Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6CoCsp-52-2021.pdf
PDF · 91.73 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/52/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom 1 boulevard Haussmann 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaný v obchodnom registri Paríž pod č. 542 097 902 RCS Paris, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., o zaplatenie sumy 683,46 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17Csp/21/2020-96 zo dňa 19.05.2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 17Csp/21/2020-96 zo dňa 19.05.2021 vo výrokoch I. a III. potvrdzuje.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
III. Vo zvyšnej časti, t. j., vo výroku II. zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 17Csp/21/2020-96 zo dňa 19.05.2021 nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 260,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 260,46 Eur od 17.10.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nepriznal proti žalobcovi nárok na ich náhradu (výrok III.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 52, § 54 ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1 a 2 písm. i), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy dňa 12.12.2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a tiež na ustanovenie § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a konštatoval, že zmluva uzavretá medzi sporovými stranami má spotrebiteľský charakter a táto nespĺňa obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda úrokovú sadzba spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorú je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. Podľa zmluvy bola úroková sadzba spotrebiteľského úveru dojednaná vo výške 28,68 % ročne, ktorá sadzba zásadným spôsobom (o viac ako 100 %) prevyšuje priemernú úrokovú mieru z úveru pre spotrebiteľské a ostatné úvery so
splatnosťou nad 5 rokov v čase uzavretia zmluvy v období 12/2014, ktorá predstavovala 12,27 % ročne. Ide teda o neprijateľné a neplatné zmluvné dojednanie v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a taktiež dojednanie v rozpore s § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch. Na podporu svojho názoru konajúci súd odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/139/2018 zo dňa 13.12.2018. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.906,08 Eur s tým, že doposiaľ bolo splatených 1.645,62 Eur. Rozdiel uvedených súm predstavuje sumu nároku, vo vzťahu ku ktorej okresný súd žalobe vyhovel. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, a to od prvého dňa omeškania, teda od 17.10.2017. 3. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP, pričom konštatoval čiastočný úspech žalovaného, ktorý si však žiadne trovy nevyčíslil, resp. mu žiadne trovy preukázateľné nevznikli.
4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a povolenia uhradiť žalobcovi sumu 260,46 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 17.10.2017 do zaplatenia formou mesačných splátok po 50,00 Eur k 20. dňu v mesiaci od právoplatnosti rozsudku.
5. Uviedol, že zaplatenie celej sumy dlhu je pre neho neúnosné. Počas zložitej situácie kvôli pandémii Covid-19 žalovaný prišiel o zamestnanie a práve z tohto dôvodu nie je možné, aby jednorazovo zaplatil súdom priznanú sumu. Na podporu svojej argumentácie odvolateľ poukázal na potvrdenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, z ktorého vyplýva, že od 01.02.2021 doteraz je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Tiež konštatoval, že tu neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tento odvolací dôvod bol zvýraznený tučným písmom), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol dané odvolanie odmietnuť z dôvodu, že nespĺňa náležitosti podľa § 363 CSP. Konštatoval, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom okresného súdu zo dňa 19.05.2021, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť sumu 260,46 Eur s príslušenstvom. Podľa názoru žalobcu okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcu žalovaný v odvolaní neuviedol, v akom rozsahu sa predmetné rozhodnutie napáda a v čom rozhodnutie alebo postup prvoinštančného súdu považuje za nesprávne.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ustanovením § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie podľa ustanovením § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
8. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, že podané odvolanie neobsahovalo zákonné náležitosti, odvolací súd uvádza, že žalovaný riadne označil napadnuté rozhodnutie, ako aj skutkové okolnosti znamenajúce z jej pohľadu nesprávnosť označeného rozsudku, vrátane odvolacieho návrhu. Skutočnosť neoznačenia rozsahu odvolania nepredstavovala vadu odvolania, pretože túto náležitosť možno vyvodiť z obsahu podania (§ 124 ods. 1 CSP).
9. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
10. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalovaného formulovanú v opravnom prostriedku sa odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Zároveň krajský súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať princíp viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na taký, ktorý má rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostal sporný, alebo je to nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
11. Podstatou podaného opravného prostriedku je požiadavka žalovaného na umožnenie splácania priznanej sumy v splátkach po 50,00 Eur mesačne z dôvodu straty zamestnania v dôsledku pandémie Covid 19. Na preukázanie nepriaznivých sociálnych pomerov odvolateľ predložil potvrdenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o jeho zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 01.02.2021.
12. V danej súvislosti odvolací súd uvádza, že tieto prostriedky sú prostriedkami procesnej obrany (§ 149 CSP), ktoré však neboli žalovaným uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a súčasne ktorých použitie v tomto odvolacom konaní nie je možné, keďže v tomto prípade nedošlo k naplneniu ani jednej z podmienok podľa ust. § 366 CSP. Ustanovenie § 366 CSP takéto prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, tzv. novoty, umožňuje použiť v odvolacom konaní len za podmienky: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, alebo d/ ich odvolateľ (v danom prípade žalobkyňa) bez vlastnej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V danej sporovej veci zjavne bez akýchkoľvek pochybností nešlo o prípustné novoty, keďže odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie žalovaný uviedol až vo svojom odvolaní proti napadnutému rozsudku. Napokon ani sám odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku netvrdil a ani nepreukazoval naplnenie dôvodov uplatnenia týchto novôt v odvolacom konaní.
13. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že okresný súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom mohol žalovaný prezentovať prostriedky procesnej obrany, a to aj tie ktoré sa týkajú požiadavky na umožnenie splácania dlhu v splátkach. Pokiaľ sa na ňom nezúčastnil, bolo to jeho právo, ktorého nevyužitie znamenalo, že následne nemohol až v odvolacom konaní produkovať tvrdenia a dôkazy, hoci ich mal k dispozícii už v štádiu prvoinštančného konania. Naviac požiadavku na povolenie splátok mohol žalovaný vzniesť pred okresným súdom aj mimo pojednávania.
14. Zároveň odvolací súd uvádza, že žalovaný v podanom opravnom prostriedku argumentoval tým, že je od februára 2021 nezamestnaný, avšak dňa 19.05.2021 doručil okresnému súdu súhlas na vykonanie pojednávania v jeho neprítomnosti, v ktorom poukázal na to, že pracuje v zahraničí.
15. Pokiaľ žalovaný vo svojom opravnom prostriedku citoval jednotlivé zákonné formulácie odvolacích dôvodov, tieto neboli nijako konkretizované. Len jednoduché kopírovanie zákonných ustanovení nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie odvolacieho prieskumu odvolacím súdom. Navyše nebolo zrejmé, či všetky tieto dôvody boli základom odvolania, alebo iba zvýraznený bod d), keďže žalovaný nijako bližšie svoje námietky neformuloval.
16. Podstatou apelačného opravného systému je možnosť napadnúť jednak skutkovú, jednak právnu stránku rozhodnutia. Právna úprava umožňuje rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť len z taxatívne stanovených dôvodov. Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z vád uvedených v § 365 CSP odôvodnené, čo znamená, že odvolateľ ho musí identifikovať, t. j. uviesť v akom konkrétnom pochybení (vade, v skutočnosti) vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Uvedenie konkrétnosti, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, je len v jeho dispozícii a súd ho nemôže nútiť, aby tieto dôvody uviedol, čomu zodpovedá aj filozofia konštrukcie odvolacích dôvodov v civilnom sporovom konaní (pozri § 373 ods. 1 CSP).
17. Ako už bolo uvedené vyššie odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť podľa ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby také porušenia zistil.
18. Z obsahu odvolania žalovaného zo dňa 26.08.2021 nie je možné vyvodiť, akých konkrétnych nesprávností napadnutého rozhodnutia sa odvolateľ dovoláva, t. j. odvolanie neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod. V dôsledku toho bol prieskum odvolacieho súdu v prejednávanej veci obmedzený len na tie vady, na ktoré je odvolací súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), ktorých existenciu však nezistil
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej, t. j. v jeho výroku I. ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
20. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok III.), ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán sporu a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.
21. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním, t. j. vo výroku II. zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože žalobca bol v tomto štádiu konania úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).