Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cob-35-2023.pdf
PDF · 228.11 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cob/35/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu AVA-stav, s.r.o., so sídlom Puškinova 700/9, 924 01 Galanta, IČO: 43 989 268 proti žalovanému Mesto Prievidza, so sídlom Námestie slobody 14, 971 01 Prievidza, IČO: 00 318 442, za účasti intervenienta na strane žalovaného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. X, XXX XX E., pôvodne IČO: 41 477 405 v konaní o zaplatenie 54.648,11 Eur s príslušenstvom a v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného Mesto Prievidza, so sídlom Námestie slobody 14, 971 01 Prievidza, IČO: 00 318 442 proti žalobcovi AVA-stav, s.r.o., so sídlom Puškinova 700/9, 924 01 Galanta, IČO: 43 989 268, o zaplatenie 14.520,- Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 9Cb/2/2017-400 zo dňa 1. júna 2022 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Prievidza č.k. 9Cb/2/2017-400 zo dňa 1. júna 2022 v rozsahu prvej výrokovej vety potvrdzuje.
II. Rozhodnutie Okresného súdu Prievidza č.k. 9Cb/2/2017-400 zo dňa 1. júna 2022 v rozsahu druhej výrokovej vety mení tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 11.550,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Rozhodnutie Okresného súdu Prievidza č.k. 9Cb/2/2017-400 zo dňa 1. júna 2022 v rozsahu tretej výrokovej vety mení tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,42 %.
IV. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 91,42 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 27.01.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 28.638,20 Eur z dôvodu nákladov za práce naviac, ktoré vznikli v súvislosti s odstraňovaním vád diela vytvoreného na základe Zmluvy o dielo č. 552/2015/OZ/2.4.1 zo dňa 27.08.2015, účinnej od 01.09.2015 v znení Dodatku č.1 zo dňa 02.09.2015 a Dodatku č.2 zo dňa 24.11.2015. Predmetom zmluvy o dielo bol záväzok žalobcu vykonať pre žalovaného dielo „Obnova časti Námestia slobody v Prievidzi“ a to úprava pešej zóny Námestia slobody v Prievidzi vrátane osadenia a úpravy zelene, projektová dokumentácia vyčistenia Pamätníka padlých v SNP národná kultúrna pamiatka, vrátane odsúhlasenia projektovej dokumentácie s Krajským pamiatkovým úradom, vyčistenie a impregnácia, a to za dohodnutú cenu diela 413.417,50 Eur s DPH. Termín dokončenia bol dohodnutý na 31.03.2016. Projektová dokumentácia pre zhotovenie diela bola predmetom Zmluvy o dielo č. 89/2014/OZ/2.4.2. zo dňa 06.02.2014 uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou projektant architekti Bratislava, A. B. C..
2. Okresný súd zrekapituloval vyjadrenia strán, ktoré prezentovali v konaní pred súdom prvej inštancie. Uviedol, že žalobca odôvodňoval svoj nárok v zmysle prezentovaného skutkového deja, podľa ktorého mu žalovaný odovzdal stavenisko dňa 02.09.2015, o čom svedčí zápis do stavebného denníka. Za účelom odsúhlasenia projektovej dokumentácie Krajským pamiatkovým úradom bol 28.10.2015 vykonaný kontrolný deň, v rámci ktorého sa tento vyjadril: „Pre trvalé zabezpečenie vhodného stavebno- technického stavu monumentu je nevyhnutné eliminovať silné navĺhanie objektu pomníka realizáciou systému odvedenia zemnej vlhkosti zabudovanou drenážou v celej šírke pomníka.“ Žalobca uviedol, že táto požiadavka nebola do projektovej dokumentácie zapracovaná. Žalobca ďalej uviedol, že už počas realizácie diela sa začala prejavovať vada, na ktorú bol žalovaný upozornený zápisom do stavebného denníka zo dňa 14.03.2016, išlo o pokles jednotlivých prvkov žltej dlažby, nepravidelné sadanie dlažby. Z dôvodu nerovnosti uloženia žltej žulovej dlažby odmietol žalovaný dielo prevziať. Žalobca vyzval žalovaného na prevzatie diela v súlade s účinnou zmluvou listom zo dňa 13.04.2016, čo žalovaný opätovne odmietol listom zo dňa 25.04.2016, pričom zároveň listom zo dňa 20.04.2016 vyzval žalobcu na urýchlené ukončenie diela. Potom, ako žalovaný odmietol dielo prevziať z dôvodu nepravidelného sadania dlažby, nasledovali vzájomné stretnutia a komunikácie medzi žalobcom a žalovaným za účasti projektant architekti ako dodávateľa projektovej dokumentácie a strany sa domnievali, že by mohlo ísť o vady projektovej dokumentácie, na základe čoho bol prizvaný poisťovateľ projektanta. Žalovaný požadoval dať námestie čo najrýchlejšie do užívaniaschopného stavu a požadoval prehodnotiť správnosť podkladových vrstiev pod dlažbu a bezšpárového kladenia dlažby. Žalovaný sa podľa tvrdenia žalobcu zaviazal do 22.04.2016 predložiť návrh riešenia úpravy uloženia dlažby a žalobca bol povinný zaslať kalkuláciu naviac prác na základe odsúhlaseného návrhu projektanta. Strany sa dohodli na zabezpečení znaleckého posudku žalovaným, ktorý budú rešpektovať, o čom svedčí zápis z pracovného stretnutia z 22.04.2016. Pracovné stretnutie sa vykonalo za účasti žalobcu, žalovaného, projektanta a znalca doc. Ing. Sokolíka, CSc. Žalobca tvrdil, že dielo bolo vykonané podľa dokumentácie, projektant trval na tom, že projektová dokumentácia je správna. Bolo dohodnuté, že sa odstráni do 30.04.2016 dlažba na miestach, kde budú vykonané skúšky zhutnenia, únosnosti podložia. Skúšky únosnosti boli zrealizované za účasti znalca a boli v medziach stanovených dokumentáciou. Žalobca uviedol, že projektant predkladal neustále zmeny a revízie zmien v projektovej dokumentácii, preto bol dňa 19.05.2016 vyzvaný žalobcom, aby predložil záväzné stanovisko do 23.05.2016, aby mohol žalobca zahájiť dokončenie diela, do tohto dňa však záväzná verzia projektu predložená nebola a žalobca preto prerušil práce zápisom do stavebného denníka zo dňa 23.05.2016. Následne boli predkladané rôzne verzie zmien projektovej dokumentácie v dňoch 24.05.2016 a 27.05.2016, ktorá bola finálne zmenená 09.06.2016. Na základe predloženej dokumentácie následne žalobca dokončil odstraňovanie vád diela a vyzval žalovaného na prevzatie diela na deň 27.06.2016, ktoré však bolo neúspešné z dôvodu poveternostných podmienok a dielo bolo protokolárne odovzdané dňa 29.06.2016.
3. Žalobca uviedol, že na kontrolnom dni 20.06.2016 si žalobca, žalovaný a projektant dohodli, že žalobca predloží rozpočet naviac prác na odstránenie diela. Žalobca predložil sumár naviac nákladov súvisiacich s odstraňovaním vád diela, ako aj s dodatočne naviac prácami dňa 24.06.2016 vo výške 49.846,71 Eur bez DPH. Projektanti predložili sumár nákladov 4.250,- Eur a žalovaný vyčíslil zmluvnú pokutu za oneskorené odovzdanie diela podľa zmluvy vo výške 14.520,- Eur. Projektant mal osloviť poisťovateľa za účelom úhrady škody za chybnú projektovú dokumentáciu zo svojho poistenia zodpovednosti za škodu, k čomu však v e-maili z 22.06.2016 uviedol, že zástupcovia poisťovne nevidia dôvod zúčastňovať sa rokovaní k predmetnej veci, keďže nemajú podklady od zúčastnených strán. Žalovaný naviac predložil náklady za znalecký posudok 3.800,- Eur s DPH. Žalobca odkázal na Znalecký posudok č. 06/2016 zo dňa 12.06.2016, v závere ktorého znalec skonštatoval, že stavba časti plôch Sk1 nebola realizovaná podľa projektovej dokumentácie, nebol realizovaný odkop pôvodného terénu do úrovne projektovanej zemnej pláne. Neboli realizované konštrukčné vrstvy podložia pod dlažbu okrem podsypovej vrstvy, ktorá nebola realizovaná z projektovanej frakcie. Časť dlažby bola pokladaná za nevhodného počasia pri teplotách pod bodom mrazu. Žalobca zdôraznil, že znalec uviedol, že nie je v súčasnosti schopný a nevie s istotou potvrdiť, že v prípade, ak by bola konštrukcia podložia realizovaná v zmysle projektovej dokumentácie, na diele by nedošlo k vzniku výškových nerovností na žilovej dlažbe. Poukázal na konštatovanie znalca, že absencia inžiniersko-geologického prieskumu, výskyt nevhodnej zeminy v úrovni a pod úrovňou zemnej pláne mali za následok, že návrh konštrukčných vrstiev nebol úplne vhodný a nezodpovedal odporúčaným riešeniam. Túto skutočnosť potvrdila aj séria návrhov, ktoré vyústili do konečného návrhu konštrukcie podložia, ktorý je odlišný od pôvodného návrhu projektanta. Znalec konštatoval, že v konečnom variante projektant k takémuto riešeniu pristúpil a navrhol škáry o šírke 5 mm vyplniť kremičitým pieskom. Na otázku, či bola projektová dokumentácia
vypracovaná podľa noriem a odporúčaných postupov na realizácii predmetnej dlažby ako bezvadného diela znalec uviedol, že projektová dokumentácia bola vypracovaná v zmysle technických noriem, ale neboli zohľadnené všetky aspekty súvisiace s kvalitou zeminy v úrovni pláne. Projektant sa dostatočne nevenoval odvodneniu priestorov v úrovni zemnej pláne, podcenil význam kvality podložia na návrh realizáciu konštrukčných vrstiev podložia pod plochami Sk1, ktoré majú slúžiť nielen pre chodcov, ale aj pre občasnú dopravu úžitkovými vozidlami do 3,5 t. Okrem toho podložie nenavrhol autorizovaný inžinier z oblasti dopravných, resp. inžinierskych stavieb. Znalec mal za to, že medzi stranami mala existovať lepšia komunikácia, koordinácia a spolupráca, zhotoviteľ nedodržal technologickú disciplínu, zástupca zhotoviteľa nepozýval účastníkov na prebratie zakrývaných častí diela, ako aj skúšok podložia a konštrukčných vrstiev podložia, technický dozor investora nedostatočne kontroloval zhotoviteľa, projekt skutočného vyhotovenia nebol vypracovaný projekčnou kanceláriou a nezdokumentoval zmeny počas diela.
4. Žalobca uviedol, že s ohľadom na závery znaleckého posudku vypracoval návrh dohody o urovnaní medzi žalobcom a žalovaným a projektantmi, ktorý zaslal 12.07.2016 žalovanému, ktorý sa k nej ale nevyjadril. Žalobca 20.10.2016 vystavil faktúru č. 201600708 vo výške 43.427,- Eur s DPH so sprievodným listom ako návrh na mimosúdne vysporiadanie. Žalovaný ju vrátil listom zo dňa 10.11.2016 ako neopodstatnenú. Žalobca v tom čase uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 28.638,20 Eur, v čom bola zahrnutá spoluúčasť vo výške 50 % na nákladoch žalovaného na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 3.800,- Eur s DPH, teda suma 1.900,- Eur, ďalej spoluúčasť vo výške 50 % na zmluvnej pokute za oneskorené odovzdanie diela, ktorá bola žalovaným vyčíslená na 14.520,- Eur, pričom žalobca počet dní omeškania rozporoval. Namietol, že v priebehu realizácie sa odstraňovali chyby projektovej dokumentácie, bola zistená nezhoda výkresov schodiska - základy, pôdorys, kladačský výkres oproti skutočnosti, dodávky schodov, upozornenie žalobcu v SD zo dňa 25.11.2015 a z 15.12.2015, rozobratie časti schodov a pepitovej dlažby a opätovné preloženie tak, aby kladačský výkres projektovej dokumentácie a výškové pomery sklonu terénu korešpondovali, čo bolo realizované žalobcom od 15.02.2016 do 03.03.2016, teda 16 dní a z dôvodov nie na strane žalobcu takto došlo k predĺženiu realizácie diela do 16.04.2016. Poukázal na vis maior, nepriaznivé počasie pre realizáciu diela v období od 30.12.2015 do 10.01.2016, od 21.01.2016 do 08.02.2016 a dňa 19.02.2016, celkovo 26 dní, čím z dôvodov nie na strane žalobcu došlo k predĺženiu doby realizácie diela a termínu odovzdania a prevzatia diela na 15.05.2016. Ďalším dôvodom oneskorenia diela boli nedostatky projektovej dokumentácie, kedy finálne a záväzné riešenie bolo spoločnosťou projektanti odsúhlasené až zápisom do SD zo dňa 27.05.2016, ako aj záväzným riešením od projektanta z 27.05.2016 a až od tohto dňa bol žalobca schopný odstraňovať vady diela a dokončiť odstraňovanie vád. Teda v čase od 15.05.2016 do 27.05.2016 z dôvodov nie na strane žalobcu nebolo možné realizovať odstraňovanie vád diela. Nebol teda v omeškaní s odovzdaním diela do 27.05.2016, keďže omeškanie bolo zapríčinené inými dôvodmi ako na strane žalobcu a žalobca sa dostal do omeškania s odovzdaním diela iba v čase od 27.05.2016 do 27.06.2016, teda 31 dní, čo je suma 5.115,- Eur a spoluúčasť zhotoviteľa je 2.557,50 Eur.
5. Žalobca si ďalej žalobou uplatňoval úhradu nákladov za práce naviac v súvislosti s odstraňovaním vád diela, ako aj dodatočné práce naviac. Podľa opraveného sumáru predstavovali práce sumu 56.979,19 Eur s DPH, v čom bola zahrnutá úhrada 100 % ceny za dodávku žltej žuly na požiadanie žalovaného na doplnenie a údržbu v rámci záruky, celkovo do skladu žalovaného v hodnote 2.342,10 Eur s DPH, úhrada 100 % ceny za realizáciu časti diela súvisiacu s uložením geomreže a drenážou zemnej pláne v hodnote 6.265,17 Eur bez DPH a úhrada vo výške 50 % za ostatné položky z výkazu výmer, t.j. 23.235,40 Eur s DPH. Celkove si tak žalobca pôvodne žalobou uplatnil 28.638,20 Eur pozostávajúcich zo sumy 2.342,10 Eur + 7.518,20 Eur + 23.235,40 Eur - 1.900,- Eur - 2.557,50 Eur.
6. Okresný súd rozhodol vo veci platobným rozkazom, voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom pripustil, že so žalobcom uzavrel dňa 27.08.2015 Zmluvu o dielo č. 552/2015/OZ/2.4.1, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela „Obnova časti Námestia slobody v Prievidzi“ za dohodnutú cenu 413.417,50 Eur s DPH v zmysle projektovej dokumentácie vypracovanej spoločnosťou projektant architekti Bratislava, A. B. C., na základe ktorej malo byť podložie a spôsob kladenia dlažby zo žltej žuly bez špárovania, štrkopiesok zhutnený. Žalovaný zdôraznil, že zásadné parametre uvedené v projektovej dokumentácii a postup neboli žalobcom ako zhotoviteľom diela dodržané, resp. vôbec neboli vykonané, s následkom rozsiahleho poškodenia samotného diela. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že požiadavka KPÚ na elimináciu silného navĺhania objektu pomníka nebola žalovaným do projektovej dokumentácie zapracovaná, keďže projektová dokumentácia vyčistenia Pomníka padlých v SNP, národná kultúrna
pamiatka rieši samotné vyčistenie a impregnáciu. Žalovaný uviedol, že pôvodne bola dlažba navrhnutá ako bezšpárová, z toho dôvodu projektanti neriešili drenáž pod dlažbou a počas stavebných prác dodávateľ stavebných prác nenarazil na hladinu spodnej vody. Predložil konštatovanie KPÚ, ktorý uviedol, že reštaurátorské práce na objekte pomníka, na jeho sochárskej a architektonickej časti boli realizované v zmysle návrhu na reštaurovanie a sú vykonané v dobrej kvalite.
7. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie opakovane namietal tvrdenie žalobcu, že dielo bolo zhotovené presne podľa projektovej dokumentácie. Uviedol, že žalobca ubezpečoval žalovaného, že dielo zhotovuje v zmysle projektovej dokumentácie, pričom však dielo nemohlo byť objednávateľom prevzaté, nakoľko vykazovalo evidentné vady a nemohlo plniť účel, na ktorý bolo zhotovené. Keďže žalovaný, žalobca ani projektanti nepoznali príčinu poškodenia dlažby, hľadali príčinu aj riešenie urýchlenej opravy dlažby a odstránenia vád. Až vykonaním ďalších skúšok, ktoré boli vykonané znalcom, bolo zistené, že zhotoviteľ nevykonal v podloží jednotlivé vrstvy tak, ako mali byť zhotovené v zmysle projektovej dokumentácie a ani únosnosť pôdy nebola nameraná tak, ako žalobca deklaroval v protokole o kontrole zhutnenia. Pripomenul, že v čase, keď bolo potrebné riešiť situáciu, navrhol žalovaný, aby každá strana, teda aj žalobca, aj projektanti navrhla znalca, ktorý by posúdil vec a určil príčinu vzniku vád diela, nakoniec však iba žalovaný oslovil znalca doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc., ktorý bol ochotný vypracovať posudok. Všetci sa pritom dohodli, že s výberom znalca súhlasia a že po vypracovaní znaleckého posudku budú jeho závery akceptovať. Žalovaný zdôraznil, že až do objednania vypracovania znaleckého posudku žalobca na všetkých pracovných stretnutiach, ktoré sa uskutočnili za účelom spoločného riešenia situácie neustále tvrdil, že všetko realizoval podľa projektovej dokumentácie. V rámci spracovania znaleckého posudku však boli realizované 3 sondy merania, statické zaťažovacie skúšky a geotechnické skúšky, ktoré sa robili na tých istých miestach, ktoré určil sám žalobca a bolo preukázané, že použitý materiál v jednotlivých vrstvách nezodpovedal projektovej dokumentácii. Žalovaný poukázal na konštatovanie znalca, že okrem diagnostikovaného podsypu pod dlažbou ostatné konštrukčné vrstvy podložia neboli realizované z navrhovaných materiálov a teda nemali ani zodpovedajúce konštrukčné hrúbky. Konštatoval, že materiál (stavebný „rum“) nachádzajúci sa pod podsypnou vrstvou bolo v sonde č. 1 a 2 potrebné rozrušovať krompáčom, materiál v sonde č. 3 bol nasypaný a bolo ho možné odstraňovať lopatou. Na základe znaleckého posudku žalovaný uviedol, že pokiaľ by žalobca splnil všetko tak, ako bolo presne zadefinované v zmluve o dielo a teda v súlade s projektovou dokumentáciou a nepochybil by, tak pokiaľ by vznikli vady diela, neniesol by žiadnu zodpovednosť na vzniku vád diela. Je otázne, či by v prípade dodržania postupu podľa projektovej dokumentácie došlo k vzniku vád diela. Žalovaný pripustil, že samotní projektanti v snahe urýchlene vyriešiť danú situáciu navrhovali rôzne varianty riešenia a priebežne sa menila projektová dokumentácia. Konečným výsledkom bolo namiesto bezšpárového uloženia dlažby navrhnuté a realizované špárové uloženie dlažby. Prijalo sa nové riešenie, bezšpárové kladenie dlažby prevedené so špárou šírky 5 mm, ktorá bude následne vyplnená kremičitým pieskom. Ďalšie 3 skladby pod dlažbou zostali nezmenené. Naviac bola pod týmito skladbami navrhnutá geomreža - plastové sito, ktoré zvyšuje súdržnosť spodnej vody, pod ňou geotextília a pod tým ešte 150 mm štrk frakcia 3263. Toto v pôvodnom projekte nebolo. Naviac navrhli projektanti architekti drenáž.
8. Žalovaný namietol aj výšku uplatnenej sumy 28.638,20 Eur, ktorá mala predstavovať 50% zo sumy 56.979,16 Eur s DPH v zmysle priloženého krycieho listu rozpočtu vypracovaného dňa 24.01.2017. Žalovaný s uvedeným vyčíslením nesúhlasil, nakoľko ako práce naviac boli v rámci odstraňovania vád diela vykonané práce v hodnote len 19.977,03 Eur, a nie ako uvádza žalobca 56.979,16 Eur. Pokiaľ žalobca uviedol, že si uplatnil 50 % nákladov za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 1.900,- Eur, tak žalovaný upozornil, že odmenu znalcovi vo výške 3.800,- Eur s DPH zaplatil žalovaný zo svojho účtu. V nadväznosti na to, že žalobca si uplatnil vrátenie 50 % zmluvnej pokuty, žalovaný upozornil, že nevyčíslil, ani nefakturoval žalobcovi ku dňu podania odporu žiadnu zmluvnú pokutu. Ku skutočnosti, že na uplatnenie náhrady nákladov za naviac práce súvisiace s odstraňovaním vád diela žalobca pripojil krycí list rozpočtu, žalovaný uviedol, že položky č. 1, 2, 13, 14, 15, 17, 18, 19, 22, 23 a 24 namieta, nakoľko to sú veci a práce, ktoré sú už kryté pôvodným rozpočtom. Pokiaľ ide o ostatné položky, žalovaný potvrdil, že žalobca ich vykonal, ale žalovaný neuznal svoju zodpovednosť za ich zaplatenie. Na základe uvedeného odmietol zaplatenie žalovanej sumy 28.638,20 Eur s príslušenstvom.
9. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril, že v zmysle znaleckého posudku došlo k pochybeniu tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného a projektanta a vzhľadom na zavinenie aj žalovaného navrhol, aby mu žalovaný uhradil polovicu nákladov na odstránenie vád. Pokiaľ žalovaný namietal, že
veci a práce z rozpočtu už boli kryté pôvodným rozpočtom, nie je táto námietka podľa žalobcu dôvodná, pretože tieto náklady opäť vznikli z dôvodu sadania dlažby, ktorú zapríčinil aj žalovaný, resp. projektant.
10. Dňa 31.05.2017 vstúpil do konania podľa § 86 CSP ako intervenient A. B. C., autor projektovej dokumentácie pripojenej k zmluve o dielo.
11. Dňa 12.02.2018 žalovaný podal vo veci vzájomnú žalobu o zaplatenie sumy 14.520,- Eur ako zmluvnej pokuty podľa čl. 4 zmluvy, kde bol určený termín odovzdania 90 dní od prevzatia stanoviska a podľa čl. 11 zmluvy, kde si strany dohodli zmluvnú pokutu 165,- Eur za každý deň omeškania. K odovzdaniu staveniska došlo 02.09.2015, preberacie konanie malo byť dokončené 29.06.2016, omeškanie teda bolo 88 dní, preto si žalovaný uplatnil zmluvnú pokutu 14.520,- Eur. Žalobca faktúru č. 20180002 z 12.01.2018, ktorú za týmto účelom žalovaný vystavil, vrátil s tým, že nárok je zahrnutý v žalobe.
12. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9Cb/2/2017-295 zo dňa 11.04.2018 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 776,18 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému a znalcovi doc. Ing. Andrejovi Sokolíkovi, CSc. priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovi priznal len nárok na úhradu zvýšených nákladov za položky potvrdené žalovaným, za práce, ktoré boli vykonané v sume 15.296,18 Eur, pričom však považoval za účinnú procesnú obranu žalovaným uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 14.520,- Eur a preto zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi len sumu 776,18 Eur. V odôvodnení uviedol, že absentujú základné predpoklady pre vyvodenie zodpovednosti za vady diela, hoci je nesporné, že dielo vady malo. Preto bol toho názoru, že nebolo možné použiť príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka o vadách pri zmluve o dielo a zodpovednosti za ne. Okresný súd mal za to, že nebolo preukázané, že všetky práce naviac vykonané zhotoviteľom boli vykonané na odstránenie vád spôsobených zhotoviteľom diela, resp. vád projektovej dokumentácie. Miera zodpovednosti zhotoviteľa za vady podľa okresného súdu nebola zistiteľná, pretože sa projekt podľa pôvodnej PD nezhotovil. Okresný súd považoval za oprávnené položky, ktoré boli prácami naviac oproti pôvodnej PD, položky z rozpočtu č. 8 až 11 v sume 7.518,20 Eur, ďalej položky 3 až 12, 16, 20, 21 a z položky 22 sumu 800,- Eur v celkovej výške 16.578,03 Eur bez DPH. Keďže okrem položiek 8 až 11 ich žalobca uplatnil iba v 50%, teda v sume 9.059,83 Eur bez DPH : 2, teda v sume 4.529,90 Eur bez DPH, podľa názoru okresného súdu mal nárok aj na túto sumu spolu s DPH, teda sumu 5.435,88 Eur. Priznal mu tiež nárok 2.342,10 Eur za dodávku materiálu do skladu žalovaného v hodnote 2.342,10 Eur s DPH. Spolu tak považoval za oprávnený nárok žalobcu vo výške 15.296,18 Eur. Vo zvyšnej časti nárok zamietol, pretože žalobca nepreukázal dôvodnosť nároku. Pokiaľ žalovaný namietal, že išlo o práce uhradené v pôvodnom rozpočte, súd nedokázal posúdiť, či tieto práce bolo nevyhnutné pri zmene projektu realizovať a v akom rozsahu, preto nemohol nárok v tejto časti priznať. Uviedol, že zároveň bolo nesporné, že žalobca realizoval dielo pred zistenými vadami, poklesom dlažby v rozpore s PD. Mal za to, že žalovaný nárok z vád riadne neuplatnil, napriek tomu považoval nárok žalobcu, ktorý by v prípade uplatnenia nároku z vád musel celé dielo prerobiť, za neoprávnený.
13. Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 16Cob/75/2018 napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ustálil, že napadnutý rozsudok je v časti priznanej sumy, ako aj v zamietajúcej časti nepreskúmateľný. Nie je zrejmé, kedy došlo k zániku pohľadávok, ktoré súd prvej inštancie započítal, tzn. či boli splnené podmienky započítateľnosti pohľadávok a hlavne kedy došlo k ich stretu, kedy započítaním zanikli. Odôvodnenie rozhodnutia je zmätočné. Z odôvodnenia nie je zrejmý právny základ takto uplatnených zmluvných pokút a ich výška, ktorá zmluvná strana bola v omeškaní a za aké obdobie. Uložil preto okresnému súdu vec opätovne prejednať za aktívnej dôkaznej povinnosti žalobcu a žalovaného a zamerať sa na tie skutočnosti, ktoré boli odvolacím súdom súdu prvej inštancie vytýkané.
14. Žalobca dňa 04.02.2020 doručil okresnému súdu návrh na zmenu žalobného petitu, o ktorej okresný súd rozhodol uznesením č.k. 9Cb/2/2017-373 zo dňa 03.07.2020 tak, že pripustil zmenu žaloby v tomto znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 54.648,11 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 54.648,11 Eur do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Vzájomná žaloba žalovaného o zaplatenie 14.520,- Eur sa zamieta.“
15. Okresný súd po zopakovaní dokazovania vo veci opätovne rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej vete napadnutého rozhodnutia 9Cb/2/2017-400 zo dňa 01.06.2022. Nové rozhodnutie, ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobe žalovaného vyhovel v plnom rozsahu a priznal žalovanému 14.520,- Eur odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ nezrealizoval dielo podľa projektovej dokumentácie, boli zistené diskrepancie medzi projektom a realizáciou diela, pričom ani znalec nebol schopný s istotou potvrdiť, že v prípade, ak by konštrukcia podlažia bola realizovaná v zmysle projektovej dokumentácie, na diele by nedošlo k vzniku vytýkaných vád. K argumentácii žalobcu, že strany sa dohodli rešpektovať znalecký posudok, okresný súd uviedol, že táto dohoda nebola podpísaná štatutárnym zástupcom mesta a preto nezakladá práva a povinnosti pre žalovaného.
16. Okresný súd poukázal na to, že mu nebol predložený žiaden dodatok k zmluve o dielo o prácach vykonaných naviac. Pokiaľ teda žalobca uplatňoval nárok na úhradu nákladov súvisiacich s odstraňovaním vád diela, ktoré špecifikoval na sumu 54.648,11 Eur, súd vzhľadom na jeho výlučnú zodpovednosť za odstránenie vád žalobu v tejto časti zamietol.
17. Pokiaľ žalobca žiadal úhradu prác za vykonanie drenáže medzi pamätníkom a fontánou, bolo nesporné medzi stranami, že táto nebola zmluvne dohodnutá a nebola ani zahrnutá v projektovej dokumentácii, na základe čoho by mal žalobca právo na plnenie podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ ako bezdôvodné obohatenie, keď v tejto časti žiada zaplatiť 7.518,20 Eur za uloženie geomreže a za drenáž zemnej pláne. Uvedené práce okresný súd označil za práce a materiál, ktoré boli vyvolané novým riešením, ktorým sa odstraňovali vady diela, za ktoré zodpovedá žalobca. Práce na drenáži a vynaložený materiál boli plnením na odstránenie vád diela, neboli plnením bez právneho dôvodu, preto súd, ktorý sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v tomto smere, aj v tejto časti návrh zamietol.
18. Okresný súd zamietol aj nárok žalobcu vo výške 40,- Eur ako paušálnu náhradu uplatnenia pohľadávky.
19. Vo veci vzájomnej žaloby, ktorú žalovaný podal voči žalobcovi a uplatnil si nárok na zaplatenie sumy 14.520,- Eur ako zmluvnej pokuty podľa čl. 4 zmluvy, kde bol určený termín odovzdania 90 dní od prevzatia staveniska a podľa čl. 11 zmluvy, kde si strany dohodli zmluvnú pokutu 165,- Eur za každý začatý deň omeškania, okresný súd skonštatoval, že k odovzdaniu staveniska došlo 02.09.2015, preberacie konanie bolo dokončené 29.06.2016, o čom svedčí zápis odovzdania staveniska zhotoviteľovi 02.09.2015 a podľa protokolu došlo k odovzdaniu a prevzatiu 27.06.2016. Omeškanie teda bolo 88 dní.
20. K námietkam žalovaného, že 16 dní trvalo omeškanie z dôvodov nie na jeho strane pre odstraňovanie chýb projektovej dokumentácie od 15.02. do 03.03.2016, ďalej z dôvodu nepriaznivého počasia pre realizáciu diela v celkovom počte 26 dní a pre nedostatky projektovej dokumentácie, keďže finálne a záväzné riešenie bolo odsúhlasené až 27.05.2016, až od tohto dňa bol žalobca schopný odstraňovať vady diela a dokončiť odstraňovanie vád okresný súd uviedol, že nemá za preukázané tvrdenia žalobcu, že vady diela, ktoré mu oznámil žalovaný, boli spôsobené vadnými pokynmi, teda vadnou projektovou dokumentáciou. Podľa záveru okresného súdu z korešpondencie medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že vykonané zmeny a práce boli stavebnými prácami na odstránení vád diela. Súd nemal za preukázané žalobcom tvrdené vady pôvodnej projektovej dokumentácie a z listín, na ktoré žalobca poukazoval podľa záveru okresného súdu vyplýva len to, že po vzniknutí vady – poklesu dlažby bolo prijaté nové technické riešenie v spolupráci s projektantom. Samotné jednostranné vyjadrenie žalobcu o chybnej projektovej dokumentácii, ani výpoveď svedka F. G., bývalého zamestnanca žalobcu, podľa ktorého projekt bol zlý v tom, že nebolo navrhnuté špárovanie dlažby a boli zle navrhnuté výškové pomery schodiska, nie je nepochybným dôkazom o vadnosti projektovej dokumentácie. Bolo upravené len podložie kvôli istote a drenáž bola doplnená na základe informácie pamiatkového úradu. Preto argumentácia žalobcu o omeškaní kvôli vadnej projektovej dokumentácii nie je na mieste. Pokiaľ poukazoval na nepriaznivé počasie, okresný súd uviedol, že nejde o prekážku, ktorú by nemohol žalobca podľa § 374 ods. 1 ObZ predpokladať, preto na ňu súd podľa § 300 OZ neprihliadal. Vo vzťahu k ust. § 301 ObZ okresný súd posudzoval primeranosť zmluvnej pokuty stanovenej na 165,- Eur denne a uviedol, že žalobca žiadne dôkazy o neprimeranosti zmluvnej pokuty neprodukoval, len poukázal na to, že súd pokutu neznížil podľa § 301 ObZ. Preto okresný súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške, v akej bola uplatnená.
21. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.
22. Žalobca namietol, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu nie je v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, nakoľko sa okresný súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal so svojim predchádzajúcim rozhodnutím a z odôvodnenia nie je jasné, na základe akých dôkazov, akým zhodnotením dospel okresný súd k svojim záverom, ktoré sú v rozpore so svojim predchádzajúcim rozhodnutím a tieto závery dostatočne a presvedčivo neodôvodnil. Rozhodnutie okresného súdu preto označil za nepreskúmateľné a arbitrárne, také, ktoré je v rozpore s legitímnymi očakávaniami žalobcu, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo, čím došlo k porušeniu základných princípov civilného procesu.
23. Žalobca poukázal na to, že podľa § 191 ods. 1 CSP vo všeobecnosti platí, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Mal za to, že konajúci súd sa v predmetnom spore nevysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo a zároveň niektoré časti odôvodnenia sú podľa žalobcu vo vzájomnom rozpore, čo sa prieči pravidlám logického myslenia. Následne zhrnul základné princípy zásady voľného hodnotenia dôkazov, pričom poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6MCdo/1/2010.
24. Žalobca v odvolaní poukázal na bod 30 rozhodnutia okresného súdu, kedy okresný súd konštatoval, že pokiaľ žalobca argumentoval, že sa strany dohodli, že budú rešpektovať závery znaleckého posudku, takáto jednoznačná dohoda z listinných dôkazov nevyplýva. Okresný súd poukázal na to, že dohoda nebola podpísaná štatutárnym zástupcom mesta podľa § 13 zák. č. 369/1990 Zb. a preto podľa názoru súdu nezakladá práva a povinnosti pre žalovaného. K uvedenému žalobca poukázal na zápis z pracovného stretnutia na stavbe „Obnova časti Námestia slobody v Prievidzi“ konaného v Prievidzi dňa 22.04.2016, z ktorého jednoznačne vyplýva záver, že „výsledok znaleckého posudku súdneho znalca budú rešpektovať všetky dotknuté strany“, pričom k tomuto záväzku sa zaviazal za žalovaného A. H. ako zástupca na výkon kontroly a preberanie prác ako technický dozor žalovaného a A. I. E. ako zástupca splnomocnený na rokovanie vo veciach technických, obidvaja uvedení v zmluve o dielo. Títo zástupcovia bežne komunikovali v technických veciach, zúčastňovali sa kontrolných dní, podpisovali zápisy v stavebnom denníku a teda podľa žalobcu boli jednoznačne oprávnení zaviazať žalovaného k záväzku technického/kvalitatívneho/odborného charakteru, kedy v rámci jednotlivých zápisov v stavebnom denníku alebo z kontrolných dní bol zaviazaný aj žalovaný. Žalobca uviedol, že posúdenie zodpovednosti za vzniknutú situáciu je bez akýchkoľvek pochybností technickou/ kvalitatívnou/odbornou záležitosťou. Napokon to bol sám žalovaný, ktorý vyhotovenie znaleckého posudku sám objednal a bez ohľadu na skutočnosť, či sa žalovaný zaviazal alebo nie k rešpektovaniu záverov znaleckého posudku, tento znalecký posudok, resp. jeho závery nenamietal. Žalobca zdôraznil, že znalecký posudok je sám o sebe hodnoverným dôkazom a poukázal na ust. § 209 ods. 2 CSP.
25. Žalobca v odvolaní uviedol, že okresný súd svoje rozhodnutie opiera o jednotlivé časti znaleckého posudku, ktoré sú však vyňaté z celkového kontextu a opomína celkový záver znaleckého posudku, ktorý je pre spravodlivé rozhodnutie veci podstatný. Znalec v znaleckom posudku konštatuje okrem pochybenia žalobcu aj pochybenie žalovaného (absencia adekvátneho výkonu technického dozoru investora počas realizácie tejto časti diela), ako aj pochybenie intervenienta (jednalo sa tak o projektovú dokumentáciu nezohľadňujúcu v časti Sk1 základové pomery). Poukázal pritom na čiastkové závery na str. 11, 15, 17 a 21 znaleckého posudku. Zdôraznil, že na záver znaleckého posudku znalec konštatoval, že poruchy a nedostatky boli spôsobené viacerými príčinami, ktoré sa udiali tak v oblasti prípravy, ako aj realizácie stavebného diela. Jednalo sa tak o projektovú dokumentáciu, nezohľadňujúcu v časti Sk1 základové pomery, ako aj nedodržanie projektovej dokumentácie, technologických postupov, parametrov navrhovaných a zabudovaných, resp. nezabudovaných materiálov, ako aj technických noriem vrátane absencie adekvátneho výkonu, technického dozoru investora počas realizácie tejto časti diela.
26. Vo vzťahu k uvedenému žalobca namietol, že z rozhodnutia okresného súdu nie je jasné, z akých dôvodov nepovažuje okresný súd tieto vyššie citované závery znalca za dostatočné, keď závery v znaleckom posudku o pochybení žalobcu za dostatočné považuje. Ak by okresný súd rešpektoval závery uvedené v znaleckom posudku, resp. by sa adekvátne vysporiadal s odôvodnením, prečo niektoré závery rešpektuje a niektoré nie, až následne by mohol posúdiť zodpovednosť za pokles
dlažby na stavbe. Okresný súd však vyvodil absolútnu zodpovednosť žalobcu zo záveru znalca, že dielo nebolo zrealizované podľa projektovej dokumentácie, a to bez ohľadu na ostatné závery znaleckého posudku, že bez ohľadu na zmeny projektovej dokumentácie, ktorej zmena objednaná žalovaným sama preukazuje vadnosť pôvodnej projektovej dokumentácie, ktorej rešpektovaním nemohlo byť zhotovené dielo bez vád. S poukazom na uvedené mal za to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a na ich základe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
27. Žalobca uviedol, že nesprávny záver okresného súdu o zodpovednosti mal následne vplyv aj na posúdenie ostatných nárokov, ako aj vzájomnej žaloby. Poukázal na to, že sa domáhal úhrady sumy vo výške 54.648,11 Eur, ktorá bola tvorená súčtom položiek troma nárokmi, a to úhrady 100% ceny za dodávku žltej žuly do skladu žalovaného v hodnote 2.342,10 Eur s DPH, úhradu ceny za realizáciu časti diela súvisiacu s uložením geomreže a drenážou zemnej pláne v celkovej hodnote 7.518,20 Eur s DPH, vo vzťahu ku ktorej okresný súd iba skonštatoval, že išlo o práce a materiál vyvolané novým riešením, ktorým sa odstraňovali vady diela, za ktoré zodpovedá žalobca. Žalobca uviedol, že okresný súd teda nemá za sporné, že išlo o práce a materiál vyvolané novým riešením a zmeneným pokynom žalovaného. Žalobcovi nie je jasné, z akých dôvodov by mal zodpovedať a niesť náklady za nové technické riešenie, a to najmä s ohľadom na záver okresného súdu, že k vzniku výškových nerovností na žulovej dlažbe by pri dodržaní projektovej dokumentácie pravdepodobne nedošlo, keďže mal za to, že za vznik nerovností zodpovedá výlučne žalobca, ktorý nedodržal projektovú dokumentáciu. Podľa žalobcu je odôvodnenie v tejto časti zmätočné a protichodné. Treťou časťou uplatneného nároku bola úhrada ceny za ostatné zemné a stavebné práce súvisiace so zmenou projektovej dokumentácie celkom vo výške 38.725,67 Eur bez DPH. Žalobca namietol, že bez ohľadu na závery okresného súdu o výlučnej zodpovednosti žalobcu sa okresný súd nevysporiadal so zmenou projektovej dokumentácie a teda zmenou záväzných pokynov žalovaného. Podľa žalobcu závery okresného súdu by boli prípustné v prípadoch, ak by k zmene projektovej dokumentácie nedošlo. Podľa žalobcu nevyhnutnosť zmeny projektovej dokumentácie vyplývala zo záverov znaleckého posudku, osobitne poukázal na záver na str. 21 a uviedol, že odstránenie vady nie je možné stotožňovať so zmenou diela.
28. Žalobca uviedol, že nesprávny záver okresného súdu mal následne vplyv aj na posúdenie vzájomnej žaloby, kedy okresný súd vychádzal zo záveru, že celú situáciu zapríčinil výlučne žalobca a argumentáciu žalobcu automaticky subsumoval pod výškové nerovnosti dlažby. Žalobca sa odvolával na jednotlivé záznamy v stavebnom denníku s odkazom na § 365 ods. 4 ObZ v spojitosti s § 370 ObZ a s odkazom na vis maior, a to, že z dôvodov nepriaznivého počasia nemohol dodržať jednotlivé ustanovenia zmluvy, že z dôvodov nesúladu projektovej dokumentácie s miestom realizácie diela musel rozobrať časť schodov z pepitovej dlažby a opätovne uložiť, čo trvalo 16 dní a že zmena projektovej dokumentácie, za ktorú zodpovedá žalovaný, trvala 71 dní, pričom neprevzatie diela zo strany žalovaného trvalo 88 dní.
29. Žalobca poukázal na ust. § 365 ods. 4 ObZ, ktorý negatívne vymedzuje omeškanie dlžníka tak, že pokiaľ nemožnosť plnenia je spôsobená omeškaním veriteľa, nemôže dôjsť k omeškaniu dlžníka. Toto ustanovenie je možné chápať ako jediný a výlučný liberálny dôvod pre povinnosť platiť zmluvnú pokutu a tým je prípad, kedy dlžník nemohol plniť riadne a včas z dôvodu toho, že veriteľ meškal so splnením svojej povinnosti, t.j. došlo k naplneniu ust. § 370 ObZ, v zmysle ktorého je veriteľ v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok. Odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR III.ÚS 394/2014-39 zo dňa 25.11.2014 vo vzťahu k nedostatku spolupôsobenia veriteľa na vznik omeškania veriteľa. Uviedol, že Obchodný zákonník vylučuje, aby v rovnakom čase bol v omeškaní aj dlžník, aj veriteľ. Zopakoval tvrdenie, že z vykonaného dokazovania podľa neho vyplynulo, že projektová dokumentácia už od začiatku vykazovala vady, ktoré v spojitosti s inými zapríčinili problém s poklesom dlažby na stavbe a že podľa jeho názoru zmena projektovej dokumentácie preukazuje, že pôvodná projektová dokumentácia nebola dostatočná a kvalifikovane a odborne pripravená na realizáciu diela. Mal za to, že zo svedeckej výpovede projektantov vyplynulo, že úmyselne ignorovali odporúčaný spôsob kladenia dlažby. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že sám žalovaný trval na zmene projektovej dokumentácie, ktorá ako finálne záväzné riešenie bola poskytnutá zo strany projektantov až 10.06.2016 a teda do momentu doručenia záväzného pokynu zo strany žalovaného žalobca nebol schopný zrealizovať dielo. Súčinnosť žalovaného oneskorené poskytnutie projektovej dokumentácie, teda poskytnutie vadného projektu ako prílohu k zmluve bola kľúčová a preto do momentu jej doručenia nemohol byť dlžník v omeškaní v zmysle ust. § 365 ods. 4
ObZ. Časť rozhodnutia okresného súdu týkajúca sa priznania zmluvnej pokuty v uplatnenej výške 100 % tak nerešpektuje kogentné ustanovenia Obchodného zákonníka a teda nárok žalovaného bol nesprávne právne posúdený.
30. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 54.648,11 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z dlžnej sumy od 03.02.2017 až do zaplatenia a vzájomnú žalobu žalovaného zamieta. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
31. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril, že sa nestotožňuje s dôvodmi odvolania. Vzhľadom na rôzne skutočnosti uvádzané v odvolaní zo strany žalobcu voči žalovanému, ktorými sa snaží žalobca preukázať, že má nárok voči žalovanému na zaplatenie 54.648,11 Eur s príslušenstvom uviedol, že súd vykonal vo veci veľmi rozsiahle dokazovanie. Súd vykonal všetky dôkazné prostriedky navrhované žalobcom, ako aj žalovaným. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť za vzniknuté náklady, ktoré vznikli žalobcovi ako zhotoviteľovi v súvislosti s opravou vadného diela pred jeho odovzdaním. S rozsudkom okresného súdu sa preto stotožnil a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.
32. Intervenient sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, že má za to, že žalobca nerozumie závažnosti svojho konania. Žalobca nezhotovil dielo podľa zmluvy, teda nevytvoril ho podľa projektovej dokumentácie, ani podľa príslušných noriem, technických predpisov a vyhlášok, čím porušil zmluvu. Uvedené bolo dokázané granulometrickými skúškami a súdno-znaleckým posudkom, a to je fakt, o ktorom sa nedá polemizovať. Riešenie nápravy zle zhotoveného diela nemôže zhotoviteľ požadovať od zhotoviteľa projektovej dokumentácie, lebo z povahy veci to nie je možné. Žalobca sa dopustil podvodu, o čom svedčí falšovanie dôkazných listín, konkrétne záťažových skúšok. Žalobca až do príchodu súdneho znalca na tvar miesta a prvého kontrolného výkonu klamal o skutkovom stave vyhotovenia diela.
33. Žalobca v odvolacej replike zotrval na tom, že okresný súd okrem iného nevzal do úvahy preukázané skutočnosti, ktoré sporné neboli a ktoré majú podstatný vplyv na samotné rozhodnutie, ako napr. znalecký posudok a všetky jeho závery, zmenu projektovej dokumentácie, ktorá pre odstránenie vád potrebná vôbec nebola, napriek tomu zmenená bola, skutočnosť, že došlo k zmene jednotlivých vrstiev podložia alebo doplnenie niektorých vrstiev podložia, úprava kladenia dlažby so špárou a pod. K zmene projektovej dokumentácie nedošlo z dôvodu pochybenia žalobcu. Projektová dokumentácia bola zmenená na základe požiadavky žalovaného a riešenie v novej projektovej dokumentácii bolo odlišné, ako v projektovej dokumentácii predloženej žalovaným ako príloha k zmluve o dielo.
34. Intervenient v odvolacej duplike zdôraznil, že dokazovaním bolo preukázané, že dielo nebolo zhotovené podľa zmluvy a teda zhotoviteľ porušil zmluvné podmienky a pripomenul, že zhotoviteľ so spôsobom nápravy súhlasil a v princípe návrh riešenia prišiel od zhotoviteľa, nie od žalovaného. V tomto prípade sa už nehovorí o dodatku k zmluve na základe vykonaných prieskumov počas výstavby, ale k náprave/reklamácii diela. Pokiaľ žalobca poukazoval na trojstranné dohody, tak intervenient pripomenul, že všetky dohody prebiehali ešte pred zistením skutkového stavu, pred súdno-znaleckými sondami, kedy všetci zúčastnení dôverovali nepravdivým tvrdeniam zhotoviteľa aj na základe falošných dokladov.
35. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
36. Odvolací súd bol v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:
37. Z oboznámenej zmluvy o dielo č.552/2015/OZ/2.4.1 z 27.8.2015 v znení dodatku č.1 z 2.9.2015 a dodatku č.2 z 24.11.2015 mal súd preukázané, že strany uzavreli zmluvu o dielo, ktorá je platná, podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka a bola uzavretá postupom podľa zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom
obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetom Zmluvy o dielo z 27.8.2015 s dodatkami, bolo zhotovenie diela podľa priloženej projektovej dokumentácie. Stavenisko bolo odovzdané dňa 2.9.2015, o čom svedčí zápis o odovzdaní staveniska z 2.9.2015, dielo bolo odovzdané a prevzaté objednávateľom dňa 27.6.2016 o čom svedčí protokol o odovzdaní a prevzatí diela z 27.6.2016, podľa ktorého od 29.6.2016 začína plynúť záručná doba.
38. Z výpovedí svedkov a zhodných tvrdení žalobcu a žalovaného a zápisov zo 14.3.2016 a z 31.3.2016 bolo zistené, že v priebehu diela došlo k vzniku vady - poklesu dlažby, na čo bol upozornený žalovaný
- objednávateľ (ďalej len žalovaný) žalobcom - zhotoviteľom (ďalej len žalobca) dňa 14.3.2016 (list v Stavebnom denníku č.292921) a dňa 31.3.2016. Žalobca vyzval žalovaného na prevzatie diela, o čom svedčí list žalobcu z 13.4.2016, v ktorom tvrdil, že dielo zhotovil podľa projektovej dokumentácie. V odpovedi žalovaného z 20.4.2016 žalovaný vyzýval zhotoviteľa diela, žalobcu - a zhotoviteľa projektovej dokumentácie, intervenienta, v záujme urýchleného dokončenia diela a predchádzania ďalších škôd zabezpečiť súdneho znalca, aby sa vyjadril k realizácii prác podľa schválenej projektovej dokumentácie. Vyzval ich obidvoch na odstránenie vád ako diela tak aj projektovej dokumentácie. Vo výzve z 25.4.2016 oznámil žalovaný - objednávateľ (Mesto Prievidza), že dielo nie je možné prevziať, pretože má vady, uvedené v zápise z 31.3.2016 - čl. 51: nerovnosť uloženia žltej žulovej dlažby. Žiadal odstránenie vád. Podľa záznamu z 19.4.2016 sa žalovaný zaviazal zvolať ďalšie stretnutie k dohodnutiu ďalšieho postupu. Podľa zápisu z 22.4.2016 sa strany zaviazali rešpektovať závery znalca, súd z týchto listín nemal za potvrdené tvrdenia žalobcu v žalobe, že sa žalovaný na stretnutí zaviazal do 22.4.2016 predložiť návrh riešenia úpravy uloženia dlažby.
39. V dôsledku poklesu dlažby zistenej podľa záznamu č.l.49 žalobcom, ktorý upozornil, že je to spôsobené veľkou váhou dlažby a zlého podložia, práce na stavbe boli žalobcom zastavené, strany (Mesto Prievidza, projektant a AVA stav Galanta) sa nedohodli, čo bolo príčinou vád, za tým účelom sa dohodli na vyhotovení znaleckého posudku, ktorý mal určiť zodpovednosť za vady diela.
40. Vo vzťahu k dielu i projektovej dokumentácii bol žalovaný objednávateľ, vo vzťahu k zhotoviteľovi
- žalobcovi, bola projektová dokumentácia súčasť záväzných pokynov na vykonanie diela. Z listu z 25.4.2016 č.l. 54 vyplýva, že žalovaný, (objednávateľ ) si nebol istý, vzhľadom na tvrdenia žalobcu, či vady - pokles dlažby, nie sú spôsobené projektovou dokumentáciou. Žalobca viackrát upozorňoval žalovaného na vadnú projektovú dokumentáciu, odporúčal zmenu technického riešenia. Poukazoval na fakt, že pôvodná projektová dokumentácia mala vady a to minimálne v rozsahu nevykonaného inžiniersko-geologického prieskumu a v rozsahu nesprávne navrhnutého špárovania. Z listín č.l. 54, 63, 67 je dokázané, že žalovaný sa domáhal odstránenia vád a nedostatkov diela. Žalobcom tvrdené skutočnosti, že pokles dlažby bol spôsobený vadami projektovej dokumentácie, v konaní neboli preukázané, ako to vyplýva zo záveru znaleckého posudku. Podľa jeho záverov vzhľadom na to, že dielo nebolo zrealizované podľa projektovej dokumentácie, znalec nie je schopný a nevie s istotou potvrdiť, že v prípade, ak by konštrukcia podložia bola realizovaná v zmysle PD, na diele by nedošlo k vzniku výškových nerovností na žulovej dlažbe - na plochách Sk1.
41. Dňa 12.2.2018 Mesto Prievidza podalo vo veci vzájomnú žalobu o zaplatenie sumy 14 520 Eur ako zmluvnej pokuty podľa čl. 4 Zmluvy, kde bol určený termín odovzdania 90 dní od prevzatia staveniska a podľa čl. 11 Zmluvy, kde si strany dohodli zmluvnú pokutu 165 eur za každý začatý deň omeškania. Tieto skutočnosti preukazuje zmluva o dielo z 27.8.2015 s dodatkami 1.,2.. K odovzdaniu staveniska došlo 2.9.2015, preberacie konanie malo byť dokončené 29.6.2016. O tom svedčí zápis odovzdania staveniska zhotoviteľovi 2.9.2015, podľa protokolu došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela 27.6.2016. Omeškanie teda bolo 88 dní, preto si Mesto Prievidza uplatňuje zmluvnú pokutu 14 520 eur. Žalobca faktúru č.20180002, z 12.1.2018 vystavenú žalovaným vrátil s tým, že nárok je zahrnutý v žalobe.
42. Svedok A. A. H. vystupoval počas výstavby diela, ktoré je predmetom konania, ako technický dozor investora - mesta do začiatku mája 2016. Uviedol, že komunikácia so zhotoviteľom bola na dobrej úrovni, akékoľvek problémy, ktoré sa vyskytli, riešili ihneď. V časti fontány požadovali zmenu uloženia bielej dlažby, tá bola pôvodne navrhovaná ako bezšpárová ukladaná do suchého lôžka, dohodli sa aj s projektantom, že bude lepená na podkladový betón a špárovaná. Problémy boli v časti schodov v náväznosti na ďalšie typy dlažieb, ktoré boli použité vo výstavbe, konkrétne projektové parametre sklonov okolitej dlažby nezodpovedali skutočnosti, ktorá bola následne na stavbe zistená. Bola spracovaná dokumentácia zhotoviteľom na obnovu pamätníka, tak ako to bolo dohodnuté v Zmluve
o dielo. Zástupca pamiatkového úradu vzniesol požiadavku odvodnenia hornej strany pamätníka. Toto na základe zmluvy o dielo nebolo možné zrealizovať. Stavba bola v pôvodnej zmluve dohodnutá na november 2015, vzhľadom na to, že AVA-stav nedokázal zabezpečiť žulový materiál, ktorý sa použil na výstavbu fontány, mesto sa rozhodlo, že tento materiál zabezpečí vo vlastnej réžii. Kvôli tomuto sa dohodol nový termín - marec 2016. Nezhoda výkresov s kladačským plánom a skutočnosťou mala vplyv na omeškanie, omeškanie spôsobil zhotoviteľ nesprávnym ukladaním prvkov schodiska do roviny, ktorá bola predpísaná projektom a projektant rozdielom sklonových pomerov medzi realitou a projektom.
43. Svedok F. G., ktorý bol v zamestnaneckom pomere so žalobcom, v čase keď sa realizovala dlažba na námestí, uviedol, že projekt bol dobre architektonicky riešený, ale mal technické nedostatky, na ktoré upozorňoval zápisom do stavebného denníka - napr. uloženie schodiska a výškových zameraní, bezšpárové uloženie dlažby. Na spodnú vodu sa narazilo na jednom mieste, vedľa pamätníka, vedľa súsošia, kde voda stála a kde im zapadli aj mechanizmy. Následne bol kontrolný deň, z pamiatkostavu dali vyjadrenie a požiadavku, aby bolo celé stavenisko oddrenážované. Mesto to nerešpektovalo. Keby bol vypracovaný inžiniersko-geologický prieskum pred projektom, bolo by jasné, že celé toto územie je podmáčané a vyšli by skúšky ako mali byť, aby sa to oddrenážovalo. Keby bola dlažba v projekte daná na špáru, problém by sa nevyskytol- olamovanie rohov a hrán dlažby. Keby sa promptnejšie riešili zo strany projektanta a investora problémy: bezšpárové ukladanie žuly a výškové rozdiely schodov, mohlo byť dielo načas odovzdané. Bol vypracovaný balík prác, ktoré sa vykonali naviac, na sedení investora p. doc. J. povedal, zhruba mieru zavinenia jednotlivých účastníkov, na čo sa mali vyjadriť či s tým súhlasia. Povedal pomer 50% zavinenia AVA-stav, 30% projektant a 20% mesto. Na základe toho sa fakturovali práce naviac jednotlivým účastníkom a mesto to malo prerozdeliť. Mesto žiadalo odstránenie vád, kde ani po odstránení vád nevyšli navrhované tlakové skúšky podložia a žiadalo architekta o nový návrh podložia, aby skúšky vyšli. Taká bola dohoda u zástupcu primátora, bol tam p. J., zástupca primátora p. B., p. E., za AVA-stav p. K., pani právnička AVA-stavu, svedok a p. architekt. Projekt bol zlý len v tom, že nebolo navrhnuté špárovanie dlažby a boli zle navrhnuté výškové pomery schodiska.
44. Svedok I. E., pôsobiaci ako zamestnanec mesta na pozícii vedúci odboru výstavby uviedol, že problémy diela vznikli po zime, dlažba sa začala prepadať. Začalo sa skúmať, kto spravil chybu, architekti urobili dobrú prácu, myslí, že boli niektoré časti technického návrhu podcenené. Žalobca tvrdil, že vykonal práce podľa PD, tak ako ich navrhla projekčná kancelária. Upozorňovali na to, že podľa ich názoru mala byť dlažba kladená so špárami, aby nedochádzalo k vzájomnému kontaktu a olupovaniu hrán. Projektanti trvali na svojom, že tak ako projekt navrhli, že je navrhnutý správne a nepripúšťali žiadnu vinu. Vzhľadom na to, sa všetci traja dohodli, že aby vedeli, kto akú vinu pri realizácii diela má, oslovia znalca. Znalec robil skúšky ktoré mali dokázať, či boli použité všetky vrstvy tak ako boli v projekte navrhnuté, v zodpovedajúcich frakciách a hĺbkach. Pri týchto sondách, bolo zistené, že dodávateľ AVA- stav nepoužil tie materiály, ktoré do lôžka boli projektantmi určené. Únosnosť podložia nebola taká, ako bola deklarovaná zhotoviteľom. Z tohto dôvodu AVA-stav dielo kompletne rozobral a čakalo sa na vyjadrenie architektov, či trvajú na tom, že sa dielo naspäť poskladá tak ako ho navrhli, alebo či navrhnú iné riešenie, nakoľko L. J. upozorňoval, že tak ako boli navrhnuté skladby pod dlažbou nezodpovedajú tomu, čo by pod dlažbou malo byť. Mesto požadovalo od projektantov, aby buď dali nový návrh skladby pod dlažbu, alebo ak trvajú na tom, ako to navrhli, nech to uvedú do zápisu. Prešli asi 3 alebo 4 týždne, architekti sa nevedeli jednoznačne vyjadriť, jeden týždeň boli ich vyjadrenia iné, ďalší iné. Až posledné riešenie, čo navrhli - prehĺbili pôvodnú hĺbku výkopov, navrhli naviac drenáž, ktorá tam nebola, geomrežu, betónovú dosku, ktorá sa ale zavrhla, kvôli spodnej vode, ak by tam bola. Tento ich návrh sa zrealizoval, mesto o tomto návrhu vedelo - bolo to v zápisoch stavebného denníka. Práce sa podľa takto zmenenej dokumentácie zrealizovali. Na tom, kto to bude platiť, sa nedohodli. Žalobca bol ochotný odstrániť vady, ale poukazoval na vady projektovej dokumentácie. Od architektov žiadali, aby už nedochádzalo k žiadnym poruchám a defektom, aby tak upravili projekt. Svedok uviedol, že to, že dlažba prvý raz sadla, je najväčšia chyba, že lôžko nebolo spravené, tak ako malo byť. Myslí si, že ak bol projekt dobrý, mali na ňom trvať. Podľa svedka geomreža a geotextília boli doplnené na základe nálezov Krajského pamiatkového úradu, ale keby postupoval zhotoviteľ podľa PD a dodržal resp. preveril únosnosť, k týmto otázkam a riešeniam by sa dostali včasnejšie.
45. Intervenient k tomu uviedol, že si za svojim projektom stáli, ale nemohli na tom trvať, pretože nešlo o tú istú stavbu ale o opravu, kde sa zmenili pomery. Na odporúčanie profesistov zmenili dlažbu na špárovú. V každom prípade to nemalo za následok, že sadala dlažba. Podmienka únosnosti bola zadaná v projekte, pokiaľ nie je splnená, mal o tom informovať žalobca žalovaného. Väčšia časť zrážkovej vody
mala odtekať pomocou žľabov a kanálov do dažďovej kanalizácie čo bolo zrealizované. Pokiaľ došlo k zmene PD, sú dve časti: skladba povrchu a druhé je úprava podložia. Aj v pôvodnej PD aj v zmenenej PD sú zhodné konštrukcie celej dlažby - skladby. Je to rovnaké vo frakciách aj v hrúbkach. V tomto smere sa PD nezmenila. Pristúpili k úprave podložia, kvôli poisteniu sa, aby sa nestali prepady alebo podobné veci, drenáž dopĺňali na základe informácii, ktoré predtým nemali, na základe vyjadrenia pamiatkového úradu.
46. Podľa znaleckého posudku znalca Doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc. (ZP) do konštrukcie podložia bola oproti pôvodnej PD pridaná separačná geotextília a geomreža, dodatočne boli navrhnuté trativody s cieľom lepšie odvodniť zemnú pláň a celé dielo, projektant navrhol, miesto bezškárového ukladania žulovej dlažby, jej ukladanie s medzerou šírky 5 mm, ktorá sa vyplní kremičitým pieskom - návrh obsahuje a popisuje ďalšie úpravy.
47. Znalec uviedol len výsledky statických zaťažovacích skúšok, ktoré sa realizovali po 30.04.2016. Získané výsledky spracoval kolektív Žilinskej univerzity Žilina, na objednávku zhotoviteľa, uvádza znalec v tomto ZP so súhlasom zástupcu zhotoviteľa A. F. G.. Z analýzy výsledkov uvedených meraní vyplýva, že ani po vyhotovení nových konštrukčných vrstiev a výmene časti zemnej pláne, v zmysle návrhu z 31.05.2016, výsledky nezodpovedali vo všetkých prípadoch požadovaným hodnotám. Najnevyhovujúcejšie výsledky boli namerané na mieste sondy č. 1. Na základe ostatných meraní z 09.06.2016 sa projektant rozhodol nahradiť časť konštrukcie zo ŠO za KSC (CBGM) v hrúbke 150 mm.
48. Podľa znaleckého posudku na základe obhliadok na stavbe: „Obnova časti Námestia slobody v Prievidzi“ v meste Prievidza, štúdia a analýzy projektovej dokumentácie, technických podkladov, dokumentácie a predpisov, analýzy sond, vykonaných meraní, stanovísk zástupcov účastníkov stavby a foto dokumentácie znalec uviedol, že stavba v časti plôch Sk1, zo žulovej dlažby, nebola realizovaná v zmysle projektovej dokumentácie. Prakticky pod všetkými plochami Sk1 nebol realizovaný odkop pôvodného terénu do úrovne projektovanej zemnej pláne. Následne neboli realizované konštrukčné vrstvy podložia. Časť dlažby bola pokladaná počas nevhodného počasia pri teplotách pod bodom mrazu. Jednotlivé detaily, súvisiace s konštrukčnými hrúbkami a kvalitou, sú uvedené v čiastkových záveroch najmä odsekov 2.5.4 až 2.5.6 a 2.6 posudku. Vzhľadom na tieto skutočnosti a zistené diskrepancie medzi projektom a realizáciou diela znalec nie je schopný a nevie s istotou potvrdiť, že v prípade, ak by konštrukcia podložia bola realizovaná v zmysle PD, na diele by nedošlo k vzniku výškových nerovností na žulovej dlažbe - na plochách Sk1. Konštatoval, že absencia inžiniersko-geologického prieskumu, výskyt nevhodnej zeminy, v úrovni a pod úrovňou projektovanej zemnej pláne, mali za následok, že návrh konštrukčných vrstiev podložia nebol úplne vhodný a nezodpovedal odporúčaným riešeniam. Túto skutočnosť potvrdzuje aj séria návrhov, ktoré vyústili do konečného návrhu konštrukcie podložia, ktorý je odlišný od pôvodného návrhu projektanta. Vzhľadom na absenciu konštrukčných vrstiev pod žulovou dlažbou, je otázka ohľadne škárovania hypotetická. Skonštatoval, že v záverečnom variante projektant k takémuto riešeniu pristúpil a navrhol škáry o šírke 5 mm vyplniť kremičitým pieskom.
49. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že projektová dokumentácia bola vypracovaná v zmysle technických noriem, ale pri jej vypracovaní neboli zohľadnené všetky aspekty súvisiace najmä s kvalitou zeminy v úrovni pláne. Projektant sa v pôvodnom návrhu dostatočne nevenoval problematike odvodnenia priestoru v úrovni zemnej pláne. Okrem toho podcenil význam kvality podložia na návrh a realizáciu konštrukčných vrstiev podložia pod plochami Sk1, ktoré majú slúžiť nielen pre chodcov, ale aj pre občasnú dopravu úžitkovými vozidlami do 3,5 ton. Okrem toho podložie plôch so žulovou dlažbou Sk1 nenavrhoval autorizovaný inžinier z oblasti dopravných resp. inžinierskych stavieb.
50. Znalec uviedol, že vzhľadom na dominantné postavenie a význam diela na Námestí slobody mala medzi zúčastnenými stranami existovať lepšia a efektívnejšia koordinácia a spolupráca, s cieľom realizovať celé dielo v najvyššej kvalite nielen po estetickej, architektonickej, ale aj technickej stránke, zhotoviteľ nedodržal, počas realizácie plôch Sk1, technologickú disciplínu, zástupca zhotoviteľa nepozýval účastníkov realizácie diela a nevykonal v stavebnom denníku zápisy súvisiace s preberaním zakrývaných častí diela ako aj skúšok podložia a konštrukčných vrstiev podložia, diskutabilná sa javí činnosť technického dozoru investora, ktorý nedostatočne kontroloval zhotoviteľa najmä v priebehu realizácie zemných prác a realizácie konštrukčných vrstiev pod žulovú dlažbu (Sk1), projekt skutočného vyhotovenia, nebol vypracovaný projekčnou kanceláriou, nezdokumentoval zmeny počas realizácie diela a v skutočnosti sa jedná len o realizačný projekt, opečiatkovaný formálne. Na záver znalec
skonštatoval, že poruchy a nedostatky na predmetnej stavbe „Obnova časti Námestia slobody v Prievidzi“ v meste Prievidza, sú spôsobené viacerými príčinami v oblasti prípravy, ako aj realizácie stavebného diela. Projektová dokumentácia, nezohľadňovala v časti Sk1 základové pomery, nebola nedodržaná projektová dokumentácia, neboli dodržané technologické postupy, parametre navrhovaných a zabudovaných resp. nezabudovaných materiálov, ako aj technických noriem, vrátane absencie adekvátneho výkonu technického dozoru investora, počas realizácie tejto časti diela. Zistené skutočnosti mali za následok zníženie bezpečnosti stavby pri užívaní, spoľahlivosti, ako aj technickej a prevádzkovej životnosti predmetného diela, ktoré je súčasťou verejného priestranstva.
51. Znalec na pojednávaní uviedol, že trvá na záveroch znaleckého posudku, dielo nebolo zhotovené podľa projektovej dokumentácie, nebol riadne vedený stavebný dozor a spolupráca medzi stranami, ktoré sa zúčastnili výstavby. Následkom toho, že dielo nebolo zrealizované podľa projektu bolo to, že dlažba nebola vo vodorovnej rovine ale boli tam namerané rozdiely väčšie ako pripúšťa technická norma, výsledky merania sú v prílohách č. 13 v ZP. Príčin poklesu dlažby, resp. vád, ktoré boli zistené v priebehu realizácie, bolo viacero, ale toto bola jedna z hlavných príčin poklesu. Dlažba nebola vo vodorovnej rovine, lebo sa nedodržal projekt konštrukcie podložia. Nedá sa zodpovedať otázku, či ak by postupoval zhotoviteľ presne podľa dokumentácie, vznikli by tieto vady. To je hypotetická otázka, teraz sa to už nedá určiť a zodpovedať. Hlavné pochybenie zhotoviteľa bolo, že nebol vybraný resp. vykopaný pôvodný terén a neboli vytvorené konštrukčné vrstvy podložia podľa pôvodnej projektovej dokumentácie. Nezistil, že by nebolo možné zhotoviť dielo podľa pôvodnej dokumentácie. V projektovej dokumentácii boli niektoré nedostatky, ktoré bolo potrebné priebežne riešiť, ale to sa aj dialo. Nevie o nedostatkoch projektovej dokumentácie týkajúcich sa dlažby. Zhotoviteľ by mal upozorniť investora aj projektanta, že sú v projektovej dokumentácie nedostatky, ktoré majú vplyv na kvalitu alebo realizáciu diela. V stavebnom denníku nie sú zápisy o kontrolách únosnosti podložia resp. zakrývaných častí stavieb. Čo sa týka statických zaťažovacích skúšok únosnosti podložia, projektant predpísal hodnoty, ktoré mali byť dosiahnuté a zhotoviteľ tieto skúšky vykonal. Neboli však spravené správnym metodickým postupom, výsledky skúšok nezodpovedali realite. Pri zistení poklesu dlažby urobil projektant zmeny projektu, pretože investor projektanta o to požiadal. Nebola to razantná zmena, projektanti sa poistili, aby v prípade, ak by sa opäť nepodarilo konštrukciu vybudovať podľa modifikovanej projekt. dokumentácie, tak aby dosiahli určitú rezervu únosnosti dlažby. Projektant prišiel sám na to, že niektoré časti projektovej dokumentácie neboli spravené správne a adekvátne ju zmenil. Nebol urobený geologický prieskum a nikto nerátal s tým, že tam bude také zlé podložie. Geologický prieskum si mal dať urobiť investor, ale mohol si ho dať urobiť aj projektant. Na otázku sudcu, či sa dá exaktne povedať a vypočítať kto v akej miere niesol zodpovednosť za prvé vady, ktoré boli zistené - pokles dlažby podľa pôvodnej dokumentácie, znalec uviedol, že to by sa mohol pokúsiť určiť. Pokiaľ ide o celkovú zodpovednosť za súčasnú situáciu, tu sa v tomto prípade nedá vyjadriť pomer zodpovednosti jednotlivých strán. Dalo by sa to zistiť pri jednotlivých technických vadách.
52. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
53. Podľa § 537 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
54. Podľa § 537 ods. 3 ObZ, pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.
55. Podľa § 554 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
56. Podľa § 560 ods.1 ObZ, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
57. Podľa § 560 ods.2 ObZ, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
58. Žalobca v odvolaní namietol, že okresný súd sa nevysporiadal so svojim predchádzajúcim rozhodnutím, a že z odôvodnenia nie je jasné, na základe akých dôkazov a akým zhodnotením dospel okresný súd k záverom, ktoré sú v rozpore s jeho prechádzajúcim rozhodnutím. S uvedeným konštatovaním je možné čiastočne súhlasiť v tej časti, že okresný súd sa nevysporiadal so svojim predchádzajúcim rozhodnutím. Nie je však možné súhlasiť s tým, že by okresný súd neuviedol, na základe akých dôkazov a akým zhodnotením dospel v súčasnosti k svojim novým záverom.
59. Keďže pôvodné rozhodnutie okresného súdu nie je predmetom prieskumu v súčasnom odvolacom konaní, odvolací súd nepreskúmaval pôvodné dôvody okresného súdu, ktoré ho viedli k záveru o čiastočnej odôvodnenosti žaloby, preto sa k nim ani nemôže vyjadriť. V novom rozhodnutí, ktoré naopak predmetom odvolacieho konania je, už odvolací súd môže konštatovať, že okresný súd zhrnul skutkový stav (ods. 26 napadnutého rozhodnutia), pričom vychádzal z dôkazov vymenovaných v napadnutom rozhodnutí (ods. 17 rozhodnutia). Zároveň okresný súd závery dostatočne a presvedčivo odôvodnil, keď jednoznačne svoje rozhodnutie oprel o závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom vo veci. Súd nedisponuje odbornými znalosťami, preto v rozsahu posúdenia otázky odborného charakteru je závislý od vyjadrení odborne zdatných osôb. Zároveň sa odvolací súd nestotožnil s názorom odvolateľa, ktorý označil odôvodnenie napadnutého rozsudku za arbitrárne a nepreskúmateľné. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom v súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV.ÚS 115/03, III.ÚS 209/04). Odvolací súd rozpor právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky nezistil. Rozhodnutie súdu pritom nemusí dať odpoveď na úplne všetky námietky sporových strán, pokiaľ sa vysporiada s tými námietkami, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. V konečnom dôsledku aj skutočnosť, že v odvolaní bol žalobca schopný konkrétne označiť tie závery okresného súdu, ktoré považoval za nesprávne, naznačuje, že okresný súd dostatočne popísal, akými myšlienkovými postupmi bol vedený, keď dospel k záveru uvedenému vo výrokovej časti rozhodnutia.
60. Žalobca v odvolaní zhrnul zásadu voľného hodnotenia dôkazov, pričom namietol, že okresný súd sa v predmetnom spore nevysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo, zároveň niektoré časti odôvodnenia sú vo vzájomnom rozpore, čo sa prieči pravidlám logického myslenia. Z takto všeobecného vyjadrenia odvolací súd nie je schopný zistiť, ktoré konkrétne podstatné skutočnosti ostali nevysporiadané, ani nie je schopný zistiť, ktoré časti odôvodnenia sú vo vzájomnom rozpore priečiacom sa pravidlám logického myslenia. Keďže v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný, nie je oprávnený dopĺňať odvolacie dôvody uvedené sporovou stranou a vyjadrovať domnienky, čo mohol mať odvolateľ na mysli.
61. Žalobca v odvolaní namietol konštatovanie okresného súdu, že dohoda strán, že budú rešpektovať závery znaleckého posudku, nebola podpísaná štatutárnym zástupcom mesta a preto nezakladá práva a povinnosti pre žalovaného. Domáhal sa toho, že zo zápisu zo dňa 22.04.2016 jednoznačne vyplýva, že výsledok znaleckého posudku súdneho znalca budú rešpektovať všetky dotknuté strany a mal za to, že osoby A. H. a A. I. E. ako zástupcovia žalovaného boli oprávnení zaviazať žalovaného k takémuto druhu záväzku, keďže išlo o záväzok odborného charakteru.
62. Odvolací súd primárne uvádza, že okresný súd správne upozornil na skutočnosť, že pokiaľ by žalovaný uzatváral dohodu, pri ktorej uzatváraní by nebol dodržaný kontraktačný proces v zmysle Zákona o obecnom zriadení, takáto dohoda by žalovaného nezaväzovala. V danom prípade však nie je zrejmé, v akom zmysle namieta žalobca, že dohoda o rešpektovaní znaleckého posudku nebola dodržaná. Zo záverov znaleckého posudku totiž nevyplýva, že by zodpovednosť zhotoviteľa za vznik vád mala byť iba 50 % tak, ako sa toho v podstate domáhal žalobca pri pôvodnom podaní žaloby, kedy uvádzal, že pri nároku na zaplatenie sumy 28.638,20 Eur zohľadnil spoluúčasť vo výške 50 % na nákladoch. Samotný znalecký posudok vo svojom závere jednoznačne uviedol, že stavba časti plôch Sk1 zo žulovej dlažby nebola realizovaná v zmysle projektovej dokumentácie. Už tento jediný záver
bol postačujúci na to, aby okresný súd skonštatoval, že dielo vyhotovené žalobcom ako zhotoviteľom malo vady a že postup žalobcu, z ktorého si uplatnil nárok na zaplatenie voči žalovanému bol postupom, ktorým sa odstraňovali vady diela, za ktoré zodpovedal žalobca. Preto pokiaľ žalovaný počas celého konania zotrvával na stanovisku, že práce, ktoré boli predmetom sporu, nie sú prácami navyše, za ktoré by bol povinný dodatočne platiť samostatnú novú cenu diela, ale boli to práce, ktoré smerovali k odstráneniu vád, za ktoré zodpovedal žalobca, nejde o postup, ktorým by nerešpektoval závery znaleckého posudku súdneho znalca a teda porušil dohodu, že znalecký posudok bude rešpektovať. V konečnom dôsledku znalec na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o celkovú zodpovednosť za súčasnú situáciu, tu sa v tomto prípade nedá vyjadriť pomer zodpovednosti jednotlivých strán. Dalo by sa to zistiť pri jednotlivých technických vadách. Preto polemika o tom, či dohoda, ku ktorej strany dospeli na sedení dňa 22.04.2016 formálne zaväzovala alebo nezaväzovala žalovaného, je z pohľadu rozhodnutia vo veci samej irelevantná.
63. Žalobca uviedol, že bez ohľadu na skutočnosť, či sa žalovaný zaviazal alebo nezaviazal k rešpektovaniu záverov znaleckého posudku, tento znalecký posudok, resp. závery nenamietal. S uvedeným sa odvolací súd stotožňuje, žalovaný závery znaleckého posudku nenamietal, naopak na ne poukazoval vo vzťahu k preukázaniu svojho skutkového tvrdenia, že dielo malo vady. V zmysle uvedeného tak odvolací súd sa stotožňuje aj s konštatovaním žalobcu, že znalecký posudok je hodnoverným dôkazom a okresný súd ho rovnako za hodnoverný dôkaz vyhodnotil, keďže z jeho záverov vychádzal.
64. Žalobca namietol, že okresný súd nevychádzal z celkového znenia znaleckého posudku, ale vyňal z kontextu určité závery a neprihliadol na celkový záver, ktorý má byť pre spravodlivé rozhodnutie veci podstatný. Konkrétne poukazoval na tie závery znaleckého posudku, ktoré sa týkali vyhodnotenia projektovej dokumentácie, kedy znalec uviedol, že projektanti podcenili význam kvalitatívnych parametrov zeminy v úrovni pláne a na návrh realizáciu konštrukčných vrstiev podložia pod plochami Sk1, v tíme projektantov absentoval autorizovaný inžinier, že nedostatky sa okrem realizácie diela prejavili aj v projektovej dokumentácii, kedy konštatoval absenciu inžiniersko-geologického prieskumu, nevhodnú zeminu v úrovni a pod úrovňou zemnej pláne, návrh konštrukcie podložia, ktorá nezodpovedala odporúčanému riešeniu, ako aj na záver znaleckého posudku, že ani po vyhotovení nových konštrukčných vrstiev a výmene časti zemnej pláne v zmysle návrhu z 31.05.2016 výsledky neodpovedali vo všetkých prípadoch požadovaným hodnotám, následkom čoho sa projektant rozhodol nahradiť časť konštrukcie zo ŠD za KSC (CBGM) v hrúbke 150 mm.
65. Celkove sa teda žalobca domáhal toho, že vady, ktoré vznikli, neboli iba následkom konania žalobcu, ale boli spôsobené viacerými príčinami, a to vrátane projektovej dokumentácie, ktorá mala nedostatky, na ktoré poukázal znalec, ako aj nedostatkov na strane žalovaného, konkrétne absencie adekvátneho výkonu technického dozoru investora. Podľa žalobcu nie je zrejmé, z akých dôvodov okresný súd tieto závery nepovažoval za dostatočné na to, aby zohľadnil prípadnú zodpovednosť žalovaného a projektanta za vzniknutý stav. Okresný súd však vo svojom rozhodnutí jednoznačne zdôraznil, že v danom prípade situácia nastala v dôsledku znalcom konštatovanej skutočnosti, že dielo nebolo zhotovené podľa projektovej dokumentácie tak, ako to tvrdil žalobca.
66. Žalobca sa v snahe poukázať na ním predpokladané nedostatky projektovej dokumentácie snaží preniesť pozornosť zo skutočnosti, že on nevykonal dielo spôsobom, akým ho podľa zmluvy o dielo vykonať mal. V zmysle Obchodného zákonníka má dielo vady vtedy, pokiaľ nezodpovedá výsledku určenému v zmluve, preto pokiaľ v zmysle zmluvy o dielo bol zhotoviteľ povinný postupovať podľa projektovej dokumentácie a tento postup nedodržal (čo v konaní ani sporné nebolo), zodpovedá za vady tohto diela práve v dôsledku toho, že porušil dohodnutý postup. Zhotoviteľ v zmysle Obchodného zákonníka je považovaný za osobu, ktorá s odbornou starostlivosťou dokáže vyhodnotiť najvhodnejší postup pri zhotovovaní diela. Žalovaný ako objednávateľ trval na tom, aby dielo zhotoviteľ vykonal podľa projektovej dokumentácie, napriek tomu, že vedel o polemike ohľadom toho, či je vhodnejšie dlažbu špárovať. Tým na seba objednávateľ prevzal zodpovednosť pre prípad, ak by konečné dielo (ak by bolo zhotovené podľa projektovej dokumentácie) nezodpovedalo v dôsledku nevykonaného špárovania jeho očakávaniam. Ak by po vykonaní diela podľa projektovej dokumentácie objednávateľ zistil, že mu dlažba bez špárovania nevyhovuje, už by to nebolo spôsobené zhotoviteľom, takže voči zhotoviteľovi by si objednávateľ nemohol uplatniť nároky z vád. Z dokazovania však vyplynulo, že to nie je tento prípad.
67. Zo znaleckého posudku vyplýva jednoznačný záver, že stavba v časti plôch Sk1 zo žulovej dlažby nebola realizovaná v zmysle projektovej dokumentácie. Preto sa už nemôže ďalej zhotoviteľ brániť tým, či by k poklesu dlažby bolo došlo alebo nebolo došlo, ak by bol dodržal postup, ktorý mu vyplýval z projektovej dokumentácie. Na túto hypotetickú otázku odmietol odpovedať aj znalec, ktorý uviedol, že nevie s istotou potvrdiť, že by v prípade, ak by konštrukcia podložia bola realizovaná v zmysle projektovej dokumentácie, či by na diele došlo alebo nedošlo k vzniku výškových nerovností na žulovej dlažbe. Uvedené však nie je v prospech tvrdenia žalobcu, že celý problém vznikol v projektovej dokumentácii, naopak uvedené len potvrdzuje, že nie je vylúčené, že ak by bol žalobca postupoval v zmysle projektovej dokumentácie, vôbec k žiadnym vadám by dôjsť nemuselo. Túto skutočnosť znalec vylúčiť nevedel. Preto tvrdenie žalobcu, že vzniknutá situácia je dôsledkom nesprávnej projektovej dokumentácie, v konaní preukázané nebolo. Ostalo iba v rovine domnienky žalobcu. Vady, ktoré konštatoval znalecký posudok, pritom nie sú vadami, ktoré by zo strany zhotoviteľa mohli vzniknúť nevedome v dôsledku nedbanlivosti. Skutočnosť, že nedodržal projekt konštrukcie podložia, konkrétne nebol vykopaný pôvodný terén a neboli vytvorené konštrukčné vrstvy podložia podľa pôvodnej projektovej dokumentácie znamená, že žalobca nepostupoval v zmysle zmluvy o dielo podľa projektovej dokumentácie, spôsob zhotovenia diela si zvolil sám v rozpore s projektovou dokumentáciou a preto znáša zodpovednosť za vady, ktoré na diele vznikli.
68. V zmysle uvedeného tak ostatné závery znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, že znalec by postupoval pri tvorbe projektovej dokumentácie iným spôsobom, nezbavujú zhotoviteľa povinnosti postupovať podľa projektovej dokumentácie. Pokiaľ zhotoviteľ túto povinnosť porušil, ostatné závery znaleckého posudku ho nezbavujú zodpovednosti za vady. Práve skutočnosť, že zhotoviteľ nepostupoval podľa projektovej dokumentácie ho paradoxne pripravila o možný liberačný dôvod, kedy by mohol argumentovať tým, že on postup dodržal a preto akékoľvek vady, ktoré by potenciálne mohli vzniknúť, neboli spôsobené jeho činnosťou.
69. Zároveň nie je relevantný poukaz žalobcu na domnelé porušenie povinnosti žalovaného, pokiaľ aj znalec konštatoval, že bol zanedbaný dohľad zo strany žalovaného. V zmysle zmluvy o dielo má objednávateľ právo kontrolovať vykonávanie diela na určitom stupni kontroly, zhotoviteľ má povinnosť objednávateľa pozývať na vykonanie kontroly (ust. § 553 ObZ), čo sa prejavilo aj v Zmluve o dielo, v bode 8.15 si strany dohodli, že zhotoviteľ je povinný vopred vyzvať technický dozor objednávateľa k jednotlivým etapám vykonávania diela a na kontrolu rozostavanej časti stavby, kým za objednávateľa sa strany v bode 8.18 zmluvy dohodli, že objednávateľ počas realizácie diela má právo kontrolovať vykonanie množstva a kvality prác a priebežne zhotoviteľa upozorniť na prípadné vady s požiadavkou na ich odstránenie v primeranej lehote. Zo strany zhotoviteľa tak bola povinnosť zabezpečiť, aby objednávateľ bol informovaný o etapách vykonávania diela a o tom, že sa budú vykonávať kontroly, kým zo strany objednávateľa išlo iba o právo a nie o povinnosť. Otázka, či spôsob vykonávania / nevykonávania dohľadu je porušením povinnosti zo zmluvy (alebo zo zákona) je otázkou právnou, nie odbornou, ako taká nepatrí do kompetencie znalca. V tomto zmysle preto nie je možné prihliadať k námietkam žalobcu, ktoré sa mali týkať údajného 20% zavinenia situácie žalobcom v dôsledku toho, že nevykonával dostatočne podrobne dohľad.
70. Okresný súd tak preto prihliadol k znaleckému posudku v správnom rozsahu, bol si vedomý aj tých záverov znalca, ktoré sa týkali toho, že znalec by zvolil iný postup pri príprave projektovej dokumentácie, ale zároveň sám znalec uviedol, že nemôže potvrdiť, že by v prípade, ak by projektová dokumentácia bola dodržaná, došlo k vzniku vád a zároveň sám znalec uviedol, že projektová dokumentácia bola vypracovaná v zmysle technických noriem. Tie závery znalca, ktoré súviseli s prípadným posudzovaním postupu zvoleného v projektovej dokumentácii nemôžu zbaviť žalobcu zodpovednosti za to, že on podľa predloženej projektovej dokumentácie nepostupoval.
71. Žalobca namietol, že nesprávny záver okresného súdu o jeho zodpovednosti za vady mal vplyv aj na posúdenie následných nárokov, konkrétne nárokov uplatnených za dodávku žltej žuly do skladu žalovaného za práce, v ktorých odstraňoval vady diela a úhradu ceny za ostatné zemné a stavebné práce súvisiace so zmenou projektovej dokumentácie. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, a to vo vzťahu k tomu, že okresný súd veľmi konkrétne špecifikoval, že všetky časti nároku, ktoré si uplatňuje žalobca voči žalovanému súvisia so skutočnosťou, že sa odstraňovali vady diela, za ktoré zodpovedá žalobca. Pokiaľ žalobca zodpovedá za vady diela, sám znáša náklady na odstránenie
vád, pretože je povinný dielo odovzdať bez vád, teda riadne vykonané. Pokiaľ dielo vykoná s vadami a vzniknú náklady na odstránenie týchto vád, tieto znáša zhotoviteľ.
72. Skutočnosť, že odstraňovanie vád prebiehalo podľa projektovej dokumentácie, ktorá bola v závere čiastočne zmenená, nepotvrdzuje vadnosť projektovej dokumentácie, na základe ktorej začal v zmysle zmluvy o dielo vyhotovovať. Nová projektová dokumentácia odstraňovala vady diela, ktoré vôbec nemuseli vzniknúť, pokiaľ by pôvodná projektová dokumentácia bola dodržaná. Opakovaná domnienka žalobcu, že tomu tak nie je, pretože pôvodná projektová dokumentácia bola chybná, sa už nedá ani potvrdiť, ani vyvrátiť, ako to konštatoval znalec. Uvedenú situáciu spôsobil sám žalobca, ktorý podľa nej nepostupoval, napriek tomu, že to bolo jeho povinnosťou. V tejto súvislosti sa vyjadroval aj projektant, ktorý na pojednávaní uviedol, že problém vznikol tým, že presakovaná voda vymývala nesprávne použitú frakciu lôžka a nemohla prenikať do drenážnej vrstvy, ktorá nebola zrealizovaná. Upozornil tiež na to, že mesiac trvalo, kým strany hľadali príčinu poklesu dlažby, keďže zhotoviteľ zatajil, že nedodržal projektovú dokumentáciu ohľadom podlažia. Koniec koncov, sám znalec na pojednávaní uviedol, že nezistil, že by nebolo možné zhotoviť dielo podľa pôvodnej dokumentácie.
73. Potreba vyhotovenia novej, upravenej projektovej dokumentácie, bola vyvolaná práve tým, že vadným plnením došlo k vadám diela. Je prirodzené, že pokiaľ už došlo k ďalšiemu posunu pri vyhotovení projektovej dokumentácie, boli vzaté do úvahy aj nové zistenia (odvodnenie hornej časti námestia), ktoré pred zadaním projektu projektovej dokumentácie známe neboli. Ako vyplynulo zo skutkových tvrdení žalobcu, kontrolný deň, na ktorom Krajský pamiatkový úrad vzniesol požiadavku na elimináciu vlhnutia pamätníka bol 28.10.2015, teda už v čase, keď pôvodná projektová dokumentácia bola vypracovaná. Preto ani nesporný fakt, že vo finálnej fáze projektovej dokumentácie vzali do úvahy potrebu odvodnenia nepotvrdzuje, že by pôvodná projektová dokumentácia bola urobená ako vadná v rozpore s normami alebo spôsobujúca tie vady, ku ktorým došlo (pokles dlažby).
74. Žalobca v odvolaní namietol nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu aj vo vzťahu k sume uplatnenej žalobou. Pokiaľ ide o jednotlivé položky, ktoré si uplatnil žalobca v rámci sumy 54.648,11 Eur, tieto sú len veľmi stručným spôsobom uvedené v podaní zo dňa 03.02.2020, ktorým navrhol zmenu žalobného petitu. V položke 2.342,10 Eur s DPH je uvedené, že má ísť o úhradu dodávky pepitovej žuly na požiadanie žalovaného na doplnenie a údržbu v rámci záruky, pričom však v spise sa nenachádza žiaden dôkaz, z ktorého by požiadanie žalovaného na doplnenie a údržbu v rámci záruky vyplývalo, nachádza sa tam však Dodatok č. 1 k zmluve o dielo, z ktorého jednoznačne vyplýva, že cena diela je dohodou za kompletnú dodávku predmetu zmluvy, a to vo výške 413.417,50 Eur s DPH. Samostatnú dohodu o dodávke žuly, ktorá by bola nad rámec zmluvy o dielo, v konaní žalobca ani nepredložil. Pokiaľ ide o úhradu ceny za realizáciu časti diela súvisiacu s uložením geomreže a drenážou zemnej pláne (7.518,20 s DPH), ako aj úhradu ceny za ostatné zemné a stavebné práce (46.470,80 Eur s DPH), tieto okresný súd správne identifikoval ako práce a náklady, ktoré súviseli s odstraňovaním vád diela. Náklady na odstraňovanie vád diela je povinný znášať zhotoviteľ, ktorý vady diela spôsobil. Uvedené je pritom zrejmé z odôvodnenia okresného súdu, preto námietka odvolateľa, že nie je jasné, z akých dôvodov by mal niesť zodpovednosť za tieto náklady, je nedôvodná. Identifikácia uvedených nákladov ako nových nákladov za nové technické riešenie v konaní preukázaná nebola, naopak v konaní z predložených skutkových tvrdení aj dôkazov vyplýva, že išlo o odstraňovanie vád spôsobených žalobcom.
75. Žalobca namietol, že okresný súd sa nevysporiadal s tým, že nastala zmena projektovej dokumentácie a teda zmena záväzných pokynov žalovaného. Okresný súd v ods. 31 napadnutého rozhodnutia odôvodnil, že pokiaľ žalobca žiadal úhradu prác za vykonanie drenáže medzi pamätníkom a fontánou, bolo nesporné medzi stranami a poukazoval na to i zástupca žalobcu v písomnej komunikácii, že nebola zmluvne dohodnutá a nebola zahrnutá v projektovej dokumentácii. Okresný súd k tomu uviedol, že uvedené by potom bolo možné subsumovať pod ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadom bezdôvodného obohatenia, avšak následne takýto záver odmietol s poukazom na to, že išlo o práce a materiál vyvolané novým riešením, ktorým sa odstraňovali vady diela, za ktoré zodpovedá žalobca. Skutočnosť, že okresný súd označil konečný postup za „nové riešenie“ pritom nie je vyjadrením skutočnosti, že išlo o nové práce naviac, je iba vyjadrením toho, že pôvodné vady, ktoré vznikli v dôsledku toho, že nebola dodržaná projektová dokumentácia bolo nutné odstrániť a na ich odstránenie bolo zvolené riešenie, ktoré sa čiastočne odchyľovalo od pôvodnej projektovej dokumentácie. Stále však išlo iba o dôsledok skutočnosti, že žalobca v dôsledku nesprávneho postupu spôsobil vady diela. V princípe za odstránenie vád diela zodpovedá žalobca ako zhotoviteľ, teda žalobca mohol trvať na
tom, že bude postupovať podľa pôvodnej projektovej dokumentácie. Zrejme však aj sám akceptoval skutočnosť, že na základe vzniknutej situácie poklesu dlažby bolo vhodné túto skutočnosť odstrániť postupom v zmysle projektovej dokumentácie, ktorá bola nanovo predložená žalobcovi ako zhotoviteľovi. Tým, že ju akceptoval, sa podarilo vady diela odstrániť a z jeho strany tak došlo k splneniu povinnosti vykonať a odovzdať dielo.
76. Práve preto, že odstránenie vady diela nie je možné stotožňovať so zmenou diela, ako správne žalobca v odvolaní uviedol, bol záver okresného súdu správny, keďže v prípade konania žalobcu išlo práve o odstránenie vady diela, nešlo o zmenu diela. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na vyjadrenia svedkov, osobitne odpoveď znalca na otázku, či funkčné poruchy súvisiace s poklesom dlažby zavinil výlučne zhotoviteľ, kedy znalec uviedol primárne áno. Uviedol tiež, že boli aj nedostatky projektovej dokumentácie, ktoré ale nemali až taký vplyv. Na otázku, nakoľko sú dokumentácie odlišné, či sa menila hrúbka, šírka vrstiev podlažia znalec uviedol, šírka sa nemenila, hrúbky sa menili a zmena konštrukčných vrstiev nebola razantná, bola to modifikovaná zmena vzhľadom na to, čo sa zistilo pri prvom poklese dlažby, kedy sa projektanti ďalej poistili, aby dosiahli určitú rezervu únosnosti dlažby. Vo vzťahu k hodnoteniu projektovej dokumentácie zo strany žalobcu pri odvodnení aj znalec uviedol, že pokiaľ mal projektant informáciu, že spodná voda je 2m pod terénom, nemusel sa tým zaoberať.
77. Žalobca namietol, že nesprávny záver okresného súdu mal následne vplyv potom aj na posúdenie vzájomnej žaloby, kedy okresný súd nesprávne vychádzal zo záveru, že celú situáciu zapríčinil žalobca, pričom žalobca namietol, že k odovzdaniu diela v zmysle dohody nemohlo dôjsť s odkazom na vis maior, a to konkrétne z dôvodu nepriaznivého počasia, ďalej z dôvodu nesúladu projektovej dokumentácie s miestom realizácie diela, kedy rozobral časť schodov z pepitovej dlažby, čo trvalo 16 dní a v dôsledku toho, že zmena projektovej dokumentácie, za ktorú zodpovedá žalovaný, v trvaní 71 dní.
78. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na vis maior, okresný súd správne aplikoval ust. § 300 ObZ, v zmysle ktorého je zodpovednosť vo vzťahu k zmluvnej pokute absolútne objektívna, tzn. že ani keby nastali okolnosti, ktoré sú v zmysle ust. § 374 ods. 1 ObZ okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť (napr. nevhodné počasie), nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Preto aj za predpokladu, že by náhle došlo k prírodnej katastrofe, nepredpokladaným zmenám počasia, zemetraseniu alebo čomusi podobnému, v zmysle Obchodného zákonníka to nemá vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu a ten, kto poruší povinnosť, je povinný tú zmluvnú pokutu zaplatiť napriek tomu, že svoju povinnosť nemohol splniť v dôsledku napr. prírodnej katastrofy.
79. Pokiaľ ide o nesúlad projektovej dokumentácie vo vzťahu k schodom, táto časť tvrdenia nebola žiadnym spôsobom preukázaná a nie je možné ju verifikovať, odvolací súd môže konštatovať iba toľko, že spôsob vykonania diela je v zásade vecou zhotoviteľa, ktorý je s odbornou starostlivosťou povinný zistiť, že projektová dokumentácia nie je súladná s miestom realizácie diela a upozorniť na to, pričom v konaní bola uvedená zmienka o tom, že zhotoviteľ upozornil na vodu v hornej časti námestia, ale pokiaľ ide o rozoberanie schodov, toto predmetom dokazovania nebolo.
80. Odvolací súd tak prisvedčil iba námietke žalovaného, ktorou namietol, že nemohol pokračovať v odstraňovaní vád diela, dokým mu nebola predložená finálna verzia projektovej dokumentácie vzťahujúcej sa na odstraňovanie vád diela. Správne upozornil, že v tejto súvislosti došlo k omeškaniu veriteľa, ktoré vylučuje, aby došlo k omeškaniu dlžníka. Žalobca poukázal na ust. § 365 ods. 4 ObZ, ktoré nepripúšťa, aby sa dlžník dostal do omeškania, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
81. V konaní nebolo sporné, že žalobca ku dňu 23.05.2016 prerušil práce, o čom bol aj záznam v stavebnom denníku, pričom zároveň nebolo sporné, že predtým práce vykonával, ako vyplynulo z listinných dôkazov predložených žalobcom a z časovej osi, ktorá vyplynula zo skutkových tvrdení žalobcu a žalovaného: 19.04.2016 v rámci kontrolného dňa, na ktorom bol prítomný aj zástupca poisťovne Allianz, sa zaviazal žalovaný do 22.04. predložiť nejaké riešenie situácie, keďže boli zistené vady. Až predložením znaleckého posudku sa stalo zrejmým, že nebola dodržaná zmluva o dielo v rozsahu postupu podľa projektovej dokumentácie, v dôsledku čoho žalovaný predložil žalobcovi prostredníctvom projektovej dokumentácie návrh zmien. Prvý návrh predložil 02.05. ďalšie potom 05.05. a 11.05., pričom 12.05. už žalobca reagoval, že neustále zmeny mu bránia v realizácii diela a bude nútený dielo prerušiť, k čomu skutočne došlo 23.05, ako to vyplýva z dokazovania (zo záznamu
v stavebnom denníku). V konaní ďalej nebolo sporné, že verzia zmien, ktorá mala byť záväzná, bola predložená 24.05., avšak i tá sa ešte opakovane menila a posledná záväzná zmena bola 10.06., čo opäť vyplýva aj zo zápisu v stavebnom denníku. Pokiaľ teda žalobca mohol opäť začať pracovať až 10.06., pretože dovtedy nebola zo strany žalobcu odovzdaná žalovanému záverečná finálna verzia projektovej dokumentácie vzťahujúcej sa na odstránenie vád diela, nie je za obdobie od 23.05.2016 do 09.06.2016 (18 dní) možné konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k omeškaniu, keďže v omeškaní bol veriteľ. Od 10.06. bol potom už žalobca schopný postupovať podľa finálnej verzie odstránenia vád a nie je sporné, že 27.06. došlo k započatiu odovzdávania, ktoré vyvrcholilo 29.06.2016, kedy bolo dielo protokolárne prevzaté. Za obdobie od 23.05. do 09.06.2016 tak uplynulo 18 dní, kedy nebol žalobca v omeškaní v dôsledku omeškania veriteľa, čo znamená, že žalobca nebol v omeškaní 88 dní, ale 70 dní (88-18). Pri dojednanej zmluvnej pokute 165,- Eur denne tak nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovaného voči žalobcovi predstavuje 70 x 165, t.j. 11.550,- Eur.
82. Odvolací súd preto v časti 2.970,- Eur, ktoré predstavujú zmluvnú pokutu za 18 dní vyhovel žalobcovi a rozhodnutie okresného súdu v druhej výrokovej vete postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 11.550,- Eur. Odvolací súd pri právnom posúdení omeškania dlžníka vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktorý zistil skutkový stav na základe vykonaného dokazovania (stavebným denníkom) a zo skutkových tvrdení strán, ktoré ani neboli sporné (že ku 23.05. došlo k prerušeniu prác a 10.06 bola odovzdaná posledná verzia projektovej dokumentácie).
83. Odvolací súd konštatuje, že zmena rozhodnutia nastala iba v dôsledku iného právneho hodnotenia, kedy iným spôsobom posúdil omeškanie dlžníka, pričom však skutkový stav nebol sporný a nebolo nutné ho na základe pojednávania dopĺňať alebo opakovať. Zároveň k otázke počtu dní omeškania sa strany v predchádzajúcom konaní vyjadrovali, v tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na pojednávanie zo dňa 03.05.2022, kedy sa žalobca domáhal aplikácie ust. § 365 ods. 4 v spojení s § 370 ObZ, k čomu mal žalovaný možnosť sa na pojednávaní vyjadriť. Aplikácie ustanovenia, ktoré použil odvolací súd, sa tak v štádiu sporu pred súdom prvej inštancie strana sporu domáhala a zároveň druhá strana mala procesnú možnosť sa k jeho použitiu vyjadriť, čo v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Obdo/1/201 (publikovaného ako rozhodnutie 48/2020) umožňuje odvolaciemu súdu rozhodnúť aj bez toho, aby osobitne doručoval stranám výzvu v zmysle ust. § 382 CSP.
84. Odvolací súd tiež konštatuje, že pokiaľ sa vyjadroval v rámci rozsahu odvolacích námietok aj k tým námietkam žalobcu, ktoré tento nemal zodpovedané okresným súdom, postupoval tak podľa ust. § 387 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého je odvolací súd povinný zaoberať sa podstatnými vyjadreniami strán, pokiaľ sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, pričom však odvolací súd poukazuje na to, že uvedené ustanovenie sa aplikuje v kontexte ust. § 380 ods. 1 CSP, kedy je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi.
85. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v potvrdenom rozsahu vecne správne, preto ho podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
86. V rozsahu určenia výšky zmluvnej pokuty rozhodnutie okresného súdu v zmysle § 388 CSP zmenil, na základe čoho zmenil aj rozhodnutie v súvisiacom výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Keďže žalovaný bol konaní úspešný v rozsahu zamietnutia žaloby žalovanej sumy 54.648,11 Eur, ako aj v rozsahu vyhovenia vzájomnej žalobe o zaplatenie zmluvnej pokuty 11.550 Eur a naopak neúspešný bol len v rozsahu zamietnutej časti na zaplatenie zmluvnej pokuty 2.970 Eur, úspech žalobcu je 95,71 % (zo základu 69.168,11 Eur uspel v sume 66.198,11 Eur). Žalobca bol úspešný v časti zamietnutej žaloby na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.970 Eur a neúspešný v časti o zaplatenie 54.648,11 Eur a o zaplatenie 11.550 Eur, preto jeho úspech predstavoval 4,29 % (zo základu 69.168,11 Eur uspel v sume 2.970 Eur). Pomer úspechu žalovaného a žalobcu vo veci je potom v zmysle § 255 ods. 2 CSP 91,42 % (95,71 % - 4,29 %).
87. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi v pomere 91,42 %, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní zo základu 69.168,11 Eur úspešný v 95,71 %, teda v rozsahu odvolania voči nároku na zaplatenie 66.198,11 Eur (54.648,11 + 11.550). Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný v 4,29 %, teda v rozsahu v akom odvolací súd vyhovel žalobcovi vo výške 2.970 Eur. Pomer úspechu
sporových strán je preto 91,42 Eur. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
88. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).