Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžfk/67/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca), JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: VV - AGRO, s.r.o., so sídlom: Krajná 37, 917 01 Trnava, IČO: 36 250 678, zastúpený: MV Legal s. r. o., so sídlom: Jedenásta 16, 831 01 Bratislava, IČO: 36 857 947, proti žalovanému: Daňový úrad Trnava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 100419482/2018 zo dňa 20. februára 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. -137, zo dňa 13. marca 2019, ECLI:SK:KSTT:2019:2018200120.2 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky priznáva žalobcovi úplnú náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

Žalobca požiadal o priznanie úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014. Na túto žiadosť odpovedal žalovaný listom č. 100016889/2018 zo dňa 3. januára 2018 (ďalej len „oznámenie o nepriznaní úroku“). V tomto liste žalovaný oznámil, že nemá zákonnú možnosť na priznanie takéhoto úroku, nakoľko pri daňových kontrolách účinných do 31. decembra 2016 o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej aj „zákon o dani z pridanej hodnoty) a ani o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „“) neupravovali priznanie úroku po dobu vykonávania daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti. Žalobca voči oznámeniu o nepriznaní úroku podal odvolanie. Na odvolanie žalovaný reagoval listom č. 100419482/2018 zo dňa 20. februára 2018 (ďalej len „reakcia na odvolanie“). V reakcii na odvolanie oznámil, že oznámenie o nepriznaní úroku nemá formu rozhodnutia podľa daňového poriadku, a preto ho nemožno napadnúť odvolaním podľa daňového poriadku.

II. Konanie pred správnym súdom

Žalobca podal voči reakcii na odvolanie všeobecnú správnu žalobu. Navrhol v nej podľa , a v účinnom znení (ďalej len „“) reakciu na odvolanie spolu s oznámením o nepriznaní úroku zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobcu žalovaný nesprávne právne vec posúdil, akty boli vydané orgánom, ktorý na to nebol oprávnený a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným.

Krajský súd v Trnave v postavení správneho súdu (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. -137 zo dňa 13. marca 2019, ECLI:SK:KSBA:2019:2018200120.2 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) zrušil podľa tak oznámenie o nepriznaní úroku ako aj reakciu na odvolanie. Vo svojom rozsudku dospel k záveru, že oba právne akty je možné preskúmať ako opatrenia orgánov verejnej správy. Pri rozhodovaní o nároku na priznanie úroku za zadržanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty správny súd dospel k záveru, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 27. februára 2019, ECLI:SK:NSSR:2019:8016200420.1. Uviedol, že podľa tohto rozsudku sa má analogicky použiť zákona o dani z pridanej hodnoty aj na priznávanie úrokov za zadržanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty súvisiaceho s daňovými kontrolami skončenými do 31. decembra 2016 s poukazom na uznesenie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 21. októbra 2015, Kovozber s. r. o., proti Daňovému úradu Košice, C-120/15 (ďalej len „uznesenie vo veci Kovozber“).

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanoviská účastníkov

Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť zo dňa 22. mája 2019. Dôvody na podanie kasačnej sťažnosti žalobca oprel o . Prezentoval názor, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný osobitne zvýraznil, že · v čase zadržania nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty neexistovala právna úprava týkajúca sa výšky a lehoty pre priznanie kompenzácie, · podľa uznesenia ESD v danej oblasti prináleží vnútroštátnemu poriadku každého členského štátu stanoviť podmienky, za akých sa majú zaplatiť úroky z omeškania, · pokiaľ správny súd konštatoval potrebu analogického postupu, konal nad rozsah svojej právomoci v postavení tvorcu práva. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti v kasačnej sťažnosti žalovaný navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 18. júla 2019. V tomto podaní sa stotožnil s rozsudkom správneho súdu. Odkázal tiež na svoje predošlé podania. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal vyššie uvedený rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v a o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení. Kasačný súd s ohľadom na nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s . So zreteľom na , , kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť nebol uhradený, nakoľko žalovaný je ako štátna rozpočtová organizácia v súlade s o súdnych poplatkoch v účinnom znení oslobodená od poplatku za toto súdne konanie. Kasačný súd následne preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, kasačnú sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti. V súlade s uvedeným v ods. 6 tohto rozsudku kasačný súd v kasačnej sťažnosti identifikoval tri nosné námietky voči rozsudku správneho súdu. Uvedené posúdil a prišiel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.

IV.I. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa § 79a ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu ... a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu ..., platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu ... .

Podľa § 85ke zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a, aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu ... začala pred 1. januárom 2017 a k 1. januáru 2017 nebola skončená. Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu ... bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane. IV.II. Posúdenie námietok žalovaného

Predmetom sporu je posúdenie, či účinná právna úprava priznávala žalobcovi nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty z dôvodu prebiehajúcej daňovej kontroly. Takéto posúdenie vykonal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom stanovisku, sp. zn. Snj 36/2019, zo dňa 30. októbra 2019, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2019 pod č. 56 uviedol: Ustanovenie o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od 1. januára 2017 (Náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly) je v pomere špeciality k ustanoveniu . o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2012 (Daňové preplatky a úrok). Vnútroštátna úprava právneho poriadku Slovenskej republiky spočívajúca v ustanovení vety druhej o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od 1. januára 2017 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2017), v znení: „Ustanovenie sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa , alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane.“, nie je súlade s právom Európskej únie, a to najmä s uznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-120/15 Kovozber, ktoré má aplikačnú prednosť s účinkom ex tunc. Na zabezpečenie súladu s právom Európskej únie sú orgány verejnej správy a súdy povinné zdržať sa aplikácie tohto ustanovenia. Predmetný právny záver konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu aj v obdobných rozsudkoch o kasačných sťažnostiach žalovanej týkajúcich sa sporov medzi žalobcom a žalovanou o nepriznanie úroku za zadržanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 4. októbra 2019, ECLI:SK:NSSR:2020:2018200118.1, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 27. októbra 2019, ECLI:SK:NSSR:2020:2018200119.1, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 6. októbra 2020, ECLI:SK:NSSR:2020:2018200122.1, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 4. novembra 2020, ECLI:SK:NSSR:2020:2018200121.1 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , ECLI:SK:NSSR:2020:2018200121.1. S ohľadom na v spojení s a 2 v účinnom znení je povinnosťou súdov pre naplnenie právnej istoty rozhodovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Kasačný súd preto aj v tomto prípade posúdil vec právne rovnako ako Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom stanovisku. Je teda toho názoru, že s ohľadom na uznesenie vo veci Kovozber správny súd správne právne vec posúdil, pokiaľ dospel k záveru, že úrok za zadržanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty mal byť priznaný. Nad rámec uvedeného kasačný súd dodáva, že v Slovenskej republike existuje jeden právny poriadok, ktorého súčasťou sú je okrem vnútroštátnych právnych noriem aj právo Európskej únie. Z tohto dôvodu nie je možné vnútroštátne právne normy vykladať autonómne bez ohľadu na právo Európskej únie. Kasačný súd si je vedomý článku 2 ods. 2 právneho predpisu č. v účinnom znení, na ktorý odkazoval žalovaný. Tento článok je však nutné interpretovať so zreteľom na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky na všetky právne normy majúce pôsobnosť na jej území. V tomto ohľade je veľmi dôležité sledovať nielen to, aké práva a povinnosti sa jednotlivými právnymi normami ukladajú, ale aj to, aké je postavenie týchto právnych noriem v hierarchii celého právneho poriadku. Kasačný súd tiež poukazuje na časť textu v oznámení o nepriznaní úroku uvedeného na s. 3, podľa ktorého v prípade ak súd rozhodne, že daňovému subjektu prináleží priznať úrok aj za daňové kontroly ukončené pred účinnosťou pred účinnosťou právnej úpravy, bude finančná správa postupovať v zmysle konkrétneho právoplatného rozsudku. Vo vzťahu k uvedenému kasačný súd konštatuje, že účelom správneho súdnictva nie je výkon verejnej správy, ale kontrola jeho výkonu. Z tohto dôvodu kasačný súd považuje za minimálne nevhodné, keď sa orgán verejnej správy takýmto spôsobom zbavuje svojej zodpovednosti. Orgány verejnej správy by mali rozhodovať takým spôsobom, aby boli presvedčené o zákonnosti a správnosti svojich aktov. Je prinajmenšom zvláštne, ak žalovaný už vo svojom oznámení spochybňuje svoj právny názor a nepriamo nabáda žalobcu na podanie správnej žaloby.

IV.III. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

Kasačný súd sa z popísaných dôvodov nestotožnil s námietkami žalovaného voči rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. O trovách kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa v spojení s a spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Nakoľko žalobca mal v kasačnom konaní úspech, kasačný súd mu priznal úplnú náhradu trov konania. 21. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.