Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/30/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Hargaša a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej

veci žalobcu: Mgr. D. L., bytom J. v zastúpení JUDr. J. J., advokáta, so sídlom D. B. X., T.,

proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou,

priečinok 72, Hrnčiarovce nad Parnou, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. ÚVTOS-6-41-4/11-2010 zo dňa 21.10.2010, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave č. k. – 50 zo dňa 21.4.2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave

č. k. - 50 zo dňa 21.4.2011 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. - 50 zo dňa 21.4.2011, zrušil

rozhodnutie žalovaného č. ÚVTOS-6-41-4/11-2010 zo dňa 21.10.2010 a disciplinárny rozkaz

vedúceho oddelenia výkonu trestu a otvoreného oddelenia ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou

zo dňa 30.8.2010 č. 44 s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „“) a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovanému

2

uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 320,88 € a zároveň uložil

žalobcovi povinnosť doplatiť súdny poplatok vo výške 66 €. Z odôvodnenia rozhodnutia

krajského súdu vyplýva, že ten po preskúmaní oboch rozhodnutí zistil, že pri vydávaní

prvostupňového rozhodnutia bola porušená základná požiadavka na zabezpečenie určitosti

a nezameniteľnosti skutku, za ktorý je ukladaný postih. Krajský súd dospel k záveru, že

rozhodnutie je nezákonné, nakoľko je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a rovnakou

vadou trpí aj druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu, založené len na skonštatovaní

nesprávneho vyhodnotenia vedomostí o psychickom stave odsúdeného žalobcom. Krajskému

súdu nie je z opisu skutku jednoznačné, v čom spočívalo u žalobcu porušenie služobnej

disciplíny. Taktiež mu nebolo zrejmé, z čoho vyvodil správny orgán, že prípadná vedomosť

žalobcu o zlom psychickom stave odsúdeného zakladá priestupkovú zodpovednosť žalobcu.

Námietku žalobcu ohľadne neumožnenia mu vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy

a obhajovať sa, považoval krajský súd za dôvodnú, nakoľko opísaným postupom došlo podľa

jeho názoru k nedodržaniu zákonnej úpravy postupu v konaní v zmysle ust. § 233

o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej

služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v tom

čase platnom (ďalej len „“).

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d)

odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie podľa ust.

písm. h) zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný zastáva

názor, že disciplinárny rozkaz ako i napadnuté rozhodnutie správneho orgánu boli vydané

v súlade s ust. , nakoľko sú v ňom dostatočne jednoznačne

odôvodnené jednotlivé skutky, ktoré boli podkladom pre vyvodenie disciplinárnej

zodpovednosti a boli preukázateľným podkladom pre preskúmanie správnosti súdom.

Na podporu uvedeného žalovaný uvádza, že v rozhodnutí správneho orgánu je presne

vymedzené porušenie ustanovení § 47 a 48 ods. 3 písm. a) citovaného zákona a popis

služobných činností pedagóga ods. 4 písm. f) a i), ktorých sa žalobca dopustil svojím

omisívnym konaním. V súvislosti s nedodržaním postupu podľa ust. § 233 citovaného zákona

žalovaný namietol, že konanie bolo vykonané v súlade s citovaným ustanovením a správny

orgán pred vydaním rozhodnutia postupoval tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav

veci a na ten účel si obstaral potrebné podklady. Poukázal na to, že preventívno –

bezpečnostnou službou boli vypočutí všetci odsúdení i príslušníci, ktorí vo veci konali alebo

mohli vniesť do vyšetrovania nové skutočnosti a objasniť daný prípad a hlavne zodpovedať

3

otázku zavinenia a podcenenia situácie vytvorenia podmienok pre útek odsúdeného.

Vyšetrovanie bolo vedené a vykonané v súlade so zákonom a zároveň poukázalo

na pochybenie pri vyhodnocovaní vplyvu rodinného prostredia na psychický stav odsúdeného

zo strany pedagóga. Stanovisko žalobcu bolo získané neskôr z dôvodu čerpania dovolenky,

pričom bolo žalobcovi umožnené osobne sa zúčastniť pri prehodnocovaní jeho odvolania.

Taktiež je z vykonaného dokazovania podľa názoru žalovaného zrejmé, že sociálna

pracovníčka bola vypočutá dňa 13.8.2010 a taktiež podala dňa 25.8.2010 stanovisko k veci.

Záverom žalovaný zhodnotil, že je jednoznačne preukázané, že k pochybeniu žalobcu došlo

a to nedôsledným plnením si jeho služobných povinností a uložených úloh v zmysle ust. § 47

a 48 ods. 3 písm. a) zákona, čo vytvorilo podmienky pre útek odsúdeného. Ide

o preukázateľné zavinenie porušenia povinnosti zo strany žalobcu pri plnení si výkonu štátnej

služby a plnení služobných úloh (neposkytnutie informácií ostatným príslušníkom, vydanie

závadovej korešpondencie) a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a zamedzeniu

úteku odsúdeného M. M..

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov a v rozsahu uvedenom

v odvolaní žalovaného ( s použitím vety prvej ),

odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bolo disciplinárnym

rozkazom vedúceho oddelenia výkonu trestu a otvoreného oddelenia ÚVTOS Hrnčiarovce

nad Parnou č. 44 zo dňa 30.8.2010 uložené podľa ust.

Z. z. disciplinárne opatrenie a to zníženie služobného platu o 10 % na dobu troch mesiacov

na tom skutkovom základe, že pri prešetrovaní mimoriadnej udalosti „vzdialenia sa

odsúdeného M. z pracoviska mimo ústavu Zlievareň Trnava“, bola zistená skutočnosť

nasvedčujúca tomu, že informácie o zlom psychickom stave ods. M., mal žalobca minimálne

od 12.7.2010, keď bol prítomný počas pohovoru so sociálnou pracovníčkou

npor. Mgr. P. M., čím sa mal dopustiť porušenia ust. ,

Z. z. ako aj popisu služobných činností pedagóga ods. 4 písm. f), i). Voči uvedenému

rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo

rozhodnutím riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa

21.10.2010, č. ÚVTOS-6-41-4/11-2010 zamietnuté a rozhodnutie prvostupňového orgánu

potvrdené. Predmetné rozhodnutie bolo napadnuté žalobou, ktorej preskúmanie je predmetom

tohto konania.

Podľa ust. o štátnej službe príslušníkov Policajného

zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej

republiky a Železničnej polície v čase, keď sa mal žalobca dopustiť disciplinárneho

previnenia kladeného mu za vinu (ďalej len „“), disciplinárnym

previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo

priestupkom.

Podľa ust. služobná disciplína policajtov spočíva

v dôslednom plnení povinností ustanovených , ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami,

príkazmi a pokynmi nadriadených.

Podľa ust. , policajt je povinný plniť

svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami,

príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.

Podľa ust. , za disciplinárne previnenie možno

policajtovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 53 ods. 1 písm. a) až c).

Podľa ust. , pred uložením disciplinárneho opatrenia

musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením

disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa,

pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho

konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší

postoj policajta k plneniu služobných povinností.

5

Podľa ust. , , , , , rozhodnutie musí byť v súlade

s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok,

odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto

rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť

podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené

odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo

doručením.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa

ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu

rozsah plnenia a lehota.

V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom

na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov

a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno

proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.

Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá

odkladný účinok. 52)

Podľa ust. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Podľa ust. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ust. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu

a zhodnotení odvolacích námietok žalovaného dospel k záveru o ich neopodstatnenosti.

6

Napadnuté rozhodnutie krajského súdu považuje za vecne správne a plne sa s ním stotožňuje,

pričom odkazuje na jeho odôvodnenie. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prezentovaným

v odôvodnení rozhodnutia krajským súdom, že v rozhodnutí správneho orgánu musí byť

jednoznačne vymedzený skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť a ktorý má byť konaním

zakladajúcim jeho disciplinárnu zodpovednosť. Uvedeným sa už Najvyšší súd Slovenskej

republiky zaoberal napríklad v rozhodnutí sp. zn. , z ktorého časť odôvodnenia

týkajúcu sa uvedeného uvádza nižšie a s ktorou sa plne stotožňuje; Zákonodarca v právnej

norme ustanovuje náležitosti rozhodnutia. V odseku 2 uvedenej

právnej normy ustanovuje: „výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení

právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť

na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.“ Zo znenia prvej vety odseku 2 právnej

normy ustanovenej v vyplýva vôľa zákonodarcu tak, že správny

orgán vo výroku uvedie ako rozhodol o predmete konania vo veci s uvedením ustanovenia

právneho predpisu, podľa ktorého rozhodol. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého

stupňa, že pokiaľ aj zákonodarca výslovne v právnej norme neuvádza, že súčasťou výroku

o uloženie disciplinárneho opatrenia je uvedenie skutku, na základe ktorého sa účastníkovi

disciplinárne opatrenie ukladá, je povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým sa

účastník dopustil disciplinárneho previnenia, za ktorý sa mu ukladá disciplinárne opatrenie.

Takáto povinnosť správnemu orgánu vyplýva z obsahu uvedenej právnej normy, keď

zákonodarca v nej uvádza, že výrok obsahuje rozhodnutie o veci. V disciplinárnom konaní

predmetom konania je posudzovanie disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý sa ho

dopustil na základe konania resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa

dopustil disciplinárneho previnenia skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu

za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, ktorá skutočnosť sa musí premietnuť

aj do výroku rozhodnutia, ktorým správny orgán rozhoduje o veci samej, a preto nie je možné

považovať za súladné so zákonom, ak správny orgán vo výroku rozhodnutia, ktorým

rozhoduje v disciplinárnom konaní, uvedie len, že účastníkovi konania ukladá disciplinárne

opatrenie, pričom z takéhoto výroku nie je zrejmý skutok, ktorým sa účastník dopustil

disciplinárneho previnenia, za ktorý sa mu disciplinárne opatrenie ukladá. Konanie

o disciplinárnom previnení a ukladanie sankcie zaň, vychádza zo zásad trestnoprávnej úpravy,

v zmysle ktorej bez ohľadu na to, či ide o trestnú zodpovednosť podľa trestného práva,

administratívne trestanie alebo disciplinárne trestanie, obvinený z porušenia právnej

povinnosti má vždy právo vedieť, za ktorý skutok sa mu sankcia za porušenie právnej

povinnosti ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá sankcia za porušenie

7

právnej povinnosti, by mal byť skutok uvedený určitým spôsobom tak, aby nemohol byť

zameniteľný s iným skutkom.

Neuvedenie skutku vo výroku rozhodnutia treba považovať za formálny nedostatok

rozhodnutia správneho orgánu. Taktiež je treba prisvedčiť krajskému súdu, že ani

odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu v zmysle zákonného rámca nedáva zrozumiteľný

a presvedčivý podklad pre preskúmanie správnosti rozhodnutia. Jeho nejednoznačnosť ako

i absenciu právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností je nutné

považovať za dôvod, ktorý zakladá jeho nezrozumiteľnosť pre nedostatok dôvodov. Záverom

v súvislosti s namietnutým popretím procesných práv žalobcu a nepostupovania podľa

ust. odvolací súd dáva do pozornosti, že v kontexte ust.

, nemožno považovať zopakovanie procesu bez možnosti iného právneho záveru o jeho

výsledku za hospodárny a účelný, pokiaľ neprivodí vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie

pre účastníka, avšak v predmetnej veci je zrejmé, že zabezpečením riadneho zákonného

postupu s možnosťou uplatnenia procesných práv žalobcu sa otvára priestor pre iné skutkové

závery.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne v zmysle ust. ,

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust.

v spojení s ust. veta prvá s ust. v súlade s ust.

tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože mu napriek úspechu v konaní žiadne

nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 20. júna 2012

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth

8