Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-10-2021.pdf
PDF · 109.22 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Michala Boroňa v sporovej veci žalobcu: B. B., N.P.. XX.X.XXXX, A. Y. XXX/XX, XXX XX B. Ľ., zastúpeného Mgr. Pavlom Dlugolinským, advokátom, so sídlom Nám. gen. Štefánika 5, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 40323447, proti žalovanej: R. W., N.. X.X.XXXX, A. Y.Á. XXX/ XX, XXX XX B. Ľ., zastúpenej Mgr. Andreou Vaškovou, advokátkou, so sídlom Ružová 43, 040 11 Košice 2, IČO: 42330700, o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 32C/24/2017-93 z 6.5.2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že právny úkon - darovacia zmluva uzavretý medzi darcom J.. Ľ. W., T.. W., nar. X.X.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX B. Ľ. a obdarovanou R. W., T.. W., nar. X.X.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX B. Ľ., ktorého vklad bol povolený pod č. M. XXXX/XXXX dňa 07.07.2016 a ktorého predmetom je na LV č. XXXXX k.ú. W., zapísaný byt č. XX-P. vo vchode č. X na X.p. bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele KNC č. XXXX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti 67/995 je voči žalobcovi právne neúčinný. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobou došlou súdu dňa 2.11.2017 sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon - darovacia zmluva uzavretá medzi darcom J.. Ľ. W. a žalovanou R. W. ako jeho dcérou je voči nemu právne neúčinná. Žalobca uviedol, že voči J.. Ľ. W. má pohľadávku zo zmluvy o dielo, keďže tento mu nezaplatil zákazku, ktorú pre neho vykonal. O tejto pohľadávke sa v čase podania žaloby viedlo súdne konanie na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 3Cb/2/2013. Okresný súd Stará Ľubovňa vydal dňa 13.10.2017 rozsudok, ktorým zaviazal J.. Ľ. W. na zaplatenie sumy cca 245.000,- eur s príslušenstvom. Žalobca zistil, že J.. Ľ. W. na základe darovacej zmluvy previedol vlastníctvo bytu č. XX-P. vo vchode č. X, na X. p. bytového domu, súp. č. XXXX v W., na ulici C. Š. Č.. X, svojej dcére žalovanej R. W.. Vklad vlastníckeho práva bol vykonaný pod č. M. - XXXX/XXXX a bol povolený dňa 7.7.2016. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná spolu so svojim otcom J.. Ľ.T. W. majú spoločné trvalé bydlisko, ktorým je Y. XX, B. Ľ.. Podľa jeho názoru teda neprichádza do úvahy, že by nemohla spoznať a nepoznať úmysel ukrátiť veriteľa. Tento názor zastáva aj preto, že žalovaná nadobudla darom od svojho otca J.. Ľ. W. ďalší byt nachádzajúci sa v B. Ľ., a to byt č. XX vo vchode č. XX, na X. p.
bytového domu, súp. č. XXX, na ulici Y., vklad bol povolený pod č. M. - XXX/XX, dňa 5.5.2014, pričom v rovnakom bytovom dome, avšak vo vchode č. XX, žalovaná vlastní ďalší byt č. XX, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou povolenou pod M. - XXX/XX zo dňa 2.7.2014, teda dva mesiace po darovaní vyššie uvedeného bytu č. XX. Nehnuteľností sú evidované a zapísané na LV č. XXXX, k.ú. B. Ľ.. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná byt č. X. na X. p. bytového domu súp. č. XXXX, v W. na ulici C. Š. Č.. X neužíva. V predmetnom byte býva J.. Ľ. W., a preto prevod vlastníctva tohto bytu na žalovanú bol evidentne špekulatívny s úmyslom ukrátiť uspokojenie žalobcu z jeho vymáhateľnej pohľadávky.
3. Z rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3Cb/2/2013-878 zo dňa 31.08.2020 vyplýva, že žalobca má voči J.. Ľ. W. právoplatnú a vykonateľnú pohľadávku v sume cca 212.000,- eur spolu s príslušenstvom. Z listu vlastníctva č. XXXXX, k. ú. W. vyplýva, že vlastníkom bytu č. XX-P. vo vchode č. 2 na 3. p. bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parcele KN C XXXX je Ľ. W., pričom výpis z listu vlastníctva je zo dňa 29.10.2012. Z listu vlastníctva č. XXXXX, k. ú. W. vyplýva, že vlastníkom bytu č. XX-P. vo vchode č. X na X. p. bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parcele KN C XXXX je Ľ. W., pričom výpis z listu vlastníctva je zo dňa 26.01.2015. Z listu vlastníctva LV č. XXXXX zo dňa 26.10.2017 vyplýva, že vlastníkom bytu č. XX-P. je už žalovaná, pričom titul nadobudnutia je uvedený darovacia zmluva a vklad bol povolený dňa 7.7.2016 pod č. M. - XXXX/XXXX. Z LV č. XXXX k. ú. B. Ľ., pričom výpis je zo dňa 25.7.2017, vyplýva že žalovaná je vlastníkom bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXX, a titul nadobudnutia je uvedený ako kúpna zmluva zo dňa 2.7.2014, ktorej vklad bol povolený pod č. M. - XXX/XX. Z LV č. XXXX k. ú. B. Ľ., pričom výpis je z 25.10.2017, vyplýva že žalovaná je vlastníkom bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXX vo vchode č. XX, a to na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 5.5.2014 pod M. - XXX/XX.
4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že žaloba je dôvodná. Zo strany žalovanej ako blízkej osoby darcovi nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že vykonala akékoľvek aktívne konanie, na základe ktorého by zisťovala, či právnym úkonom napadnutým v tomto konaní nedochádza k sťaženiu alebo zmareniu uspokojenia pohľadávky nejakého veriteľa jej otca. Tvrdenia žalovanej o tom, že o takom úmysle svojho otca nevedela, považoval súd za nedostatočné pre zamietnutie žaloby. Naopak, súd bol presvedčený o tom, že zo strany J.. Ľ. W. išlo o jednoznačnú vôľu sťažiť alebo zmariť vymáhanie pohľadávky žalobcu, keďže žalovaná netvrdila a už vôbec nepreukázala, že jej otec má dostatok majetku na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Zo strany J.. W. išlo o vysoko odsúdeniahodné konanie, pretože právoplatne bolo rozhodnuté, že žalobca pre J.. Ľ. W. vykonal prácu, za ktorú mu tento nezaplatil a naopak dopustil sa ešte aktívneho konania, aby sa zaplateniu tejto sumy, deklarujúc nedostatok majetku, vyhol. Postup J.. W. mal a musel byť žalovanej podozrivý, keďže táto je jeho jedinou dcérou a zjavne majú dobré vzťahy, keďže počas konania týkajúceho sa pohľadávky žalobcu vedeného na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn. 3Cb/2/2013 J.. W. ako jej otec bezodplatne na ňu previedol vlastníctvo minimálne k ešte ďalšiemu bytu, pričom v tom čase jej potreba bývania bola saturovaná už vlastníctvom bytu č. XX, vo vchode č. XX, bytového domu súp. č. XXX, postaveného na parcele KN C č. XXXX, k. ú. B. Ľ.. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala tvrdený nepriaznivý zdravotný stav svojho otca až v takej intenzite, že tento už chcel svoje majetkové záležitosti usporiadať, pričom toto tvrdenie považoval súd za účelové, keďže žalovaná je jediným dedičom po ňom, a teda jediným možným zákonným nadobúdateľom jeho majetku pre prípad smrti. Preto žalobe vyhovel.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP.
6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Odvolanie podala z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (§ 365 ods. 1 písm. c) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
8. Namietala, že súd v rozhodnutí uviedol, že žalovaná nevykonala žiadne aktívne konanie, aby zistila, či právnym úkonom - darovaním- zo strany jej otca nedochádza k sťaženiu alebo zmareniu uspokojenia pohľadávky nejakého veriteľa jej otca. Súd teda na jednej strane žalovanej vytkol, že nevykonala „žiadne aktívne konanie“, však neuviedol, aké konkrétne úkony mala žalovaná v danom konkrétnom prípade vykonať, aby požiadavka „aktívneho konania“ bola naplnená. Pokiaľ súd dospel k záveru, že žalovaná si nesplnila nejakú svoju povinnosť, je nutné, v záujme preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia, túto povinnosť obsahovo konkretizovať tak, aby bolo možné tento záver súdu preskúmať. V opačnom prípade, iba samotným tvrdením, že si nesplnila povinnosť bez toho, aby súd uviedol, v čom konkrétne mala táto povinnosť spočívať, resp. akým konkrétnym konaním by k splneniu predmetnej povinnosti malo dôjsť, nemožno rozhodnutie súdu považovať za iné ako svojvoľné.
9. Súd sa vôbec žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením žalovanej v jej písomnom vyjadrení k podanej žalobe, v zmysle ktorého žalovaná uviedla, že v čase podpisu darovacej zmluvy neviazli na darovanej nehnuteľnosti žiadne ťarchy nasvedčujúce tomu, že by jej otec ako dlžník mal voči žalobcovi akékoľvek záväzky. Z Listu vlastníctva žalovaná nezistila žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by jej otec mal nejaké dlhy, resp. žiadne skutočnosti z ktorých by mohla rozpoznať ukracujúci úmysel svojho otca. S týmto tvrdením žalovanej sa však súd žiadnym spôsobom nevysporiadal, z jeho rozhodnutia vôbec nevyplýva, či takéto konanie smerujúce k zisteniu prípadných tiarch na prevádzanom byte v čase uzavretia darovacej zmluvy z Listu vlastníctva postačuje alebo nepostačuje pre naplnenie požiadavky konania s náležitou starostlivosťou, resp. „aktívneho konania“, na ktoré súd odkazuje.
10. V rozsudku absentuje konkrétne obsahové vymedzenie „aktívneho konania“ tak, aby bolo jednoznačné, čo sa pod tým rozumie, aké kritériá má takéto konanie napĺňať, a ako ich naplnenie vo vzťahu k žalovanej posúdil súd. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, aké by to aktívne konanie malo byť. Z verejne dostupných registrov, napríklad živnostenského registra alebo obchodného registra, v tomto prípade nebolo možné zistiť také informácie, ktoré by mohli byť podkladom pre zistenie úmyslu ukrátiť veriteľa otca žalovanej predmetným darovaním; ani o prebiehajúcom súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Stará Ľubovňa, v ktorom si žalobca voči jej otcovi uplatnil nároky, sa žalovaná nemala len vlastným zisťovaním ako dozvedieť, pretože nie je ani nebola sporovou stranou v tomto konaní. Žalovanej nie je zrejmé, ako konkrétne by teda mala naplniť požiadavku „aktívneho konania“, a to ani z citovaných právnych predpisov, ani judikatúry, o ktorú sa súd prvej inštancie pri vydaní rozsudku opieral.
11. Súd uviedol, že žalovanej postup jej otca mal a musel byť podozrivý. Toto presvedčenie súdu vychádza z úvahy, že žalovaná má mať so svojím otcom dobré vzťahy, pretože je jedinou dcérou a pred darovaním bytu, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáha v tomto konaní, na žalovanú previedol iný byt v Starej Ľubovni, pričom v tom čase bola potreba bývania žalovanej už saturovaná, nakoľko v tom čase vlastnila ešte ďalší byt, tiež v Starej Ľubovni. Tento záver súdu, že konanie je otca jej bolo a muselo byť podozrivé, je nesprávny a ničím nepodložený, bez akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní. Predovšetkým žalovaná nikdy neuviedla, že účelom darovania bytu, neúčinnosti ktorého sa žalobca domáha v tomto konaní, malo byť zabezpečenie jej bývania, ako uviedol súd. Dôvody, pre ktoré jej otec daroval byt v W., žalovaná celkom jasne uviedla vo svojom vyjadrení v tomto konaní. Pokiaľ ide o prevod ďalšieho bytu v B. Ľ., predmetný prevod súvisel s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva rodičov žalovanej. Nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že tento prevod bytu v B. Ľ. by mal mať nejaký súvis s prevodom bytu v W. na základe darovania v roku 2016, ani to, prečo by mal tento prevod byť žalovanej na základe predchádzajúceho prevodu podozrivý.
12. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.
13. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie
a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanej.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
18. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovanou dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
19. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že na základe rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3Cb/2/2013-878 zo dňa 31.8.2020, žalobca má voči J.. Ľ. W. právoplatnú a vykonateľnú pohľadávku v sume 212.098,62 eur s príslušenstvom. J.. Ľ. W. na základe darovacej zmluvy previedol vlastníctvo bytu č. XX-P. vo vchode č. X, na X. p. bytového domu, súp. č. XXXX v W., na ulici C. Š. Č.. X na svoju dcéru - žalovanú R. W.. Vklad vlastníckeho práva bol vykonaný pod č. M. a bol povolený dňa 7.7.2016. Podanou žalobou sa žalobca domáha určenia, že právny úkon - darovacia zmluva uzavretá medzi J.. Ľ. W. a žalovanou R. W. je voči nemu právne neúčinná.
20. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
21. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
22. V predmetnej veci súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru o neúčinnosti právneho úkonu medzi blízkymi osobami J.. Ľ.L. W. a jeho dcérou R. W., a to darovacej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod bytu č. XX-P. vo vchode č. X na X.W.. bytového domu súp. č. XXXX v W., na ulici C. Š. Č.. X, postaveného na parcele KNC č. XXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti 67/995.
23. Účelom inštitútu odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva, pohľadávky) na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.
24. Medzi všeobecné základné predpoklady odporovateľnosti patria: a/ existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, b/ platnosť odporovateľného právneho úkonu, c/ vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, d/ ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti), e/ úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti).
25. Existencia platného právneho úkonu v predmetnom konaní nebola sporná, ani blízky vzťah medzi osobami, uzatvárajúcimi v danom prípade darovaciu zmluvu.
26. V prípade, že sa jedná o úkon medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o existencii tohto úmyslu predpokladá.
27. V posudzovanej veci ide o vyššie uvedený prípad, kedy sa úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany predpokladá. Je možné sa však vyviniť, ak druhá strana ani pri náležitej starostlivosti úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla poznať.
28. Osoba blízka dlžníkovi (v danom prípade dcéra dlžníka) sa môže podľa ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka ubrániť odporovacej žalobe, len ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula náležitú starostlivosť na poznanie tohto dlžníkovho úmyslu a šlo o náležitú starostlivosť.
29. Zákonná požiadavka „náležitej starostlivosti“ znamená, že dlžníkovi blízka osoba sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, musí presvedčiť, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a nesmie robiť právne úkony (prijímať podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľa dlžníka; v prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z majetku, ktorý na základe takého právneho úkonu od dlžníka nadobudla (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 23.1.2002 sp. zn. 21 Cdo 313/2001).
30. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu musel byť, z ich výsledku spoznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela). Nie je pritom významné, či dlžník týmto právnym úkonom plnil svoj morálny alebo právny záväzok (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 23.5.2001 sp. zn. 21 Cdo 1912/2000, Rc 35/2002).
31. Neobstojí ani odkaz na dobré vzájomné vzťahy v rodine a dôveru medzi rodičmi ako darcami a žalovanými deťmi ako obdarovanými (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 1.10.2004 sp. zn. 30Cdo/808/2004).
32. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že obrana žalovanej spočívajúca v tom, že vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav sa otec žalovanej rozhodol usporiadať si svoje majetkové záležitosti tak, že previedol svoj majetok na dcéru, ktorá ho v prípade potreby bude v budúcnosti opatrovať resp. mu zabezpečí potrebnú starostlivosť, preto neobstojí.
33. V danej veci žalovaná v konaní nepreukázala, že by vyvinula nejakú konkrétnu aktívnu činnosť, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa rozpoznala. Žalovanej, ako blízkej osobe dlžníka, sa v konaní nepodarilo zákonnú domnienku vyvrátiť, nakoľko žiadne relevantné skutkové zistenia neopodstatňujú záver v prospech žalovanej. Sama pred súdom prvej inštancie uviedla, že o záväzkoch jej otca voči žalobcovi nevedela. Žalovaná mala sústrediť dokazovanie na svoje úkony náležitej starostlivosti (z dokazovania nevyplynulo, že by akýkoľvek úkon v tomto smere vykonala) a nemôže argumentovať nedostatkom ukracujúceho úmyslu na strane dlžníka.
34. Pokiaľ ide o námietky žalovanej v odvolaní vo vzťahu k vymáhateľnosti pohľadávky, odvolací súd uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 24.6.2020 sp. zn. 6Cdo/237/2017 ako rozhodujúcu otázku riešil výklad zákonného pojmu „vymáhateľná pohľadávka“, a to, či sa ňou má rozumieť žalovateľná pohľadávka alebo vykonateľná pohľadávka a dospel k záveru, že vymáhateľnou sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Obdobne najvyšší súd v odôvodnení rozhodnutia z 23.11.2011 sp. zn. 5Cdo/188/2010 uviedol, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia - exekúciu (viď bod 36. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. PL. ÚS 39/2015). Je nepochybné, že žalobca mal voči otcovi (darcovi) žalovanej pohľadávku vo výške 212.098,62 eur, čo preukázal právoplatným rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa z 31.8.2020 č. k. 3Cb/2/2013-878. Pohľadávka existovala v čase vykonania právneho úkonu medzi žalovanou a jej otcom. Odvolacia námietka, že v čase uzavretia darovacej zmluvy nebolo právoplatne rozhodnuté o nároku žalobcu voči otcovi žalovanej ostáva bez právneho významu vo vzťahu k preukázaniu vymáhateľnej pohľadávky ku dňu vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie.
35. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovanej z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
36. Odvolací súd, osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.
37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanej, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).