Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/217/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bytom Č. Č.. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, so sídlom Haburská 49/A, Bratislava, pod sp. zn. EX 15204/14, o vymoženie 1.886,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. -88 zo dňa 06.08.2020, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava, ako súd prvej inštancie, uznesením označeným v záhlaví exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený návrhom, spísaným vo forme zápisnice pred pôvodným súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., dňa 17.03.2014 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 12.07.2013 sp. zn. SR 03625/13. Podľa návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie, povinný neuhradil žiadnu splátku. Oprávnený žiadal vykonať exekúciu v rozsahu sumy vo výške 1.886,35 eur s príslušenstvom špecifikovaným v návrhu na vykonanie exekúcie. Dňa 26.05.2014 bola súdu prvej inštancie predložená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú odôvodnil návrhom oprávneného, pripojeným exekučným titulom a žiadal udeliť poverenie pre vymoženie istiny 1.886,35 eur s príslušenstvom, ktoré v žiadosti bližšie nešpecifikoval. V žiadosti o udelenie poverenia súdny exekútor zároveň súdu oznámil skutočnosti, na základe ktorých by mohol byť vylúčený z predmetnej exekúcie. Uznesením č.k. -39 zo dňa 20.03.2015, právoplatným dňa 15.05.2015, súd prvej inštancie rozhodol, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. je vylúčený z vykonávania predmetnej exekúcie. Oprávnený na základe výzvy súdu podaním zo dňa 04.09.2015 požiadal súd o udelenie poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora. Dňa 03.03.2016 doručil oprávnený poverenému súdnemu exekútorovi písomné podanie označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. 243f ods. 1 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“. Oprávnený v predmetnom podaní uviedol, že „rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je navrhnutý výkon tejto exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie je tak založený na týchto skutočnostiach. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa už stali známe exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol

vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorému podal exekútor žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v ust. Exekučného poriadku sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Oprávnený bol však pripravený opätovne doložiť akékoľvek z týchto dôkazov ak došlo k ich strate z exekučného spisu. Oprávnený navrhol, aby súd bez odkladu rozhodol o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.“ Súd prvej inštancie poukázal na doplnenie návrhu, ako aj na pripojenú kópiu zmenky, Zmluvu o úvere zo dňa 04.01.2012 a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, z ktorých je podľa jeho názoru možné predpokladať, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V bode 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedená Dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4. týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4. týchto podmienok stal splatný celý dlh. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na ustanovenie v spojení s ustanovením a ustanovením Exekučného poriadku, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že oprávnený má povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie za predpokladu, že ide o návrh na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti fyzickej osobe. Oprávnený má preukázať, že v konaní nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa predpokladá ( Exekučného poriadku). Zákonodarca v ustanovení s poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku uvádza, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným musia byť obsahom doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa Exekučného poriadku oprávnený tieto skutočnosti opíše v návrhu na vykonanie exekúcie a pripojí dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú, podľa ich opíše v doplnení návrhu. Z toho vyplýva, že oprávnený ich musí výslovne uviesť a musí k nim pripojiť aj dôkazy, ktoré ich osvedčujú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávnený nesplnil ani len formálne predpoklady ustanovenia Exekučného poriadku a v zákonnej lehote riadne nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie, čo je samé o sebe dôvodom na zastavenie exekúcie ( Exekučného poriadku). Ani doplnením návrhu nebolo preukázané, že tu nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia Exekučného poriadku (s poukazom na platí prezumpcia dôvodov na zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia Exekučného poriadku). Keďže oprávnený nepreukázal, že tu nie je daný dôvod na zastavenie exekučného konania, súd exekučné konanie podľa ustanovenia Exekučného poriadku zastavil s poukazom na ustanovenie a Exekučného priadku, t. j. súd uplatnil v tomto prípade dôkaz opaku.

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. V odvolaní odmietol postavenie povinného ako spotrebiteľa. Uviedol, že s povinným uzavrel Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 04.01.2012, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný v zmluve uviedol, že poskytnuté peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Podľa o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov („ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Oprávnený ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že povinný zmluvu o úvere uzatvoril ako dlžník pod obchodným menom S. Y., ako fyzická osoba - podnikateľ označený identifikačným číslom 41290691, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky boli poskytnuté na účel podnikania. Na základe vyššie uvedeného oprávnený konštatoval, že vzťah medzi oprávneným a povinným možno považovať za obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko podľa jeho názoru ide o vzťah medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Oprávnený ďalej konštatoval, že dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom, spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy nemožno citovaný právny predpis aplikovať. Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje. V zmysle uvedeného oprávnený zastával názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil.

5. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a , ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť, aj keď z iných dôvodov.

7. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( prvej vety ).

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 04.01.2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 900,- eur, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť v 12 mesačných splátkach po 147,- eur. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 12.07.2013 sp. zn. SR 03625/13. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.08.2013 a vykonateľnosť dňa 22.08.2013. Oprávnený a povinný zabezpečili zmluvu o úvere neúplnou zmenkou vystavenou dňa 04.01.2012, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent.

11. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti .

12. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy.

13. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s., Bratislava dňa 12.07.2013 sp. zn. sp. zn. SR 03625/13. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.08.2013 a vykonateľnosť dňa 22.08.2013. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská zmluva k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 04.01.2012 medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným. Exekučné konanie sa začalo spísaním zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 17.03.2014.

14. V zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, zákonodarca stanovil oprávnenému v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na ust. Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti .

15. Na podklade oprávneným označených skutočností a dôkazov súdu vzniká povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, uzavretej dňa 04.01.2012, je spotrebiteľskou zmluvou.

17. V ten istý deň, t.j. 04.01.2012, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 04.01.2012. Táto mala založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok.

18. Odvolací súd má v danom prípade za to, že rozhodcovskú zmluvu je nutné posúdiť ako neplatnú podľa v znení účinnom do 29.02.2012. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp. že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak, ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. , preto je neplatná podľa ust. .

19. Podľa čl. II. bodu 1 tejto zmluvy sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 04.01.2012, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 dní kalendárnych dní

od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ).

20. Podľa čl. II. bodu 2 sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

21. Podľa v znení účinnom do 29.02.2012 (ďalej len „“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

23. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

25. O rozhodcovskú zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

26. Ustanovenie nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd zastáva názor, že dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

27. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinný z rozhodcovského rozsudku bol v rozhodcovskom konaní pasívny a nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. , princíp „vigilantibus iurascripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosťtohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

28. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy/doložky (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. ).

29. Na záver odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie.

30. Za takejto situácie bolo preukázané splnenie podmienok stanovených v hypotéze ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie.

31. K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. ) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie ( štvrtej vety Exekučného poriadku) a v už prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť.

32. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným založenom zmluvou o úvere zo dňa 04.01.2012, ako vzťahu spotrebiteľského, odvolací súd uvádza, že v súlade s v znení účinnom do 29.02.2012 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v a nasl. . totiž spotrebiteľa definuje tak, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol povinnému úver. Toto oprávnený ako veriteľ v konaní nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnému

- podnikanie bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol povinnému poskytnutý na účely podnikania. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere zo dňa 04.01.2012 je spotrebiteľskou zmluvou.

33. Záverom odvolací súd uvádza, že povinný S. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX. Konanie o dedičstve po povinnom bolo zastavené uznesením Okresného súdu Rožňava č.k. XD/X/ XXXX, S. XXX/XXXX zo dňa 01.07.2021 podľa .

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa potvrdil.

35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).