Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/140/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Jeanetty Hajdinovej, v právnej veci žalobcu: D. X. D., Z.. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Z. G. J., trvalý pobyt v Slovenskej republike: J. X, XXX XX B., pobyt v zahraničí: X H., H., H. T., D., E., Z. G. J., zastúpený: Mgr. Michal Onufer, advokát, Františkánska 2, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2019/004891-008 zo dňa 08.04.2019

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I .

Priebeh administratívneho konania

X. D. X. D., Z.. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Z. G. J., trvalý pobyt v Slovenskej republike: J. X, XXX XX B., pobyt v zahraničí: X H., H., H. T., D., E., Z. G. J. (ďalej aj ako „účastník konania“ alebo aj ako „žalobca“), bolo udelené povolenie na trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky dňa 18.01.2013 podľa ust. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len ako „“) s platnosťou od 18.01.2013. 2. Dňa 06.02.2018 sa dostavila na Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava (ďalej ako „Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava“ alebo aj ako „orgán verejnej správy“), bývalá manželka účastníka konania - I. L. D., Z.. XX.XX.XXXX, ktorá podala vyjadrenie týkajúce sa konania vo veci zrušenia trvalého pobytu účastníka konania na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky, pričom uviedla, že účastník konania je členom teroristickej organizácie INDIGENOUS PEOPLE OF BIAFRA. 3. Dňa 15.02.2018 Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava (ďalej ako „Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava” alebo aj ako „orgán verejnej správy”) ako príslušný organ verejnej správy podľa vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny - účastníkovi konania, zaslalo Národnej kriminálnej agentúre, Národná protiteroristická jednotka, Pribinova 2, 812 72 Bratislava (ďalej len ako „Národná kriminálna agentúra“), žiadosť č. PPZ-HCP-BA6-2018/015798-001 o poskytnutie informácií a to, či účastník konania nepredstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, nakoľko je dôvodné podozrenie ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku

alebo verejného zdravia a je dôvod na zrušenie trvalého pobytu na neobmedzený čas v zmysle ust. s poukazom na ust. tohto zákona. Ďalej orgán verejnej správy uviedol, že ohľadom účastníka konania boli zistené ďalšie skutočnosti a to, že podľa vyjadrenia bývalej manželky je pravidelným užívateľom marihuany a niekoľkokrát ju mal napadnúť a vyhrážať sa jej smrťou. Zároveň zaslal orgán verejnej správy rozhodnutie o odvolaní ref. zn.: UVS-FRG/59/9987-10 zo dňa 04.03.2013 vydané Nezávislým správnym senátom vo Viedni a podklady dávajúce do spojitosti účastníka konania s organizáciou INDIGENOUS PEOPLE OF BIAFRA. 4. Dňa 15.02.2018 Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava ako príslušný organ verejnej správy podľa vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny - účastníkovi konania, zaslalo Slovenskej informačnej službe, P. O. BOX 69, 810 00 Bratislava (ďalej len ako „Slovenská informačná služba”), žiadosť č. PZ-HCP-BA6-199-4/2018-TPC-KIR o poskytnutie stanoviska, či účastník konania nepredstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, nakoľko je dôvodné podozrenie ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia a je dôvod na zrušenie trvalého pobytu na neobmedzený čas v zmysle ust. s poukazom na ust. . Ďalej orgán verejnej správy uviedol, že ohľadom účastníka konania boli zistené ďalšie skutočnosti a to, že podľa vyjadrenia bývalej manželky je pravidelným užívateľom marihuany a niekoľkokrát ju mal napadnúť a vyhrážať sa jej smrťou. 5. Dňa 15.02.2018 Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava ako príslušný organ verejnej správy podľa vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny - účastníkovi konania, zaslalo Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, Vojenské spravodajstvo, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava (ďalej len ako „Ministerstvo obrany Slovenskej republiky”), žiadosť č. PPZ-HCP-BA6-199-5/2018-TPC-KIR o poskytnutie stanoviska, či účastník konania nepredstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, nakoľko je dôvodné podozrenie ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia a je dôvod na zrušenie trvalého pobytu na neobmedzený čas v zmysle ust. s poukazom na ust. . Ďalej orgán verejnej správy uviedol, že ohľadom účastníka konania boli zistené ďalšie skutočnosti a to, že podľa vyjadrenia bývalej manželky je pravidelným užívateľom marihuany a niekoľkokrát ju mal napadnúť a vyhrážať sa jej smrťou. 6. Dňa 20.02.2018 Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava ako príslušný organ verejnej správy podľa vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny - účastníkovi konania, zaslalo Okresnému úradu v Senci, odbor všeobecnej správy, Hurbanova 21, 903 01 Senec (ďalej len ako „Okresný úrad v Senci”), žiadosť o poskytnutie informácií s uvedením uznesení Obvodného oddelenia PZ v Bernolákove

- č. ORP-143/BE-SC-2016 zo dňa 15.03.2016, ktorým v zmysle ust. () odovzdalo na prejednanie priestupku vec týkajúcu sa podozrenia z prečinu nebezpečného vyhrážania v zmysle ust. (), ktorého sa mal dopustiť účastník konania a č. ORP-584/BE-SC-2016 zo dňa 26.08.2016, ktorým v zmysle ust. () postúpilo na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. o priestupkoch znení neskorších predpisov, vec týkajúcu sa účastníka konania a v ktorej bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa ust. () a ktorého sa dopustil účastník konania. Zároveň orgán verejnej správy žiadal o informácie o stave konania o vyššie uvedených priestupkoch ako aj o uvedenie akýchkoľvek iných relevantných skutočností týkajúcich sa účastníka konania. 7. Slovenská informačná služba v podaní zo dňa 27.02.2018 číslo: SIS-65/152-8-10/2018 uviedla, že voči účastníkovi konania nedisponuje informáciami, ktoré by predstavovali hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo verejný poriadok. 8. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v podaní zo dňa 27.02.2018 č. VSA11-2-2567/2018 uviedlo, že k osobe účastníka konania Vojenské spravodajstvo nedisponuje žiadnymi relevantnými informáciami. 9. Podaním zo dňa 20.03.2018 č. PPZ-HCP-BA6-199-11/2018-TPC zaslalo Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, účastníkovi konania oznámenie o začatí správneho konania vo veci zrušenia jeho trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky. 10. Podaním zo dňa 20.03.2018 č. PPZ-HCP-BA6-199-11/2018-TPC zaslalo Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky za účelom doručenia účastníkovi konania, oznámenie o začatí správneho konania vo veci zrušenia jeho trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky.

11. Okresný úrad v Senci podaním č. OU-SC-OVVS-2018/007828 zo dňa 22.03.2018 zaslal Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava, odpoveď na poskytnutie informácií s tým, že vo veci č. ORP-143/BE- SC-2016 zo dňa 15.03.2016 - oznámenie o priestupku, bola vec dňa 28.06.2016 odložená podľa ust. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a vo veci č. ORP-584/BE-SC-2016 zo dňa 26.08.2016 bola účastníkovi konania uložená pokuta za priestupok. Uviedol, že v súčasnosti neeviduje žiadne iné konanie. 12. Podaním zo dňa 06.04.2018 sa vyjadril splnomocnený právny zástupca účastníka konania - advokátska kancelária Vojčík & Partners, s.r.o. (plná moc mu bola udelená účastníkom konania dňa 27.03.2018), k oznámeniu o začatí správneho konania vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny - účastníkovi konania a v ktorom uviedol, že vedie riadny a usporiadaný život a ani neexistuje dôvodné podozrenie, že pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok a verejné zdravie a teda nepredstavuje žiadnu hrozbu. Žiadal, aby príslušný orgán verejnej správy zastavil konanie vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas účastníkovi konania. 13. Podaním zo dňa 25.04.2018 požiadala zástupkyňa účastníka konania - JUDr. Zuzana Bombeková Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava o nahliadnutie do administratívneho spisu a bol jej stanovený termín na deň 10.05.2018. 14. Dňa 10.05.2018 bol vyhotovený úradný záznam Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava a v ktorom je uvedené, že nahliadnutie do administratívneho spisu dňa 10.05.2018 nebolo vykonané, nakoľko zástupkyňa účastníka konania JUDr. Zuzana Bombeková sa nepreukázala platným plnomocenstvom na tento úkon. 15. Dňa 24.05.2018 bol vyhotovený záznam Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava z nahliadnutia do spisu vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny - účastníkovi konania a z ktorého vyplýva, že zástupkyňa účastníka konania

- JUDr. Zuzana Bombeková nahliadla do spisu a vyhotovila si fotografie z listín. 16. Podaním zo dňa 29.05.2018 sa vyjadril splnomocnený právny zástupca účastníka konania k oznámeniu o začatí správneho konania vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny - účastníkovi konania a v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami orgánu verejnej správy, že organizácia INDIGENOUS PEOPLE OF BIAFRA je teroristickou organizáciou a že účastník konania by mal byť koordinátorom tejto organizácie, pretože takúto funkciu v nej nezastáva. Ďalej zdôraznil, že v správnom konaní neboli predložené žiadne relevantné dôkazy svedčiace o takejto jeho činnosti a namietal, že Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava nie je oprávneným orgánom posudzovať, či určitý subjekt je alebo nie je považovaný za teroristickú organizáciu. Pritom Slovenská informačná služba v podaní zo dňa 27.02.2018 číslo: SIS-65/152-8-10/2018 uviedla, že voči účastníkovi konania nedisponuje informáciami, ktoré by predstavovali hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo verejný poriadok a taktiež Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v podaní zo dňa 27.02.2018 č. VSA11-2-2567/2018 uviedlo, že k osobe účastníka konania Vojenské spravodajstvo nedisponuje žiadnymi relevantnými informáciami. Rovnako nesúhlasil s údajnými zisteniami Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava, že účastník konania viackrát napadol fyzicky svoju manželku a že sa jej vyhrážal smrťou. Trval na tom, že vedie riadny a usporiadaný život a ani neexistuje dôvodné podozrenie, že pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok a verejné zdravie a teda nepredstavuje žiadnu hrozbu. Žiadal, aby príslušný orgán verejnej správy vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky účastníkovi konania, zastavil konanie. 17. Dňa 06.06.2018 doručil splnomocnený právny zástupca - Advokátska kancelária JUDr. Gabriel Almáši, spol. s r.o. Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava, oznámenie o vypovedaní plnomocenstva účastníkovi konania vo veci zastupovania zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas v Slovenskej republike zo dňa 04.06.2018. 18. Národná kriminálna agentúra počas konania vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky účastníkovi konania, zaslala orgánu verejnej správy k jeho osobe informáciu utajovaného charakteru so stupňom utajenia „Vyhradené“ vedenú pod č. p.: PPZ-NKA-PTJ1- V-22/2018 zo dňa 13.03.2018 s tým, že sa jedná o informáciu utajovaného charakteru požívajúcu ochranu poskytovanú o ochrane utajovaných skutočností a ktorá obsahuje konkrétne dôvody na postup v zmysle ust. s poukazom na ust. a preto ju nemožno zverejniť. 19. Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava vyhotovilo úradný záznam zo dňa 13.07.2018, v ktorom sa uvádza, že mjr. Mgr. G. T. sa oboznámil dňa 19.03.2018 s utajovanou písomnosťou stupňa utajenia „Vyhradené“, doručenou Národnou kriminálnou agentúrou k osobe účastníka konania a že táto

písomnosť obsahuje konkrétne dôvody k aplikácii ust. , nakoľko sa jedná o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Zároveň písomnosť obsahuje dôvod na postup v zmysle ust. , nakoľko je dôvodné podozrenie, že pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Z dôvodu, že ide o utajovanú písomnosť stupňa utajenia „Vyhradené“, nie je táto súčasťou spisu. 20. Dňa 13.07.2018 zaslalo Oddelenie cudzineckej polície PZ účastníkovi konania prostredníctvom splnomocneného zástupcu, výzvu na vyjadrenie č. PPZ-HCP-BA6-199-36/2018-TPC k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia pred jeho vydaním v zmysle ust. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len ako „Správny poriadok“).

21. Podaním zo dňa 23.07.2018 sa vyjadril splnomocnený právny zástupca účastníka konania k výzve Oddelenia cudzineckej polície PZ na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia č. PPZ-HCP- BA6-199-36/2018-TPC zo dňa 13.07.2018. Žiadal, aby príslušný organ verejnej správy zastavil konanie vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky účastníkovi konania. 22. Dňa 26.07.2018 bolo doručené orgánu verejnej správy vyjadrenie účastníka konania zo dňa 23.07.2018 podané prostredníctvom splnomocneného zástupcu a v ktorom uviedol, že INDIGENOUS PEOPLE OF BIAFRA je kultúrny spolok zaregistrovaný v Rakúskej republike, pričom sa nejedná o nezákonnú organizáciu ani o teroristickú skupinu o čom svedčí skutočnosť, že sa nenachádza na aktuálne platnom zozname Európskej únie osôb, skupín a subjektov zapojených do teroristických činov. Ďalej splnomocnený zástupca účastníka konania namietal, že v konaní neboli predložené relevantné dôkazy, ktoré svedčia o činnosti účastníka konania v prospech organizácie INDIGENOUS PEOPLE OF BIAFRA. Zastával názor, že orgán verejnej správy nie je oprávnený posudzovať, či určitý subjekt je alebo nie je považovaný za teroristickú organizáciu. Tvrdil, že účastník konania vedie riadny a usporiadaný život, nepredstavuje hrozbu pre verejný záujem, bezpečnosť štátu, verejný poriadok a verejné zdravie. Zároveň splnomocnený zástupca účastníka konania žiadal o sprístupnenie utajovanej informácie. 23. Orgán verejnej správy vyhovel žiadosti splnomocneného zástupcu účastníka konania a dňa 01.08.2018 odstúpil žiadosť o sprístupnenie utajovanej informácie Národnej kriminálnej agentúre.

24. Dňa 01.08.2018 doručil splnomocnený právny zástupca - advokátska kancelária Vojčík & Partners, s.r.o. Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava, oznámenie zo dňa 24.07.2018 o vypovedaní plnomocenstva účastníkovi konania vo veci zastupovania zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas v Slovenskej republike. 25. Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava (ďalej len ako „prvostupňový orgán“) vydalo dňa 02.08.2018 rozhodnutie Č. p.: PPZ-HCP-BA6-199-41/2018-TPC (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým zrušilo účastníkovi konania povolenie na trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky - udelený s platnosťou od 18.01.2013 a to z dôvodu, že je dôvodné podozrenie, že účastník konania pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Prvostupňový orgán skúmal skutočnosti týkajúce sa účastníka konania aj v zmysle ust. článku 8 Dohovoru č. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ako „Dohovor“) a v zmysle protokolov nadväzujúcich na tento Dohovor ako aj v zmysle ust. . Uviedol, že účastník konania podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru, má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Uviedol, že toto právo účastníkovi konania nebolo orgánom verejnej správy upreté a bolo plne rešpektované s tým, že pri rozhodovaní vychádzal aj z článku 8 ods. 2 Dohovoru podľa ktorého, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Zdôraznil, že v danom prípade uplatnil predmetné ustanovenie z dôvodu, že sa jednalo o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ktorý napĺňa skutkovú podstatu odôvodňujúcu zrušiť trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky v zmysle ust. s poukazom na ust. tohto zákona. Prvostupňový orgán mal za to, že pri zrušení trvalého pobytu účastníkovi konania na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky postupoval z dôvodov uvedených vo vyššie citovaných ustanoveniach a mal za to, že v danom prípade boli splnené zákonné dôvody na takýto postup. Zastával názor, že prvostupňové rozhodnutie je vydané aj v súlade s článkom 7 ods. 5 podľa ktorého, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb

alebo právnických osôb, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonom. Prvostupňové rozhodnutie bolo účastníkovi konania doručené prostredníctvom zastupiteľského úradu v Abuji dňa 13.08.2018.

26. Dňa 31.08.2018 bolo Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava doručené odvolanie zo dňa 27.08.2018, proti prvostupňovému rozhodnutiu Č. p.: PPZ-HCP-BA6-199-41/2018-TPC zo dňa 02.08.2018, ktorým bolo zrušené povolenie na trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny - účastníkovi konania a ktoré bolo podané prostredníctvom splnomocneného zástupcu účastníka konania advokátskej kancelárie ONUFER & TORIŠKOVÁ (plná moc mu bola udelená účastníkom konania dňa 13.08.2018) s tým, že jeho odôvodenie bude doplnené neskôr. Súčasťou odvolania bola žiadosť splnomocneného zástupcu o nazretie do spisu účastníka konania a overené plnomocenstvo.

27. Dňa 07.09.2018 zaslal splnomocnený zástupca účastníka konania orgánu verejnej správy, žiadosť o sprístupnenie informácie utajeného charakteru, ktoré požívajú ochranu podľa o ochrane utajovaných skutočností (ust. ). Uviedol, že až potom môže odvolanie riadne odôvodniť a zdôraznil, že účastník konania si nie je vedomý žiadneho protizákonného ani protištátneho konania alebo iných dôvodov, kvôli ktorým by malo existovať dôvodné podozrenie, že ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok a že mu nebolo nič dokázané. Ďalej navrhol splnomocnený zástupca konanie prerušiť z dôvodu podaného návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. zo dňa 06.05.2016 na Ústavný súd Slovenskej republiky o súlade s .

28. Dňa 07.09.2018 zaslal orgán verejnej správy Národnej kriminálnej agentúre žiadosť o jednorazové oboznámenie sa s utajovanými informáciami. 29. Orgán verejnej správy umožnil splnomocnenému zástupcovi účastníka konania nahliadnuť do administratívneho spisu a stanovil mu termín na deň 13.09.2018 v čase o 09:00 hod.

30. Dňa 13.09.2018 splnomocnený zástupca účastníka konania informoval orgán verejnej správy, že sa nemôže dostaviť na nahliadnutie do administratívneho spisu.

31. Dňa 14.09.2018 doručila Národná kriminálna agentúra orgánu verejnej správy - odpoveď na žiadosť splnomocneného zástupcu účastníka konania o jednorazové oboznámenie sa s utajovanými informáciami podľa ust. s tým, že uviedla, že s jeho žiadosťou nesúhlasí nakoľko, predmetné utajované skutočnosti spadajú do oblasti zabezpečenia vnútorného poriadku a bezpečnosti Slovenskej republiky podľa ust. nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností. 32. Prvostupňový orgán odvolaniu v plnom rozsahu nevyhovel a podľa ust. Správneho poriadku, ho predložil spolu so spisovým materiálom dňa 01.10.2018 na rozhodnutie odvolaciemu orgánu - Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava. 33. Dňa 24.10.2018 sa na Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, dostavil splnomocnený zástupca účastníka konania a nahliadol do spisu účastníka konania (úradný záznam Č. p.: PPZ-HCP- BA2-2018/050464-002).

34. Dňa 25.10.2018 bolo Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, doručené podanie z Okresného úradu Senec č. OU- SC-OVVS-2018/007828 zo dňa 17.10. 2018 a v ktorom sa uvádza, že vo veci ORP-143/BE-SC-2016 bolo vydané rozhodnutie o uložení sankcie za priestupok voči účastníkovi konania, ktorý bol uznaný vinným za spáchania priestupku podľa ust. o priestupkoch. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.06.2018.

35. Dňa 26.10.2018 Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava ako odvolací orgán, prerušil odvolacie konanie vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny - účastníkovi konania s to rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP- BA2-2018/050464-004 z dôvodu podaného návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci nesúladu . s .

36. Dňa 06.03.2019 Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava ako odvolací orgán pokračoval v konaní, nakoľko Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa

12.12.2018 prerokoval návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. zo dňa 06.05.2016 na začatie konania podľa o súlade s a vydal nález , ktorý nadobudol účinnosť dňa 06.03.2019. 37. Dňa 26.03.2019 vyhotovilo Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava úradný záznam, v ktorom sa uvádza, že kpt. Mgr. A.Í. K. sa oboznámila dňa 26.03.2019 s utajovanou písomnosťou stupňa utajenia „Vyhradené“, vedenou pod č. PPZ-HCP-BA-V-3/2018-BA6 na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava, doručenou Národnou kriminálnou agentúrou k osobe účastníka konania. 38. Dňa 27.03.2019 doručil splnomocnený právny zástupca účastníka konania Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava doplnenie dôvodov odvolania proti napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu. Splnomocnený zástupca v ňom uviedol, že napadnuté rozhodnutie sa plne opiera o ust. v zmysle 06.03.2019, ktorý na neverejnom zasadnutí 12.12.2018 prerokoval návrhy nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2018, platného a účinného od Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. zo dňa 06.05.2016, na začatie konania podľa o súlade o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s a 2, a , čl. 6 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a na začatie konania podľa o súlade o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s a 2, a , čl. 6 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie rozhodol: ustanovenie o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, ustanovenie o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. Splnomocnený zástupca účastníka konania žiadal, aby Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava zrušil napadnuté prvostupňové rozhodnutie. 39. Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava (ďalej ako „druhostupňový orgán“ alebo aj ako „odvolací orgán“) v zmysle ust. Správneho poriadku, ako odvolací orgán preskúmalo odvolanie účastníka konania podané prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu proti napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým bol účastníkovi konania zrušený trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky podľa ust. s poukazom na ust. z dôvodu dôvodného podozrenia, že účastník konania pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť tohto rozhodnutia po stránke právnej a skutkovej. Druhostupňový orgán vydal rozhodnutie Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2019/004891-008 zo dňa 08.04.2019 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“) podľa ust. Správneho poriadku ktorým odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Odvolací orgán mal za to, že každý cudzinec, ako aj osoba nachádzajúca sa na území Slovenskej republiky je povinná rešpektovať zákony Slovenskej republiky a svoje konanie smerovať tak, aby nedošlo k porušovaniu zákonov, ako aj ohrozovaniu zákonom chránených záujmov štátu. Jedným z týchto zákonom chránených záujmov štátu je aj regulácia príchodu a pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky a tak isto v zákonom stanovených medziach, ktoré upravuje . Zdôraznil, že orgán verejnej správy disponuje zákonnými prostriedkami na zabezpečenie odsunu cudzincov, ktorí nerešpektujú zákony Slovenskej republiky a zákonné rozhodnutia štátnych orgánov. K zrušeniu trvalého pobytu odvolací orgán uviedol, že prvostupňový orgán správne posúdil dôvody zrušenia trvalého pobytu účastníka konania na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky, nakoľko účastník konania predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu. Uvedenú skutočnosť mal orgán verejnej správy preukázanú z doručenej písomnosti utajeného charakteru Národnou kriminálnou agentúrou. Ďalej odvolací orgán uviedol, že právo na súkromný a rodinný život podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru je právom podmieneným, teda nemá absolútny charakter, pričom sa kladie dôraz na skutočne fungujúce rodinné vzťahy, nie na vzťahy fungujúce formálne, resp. nefungujúce vôbec. Domáhať sa tohto práva, či namietať

zásah do tohto práva. Ako už odvolací orgán vyššie uviedol, povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa ust. § 32 Správneho poriadku, má orgán verejnej správy len v rozsahu dôvodov, ktoré účastník konania v priebehu správneho konania uviedol. Pritom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by orgánu verejnej správy vznikla povinnosť, aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody účastníkom konania neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Taktiež v zmysle ust. § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Preto orgánu verejnej správy nemožno vytýkať ako vadu konania, ak neprihliadol na skutočnosti jemu neznáme, ktoré podľa povahy veci mohol uviesť len účastník konania (a neuviedol) alebo na dôkazy, ktoré mohol navrhnúť len účastník konania a ich nenavrhol. Z vyjadrenia účastníka konania nevyplýva, že by sa zrušenie trvalého pobytu na neobmedzený čas dotklo jeho práva na súkromie alebo rodinný život. Správny orgán však pri posudzovaní prípadného zásahu v zmysle uvedeného Dohovoru uviedol, že do práva účastníka konania v zmysle čl. 8 ods.1 Dohovoru zasahuje, avšak ďalej konštatoval, že do týchto práv možno v zmysle čl. 8 ods. 2 tohto Dohovoru zasahovať, ak je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv, majetku a slobôd iných. Zdôraznil, že keďže orgán verejnej správy konal vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky podľa ust. , nie je možné v prípade účastníka konania rešpektovať rodinný a súkromný život, nakoľko je to v súlade so zákonom a taktiež nevyhnutné v záujme národnej a verejnej bezpečnosti a bezpečnosti štátu. Zároveň odvolací orgán uviedol, že orgán verejnej správy v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozhodnutia uviedol všetky podklady, z ktorých vychádzal, ako aj zákonom povolenou správnou úvahou nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Po posúdení získaných dôkazov prvostupňový orgán zastal názor, že je dôvodné účastníkovi konania zrušiť trvalý pobyt na neobmedzený čas. Jedným z podkladov napadnutého prvostupňového rozhodnutia je aj zistenie orgánu verejnej správy, že účastník konania ohrozuje bezpečnosť štátu. Poukázal na to, že orgán verejnej správy mal získanou informáciou utajovaného charakteru so stupňom utajenia „Vyhradené“ vedenou Národnou kriminálnou agentúrou, za preukázané, že účastník konania predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu. Vzhľadom na skutočnosť, že získaná informácia je utajovaného charakteru, požívajúca ochranu poskytovanú o ochrane utajovaných skutočností, nie je možné uvedenú informáciu zverejniť. Druhostupňový orgán poukázal na to, že prvostupňový orgán však túto skutočnosť v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozhodnutia uviedol a tak je zrejmé, z čoho pri rozhodovaní vychádzal a ďalej zdôraznil, že vzhľadom na to, že nie je pôvodcom získanej informácie utajovaného charakteru, nie je oprávnený ju sprístupniť. Odvolací orgán konštatoval, že prvostupňový orgán pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Zo spisového materiálu a z vykonaného dokazovania je nesporné, že podklady zaobstarané prvostupňovým orgánom vedú k presvedčivosti rozhodnutia. V spisovom materiáli sú ako podklady pre rozhodnutie založené listinné dôkazy, preskúmaním ktorých dospel odvolací orgán k názoru, že zrušenie trvalého pobytu účastníkovi konania je dôvodné a skutočnosti zistené úradnou činnosťou prvostupňového orgánu považuje za nepochybné. Konštatoval, že prvostupňový orgán neporušil zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia zo stránky právnej i skutkovej. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci v súlade s ust. Správneho poriadku. 40. Odvolací orgán dospel k záveru, že prvostupňový orgán rozhodol vecne správne a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami dostatočne. Preto napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a vydané v súlade so ako aj v súlade so Správnym poriadkom.

II.

Žaloba

41. Včas podanou žalobou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) doručenou e-mailom dňa 30.06.2019 a elektronicky dňa 01.07.2019, sa žalobca domáhal voči žalovanému preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: PPZ-HCP- BA2-2019/004891-008 zo dňa 08.04.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), doručené žalobcovi dňa 29.04.2019, ktorým zamietol jeho odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu Č.p.: PPZ-HCP- BA6-199-41/2018-TPC zo dňa 02.08.2018 a ktoré potvrdil, ako aj postupu, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí a navrhoval, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

42. Žalobca v žalobe odkazuje na vyjadrenia a listinné dôkazy predchádzajúceho právneho zástupcu účastníka konania JUDr. Lea Vojčíka (VOJČÍK & PARTNERS, s.r.o.), ktorý sa podrobne k tejto záležitosti vyjadril. Zdôraznil, že v konaní bolo vysvetlené, že INDIGENOUS PEOPLE OF BIAFRA je kultúrny spolok v Rakúsku, s doručovacou adresou Steiningergasse 22/3/1, 1120 Viedeň, ktorá vznikla dňa 26.03.2014 a ktorý je zaregistrovaný podľa právneho poriadku Rakúskej republiky v registri spolkov Krajinského riaditeľstva PZ Viedeň, Referátu pre záležitosti spolkov, zhromaždení a mediálne práva, číslo ZVR: 576965102, t.j. ide o subjekt fungujúci podľa právnych predpisov členského štátu EÚ, ktorý nevykonáva žiadnu nelegálnu činnosť. Uviedol, že z historického hľadiska Biafra, t.j. Biafranská republika, bol väčšinou štátov sveta neuznaný štát Ibov v Afrike, ktorý existoval v rokoch 1967 až 1970 na juhovýchode <https://sk.wikipedia.org/wiki/Nig%C3%A9ria> a v roku 1970 bol potlačený federálnymi jednotkami po občianskej vojne. <https://sk.wikipedia.org/wiki/Ob%C4%8Dianska_vojna>

43. Žalobca uviedol, že dňa 25.12.2017 vycestoval z územia Slovenskej republiky do Nigérie po viac ako 10 rokoch navštíviť svoju rodinu a zaobstarať si doklady potrebné k žiadosti o občianstvo Slovenskej republiky a taktiež si chcel vybaviť nový cestovný pas, nakoľko platnosť starého mala vypršať v marci 2018. Jeho plánovaný návrat do Slovenskej republiky bol 23.01.2018. Až dňa 21.01.2018 si všimol, že mu vypršala platnosť povolenia na trvalý pobyt na neobmedzený čas v Slovenskej republike. Následne chcel vec vyriešiť cez Ministerstvo zahraničných veci a európskych záležitostí Slovenskej republiky a slovenskú ambasádu v Keni, avšak víza mu zamietli s odôvodnením, že v Slovenskej republike sa začalo konanie o zrušení jeho trvalého pobytu. Z tohto dôvodu sa už do Slovenskej republiky a ani do Európy nedostal a čaká na vyriešenie jeho prípadu v Nigérii. Uviedol, že v Slovenskej republike mal zriadenú živnosť, že od roku 2015 je rozvedený a že s bývalou manželkou má v Slovenskej republike dve deti.

44. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2018, ktorým vyslovil nesúlad ustanovenia s čl. 46 od. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s , a 2, , a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie s tým, že účastník konania bude mať naplnené všetky svoje práva, ako právo na účinnú obranu, spravodlivé konanie (správne ako i súdne), právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam aj dôkazom v konaní, atď.. Ďalej poukázal na argumenty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý podal samotný návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov a na závery a odôvodnenie citovaného nálezu, s ktorými sa plne stotožňuje.

45. V nadväznosti na vyššie uvedené, žalobca namietal, že žalovaný v jeho prípade ignoroval a nerešpektoval nález Ústavného súdu Slovenskej republiky - , čo nie je v právnom štáte prípustné a zdôraznil, že žalovaný už nemal aplikovať ust. . Preto považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné.

46. Namietal, že Národná kriminálna agentúra ako pôvodca utajovanej skutočnosti mu nedala doteraz možnosť oboznámiť sa s obsahom utajovanej skutočnosti, pričom pre dodržiavanie Nálezu je nutné, aby sa účastník mohol oboznámiť s obsahom utajovanej skutočnosti a aby tak mal možnosť sa brániť.

47. Žalobca uviedol, že dôvody, pre ktoré podal správnu žalobu sú aj skutkové, lebo orgán verejnej správy zle posúdil, resp. vôbec neposúdil skutkové dôvody zrušenia trvalého pobytu a žalobca nemal možnosť sa proti nim ani len brániť a prípadne vysvetliť ich obsah. Trval na tom, že stále spĺňa predpoklady a podmienky na trvalý pobyt na neobmedzený čas a nevykonal nič, čo by malo byť dôvodom na jeho zrušenie. Zdôraznil, že ak by sa správny súd zaoberal konkrétnymi dôvodmi, ktorými disponuje žalobca, tak tieto by vysvetlil a odvolal by sa na dokumenty a vyjadrenia týkajúce sa spolku INDIGENOUS PEOPLE OF BIAFRA, ale nakoľko nepozná obsah utajovanej skutočnosti, tak sa nemôže ani konkrétne brániť a musí vychádzať len z domnienok a špekulácií.

48. Zároveň uviedol, že aj keby nebol vydaný vyššie citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, aj tak by bolo napadnuté rozhodnutie nezákonné z ďalej uvedených dôvodov a vád konania.

49. Žalobca zdôraznil, že každý má právo na riadne správne konanie za dodržania všetkých zákonných zásad, na oboznámenie sa so všetkými dôkazmi a s kompletným spisom ako aj právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom.

50. Žalobca namietal, že v danom prípade boli porušené zásady správneho konania, najmä zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania (ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku), nakoľko mu nebol umožnené vyjadriť sa k podstatnému dôkazu a to, k obsahu informácie utajovaného charakteru, pôvodcom ktorej bola Národná kriminálna agentúra. Nemal teda možnosť úspešne obhajovať svoje práva, záujmy a brániť sa. Zastával názor, že z tohto dôvodu bolo porušené jeho právo ako účastníka oboznámiť sa s kompletným administratívnym spisom (ktorého obsahom má byť aj skutočnosť, ktorá je utajená a je pritom podkladom pre celé konanie ako aj rozhodnutie). Hoci žiadal orgán verejnej správy o jej sprístupnenie prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu, nebolo mu to umožnené.

51. Ďalej žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutia nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci v zmysle ust. § 46 Správneho poriadku, nakoľko nepozná obsah predmetnej a podstatnej utajovanej informácie a teda zistený skutkový stav je nekompletný. Z tohto dôvodu sú obidve napadnuté rozhodnutia nezákonné.

52. Uviedol, že podľa Dohovoru o ľudských právach, a antidiskriminačného zákona sa rovnaké práva zaručujú všetkým osobám bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, sa nepripúšťa akákoľvek diskriminácia, čo v prípade účastníka vzbudzuje pochybnosti. V demokratickom a právnom štáte založenom na trojdelení moci platí, že oprávnenia výkonnej moci nemôžu byť ničím nekontrolovateľné a svojvoľné, ani ak ide o národnú bezpečnosť. Úloha kontrolovať výkonnú moc je zverená najmä súdom ako nezávislým, objektívnym a nestranným orgánom. Ich úlohou je hľadať a nachádzať odpoveď na otázku, ako vyvažovať rôzne záujmy jednotlivcov a štátu tak, aby sa naplnil ich legitímny cieľ a nedošlo k ich zneužitiu.

53. Poukázal na to, že uvedenou problematikou „utajovaných skutočností“ sa v posledných rokoch zaoberali Európsky súd pre ľudské práva, Súdny dvor Európskej únie ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky a taktiež súdy v Slovenskej republike.

54. Žalobca uviedol, že Európsky súd pre ľudské práva posudzoval legitimitu obmedzenia prístupu procesnej strany k časti alebo k všetkým dôkazom, založenú na dôvodoch národnej bezpečnosti vo viacerých svojich rozsudkoch. Základom ochrany osoby dotknutej konkrétnym rozhodnutím je právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 Dohovoru a právo na účinný opravný prostriedok (čl. 13 Dohovoru), ktoré sú bližšie rozvedené v rozsiahlej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Základnými zásadami spravodlivého konania sú zásada kontradiktórnosti konania, právo dotknutej osoby poznať dôvody rozhodnutia (poznať presné a skutočné dôvody) proti nej a právo na prístup k všetkým dôkazom, ktoré boli proti nej použité tak, aby s plnou znalosťou veci mohla posúdiť, či je pre ňu užitočné obrátiť sa so svojím návrhom na súd. Inými slovami, každá osoba musí mať prístup k účinnému opravnému prostriedku, možnosť obhajoby nesmie byť len formálna.

55. Ďalej uviedol, že vo vzťahu k tomu, ktoré činy, resp. konanie alebo správanie sťažovateľov môže predstavovať ohrozenie národnej bezpečnosti, Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval, že určenie toho, čo ohrozuje národnú bezpečnosť, prináleží v prvom rade orgánom štátu. To zároveň neznamená, že vymedzenie ohrozenia národnej bezpečnosti môže ísť nad rámec jeho prirodzeného významu, inými slovami, štát nemôže pod ohrozenie národnej bezpečnosti podradiť akékoľvek konanie alebo správanie osoby, ktoré sa mu nepozdáva (napríklad C.G a ostatní proti Bulharsku). Zároveň súd opakovane judikoval, že aj v prípadoch, keď je národná bezpečnosť „v stávke“, štát musí zabezpečiť, aby dotknutá osoba mala prístup k účinnému opravnému prostriedku a spravodlivému súdnemu konaniu. To podľa súdu v sebe zahŕňa aj zachovanie určitej miery kontradiktórnosti konania aj v prípade, ak časť alebo všetky dôkazy podliehajú utajeniu.

56. Žalobca zastával názor, že podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, právo na spravodlivý súdny proces a právo na účinný opravný prostriedok, obsahujú základné pravidlo spočívajúce v sprístupnení všetkých dôkazov použitých proti dotknutej osobe. Vo výnimočných prípadoch týkajúcich sa národnej bezpečnosti alebo vážneho verejného záujmu, môže dôjsť k čiastočnému utajeniu dôkazov, avšak tento zásah musí byť vyvážený prijatými opatreniami tak,

aby dotknutá osoba mala stále prístup k účinnému opravnému prostriedku, a aby bola zachovaná spravodlivosť konania. To znamená, že dôkazy podliehajúce utajeniu musia podliehať prieskumu nezávislým orgánom, ktorý preskúma potrebu ich utajenia v konkrétnom prípade, ako aj ich závažnosť. Tento orgán musí disponovať oprávnením odmietnuť obvinenia založené na verejnej bezpečnosti, ak ich považuje za nedostatočné, alebo nepodložené. Platí tiež, že dotknutá osoba musí byť informovaná o podstate obvinení proti nej, aby sa mohla účinne brániť. Rozhodnutie nemôže byť založené celkom alebo v prevažnej (rozhodujúcej) miere na dôkazoch, ktoré podliehajú utajeniu a neboli dotknutej osobe sprístupnené. Aj v prípade použitia inštitútu špeciálneho zástupcu (advokáta), ktorý sa na strane dotknutej osoby oboznámi s utajovanými informáciami, dotknutá osoba nemôže ostať celkom bez poznania dôvodov, na ktorých sú založené obvinenia proti nej. V opačnom prípade sa dotknutej osobe celkom odníme možnosť posúdiť, či sú obvinenia proti nej dôvodné, ako aj možnosť zvoliť si spôsob svojej obhajoby za najlepších možných podmienok.

57. Poukázal na to, že základné právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý súdny proces je súčasťou práva Európskej únie a je zaručené v čl. 47 Charty (Charta základných práv Európskej únie). Toto právo bolo predmetom výkladu viacerých rozhodnutí Súdneho dvora (Napríklad Heylens a i., 222/86, rozsudok z 15.10.1987, Kadi a AlBarakaat, C-402/05 P a C-415/05 P, rozsudky z 03.09.2008). Východiská pre uvažovanie Súdneho dvora obsahuje prijaté rozhodnutie o predbežnej otázke v prípade ZZ proti Secretary of State for Home Department (ZZ proti Secretary of State for the Home Department, C-300/11, rozsudok zo 04.06.2013). Súdny dvor v tomto prípade rozhodoval o prejudiciálnej otázke podanej Court of Appeal (England and Wales) (Civil Division) (Spojené kráľovstvo), o výklad čl. 30 ods. (Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 2004/83/ES z 29.04.2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (Ú.v. EÚ L 158, s. 77; mim. Vyd. 05/005, s.46), v spojení (najmä) s článkom 47 Charty. Sporný prípad sa týka občana členského štátu EÚ, ktorému Spojené kráľovstvo zamietlo vstup na svoje územie z dôvodov verejnej bezpečnosti. V následnom súdnom konaní o preskúmanie dotknutého rozhodnutia bola časť dôkazov, na ktorých bolo založené rozhodnutie, utajená a v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom bola táto časť sprístupnená len špeciálnym advokátom dotknutej osoby.

58. Odvolával sa na čl. 30 ods. v zmysle ktorého, dotknuté osoby musia byť plne informované o dôvodoch verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia, na základe ktorých boli voči nim prijaté rozhodnutia o odopretí vstupu, ak to nie je v rozpore so záujmami národnej bezpečnosti.

59. Žalobca zdôraznil, že požiadavkou zo strany vnútroštátneho súdu bola teda otázka, či sa v danom kontexte má zásada účinnej súdnej ochrany interpretovať tak, že vnútroštátny súdny orgán, ktorý skúma odvolanie proti rozhodnutiu o zákaze vstupu občana EÚ, je povinný dohliadnuť na to, aby bola dotknutá osoba informovaná o podstate dôvodov svedčiacich proti nej bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátnych orgánov aj príslušných súdov by bolo sprístupnenie podstaty dôvodov v rozpore so záujmami štátnej bezpečnosti.

60. Poukázal na ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len ako „SDEÚ“) týkajúcej sa práva na účinnú súdnu ochranu a zásadu kontradiktórnosti konania, vrátane práva dotknutej osoby na prístup ku všetkým dôkazom, na ktorých je založené rozhodnutie (opatrenie) (napr. prípad E a F, C-550/09, rozsudok z 29.06.2010, v tejto súvislosti aj prípad Atzeni a i., C-346/03 a C-529/03, rozsudky z 23.02.2006, Zb. s. I-1875, bod 73; prípad Komisia/Rada, C-370/07 z 01.10.2009, Zb. s. I-8917, bod 37 a ďalšie, s tým, že je zodpovednosťou členských štátov, aby zaručili svoju vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť. Zároveň v niektorých prípadoch môžu existovať dôvody založené na národnej bezpečnosti, ktoré odôvodňujú, že určitá časť dôkazov nebude sprístupnená. Tieto prípady by mali predstavovať výnimku a SDEÚ jednoznačne zotrval na požiadavke účinného súdneho prieskumu dotknutého rozhodnutia vrátane prieskumu materiálov, ktoré podliehajú utajeniu. V tejto súvislosti súd musí mať oprávnenie preveriť, či dôvody národnej bezpečnosti bránia oznámeniu presných a úplných dôvodov, ako aj s tým súvisiacich dôkazov, na ktorých sa zakladá sporné rozhodnutie. SDEÚ jednoznačne odmietol existenciu domnienky o opodstatnenosti dôvodov, ktoré uvádza vnútroštátny orgán. Ak súd dospeje k záveru, že bezpečnosť štátu neodôvodňuje utajenie, nariadi príslušnému vnútroštátnemu orgánu sprístupnenie údajov dotknutej osobe. Ak toto vnútroštátny orgán nevykoná, súd pristúpi k preskúmaniu zákonnosti dotknutého rozhodnutia len na základe dôvodov a dôkazov, ktoré boli oznámené (ZZ proti Secretary of State for the Home Department, body 58 a nasledujúce).

Odvolával sa na názor SDEÚ a to, že v prípade, ak vnútroštátny súd dospeje k záveru, že bezpečnosť štátu odôvodňuje utajenie dôvodov, súdne preskúmanie sa musí vykonať v rámci konania, ktoré primerane zabezpečí rovnováhu požiadaviek súvisiacich s bezpečnosťou štátu a požiadaviek vyplývajúcich z práva na účinnú súdnu ochranu, pričom prípadné zásahy do výkonu tohto práva sa obmedzia na minimum. Tiež zdôraznil, že aj v takomto prípade sa musí dodržať zásada kontradiktórnosti v čo najväčšej miere tak, aby dotknutá osoba mohla spochybniť dôvody, na ktorých sa dotknuté rozhodnutie zakladá, ako aj predložiť vyjadrenia k dôkazom, ktoré s tým súvisia, a tým účinne uplatniť svoje prostriedky obhajoby. Z týchto dôvodov odpovedal SDEÚ na predloženú predbežnú otázku tak, že článok 30 ods. 2 a článok , v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že vyžadujú, aby v prípade, ak vnútroštátny orgán dotknutej osobe nesprístupní presné a úplné dôvody, na ktorých sa zakladá rozhodnutie prijaté na základe článku 27 tejto smernice, ako ani s tým súvisiace dôkazy, príslušný vnútroštátny súd zabezpečil, že sa to obmedzí na nevyhnutnú mieru a že sa dotknutej osobe v každom prípade oznámi podstata týchto dôvodov spôsobom, pri ktorom sa zohľadní nevyhnutný dôverný charakter dôkazov.

61. Žalobca uviedol, že z doterajšej rozhodovacej činnosti oboch európskych nadnárodných súdnych orgánov tak vyplýva niekoľko dôležitých princípov, ktorými sa štáty musia riadiť, ak časť dôkazov pred dotknutou osobou zataja v záujme vlastnej národnej bezpečnosti. Súdy zdôrazňujú zásadu účinného opravného prostriedku a spravodlivého súdneho konania a nepriznávajú štátom právom rezignovať na tieto práva ani v prípade, ak je ohrozená ich bezpečnosť. Podľa Súdov, v konkrétnom konaní platí pravidlo sprístupnenia všetkých dôvodov a dôkazov, ale výnimočne je možné utajiť dôvody a dôkazy na ktorých je prijaté rozhodnutie založené. Aj v prípade prijatia najvýraznejších dovolených obmedzení práv účastníka konania (t.j. sprístupnenie len podstaty dôvodov), sú štáty povinné prijať také vyrovnávacie opatrenia, ktoré zabezpečia, že dotknutá osoba bude mať stále možnosť podať účinný opravný prostriedok.

62. Žalobca apeloval na dodržanie ústavných práv a to najmä čl. 19 ods. 2, 46 ods. 1 a 2, 47 ods. 3, 48 ods. 2, ďalej práv vyplývajúcich z Dohovoru - (čl. 13), čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a tiež na rešpektovaní Nálezu ÚS SR, .

63. Zdôraznil, že účastník konania alebo jeho právny zástupca musí byť v konaní oboznámený s dôkazmi a tvrdeniami protistrany a teda poznať obsah tzv. utajovanej skutočnosti, aby nebol ukrátený na svojich právach a mohol svoje práva využiť v plnom rozsahu.

III.

Vyjadrenie žalovaného

64. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným vyjadrením zo dňa 13.02.2020, doručeným správnemu súdu dňa 18.02.2020 zhodne s odôvodnením prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu a v nadväznosti na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

65. Žalovaný považoval zrušenie trvalého pobytu žalobcovi na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky z dôvodov uvedených v ust. v nadväznosti na ust. a na ust. za dôvodné, nakoľko napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so ako aj s článkom 7 ods. 5 .

66. Uviedol, že dňa 07.09.2018 zaslalo Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava na Národnú kriminálnu agentúru žiadosť splnomocneného právneho zástupcu žalobcu o jednorazové oboznámenie sa s utajovanými informáciami týkajúcich sa zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, t.j. žalobcovi. Dňa 14.09.2018 Národná kriminálna agentúra zaslala odpoveď Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava so stanoviskom, že nesúhlasí s jednorazovým oboznámením sa s utajovanými skutočnosťami podľa ust. § 35 ods. 3 zákona

č. o ochrane utajovaných skutočností z titulu, nakoľko predmetné utajované skutočnosti spadajú do oblasti zabezpečenia vnútorného poriadku a bezpečnosti Slovenskej republiky podľa ust. nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností.

67. Žalovaný mal za to, že každý cudzinec, ako aj osoba nachádzajúca sa na území Slovenskej republiky je povinná rešpektovať zákony Slovenskej republiky a svoje konanie smerovať tak, aby nedošlo k porušovaniu zákonov, ako aj ohrozovaniu zákonom chránených záujmov štátu. Jedným z týchto zákonom chránených záujmov štátu je aj regulácia príchodu a pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky a tak isto v zákonom stanovených medziach, ktoré upravuje . Orgán verejnej správy disponuje zákonnými prostriedkami na zabezpečenie odsunu cudzincov, ktorí nerešpektujú zákony Slovenskej republiky a zákonné rozhodnutia štátnych orgánov.

68. K zrušeniu trvalého pobytu žalobcovi na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že orgán verejnej správy správne posúdil dôvody zrušenia jeho trvalého pobytu, nakoľko mu bola doručená informácia utajovaného charakteru na základe ktorej posúdil, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu.

69. Uviedol, že právo na súkromný a rodinný život podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru je právom podmieneným, teda nemá absolútny charakter, pričom sa kladie dôraz na skutočne fungujúce rodinné vzťahy, nie na vzťahy fungujúce formálne, resp. nefungujúce vôbec.

70. Žalovaný zdôraznil, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa ust. § 32 Správneho poriadku má orgán verejnej správy len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol. Podľa ustanovenia § 34 ods. 3 Správneho poriadku, je žalobca povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Preto orgánu verejnej správy nemožno vytýkať ako vadu konania, ak neprihliadol na skutočnosti jemu neznáme, ktoré podľa povahy veci mohol uviesť len žalobca (a neuviedol) alebo na dôkazy, ktoré mohol navrhnúť len žalobca a ich nenavrhol. Z vyjadrenia žalobcu nevyplýva, že by sa zrušenie trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky dotklo jeho práva na súkromný alebo rodinný život. Poukázal na to, že orgán verejnej správy pri posudzovaní prípadného zásahu podľa Dohovoru v rozhodnutí uviedol, že do práva žalobcu podľa čl. 8 ods. l Dohovoru zasahuje, avšak ďalej skonštatoval, že do týchto práv možno zasahovať, ak je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv, majetku a slobôd iných.

71. Žalovaný argumentoval, že prvostupňový orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol všetky podklady, z ktorých vychádzal, ako aj zákonom povolenou správnou úvahou nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a po posúdení získaných dôkazov zastal názor, že je dôvodné žalobcovi zrušiť trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky. Jedným z podkladov napadnutého rozhodnutia je aj zistenie orgánu verejnej správy, že žalobca ohrozuje bezpečnosť štátu. Orgán verejnej správy mal získanou informáciou utajovaného charakteru so stupňom utajenia „Vyhradené“ a ktorej pôvodcom je Národná kriminálna agentúra, za preukázané, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu. Zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť, že získaná informácia je utajovaného charakteru a požíva ochranu poskytovanú o ochrane utajovaných skutočností, nebolo možné ju zverejniť bez súhlasu Národnej kriminálnej agentúry. Ďalej žalovaný zdôraznil, že prvostupňový orgán nie je pôvodcom predmetnej informácie, preto ju nebol ani oprávnený sprístupniť. Uviedol, že prvostupňový orgán však tieto skutočnosti v odôvodnení rozhodnutia uviedol.

72. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú.

V.

Právne posúdenie veci

73. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, (ďalej len ako „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

74. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia dňa 16.12.2021, nakoľko žalobca v podaní zo dňa 25.08.2021, doručeným správnemu súdu dňa 27.08.2021 sa vyjadril, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.02.2020, doručeným správnemu súdu dňa 18.02.2020, nežiadal nariadiť pojednávanie.

75. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie postupu a zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2019/004891-008 zo dňa 08.04.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Č. p.: PPZ-HCP-BA6-199-41/2018-TPC zo dňa 02.08.2018.

76. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( ).

77. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách.

78. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

79. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

80. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

81. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

82. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

83. Podľa , policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.

84. Podľa , policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie trvalého pobytu.

85. Podľa , ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v , , , a a nie je ustanovené inak.

86. Podľa platného a účinného do 05.03.2019, policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu podľa , ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.

87. Podľa účinného od 01.01.2019 konania podľa tohto zákona začaté pred 01.01.2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2018; podľa ustanovení tohto zákona účinných od 01.01.2019 sa dokončia len vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie.

88. Podľa , správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

89. Podľa , správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

90. Podľa , správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

91. Podľa , má účastník konania právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a správny orgán je povinný dať účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalobcovi toto umožnené nebolo, lebo nebol oboznámený s kompletným materiálom.

92. Podľa , rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Nakoľko vzhľadom na vyššie popísané body sa nemohol účastník vyjadriť k spisu a k podkladom pre rozhodnutia, tak z toho vyplýva, že rozhodnutia nie s v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pretože vzhľadom na absenciu vyjadrenia sa účastníka, je zistený stav nekompletný.

93. Podľa , v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

94. Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12.12.2018 prerokoval návrhy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. zo dňa 06.05.2016, na začatie konania podľa o súlade o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s a 2, a , čl. 6 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a na začatie konania podľa o súlade o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v žnem neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s a 2, a , čl. 6 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a takto rozhodol:

1. Ustanovenie o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.

2. Ustanovenie o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.

3. Vo zvyšnej časti návrhom nevyhovuje. Platnosť a účinnosť uvedeného nálezu Ústavného súdu je od 06.03.2019.

95. Podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, utajovaná skutočnosť je informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.

96. Podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, utajované skutočnosti sa podľa stupňa utajenia členia na: a) prísne tajné, b) tajné, c) dôverné a d) vyhradené.

97. Podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stupňom utajenia Tajné sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by následkom neoprávnenej manipulácie s ňou mohlo byť ohrozené zahraničnopolitické postavenie, obrana, bezpečnosť a záujmy štátu v medzinárodnej a ekonomickej oblasti, a tým by mohla vzniknúť vážna ujma na záujmoch Slovenskej republiky.

98. Podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stupňom utajenia Vyhradené sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by neoprávnená manipulácia s ňou mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky.

99. Podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, utajovaná skutočnosť musí byť chránená pred nepovolanou osobou a cudzou mocou spôsobom ustanoveným v tomto zákone, v predpisoch vydaných na jeho vykonanie a v ďalších osobitných predpisoch.

100. Podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupne utajenia Prísne tajné, Tajné, Dôverné,

101. Podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, navrhovaná osoba, ktorá sa má oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Vyhradené musí spĺňať predpoklady na vznik oprávnenia podľa odseku 1 okrem písmena h) a musí byť určená podľa a .

102. Podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, určenie navrhovanej osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami vykonáva vedúci pred začatím jej oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami určením stupňa utajenia a nevyhnutného rozsahu utajovaných skutočností, s ktorými sa bude osoba oboznamovať počas výkonu funkcie alebo pracovného zaradenia. Súčasťou určenia je aj oboznámenie osoby s povinnosťami pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkov za ich porušenie. Oprávnenie navrhovanej osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami vzniká podpísaním záznamu o určení navrhovanej osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a podpísaním vyhlásenia o mlčanlivosti.

103. Podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, určenie navrhovanej osoby, ak spĺňa podmienky na stupeň utajenia Vyhradené, vykonáva vedúci po vyhodnotení bezpečnostnej previerky I. stupňa. Ak navrhovaná osoba niektorú z podmienok uvedených v nespĺňa, oznámi jej vedúci túto skutočnosť písomne.

104. Podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s utajovanými skutočnosťami sa môže v rozsahu nevyhnutne potrebnom na jej využitie, bez splnenia podmienok podľa , oboznámiť aj obvinený, jeho obhajca a ďalšie osoby podľa osobitného zákona, ohrozený svedok a chránený svedok, osoba konajúca v prospech orgánov podľa osobitných predpisov, osoba na základe dohody podľa osobitného predpisu a agent po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie tejto osoby vykoná ten, kto ju bude oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, o čom vyhotoví písomný záznam.

105. Podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za oprávnenú osobu sa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom, na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorazovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, a to advokát, notár, znalec, tlmočník, súdny exekútor alebo starosta obce po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie vykoná ten, kto bude oprávnený rozhodnúť o prizvaní takejto osoby na konanie, o čom vyhotoví písomný záznam.

106. Podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s utajovanými skutočnosťami sa môže oboznámiť aj cudzinec, ktorý je občanom krajiny, ktorá má uzavretú zmluvu o ochrane vymieňaných utajovaných skutočností so Slovenskou republikou.

107. Podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, cudzinec uvedený v odseku 1 sa môže oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa Dôverné až Prísne tajné len na základe písomného súhlasu vedúceho štátneho orgánu, do ktorého pôsobnosti patria utajované skutočnosti, po predchádzajúcom vydaní osvedčenia úradom, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

108. Podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, úrad cudzincovi vydá osvedčenie podľa odseku 2 až po získaní vyjadrenia o jeho bezpečnostnej spoľahlivosti od príslušného orgánu krajiny, ktorej je občanom.

109. Podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vedúci uvedený v odseku 2 vykoná oboznámenie cudzinca s povinnosťami podľa tohto zákona a možných dôsledkoch za ich porušenie a zabezpečí podpísanie vyhlásenia o mlčanlivosti, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

110. Podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výnimku z odseku 1 môže udeliť vláda Slovenskej republiky na základe návrhu ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, a na základe súhlasných stanovísk Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a úradu.

111. Podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odseky 1 až 5 sa primerane vzťahujú na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podnikateľom cudzieho štátu.

112. Podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Vyhradené sa môžu oboznámiť osoby uvedené v len so súhlasom štátneho orgánu, do ktorého pôsobnosti utajované skutočnosti patria; tento orgán určí rozsah oboznámenia a zabezpečí podpísanie vyhlásenia o mlčanlivosti osoby, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

113. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností, utajovaná skutočnosť môže vzniknúť v oblasti zabezpečenia vnútorného poriadku a bezpečnosti Slovenskej republiky.

114. Úlohou správneho súdu bolo potrebné primárne posúdiť, či v konaní došlo k podstatnému porušeniu procesných práv žalobcu zo strany žalovaného a ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, či zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a či vec orgán verejnej správy správne právne posúdil vo vzťahu k vydanému nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2018 a účinného od 06.03.2019 vo vzťahu k ust. a k vykonanému dokazovaniu.

115. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je vecne správne a riadne odôvodnené.

116. Správny súd mal preukázané z administratívneho spisu, že Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava ako prvostupňový orgán vydal dňa 02.08.2018 rozhodnutie Č. p.: PPZ-HCP- BA6-199-41/2018-TPC, ktorým zrušil žalobcovi povolenie na trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky a ktorý mal udelený s platnosťou od 18.01.2013.

117. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutia nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci v zmysle ust. § 46 Správneho poriadku, nakoľko nepozná obsah predmetnej a podstatnej utajovanej informácie a teda zistený skutkový stav je nekompletný. Ďalej namietal, že žalovaný nerešpektoval nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2018 a účinného od 06.03.2019 vo vzťahu k ust. a k vykonanému dokazovaniu a to, že nemal možnosť sa oboznámiť s dôkazom - informáciou utajovaného charakteru. V konaní boli tak podstatne porušené procesné ustanovenia zo strany žalovaného, čo malo za následok vydanie nezákonného napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca zastával názor, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je nezákonné.

118. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným vyjadrením v ktorom nesúhlasil s dôvodmi žaloby a popieral všetky žalobcom uvádzané tvrdenia.

119. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy, resp. pôvodca informácie utajovaného charakteru (Národná kriminálna agentúra) mu nedal možnosť oboznámiť sa s obsahom informácie utajovaného charakteru, pričom pre dodržiavanie nálezu je nutné, aby sa účastník konania mohol oboznámiť s obsahom utajovanej skutočnosti a aby mal možnosť v plnom rozsahu sa brániť, správny súd uvádza, že orgán verejnej správy získal informácie utajovaného charakteru obsahujúce spravodajské informácie a ktorých pôvodcom je Národná kriminálna agentúra, ktorá dňa 14.09.2018 doručila Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava odpoveď na žiadosť splnomocneného zástupcu účastníka konania o jednorazové oboznámenie sa s utajovanými informáciami podľa ust. s tým, že uviedla, že s jeho žiadosťou nesúhlasí nakoľko predmetné utajované skutočnosti spadajú do oblasti zabezpečenia vnútorného poriadku a bezpečnosti Slovenskej republiky podľa ust. nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností. Podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za oprávnenú osobu sa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom, na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorazovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, a to advokát, notár, znalec, tlmočník, súdny exekútor alebo starosta obce po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie vykoná ten, kto bude oprávnený rozhodnúť o prizvaní takejto osoby na konanie, o čom vyhotoví písomný záznam. V danom prípade, splnomocnenému zástupcovi účastníka konania, t.j. žalobcu, nebol daný súhlas Národnou kriminálnou agentúrou na jednorazové oboznámenie s obsahom utajovanej skutočnosti a nebolo v kompetencii prvostupňového orgánu ani žalovaného zasahovať do jej činnosti, k spôsobu získania spravodajských informácií a prvostupňový orgán a ani žalovaný nemali dôvod spochybňovať relevantnosť a pravdivosť týchto informácií, nakoľko správny súd mal preukázané z administratívneho spisu, že prvostupňový orgán - Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava vyhotovilo úradný záznam zo dňa 13.07.2018, v ktorom sa uvádza, že mjr. Mgr. G. T. sa oboznámil dňa 19.03.2018 s utajovanou písomnosťou stupňa utajenia „Vyhradené“, doručenou Národnou kriminálnou agentúrou k

osobe účastníka konania s tým, že táto písomnosť obsahuje konkrétne dôvody k aplikácii ust. , nakoľko sa jedná o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Zároveň písomnosť obsahuje dôvod na postup v zmysle ust. , nakoľko je dôvodné podozrenie, že pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Z dôvodu, že ide o utajovanú písomnosť stupňa utajenia „Vyhradené“, nie je táto súčasťou spisu. Ďalej mal správny súd preukázané z administratívneho spisu, že druhostupňový orgán - Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava dňa 26.03.2019 vyhotovilo úradný záznam v ktorom sa uvádza, že kpt. Mgr. A. K. sa oboznámila dňa 26.03.2019 s utajovanou písomnosťou stupňa utajenia „Vyhradené“, vedenou pod č. PPZ-HCP-BA-V-3/2018-BA6 na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava, doručenou Národnou kriminálnou agentúrou k osobe účastníka konania. Na základe uvedeného, správny súd má za to, že žalovaný postupoval správne a neporušil žiadne zákonné ustanovenia, nakoľko žalobca a jeho splnomocnený zástupca neboli osoby oprávnené oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami (ust. ). Z ust. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Vyhradené sa môžu oboznámiť osoby uvedené v ust. len so súhlasom štátneho orgánu, do ktorého pôsobnosti utajované skutočnosti patria; tento orgán určí rozsah oboznámenia a zabezpečí podpísanie vyhlásenia o mlčanlivosti osoby, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

120. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy nerešpektoval nález Ústavného súdu Slovenskej republiky a že už nemal aplikovať ust. , správny súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol na neverejnom zasadnutí dňa 12.12.2018, tak, že ustanovenie nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie s tým, že platnosť a účinnosť uvedeného nálezu je od 06.03.2019. Podľa v tom čase platného bola orgánu verejnej správy daná povinnosť v zmysle ust. zrušiť trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie trvalého pobytu. Podľa policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Vo vzťahu k uvedenému správny súd uvádza, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia orgánom verejnej správy bolo platné a účinné ust. v zmysle ktorého, orgán verejnej správy mohol uviesť v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu podľa ust. ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. V danom prípade, mal prvostupňový orgán dôvodné podozrenie, že žalobca - štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Uvedenú skutočnosť mal preukázanú z doručenej utajovanej písomnosti Národnou Kriminálnou agentúrou vedenou pod č. PPZ-HCP-BA-V-3/2018-BA6 na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava (viď úradný záznam zo dňa 13.07.2018 a úradný záznam zo dňa 26.03.2019 vyhotovený Riaditeľstvom hraničnej a cudzineckej polície Bratislava). Z dôvodu, že ide o utajovanú písomnosť stupňa utajenia „Vyhradené“, nebola táto súčasťou administratívneho spisu. Podľa ust. účinného od 01.01.2019 konania podľa tohto zákona začaté pred 01.01.2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2018; podľa ustanovení tohto zákona účinných od 01.01.2019 sa dokončia len vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie. Správny súd ďalej uvádza, že z administratívneho spisu mal preukázané, že dňa 20.02.2018 Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava ako príslušný orgán verejnej správy podľa vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny - účastníkovi konania/žalobcovi, zaslalo Okresnému úradu v Senci, žiadosť o poskytnutie informácií s uvedením uznesení Obvodného oddelenia PZ v Bernolákove - č. ORP-143/BE-SC-2016 zo dňa 15.03.2016, ktorým v zmysle ust. () odovzdalo na prejednanie priestupku vec týkajúcu sa podozrenia z prečinu nebezpečného vyhrážania v zmysle ust. (), ktorého sa mal dopustiť žalobca a č. ORP-584/BE-SC-2016 zo dňa 26.08.2016, ktorým v zmysle ust. () postúpilo na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. o priestupkoch znení neskorších predpisov, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na

zdraví podľa ust. (), ktorého sa dopustil žalobca. Ďalej mal správny súd preukázané, že Okresný úrad v Senci podaním č. OU-SC-OVVS-2018/007828 zo dňa 22.03.2018 zaslal Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava, odpoveď na poskytnutie informácií s tým, že vo veci č. ORP-143/BE-SC-2016 zo dňa 15.03.2016 - oznámenie o priestupku bolo dňa 28.06.2016 odložené podľa ust. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a vo veci č. ORP-584/BE-SC-2016 zo dňa 26.08.2016 bola uložená účastníkovi konania/ žalobcovi pokuta za priestupok. Zároveň mal správny súd preukázané z podania Okresného úradu v Senci č. OU- SC-OVVS-2018/007828 zo dňa 17.10.2018, ktorý zaslal Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava, odpoveď na poskytnutie informácií - doplnenie s tým, že vo veci č. ORP-143/BE-SC-2016 bol účastník konania uznaný vinným za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. o priestupkoch znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade boli splnené podmienky na zrušenie trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny - účastníkovi konania/žalobcovi podľa ust. . Z administratívneho spisu mal správny súd zistené z rozhodnutia o odvolaní týkajúceho sa žalobcu, ktorý vydal Nezávislý správny senát vo Viedni, ref. zn.: UVS-FRG/59/9987-10 zo dňa 04.03.2013 vo veci podaného odvolania voči rozhodnutiu Spolkového riaditeľstva Viedeň, kancelárie cudzineckej polície číslo III-1.163.483/FrB/12 zo dňa 09.07.2012 (ďalej len ako „rozhodnutie prvej inštancie zo dňa 09.07.2012“), že odvolanie sa pripúšťa s ohľadom na zákaz vstupu po dobu dvoch rokov a vo výroku sa škrtá časť vety „pre celý schenegenský priestor“) a v ostatnom sa rozhodnutie súdu zo dňa 09.07.2012 prvej inštancie potvrdzuje. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie zo dňa 09.07.2012 vyplýva, že voči žalobcovi bolo vydané rozhodnutie o jeho odsune v spojení so zákazom vstupu do celého schengenského priestoru po dobu štyroch rokov, nakoľko dňa 08.07.2012 vstúpil na územie spolkovej krajiny (J.), hoci voči nemu vydalo Spolkové riaditeľstvo polície Leoben zákaz návratu na dobu neurčitú. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 01.08.2011 bolo voči účastníkovi konania opätovne podané oznámenie kvôli podozreniu so spáchania trestného činu podľa zákona o omamných látkach. Rakúsky odvolací súd konštatoval. že aj napriek tomu, že účastník konania, t.j. žalobca, má v Slovenskej republike povolený vstup, je jeho pobyt v Rakúsku považovaný za nelegálny a že o tejto skutočnosti tento vie. Správny súd dospel záveru, že orgán verejnej správy vec správne právne posúdil, nakoľko podľa v tom čase platného bola orgánu verejnej správy daná povinnosť podľa ust. zrušiť trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie trvalého pobytu a podľa policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti správny súd poznamenáva, že hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy orgánu verejnej správy, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. V rámci dokazovania je to orgán verejnej správy, ktorý posudzuje závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov. Pre správny súd je rozhodujúce, či napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe zákonom povolenej úvahy a či nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

121. Správny súd poukazuje na to, že aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť orgánov verejnej správy s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov, ktoré sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty.

122. Článok 2 ods. 2 určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom a v uvedenom smere upravuje princíp právneho štátu, t.j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu alebo zákon dovoľuje. ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci

jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. ).

123. Vyššie citované ustanovenie vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom.

124. Vo vzťahu k vyššie uvedenému správny súd dodáva, že pokiaľ zákonodarca zveruje do právomoci orgánu verejnej správy rozhodovanie o určitých otázkach pri splnení zákonom stanovených podmienok (v danom prípade zrušenie trvalého pobytu cudzinca), t.j. možnosť správnej úvahy, na základe správneho uváženia, správnemu súdu neprislúcha, aby nad rámec vlastných právomoci vlastnou úvahou nahrádzal toto oprávnenie orgánu verejnej správy, pretože by tak vstupoval do právomoci iných orgánov štátnej moci. 125. Správny súd má za to, že prvostupňový orgán aplikoval vo vzťahu žalobcovi citované zákonné ustanovenia, ktoré mu dávajú ako oprávnenému orgánu pri splnení zákonom stanovených podmienok možnosť správnej úvahy, či zruší cudzincovi trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky. Ide o prejav diskrečnej právomoci, kedy sa orgánu verejnej správy necháva možnosť voľnej úvahy, či využije tieto dôvody, alebo nie a je teda iba na jeho výlučnom rozhodnutí, či voči policajtovi, ktorý spĺňa všetky zákonné podmienky, rozhodne o jeho prepustení zo služobného pomeru v štátnej službe.

126. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd uvádza, že zákonom povolená správna úvaha v zmysle ustanovenia , predstavuje oprávnenie orgánu verejnej správy vydať rozhodnutie bez toho, aby zákon exaktne špecifikoval podmienky, za ktorých tak môže urobiť. Predstavuje autonómnu mieru vytvárania úsudku. Využitie diskrečnej právomoci použitím správnej úvahy predstavuje možnosť orgánu verejnej správy vybrať pri rozhodovaní jedno z viacerých dovolených riešení, na ktorom potom spočíva preskúmavané rozhodnutie. V takých prípadoch, v ktorých orgán verejnej správy môže alebo nemôže - je správny súd oprávnený preskúmať len to, či došlo k výberu z niektorých dovolených možností, ale výber sám zásadne prieskumu nepodlieha. Preskúmanie sa vykoná podľa kritérií, ktoré pre správne uváženie uvádza zákon, a ktoré tvoria nevyhnutné východiská pre výsledok správneho uváženia premietnutý do rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vychádza sa nielen z týchto kritérií, ale aj z účelu zákona, ktorý tvorí významné interpretačné hľadisko.

127. Podstatou ust. je „ustanovenie medzí“ pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu vydaného alebo uskutočneného na základe správnej úvahy. Za správnu úvahu je pritom potrebné pokladať „autonómne pásmo“, v rámci ktorého sa orgán verejnej správy pohybuje v administratívnom konaní, resp. pri výkone verejnej správy. Inak povedané, správna úvaha umožňuje orgánu verejnej správy, aby si v rámci určitého právneho priestoru a podľa možností vybral tú cestu, ktorú považuje za najefektívnejšiu, pre úpravu príslušných právnych vzťahov rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom. Správna úvaha je pritom typickým manévrovacím prostriedkom orgánu verejnej správy pri realizácii exekutívnej moci v štáte. Je totiž výlučným oprávnením orgánov výkonnej moci, medzi ktoré patria aj orgány verejnej správy, aby v rámci normatívne určených mantinelov pri svojej verejno-správnej pôsobnosti rozhodli alebo upravili určitú vec. Len výnimočne totiž právny poriadok spája výkon verejnej správy s takým postupom, pri ktorom je určitý stav spojený s jediným právnym riešením bez možnosti výberu. Zároveň si je nutné uvedomiť, že o správnu úvahu nejde vtedy, ak pôjde o uplatnené právo fakultatívnej povahy, keď účastník administratívneho konania ani pri splnení požadovaných podmienok nemá nárok na priznanie príslušného práva.“ (G. F.. C. H. Beck ISBN 978-80-7400-678-4 str. 212).

128. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z ďalších dôvodov a vád konania a to porušenia zásady správneho konania, najmä zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku), správny súd uvádza, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že orgán verejnej správy v konaní nepostupoval so žalobcom v úzkej súčinnosti tak, aby žalobca mohol úspešne obhajovať

svoje práva a záujmy, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, nakoľko počas konania vo veci do času, kým žalobca nemal v konaní splnomocneného zástupcu, zasielal písomnosti žalobcovi prostredníctvom zastupiteľského úradu na známu adresu do cudziny (do Nigérie), nakoľko mal vedomosť, že žalobca sa v tom čase nachádza v Nigérii. Následne, keď žalobca splnomocnil v konaní právneho zástupcu, orgán verejnej správy komunikoval a zasielal písomnosti splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Zároveň správny súd uvádza, že splnomocnenému zástupcovi žalobcu bolo počas celého konania umožnené nahliadať do administratívneho spisu a orgán verejnej správy vyhovel každej doručenej žiadosti o nahliadnutie do administratívneho spisu a do spisu nahliadal dňa 24.05.2018 a dňa 24.10.2018 (viď úradný záznam Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2018/050464-002). Správny súd poznamenáva, že dňa 10.05.2018 a dňa 13.09.2018 splnomocnený zástupca účastníka konania chcel nahliadať do administratívneho spisu, avšak sa nedostavil. Podľa názoru správneho súdu orgány verejnej správy v správnom konaní postupovali v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a v súčinnosti s účastníkom konania - žalobcom podľa ust. § 3 ods. 2 v spojení s ust. § 33 ods. 2 a ust. § 56 (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 20.10.2010). Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

129. K námietke žalobcu, že žalobcovi nebolo umožnené vyjadriť sa k hlavnému a podstatnému bodu a to k obsahu informácie zo strany Národnej kriminálnej agentúry, nakoľko bola určená ako utajená skutočnosť a jej obsah ani len približne, či v podstatných nepoznal a nemal možnosť úspešne obhajovať svoje práva a záujmy a brániť sa pred zásahom do jeho práv, v tomto prípade do práva pokračovať ďalej v pobyte v Slovenskej republike alebo schengenskom priestore teraz, alebo po splnení eventuálnych podmienok v budúcnosti, správny súd uvádza, že splnomocnený zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 26.07.2018 žiadal o sprístupnenie utajovanej informácie a orgán verejnej správy tejto žiadosti vyhovel a následne odstúpil žiadosť splnomocneného zástupcu žalobcu Národnej kriminálnej agentúre. Dňa 01.08.2018 bolo orgánu verejnej správy doručené oznámenie o vypovedaní splnomocneným zástupcom plnej moci žalobcovi vo veci zrušenia trvalého pobytu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky a to k 24.07.2018. Žalobca teda nebol zastúpený advokátom, ktorému by mohol byť oprávneným orgánom verejnej správy daný súhlas s jednorazovým oboznámením sa s utajovanými skutočnosťami uvedenými v písomnosti č. p.: PPZ-NKA-PTJ1-V-22/2018 zo dňa 13.03.2018 podľa ust. o ochrane utajovaných skutočností. Následne prvostupňový orgán dňa 02.08.2018 vydal rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu žalobcu na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky a ktoré mu bolo zaslané prostredníctvom zastupiteľského úradu, nakoľko v čase vydania predmetného rozhodnutia nemal v konaní splnomocneného zástupcu. Dňa 07.09.2018 bola druhostupňovému orgánu doručená žiadosť novým splnomocneným právnym zástupcom žalobcu o sprístupnenie informácie podľa o ochrane utajovaných skutočností. Druhostupňový orgán obratom odstúpil žiadosť splnomocneného zástupcu žalobcu o jednorazové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou Národnej kriminálnej agentúre, ktorá dňa 14.09.2018 mu doručila odpoveď s tým, že nesúhlasí s jednorazovým oboznámením sa s utajovanou skutočnosťou. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade splnomocnenému zástupcovi žalobcu nebol daný súhlas Národnou kriminálnou agentúrou na jednorazové oboznámenie s obsahom utajovanej skutočnosti a nebolo v kompetencii orgánu verejnej správy zasahovať do jej činnosti, k spôsobu získania spravodajských informácií, pričom nemal dôvod spochybňovať relevantnosť a pravdivosť týchto informácií. Vo vzťahu k uvedenému správny súd podrobne vysvetlil dôvody postupu orgánu verejnej správy v bode 129. tohto rozsudku. Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

130. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy nezistil dostatočne skutkový stav, správny súd uvádza, že v konaní bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci a pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že podklady zaobstarané správnym orgánom vedú k presvedčivosti rozhodnutia. Uvedené mal preukázané z administratívneho spisu, ktorý obsahuje podklady pre rozhodnutie, založené listinné dôkazy, preskúmaním ktorých dospel žalovaný k názoru, že zrušenie trvalého pobytu žalobcovi na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky je dôvodné a skutočnosti zistené úradnou činnosťou správneho orgánu považuje žalovaný za nepochybné. Žalovaný zistil, že orgán verejnej správy vydaním rozhodnutia neporušil zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia zo stránky právnej aj skutkovej. Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

131. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa riadne zaoberal odvolacími námietkami žalobcu a tieto vyhodnotil. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, čo považoval orgán verejnej správy za právne

relevantné podklady pre svoje rozhodnutie a ako ich posúdil. Taktiež z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je jasné, na základe čoho žalovaný dospel k svojmu právnemu záveru. Správny súd má za to, že právne závery vyslovené v obidvoch rozhodnutiach, boli tak prvostupňovým ako aj druhostupňovým orgánom verejnej správy riadne odôvodnené, pričom nedošlo k odklonu od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou a výkladom právnych noriem obsiahnutých v ich odôvodneniach. Nesúhlas žalobcu s právnym názorom žalovaného vyjadreným v odôvodnení rozhodnutia ešte neznamená, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti.

132. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29.05.1997, Recueil III/1997).

133. Žalovaný v rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé konanie (m. m. , , -12). Na ústavnosť odôvodnenia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné (uznesenie ÚS SR č.k. -41 zo dňa 27.08.2003).

134. Správny súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

135. Zároveň správny súd zdôrazňuje, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní.

136. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor napr. ÚS SR č. k. -21, NS SR napr. sp. zn. , , , , ).

137. Správny súd má za to, že postup ako aj rozhodnutia orgánov verejnej správy v oboch inštanciách považoval za vydané v súlade so zákonom a že sa s posudzovanou vecou dôsledne zaoberali a vyvodili správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnili a s ktorými sa správny súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje, že v konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení zákonov a že správne rozhodnutia oboch inštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle ustanovení Správneho poriadku a že v odôvodnení uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami žalobcu a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

138. Správny súd zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sú vecne správne, názor v nich vyslovený zodpovedá zásadám správneho uváženia a sú v súlade aj s citovanými hmotno-právnymi ustanoveniami . Žalovaný ako odvolací orgán sa vysporiadal logicky a vecne so všetkými odvolacími dôvodmi žalobcu a v správnom konaní neboli porušené procesné práva žalobcu ako účastníka konania. Orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, s

poukazom na zistený skutkový stav bol vyvodený správny právny názor a nemožno im vytýkať, že by sa boli v konaní dopustili takej procesnej vady, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia.

139. Na základe uvedeného, správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a preto ju s poukazom na ust. zamietol.

140. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

141. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (ust. v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.