Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Co-49-2021.pdf
PDF · 91.73 KB
Case nature
Subarea
12Co/49/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX J., proti žalovanému: I. S., D., so sídlom D. XX, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 355 14 892, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k. 6C/36/2021-27 z 22.10.2021 takto
rozhodol:
I. Mení napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva č. LV č. XXXXX v k. ú. J., evidovanom M. úradom J., katastrálny odbor, okres J., katastrálne územie J., pozemku, nachádzajúcom sa na parcele registra "C", parcelné číslo Q. XXXX/XX, o výmere XXXX mX druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria a to jej prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia tejto nehnuteľnosti, ktorej je výlučným vlastníkom a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej; vo výroku II. uložil žalobcovi povinnosť podať na súde žalobu o určenie neplatnosti zmluvy uzavretej na základe výsledkov súťaže medzi vyhlasovateľom (C. J.) a vybraným účastníkom súťaže (I. S. D.., so sídlom D. XX, XXX XX J., W.: XX XXX XXX), a to do XX-tich dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a vo výroku III. priznal žalobcovi voči žalovanému plnú náhradu trov konania.
2. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že žalobca ako neúspešný uchádzač vo verejnej obchodnej súťaži, premetom ktorej bola nehnuteľnosť z tohto sporu sa hodlá žalobou vo veci samej domáhať určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k sporenej nehnuteľnosti z vyhlasovateľa súťaže na vybratého účastníka súťaže, ktorým bol v tomto prípade žalovaný tvrdiac, že vyhlasovateľ súťaže v rozpore so samotnými podmienkami súťaže ako i v rozpore s § 283 Obch. zák. zmenil podmienky súťaže a tak na základe takto zmenených podmienok - čas podania ponuky - sa víťazom súťaže stal práve žalovaný. Podľa názoru žalobcu prípadné ďalšie prevody, resp. ťarchy nehnuteľnosti, ktorá je určená na výstavbu rodinných domov, by mohli mať zásadný negatívny vplyv na spor vo veci samej ( zmarenie účelu súdneho konania). Na základe toho mal potom súd prvej inštancie za to, že žalobca osvedčil existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, ako aj existenciu bezprostredne hroziacej ujmy na majetkových právach žalobcu, lebo v prípade prevodu, resp. zaťaženia nehnuteľnosti by sa v prípade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy významne zhoršilo
právne postavenie žalobcu a jeho možnosť domáhať sa svojich nárokov s tým, že v dôsledku prípadných vlastníckych zmien na nehnuteľnosti, resp. jej zaťaženiu by mohlo dôjsť k nezvratnému stavu, pričom dočasná úprava obmedzí vlastnícke právo žalovaného, ktoré je žalobcom spochybňované, iba do právoplatného skončenia konania o neplatnosť kúpnej zmluvy. Na podanie žaloby vo veci samej určil súd žalobcovi lehotu 30 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia pod hrozbou zrušenia neodkladného opatrenia v prípade nesplnenia si žalobnej povinnosti s tým, že o trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu. Takto ustálený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1-3, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1, § 334 a § 336 ods. 1-4 CSP, § 340 ods. 1 CSP; výrok trovách konania podľa ustanovení § 255 ods. 1 a § 261 ods. 1 CSP.
3. Označené uznesenie včas podaným odvolaním napadol žalovaný, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Odvolateľ má za to, že v danej veci absentuje osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladným opatrením možno poskytnúť len ochranu konkrétneho práva navrhovateľa. Žalobca v návrhu netvrdí nič, čo by jeho predurčovalo ako víťaza obchodnej verenej súťaže a ani netvrdí, že by sa chcel domáhať uzatvorenia zmluvy s jej vyhlasovateľom. V prípade úspechu vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy by sa v katastri iba obnovilo vlastníctvo vyhlasovateľa, žalobca nebude mať naďalej k nehnuteľnosti žiaden právny vzťah, ktorý nemal ani pred uzatvorením zmluvy a ani netvrdí, že by mal právny nárok na nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti. Zákaz uložený týmto neodkladným opatrením nemá žiaden konkrétny vzťah k žiadnemu identifikovanému právu žalobcu. V prípade ďalších prevodov, alebo zaťaženia nehnuteľnosti by v prípade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy bolo dotknuté vlastnícke právo vyhlasovateľa. Odvolateľ rovnako namieta nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o nezvratnosti stavu v prípade, že by došlo k prevodu nehnuteľnosti pred skončením konania vo veci samej, tu poukazujúc na § 228 ods. 2 CSP, ktorý umožňuje zabrániť nezvratnému stavu podaním návrhu na informatívny zápis do katastra. Rovnako odvolateľ poukazuje na zásadu proporcionality neodkladného opatrenia. V neposlednom rade má odvolateľ za to, že súd prvej inštancie spojil trvanie neodkladného opatrenia s podaním žaloby, ktorá nie je v zmysle ustanovenie § 137 písm. d/ CSP prípustná. Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť za súčasného uplatnenia si trov konania.
4. Žalobca k podanému odvolaniu stanovisko do rozhodnutia odvolacieho súdu nepodal.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že žalovaný použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 388 CSP).
6. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (i) musia mať predovšetkým zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy), (ii) musia byť vydané príslušným orgánom a nemôžu byť prejavom svojvôle (čl. 1 a čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy). Tento právny názor, z ktorého vychádzal odvolací súd vyslovil už vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 234/08 aj Ústavný súd SR.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle § 343 a nasl. CSP zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).
8. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. c/ tohto ustanovenia
neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
9. V zmysle § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy
12. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Je nevyhnutné aby mu svedčila vecná legitimácia, konkrétne aktívna, na podanie návrhu. Už v podanom návrhu musí navrhovateľ predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s tým súvisí preukázanie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť. Neodkladné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Existencia právneho pomeru medzi stranami alebo nároku prípadne ich osvedčenie, samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a aspoň osvedčené.
13. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel majúc za to, že pre jeho nariadenie sú splnené zákonné podmienky, keď v dôvodoch svojho rozhodnutia v podstate zopakoval argumentáciu žalobcu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Predmetom odvolacieho prieskumu, s poukazom na rozsah odvolania a žalovaným uplatnenú odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na základe záveru, že došlo k splneniu zákonných podmienok. 15. Potom vychádzajúc z tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z listín k nemu pripojených, zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktorými je odvolací súd v zásade viazaný a so zreteľom na všetky dostupné okolnosti prípadu a majúc pritom na pamäti zmysel neodkladných opatrení, nemožno uzavrieť, že žalobca osvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Potrebu bezodkladného zásahu súd prvej inštancie odôvodnil obavou, že v prípade prevodu, resp. zaťaženia nehnuteľnosti by sa v prípade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy významne zhoršilo právne postavenie žalobcu a jeho možnosť domáhať sa svojich nárokov s tým, že v dôsledku prípadných vlastníckych zmien na nehnuteľnosti, resp. jej zaťaženiu by mohlo dôjsť k nezvratnému stavu, pričom dočasná úprava obmedzí vlastnícke právo žalovaného, ktoré je žalobcom spochybňované, iba do právoplatného skončenia konania o neplatnosť kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie však opomenul, tak ako to správne uvádza vo svojom odvolaní žalovaný, účinky tzv. poznámky spornosti vychádzajúce z § 228 ods. 2 CSP, ktorý rozširuje záväznosť určitých výrokov súdu na tretie osoby. Podľa cit. ustanovenia je totiž výrok o určení neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa s nehnuteľnosťou nakladalo záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní podľa § 38 a § 39 ods. 1 katastrálneho zákona (z. č. 162/1995 Z.z.). Existencia poznámky spornosti zapísanej v katastri nehnuteľností, ktorého údaje sú podľa § 69 katastrálneho zákona verejne dostupné, zabezpečuje publicitu prebiehajúceho sporu, čím narúša dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. Poznámka síce nebráni žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou, no z § 228 ods. 2 CSP plynie, že ak by po zápise poznámky do katastra nehnuteľností žalovaný spornú nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel previedol do vlastníctva tretej osoby, resp. ju zaťažil a následne by bol žalobca v konaní vo veci samej úspešný, toto rozhodnutie by bolo záväzné aj pre nového nadobúdateľa nehnuteľnosti, pretože potenciálny nadobúdateľ má vďaka poznámke v katastri možnosť získať vedomosť o spornosti vlastníckeho práva a nemôže sa preto dovolávať dobromyseľnosti. Záväznosť výroku o určení neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou tak účinne predchádza ďalším prevodom nehnuteľnosti a súdnym sporom s novými vlastníkmi. Neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej obrany, ktoré by sa malo použiť až vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ako dočasne upraviť pomery strán sporu. Nemožno preto uzavrieť, že účel neodkladného opatrenia možno v prejednávanej veci dosiahnuť len jeho nariadením, pretože práve na tento účel slúži rozoberaný inštitút poznámky spornosti. Žalobca má teda možnosť zabezpečiť zápis poznámky o žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (ak ju podá) do katastra nehnuteľností (rovnako ako tomu učinil i pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo je odvolaciemu súdu známe podľa § 186 CSP), a tým dosiahnuť ochranu svojich práv, ktorej sa chce domáhať prostredníctvom tu navrhovaného neodkladného opatrenia. Pokiaľ by bol žalobca v spore vo veci samej úspešný, do katastra nehnuteľností by bol opätovne zapísaný vyhlasovateľ verejnej obchodnej súťaže ako vlastník a vecné práva, ktoré by boli zapísané v čase existencie poznámky spornosti, by museli byť nevyhnutne vymazané. Navyše hrozba nakladania s dotknutou nehnuteľnosťou zo strany žalovaného nepredstavuje priame ohrozenie konkrétnych práv žalobcu. Neodkladné opatrenie je ako subsidiárny procesný prostriedok ochrany práv, v tomto prípade nadbytočné, v dôsledku čoho nie je splnená zákonná požiadavka naliehavosti podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP. Navyše nič nateraz nenasvedčuje ani tomu, aby protistrana už uskutočnila, resp. mala v úmysle uskutočniť kroky smerujúce k scudzeniu, resp. zaťaženiu spornej nehnuteľnosti.
16. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadal žalobca splnené neboli, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výroku I. tohto uznesenia (zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), vychádzajúc pritom zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Na ďalšiu odvolaciu argumentáciu žalovaného, nespôsobilú už privodiť zmenu názoru odvolacieho súdu, nepovažoval odvolací súd reagovať špecifickou odpoveďou.
17. To, že neboli naplnené očakávania žalobcu, teda odvolací súd nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom, ešte automaticky neznamená, aby došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu, pretože obsahom tohto práva je umožniť reálny prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť, čo v danom prípade bezpochyby naplnené bolo.
18. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu (v dôsledku úplného zvrátenia výsledku konania na súde prvej inštancie na základe dôvodne podaného odvolania sa plne úspešnou stranou s nárokom na náhradu trov konania stal práve žalovaný). O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.
19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).