Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Ek-1784-2019.pdf
PDF · 87.91 KB
Case nature
Subarea
41Ek/1784/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: V. Q., S.. XX.XX.XXXX, M. M. XXXX/X, XXX XX S. C., o vymoženie pohľadávky vo výške 1 562,74 eur, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Miroslav Šupa, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.10.2019, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1 562,74 eur, na podklade exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.04.2019, vydaného zdravotnou poisťovňou DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.04.2019 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 28.10.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 29.10.2019 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 04.11.2019. Dňa 27.07.2021 bolo exekútorskému úradu doručené podanie povinného zo dňa 22.07.2021 označené ako „Žiadosť o zrušenie exekúcie“, ktoré bolo podané na poštovú prepravu dňa 23.07.2021. V tomto bode súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Oprávnený sa k uvedenému návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 06.08.2021.
4. Súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie s prílohou (Potvrdenie o návšteve školy), spolu s upovedomením o začatí exekúcie a dokladom o jeho doručení povinnému, s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a svojím vyjadrením. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených dokumentov predložených súdu v elektronickej podobe.
5. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje tým, že v období od 01.08.2016 do 31.08.2018 po skončení trojročného štúdia na Strednej odbornej škole dopravy a služieb na Jesenského ulici 1 v Nových Zámkoch pokračoval na nadstavbovom štúdiu na tej istej škole v období od 01.09.2016 do 31.08.2018 bez prerušenia, o čom predložil potvrdenie. Zároveň uviedol, že ak by nenavštívil svoju všeobecnú lekárku, tak o žiadnom dlhu v „DÔVERE“ nevie, a nevie ani o tejto exekúcii.
6. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 06.08.2021 uviedol, že povinnému boli v roku 2018 zasielané výzvy na zdokladovanie platiteľa poistného, na ktoré nereagoval. Vyjadril sa, že povinný mal oznamovaciu povinnosť v zmysle § 23 zákona č. 580/2004 Z. z. a mal oznámiť zdravotnej poisťovni, že bol študentom nadstavbového štúdia na strednej škole. Podľa vyjadrenia oprávneného nastalo pochybenie na strane povinného, ktorý si nesplnil oznamovaciu povinnosť, a preto oprávnený trvá na úhrade trov exekúcie povinným. Zároveň uviedol, že ak povinný uhradí trovy exekúcie, bude zdravotná poisťovňa súhlasiť so zastavením exekúcie.
7. Poverený súdny exekútor v podaní, ktorým súdu postúpil návrh povinného na zastavenie exekúcie, oznámil súdu dátum doručenia návrhu povinného na zastavenie exekúcie exekútorskému úradu a dátum doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému.
8. Podľa ust. § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
15. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v ňom obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného, ak povinnosť obsiahnutá
vo výroku rozhodnutia, nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
17. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
18. Podľa § 45 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku „exekučným titulom je aj vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia“.
19. Podľa § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
20. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Súd sa ako prvou zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, najmä či je návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a či bol podaný v lehote. Z predložených dokumentov mal súd za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému dňa 04.11.2019, čo je preukázané doručenkou predloženou súdnym exekútorom. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 27.07.2021, pričom na poštovú prepravu bol podaný dňa 23.07.2021 čo vyplýva z obálky, v ktorej bol doručený exekútorskému úradu. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie povinným je 15 dní a začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty, a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. V danom prípade lehota 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uplynula dňa 19.11.2019, a teda povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí uvedenej zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, v dôsledku čoho návrh povinného na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok. Zároveň platí, že v
návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba tie právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Právna skutočnosť (dôvod zastavenia exekúcie) je uplatnená včas, ak ju povinný bez vlastnej ujmy nemohol uplatniť skôr. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Ide o vyjadrenie koncentračnej zásady.
21. Súd práve z dôvodu koncentračnej zásady neprihliadol na skutočnosti namietané povinným, nakoľko povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na jeho podanie, pričom súdu nepreukázal, že by namietané skutočnosti bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. Nakoľko povinný mohol skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť už skôr, a to v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, už táto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
22. Súd nad rámec uvedeného uvádza, že vzhľadom na tvrdenie povinného, že o žiadnom dlhu na zdravotnom poistení nemal vedomosť, skúmal doručenie exekučného titulu povinnému. Exekúciu je totiž možné viesť len na podklade vykonateľného exekučného titulu, a to tak po materiálnej, ako aj formálnej stránke. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný, resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť doručené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2016, sp. zn. 3MOboer/1/2015).
23. Podľa § 17b ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), výkazy nedoplatkov je zdravotná poisťovňa povinná doručovať preukazným spôsobom.
24. Podľa § 17b ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, za preukazný spôsob doručenia výkazov nedoplatkov sa považuje doručenie poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“, do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu alebo osobne do vlastných rúk adresáta po overení jeho totožnosti.
25. Podľa § 17b ods. 5 prvej vety zákona o zdravotnom poistení, výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom prevzatia písomnosti adresátom.
26. Súd súčinnosťou poskytnutou zo strany zdravotnej poisťovne (oprávneného) ako pôvodcu exekučného titulu zistil, že výkaz nedoplatkov, na podklade ktorého je vedená exekúcia, bol povinnému zaslaný na adresu jeho bydliska a bol mu doručený do vlastných rúk dňa 12.04.2019, čo preukazuje predložená doručenka. Na základe uvedeného má exekučný súd za to, že exekučný titul bol povinnému riadne doručený v súlade s právnou úpravou a stal sa voči nemu právoplatný a vykonateľný. Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.04.2019 je tak spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého je možné viesť exekúciu.
27. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie orgánu, (ktorý vydal exekučný titul, na podklade ktorého zákon exekúciu pripúšťa) je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutým sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol, v exekučnom titule, poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza orgán v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Z argumentácie povinného je zrejmé, že sa týka skutočností, ktoré mali nastať pred vznikom exekučného titulu. Relevancia týchto tvrdení sa však skončila právoplatnosťou rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Tvrdenia, ktoré povinný namieta, sú pre exekučné konanie bez právneho významu, nakoľko
exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní. Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
29. Keďže povinný nepodal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15 - dňovej lehote, v návrhu na zastavenie exekúcie mohol namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Povinný však v predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a zároveň ktoré nastali po uplynutí 15 - dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
30. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
31. Keďže oprávnený ani povinný si neuplatnili trovy v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, súd o trovách exekučného konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.