Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/170/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Aleny Mikovej, v právnom spore žalobcu: JUDr. D. H., P., O. XX, V.. XX.X.XXXX, zastúpeného Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., Bratislava, Ďumbierska 3F, IČO: 36 836 460, za ktorého ako konateľ koná advokát Mgr. Matúš Kanis, proti žalovanej: Ing. P. J., P. XXX, N. Q. - N., V.. X.X.XXXX, zastúpenej advokátom JUDr. Peter Konvičný, Košice, Rázusova 1, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č. k. - 239 zo 6. júla 2021

rozhodol:

P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu v rozsahu týkajúcom sa trvalého spôsobu odstránenia príspevkov zo sociálnej siete Facebook zverejnených prostredníctvom užívateľského účtu s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ z 28.8.2020 o 15.39 hod., 30.8.2020 o 12.05 hod. a 10.9.2020 o 17.16 hod., zamietavý výrok uznesenia Okresného súdu Košice - okolie č. k. - 239 zo 6.7.2021 v rozsahu späťvzatia návrhu z r u š u j e a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu zrušenia z a s t a v u j e . Zamietavý výrok uznesenia vo zvyšku p o t v r d z u j e . Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) zhora označeným uznesením ako v poradí druhým nariadil neodkladné opatrenie, ktorým pred neoprávnenými zásahmi do práva na ochranu osobnosti žalobcu zo strany žalovanej tomuto poskytol dočasnú súdnu ochranu uložením povinnosti žalovanej zdržať sa verejného šírenia informácií o tom, že žalobca bráni styku žalovanej s jej synom, je stíhaný Národnou kriminálnou agentúrou, pácha trestné činy korupcie a obchodovania s ľuďmi, ako aj trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, je súčasťou justičnej mafie a korumpuje sudcov alebo kohokoľvek iného v snahe dosiahnuť finančné obohatenie a tiež verejného šírenia prirovnaním žalobcu k osobe R. Q. a v šírení informácií označujúcich akékoľvek osoby ako „opičky“ žalobcu, to všetko až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a zamietol návrh vo zvyšku, t. j. v rozsahu, ktorým žalobca sa domáhal, aby žalovanej bolo uložené trvalým spôsobom odstrániť zo sociálnej siete Facebook v návrhu doslovne uvedené konkrétne časti príspevkov zverejnených prostredníctvom užívateľského účtu s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ v dňoch 8.9.2020 o 16,47 hod., 22.9.2020 o 18,13 hod., 4.9.2020 o 20,13 hod. a 9.9.2020 o 17,46 hod., resp. aj celé príspevky zverejnené na tom istom mieste v návrhu žalobcu označené dátumom a časom ich zverejnenia ako 28.8.2020 o 15,39 hod., 30.8.2020 o 12,05 hod. a 10.9.2020 o 17,16 hod. a napokon, aby rovnakým spôsobom jej bolo uložené na tom istom mieste dátumom a časom zdieľania označený celý príspevok používateľa Plus jeden deň uverejnený 7.9.2020 o 9,30 hod. odstrániť trvalým spôsobom, zamietol; žalobcovi zároveň uložil povinnosť do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať proti žalovanej žalobu o ochranu osobnosti a tiež rozhodol o trovách konania. 2. Vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listín k nemu pripojených súd zistil, že žalobca nevyhnutnú potrebu úpravy pomerov strán odôvodňoval bezodkladnou potrebou

zakročiť proti šikanóznemu protiprávnemu a nebezpečnému konaniu žalovanej, kedy sa jej súdnou cestou obmedzí možnosť šíriť o žalobcovi informácie, ktorými dehonestuje a poškodzuje jeho dobré meno. Podľa žalobcu bez takejto úpravy bezprostredne hrozí ujma na jeho právach spočívajúca v tom, že žalovanej bude aj ďalej umožnené vážne poškodzovať jeho osobnostné práva a jeho spoločenská diskreditácia na základe žalovanou šírených nepravdivých a difamujúcich informácií o jeho osobe tak bude pokračovať a prehlbovať sa, nakoľko žalovaná sústavným spôsobom naďalej pokračuje vo svojom konaní. Súd mal za preukázané, že žalovaná v júni 2019 založila a odvtedy spravuje na sociálnej sieti Facebook skupinu s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ (cez 13 000 sledovateľov), v ktorej zo strany žalovanej neustále dochádza (i) k uvádzaniu nepravdivých skutočností o žalobcovi, (ii) k očierňovaniu jeho dobrého mena, ktoré je nevyhnutné na výkon jeho povolania (advokácie), k vytváraniu verejného nátlaku na žalobcu, aby opustil Slovenskú advokátsku komoru (ďalej len „SAK“) a stav advokátov, a tiež (iii) k urážke a zverejňovaniu nepravdivých informácií o žalobcovi, čo prerástlo z invektív týkajúcich sa výkonu jeho povolania do osobných invektív voči jeho rodine, do vulgarizmov a osobného osočovania. 3. Žalobca má za to, že takýto stav je neudržateľný a bráni mu v bežnom živote, zasahuje jeho rodinu, ako aj výkon jeho povolania. Pri opise skutkového stavu žalobca pri každom spornom príspevku presne uviedol aj jednotlivé vyjadrenia žalovanej, ktoré podľa jeho názoru sú hrubo nepravdivé a skresľujúce, ohrozujúce jeho osobu, ako aj jeho rodinu a sú spôsobilé poškodiť jeho dobré meno. Podľa žalobcu žalovaná v sporných príspevkoch nevyberaným spôsobom osobu žalobcu spája s porušovaním zákonov Slovenskej republiky, s páchaním trestného činu korupcie, s protekčným konaním vo vzťahu k rodine žalobcu, s protizákonnou spoluprácou so sudcami, s porušovaním stavovských predpisov a s parazitovaním na jej prípade za účelom majetkového prospechu. Žalovaná zároveň zneužíva momentálnu spoločenskú situáciu a prevládajúce nálady v spoločnosti, keď meno žalobcu spája s negatívne známymi kauzami s cieľom prostredníctvom zmienených spoločenských emócií ešte intenzívnejšie poškodiť dobré meno žalobcu. 4. Žalovaná tvrdenia žalobcu o potrebe neodkladnej úpravy pomerov strán označila za ničím nepreukázané, zavádzajúce a nepravdivé a účelovo vytrhnuté z celého kontextu okolností, za akých došlo k aktivite žalovanej na sociálnej sieti Facebook a účelovo prezentované tak, aby navodili dojem, že žalovaná údajne protiprávne zasahuje do práva žalobcu na ochranu jeho osobnosti. Podľa nej sporné žalobcom označené príspevky obsahujú len tvrdenia, resp. jej hodnotiace úsudky (kritiku) o korupčnom správaní sa žalobcu, ktoré skutočnosti vo vzťahu k žalobcovi na verejnosti už boli prezentované zo strany tretích osôb (viaceré médiá s celoštátnou pôsobnosťou, resp. s celoštátnym dosahom), voči ktorým podľa jej vedomostí žalobca do dnešného dňa nerealizoval akékoľvek právne kroky, hoci z viacerých skutočností a nahrávok vyplýva, že žalobca by sa mal dopúšťať korupčného správania. Kroky v tomto smere žalobca realizuje len voči žalovanej, a podľa nej nie je preto možné hovoriť o existencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov, či o hrozbe vzniku alebo rozširovania škody či inej ujmy, prípadne o hrozbe zhoršenia právnej pozície žalobcu. 5. Vo vzťahu k navrhovanej povinnosti formou neodkladného opatrenia zo sociálnej siete Facebook trvalým spôsobom odstrániť sporné príspevky žalovaná sa bránila o. i. tvrdením, že v období po vydaní prvého uznesenia z 20.10.2020 o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým návrhu žalobcu bolo vyhovené v celom rozsahu, v exekučnom konaní pod hrozbou uloženia pokuty bola donútená a z Facebooku trvalým spôsobom odstránila všetky sporné príspevky v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie z 20.1.2020 a žalobca tak tento svoj cieľ už dosiahol. Vzhľadom na skutočnosť, že sporné príspevky na sociálnej sieti Facebook sa už nenachádzajú, čo do trvalého odstránenia sporných príspevkov zo sociálnej siete Facebook nevidí opodstatnenosť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že žalobca do dnešného dňa nepodal vo veci žiadnu žalobu o ochranu osobnosti, podľa žalovanej nasvedčuje jednoznačne len tomu, že sám žalobca riešenie spornej situácie nepovažuje za naliehavé, ale snažil sa len zneužiť inštitút neodkladného opatrenia na dosiahnutie trvalého odstránenia sporných príspevkov žalovanej zo sociálnej siete Facebook len na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie a následnej exekúcie bez toho, aby musel v konaní náležite preukázať, že týmito spornými príspevkami došlo k protiprávnemu zásahu do jeho osobnostných práv, resp. bez toho, aby žalovanej bolo umožnené sa proti uplatneným nárokom žalobcu na súde de facto akokoľvek brániť. 6. Žalobca podaním súdu doručeným 8.6.2021 uviedol, že tvrdenie žalovanej o trvalom vymazaní príspevkov špecifikovaných v uznesení nie sú pravdivé, o čom ako dôkaz predložil konkrétne fotografie príspevkov zo 4.9., 8.9., 9.9. a 22.9.2020 vyhotovené po vyhotovení podania žalovanej, v ktorom táto uvádza, že k ich trvalému odstráneniu už došlo.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a nasl. o neodkladných opatreniach, ďalej podľa a SR, tiež podľa čl. 10 ods. 1 a 2 a čl. 17 ods. 1 a 2 ústavného , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena verzus právo na slobodu prejavu a právo vyjadrovať svoje názory, právo vyhľadávať a šíriť informácie) a tiež podľa a 13 o. z. o ochrane osobnosti a v súlade s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR vyslovil, že v prípade konfliktu na jednej strane práva na slobodu prejavu a práva na informácie a na druhej strane práva na ochranu osobnosti, každý takýto konflikt treba riešiť prostredníctvom zásady spravodlivej rovnováhy a hľadať vyvážený vzťah medzi SR garantovaným právom na ochranu cti, dôstojnosti, či súkromia a slobody prejavu a právom na informácie, pričom základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, pokým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca k popretiu iného práva alebo slobody, pričom v zásade platí, že ochrana osobnosti a súkromia bežného občana má prednosť pred právom na slobodu prejavu a na informácie. Konštatoval, že občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby sa poskytuje len proti takému zásahu do osobnostných práv, ktorý možno kvalifikovať ako neoprávnený, t. j. protiprávny, nedovolený a v rozpore s objektívnym právom, ktorý možno vyvolať zverejnením nielen nepravdivých údajov týkajúcich sa dobrej povesti fyzickej osoby, ale aj zverejnením síce pravdivých skutkových tvrdení, ale osočujúcej povahy, pôsobiacich difamačne, vyvolávajúcich znevažujúci dojem alebo uverejnením hodnotiacich úsudkov (kritiky), pokiaľ sú neoprávnené, vybočujú z hraníc vecnosti, konkrétnosti a primeranosti čo do obsahu a formy. Pravdivosť hodnotiacich úsudkov nepodlieha dokazovaniu, v takom prípade sa skúma, či existoval dostatočný skutkový podklad pre napadnuté úsudky. 8. Vzhľadom na uvedené zásady v prípade stretu subjektívneho práva žalobcu a práva žalovanej na slobodu prejavu, ku ktorému v posudzovanej veci došlo, za predpoklad správneho rozhodnutia súdu považoval test primeranosti zohľadňujúci okolnosti na oboch procesných stranách, pričom na žalobcu ako osoby domáhajúcej sa ochrany osobnosti a s tými súvisiacich nárokov ide predovšetkým o to, do akého práva, koho, čím, s akou intenzitou a s akými dôsledkami bolo zasiahnuté a na strane osoby, proti ktorej návrh smeruje, ide o to, aké boli ciele a zvolené prostriedky uplatnenia slobody prejavu, súčasťou ktorej môže byť aj kritika, ktorá (a to aj oprávnená), aby napĺňala znaky neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti, musí byť a) vecná (nie zahmlievajúca alebo škandalizujúca), b) pravdivá (vychádzajúca z pravdivých podkladov) a c) primeraná (čo do spôsobu, účelu, obsahu a formy); jej cieľom má byť náprava určitého negatívneho javu, okolnosti alebo správania sa, nie však urážka, poníženie, zosmiešnenie, či škandalizácia alebo zneváženie ľudskej dôstojnosti. 9. Vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listín k nemu pripojených, ktoré posúdil v zmysle citovaných zákonných ustanovení a pravidiel poskytnutia súdnej ochrany ústavným právom v prípade ich kolízie, súd prvej inštancie po zvážení, že žalobca popiera, aby akýmkoľvek spôsobom manažoval marenie kontaktu žalovanej s jej maloletým synom, že pácha trestnú činnosť a rovnako namieta prirovnávanie jeho osoby s korupčnou kauzou R. Q., bráni sa, že nie je a ani nebol trestne stíhaný pre trestný čin obchodovania s ľuďmi a odmieta prepojenia na súdy, nie je vyšetrovaný Národnou kriminálnou agentúrou a nie je vyšetrovaný žiadnym orgánom činným v trestnom konaní z páchania trestných činov a žalovanou predložený návrh na disciplinárne konanie proti nemu sa netýka takého jeho konania, ktorým by žalobca žalovanej mal brániť v styku s jej synom, či páchať trestný čin korupcie, obchodovania s ľuďmi, zneužívania právomoci verejného činiteľa, či spolupracovať či byť členom justičnej mafie alebo kohokoľvek korumpovať, dospel k záveru, že v danom prípade predbežne v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia s prihliadnutím na vyššie uvedené by bolo predčasné tvrdiť, že pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana žalobcovi, je vylúčená. Dospel k záveru, že žalobca opisom rozhodujúcich skutočností podložených predloženými listinnými dôkazmi pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení dostatočným spôsobom osvedčil pravdepodobnosť, že sporné výroky žalovanej sú spôsobilé narušiť (zasiahnuť) chránené osobnostné práva žalobcu. 10. Súd mal za preukázané, že žalovaná vytvorila a spravuje na sociálnej sieti Facebook skupinu s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“, ktorá aktuálne má cez 13 000 sledovateľov, žalovaná o svojom spore o úprave výkonu rodičovských práv k maloletému dieťaťu s otcom maloletého, ktorého právnym zástupcom je žalobca, komunikuje prostredníctvom sociálnych sietí, a to intenzívnym spôsobom, pravidelným zverejňovaním príspevkov, ktoré obsahujú urážlivé a hanlivé tvrdenia o. i. na osobu žalobcu, spájajúce tohto s páchaním trestnej činnosti či spoločensky odsudzovanej činnosti, spájaním jeho mena s mediálne negatívne známymi kauzami, ktoré možno považovať za objektívne spôsobilé privodiť ujmu na právach žalobcu, a to práva na ochranu občianskej cti, súkromia, mena a prejavov osobnej povahy, ktoré sú chránené ustanovením a nasl. o. z., čím žalobca

dostatočne osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach a potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Súd preto považoval prvú zo zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia (osvedčenie uplatneného nároku) za danú. 11. S poukazom na judikatúru najvyšších súdnych autorít (rozhodnutie NS SR R 45/2000 a sp. zn. ), ale aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. , súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobcu, že vyjadreniami žalovanej z jej strany došlo k prekročeniu medzí vecnej kritiky primeranej sledovanému legitímnemu cieľu, ktorú by žalobca bol povinný strpieť. S ohľadom na popísané a osvedčené skutkové okolnosti danej veci nemal pochýb, že konanie žalovanej spočíva v hrubom, spoločensky neakceptovateľnom znevažovaní žalobcu a je konaním, ktoré nemôže požívať súdnu ochranu. Z jej výrokov je evidentná najmä snaha hrubými urážkami znevážiť jeho osobu a tieto sú objektívne spôsobilé ohroziť osobnostné práva žalobcu, a to aj napriek tomu, že žalobca ako advokát je osobou verejného záujmu a je povinný znášať nižšiu mieru kritiky ako iný občan, pričom za daných okolností považoval za absolútne bezpredmetné, aké pohnútky žalovanú viedli k vyššie uvedeným útokom voči žalobcovi, nakoľko forma a obsah jej výrokov obsiahnutých v inkriminovaných príspevkoch je takého charakteru, ktorý bezpochyby je spôsobilý narušiť (zasiahnuť) chránené osobnostné práva (súkromie) žalobcu. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie v rozsahu povinností žalovanej zdržať sa zverejňovania šírenia informácií o žalobcovi, že jej bráni v styku s jej synom, že je stíhaný Národnou kriminálnou agentúrou, pácha trestné činy korupcie a obchodovania s ľuďmi a zneužívania právomoci verejného činiteľa, je súčasťou justičnej mafie a korumpuje sudcov a šírenia prirovnaní žalobcu k osobe R. Q. a informácií označujúcich akékoľvek osoby ako „opičky žalobcu“, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel s odôvodnením, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal dôvodnosť nariadenia ním navrhovaného neodkladného opatrenia. Mal za to, že v tomto rozsahu nedôjde k porušeniu zásady proporcionality ani ku kolízii ochrany osobnostných práv na strane žalobcu a slobody prejavu na strane žalovanej a zároveň objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha. 12. Na základe uvedeného v súlade s ustanovením súd prvej inštancie žalobcovi uložil povinnosť proti žalovanej v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu o ochranu osobnosti a súčasne určil, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas, t. j. do právoplatného skončenia konania vo veci samej ( ). Strany zároveň poučil, že splnenie uloženej povinnosti podať žalobu stranou domáhajúcou sa ochrany svojich práv je podmienkou zachovania právnych účinkov predmetného neodkladného opatrenia s tým, že pokiaľ k podaniu žaloby v súdom určenej lehote nedôjde, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší postupom v zmysle . 13. Pokiaľ ide o návrh na odstránenie všetkých žalobcom označených príspevkov trvalým spôsobom, po zvážení, že ide o príspevky zverejnené na facebookovom profile skupiny s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ minimálne od septembra 2020 a ak tieto aj predstavujú zásah do osobnosti žalobcu, súd za právne významné považoval, že tento zásah už nastal, a v danom prípade ponechaním inkriminovaných príspevkov už preto nehrozí zásah do práv žalobcu a jeho negatívne dôsledky budú môcť byť odstraňované až v konaní vo veci samej. Vychádzal pri tom z úvahy, že ak vôbec, tak zásah v najväčšej intenzite nastal zverejnením inkriminovaných príspevkov a ich ponechanie už nemôže privodiť žalobcovi vyššiu ujmu, než už nastala. Súd bol preto toho názoru, že ak sa žalobca domnieva, že niektoré z už uverejnených informácií boli nepravdivé a spôsobilé privodiť mu určitú ujmu, musí byť aj v jeho záujme dosiahnuť trvalé odstránenie následkov tohto zásahu, čoho sa môže domáhať žalobou vo veci samej v sporovom konaní pri rešpektovaní jeho základných princípov, ako sú princíp prejednací a princíp rovnosti zbraní, keď bude možné po vykonaní dokazovania posúdiť, či zverejnené informácie (nie) sú pravdivé a či (nie) sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do práv žalobcu (65. odsek odôvodnenia). Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu povinnosti trvalým spôsobom odstrániť žalobcom označené príspevky, resp. odstrániť ich presne vymedzené časti ako nedôvodné zamietol. 14. Vzhľadom na to, že ani jedna zo sporových strán nemala plný úspech vo veci s odkazom na ustanovenie súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 15. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu zamietnutia návrhu a závisiaceho výroku o trovách konania žalobca podáva odvolanie. Súdu predovšetkým vytýka jednak to, že na rovnakom a nezmenenom skutkovom základe, na akom 20.10.2020 návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, týmto v poradí druhým uznesením návrhu žalobcu vyhovel už len sčasti, pričom prvé jeho rozhodnutie na odvolanie žalovanej odvolacím súdom bolo zrušené výlučne z procesných dôvodov, t. j. nebola mu vytýkaná otázka skutkových zistení ani právneho posúdenia predmetnej veci a jednak mu vytýka, že dôkladne ani nezdôvodnil odklon od tohto svojho predošlého rozhodnutia, namietajúc tým porušenie princípu právnej istoty zakotvenej v .

16. Odvolateľ sa nemôže stotožniť s argumentáciu súdu obsiahnutou v 65. odseku odôvodnenia napadnutého uznesenia, že samotným zverejnením príspevkov žalovanej už došlo k primárnemu zásahu do práv žalobcu, a tento v súčasnosti už nepredstavuje pre žalobcu hrozbu. Namieta, že sporné príspevky na sociálnej sieti Facebook sú voľne dostupné a sú trvalým prejavom osoby zverejňujúcej tieto informácie, t. j. s týmito do dnešného dňa sa môžu oboznamovať stále ďalšie osoby. Príspevky sú trvalého charakteru, a teda so zvyšujúcim sa počtom ľudí oboznamujúcich sa s užívateľským účtom žalovanej rovnako sa zvyšuje aj povedomie o žalovanou zverejňovaných príspevkoch, čím postavenie žalobcu v spoločnosti a verejná mienka o ňom časom stále sa väčšmi zhoršuje. Má za to, že neexistuje legitímny dôvod na uprednostnenie práva žalovanej na slobodu prejavu pred právom žalobcu na ochranu osobnosti, odrážajúceho sa v ponechaní žalobcom špecifikovaných príspevkov na sociálnej sieti tak, že s týmito naďalej sa môže oboznamovať široká verejnosť. Ponechaním predmetných príspevkov vo verejne dostupnej sfére žalovaná naďalej formuje verejnú mienku o žalobcovi negatívnym spôsobom, čím tento naďalej a rovnako je poškodzovaný na svojich právach na úkor konania žalovanej, ktorej konaniu súd napadnutým uznesením celkom zrejme neopodstatnene poskytol neprimeranú výhodu. 17. S odkazom na rozhodovaciu prax konajúceho okresného súdu v iných veciach s identickým skutkovým a právnym stavom veci pri zachovaní totožnosti sporových strán (č. k. - 195 a sp. zn. ), v ktorých súd prvej inštancie jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, napadnuté uznesenie v zamietavom výroku žalobcovi sa javí ako prekvapivé, nedostatočne odôvodnené a najmä nemajúce právnu oporu v ustálenej rozhodovacej činnosti súdov vrátane súdov vyššej inštancie. V dôsledku uvedeného má za to, že napadnutým zamietavým výrokom v značnej miere bol porušený princíp právnej istoty, z ktorého konceptu vychádza celý procesný postup v rámci civilných konaní, ako aj, a najmä, ochrana osobnostných práv žalobcu. 18. Odvolateľ sa nestotožňuje s posúdením skutkového a právneho stavu súdom prvej inštancie ani v tom, že tento zásah do osobnostných práv žalobcu vyhodnotil ako jednorazový bez zohľadnenia trvajúceho ohrozenia žalobcových práv spočívajúcich v ďalšom šírení urážlivého, nepravdivého a difamačného obsahu príspevkov žalovanej. V tomto smere odkazuje na názor odvolacieho súdu, ktorý tento vyslovil v inej veci, že „obdobné príspevky majú spôsobilosť zasahovať do práv dotknutej osoby po celú dobu, kedy sú tieto zverejnené a verejnosti dostupné“. 19. Obsahom odvolania žalobcu je aj čiastočné späťvzatie návrhu, a to v rozsahu príspevkov žalovanej zverejnených v dňoch 28.8.2020 o 15.39 hod., 30.8.2020 o 12.05 hod. a 10.9.2020 o 17.16 hod. Dôvodom späťvzatia je skutočnosť, že medzičasom došlo k trvalému odstráneniu sporných príspevkov. 20. Zo všetkých týchto dôvodov žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie návrhu. 21. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdiť. Podľa nej žalobca neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, v ktorých ako odvolateľ vidí naplnenie daných odvolacích dôvodov. Podľa nej súd prvej inštancie nebol viazaný svojím predchádzajúcim rozhodnutím v tejto veci potom, ako predmetné rozhodnutie bolo zrušené odvolacím súdom a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na opätovné prejednanie a rozhodnutie, nejde preto o porušenie princípu právnej istoty. Prízvukuje, že súd v prípade prvého rozhodnutia rozhodoval výlučne len na základe tvrdení prezentovaných žalobcom, kým po zrušení uznesenia v prípade druhého rozhodnutia už vychádzal aj z obrany žalovanej a súdu prvej inštancie nič nebránilo v tom, aby v prípade druhého rozhodovania dospel k inému záveru, ako prezentoval v prípade prvého rozhodnutia, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Hoci odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie z 20.10.2020 v tejto veci zrušil z procesných dôvodov, tento vonkoncom neposudzoval, či súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci, resp. či vec správne právne posúdil, nakoľko to vzhľadom na porušenie procesných práv žalovanej nepovažoval za potrebné. Z uvedeného dôvodu obranu žalobcu, v zmysle ktorej odvolací súd súdu prvej inštancie nevytkol pochybenie v otázke skutkového zistenia alebo právneho posúdenia veci, žalovaná považuje za absolútne bezpredmetnú. 22. Pokiaľ žalobca namieta porušenie princípu právnej istoty s odkazom na a ako na ustálenú rozhodovaciu prax odvoláva sa na dve rozhodnutia konajúceho okresného súdu (z tohto jedno neprávoplatné) a na jedno rozhodnutie odvolacieho súdu, žalovaná namieta, že autoritami, aké má na mysli daný článok, sú jedine Najvyšší súd SR a Ústavný súd SR. Žalobcom zmienené rozhodnutie podľa nej preto nielenže nie je možné považovať za rozhodnutia najvyššej súdnej autority, ale v ich súvislosti s nimi taktiež nie je možné hovoriť ani o ustálenej súdnej praxi. Keďže žalobca v odvolaní neuviedol žiadne rozhodnutia najvyššej súdnej autority, ktoré by zároveň mali charakter ustálenej súdnej praxe, z obsahu ktorých by vyplývalo, že napadnuté výroky uznesenia súdu prvej inštancie boli vydané v rozpore s týmito

rozhodnutiami, nie je možné vonkoncom akceptovať jeho účelové tvrdenia, podľa ktorých uznesením súdu prvej inštancie by malo dôjsť k porušeniu princípu právnej istoty. 23. Pokiaľ žalobca namieta nedostatok odôvodnenia súdu prvej inštancie, žalovaná poukazuje na 65. odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd podrobne odôvodnil, prečo zamietol návrh žalobcu v rozsahu trvalého odstránenia jednotlivých príspevkov, resp. ich častí. 24. V ďalšom obsahu vyjadrenia žalovaná opakuje svoje stanovisko z priebehu konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k absencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, t. j. absencii naliehavej, nevyhnutnej a bezprostrednej potreby upraviť určité právne vzťahy medzi stranami, ako aj svoje stanovisko o jej neprimeranom obmedzení ako povinnej osoby v prípade trvalého odstránenia sporných príspevkov, v dôsledku čoho nariadené neodkladné opatrenie stráca dočasný charakter. 25. Podľa sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že neexistuje bezodkladná potreba úpravy pomerov, t. j. nehrozí vznik ani rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne zhoršenie právnej pozície strany sporu, zverejnením sporných príspevkov zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu už nastal (ak nastal), a preto ponechaním sporných príspevkov na sociálnej sieti Facebook (obzvlášť, ak medzičasom bolo na účte „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ pridaných už pomerne dosť iných príspevkov, v dôsledku čoho nie sú sporné príspevky aktuálne priamo viditeľné, resp. pre ich prečítanie by v súčasnosti musela byť vyvinutá enormná aktivita, aby bolo možné tieto príspevky na účte „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ vôbec nájsť), už nehrozí zásah do práva žalobcu. Okrem toho žalovaná zdôrazňuje, že väčšina sporných príspevkov obsahovala tvrdenia, resp. hodnotiace úsudky žalovanej, ktoré vychádzali z informácií, ktoré boli vopred medializované tretími osobami (médiami), a to najmä TV JOJ, ktoré prostredníctvom reportáží verejne prezentovali o žalobcovi informácie, z ktorých žalovaná pri sporných príspevkoch taktiež vychádzala. 26. V neposlednom rade žalovaná znova sa bráni, že sporné príspevky, ktorých trvalého odstránenia žalobca sa domáha vzhľadom na žalobcom iniciovanú exekúciu, boli už dávno odstránené. Z toho dôvodu žalovaná sa nestotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v 65. odseku, nakoľko pri tomto závere súd vychádzal zo žalobcom predložených screenshotov vyhotovených ešte pred odstránením sporných príspevkov zo sociálnej siete Facebook. 27. Žalobca v odvolacej replike zotrváva na svojom právnom názore, že súd prvej inštancie bol povinný buď rozhodnúť rovnako ako 20.10.2020 alebo v prípade, že došlo k zmene po právnej alebo skutkovej stránke, takúto zmenu riadne odôvodniť, čo sa v danom prípade nestalo, v dôsledku čoho došlo k porušeniu princípu právnej istoty. Za absurdné považuje tvrdenie žalovanej, podľa ktorého odstránenie príspevku na sociálnej sieti spôsobí nenávratný stav, v dôsledku čoho žalovaná by akokoľvek neprimerane bola ukrátená na svojich právach. Pokiaľ žalovaná na svoju obranu uvádza, že vo svojich príspevkoch len tlmočila názory a vyhotovila hodnotiace úsudky na základe informácií šírených o žalobcovi najmä médiami, v tomto smere žalobca uvádza, že v informáciách zverejnených médiami osoba žalobcu priamo spomínaná nebola, pričom tieto informácie s osobou žalobcu spojila práve žalovaná. Trvá na stanovisku, že sporné príspevky zverejňované žalovanou zo sociálnej siete Facebook odstránené neboli, a to ani napriek vedeniu exekučného konania a poukazuje na to, že na ním predkladaných printscreenoch sú zachytené aj dátumy ich vyhotovenia, nepravdivosť tvrdení žalovanej v tomto smere je preto ľahko preukázateľná. 28. Žalovaná v odvolacej duplike opätovne sa vyjadruje k otázkam v jej skoršom vyjadrení už prezentovaným a zotrváva na svojom stanovisku, že trvalým odstránením príspevkov dochádza k nenávratnému zásahu a toto svoje stanovisko aj podrobne odôvodňuje. Trvá na všetkých svojich doterajších podaniach a vyjadreniach vo veci. 29. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s uznesením súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ( a a nasl. o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 30. Vyhovujúci výrok uznesenia a na neho sa vzťahujúci závisiaci výrok o povinnosti žalobcu podať žalobu vo veci samej v súdom stanovenej lehote, odvolaním nie sú dotknuté, tieto výroky nadobudli preto právoplatnosť (4.8.2021) a z toho dôvodu nemohli byť predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba zamietavý výrok a od neho závisiaci výrok o trovách konania ( ). 31. Podľa , (1) ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. (2) Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

32. V posudzovanej veci v rozsahu tvrdeného zásahu obsahom príspevkov žalovanej zverejnených v dňoch 28.8.2020 o 15.39 hod., 30.8.2020 o 12.05 hod. a 10.9.2020 o 17.16 hod. na jej facebookovom účte „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ došlo k procesnej situácii predpokladanej ustanovením , pričom žalovaná podaním z 13.12.2021 odvolaciemu súdu vyjadrila svoj súhlas so späťvzatím. Odvolací súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pripustil preto čiastočné späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie súdu prvej inštancie v tomto rozsahu zrušil a konanie v rozsahu zrušenia podľa , , veta druhá zastavil.

33. Uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu, v ktorom ostalo predmetom odvolacieho prieskumu, je vecne správne a jeho vecnú správnosť nie sú spôsobilé spochybniť ani odvolacie námietky žalobcu. Odvolací súd v plnej miere sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu uloženia povinnosti žalovanej trvalým spôsobom odstrániť sporné príspevky, a to najmä z dôvodu, že ani podľa právneho názoru odvolacieho súdu žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, keďže ani len neosvedčil existenciu takých okolností, ktoré by mohli vyústiť do záveru o neodkladnosti potreby dočasnej úpravy pomerov strán ním navrhovaným neodkladným opatrením, najmä vzhľadom na ním opísané skutkové okolnosti neosvedčil, že by nebolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby táto súdna ochrana jeho práv prípadne bola poskytnutá až prípadným meritórnym rozhodnutím vo veci samej, čo je základnou podmienkou pre aplikáciu procesného inštitútu neodkladného opatrenia v prospech jeho navrhovateľa. Je totiž na žalobcovi ako navrhovateľovi neodkladného opatrenia, aby v procesnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označil také skutočnosti a okolnosti, ktoré sú spôsobilé aspoň osvedčiť tvrdenú naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán, aby opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež zrejme uviesť, akého neodkladného opatrenia sa domáha, prečo práve proti označenému žalovanému jeho právo je dané a aby k návrhu pripojil listiny osvedčujúce ním tvrdené skutočnosti. V rámci posudzovania návrhu z hľadiska jeho opodstatnenosti je potom na súde posúdiť, či navrhovateľom neodkladného opatrenia uvádzané skutočnosti (ne)odôvodňujú súdnu ochranu vo forme ním navrhovaného neodkladného opatrenia. Ak súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodmietne, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Pre neodkladné opatrenie je pritom rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

34. Odvolací súd z odvolania žalobcu získal vedomosť o tom, že príspevky typu, ako sa proti ich obsahu a forme zverejnenia žalobca domáha ochrany v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, žalovaná o žalobcovi zverejňovala už aj v priebehu roka 2019 a aj pred augustom 2020 (žalobca vo vzťahu k nim súdnej ochrany sa domáha v konaní sp. zn. ), t. j. k zásahom do práva na ochranu jeho osobnosti už aj v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie v tejto veci dochádzalo už aj oveľa skôr, než príspevkami, za zverejnenie ktorých ochrany sa domáha v tomto súdnom konaní. Vzhľadom na to, že v tu posudzovanom súdnom konaní žalobca navrhovanej dočasnej úpravy prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia tvrdiac bližšie nekonkretizovanú existenciu neodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov strán pre porušenie jeho práv, sa domáha po viac ako roku od trvania podľa neho nezákonného stavu, správne sú závery súdu prvej inštancie, že za tejto procesnej situácie niet potreby bezodkladnej úpravy pomerov v predmetnom spore navrhovaným neodkladným opatrením, a to vzhľadom na už vyvolané následky šírením žalobcom vytýkaných informácií o žalobcovi obsiahnutých v sporných príspevkov, pominúc pritom obranu žalovanej, že ona nie je autorkou informácií, pre zverejnenie ktorých žalobca sa domáha súdnej ochrany. Pokiaľ v sporných príspevkoch obsiahnuté tvrdenia žalovanej na adresu žalobcu nemajú vecný podklad a sú nepravdivé a spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu jeho osobnosti, v tom prípade tento zásah nepriaznivé následky na dobrej povesti žalobcu už aj vyvolal, a preto žalobcom navrhované neodkladné opatrenie neprinesie nápravu, pokiaľ by súd návrhu žalobcu aj vyhovel. Ani pre žalobcu vyhovujúce uznesenie súdu o nariadení ním navrhovaného neodkladného opatrenia nezabráni totiž tomu, aby ľudia, ktorí si sporné príspevky už prečítali a zdieľali (a podľa počtu sledovateľov skupiny „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ ich nie je málo), alebo o informáciách o žalobcovi v nich obsiahnutých vedia inak, tieto o žalobcovi ďalej nešírili medzi sebou, pokiaľ tak budú chcieť konať. V dnešnej dobe všeobecnej a jednoduchej dostupnosti internetu ani navrhovaným neodkladným opatrením ukladajúcim povinnosť žalovanej s odstupom viac ako roka po tvrdenom zásahu (čas rozhodovania súdu prvej inštancie),

nemožno preto zabrániť šíreniu informácií z príspevkov o žalobcovi, a to ani tých, ktoré prípadne aj sú spôsobilým zásahom do práva na ochranu jeho osobnosti. 35. Vzhľadom na tieto závery možno konštatovať, že žalobca v podstate ani neuviedol, prečo je potrebné pomery strán upraviť bezodkladne ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej týmto výnimočným prostriedkom súdnej ochrany vo forme navrhovaného neodkladného opatrenia, a prečo s ich úpravou vzhľadom na aj tak už od roku 2019 trvajúce následky vytýkaného zásahu nie je možné vyčkať do ich konečnej úpravy poskytnutej právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Z týchto dôvodov časový moment zverejnenia sporných príspevkov je podstatný a ex post už nie je možné dosiahnuť súdnu ochranu neodkladným opatrením. 36. Okrem toho správnosť rozhodnutia súdu v tejto veci, hoci na jej základe odvolací súd rozhodovať nemohol ( , a contrario), potvrdzuje aj skutočnosť, že minimálne už v čase rozhodovania odvolacieho súdu (ak nie už aj pred 6. júlom 2021) ani jeden zo sporných príspevkov na predmetnom facebookovom účte žalovanej sa už nenachádza, nenachádza sa tam ani stopa po nich, t. j. bežný užívateľ nemôže získať vedomosti o tom, že sporné príspevky sa na danom účte v minulosti vôbec vyskytovali, či aký bol ich obsah, došlo k ich odstráneniu trvalým spôsobom. 37. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa o porušení princípu právnej istoty súdom prvej inštancie tým, že na rovnakom a nezmenenom skutkovom základe v poradí druhým uznesením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel už len sčasti, hoci predchádzajúcim uznesením z 20.10.2020 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vyhovené v celom rozsahu, odvolací súd zrušil výlučne z procesných dôvodov, t. j. nebola mu vytýkaná otázka skutkových zistení ani právneho posúdenia predmetnej veci, je potrebné si uvedomiť, že uznesenie z 20.10.2020 bolo zrušené, čo znamená, že dané uznesenie prestalo existovať, súd ním nebol viazaný a nebol ani povinný následne rozhodnúť rovnako, ako rozhodol v predchádzajúcom prípade, a to bez ohľadu na to, či (ne)došlo k zmene skutkových okolností a bez ohľadu na to, že toto odvolacím súdom bolo zrušené len z procesných dôvodov. Súd prvej inštancie po zrušení uznesenia z 20.10.2020 o návrhu mohol rozhodnúť akokoľvek, žiadne ustanovenie procesného predpisu tým neporušil. Rovnako odôvodnenie odklonu rozhodnutia súdu od svojho predchádzajúceho rozhodnutia v obdobnej veci prichádza do úvahy len v prípade, ak dané rozhodnutie je právoplatné, čo nie je prípad posudzovanej veci, pretože uznesenie z 20.10.2020 právoplatnosť nikdy nenadobudlo. 38. Pokiaľ odvolateľ porušenie princípu právnej istoty vidí v skutočnosti, že či už konajúci okresný súd v iných jeho veciach rovnakého skutkového aj právneho základu alebo v jednom prípade aj odvolací súd rozhodol v jeho prospech v celom rozsahu, pričom súd prvej inštancie v tejto veci odklon od tohto rozhodovania nijako neodôvodnil, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie ani nebol povinný tak urobiť. Ako správne v tejto súvislosti namieta aj žalovaná, okrem toho, že nejde o ustálenú súdnu prax, skutočne nejde ani o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, ktorými sú len Najvyšší súd SR a Ústavný súd SR, preto súd prvej inštancie v danej veci odklon od rozhodovania iných senátov daného súdu a ani odvolacieho súdu nebol povinný odôvodňovať ( ), a súd prvej inštancie v tejto veci postupoval preto správne, ak spôsobom ich rozhodovania sa nezaoberal ani okrajovo. 39. Z uvedených dôvodov odvolacie dôvody žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, s dôvodmi ktorého odvolací súd v plnom rozsahu sa stotožňuje a na tieto poukazuje, a napadnuté uznesenie ako vecne správne preto potvrdil ( ). 40. Pretože rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v posudzovanej veci nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí ( , a contrario), odvolací súd postupom podľa zrušil závisiaci výrok o trovách konania. O nároku na náhradu trov aj tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodne v rámci rozhodnutia, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej ( ) alebo v prípade, že zo strany žalobcu k iniciovaniu takéhoto konania do 3.9.2021 prípadne nedošlo, v rámci rozhodnutia v zmysle , ku ktorému súd prvej inštancie pristúpi aj bez návrhu.

41. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

S výnimkou prípadov ustanovených v v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).