Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6S-100-2018.pdf
PDF · 235.52 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/100/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Tatiany Sabadošovej, v právnej veci žalobcu mjr. H.. H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Z. XXX/X, právne zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom Štúrova 20, 042 83 Košice, IČO: 355 14 892, proti žalovanému: Riaditeľ Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ - KEU- 2018/027195-046 zo dňa 18.06.2018, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - riaditeľa Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. PPZ - KEU-2018/027195-046 zo dňa 18.06.2018 a rozhodnutie riaditeľa odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Prezídia policajného zboru č. 3/2016 zo dňa 21.10.2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Prvostupňový správny orgán Riaditeľ Odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Prezídia policajného zboru vydal dňa 21.10.2016 disciplinárny rozkaz č. 3/2016, ktorým bolo žalobcovi uložené - zníženie služobného platu o 15 %, na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods.1 zákona č. 73/1998 Z.z. z dôvodu, že konal v rozpore s pokynom nadriadeného vykonať službu nad základný čas služby v týždni podľa § 68 ods.2 zák. č. 73/1998 Z.z. v rozsahu štyroch hodín a svojvoľne opustil pracovisko bez záznamu v knihe príchodov a odchodov odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ evidovanej pod č. 16/2014 bez oznámenia nadriadenému a na pracovisko sa už v ten deň nevrátil. Žalobca bez záznamu v evidenčnej knihe dochádzky a bez oznámenia nadriadenému „minimálne v dňoch 21.06.2016 o 16:23 hodine a 13.07.2016 o 16:13 hodine“ svojvoľne opustil pracovisko, a v uvedené dni sa už nevrátil na pracovisko, pričom v evidenčnej knihe dochádzky, resp. v elektronickej dochádzke sú uvádzané časy odchodov z pracoviska v intervale od 19:30 hod. do 19:34 hod. Konštatoval, že za tieto dni boli žalobcovi vystavené príkazy na výkon práce nad základný čas služby v čase od 15:30 hod. do 19:30 hod., za tieto dni si žalobca neupravil počet reálne odslúžených hodín výkonu práce nad základný čas služby a vyúčtoval 4 hodiny služby nad základný čas služby, ktoré mu boli v príslušnom mesiaci vyplatené. Žalobca sa mal dopustiť disciplinárneho previnenia aj tým, že opustil pracovisko minimálne v dňoch 30.05.2016 o 19:39 hod., 15.06.2016 o 19:34 hod., 22.06.2016 o 19:40 hod., 06.07.2016 o 19:39 hod. a 27.07.2016 o 19:37 hod., pričom rovnaký čas odchodu z pracoviska v uvedené dni majú v evidenčnej knihe dochádzky, resp. v elektronickej dochádzke zaznamenaný aj príslušník E. (v dňoch 30.052016 a 06.07.2016) a príslušník C. (v dňoch
15.06.2016, 22.06.2016, 06.07.2016 a 27.07.2016), ktorí už v tom čase na pracovisku neboli a podľa výroku rozhodnutia popísané praktiky boli zistené v časovom intervale od 30.05.2016 do 06.09.2016 v dňoch, v ktorých žalobca pracoval v čase výkonu práce nad základný čas služby. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na ustanovenia § 47, § 68 ods.1 a § 68 ods.2 zákona č. 73/1998 Zb., pričom v ňom bolo ďalej poukázané na to, že prvostupňový správny orgán „zistil“, že žalobca svojvoľne odchádzal z pracoviska pred určeným časom a zaevidoval čas odchodu aj spolupracovníkom, ktorí v tom čase už na pracovisku neboli.
2. Žalobca podal dňa 28.10.2016 odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu Riaditeľa Odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č. 3/2016 zo dňa 21.10.2016. Prvostupňový orgán odvolaniu v rámci autoremedúry podľa § 242 ods.7 zákona č. 73/1998 Z.z. nevyhovel, pretože pre takýto postup nezistil dôvody. Odvolanie spolu so svojim stanoviskom k nemu č. PPZ-KEU-2018/027195-027, pôvodne č. PPZ-KEU-318/2016-P, napadnutým rozhodnutím a spisovým materiálom dňa 10.11.2016 predložil druhostupňovému orgánu, ktorým je riaditeľ ústavu. V nadväznosti na uvedené odvolací orgán (riaditeľ Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Prezídia Policajného zboru (ďalej len „KEÚ PZ“)) vydal dňa 19.12.2016 rozhodnutie č. PPZ-KEU-318-017/2016-P a disciplinárny rozkaz č. 3 zo dňa 19.12.2016. Na základe podnetu menovaného na preskúmanie rozkazu riaditeľa KEÚ PZ č. 3/2016 zo dňa 19.12.2016 mimo odvolacieho konania bol rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky č. SPOU- P06-2017/000-288-5 zo dňa 22.03.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.04.2017, podľa § 246 zákona č. 73/1998 Z.z. zrušený rozkaz riaditeľa KEÚ PZ č. 3 zo dňa 19.12.2016 a rozhodnutie riaditeľa KEÚ PZ č. PPZ-KEU-318-017/2016-P zo dňa 19.12.2016 a vec vrátená odvolaciemu orgánu na nové prerokovanie a rozhodnutie.
3. Riaditeľ Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v napadnutom rozhodnutí č. PPZ - KEU-2018/027195-046 zo dňa 18.06.2018 posúdil odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu (disciplinárnemu rozkazu) riaditeľa odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Prezídia Policajného zboru č. 3/2016 zo dňa 21.10.2016, ktorým bolo žalobcovi podľa § 53 ods.1 písm.b) zákona č. 73/1998 Z.z. uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods.1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že svojvoľne opustil pracovisko bez záznamu v evidenčnej knihe a bez oznámenia nadriadenému minimálne v dňoch 21.06.2016 o 16:23 hod. a 13.07.2016 o 16:13 hod. a na pracovisko sa už v ten deň nevrátil, pričom v evidenčnej knihe dochádzky, resp. v elektronickej dochádzke sú uvádzané časy odchodov z pracoviska v intervale od 19:30 do 19:39 hod. Na uvedené dni boli menovanému vystavené príkazy pre výkon práce nad základný čas služby v čase 15:30 až 19:30 hod. Za uvedené dni si menovaný neupravil počet reálne odslúžených hodín výkonu práce nad základný čas služby a vyúčtoval 4 hodiny služby nad základný čas služby, čo mu bolo v príslušnom mesiaci vyplatené. Ďalej tým, že opustil pracovisko sám minimálne v dňoch 30.05.2016 o 19:39, 15.06. o 19:34, 22.06.2016 o 19:40, 06.07.2016 o 19:39 a 27.07.2016 o 19:37, pričom rovnaký čas odchodu z pracoviska v uvedené dni majú v evidenčnej knihe dochádzky, resp. v elektronickej dochádzke zaznamenaný aj pán C. (v dňoch 15.06.2016, 22.06.2016, 06.07.2016 a 27.07.2016) a pán C. (v dňoch 30.05.2016 a 06.07.2016), ktorí už v tomto čase na pracovisku neboli. Popísané praktiky boli zistené v časovom intervale od 30.05.2016 až do 06.09.2016 v dňoch, v ktorých expert pracoval v čase výkonu práce nad základný čas služby. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a zamietol odvolanie žalobcu z dôvodu, že žalobca konal v rozpore s pokynom nadriadeného vykonať službu nad základný čas služby v týždni podľa § 68 ods.2 zákona č. 73/1998 Z.z. v rozsahu štyroch hodín a svojvoľne opustil pracovisko bez záznamu v knihe príchodov a odchodov odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru evidovanej pod č. 16/2014 (ďalej len „kniha príchodov a odchodov odboru“), bez oznámenia nadriadenému a na pracovisko sa už v ten deň nevrátil. V knihe príchodov a odchodov odboru sú k menu Y. uvádzané časy odchodov z pracoviska v intervale od 19:30 do 19:39, avšak podľa odborného vyjadrenia č. PPZ- KEU-BA-EXP-2018/5256 zo dňa 15.05.2018 ich pravdepodobne vyhotovila iná osoba. Uvedeným konaním menovaný porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods.3 písm.a), b), c) a f) zákona č. 73/1998 Z.z. O disciplinárnom previnení menovaného sa nadriadený dozvedel dňa 28.09.2016.
4. V odvolaní žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože je v rozpore s ust. zákona č. 73/1998 Z.z. Namietal, že nie je možné z rozhodnutia zistiť z akých dôkazov vychádzal prvostupňový správny orgán pri uložení disciplinárneho opatrenia. Ďalej poukazoval na to, že mu žalovaný opakovane neumožnil nahliadnuť do spisu pred vydaním rozhodnutia a oboznámiť sa s dôkazmi a až na základe žiadosti zo dňa 24.10.2016 mu to prvostupňový správny orgán umožnil s tým, že pri nahliadnutí zistil, že obsahom spisu sú tri žiadosti jeho nadriadeného, aby sa žalobca vyjadril, t.j. odpovedal na otázky, ktoré mu nadriadený predložil, 3 jeho písomné vyjadrenia, úradný záznam vedúceho oddelenia kriminalistickej identifikácie A.. E. Š.. Žalobca poukázal na to, že vzhľadom na to, že v spise nie sú zadokumentované podklady potrebné na rozhodnutie, nemôže uplatniť riadne jeho zákonné odvolacie právo. V súvislosti s obsahom spisu žalobca v odvolaní namietol, že v odôvodnení disciplinárneho rozkazu nie je uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, a že rozhodnutie nie je v súlade s ust. § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobca vytkol rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozporuplnosť jeho odôvodnenia, ako aj skutočnosť, že v spise nie je žiaden dôkaz (záznam) o údajne vykonávanej systematickej kontrole. Žalobca poukázal na to, že napriek tomu, že sa mu kladie za vinu, že porušil ustanovenia uvedené v § 48 ods.3 písm.a), b), c), a f) zákona č. 73/1998 Z.z., v rozhodnutí chýba akákoľvek konkretizácia toho ako mali byť naplnené uvedené skutkové podstaty. Poukázal aj na to, že postupom prvostupňového správneho orgánu mu bola odňatá možnosť účinne sa brániť. Na záver uviedol, že svoju dochádzku zaznamenával v systéme Evidence2 a v knihe dochádzky. Poprel, že by mal byť v júni 2015 upozornený u nadriadeného pohovorom na dodržiavanie časov určených v príkaze na vykonanie prác nad základný čas služby v týždni, a žiadal predložiť dôkaz o tomto údajnom pohovore.
5. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný dňa 30.04.2018 oznámil žalobcovi možnosť oboznámiť sa s doplneným spisom dňa 15.05.2018. Žalobca ju prijal 04.05.2018 a následne záznamom zo dňa 09.05.2018 požiadal o možnosť oboznámiť sa s doplneným spisom na odbore v Košiciach a to zaslaním spisu na nahliadnutie alebo vyhotovením fotokópie doplnených písomností. Menovaný využil možnosť oboznámiť sa so spisom dňa 22.05.2018, urobil si výpisky, požiadal o fotokópie konkrétnych listín, čo bolo realizované. Na otázku o konkrétnych kamerových záznamoch a skutočnosti, že nie sú priamo súčasťou disciplinárneho spisu, mu riaditeľ KEÚ PZ poskytol vysvetlenie, že kamerové záznamy vyhodnotil oprávnený nadriadený, ktorý je spôsobilý identifikovať na záznamoch svojho podriadeného, a ich vyhodnotenie je súčasťou disciplinárneho spisu. Zároveň mu ponúkol priamo prehratie predmetných kamerových záznamov, čo žalobca odmietol. Následne riaditeľ KEÚ PZ a žalobca podpísali záznam č. PPZ-KEU-2018/027195-042 o oboznámení sa žalobcu s aktuálnym obsahom spisového materiálu evidovaného pod č. PPZ-KEU-2018/027195-001 až PPZ-KEU-2018/027195-041 a určením lehoty na vyjadrenie sa k veci a navrhnúť dôkazy na svoju obhajobu do 24.5.2018 do 15:30 hod. podľa ust. § 56 ods.1 zák. č. 73/1998 Z.z. Uvedené a akceptovanie navrhnutého termínu na vyjadrenie sa k veci menovaný potvrdil svojim podpisom. Následne bolo dňa 24.05.2018 doručené riaditeľovi KEÚ PZ vyjadrenie menovaného č. PPZ-KEU-2018/027195-045 zo dňa 24.05.2018, v ktorom žalobca uvádza: „Uvedené doplnené listiny nedokazujú, že ku predmetnému skutku došlo tak, ako je mi kladené za vinu a tieto" dôkazy" sú nezákonné a vypracované osobami zaujatými vo veci. Preto žiadam, aby odvolací orgán pri svojom rozhodovaní predmetné listiny nebral do úvahy a vzhľadom na to, že v spise ani doposiaľ nie sú zadokumentované také skutočnosti, ktoré by potvrdzovali rozhodnutie prvostupňového orgánu, žiadam, aby odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a konanie zastavil z dôvodu, že nebolo preukázané, že skutok sa stal.“
6. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca namietal, že dôkazy sú nezákonné a vypracované zaujatými osobami z dôvodu, že boli zaobstarané jeho nadriadenými, resp. odborné vyjadrenie vo veci skúmania knihy príchodov a odchodov odboru č. PPZ-KEC-BA-EXP-2018 5256 zo dňa 15.05.2018 bolo vypracované expertami oddelenia písmoznalectva a jazykovej expertízy odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz KEC PZ odvolací orgán opiera svoje stanovisko, že dôkazy sú zákonné a vypracované osobami nezaujatými vo veci aj o uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/15/07 zo dňa 23.01.2007 vo veci sťažnosti na uznesenie samosudcu Okresného súdu v Banskej Bystrici na prijatie KEÚ PZ do trestného konania, nakoľko je začlenený do Prezídia Policajného zboru vo veci, v ktorej konal ďalší policajný orgán, kde je zamietnutie sťažnosti odôvodnené mimo iného nasledovne: „KEÚ PZ je pritom v zozname MS SR, vedený medzi ústavmi oprávnenými podávať posudky a len preto, že jeho zriaďovateľom bolo MV SR, nemožno automaticky predpokladať, že pri vydávaní posudku vo veci, v ktorej konal ďalší policajný orgán, jeho neobjektívnosť. V prípade akceptácie takejto námietky by táto hypotetická prezumpcia vlastne prichádzala v úvahu v každej veci, kde vyšetrovanie
vykonáva vyšetrovateľ, polícia, alebo policajný orgán a kde by podal odborné vyjadrenie alebo posudok KEÚ PZ.“ Z uvedeného textu je možné vyvodiť analógiu, že len preto, že v uvedenom procese sa jedná o spoločného nadriadeného, nemožno automaticky predpokladať, že pri vydávaní úkonu (odborného 'vyjadrenia), v ktorom konal ďalší expert KEÚ PZ, jeho neobjektívnosť.
7. K odvolaní namietanej námietke žalobcu týkajúcej sa i zaujatosti oprávneného nadriadeného a porušenie ustanovení § 2a ods.2 a 4 zákona č. 73/1998 Z.z., čo žalobca odôvodňuje skutočnosťou, že na pracovnej porade dňa 03.10.2016 oznámil nadriadený prostredníctvom vedúceho oddelenia (priame nadriadeného), že nadčasy na odvetví balistiky sa môžu čerpať iba po jednom, nie spolu a následne na pracovnej porade dňa 10.10.2016 opäť prostredníctvom priameho nadriadeného (vedúceho oddelenia) nadriadený oznámi, že žiadosti o dovolenky a služobné voľná pre pracovníkov balistiky si vyhradzuje schvaľovať len nadriadený žalovaný.
8. Žalovaný ďalej uviedol, že považuje za účelové tvrdenie žalobcu, že použitá forma disciplinárneho trestu je neprimerane prísna, že mu doposiaľ nebolo uložené disciplinárne opatrenie, vzhľadom na jeho predchádzajúce hodnotenia a k tomu aké množstvo práce vykonal, na ktoré skutočnosti riaditeľ pri uložení trestu neprihliadol, keďže mu uložil najvyššiu možnú sadzbu, ktorú pripúšťa zákon. Poukázal na to, že dopísať toto tvrdenie považuje za účelové, pretože v disciplinárnom opatrení je uvedené, že pri jeho ukladaní bolo v súlade s § 56 ods.2 citovaného zákona prihliadnuté, že nebol žalobca trestaný právoplatne do jeho vydania a aj na tom, že jeho konanie bolo nadriadeným vyhodnotené ako konanie, ktorým mu vznikol prospech. Takisto za účelové považoval aj tvrdenie žalobcu, že mu bola uložená najvyššia možná sadzba, nakoľko sa jedná o druhé najnižšie disciplinárne opatrenie, ktoré mu bolo uložené.
9. K popieraniu žalobcu k tvrdeniu nadriadeného, že bol v júni 2015 upozornený pohovorom na dodržiavanie časov určených v príkaze na vykonanie prác nad základný čas služby v týždni s tým, že nemá vedomosť o vykonaní takéhoto pohovoru a žiada o predloženie záznamu z pohovoru žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v úradnom zázname vedúceho oddelenia kriminalistickej identifikácie odboru Košice zo dňa 03.11.2016 J.. A.. E. Š. mimo iného uviedol, v mesiaci jún 2015 pri vykazovaní nadčasových hodín medzi výkazmi, príkazmi, knihou príchodov a odchodov odboru a elektronickým dochádzkovým systémom pre prácu, v ktorom má každý policajt a zamestnanec pridelený jedinečný numerický kód. Na uvedenom základe vedúci oddelenia prvý júnový týždeň 2015 rozhovor s balistikmi odboru Košice a upozornil ich na dodržiavanie správnej a presnej evidencie príchodov a odchodov na pracovisko z pracoviska, ako aj odchodov z pracoviska po ukončení nadčasu. Avšak z uvedeného rozhovoru neurobil zápis. Vedúci oddelenia zároveň uvádza, že dňa 08.06.2015 viedol pracovnú poradu, na ktorej mimo iného všetkých prítomných upozornil na presnosť a správnosť evidencie príchodov a odchodov na pracovisko/z pracoviska, ako aj odchodov z pracoviska po ukončení nadčasu. Na týchto poradách sa zúčastňujú len zástupcovia z každého odvetvia a v zmysle subordinácie sú povinní informácie a úlohy z predmetnej porady preniesť na ostatných pracovníkov odvetvia. Uvedený zápis je prílohou č. 3 predmetného úradného záznamu (č. PPZ-KEU-2018/027195-019, pôvodne PPZ- KEU-OPSKI2-245-029). Na základe uvedeného má žalovaný za to, že napriek neúčasti na predmetnej porade mohol a mal žalobca vedieť o upozorneniach vedúceho oddelenia na dodržiavanie správnej a presnej evidencie príchodov a odchodov na pracovisko/ z pracoviska, ako aj odchodov z pracoviska po ukončení nadčasu a jeho tvrdenie o tom, že nemá vedomosť o tejto skutočnosti, považuje žalovaný za účelové.
10. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní , že jemu pridelený jedinečný osobný kód pre elektronický systém kontroly dochádzky Evidence2 nedal nikomu k dispozícii a nemá k dispozícii ani kódy svojich kolegov žalovaný uviedol, že toto tvrdenie nie je verifikovateľné a jeho pravdivosť sa nedá zistiť. Uviedol, že žalobca viackrát v odvolaní uviedol, že oprávnený orgán nepostupoval podľa zákona č. 73/1998 Z.z., porušil postup v konaní a aj rozhodnutie nie je vyhotovené v súlade s ustanovením § 241 zákona č. 73/1998 Z.z., pretože v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie. Po preskúmaní súvisiaceho spisového materiálu a po zhodnotení dôkazov a okolností prípadu sa odvolací orgán v súlade so stanoviskom poradnej komisie rozhodol postupom podľa § 243 ods.3 zákona č. 73/1998 Z.z. doplniť predmetný disciplinárny spis a dostatočne špecifikovať skutočnosti, ktoré boli a sú podkladom pre rozhodnutie, uviesť zabezpečené a doplnené dôkazné prostriedky, ktoré dostatočne preukazujú disciplinárne previnenie definované vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a tiež úvahy pri hodnotení dôkazov, vrátane tých, ktoré v konaní navrhol menovaný a
doplniť do spisu zabezpečené dôkazné prostriedky. Žalovaný má za to, že uvedeným postupom došlo k naplneniu postupu uvedeného v ustanovení § 241 ods.3 zákona č. 73/1998 Z.z. Pred vydaním tohto rozhodnutia o odvolaní žalovaný žalobcovi registratúrnym záznamom č. PPZ-KEU-2018/02719s-032 zo dňa 30.04.2018 a následne č. PPZ-KEU-2018/027195-034 zo dňa 15.05.2018 oznámil možnosť oboznámiť sa s doplneným spisom. Uviedol, že v rozhodnutí je viackrát uvedené číslo registratúrneho záznamu a pôvodné číslo registratúrneho záznamu a uvedené si vyžiadala skutočnosť, že dňom 01.01.2018 došlo v Prezídiu Policajného zboru v zmysle nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 98/2016 o registratúrnom poriadku k povinnému používaniu elektronického informačného systému na správu registratúry, čo si vzhľadom na ďalšie použitie predmetného disciplinárneho spisu vyžiadalo jeho opätovnú registráciu.
11. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 20.08.2018 doručenou elektronicky na súd dňa 20.08.2018 vo veci správneho trestania domáhal preskúmania rozhodnutia riaditeľa Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, Prezídia Policajného zboru, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p. PPZ-KEU-2018/027195-046 zo dňa 18.06.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu voči disciplinárnemu rozkazu č. 3/2016 zo dňa 21.10.2016 riaditeľa Odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, Prezídia policajného zboru a toto rozhodnutie potvrdil. Navrhol, aby súd tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň, aby mu súd priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Uviedol žalobné dôvody na základe ktorých navrhol zrušiť tieto rozhodnutia: 1/ § 191 ods.1 písm.c) SSP - napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci; 2/ § 191 ods.1 písm.d) SSP - rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, 3/ § 191 ods.1 písm.f) SSP - skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu; 4/ § 191 ods.1 písm.g) SSP - došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
12. K žalobným dôvodom podľa § 191 ods.1 písm.g) SSP, § 191 ods.1 písm.c) SSP a § 191 ods.1 písm.d) SSP žalobca uviedol, že: „Skutočnosti napĺňajúce žalobný dôvod uvedený v ust. § 191 ods.1 písm.g) SSP sú neoddeliteľne spojené s nesprávnym právnym posúdením veci žalovaným, a to predovšetkým jeho nesprávnou aplikáciou ust. zák. č. 73/1998 Z.z., upravujúcich konanie vo veciach služobného pomeru a ukladanie disciplinárnych opatrení (ale nielen týchto) a preto ich žalobca uviedol v žalobe na jednom mieste. Zároveň nie je možné oddeliť tieto žalobné dôvody od žalobného dôvodu podľa ust. § 191 ods.1 písm.d) SSP.“
Poukázal na to, že žalovaný už raz o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodoval a vyhovel jeho odvolaniu a zrušil napadnuté prvostupňové rozhodnutie, a zároveň si uložil sám vydať disciplinárny rozkaz o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi. V odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaný uviedol, že je nejednoznačné, kedy sa „riaditeľ odboru Košice“ dozvedel o disciplinárnom previnení žalobcu, nejednoznačným je aj to, či mal žalobca možnosť uplatniť právo na podanie návrhov, pripomienok a predloženie dôkazov v priebehu disciplinárneho rozkazu. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca uvádza, že mu nebolo 3 krát umožnené nahliadnuť do disciplinárneho spisu a že mu toto bolo umožnené až dňa 25.10.2016 počas plynutia lehoty na odvolanie. Žalovaný skonštatoval, že sa v spisovom obale nachádza iba žiadosť žalobcu o nahliadnutie do disciplinárneho spisu zo dňa 21.10.2016 a žiadosť zo dňa 24.10.2016. Žalovaný výslovne skonštatoval, že: „Absencia formálnej náležitosti v tomto konaní spočíva v tom, že menovaný nebol výslovne upozornený na skutočnosť, že nadriadený voči nim začína disciplinárne konania a na základe akých dôkazov.(...) (...)Že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko podľa § 56 ods.1 a 2 zák. č. 73/1998 Z.z., v znení neskorších predpisov pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.“
13. Žalobca ďalej uviedol, že disciplinárnym rozkazom zo dňa 19.12.2016 mu bolo uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5 % na dobu troch mesiacov. Poukázal v tejto súvislosti na to, že na základe odvolania jeho kolegu J.. A.. E. E. - policajta zaradeného na tom istom odbore Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, ktorý bol rovnako disciplinárne stíhaný za druhovo aj skutkovo identické konanie, odvolací orgán - 1. viceprezident Policajného zboru, rozhodnutím sp. zn. KM-OLVS-38/2017-OPK zo dňa 12.07.2017, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.12.2016, ktorým bolo tomuto policajtovi uložené disciplinárne opatrenie v tejto druhovo identickej veci, pričom v zrušujúcom rozhodnutí bolo, okrem iného, uvedené: „Vo výroku napadnutého rozhodnutia sa síce uvádza, že odvolateľovi bolo uložené konkrétne disciplinárne opatrenie za popísané disciplinárne previnenie podľa § 52 ods.1 zákona, avšak z neho nijako nevyplýva v čom malo spočívať zavinené porušenie jeho povinnosti. Práve vo výroku rozhodnutia, ako tej jeho časti, ktorá je, ako je jediná spôsobilá zakladať, meniť alebo zrušovať práva a povinnosti účastníka konania, je nevyhnutné uviesť v čom malo disciplinárne previnenie spočívať, a to nielen po stránke skutkovej, ale aj právnej. Ak teda ust. § 52 ods.1 zákona definuje obsah právneho pojmu disciplinárne previnenie, ako zavinené porušenie povinností policajta, je povinnosťou konajúceho služobného orgánu vo výroku svojho rozhodnutia nielen konania policajta popísať, ale aj uviesť, ako presne takýmto konaním došlo k zavinenému porušeniu povinností policajta. Základné povinnosti policajta sú definované v § 48 ods 3 zákona. Napriek tomu, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že odvolateľ svojím konaním porušil § 48 ods.3 písm.a), b) a f) zákona, tieto ustanovenia absentujú v jeho výroku, preto možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je aj v rozpore s § 241 ods.2 zákona, keďže sa v ňom neuvádza, podľa akého ustanovenia právneho predpisu bol skutok kladený odvolateľovi za vinu, posúdený, ako zavinené porušenie jeho povinností.“ Poukázal aj na to, že uvedený právny názor vyplýva z ust. § 241 ods.2 zák. č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého: „Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.“ Ako však vyplýva z disciplinárneho rozkazu zo dňa 21.10.2016 prvostupňového rozhodnutia, vo výroku predmetného rozhodnutia je len odkaz na ust. § 52 ods.1 zák. č. 73/1998 Z.z., v znení neskorších predpisov. Touto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, teda vrátane výroku, v ktorom absentuje identifikácia disciplinárneho previnenia, označením ustanovenia zák. č. 73/1998 Z.z., v ktorom sú uvedené povinnosti alebo povinnosť, ktorú mal žalobca svojím zavineným porušiť.
14. Uviedol, že potvrdenie napadnutého rozhodnutia sa vzťahuje aj na tú časť výroku prvostupňového rozhodnutia, v ktorom je uvedené: „ďalej tým, že opustil pracovisko sám minimálne v dňoch 30.05.2016 o 19:39, 15.06.2016 o 19:34, 22.06.2016 o 19:40, 06.07.2016 o 19:39 a 27.07. 2016 o 19:37, pričom rovnaký čas odchodu z pracoviska v uvedené dni majú v evidenčnej knihe dochádzky, resp. v elektronickej dochádzke, zaznamenaný aj pán C. (v dňoch 15.06.2016, 22.06.2016, 06.07.2016 a 27.07.2016) a pán E. (v dňoch 30.05.2016 a 06.07.2016), ktorí už v tom čase na pracovisku neboli. Popísané praktiky boli zistené v časovom intervale od 30.05.2016 až do 06.09.2016 v dňoch, v ktorých expert pracoval v čase výkonu práce nad základný čas služby.“ Uvedená časť výroku prvostupňového rozhodnutia potvrdeného rozhodnutím žalovaného, je úplne nezrozumiteľná, keďže z nej nie je možné zistiť o aké konanie, ktoré by čo i len teoreticky malo byť zavineným porušením povinností policajta zo strany žalobcu, malo ísť.
15. Žalobca ďalej uviedol, že ako už bolo uvedené, rozhodnutím sp. zn. PPZ-KEU-318-017/2016- P zo dňa 19.12.2016 bolo prvostupňové rozhodnutie zo dňa 21.10.2016 zrušené. Napriek tomu, že uvedené rozhodnutie žalovaného bolo neskôr v mimo odvolacom konaní zrušené, nie je možné nájsť žiaden logický ani vysvetliteľný dôvod, pre ktorý by bolo možné akceptovať skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, ktoré bolo v rozhodnutí žalovaného zo dňa 19.12.2016 označené, ako nepreskúmateľné a postup, ktorý mu predchádzal za nezákonný, je v rozhodnutí žalovaného napadnutom touto žalobou, označený, ako zákonný a prvostupňové rozhodnutie bolo ako zákonné potvrdené. Poukázal na to, že právna istota je jedným z imanentných znakov právneho štátu, ktorý podľa čl. 1 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Citujúc ust. § 233 ods.2 zák. č. 73/1998 Z.z. uviedol, že tento platí nepochybne aj pre odvolací orgán a pre neho je nepochopiteľné a nevysvetliteľné to ako je možné, aby odvolací orgán o tom istom rozhodnutí a tom istom postupe, ktorý mu predchádzal, dospel raz k názoru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a postup, ktorý mu predchádzal nebol v súlade so zákonom a bez akejkoľvek zmeny skutkových okolností v druhom prípade k záveru, že aj postup aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, naopak v súlade so zákonom sú. Tento nevysvetliteľný
zvrat v úvahách žalovaného, robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to či už porovnaním jeho rozsahu s rozhodnutím orgánu prvého stupňa, ale aj jeho obsahu, že tento v plnej miere nahradil postup, ktorý prislúcha v disciplinárnom konaní správneho orgánu prvého stupňa. Namietal, že z rozhodnutia prvostupňového orgánu nie je možné zistiť ani dôkazy, z ktorých tento orgán vychádzal a ani v ňom nie je možné identifikovať akékoľvek správne úvahy a tento nedostatok zakladajúci nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia sa celkom zjavne snažil žalovaný napraviť.
16. Tvrdil, že takýto postup je však v zjavnom rozpore s ust.§ 241 ods.1 a ods.3 zák. č. 73/1998 Z.z., v platnom znení. Skutočnosť, že ust. § 243 ods.3 zák. č. 73/1998 Z.z., umožňuje odvolaciemu orgánu doplniť doterajšie konanie a prípadné zistené nedostatky odstrániť, nedáva odvolaciemu orgánu, tak ako to urobil žalovaný, nahradiť odvolacím konaním konanie prvostupňové, v ktorom musí byť objektívne zistený skutočný stav (§ 56), musí vychádzať zo skutočného stavu (§ 241 ods.1) a musí byť z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, úvahy, akými bol vedený správny orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval (§ 241 ods.3 zák. č. 73/1998 Z.z.) Ak sa totiž žalobca až z rozhodnutia odvolacieho orgánu dozvie skutočnosti, ktoré mu mali byť známe z prvostupňového rozhodnutia, čo považoval správny orgán za zistený skutočný stav veci, ako vec právne posúdil, a ako sa správny orgán vysporiadal s jeho obranou, odníma sa mu tým možnosť predložiť svoje námietky proti skutkovým a právnym záverom v opravnom prostriedku, ktorým je odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. Namietal, že v predmetnej veci však žalovaný prevzal úlohu prvostupňového orgánu a iným spôsobom tým vlastne zopakoval postup z 19.12.2016, kedy z dôvodu ním samotným konštatovaných nedostatkov prvostupňového rozhodnutia aj jemu predchádzajúcemu postupu, zrušil prvostupňové rozhodnutie a rozhodol, ako prvostupňový orgán sám. Takýto postup mu bol následne vytknutý v odvolacom aj mimo odvolacom konaní a tak žalovaný tú istú činnosť, t.j. vykonávanie dôkazov, ich hodnotenie a právne úvahy začlenil do postupu, ktorý formálne zodpovedá ust. zák. č. 73/1998 Z.z. Z materiálneho hľadiska však nemožno takýto postup považovať za zákonný, lebo v skutočnosti žalobcovi odňal právo na dvojinštančné konanie, ktoré mu priznáva však samotný zákon.
17. Ďalej uviedol, že z doposiaľ uvedeného vyplýva, že odvolací správny orgán, žalovaný napriek tomu, že v postupe prvostupňového správneho orgánu došlo k porušeniu zák. č. 73/1998 Z.z., spočívajúcom v tom, že žalobcovi bolo odopreté právo pred uložením disciplinárneho opatrenia vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa, ospravedlňuje tento postup prvostupňového správneho orgánu, akýmisi registratúrnymi nedostatkami podaní žalobcu. Namietal, že žiadne požiadavky na podanie účastníka konania v konaniach vo veciach služobného pomeru zo zák. č. 73/1998 Z.z. ako tie, ktoré sú uvedené v ust. § 234, nevyplývajú a on nemôže byť na svojich právach účastníka disciplinárneho konania ukrátený z dôvodov, ktoré zákon nepozná. Ak teda žalovaný v napadnutom rozhodnutí ospravedlňuje postup prvostupňového správneho orgánu, takéto závery žalovaného sú celkom zjavne prejavom snahy v lehote podľa ust. § 57 uložiť žalobcovi disciplinárne opatrenie, a to bez ohľadu na zákonnosť, či nezákonnosť takéhoto rozhodnutia a postupu, ktorý mu predchádzal.
18. Žalobca k žalobnému dôvodu podľa ust. § 191 ods.1 písm.f) SSP uviedol:
„42. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že súčasťou disciplinárneho spisu sú žiadosti nadriadeného, ktorých registratúrne záznamy uvádza a kamerové záznamy, ktoré potom „vyhodnotil oprávnený nadriadený, ktorý je spôsobilý identifikovať na záznamoch svojho podriadeného“, podriadeného identifikoval a vyhodnotenie je uvedené v prílohe č. 1 registratúrneho záznamu pôvodné č. PPZ-KEU-OPSKI2-166-004/2016.
43. Z rozhodnutia 1. viceprezidenta PZ sp. zn. KM-OLVS-38/2017/OPK zo dňa 12.07.2017 vyplýva: „Obsahom celého spisového materiálu nie sú žiadne kamerové záznamy, na ktoré odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odkazuje, a z ktorých mal prvostupňový orgán pri zisťovaní skutočného stavu veci vychádzať.“
44. Uvedené konštatovanie sa však v celom rozsahu vzťahuje aj na žalobou napadnuté rozhodnutie, keďže ako je zrejmé, opätovne sa toto odvoláva na vyhodnotenie kamerových záznamov oprávneným nadriadeným a nie na samotné kamerové záznamy, ktoré sa v disciplinárnom spise doposiaľ nenachádzajú.
45. Z doposiaľ uvedeného vyplýva, že podkladom rozhodnutia žalovaného sú záznamy o obsahoch dôkazov - nie však dôkazy samotné. Za tohto stavu nie je ani možné zistiť, že by žalovaný ako odvolací orgán, námietky žalobcu voči skutkovým záverom prvostupňového orgánu a na ich základe prvostupňové rozhodnutie, preskúmal. Ak totiž sa žalovaný odvoláva na registratúrne záznamy vyhotovené oprávneným nadriadeným, teda prvostupňovým orgánom o obsahu dôkazov, a nie na dôkazy samotné, nepreskúmal tým správnosť hodnotenia dôkazov prvostupňovým orgánom, ale mechanicky prevzal toto hodnotenie bez toho, aby sa sám oboznámil s obsahom dôkazov, teda s obsahom kamerových záznamov.“
19. Poukázal na ust. § 15 ods.7 zák. č. 122/2013 Z.z., podľa ktorého: „Priestor prístupný verejnosti možno monitorovať len na účely ochrany verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality, narušenia bezpečnosti štátu, ochrany majetku alebo zdravia, a to len vtedy, ak je priestor zreteľne označený ako monitorovaný; monitorovaný priestor je prevádzkovateľ povinný zreteľne označiť bez ohľadu na to, či sa snímaný obraz alebo zvuk zaznamenáva na nosič informácií. Označenie monitorovaného priestoru sa nevyžaduje, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Vyhotovený záznam možno využiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
20. Ďalej citoval aj ust. § 17 ods.7 zákona č. 122/2013 Z.z., podľa ktorého: „Ak záznam vyhotovený podľa § 15 ods.7 nie je využitý na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, je ten, kto ho vyhotovil, povinný ho zlikvidovať najneskôr v lehote 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bol záznam vyhotovený, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
21. Zdôraznil, že ako je zrejmé z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného, tak skutok, ktorým sa mal dopustiť disciplinárneho previnenia, sa mal stať 21.06.2016 o 16:23, 13.07.2016 a okrem toho „minimálne v dňoch 30.05.2016, 15.06.2016, 22.06.2016 a 27.07.2016.“ Ako však vyplýva z doposiaľ uvedeného, tak žalovaný vydal rozhodnutie napadnuté touto sťažnosťou dňa 18.06.2018. Podľa ust. § 57 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení platnom od 01.01. 2016, za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie len do 2 rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Namietal, že je ťažko zistiť z formulácie „minimálne“ a za ním nasledujúceho opisu situácie, kedy sa konštatujú určité skutočnosti, bez označenia porušenia akých povinností sa mal žalobca týmito skutočnosťami dopustiť, v čom vlastne spočíva jeho disciplinárne previnenie. Uviedol, že je zrejmé, že čo i len jeho hypotetické konanie, ku ktorému by malo dôjsť 30.05.2016 a 15.06.2016, nemohlo byť predmetom potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného, keďže v deň vydania jeho rozhodnutia už uplynula lehota, kedy bolo možné za akékoľvek jeho konanie, ktoré by aj bolo disciplinárnym previnením mu uložiť disciplinárne opatrenie.
22. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu vyjadril podaním zo dňa 09.10.2018 doručeným správnemu súdu dňa 15.10.2018, v ktorom navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
23. Uviedol, že v rámci odvolacieho konania odvolací orgán (žalovaný) posúdil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bol preskúmaný súvisiaci spisový materiál a po zhodnotení dôkazov a okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach a zistil, že žalobca:
- dňa 21.06.2016 opustil pracovisko o 16:23 hod., pričom čas jeho odchodu zaznamenaný v Evidence2 je o 19:34 hod.;
- dňa 13.07.2016 opustil pracovisko o 16:13 hod., pričom čas jeho odchodu zaznamenaný v Evidence2 je o 19:30 hod.;
- dňa 23.08.2016 opustil pracovisko o 16:03 hod.. pričom čas jeho odchodu zaznamenaný v Evidence2 je o 20:35 hod.;
- dňa 24.08.2016 opustil pracovisko o 16:22 hod., vrátil sa na pracovisko o 18:53 hod. a následne opäť opustil pracovisko o 19:37 hod., pričom čas jeho odchodu zaznamenaný v Evidence2 je len o 19:36 hod.;
- dňa 06.09.2016 opustil pracovisko o 15:50 hod., pričom čas jeho odchodu zaznamenaný v Evidence2 je o 19:32 hod.
24. Poukázal na to, že uvedené časy odchodu/príchodu žalobcu v uvedených dňoch sú zaznamenané na kamerových záznamoch z kamier umiestnených na budove Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej len „KR PZ Košice“), ktorých prevádzkovateľom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Kamerové záznamy boli vydané Centrom podpory Košice, Kuzmányho 8, Košice, na základe žiadostí nadriadeného (riaditeľa odboru), ktoré sú súčasťou disciplinárneho spisu (č.
PPZ-KEU-2018/027195-020, pôvodne č. PPZ-KEUOPSKI2-166/2016, č. PPZ-KEU-2018/027195-021, pôvodne č. PPZ-KEU-OPSK12-166-001/2016, č. PPZ-KEU-2018/027195-022, pôvodne č. PPZ-KEU- OPSKE-166-002/2016, č. PPZ-KEU-2018/027195-023, pôvodne č. PPZ-KEU-OPSKE-166-003/2016). Kamerové záznamy vyhodnotil oprávnený nadriadený (riaditeľ odboru), ktorý je spôsobilý identifikovať na záznamoch svojho podriadeného a identifikoval na nich svojho podriadeného a ich vyhodnotenie je uvedené v prílohe č. 1 registratúrneho záznamu č. PPZ-KEU-2018/027195-024, pôvodne č. PPZ-KEU- OPSK12-166-004/2016. Podľa predložených registratúrnych záznamov mal žalobca v uvedených dňoch vykonávať štátnu službu nad základný čas služby v týždni na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného podľa § 68 ods.2 zákona č. 73/1998 Z.z., pričom podľa vyhodnotenia kamerových záznamov túto službu nevykonával v rozsahu určenom v jednotlivých príkazoch nadriadeného na vykonávanie služby nad základný čas služby v týždni. Takéto skrátenie, resp. prerušenie času služby neoznámil nadriadenému a ani nezaznamenal do knihy príchodov a odchodov odboru, čo dokazuje evidencia dochádzky v IS E2 v knihe príchodov a odchodov odboru a úradný záznam priameho nadriadeného (č. PPZ- KEU-2018/027195-011, pôvodne č. PPZ-KEU-OPSK12-245-012/2016). Časové údaje o dochádzke pochádzajú z evidencie dochádzky policajtov a zamestnancov odboru evidovanej v IS E2 na základe pokynu riaditeľa ústavu č. 19 zo dňa 25.04.2016 o používaní systému Evidence, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.05.2016. Z informácií získaných z registratúrnych záznamov žalobca v mesiacoch máj až september 2016 v mesačných výkazoch vyúčtoval službu vykonávanú nad základný čas služby v týždni bez jej skrátenia, resp. jej skrátenia v uvedených dňoch v rozpore s postupom podľa § 243 ods.3 zákona č. 73/1998 Z.z. (do disciplinárneho spisu boli doplnené na základe žiadosti riaditeľa ústavu zo dňa 23.04.2018 a dňa 24.04.2018), čo dokazujú mesačné výkazy o vyúčtovaní služby vykonávanej nad základný čas služby v týždni.
25. Žalovaný ďalej uviedol, že predsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len „úrad") rozhodnutím o rozklade vydaným pod č. k. 00250/2017-Op-4 zrušila rozhodnutie o zastavení konania vydané úradom pod č. 00139/2017-Os-16 z 02.05.2017, dňa 14.02.2018. Žalovaný prezumoval v rozhodnutí č. PPZ-KEU-2018/027194-040 zo dňa 24.05.2018 správnosť nového rozhodnutia úradu.
26. Žalovaný mal za to, že postupom podľa § 243 ods.3 zákona č. 73/1998 Z.z. bolo doplnené odborné vyjadrenie vo veci skúmania knihy príchodov a odchodov odboru č. PPZ- KEU-BA-EXP-2018/5256 zo dňa 15.05.2018. V tomto je tiež uvedené, že zápisy času odchodu z pracoviska pri mene žalobcu v dňoch 23.08.2016 a 06.09.2016 pravdepodobne vyhotovila osoba zaznamenaná v knihe príchodov a odchodov odboru ako „E.“ a zápisy času odchodu z pracoviska pri mene žalobcu v dňoch 21.06.2016 a 13.07.2016 pravdepodobne vyhotovila osoba zaznamenaná v knihe príchodov a odchodov odboru ako „C.“. Uviedol, že považuje za preukázané na základe informácií z registratúrnych záznamov a rozhodnutia úradu sp. zn. 00005/2018-Os-10 zo dňa 14.02.2018, že: „- Reálne časy odchodu/príchodu žalobcu zo/do služby v dňoch 21.06.2016, 13.07.2016, 23.08.2016, 24.08.2016 a 06.09.2016 sú zaznamenané na vyžiadaných kamerových záznamoch z kamier inštalovaných na budove KR PZ Košice.
- Kamery KR PZ Košice spravuje Centrum podpory Košice, Kuzmányho 8, Košice, a tieto záznamy boli poskytnuté na základe žiadostí oprávneného nadriadeného, ktoré sú súčasťou predmetného disciplinárneho spisu (č. PPZ-KEU-2018/027195-020, pôvodne č. PPZ KEUOPSK12-166/2016, č. PPZ- KEU-2018/027195-021, pôvodne č. PPZ-KEU-OPSK12-166-001/2016, č. PPZ-KEU-2018/027195-022, pôvodne č. PPZ-KEU-OPSK12-166 002/2016, č. PPZ-KEU-2018/027195-023, pôvodne č. PPZ-KEU- OPSK12-166-003/2016).
- Kamerové záznamy vyhodnotil oprávnený nadriadený, ktorý je spôsobilý identifikovať na záznamoch svojho podriadeného, a ich vyhodnotenie je uvedené v prílohe č. 1 registratúrneho záznamu č. PI Z- KEU-2018/027195-024, pôvodne č. PPZ-KEU-OPSK12-166-004/2016.
- Podľa predložených registratúrnych záznamov žalobca v dňoch 21.06.2016, 13.07.2016, 23.08.2016, 24.08.2016 a 06.09.2016 vykonával štátnu službu nad základný čas služby v týždni na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného podľa § 68 ods.2 zákona č. 73/1998 Z.z., pričom takúto službu nevykonával v rozsahu určenom v jednotlivých príkazoch nadriadeného na vykonanie služby nad základný čas služby v týždni, čo preukazuje vyhodnotenie kamerových záznamov jednotlivých dní. Skrátenie, resp. prerušenie času služby neoznámil nadriadenému ani nepoznačil do knihy príchodov a odchodov odboru, čo dokazuje aj evidencia dochádzky z IS E2 a úradný záznam priameho nadriadeného (č. PPZ- KEU-2018/027195-011, pôvodne č. PPZ-KEU-OPSK12-245-012/2016). Časové údaje o dochádzke pochádzajú z evidencie dochádzky policajtov a zamestnancov odboru Košice, evidovanej v IS E2
na základe pokynu riaditeľa KEÚ PZ č. 19 zo dňa 25.04.2016 o používaní systému Evidence, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.05.2016. Postup žalobcu skrátením, resp. prerušením času služby a neoznámením tejto skutočnosti nadriadenému ani nepoznačenie do knihy príchodov a odchodov odboru pôsobí ako účelový. Podľa § 48 ods.3 písm.a), b), c) a f) zákona č. 73/1998 Z.z. je policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, naradeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech. S ohľadom na uvedené má odvolací orgán za to, že žalobca si v uvedenej situácii neplnil úlohy uložené príkazom nadriadeného svedomito, nevykonával štátnu službu osobne, riadne a včas. neoznámil nadriadenému dôvody, ktoré ohrozili alebo sťažili výkon jeho štátnej služby a následného prerušenia plnenia úloh a mohol konať v snahe získať osobnú výhodu. Uvedeným konaním žalobca porušil ustanovenie § 48 ods.3 písm.a), b), c) a f) zákona č. 73/1998 Z.z. Nevykonávaním štátnej služby nad základný čas služby v týždni napriek príkazu nadriadeného žalobca porušil aj ustanovenie § 68 ods.1 zákona č. 73/1998 Z.z.
- Žalobca o skrátení, resp. prerušení času služby nevykonal záznam v knihe príchodov a odchodov odboru vedenej na pracovisku podľa čl. 1 ods.1 písm.f) vtedy platného nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 48 zo dňa 19. novembra 1996, ktorým sa vydávali opatrenia na dodržiavanie času služby a pracovného času. Z uvedeného vyplýva, že žalobca svojim konaním porušil čl. 1 ods.3 písm.a) až d) uvedeného nariadenia. Podľa čl. 2 ods.2 tohto nariadenia takým konaním porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v ustanoveniach § 48 ods.3 zákona č. 73/1998 Z.z.
- Podľa záverov odborného vyjadrenia vo veci skúmania knihy príchodov a odchodov odboru č. PPZ- KEU-BA-EXP-2018/5256 zo dňa 15.05.2018 zápisy času odchodu z pracoviska pri mene Y. v dňoch 21.06.2016, 13.07.2016, 23.08.2016 a 06.09.2016 pravdepodobne vyhotovila iná osoba ako osoba zaznamenaná v knihe príchodov a odchodov odboru ako „Y.“. V uvedené dni žalobca nevykonal záznam o skrátení, resp. prerušení času služby svojim podpisom v knihe príchodov a odchodov odboru vedenej na pracovisku podľa čl. 1 ods.1 písm. f) vtedy platného nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 48 zo dňa 19. novembra 1996, ktorým sa vydávali opatrenia na dodržiavanie času služby a pracovného času. Z uvedeného vyplýva, že žalobca svojim konaním porušil čl. 1 ods.3 písm.c) uvedeného nariadenia. Podľa čl. 2 ods.2 tohto nariadenia takým konaním porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v ustanoveniach § 48 ods.3 zákona č. 73/1998 Z.z.
- Podľa informácií z predložených registratúrnych záznamov si žalobca v mesiacoch máj až september 2016 vo výkazoch o vyúčtovaní služby vykonávanej nad základný čas služby v týždni, služobnej pohotovosti, príplatku za nerovnomernosť času služby a príplatku za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí vyúčtoval službu vykonávanú nad základný čas služby v týždni tak, ako by ju bol vykonal bez jej skrátenia, resp. prerušenia v dňoch 21.06.2016, 13.07.2016, 23.08.2016, 24.08.2016 a 06.09.2016, čo dokazujú konkrétne výkazy o vyúčtovaní služby vykonávanej nad základný čas služby v týždni, služobnej pohotovosti, príplatku za nerovnomernosť času služby a príplatku za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí č. PPZ-KEU-OPSKI2- 54-086/2016, PPZ-KEU-OPSKI2-54-110/2016, PPZ-KEU-OPSKI2-54-124/2016 a PPZKEU- OPSKI2-54-156/2016. Z uvedených dôvodov postup žalobcu pri vyúčtovaní služby vykonávanej nad základný čas služby v týždni pôsobí ako účelový. Podľa § 48 ods.3 písm.f) zákona č. 73/1998 Z.z. je policajt povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech. S ohľadom na uvedené má odvolací orgán za to, že žalobca mohol konať v snahe získať' osobnú výhodu. Uvedeným konaním žalobca porušil základné povinnosti policajta uvedené v ustanoveniach § 48 ods.3 písm.f) zákona č. 73/1998 Z.z.“
27. Žalovaný poukázal na to, že keďže bol žalobca podozrivý zo spáchania trestného činu, priestupku, resp. disciplinárneho previnenia tak jeho nadriadený zabezpečil kontrolnou činnosťou na zistenie skutkového stavu a jeho zdokumentovania aj kamerové záznamy z kamerového informačného systému. Vzhľadom k tomu, že neboli vo vzájomnej zhode údaje zaznamenané v oficiálnych/štandardných dochádzkových systémoch (IS 82 a kniha príchodov a odchodov odboru) s výkonnosťou, čo nadriadený systematicky kontroloval a diskutoval so žalobcom, použil kamerové záznamy. Podľa stanoviska úradu kontroly sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR č. SKIS-KOOVKS-BA-10-004/2017-OU v súlade s čl. 6 ods.1 písm.d) a čl. 6 ods.3 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 40/2015 o
operatívnych kontrolách. Z uvedeného vyplýva, že použité kamerové záznamy boli získané zákonným spôsobom a preto žalovaný považuje podanie uvedené v bode 1 predmetnej správnej žaloby za nedôvodné.
28. Žalovaný mal za to, že k porušeniu práva na obhajobu žalobcu ako účastníka konania nemohlo dôjsť, lebo v oznámení o začatí disciplinárneho konania z 30.09.2016 bolo uvedené porušenie povinností policajta podľa § 48 ods.3 písm.a), b), c), e), f), h), k) a n) zákona č. 73/1998 Z.z., čo je rozsiahlejšie formulované ako bolo v disciplinárnom opatrení vydanom prvostupňovým ale aj odvolacím orgánom. Podľa § 56 ods.1 zákona č. 73/1998 Z.z. je definovaná povinnosť objektívne zistiť skutkový stav pred uložením disciplinárneho opatrenia. Svoje právo na obhajobu, vyjadrenia sa k veci a navrhovať dôkazy aj vo vzťahu k § 48 ods.3 písm.a), b), e), f), h), k) a n) zákona č. 73/1998 Z.z. využil žalobca vo svojom vyjadrení č. PPZ-KEU-2018/027195-008, pôvodne č. PPZ-KEU-OPSKI2-245-004 zo dňa 06.10.2016, č. PPZ-KEU-2018/027195-010, pôvodne č. PPZ-KEU-OPSK12-245-011 zo dňa 06.10.2016 a č. PPZ- KEU-2018/027195-014, pôvodne č. PPZ-KEU-OPSKI2-245-017 zo dňa 14.10.2016. V nadväznosti na objektívne zistenie skutkového stavu pred uložením disciplinárneho opatrenia je možné pôvodné formulovanie porušení povinností policajta v oznámení o začatí disciplinárneho konania, pri uložení disciplinárneho opatrenia upresniť (rozšíriť, zúžiť) práve v nadväznosti na objektívne zistenie skutkového stavu.
29. Žalovaný uviedol, že síce žalobca sa k predmetnému oznámeniu vyjadril registratúrnym záznamom (č. PPZ-KEU-2018/027195-008, pôvodne č. PPZ-KEU-OPSK12-245-004/2016 zo dňa 06.10.2016), avšak vo vyjadrení uvádza len všeobecné formulácie o dodržiavaní ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. z jeho strany a plnení si služobných povinností a nevyjadril sa priamo k žiadnej položenej otázke. Obdobná komunikácia medzi riaditeľom odboru a žalobcom sa ešte dvakrát zopakovala (č. PPZKEU- 2018/027195-009, pôvodne č. PPZ-KEU-OPSKU-245-008/2016 zo dňa 06.10.2016, č. PPZ- KEU-2018/027195-010, pôvodne č. PPZ-KEU-OPSKI2-245-011/2016 zo dňa 06.10.2016 a č. PPZ- KEU 2018/027195-012, pôvodne č. PPZ-KEU-OPSKI2-245-014/2016 zo dňa 07.10.2016, č. PPZ- KEU-2018/027195-014, pôvodne č. PPZ-KEU-OPSKI2-245-017/2016 zo dňa 14.10.2016). Žalovaný má to, že popísaným konaním vzťahujúcim sa k oznámeniu o začatí disciplinárneho konania č. PPZ- KEU-2018/027195-007, pôvodne č. PPZ-KEU-OPSKI2-245-001/2016 zo dňa 30.09.2016 oprávnený (prvostupňový) orgán neporušil postup podľa zákona č. 73/1998 Z.z. V tejto súvislosti pri posúdení tvrdenia o odopretí práva žalobcovi nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s dôkazmi je potrebné zobrať do úvahy aj znenie § 237 ods.1 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojim konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. Podľa jeho názoru registratúrne záznamy č. PPZ-KEU-2018/027195-008, pôvodne č. PPZ-KEU-OPSKI2-245-004/2016 zo dňa 06.10.2016, č. PPZ-KEU-2018/027195-009, pôvodne č. PPZ-KEU-OPSKI2-245-008/2016 zo dňa 06.10.2016, č. PPZ-KEU-2018/027195-010, pôvodne č. PPZ-KEU-OPSKI2-245-011/2016 zo dňa 06.10.2016, č. PPZ-KEU-2018/027195-012, pôvodne č. PPZ-KEU- OPSKI2-245-014/2016 zo dňa 07.10.2016 a č. PPZ-KEU-2018/027195-014, pôvodne č. PPZ-KEU-OPSKI2-245-017/2016 zo dňa 14.10.2016, s ohľadom na skutočnosť, že žalobca sa opakovane vecne nevyjadril k skutočnostiam uvedeným v žiadostiach riaditeľa odboru a opakovane neposkytol vysvetlenie, môžu byť považované za sťažovanie a zdržiavanie priebehu konania. Zároveň zo súvisiaceho spisového materiálu vyplýva, že žalobca vo viacerých registratúrnych záznamoch nedodržal pravidlá správy registratúry definovaných v nariadení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 98/2016 o registratúrnom poriadku, čo pravdepodobne viedlo ku skutočnosti, že žalovanému bolo umožnené nahliadnuť do disciplinárneho spisu až 25.10.2016, o čom svedčí registratúrny záznam č. PPZ-KEU- 2018/027195-016, pôvodne č. PPZ-KEU-OPSKI2-245-023/2016 zo dňa 25.10.2016. Uviedol, že v súvisiacom spisovom materiály nie je zadokumentované, že žalobcovi bolo odopreté nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s dôkazmi. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia o odvolaní žalovaný žalobcovi registratúrnym záznamom č. PPZ-KEU-2018/027195-032 zo dňa 30.04.2018 oznámil možnosť oboznámiť sa s doplneným spisom dňa 15.05.2018 o 9:00 hod. v kancelárii riaditeľa ústavu, ktoré oznámenie bolo žalobcovi zaslané zásielkou určenou do vlastných rúk na adresu pracoviska a dňa 04.05.2018 ju žalobca prijal a podpisom na doručenke potvrdil jej prijatie. Následne záznamom č. PPZ-KEU-2018/027195-033 zo dňa 09.05.2018 požiadal o možnosť' oboznámiť sa s doplneným spisom na odbore v Košiciach, a to buď zaslaním spisu na nahliadnutie alebo vyhotovením fotokópie doplnených písomností. V odpovedi č. PPZ-KEU-2018/027195-034 zo dňa 15.05.2018 riaditeľ ústavu síce uviedol, že dôvody, pre ktoré žiada žalobca o možnosť oboznámiť sa so spisom nie u riaditeľa ústavu v Bratislave, ale na odbore Košice za sporné, ale oznámil žalobcovi možnosť' oboznámiť sa so spisom dňa 22.05.2018 o 9:00
hod. v kancelárii riaditeľa odboru Košice. Túto možnosť žalobca využil, urobil si z neho výpisky, požiadal o kópie konkrétnych listín, čo bolo realizované. Počas oboznamovania sa so spisom bol zo strany riaditeľa ústavu viackrát upozornený, aby si dôsledne spis preštudoval, že nadriadení mu poskytnú dostatok času. Na otázku o konkrétnych kamerových záznamoch a skutočnosti, že nie sú priamo súčasťou disciplinárneho spisu mu riaditeľ ústavu poskytol vysvetlenie, že kamerové záznamy vyhodnotil oprávnený nadriadený, ktorý je spôsobilý identifikovať na záznamoch svojho podriadeného a ich vyhodnotenie je súčasťou disciplinárneho spisu. Zároveň riaditeľ ústavu ponúkol žalobcovi priamo prehratie predmetných kamerových záznamov, čo žalobca odmietol. Následne riaditeľ ústavu a žalobca podpísali záznam č. PPZ-KEU-2018/027195-042 o oboznámení sa žalobcu s aktuálnym obsahom spisového materiálu evidovaného pod č. PPZKEU-2018/027195-001 až č. PPZ-KEU-2018/027195-041 a určení žalobcovi lehoty na vyjadrenie sa k veci a navrhnúť dôkazy na svoju obhajobu do 24.05.2018 do 15:30 hod. podľa ustanovenia § 56 ods.1 zákona č.73/1998 Z.z. Uvedené a akceptovanie navrhnutého termínu na vyjadrenie sa k veci žalobca potvrdil svojim podpisom. Následne bolo dňa 24.05.2018 doručené žalovanému vyjadrenie žalobcu č. PPZ-KEU-2018/027195-045 zo dňa 24.05.2018, v ktorom žalobca uviedol: „Uvedené doplnené listiny nedokazujú, že ku predmetnému skutku došlo tak ako je mi kladené za vinu a tieto „dôkazy“ sú nezákonné a vypracované osobami zaujatými vo veci. Preto žiadam, aby odvolací orgán pri svojom rozhodovaní predmetné listiny nebral do úvahy a vzhľadom na to, že v spise ani doposiaľ nie sú zadokumentované také skutočnosti, ktoré by potvrdzovali rozhodnutie prvostupňového orgánu, žiadam, aby odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a konanie zastavil z dôvodu, že nebolo preukázané, že skutok sa stal.“ Žalovaný uviedol, že u toto žalobca uviedol aj napriek skutočnosti, že dňa 16.01.2018 pred svedkami v kancelárii žalovaného v Bratislave priznal, že skutok dávaný mu za vinu urobil a vysvetlil aj dôvody, ktoré ho viedli takto konať. Na otázku žalovaného, či uvedené považuje za správne vo vzťahu k právnym predpisom a ku svojim kolegom, veľmi nesmelo povedal, že „asi nie“. Podľa vyjadrenia riaditeľa odboru č. PPZ-KEU-2018/027195-003 zo dňa 24.04.2018 systematickú kontrolu výkonu štátnej služby nad základný čas služby v týždni pracovníkov odvetvia balistiky odboru, ktorým bola prikázaná práca najmä na prípadoch tzv. zbraňovej amnestie vykonával nadriadený v mesiacoch máj 2016 až september 2016 prostredníctvom kamerových záznamov zabezpečených od Centra podpory Košice. Podľa predmetného vyjadrenia nadriadený považuje uvedenú kontrolu za systematickú, nakoľko bola vykonávaná pravidelne, opakovane a cieľavedome za každý mesiac uvedeného časového obdobia. Poukázal na to, že žiaden všeobecne záväzný alebo interný právny predpis neurčuje, že za systematickú kontrolu sa považuje iba fyzická/ osobná kontrola podriadených nadriadeným. Zabezpečené kamerové záznamy pre účely uvedenej kontroly boli vyhodnotené v mesiaci september 2016, o čom bol urobený záznam. Z uvedeného, ale aj so spisového materiálu vyplýva, že nadriadený mohol konštatovať disciplinárne previnenie žalobcu, resp. dni, v ktorých k nemu došlo až po vyhodnotení kamerových záznamov, čo sa ako komplexný proces ukončilo dňa 28.09.2016. Záznamy o systémovej kontrole sú evidované v spise č. PPZ- KEU-2018/027195-020 až PPZKEU- 2018/027195-025, pôvodne č. PPZ-KEU-OPSKI2-166/2016 až PPZ-KEU-OPSKI2-166-005/2016. Žalovaný sa stotožňuje s uvedeným vysvetlením riaditeľa odboru a nepovažuje ho za nepreskúmateľné a v súlade so skutkovou vetou disciplinárneho opatrenia.
30. K tvrdeniu žalobcu v bode 4 predmetnej správnej žaloby týkajúceho sa toho, že žalobca poukázal na to, že vo svojich vyjadreniach poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný na poslednej porade vedenia ústavu pozitívne vyhodnotil činnosť pracovníkov odvetvia balistiky žalovaný potvrdil, že toto tvrdenie je síce pravdivé, avšak vytrhnuté z kontextu. Poukázal na to, že od začiatku roka 2016 bola poradách vedenia ústavu riešená výslednosť práce odvetvia balistiky odboru, pričom dôvodom bola skutočnosť, že pri porovnateľných podmienkach pracovníci odvetvia balistiky odboru Košice, preskúmali výrazne nižší počet zbraní a realizovali výrazne nižší počet expertíz pri spracovávaní žiadostí v rámci tzv. zbraňovej amnestie v porovnaní s kolegami z pracovísk balistiky ústavu v Slovenskej Ľupči a Bratislave. Na tomto základe riadiaci pracovníci prijímali niekoľko úloh v priebehu roka 2016 a následne roka 2017. Predmetné tvrdenie žalobcu objektívne nevyjadruje spokojnosť nadriadeného s celkovým služobným pracovným výkonom balistiky odboru Košice, ale iba vyjadruje trend zlepšenia oproti predchádzajúcemu obdobiu. Zdôraznil však, že predmetné disciplinárne konanie voči žalobcovi nebolo vedené vo vzťahu k jeho dlhodobému pracovnému/služobnému výkonu, ale vo vzťahu k svedomitému plneniu úloh, príkazov nadriadeného o práci nad základný čas služby v týždni, konaniu v snahe získať osobnú výhodu a podobne. Žalovaný preto toto tvrdenie nepovažuje za relevantné vo vzťahu k predmetnému disciplinárnemu konaniu, ale za účelové, nakoľko v disciplinárnom opatrení riaditeľa odboru je uvedené, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia bolo v súlade s § 56 ods.2 zákona č. 73/1998 Z.z. prihliadnuté na to, že žalobca do vydania uvedeného disciplinárneho opatrenia nebol
právoplatne trestaný, ale aj na to, že nadriadený konanie zavinené žalobcom vyhodnotil ako konanie, ktorým žalobcovi vznikol osobný prospech. Žalovaný preto má za to, že žalobca mohol konať v snahe získať osobnú výhodu ako organizovaná skupina spolu s ďalšími kolegami odvetvia balistiky odboru a riaditeľ odboru konal v súlade s § 56 ods.2 zákona č. 73/1998 Z.z.
31. K bodu 13 správnej žaloby žalovaný uviedol, že aj na základe obsahu odvolania žalobcu po preskúmaní súvisiaceho spisového materiálu a po zhodnotení dôkazov a okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, sa žalovaný v súlade so stanoviskom č. PPZKEU- 2018/027195-001 zo dňa 18.04.2018 poradnej komisie na posúdenie odvolania proti disciplinárnemu rozkazu riaditeľa odboru Košice č. 3 zo dňa 21.10.2016 menovanej rozkazom riaditeľa ústavu č. 38 zo 29.06.2018 v znení rozkazu č. 51 z 22.11.2017 rozhodol postupom podľa § 243 ods.3 zákona č. 73/1998 Z.z. doplniť predmetný disciplinárny spis. Uvedené žalovaný realizoval a pred vydaním napadnutého rozhodnutia o odvolaní žalobcovi registratúrnym záznamom č. PPZ-KEU-2018/027195-032 zo dňa 30.04.2018 oznámil možnosť oboznámiť sa s doplneným spisom a právo nahliadnuť do doplneného spisu, urobiť si z neho výpisky, opätovne sa v primeranej lehote k veci vyjadriť a navrhovať dôkazy na svoju obhajobu, bolo zo strany žalobcu využité.
32. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť uvedenú v odôvodnení rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky na strane 3, že „uloženie disciplinárneho opatrenia je odôvodnené, ponecháva odvolaciemu orgánu možnosť v novom konaní a rozhodnutí opätovne preskúmať prvostupňové rozhodnutie riaditeľa odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice KEÚ PZ a podľa závažnosti a rozsahu vád v prvostupňovom konaní a rozhodnutí zvoliť najvhodnejší postup podľa § 243 ods.3 až 5 zákona.“ Žalovaný aj na základe toho považuje podanie správnej žaloby za nedôvodné a má za to, že s ohľadom na chronológiu konania zdokumentovanú v administratívnom spise vzťahujúcom sa na napadnuté rozhodnutie a čiastočne opísaná v častiach 2 až 19 obžaloby je právne irelevantné posudzovať a hodnotiť právne, či administratívne kroky súvisiace so zrušenými právnymi aktmi. Žalovaný má za to, že s ohľadom na rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky právne relevantné sú len právne akty alebo administratívne záznamy, ktoré boli realizované do podania odvolania žalobcu (vrátane) voči disciplinárnemu rozkazu riaditeľa odboru č. 3 zo dňa 21.10.2016 a po dni 01.04.2017. Postup definovaný v rozhodnutí ministra vnútra Slovenskej republiky žalovaný aplikoval v ďalšom postupe, ktorý je uvedený v administratívnom spise vzťahujúcom sa na napadnuté rozhodnutie, ako aj v samotnom napadnutom rozhodnutí.
33. Ďalej žalovaný uviedol k tvrdeniu žalobcu v správnej žalobe týkajúceho sa toho, že právna istota je jedným z imanentných znakov právneho štátu, ktorý podľa čl. 1 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, tak sa rovnako vzťahuje na žalobcu, ako aj žalovaného a teda nie je možné používať znenie zrušeného právneho aktu ako odôvodnenie ani žalobcom a ani žalovaným.
34. Žalovaný skonštatoval, že z administratívneho spisu vzťahujúceho sa na napadnuté rozhodnutie a aj v samotnom napadnutom rozhodnutí sú posúdené rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania. Poukázal na skutočnosť uvedenú v odôvodnení rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky, podľa ktorého ponechal odvolaciemu orgánu možnosť v novom konaní a rozhodnutí opätovne preskúmať prvostupňové rozhodnutie riaditeľa odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice KEÚ PZ a podľa závažnosti a rozsahu vád v prvostupňovom konaní a rozhodnutí zvoliť' najvhodnejší postup podľa § 243 ods.3 až 5 zákona. Uvedené jednoznačne určuje ďalší postup žalovaného, ktorý je uvedený v administratívnom spise vzťahujúcom sa na napadnuté rozhodnutie, ako aj v samotnom napadnutom rozhodnutí a robí napadnuté rozhodnutie preskúmateľným. Ďalej skonštatoval žalovaný, že jeho postup uvedený v administratívnom spise vzťahujúcom sa na napadnuté rozhodnutie, ako aj v samotnom napadnutom rozhodnutí je v zjavnej zhode so znením § 243 ods.3 zákona č. 73/1998 Z.z. a znenie § 241 ods.1 a ods.3 zákona č. 73/1998 Z.z. bolo v napadnutom rozhodnutí dodržané v plnom rozsahu.
35. K tvrdeniu žalobcu v správnej žalobe, že súčasťou administratívneho spisu vzťahujúceho sa na napadnuté rozhodnutie nie sú kamerové záznamy, ale iba registratúrny záznam, ktorý vyhotovil oprávnený nadriadený, ktorý je spôsobilý na záznamoch identifikovať svojho podriadeného žalovaný konštatoval, že s ohľadom na ochranu osobných údajov definovanú v znení zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z.z. za zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení osobných údajov aj s ohľadom
na skutočnosť, že žalobca bol podozrivý zo spáchania trestného činu, priestupku resp. disciplinárneho previnenia, ale konanie žalobcu bolo vyhodnotené nadriadeným ako disciplinárne konanie, samotné kamerové záznamy neboli súčasťou disciplinárneho spisu. V ďalšom konaní žalobca neprejavil záujem o oboznámenie sa s obsahom kamerových záznamov. Žalovaný skonštatoval, že v administratívnom spise vzťahujúcom sa na napadnuté rozhodnutie, ako aj v samotnom napadnutom rozhodnutí sú uvedené všetky relevantné skutočnosti dotýkajúce sa preskúmania oprávnenia použitia kamerových záznamov na účel disciplinárneho konania aj s posúdením naplnenia všetkých pre konanie relevantných ustanovení zákona č. 122/2013 Z.z. Špeciálne v rozhodnutiach oprávnených osôb Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (č. 00139/2017-Os-16, 00250/2017-Op-4 a 00005/2018-Os-10).
36. Žalovaný ďalej u viedol k tvrdeniu žalobcu týkajúceho sa ustanovenia § 57 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého disciplinárne opatrenie je možné uložiť len do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia, že z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že disciplinárne opatrenie bolo uložené za previnenia žalobcu, ktoré sa udiali v dňoch 21.06.2016, 13.07.2016, 23.08.2016, 24.08.2016 a 06.09.2016, pretože len v tieto dni bolo možné previnenie žalobcu preukázať a teda z uvedeného dôvodu z napadnutého rozhodnutia aj jednoznačne vyplýva, že napadnuté disciplinárne opatrenie bolo uložené do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Iné dni boli zadokumentované také udalosti realizované žalobcom a jeho dvomi kolegami, ktoré navodzujú podozrenie o rovnakom previnení, ale nebolo ich možné žalobcovi jednoznačne preukázať, napriek skutočnosti, že boli preukázané jeho kolegom. Uviedol, že z dôvodovej časti napadnutého rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, že konanie žalobcu, ku ktorému mohlo dôjsť v dňoch 30.05.2016 a 15.06.2016 nebolo predmetom potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného, keďže v deň vydania napadnutého rozhodnutia už uplynula lehota, kedy bolo možné za akékoľvek konanie žalobcu, ktoré by aj bolo disciplinárnym previnením mu uložiť disciplinárne opatrenie.
37. Žalovaný na záver uviedol, že uvádzal i pôvodné čísla registratúrneho záznamu z dôvodu prehľadnosti a usporiadanosti a že zmenu si vyžiadala skutočnosť, že dňom 01.01.2018 došlo v Prezídiu Policajného zboru v zmysle nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 98/2016 o registratúrnom poriadku k povinnému používaniu elektronického informačného systému na správu registratúry, čo si vzhľadom na ďalšie použitie predmetného disciplinárneho spisu vyžiadalo jeho opätovnú registráciu.
38. Žalobca sa vyjadril replikou zo dňa 17.12.2018 doručenej na súd 17.12.2018. Uviedol, že žalovaný vo vyjadrení v podstate rekapituluje priebeh konania, skutočnosti, ktoré sa k obrane žalovaného nehodia účelovo obchádza a na zásadné žalobné námietky nereaguje. Žalobca teda v celom rozsahu na žalobných bodoch zotrváva. Uviedol, že považuje za potrebné poukázať na to, že žalovaný zrejme z dôvodu nemožnosti uviesť akúkoľvek relevantnú obranu, úplne obchádza jednu z podstatných žalobných námietok a to, že žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie napriek tomu, že vo svojom rozhodnutí zo dňa 19.12.2016, tak ako je citované v bode 24 žaloby, vytkol prvostupňovému orgánu, že vo výroku svojho rozhodnutia neuviedol, v čom malo disciplinárne previnenie spočívať, a to nielen po stránke skutkovej, ale aj právnej, ako aj to, že neuviedol, ako presne konaním žalobcu došlo k zavinenému porušeniu povinností policajta. Po roku a pol už odvolaním napadnuté rozhodnutie týmito nedostatkami podľa žalovaného netrpí. Žalobca poukázal na to, že požiadavka na nezameniteľnú identifikáciu skutku, za ktorý sa ukladá trest v podobe disciplinárneho opatrenia vyplýva z rozsiahlej judikatúry súdov vo veciach správneho trestania. Ako príklad uviedol rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/30/2011 zo dňa 20.06.2012, podľa ktorého: ....„ pokiaľ aj zákonodarca výslovne v právnej norme neuvádza, že súčasťou výroku o uloženie disciplinárneho opatrenia je uvedenie skutku, na základe ktorého sa účastníkovi disciplinárne opatrenie ukladá, je povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým sa účastník dopustil disciplinárneho previnenia, za ktorý sa mu ukladá disciplinárne opatrenie. Takáto povinnosť správnemu orgánu vyplýva z obsahu uvedenej právnej normy, keď zákonodarca v nej uvádza, že výrok obsahuje rozhodnutie o veci. V disciplinárnom konaní predmetom konania je posudzovanie disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania, resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil disciplinárneho previnenia skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, ktorá skutočnosť sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia, ktorým správny orgán rozhoduje o veci samej, a preto nie je možné považovať za súladné so zákonom, ak správny orgán vo výroku rozhodnutia, ktorým rozhoduje v disciplinárnom konaní, uvedie len, že účastníkovi konania ukladá disciplinárne opatrenie, pričom z takéhoto výroku nie je zrejmý skutok, ktorým sa účastník dopustil disciplinárneho previnenia,
za ktorý sa mu disciplinárne opatrenie ukladá. Konanie o disciplinárnom previnení a ukladanie sankcie zaň, vychádza zo zásad trestnoprávnej úpravy, v zmysle ktorej bez ohľadu na to, či ide o trestnú zodpovednosť podľa trestného práva, administratívne trestanie alebo disciplinárne trestanie, obvinený z porušenia právnej povinnosti má vždy právo vedieť, za ktorý skutok sa mu sankcia za porušenie právnej povinnosti ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá sankcia za porušenie právnej povinnosti, by mal byť skutok uvedený určitým spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Neuvedenie skutku vo výroku rozhodnutia treba považovať za formálny nedostatok rozhodnutia správneho orgánu“.
39. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný za významnú skutočnosť považuje názor vyslovený údajne v rozhodnutí Ministra vnútra Slovenskej republiky sp. zn. SPOU-PO6-2017/000-288-5 zo dňa 22.03.2017, ktorým bolo zrušené prvšie rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.12.2016 o zrušení prvostupňového rozhodnutia - disciplinárneho rozkazu, ako aj disciplinárny rozkaz žalovaného zo dňa 19.12.2016. Žalovaný opakovane (celkovo 3 krát) z tohto rozhodnutia cituje časť odôvodnenia nachádzajúcu sa na strane 3, ktorá má potvrdzovať odôvodnenosť uloženia disciplinárneho opatrenia žalobcovi a uvádza túto citáciu tak, že v odôvodnení rozhodnutia ministra vnútra na strane 3 je uvedené, že „uloženie disciplinárneho opatrenia je odôvodnené...“. Žalovaný však takouto citáciou a manipuláciou s odôvodnením rozhodnutia ministra vnútra spočívajúcou vo vytrhnutí časti textu z jeho kontextu zavádza alebo presnejšie uvedené klame. V predmetnom rozhodnutí totiž minister vnútra neuviedol, že „uloženie disciplinárneho opatrenia je odôvodnené...“, ale „berúc do úvahy názor odvolacieho orgánu, že uloženie disciplinárneho opatrenia je odôvodnené...“. Žalobca považuje za nesporné, že minister vnútra nepreskúmaval vecnú stránku rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.12.2016 a nezaujímal ani stanovisko k odôvodnenosti uloženia disciplinárneho opatrenia alebo jeho neodôvodnenosti. Konštatoval len, že zobral do úvahy názor odvolacieho orgánu (žalovaného) o tom, že uloženie disciplinárneho opatrenia žalovanému je dôvodné, čo nakoniec z rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.12.2016 explicitne vyplývalo. Pre takýto prípad a teda, že názorom odvolacieho orgánu je, že disciplinárne opatrenie bolo žalobcovi uložené dôvodne, minister vnútra poukázal na to, že postup žalovaného nebol zákonný a že zákonným by bol ním uvedený postup. Ako však už bolo uvedené takéto usmernenie vydal minister vnútra na základe vzatia na vedomie názoru žalovaného, že disciplinárne opatrenie bolo žalobcovi uložené dôvodne. Iný postup ani neprichádzal do úvahy, keďže ust. § 246 ods.1 a ods.3 zák. č. 73/1998 Z.z. umožňuje zrušiť právoplatné rozhodnutie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, pričom pri preskúmavaní rozhodnutia sa vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia.
40. K tvrdeniam žalovaného vo vyjadrení o tom, že sa mal žalobca k disciplinárnemu previneniu priznať, a to 16.01.2018 „pred svedkami v kancelárii žalovaného v Bratislave“ a uviesť na otázku, či to považuje za správne vo vzťahu k správnym predpisom a ku svojim kolegom, nesmelo „asi nie“, uviedol žalobca, že považuje toto tvrdenie za nepravdivé a doslova absurdné. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je zo dňa 18.06.2018, teda bolo vydané 5 mesiacov po tom, čo sa mal žalobca k spáchaniu disciplinárneho previnenia priznať, a nie je vysvetliteľné z akého dôvodu by uvedenú skutočnosť neuviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalobca považoval za potrebné uviesť, že bol po tom, čo bolo prvšie rozhodnutie žalovaného zrušené rozhodnutím ministra vnútra zo dňa 22.03.2017, vystavený zo strany žalovaného bezprecedentnému nátlaku smerujúcemu k vynúteniu priznania k spáchaniu disciplinárneho previnenia. Tento nátlak nadobudol doslova obludné rozmery, keď bol žalovaným dňa 11.12.2017 vydaný príkaz žalobcovi na vykonanie skúšky psychofyziologického overovania pravdovravnosti (teda podrobeniu sa skúške na detektore lži) za účelom riadneho objasnenia skutkového stavu veci týkajúcej sa opustenia pracoviska v dňoch 21.06.2016, 13.07.2016, 23.08.2016, 24.08.2016 a 16.09.2016, s upozornením, že nevykonanie uvedenej skúšky bude považované za porušenie pracovnej disciplíny a skutočne žalobcovi bola aj za neudelenie súhlasu na vykonanie uvedenej skúšky udelená výčitky a až po opakovaných sťažnostiach z jeho strany bola táto výčitka zrušená a naopak, bolo začaté disciplinárne stíhanie voči žalovanému v súvislosti s jeho opísaným postupom voči žalobcovi. Uvedený postup žalovaného bez akýchkoľvek pochybností vylučuje možnosť akéhosi priznania sa žalobcu v kancelárii žalovaného.
41. Žalovaný v replike zo dňa 04.02.2019 doručenej na súd 08.02.2019 že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia k podanej žalobe, ktoré bolo zaslané Krajskému súdu v Košiciach pod č. p.: KM-OPSl-S-147/2018 zo dňa 09.10.2018. Uviedol, že vyjadrenie k žalobe zo dňa 09.10.2018 reagovalo na všetky zásadné žalobné námietky a účelovo neobchádzalo žiadne skutočnosti. Opätovne uviedol, že
tak ako je uvedené v bode 31 správnej žaloby rozhodnutie žalovaného č. p.: PPZ-KEU-318-017/2016- P zo dňa 19.12.2016, ako aj disciplinárny rozkaz žalovaného č. 3 zo dňa 19.12.2016 boli zrušené a ich znenie sa stalo právne irelevantné. Preto nevyjadrenie sa k ich zneniu a dôvodom pre ich vydanie nie je účelovým obchádzaním, ale rešpektovaním aktuálneho (právoplatne rozhodnutého) právneho stavu. V tejto súvislosti uviedol, že právna istota, ktorá je podľa vyjadrenia žalobcu v bode 32 správnej žaloby „jedným z imanentných znakov právneho štátu, ktorý podľa čl. 1 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky“ a rovnako sa vzťahuje na žalobcu, ako aj žalovaného. Teda nie je možné používať znenie zrušeného právneho aktu ako odôvodnenie ani žalobcovi a ani žalovaným. Nakoľko sa o uvedené žalobca neustále snaží tak je možné tento postup považovať za nerešpektovanie právneho stavu, právnej istoty a v konečnom rade aj Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň žalovaný uviedol, že vo všetkých disciplinárnych rozhodnutiach (disciplinárny rozkaz riaditeľa odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice ústavu č. 3/2016 zo dňa 21.10.2016, rozhodnutie riaditeľa ústavu č. p.: PPZ-KEU-2018/027195-046 zo dňa 21.06.2018) je uvedené v čom spočívalo disciplinárne previnenie žalobcu nielen po stránke skutkovej, ale aj právnej. Iným problémom je uvedené informácie prijať, resp. nájsť argument na ich spochybnenie (nielen všeobecnú formulácie), ale aj argument na ich vyvrátenie.
42. Žalovaný trvá na tom, že znenie rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky č. p.: SPOU- PO6-2017/000-288-5 zo dňa 22.03.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.04.2017 je vecne správne. Tvrdením, že žalovaný „presnejšie uvedené klame“ sa dostáva vyjadrenie žalobcu z roviny práva aj do roviny morálky. Pretože klamstvo je úmyselný, úspešný alebo neúspešný pokus vytvoriť presvedčenie o (ne)pravdivosti niečoho, o čom autor vie, že sa nezakladá na pravde. Aj na základe uvedeného žalovaný považuje tvrdenie žalobcu, že...... „Žalovaný však takouto citáciou a manipuláciou s odôvodnením rozhodnutia ministra vnútra spočívajúcou vo vytrhnutí časti textu z jeho kontextu zavádza alebo presnejšie uvedené klame.“, za nevhodné až urážlivé a jednoznačne za manipulatívne (ovplyvňovanie súdu v snahe získať za každú cenu „niečo“).
43. Žalovaný uviedol, že trvá na skutočnosti, že dňa 16.01.2018 pred svedkami v kancelárii žalovaného v Bratislave žalobca priznal, že skutok dávaný mu za vinu urobil a vysvetlil aj dôvody, ktoré ho viedli takto konať. Na otázku žalovaného či uvedené považuje za správne vo vzťahu k právnym predpisom a ku svojim kolegom veľmi nesmelo povedal, že „asi nie“. Vzťah medzi právom a morálkou je jedným z ústredných problémov právnej teórie, na základe ktorého sa formujú jednotlivé argumenty teórie, i celé štáty. Pojmy ako „povinnosť“, „zodpovednosť“, „záväzok“, „trest“. „svedomie“, „dôstojnosť“, „česť“ sa používajú v právnej i morálnej komunikácii medzi zúčastnenými subjektmi. Moderná právna teória sa síce snažila závislosti na mravoch a morálke vyhnúť a založiť platnosť práva len na procesnej správnosti a ústavnosti. Právna teória však ukazuje, že právo na morálke závisí mimo iného aj z dôvodu, že výklad práva súdom sa prirodzene opiera o morálku, ktorú so svojou spoločnosťou zdieľa a nemôže sa z nej úplne vymaniť. Tvrdenia žalobcu o nepravdivosti alebo absurdnosti vyššie uvedeného žalovaný považuje za nevhodné až urážlivé a jednoznačne za manipulatívne a žalobca totiž vie kto bol pri jeho tvrdeniach prítomný. Žalovaný uviedol, že považuje za manipulatívne výrazy, ktoré uviedol žalobca a to, že „žalobca bol vystavený zo strany žalovaného bezprecedentnému nátlaku smerujúcemu k vynúteniu priznania nátlak“, „tento nátlak nadobudol doslova obludné rozmery“. Potvrdil, že komunikácia o psychofyziologickom overení pravdovravnosti žalobcu sa medzi žalobcom a žalovaným uskutočnila, ale vyššie uvedené vyjadrenie žalobcu považuje žalovaný za neopodstatnené. Žalobca veľmi dobre vie, že napriek svojim tvrdeniam a približne desiatim sťažnostiam na nadriadených (o ktorých bol žalovaný informovaný) hraničiacich s urážkami, nedošlo v celom procese predmetného disciplinárneho konania zo strany nadriadených k žiadnej udalosti alebo vyjadreniu, ktoré by mohlo byt' označené za nátlak, šikanovanie alebo iný spôsob trestu. Všetky podania žalobcu o šikanovaní alebo o nerovnakom zaobchádzaní, ktoré podal na rôzne útvary MV SR, resp. PPZ, ako Slovenské národné stredisko pre ľudské práva boli vyhodnotené ako neopodstatnené. Ďalej žalovaný uviedol, že vo vzťahu k žalobcovi od februára 2018 neboli prijaté žiadne riadiace opatrenie s výnimkou rozhodnutia dovolaní žalobcu voči disciplinárnemu rozkazu riaditeľa odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie ústavu Košice č. 3/2016 zo dňa 21.10.2016. Aj z uvedeného dôvodu považuje žalovaný tvrdenia žalobcu za ovplyvňovanie súdu v snahe získať „výhodu“. Slovné tvrdenie žalobcu „Uvedený postup žalovaného bez akýchkoľvek pochybností vylučuje možnosť akéhosi priznania sa žalobcu v kancelárii žalovaného.“ nijako nemôže vyvrátiť udalosť, ktorá sa stala dňa 16.01.2018 pred svedkami v kancelárii žalovaného v Bratislave. Na základe vyššie uvedeného žalovaný považuje všetky uvedené skutočnosti právne správne a zastáva právny názor, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť.
44. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok (SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods.1 písm.e) SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 ods.2 a § 105 ods.2 písm.a) a c), § 106 ods.1 SSP) dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
45. Podľa § 5 ods.2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
46. Podľa § 5 ods.3 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
47. Podľa § 5 ods.4 SSP, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
48. Podľa § 134 ods.1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
49. Podľa § 135 ods.1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
50. Podľa § 177 ods.1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
51. Podľa § 178 ods.1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
52. Predmetom prieskumu v predmetnej veci je rozhodnutie žalovaného rozhodnutie žalovaného riaditeľa Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. PPZ-KUE-2018/027195-046 zo dňa 18.06.2018 a rozhodnutie riaditeľa odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Prezídia policajného zboru č. 3/2016 zo dňa 21.10.2016.
53. Podľa § 48 ods.3 zákona č. 73/1998 Z z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, policajt je povinný: a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu, d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu, e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu, i) vykonávať štátnu službu nestranne, j) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, 8) ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka,
l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku, m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného pomer, n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, o) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby, p) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti, r) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu alebo služobného odznaku, s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, t) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného, u) zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu, v) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, w) zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a bezodkladne oznámiť nadriadenému zmenu tejto adresy; to neplatí, ak je tomuto policajtovi poskytovaná zdravotná starostlivosť mimo územia Slovenskej republiky.
54. Podľa § 50 cit. zákona, nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.
55. Podľa § 52 ods.1 cit. zákona, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinnosti policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.
56. Podľa § 53 ods.1 cit. zákona, disciplinárnym opatrením je písomné pokarhanie, zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, zníženie hodnosti o 1 stupeň na dobu jedného roka, zákaz činnosti, prepadnutie veci.
57. Podľa § 56 ods.1 cit. zákona, pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav veci opravujem skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
58. Podľa § 56 ods.2 cit. zákona, pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorý bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.
59. Podľa § 57 cit. zákona, za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie len do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.
60. Podľa § 68 ods.1 cit. zákona, ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, je policajt povinný vykonávať štátnu službu nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok.
61. Podľa § 233 ods.1, 2 cit. zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
62. Podľa § 237 ods.1, 2 cit. zákona, účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojim konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.
63. Podľa § 238 ods.1 cit. zákona, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
64. Podľa § 238 ods.2 cit. zákona, dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.
65. Podľa § 238 ods.3 cit. zákona, účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
66. Podľa § 238 ods.4 cit. zákona, oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. a zákona, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, je oprávnený orgán takýmto rozhodnutím viazaný.
67. Podľa § 241 ods.1 cit. zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.
68. Podľa § 241 ods.2 cit. zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.
69. Podľa § 241 ods.3 cit. zákona, v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
70. Podľa § 15 ods.7 zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, priestor prístupný verejnosti možno monitorovať len na účely ochrany verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality, narušenia bezpečnosti štátu, ochrany majetku alebo zdravia, a to len vtedy, ak je priestor zreteľne označený ako monitorovaný; monitorovaný priestor je prevádzkovateľ povinný zreteľne označiť bez ohľadu na to, či sa snímaný obraz alebo zvuk zaznamenáva na nosič informácií. Označenie monitorovaného priestoru sa nevyžaduje, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Vyhotovený záznam možno využiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
71. Podľa § 17 ods.7 zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak záznam vyhotovený podľa § 15 ods.7 nie je využitý na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, je ten, kto ho vyhotovil, povinný ho zlikvidovať najneskôr v lehote 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bol záznam vyhotovený, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
72. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia označeného rozhodnutia žalovaného zo žalobných dôvodov podľa § 191 ods.1 písm.c), podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP, podľa § 191 ods.1 písm.f) a podľa § 191 ods.1 písm.g) SSP.
73. Ako vyplýva z vyššie uvedeného tak o odvolaní žalobcu proti prvostupňového rozhodnutia - disciplinárneho rozkazu č. 3 zo dňa 21.10.2016 žalovaný už raz rozhodoval a to rozhodnutím č. PPZ-KEU-318-017/2016-P dňa 19.12.2016 a vyhovel jeho odvolaniu a zrušil napadnuté prvostupňové rozhodnutie, a zároveň si uložil sám vydať disciplinárny rozkaz o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi. Napriek tomu, že uvedené rozhodnutie žalovaného bolo neskôr v mimo odvolacom konaní zrušené, nie je možné nájsť žiaden logický ani vysvetliteľný dôvod, pre ktorý by bolo možné akceptovať skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, ktoré bolo v rozhodnutí žalovaného zo dňa 19.12.2016 označené ako nepreskúmateľné, a postup, ktorý mu predchádzal za nezákonný, je v rozhodnutí žalovaného napadnutom touto žalobou, označený ako zákonný a prvostupňové rozhodnutie bolo, ako zákonné potvrdené. Súd poukazuje na ust. § 233 ods.2 zák. č. 73/1998 Z.z. a v súvislosti s tým sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že tento platí aj pre odvolací
orgán - žalovaného a súd, nie je zrejmé prečo žalovaný ako odvolací orgán dospel k rozdielnym záverom záveru o tom istom rozhodnutí a tom istom postupe, ktorý mu predchádzal. Za takéhoto stavu považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné a teda aj postup, ktorý mu predchádzal považuje za nezákonný, keď bez akejkoľvek zmeny skutkových okolností v druhom prípade žalovaný dospel k záveru, že aj postup aj rozhodnutie prvostupňového orgánu je v súlade so zákonom, pričom predtým mal opačný názor. Z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné. Vychádzajúc rozsahu a obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný nahradil postup, ktorý prislúcha v disciplinárnom konaní správneho orgánu prvého stupňa. Z rozhodnutia prvostupňového orgánu nie je možné zistiť ani dôkazy, z ktorých tento orgán vychádzal a, ani v ňom nie je možné identifikovať akékoľvek správne úvahy, a tento nedostatok zakladajúci nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia sa celkom zjavne snažil žalovaný napraviť.
74. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že takýto postup je však v zjavnom rozpore s ust. § 241 ods.1 a ods.3 zák. č. 73/1998 Z.z. Je pravdou, že odvolaciemu orgánu zákon, t.j. ust. § 243 ods.3 zák. č. 73/1998 Z.z. umožňuje doplniť doterajšie konanie a prípadné zistené nedostatky odstrániť, avšak to neznamená, že odvolací orgán, tak ako to urobil žalovaný, môže nahradiť odvolacím konaním prvostupňové konanie, v ktorom musí byť objektívne zistený skutočný stav (§ 56), musí vychádzať zo skutočného stavu (§ 241 ods.1) a musí byť z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, úvahy, akými bol vedený správny orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval (§ 241 ods.3 zák. č. 73/1998 Z.z.).
75. Žalobcovi bola odňatá možnosť predložiť svoje námietky proti skutkovým a právnym záverom v opravnom prostriedku, ktorým je odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, keďže sa až z rozhodnutia odvolacieho orgánu dozvedel skutočnosti, ktoré mu mali byť známe z prvostupňového rozhodnutia, čo považoval správny orgán za zistený skutočný stav veci, ako vec právne posúdil, a ako sa správny orgán vysporiadal s jeho obranou. Žalovaný žalobcovi odňal právo na dvojinštančné konanie, ktoré mu priznáva zákon keď prevzal úlohu prvostupňového orgánu a iným spôsobom tým vlastne zopakoval postup z 19.12.2016, kedy z dôvodu ním samotným konštatovaných nedostatkov prvostupňového rozhodnutia aj jemu predchádzajúcemu postupu, zrušil prvostupňové rozhodnutie a rozhodol, ako prvostupňový orgán sám. Takýto postup mu bol následne vytknutý v odvolacom aj mimo odvolacom konaní a tak žalovaný tú istú činnosť, t.j. vykonávanie dôkazov, ich hodnotenie a právne úvahy začlenil do postupu, ktorý formálne zodpovedá ust. zák. č. 73/1998 Z.z.
76. Súd za dôvodnú považuje žalobnú námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že výrok prvostupňového rozhodnutia - disciplinárneho rozkazu č. 3 zo dňa 21.10.2016 len odkazuje na ust. § 52 ods.1 zák. č. 73/1998 Zb., čo znamená, že v ňom absentuje identifikácia disciplinárneho previnenia, ktorého sa žalobca mal dopustiť. Zároveň tento výrok je nezrozumiteľný, pretože nie je možné z neho zistiť konkrétne konanie, ktorého sa žalobca mal dopustiť, a tým porušiť svoje povinnosti policajta, resp. neobsahoval vo výrokovej časti popísanie skutku a v odôvodnení neobsahuje argumenty k jednotlivým označeným skutkom, ako aj ku dôkazom, z ktorých vychádzal, vrátane správnej úvahy v odôvodnení, a naopak existujú tu procesné pochybenia správneho orgánu prvého stupňa, ktorými zasiahol do jeho práv, keď neumožnil žalobcovi nahliadnuť do spisov. Žalovaný nedodržal formálne náležitosti rozhodnutia o disciplinárnom previnení a vo výroku nepopísal skutok presne zákonným ustanovením aj jeho popisom nepredložil dôkazy o skutočných tvrdeniach, nedal žalobcovi možnosť oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu, v ktorom boli podklady pre vydanie disciplinárneho rozkazu. Preto správny súd konštatuje, že popretie procesných práv žalobcu, ktorými mu bola znemožnená efektívna obrana jeho záujmov v disciplinárnom konaní, neboli splnené procesné podmienky, za ktorých by bolo možné vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť a pokladať uložené disciplinárne opatrenie vo veciach služobného pomeru, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia trestného práva, treba považovať ako nezákonné v celom rozsahu.
77. Za dôvodnú súd považuje žalobnú námietku podľa § 191 ods.1 písm.f) SSP, t.j. že skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. V napadnutom rozhodnutí žalovaného sa konštatuje, že súčasťou disciplinárneho spisu sú žiadosti nadriadeného o kamerové záznamy a ktorý je spôsobilý na nich identifikovať svojho podriadeného a tento ho identifikoval s tým, že toto vyhodnotenie je uvedené v prílohe č. 1 registratúrneho záznamu. V rozhodnutí 1. viceprezidenta zo dňa 12.07.2017 je uvedené, že žiadne kamerové záznamy, na ktoré odkazuje napadnuté rozhodnutie, a z ktorých vychádzal prvostupňový
orgán pri zisťovaní skutočného stavu veci, nie sú v spisovom materiáli. Žalobou napadnuté rozhodnutie sa tiež opätovne odvoláva na vyhodnotenie kamerových záznamov oprávnených nadriadených, avšak nie na samotné kamerové záznamy, ktoré sa však nenachádzajú v administratívnom spise. Z tohto je zrejmé, že podkladom rozhodnutia, tak ako to tvrdí aj žalobca, sú len záznamy o obsahoch dôkazov, avšak nie samotné dôkazy - kamerové záznamy. Za takéhoto stavu žalovaný nepreskúmal správnosť hodnotenia dôkazov prvostupňovým orgánom, ale len prevzal toto hodnotenie bez oboznámenia sa s obsahom dôkazov - kamerových záznamov.
78. Po preskúmaní správnou žalobou napadnutých rozhodnutí a konaní, ktoré im predchádzalo, správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky sú dôvodné, pretože orgány verejnej správy oboch stupňov nepostupovali v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. a zásad vzťahujúcich sa na postihy protiprávneho konania v oblasti verejnej správy. Správny súd preto správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a disciplinárny rozkaz č. 3 zrušil a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať primeraným procesným postupom v intenciách odôvodnenia tohto rozhodnutia, t.j. opätovne vyhodnotiť právne podmienky a skutkové okolnosti, ktoré by mohli mať podstatný význam pre konanie v súlade s aktuálnou rozhodovacou činnosťou správneho orgánu. Žalovaný a prvostupňový správny orgán sú právnym názorom súdu v zmysle § 191 ods.6 SSP viazaní.
79. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods.1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
80. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods.2 SSP).
81. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods.1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods.1 písm.g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods.2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.1 písm.c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods.1, 2 SSP).