Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-72-2021.pdf
PDF · 103.17 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/72/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Moniky Koščovej, v spore žalobkyne M. W., Q.. XX.X.XXXX, U. T. X., M. XXX/X, zast. Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom v Hlohovci, Železničná 4/A, IČO: 52 635 970, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 400 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 27Csp/61/2020-101 zo dňa 13.5.2021,
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 400 € a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 400 € a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnila podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa poukazujúc na skutočnosť, že úspešne uplatnila ochranu svojich spotrebiteľských práv zo zmlúv uzavretých so žalovaným v konaní sp. zn. 19Csp/156/2017 vedenom na Okresnom súde Michalovce v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.1.2014 a v konaní sp. zn. 19Csp/156/2017, vedenom na Okresnom súde Michalovce, v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2014. V dôsledku absencie obligatórnych náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere súd v oboch prípadoch určil zmluvy, resp. úvery z nich vyplývajúce za bezúročné a bez poplatkov a žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Rozhodnutia súdu prvej inštancie boli následne potvrdené aj odvolacím súdom. Žalobkyňa tým považovala za splnené predpoklady pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v súlade s hypotézou ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Primeranosť zadosťučinenia vo forme peňažnej náhrady vo výške 400 € odôvodnila závažnosťou porušenia povinností veriteľa pri jednaní so spotrebiteľom, čím bola vynútená potreba vyhľadať právne poradenstvo a iniciovať súdny spor, a poukázala tiež na reálne vzniknutú ujmu v dôsledku konania žalovaného, ktorý sa na jej úkor obohatil z oboch zmlúv o 1.697,95 €.
3. Žalovaný zastával názor, že pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia neboli splnené podmienky, lebo žalobkyňa neoznačila a ani nekonkretizovala práva alebo povinnosti, porušenie ktorých
jej zakladá nárok, ktorý si uplatňuje podanou žalobou, a za nepreukázanú považoval tiež výšku uplatneného nároku. Žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
4. Súd prvej inštancie aplikoval § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a prijal záver o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku s odôvodnením, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorých si žalobkyňa uplatňuje nárok, boli na základe jej iniciatívy predmetom prieskumu v konaniach pred Okresným súdom Michalovce sp. zn. 16Csp/156/2017 (Zmluva č. 8300063193) a sp. zn. 19Csp/156/2017 (zmluva č. 8500092604) so záverom o porušení povinností žalovaného ako veriteľa vyplývajúcich mu zo zákona. Tak súd prvej inštancie ako aj odvolací súd v konaní sp. zn. 1Co 263/2018 a sp. zn. 2Co 237/2019 zistili, že v zmluvách uzavretých so žalobkyňou a vyhotovených žalovaným absentujú zákonom predpísané obligatórne náležitosti pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v dôsledku čoho prijali záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov poskytnutých na ich základe. Zároveň súdy v oboch prípadoch uložili žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie nadobudnuté plnením nad rámec istiny poskytnutých úverov v úhrnnej sume 1.697,95 €. Súd konštatoval, že žalobkyňa ako spotrebiteľ na súde úspešne uplatnila porušenie svojich práv a súčasne porušenie povinností žalovaného pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľskom úvere ustanovených zákonom a osobitnými predpismi, preto jej priznal nárok na primerané finančné zadosťučinenie v sume 400 € s prihliadnutím na závažnosť a opakované porušenie povinnosti žalovaného a vzniknutú ujmu. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Odvolaním napadnutý rozsudok považoval za nedostatočne odôvodnený, nespĺňajúci požiadavky § 220 CSP, lebo súd neuviedol aké ustanovenie (právna norma) mali byť žalovaným porušené, ani z neho nie je zrejmé na základe akých dôkazov a úvah súd dospel k záveru o primeranosti sumy 400 € titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že sa na súde úspešne domáhala ochrany svojich spotrebiteľských práv, keď v oboch konaniach vedených na Okresnom súde Michalovce (sp. zn. 16Csp/156/2017, 19Csp/156/2017) bol prijatý záver o porušení povinnosti veriteľa informovať spotrebiteľa úplne a pravdivo o podstatných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V dôsledku toho boli úvery poskytnuté žalovaným vyhlásené za bezúročné a bez poplatkov a žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.697,95 €, ktorá suma tak predstavuje nielen hroziacu, ale reálne vzniknutú ujmu na strane žalobkyne. Poukázala na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil záväznosť rozhodnutí vydaných v spomenutých konaniach. Žalovanej okrem majetkovej ujmy vznikla aj ujma nemajetková, keď musela vyhľadať právnu pomoc za účelom iniciovania sporu so žalovaným, ktorý zasahuje do bežného života spotrebiteľa a je spôsobilý privodiť jej ujmu v súkromnou živote vo forme strachu a nepríjemných pocitov. Trvala na tom, že suma 400 € je adekvátna skutočnostiam prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie veriteľa od porušovania práv spotrebiteľov. K obrane žalovaného uviedla, že súd v odôvodnení rozhodnutia prijaté závery jasne, presvedčivo a zrozumiteľne vysvetlil. Zároveň presne pomenoval porušenie, ktorého ustanovenia sa veriteľ dopustil, a tiež na základe čoho posúdil primeranosť výšky finančného zadosťučinenia. Súd prihliadol na výšku reálne vzniknutej ujmy 1.697,95 €, vo vzťahu ku ktorej považoval žalovanú sumu za primeranú. Zastávala názor, že podľa rozhodovacej praxe môže výška primeraného finančného zadosťučinenia zodpovedať aj výške ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila, v tomto prípade aj reálne vzniknutej ujmy. Rozsudok súdu prvej inštancie považovala za vecne správny a preto žiadala, aby ho odvolací súd potvrdil.
7. Ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.
8. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP) dospejúc k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16. 12.2021, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
10. Žalovaný odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, a h/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.).
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a tomu predchádzajúcemu procesného postupu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Dôvodnosť uplatneného nároku žalobkyne správne právne posúdil, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody uplatnené žalovaným neboli naplnené.
16. Dôvody rozsudku sú presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovaného v prevažnej miere boli už predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva nasledovné:
18. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá a tretia zákona o ochrane spotrebiteľa sa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
19. Žalobkyňa si v konaní uplatňuje nárok na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu porušenia je práv ako spotrebiteľky a povinností žalovaného ako veriteľa v súvislosti so záväzkom zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Svoj nárok založila na právoplatných rozsudkoch, ktorými súd uložil povinnosť žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie v dôsledku konštatovania bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov poskytnutých žalovaným, a to z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí právneho úkonu a nesprávne uvedenej výšky RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktoré strany sporu uzavreli.
20. Z právoplatných rozhodnutí súdov vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni úver nižší než deklarovali zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zároveň súd zistil nesprávnosť údaja o výške RPMN, ktorá je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ktorá je smerodajná pri posudzovaní výhodnosti toho ktorého úveru. Žalovaný v oboch prípadoch uviedol v zmluvách RPMN nižšiu ako mala byť, a teda v neprospech spotrebiteľa, čím sa dopustil porušenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Konanie žalovaného, ktorý v zmluvách uvádza klamlivé a zavádzajúce informácie je spôsobilé navodiť dojem výhodnosti úveru, čo vykazuje aj znaky nekalej obchodnej praktiky, ktoré sú zakázané. Žalovaný ako veriteľ spotrebiteľského úveru je v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z. z.) a zákonom o ochrane spotrebiteľa (č. 250/2007 Z. z.) povinný konať s odbornou spôsobilosťou a nesmie konať v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Ak žalovaný ako veriteľ uzavrel so žalobkyňou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré neobsahovali všetky obligatórne náležitosti a zároveň zaviedol spotrebiteľku ohľadom reálnej výšky úveru ako aj RPMN dopustil sa protiprávneho konania, pričom sa na úkor žalobkyne aj bezdôvodne obohatil. Svojim konaním porušil svoju povinnosť konať s odbornou spôsobilosťou a v súlade so zákonom, a tým pádom aj práva žalobkyne ako spotrebiteľky. Žalobkyňa si svoje nároky z porušenia povinností veriteľa a práva spotrebiteľa riadne uplatnila na súde, pričom bola so svojimi nárokmi úspešná, preto splnila jednu zo zákonných požiadaviek na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
21. Súd prvej inštancie riadne zdôvodnil aj zákonnú požiadavku primeranosti finančného zadosťučinenia, keď z odôvodnenia vyplývajú kritéria, podľa ktorých primeranosť požadovanej sumy
400 € vo vzťahu k obom zmluvám posudzoval, keď zohľadnil porušenie povinností veriteľa, ako vyplývali zo súdnych rozhodnutí, i výšku vzniknutej ujmy, s ktorými závermi sa odvolací súd stotožňuje. V súlade so závermi súdnej praxe (NS SR sp.zn. 6Cdo/127/2017, 6Cdo/389/2015) cieľom finančného zadosťučinenie je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Žaloba, ktorou sa oprávnená osoba domáha primeraného finančného zadosťučinenia sa nazýva žalobou satisfakčnou, pretože primerané zadosťučinenie je nástrojom satisfakcie, ktorej úlohou je vyrovnať narušenú rovnováhu v postavení toho kto právo spotrebiteľa porušil a dotknutej osoby-spotrebiteľa. Okrem satisfakčnej funkcie má primerané finančné zadosťučinenie aj sankčnú povahu, pretože predstavuje pre toho, kto právo spotrebiteľa porušil, finančnú ujmu zodpovedajúcu sume, ktorú musí titulom primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi zaplatiť. Hypotéza § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Z pojmu primerané zadosťučinenie je možné vyvodiť, že jeho výška bude závislá od konkrétnych okolností každého prípadu. Súd pri určení výšky primeraného zadosťučinenia prihliada na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania dodávateľa, rozsah jeho následkov a možností ich odstránenia. Nárok na primerané zadosťučinenie je samostatným nárokom nezávislým na iných finančných nárokoch (napríklad náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia) a jej výška má byť úmerná rozsahu a významu porušenia povinnosti dodávateľa, konkrétnym okolnostiam prípadu spočívajúcich v správaní zmluvných strán, keď vznik ujmy nie je predpokladom priznania primeraného zadosťučinenia, ale pre objektívnosť stanovenia je vhodné prihliadnuť tiež na ujmu, ktorá spotrebiteľovi vznikla, či vzniknúť mohla. Vo vzťahu k všetkých uvedeným hľadiskám odvolací súd považoval sumu priznaného finančného zadosťučinenia 400 € za primeranú, preto rozsudok v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol v plnom rozsahu žalobkyni.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).