby, že v skutkovej vete obžaloby ani v napadnutom rozsudku nie je vôbec uvedené, akým spôsobom nemali obžalovaní poskytnúť adekvátnu liečebnú starostlivosť, nevykonať bezodkladne aké potrebné diagnostické a liečebné úkony u pacientky A. R. smerujúce k zisteniu pôvodu bolestí brucha uvádzaných pacientkou a vysokých zápalových markerov /CRP. Nie je zrejmé, či sa malo jednať o urýchlené nevykonanie CT vyšetrenia alebo röntgenu (napr. pľúc, brucha v stoji), urgentné chirurgické a interné vyšetrenie alebo prípadne iného pomocného diagnostického postupu (doplnenie laboratórnych vyšetrení krvi, zavedenie permanentného katétra do močového mechúra) tak, ako ich príkladmo uvádza znalec MUDr. R. vo svojom znaleckom posudku (str. 42), ktorý pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní zároveň uviedol, že ak ideme diagnostikovať pacientku, o ktorej nič nevieme a máme nejasné ochorenie, po prijatí na akékoľvek oddelenie, pokiaľ je pôvod neznámy a jedná sa o zápalové ochorenie, poprípade podozrenie na náhlu príhodu brušnú, že by mal byť vypracovaný alebo zaužívaný algoritmus vyšetrení, ktoré smerujú k tomu, aby sme zistili alebo vylúčili, ktoré zo systémov, ktoré z orgánov nášho tela, môžu byť zápalovo postihnuté. Zo skutkovej vety žiadnym spôsobom nevyplýva, čo, aké postupy, diagnostické a liečebné úkony obžalovaní nevykonali/zanedbali, ktoré by boli v priamej príčinnej spojitosti so vzniknutým následkom, teda smrťou nebohej. R. veta totiž musí odrážať faktické okolnosti, ktoré sú právne relevantné z
hľadiska základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, teda kvalifikačne použitého ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona. Skutok zahrnutý v tzv. „skutkovej vete“ musí vyjadrovať všetky skutkové okolnosti významné z hľadiska použitej právnej kvalifikácie. Zo skutočnosti, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, nemožno vyvodiť záver, že medzi obžalobným návrhom a skutkovým výrokom rozsudku musí byť vždy úplná zhoda. Súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať vždy v celom rozsahu, pričom má právo a povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania, ktoré prípadne údaje uvedené v obžalobe modifikujú, pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku. Skutok, pre ktorý je obvinený trestne stíhaný musí byť presne označený s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, pokiaľ ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Podstata skutku pritom spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Samotná podstata skutku je tiež nevyhnutne určovaná účasťou obvineného na určitej udalosti popísanej v obžalobnom návrhu. Skutok, tak ako je uvedený v prejednávanej veci v obžalobnom návrhu je nejasný, nejednoznačný a nie je z neho možné nezávislým pozorovateľom vôbec určiť, v čom malo spočívať nekonanie alebo opomenutie konania obžalovaných, v dôsledku ktorého malo neskôr dôjsť k následku uvedeného v obžalobe. Formulácie typu neposkytol adekvátnu liečebnú starostlivosť, bez jej bližšej identifikácie, prípadne nevykonal bezodkladne všetky diagnostické a liečebné úkony, bez toho, aby prokurátor ich aj uviedol, znemožňujú právo obvineného na obhajobu, pretože nevie, čo sa mu vlastne kladie za vinu a tým pádom ani ako sa môže voči tomu brániť.
S poukázaním na takúto dôkaznú situáciu a jej hodnotenie odvolací súd má za to, že výsledky dokazovania jednoznačne nepreukázali to, že sa stal skutok takým spôsobom, ako je popísaný v podanej obžalobe a ako sa kladie obžalovaným za vinu. Z uvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, a rozhodol o oslobodení obžalovaných MUDr. E. C., PhD., MUDr. E. J., PhD. a MUDr. J. P., pretože vyššie uvedená argumentácia sa vzťahuje aj na neho, podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku.
Keďže odvolaniam obžalovaných bolo vyhovené v celom rozsahu, krajský súd nebude už v ďalšom reagovať na opodstatnené dôvody ich odvolaní, s ktorými sa v prevažnej miere stotožnil. Len okrajom k vyčítanej nezákonnosti znaleckého posudku MUDr. R., ktorý pri jeho vypracovaní vychádzal z výpovedi lekárov, ktorí v tom čase neboli ešte zbavení povinnosti mlčanlivosti príslušným orgánom, krajský súd uvádza, že takýto dôkaz bol v čase jeho spracovania relatívne neúčinný. Aj z odbornej literatúry totiž vyplýva, že svedok nesmie byť vypočúvaný, pokiaľ by svojou výpoveďou porušil štátom uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti (§ 129 Tr. por.). Dôkaz získaný výsluchom je neúčinný a nepoužiteľný v trestnom konaní, ale ide len o relatívnu neúčinnosť dôkazu. Vzniknutú nezákonnosť je možné dodatočne odstrániť, pokiaľ je takáto osoba neskôr zbavená svojej povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Pôvodne závadný dôkaz sa stane nezávadným a je ho možné v konaní použiť. Uvedené nastalo aj v tomto prípade. Aj keď síce vypočutí lekári, výpovede ktorých použil hore uvedený znalec pri vypracovaní svojho znaleckého posudku, neboli v čase výsluchov zbavení mlčanlivosti, k takémuto rozhodnutiu došlo dodatočne a to príslušným orgánom - Prešovským samosprávnym krajom (viď čl 108-111).
K odvolacím námietkam prokurátora krajský súd poukazuje na vyššie konkretizované skutočnosti a okolnosti prípadu, ktoré ho viedli k oslobodeniu obžalovaných spod obžaloby, čím sa jeho odvolanie stalo neopodstatneným. K samotnému návrhu prokurátora na uloženie aj peňažného trestu obžalovaným je potrebné poukázať na ust. § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona, podľa ktorých
- peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
- bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá. V danom prípade nenastala ani jedna z uvedených možností, preto aj uloženie peňažného trestu (ak by nedošlo k oslobodeniu obžalovaných) popri podmienečnom treste by bolo nezákonným. Odvolací súd súčasne uvádza, že konajúci prokurátor vôbec neuviedol a bližšie nekonkretizoval u obžalovaných, podľa akých v medicíne a v lekárskej vede všeobecne uznávaných pravidiel poskytovania zdravotnej starostlivosti vyplývajúcich zo stavu vývoja odborných medicínskych vedomostí platných v danom čase, teda podľa medicínskeho lex artis, nepostupovali, a to v tomto prípade konkrétne, najmä podľa lex artis pre odbor chirurgia a pre odbor gynekológia, a ktoré sú tie štandardné vyšetrenia smerujúce k zisteniu pôvodu bolesti brucha a vysokých zápalových markerov u neb. A. R. a teda určenia správnej diagnózy a následnému správnemu liečebnému postupu. Nebolo pritom
vykonanými dôkazmi bezpochyby preukázané, aby obžalovaní ako lekári pri výkone svojich povinností pochybili, či vykonávali svoje povolanie spôsobom odporujúcim zákonu, tak že by inému privodili smrť, nakoľko nebola preukázaná taká zákonom predpokladaná intenzita a spôsob ich konania, ktoré možno subsumovať pod skutkovú podstatu žalovaného trestného činu z hľadiska vysvetlenia a dokázania spôsobu konania. Podľa ustálenej a aplikovanej súdnej praxe z princípu prezumpcie neviny vyplýva, že ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdenie zavinenia obvineného, nemožno rozhodnúť v jeho neprospech. K nevykonaniu, resp. nezabezpečeniu včasnosti vykonania CT vyšetrenia s prípravou statim, znalec prof. K. jednoznačne deklaroval, že užitie kontrastnej látky je sporné z dôvodu slabej črevnej peristaltiky u pacientky a s najväčšou pravdepodobnosťou by kontrastná látka skončila v žalúdku a pre diagnostikovanie by to nemalo význam. Teda ani toto vyšetrenie by podľa všetkého nemalo podstatnejšiu výpovednú hodnotu, čo si ale protirečí so záverom znalca MUDr. R., ktorý mu naopak prikladal rozhodný význam pri diagnostike nebohej. Dôkazy preferované obžalobou pritom nepotvrdzujú možnosť vyslovenia trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaných za daný skutok, a to najmä s poukazom na dôkazy vykonané ako v prípravnom tak aj súdnom konaní. Krajský súd má za to, že z vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva, že by znalci svedčiaci v prospech obžalovaných vykonávali svoju znaleckú činnosť (§ 142 a nasl. Tr. por.) v hypoteticko-teoretickej rovine, že by špekulovali, že by bagatelizovali, resp. až ospravedlňovali konanie obžalovaných.
Z týchto dôvodov Krajský súd v Prešove rozhodol spôsobom ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.