Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_7Csp-50-2019.pdf
PDF · 112.25 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/50/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobkyne: X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., G. XX/X, toho času bytom D. XX/X, F. L., O. proti žalovanému : Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený : JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Bratislava, Majerníkova 3/A, v konaní o vzájomnej žalobe, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa o zaplatenie sumy 1050 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia zamieta v celom rozsahu.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovanému sa proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 35,48%, o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 30.04.2019, domáhal zaplatenia istiny 1600 eur, odplaty vo výške 448 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, poplatkov za upomienky vo výške 180 eur, zmluvného úroku vo výške 68,50% ročne zo sumy 1600 eur od 29.04.2015 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1600 eur od 30.04.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 404202390 dňa 29.04.2015, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1600 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť žalovaná spolu s odplatou, úrokom z poskytnutého úveru, termín konečnej splatnosti bol 29.04.2016.V zmysle Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, sa dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úver v lehote dohodnutej v zmluve, žalovaná sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur.
2. Žalovaná dňa 25.01.2020 doručila súdu vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhala voči žalobcovi zaplatenia sumy 1050 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 350 eur od 12.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 350 eur od 10.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 350 eur od 30.09.2019 do zaplatenia, a súčasne zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenie vo výške 500 eur. uviedla, že so žalobcom uzatvorila štyri zmluvy a to zmluvu č. 401000916 z 20.04.2013 s istinou 600 eur, vo vzťahu ktorej zaplatila 1206 eur, zmluva č. 404201268 z 13.05.2013 s istinou 350 eur, vo vzťahu ktorej zaplatila 726 eur, zmluvu č. 404202073 z 20.11.2014 s istinou 1000 eur, vo vzťahu ktorej zaplatila 1830 eur, a zmluvu č. 404202390 s istinou 1600 eur, ktoré je predmetom sporu, na ktorú uhradila sumu 1050 eur. Pred uzatvorením zmluvy č. 404202390 zo dňa 29.04.2015 bolo na strane žalobu bezdôvodné obohatenie vo výške 1812 eur, pričom je známe, že zmluvy žalobcu vždy porušovali práva spotrebiteľov,
a vždy boli bezúročné a bez poplatkov, vyplatením sumy 1600 eur na základe zmluvy č. 404202390 z 29.04.2015 sa bezdôvodné obohatenie znížilo na 212 eur, plnením v roku 2019 bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu narástlo na sumu 1262 eur. Pohľadávku z bezdôvodného obohatenia započítava proti pohľadávke žalobcu na plnenie zo sumy 550 eur, pohľadávky sa stretli v rôznych časoch, k prvému došlo uzatvorením zmluvy z 20.04.2013, kedy presne prišlo k stretu nie je známe, bolo to ale pred uplynutím dvojročnej subjektívnej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zostala jej tak pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré nemožno započítať voči žiadnej pohľadávke žalobcu, vo výške 1262 eur, suma 212 eur sa zrejme premlčala. Preto si vzájomnou žalobou uplatňuje sumu vo výške 1050 eur spolu s úrokom z omeškania. Okrem toho si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur, pre priznanie ktorého zákon stanovuje predpoklady a to uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti na súde a úspech v konaní, v ktorom si spotrebiteľ uplatňuje práva. Žalobca obťažuje žalovanú telefonátmi, SMS správy neposiela, pretože má rakúske telefónne číslo. Žalobca vytvára nátlak na žalovanú posielaním upomienok, pričom jedna z listín má dokonca v záhlaví uvedené predvolanie. Takto sa žalobca snažil dostať plnenie, na ktoré nemá nárok, pričom svoje povinnosti voči žalovanej si neplnil. Správanie žalobcu napĺňa podstatu nekalej obchodnej praktiky podľa § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z.
3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom, č. k. 7Csp/50/2019-151 zo dňa 03.03.2020 tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 1050 eur s príslušenstvom zastavil (výrok I.) uložil žalovanej (resp. žalobkyni pre účely konania o vzájomnej žaloby) povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 550 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1600 eur od 30.04.2016 do 09.08.2019, zo sumy 1250 eur od 10.08.2019 do 09.09.2019, zo sumy 900 eur od 10.09.2019 do 30.09.2019, zo sumy 550 eur od 01.10.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.), zamietol vzájomnú žalobu (výrok IV.), žalobcovi (v konaní o vzájomnej žalobe žalovaný) priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 41,54% (výrok V.), žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe (výrok VI.).
4. Proti tomuto rozsudku v častiach jeho výrokov II., IV. a V. podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Poukázala na danosť odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku vo veci samej a V. výroku o náhrade trov konania potvrdil a v časti výrokov IV. a VI. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní uložil súdu zaoberať sa vzájomnou žalobou s tým, aby dodržal procesný postup podľa § 181 ods. 2 CSP.
5. Súd na prejednanie veci opätovne nariadil pojednávanie, pričom právny zástupca žalovaného, ako aj samotná žalobkyňa ospravedlnili svoju neúčasť. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobkyne, žalovaného, ako aj jeho právneho zástupcu, pretože mal splnené podmienky podľa § 180 CSP, strany konania o odročenie pojednávania nežiadali a vo veci bolo možné rozhodnúť aj bez prítomnosti strán sporu na základe listinných dôkazov. Súd vykonal pojednávanie podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu (v znení účinnom od 27.11.2021), z dôvodu, že vec nezniesla ďalší odklad, pretože išlo o vec, ktorá je už toho času staršou ako 1 rok (vecou reštančnou). Podľa názoru súdu vec nezniesla odklad aj z dôvodu už pomerne dlhotrvajúcej pandémie, ktorá výrazne negatívnym spôsobom ovplyvnila narastanie počtu vecí v senáte, a spôsobila predlžovanie konaní.
6. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 29.04.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 404202390, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1600 eur, ktorý mal byť podľa zmluvy poskytnutý zmenkou, pričom žalovaná podpisom potvrdila prevzatie zmenky. Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v dohodnutom termíne predstavuje sumu 1544 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 3144 eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 448 eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 28%. Úrok vo výške 68,50% ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo je v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 1096 eur. Žalovaná sa zaviazala celkovú čiastku 3144 eur, ak nie je dohodnuté inak, zaplatiť do 29.04.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli,
že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane 29.04.2016. Okrem toho podľa zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur. Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30 eur, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Spotrebiteľ berie na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 16,98%.
7. Z potvrdení ERSTE vyplýva, že žalovaná uhradila dňa 08.08.2019 sumu 350 eur, dňa 06.09.2019 sumu 350 eur, dňa 27.09.2019 sumu 350 eur.
8. Z odpovede žalobcu zo dňa 20.12.2019 vyplýva, že úverové zmluvy č. 404202073, č. 404201268, č. 40100916 má žalovaná uhradené v plnej výške, pričom žiadosti o poskytnutie, resp. zaslanie predmetných zmlúv nemôže vyhovieť, pretože podľa § 20e zákona č. 129/2010 Z.z. je povinný viesť evidenciu zmlúv a zmluvných dokumentov lehote 5 rokov od zániku zmlúv.
9. Podľa zmluvy č. 404201268 zo dňa 20.11.2014 vyplýva, že žalobca a žalovaná uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1000 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť do 20.11.2015 spolu s odplatou a úrokom vo výške 830 eur, t.j. zaviazala sa vrátiť sumu 1830 eur. Odplata za poskytnutie úveru je vo výške 300 eur, RPMN je vo výške 30%, priemerná RPMN vo výške 15,89%, úrok vo výške 53 eur. Termín konečnej splatnosti úveru a doba trvania zmluvy je do 20.11.2015.
10. Podľa listiny označenej ako predvolanie vo veci splácania pôžičky, číslo zmluvy 404202390, zo dňa 20.08.2015 vyplýva, že žalobca upozorňuje žalovanú, že sa dostala do omeškania s úhradou tretej splátky vo výške 262 eur, splatnej dňa 05.08.2015, pričom bola upovedomená o tom, že ak neuhradí chýbajúce splátky, stane sa splatným celý dlh naraz.
11. Z výpisu úhrad vyplýva, že splátka k úhrade 05.06.2015 vo výške 262 eur, k 05.07.2015 vo výške 262 eur, k 05.08.2015 vo výške 262 eur, k 05.09.2015 vo výške 262 eur, k 05.10.2015 vo výške 262 eur, k 05.11.2015 vo výške 262 eur, k 05.12.2015 vo výške 262 eur, k 05.1.2016 vo výške 262 eur, k 05.02.2016 vo výške 262 eur, k 05.03.2016 vo výške 262 eur, k 05.03.2016 vo výške 262 eur, k 05.04.2016 vo výške 262 eur, k 05.05.2016 vo výške 262 eur, zostáva uhradiť 3144 eur.
12. Listom zo dňa 20.06.2015 bola žalovaná upovedomená o tom, že eviduje žalobca neuhradenú splátku vo výške 262 eur, splatnú dňa 05.06.2015.
13. Listom zo dňa 20.07.2015 bola žalovaná upovedomená o tom, že eviduje žalobca neuhradenú splátku vo výške 262 eur, splatnú dňa 05.07.2015.
14. Podľa výzvy na úhradu zo dňa 10.09.2015 bola žalovaná vyzvaná na úhradu omeškaných splátok v počte 4 vo výške 1048 eur, pokuty vo výške 30 eur do 7 dní k zmluve č. 404202390 od doručenia tejto výzvy.
15. Podľa výpisu z klientskej zóny zo stránky www.pohotovost.sk <http://www.pohotovost.sk> vyplýva, že zmluva č. 404201268 zo dňa 13.05.2013 bola uhradená, úver vo výške 350 eur, celková dlžná suma 726 eur, splatené 726 eur.
16. Podľa výpisu z klientskej zóny zo stránky www.pohotovost.sk <http://www.pohotovost.sk> vyplýva, že zmluva č. 404202073 zo dňa 20.11.2014 bola uhradená, úver vo výške 1000 eur, celková dlžná suma 1830 eur, splatené 1830 eur.
17. Podľa výpisu z klientskej zóny zo stránky www.pohotovost.sk <http://www.pohotovost.sk> vyplýva, že zmluva č. 40100916 zo dňa 20.04.2013 bola uhradená, úver vo výške 600 eur, celková dlžná suma 1206 eur, splatené 1206 eur.
18. Podľa výpisu z klientskej zóny zo stránky www.pohotovost.sk <http://www.pohotovost.sk> vyplýva, že zmluva č. 404202390 zo dňa 29.04.2015, úver vo výške 1600 eur, celková dlžná suma 16213,34 eur, splatené 1050 eur.
19. Podľa výpisu z klientskej zóny zo stránky www.pohotovost.sk <http://www.pohotovost.sk> vyplýva zoznam zmlúv žalovanej nasledovne : zmluva č. 404201268 zo dňa 13.05.2013 úver vo výške 350 eur
- uhradená, zmluva č. 404202073 zo dňa 20.11.2014 úver vo výške 1000 eur - uhradená, zmluva č. 401000916 zo dňa 20.04.2013 úver vo výške 600 eur - uhradená, zmluva č. 404202390 zo dňa 29.04.2015 vo výške 1600 eur.
20. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
21. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
22. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
24. Súd prvej inštancie viazaný právnym a vecne vysloveným názorom odvolacieho súdu, opätovne vykonal dokazovanie, pričom predmetom konania po zrušení v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie zostala iba vzájomná žaloba žalobkyne, t. j. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1050 eur s príslušenstvom primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur. Zároveň žalobkyňa požadovala priznať náhradu trov konania.
25. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. O plnenie bez právneho dôvodu (pod slovom plnenie treba rozumieť najčastejšie peňažné plnenie) ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Pre záver o ( ne ) dôvodnosti nároku titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu ( ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka ) je treba , aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že žalovaný ( v akej konkrétnej výške ) bezdôvodné obohatenie získal, že mu ( v akej konkrétnej výške ) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011).
26. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k opätovnému, predovšetkým k rovnakému záveru, že vzájomná žaloba o zaplatenie sumy 1050 eur je nedôvodná v celom rozsahu, keďže súd dospel k záveru, že nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu žalovaným. V tejto súvislosti, súd poznamenáva, že žalobkyni nemohol vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, pretože jej skutkové tvrdenia ohľadne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno považovať za právne relevantné, predovšetkým riadne podložené a preukázané dôkazmi. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia,
jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením si dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Žalobkyňa teda odvodzovala svoj nárok od všeobecných skutkových tvrdení týkajúcich sa porušovania práva spotrebiteľov žalovaným, ktoré neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Takáto argumentácia nemôže byť spôsobilá založiť záver súdu, že riadnym splatením úverov v plnej výške, t. j. odplaty v zmluvne dojednanom rozsahu nad rámec požičanej istiny prišlo z dôvodu hypotetického považovania všetkých úverových zmlúv za bezúročné a bezpoplatkové k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Súd nemá pozitívnu vedomosť, žeby v prípade viacerých úverových zmlúv, ktoré žalobkyňa uzatvorila so žalovaným prišlo vyhláseniu ich bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Podľa názoru súdu žalovaný sa nijakým spôsobom neobohatil, zo strany žalobkyne prišlo len k plneniu si svojich zmluvných povinností, ktorá skutočnosť automaticky nezakladá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia kumuláciou platieb nad istinu úveru.
27. Súd opätovne ďalej poznamenáva skutočnosti, ktorú už uviedol vo svojom prvom rozsudku. Argumentácia žalobkyne, že vyplatením sumy 1600 eur na základe zmluvy č. 404202390 z 29.04.2015, sa bezdôvodné obohatenie žalovaného zo sumy 1812 eur, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie získané na základe zmlúv č. 401000916, 404201268, 404202073 a to pred uzatvorením zmluvy č. 404202390 z 29.04.2015, znížilo na 212 eur, pričom plnením žalobkyne v roku 2019 sa bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného zvýšilo na sumu 1262 eur, neobstojí. Ako už bolo vyššie konštatované žalobkyňa úvery na základe zmluvy č. 401000916 zo dňa 20.04.2013, č. 404201268 zo dňa 13.05.2013, zmluvy č. 404202073 z 20.11.2014, podľa jej vyjadrenia uhradila pred uzatvorením zmluvy č. 404202390 zo dňa 29.04.2015, pričom úvery na základe zmlúv č. 401000916 a č. 404201268 uhradila už v roku 2014, je potrebné považovať prípadný nárok (ktorý jej nemohol vzniknúť) žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom predmetných zmlúv za premlčaný, keďže objektívna premlčacia doba je určená nezávisle na subjektívnych dôvodoch dotknutých osôb a vždy začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že vyplatením sumy 1600 eur na základe zmluvy č. 404202390 z 29.04.2015 sa malo bezdôvodné obohatenie žalovaného znížiť na sumu 212 eur a plnením žalobkyne v roku 2019 malo bezdôvodné obohatenie žalovaného narásť na sumu 1262 eur. Je potrebné si uvedomiť, že každý zmluvný vzťah má svoj právny základ, a každú zmluvu je potrebné posudzovať osobitne a nemožno súhlasiť s tým, že pokiaľ žalobkyni bola vyplatená suma 1600 eur, prípadné bezdôvodné obohatenie (čo v konaní nebolo ani preukázané) na strane žalovaného sa malo znížiť na sumu 212 eur ( 1812-1600). V tomto smere bolo potrebné podľa názoru súdu prednostne skúmať či nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenie z predmetných zmlúv, ktoré už uhradila, možno priznať s poukazom na ust. § 54a OZ. Žalobkyňa uzatvorila dňa 29.04.2015 zmluvu č. 404202390, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1600 eur, ktorý súd už posúdil za bezúročný a bez poplatkov (rozhodnutie už je právoplatné) a preto je povinná žalovanému vrátiť titulom predmetnej zmluvy iba istinu úveru vo výške 1600 eur, z ktorej v priebehu konania uhradila sumu 1050 eur. Povinnosť žalobkyne vrátiť predmetný úver tak stále trvá v rozsahu doposiaľ neuhradenej sumy istiny úveru, a preto úhrady žalovanej vo výške 1050 eur, ktoré vykonala v priebehu konania, na úhradu predmetnej zmluvy o úvere č. 404202390 zo dňa 29.04.2015, nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré mal prijať žalovaný. Ide plnenie žalovanej na ktoré sa zaviazala titulom predmetnej zmluvy č. 4042020390, ktorú súd posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov, a v žiadnom prípade nemožno toto považovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré mal získať žalovaný. 28. Podľa § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.6.2013 spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
29. Žalobkyňa v konaní požaduje od žalovaného aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur. Uvedený nárok žalobkyni vyplýva z § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa. Predmetné zákonné ustanovenie neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku a jeho novšie znenie účinné od 10.06.2013 (zmena vykonaná zákonom č. 132/2013 Z. z.) dokonca zmiernilo podmienky jeho poskytnutia, pretože sa v súčasnosti poskytuje bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (uznesenie Ústavného súdu SR z 4.4.2017 sp. zn. II. ÚS 229/2017-15). Pretože v konaní bolo preukázané, že zo strany pôvodného veriteľa prišlo k porušeniu spotrebiteľského práva, pretože pôvodný veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď v dôsledku jeho konania v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch prišlo k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bol základ nároku nepochybne daný. Súd zároveň uvádza, že je zrejmé, že žalovaný ako dodávateľ a ako subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úveru musí nevyhnutne poznať zákonnú úpravu spotrebiteľského práva a túto príkladne aplikovať na konkrétne úvery, a aj predchádzať prípadnému porušeniu zákona, ktoré je spôsobilé privodiť ujmu samotnému spotrebiteľovi. Súd mal za to, že požadovaná výška finančného zadosťučinenia je primeraná porušeniu povinnosti a v podstate má profylaktický charakter za účelom ďalšieho možného predchádzania porušovania práva spotrebiteľov zo strany žalovaného. Súčasne podľa súčasnej súdnej praxe môže výška nemajetkovej ujmy zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá by spotrebiteľovi reálne hrozila, pričom v predmetnom prípade je finančné zadosťučinenie skôr symbolické, čo môže slúžiť pre žalovaného ako výstraha pred ďalším možným porušovaním zákona o spotrebiteľských úveroch a predchádzať tak ďalším porušeniam zákona, z ktorého dôvodu výška požadovaného finančného zadosťučinenia má satisfakčný účinok pre spotrebiteľa a odstrašujúci účinok na dodávateľa, teda žalovaného. Úver, ktorý bol predmetom konania zo dňa 29.04.2015 bol už súdom vyhlásený za bezúročný a bezpoplatkov na základe rozsudku, č. k. 7Csp/50/2019-151 zo dňa 03.03.2020, ktorý právoplatne judikoval povinnosť žalobkyne zaplatiť len dlžnú istinu týkajúcu sa úveru tohto úveru, ergo sumu 1600 eur poníženú o realizované platby. Žalovaný (v konaní o svojej žalobe pôvodne v postavení žalobcu) požadoval od žalovanej v tomto konaní aj nárok, ktorý pozostával z istiny vo výške 1600 eur, z odmeny vo výške 448 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, ako aj príslušenstva a to zákonného úroku z dlžnej istiny, ako aj zmluvného úroku. Bez vyčíslenia výšky príslušenstva žalovaný požadoval od žalobkyne minimálne sumu 2261 eur, teda žalovanej hrozila výška finančnej ujmy nad istinu úveru najmenej vo výške 661 eur, pričom táto žiada primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur, ktorú sumu súd považuje za primeranú, reflektujúcu hroziacu finančnú ujmu žalobkyni ako spotrebiteľke, ktorá jej aj reálne hrozila. Podľa názoru súdu by žalobkyni hrozila aj ďaleko vyššia ujma, keďže by musela zaplatiť dlžnú čiastku aj s úrokmi a odplatou, preto je primerané finančné zadosťučinenie vo vzťahu k hroziacej ujme primerané, zodpovedajúce všetkým okolnostiam prípadu, ako aj spôsobu a charakteru porušeniu zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov je žaloba žalobkyne o vydanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur v tejto časti dôvodná a súd jej vyhovel. Pretože nebol dôvod určiť dlhšiu lehotu na plnenie, súd podľa § 232 ods. 3 CSP rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, čo pre neho ako subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úverov nebude predstavovať ujmu, ktorá by mu znemožnila ďalšie realizovanie podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu.
33. O nároku na náhradu trov konania (ktoré vznikli pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom), súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, s poukazom na § 396 ods. 3 CSP. Žalobkyňa sa domáhala v časti vzájomnej žaloby celkovo zaplatenia sumy 1550 eur (bezdôvodné obohatenie vo výške 1050 eur a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur). Miera úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov. Žalobkyňa mala úspech v 32,26 % (v časti o zaplatenie sumy 500 eur) a žalovaný v 67,74% (v časti o zaplatenie sumy 1050 eur titulom bezdôvodného obohatenia - zamietnutie návrhu), preto čistý úspech žalovaného je 35,48 % (67,74 - 32,26 %) a v takomto rozsahu súd priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 262 ods. 2 CSP. V konaní súd nevzhliadol dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, pretože tieto strany konania ani netvrdili, rovnako tak žiadne také okolnosti nevyplývajú z obsahu spisu, alebo okolností prejednávaného prípadu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra písomne. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP . odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.