Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26S-56-2021.pdf
PDF · 79.58 KB
Case nature
Subarea
26S/56/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: I. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt s. č. XXX, X., proti žalovanému: okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno JUDr. Y. C., C. X, Y., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Správny súd konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j e .
II. Správny súd žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom z 23.08.2021, doručeným Krajskému súdu v Nitre ako správnemu súdu (§ 19 ods. 1 v spojení s § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“) dňa 25.08.2021, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým správny súd zakáže žalovanému manipuláciu s akýmikoľvek spismi a uloží povinnosť, aby všetky spisy, v ktorých žalobcu ako rodinu mučí, odovzdal nadriadenému orgánu.
2. Podľa § 99 ods. 1 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.
3. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
4. Podľa § 1 SSP, tento zákon upravuje a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
5. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
6. Podľa § 6 ods. 1 a 2 SSP, (1) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych
veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.
7. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
8. Podanie žalobcu (bod 1. odôvodnenia) ako celok obsahuje zrozumiteľný, jednoznačný a bezpodmienečný (teda bezvadný v zmysle § 59 ods. 1 a contrario SSP) prejav jeho vôle, ktorým sa domáha v správnom súdnictve (čo vyplýva aj z označenia podania - „správna žaloba na vydanie neodkladného opatrenia“) (iba) nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému (okresnej prokurátorke Okresnej prokuratúry Komárno JUDr. Y. C.) v ňom označený zákaz a povinnosť.
9. Správny súd uvedené konštatoval aj s poukazom na to, že pri posudzovaní úkonu účastníka konania podľa obsahu (§ 55 ods. 3 SSP) nemôže správny súd určitému úkonu dávať iný význam než ten, ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - ďalej len „NS SR“ - sp. zn. 3 Cdo 128/2010, na ktorý odkazuje v súvislosti s § 55 ods. 3 SSP aj komentár k Správnemu súdnemu poriadku autorov Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018).
10. Správne súdnictvo (právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve ako aj konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve - § 1 SSP) je upravené v samostatnom procesnom kódexe - Správnom súdnom poriadku, s tým, že tento ale neobsahuje komplexnú úpravu. Ak Správny súdny poriadok totiž neobsahuje osobitnú úpravu, použijú sa podľa § 25 vety prvej SSP na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia Civilného sporového poriadku, avšak len jeho prvej a druhej časti, s výnimkou ustanovení o intervencii.
11. Inštitút neodkladného opatrenia, ktorého nariadenia sa žalobca v tomto konaní svojím podaním domáha, Správny súdny poriadok neupravuje. Upravuje ho však Civilný sporový poriadok, v rámci ktorého je systematicky zaradený do tretej časti (§ 324 a nasl. CSP). Použitie ustanovení tretej časti Civilného sporového poriadku je však v správnom súdnictve absolútne vylúčené, ako to vyplýva opakom z § 25 vety prvej Správneho súdneho poriadku. O vydanie neodkladného opatrenia z týchto dôvodov nemožno v správnom súdnictve žiadať. Ak príde k návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, jediným možným spôsobom rozhodnutia správneho súdu o takejto žiadosti je zastavenie konania pre nedostatok procesnej podmienky podľa § 99 písm. b) SSP, ktorých splnenie je správny súd povinný skúmať počas celého konania (§ 97 SSP) a ktorým nedostatkom procesnej podmienky je konkrétne nedostatok právomoci správneho súdu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to v prejednávanej veci ešte obzvlášť voči takému orgánu verejnej moci (okresnému prokurátorovi ako osobe stojacej na čele okresnej prokuratúry - § 43 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre - ďalej len „zákon o prokuratúre“), ktorý nie je orgánom verejnej správy a verejnú správu ani nevykonáva (§ 2, § 6 SSP; čl. 149 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, § 2 zákona o prokuratúre). Správny súd teda nemá nielen právomoc konať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (aj keby bolo podané vo veci správneho súdnictva), ale ani týmto akokoľvek zasiahnuť do právomoci prokuratúry a tým narušiť princípy deľby moci v štáte.
12. Správny súd pri formulovaní právneho záveru uvedeného v predchádzajúcom odseku vychádzal aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 10Sžr/196/2013 z 30.10.2014, ktorý riešil obdobnú procesnú situáciu za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, keď správne súdnictvo bolo normatívne upravené v osobitnej piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a na konanie podľa tejto časti boli subsidiárne aplikovateľné ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku, pričom inštitút predbežného opatrenia bol upravený v druhej časti Občianskeho súdneho poriadku.
13. Súčasne aj za účinnosti Správneho súdneho poriadku v obdobných procesných situáciách, keď sa žalobcovia na správnom súde domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, rovnako ako správny súd (t. j. zastavením konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) rozhodujú aj ostatné správne súdy, z ktorých rozhodovacej praxe správny súd poukazuje príkladmo na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/87/2017 zo 7. septembra 2017, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Sa/88/2020 z 22. apríla 2021, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Sa/11/2020 zo 14. apríla 2021, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/150/2017 zo 14. augusta 2017, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/14/2017 z 15. marca 2017, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/15/2021 z 28. júla 2021.
14. Z dôvodu nedostatku procesnej podmienky - právomoci správneho súdu nariadiť neodkladné opatrenie (na tomto mieste naviac odhliadnuc od skutočnosti, že subjektom, voči ktorému sa žalobca na správnom súde domáha nariadenia neodkladného opatrenia, je orgán prokuratúry, pričom prokuratúra nie je orgánom verejnej správy a túto ani nevykonáva, ktorá skutočnosť by sama osebe taktiež zakladala nedostatok právomoci správneho súdu), správny súd konanie o návrhu žalobcu v I. výroku tohto uznesenia podľa § 99 písm. b) SSP zastavil. 15. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
17. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 171 ods. 1 SSP v II. výroku tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
18. Žalobca procesne zavinil zastavenie konanie (procesné zavinenie zastavenia konania žalobcom spočíva v tom, že k zastaveniu konania došlo výlučne z dôvodu, že žalobca sa na správnom súde domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, na ktorého nariadenie nemá správny súd právomoc), v dôsledku čoho by mal žalovaný na uvedenom právnom základe (§ 171 ods. 1 SSP) nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Správny súd by mal síce podľa ustanovenia § 175 ods. 1 SSP v tomto rozhodnutí rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 175 ods. 2 SSP správny súd (obsadený vyšším súdnym úradníkom), a to napriek tomu, že už v čase rozhodovania správneho súdu je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy konania, na ktorých náhradu má podľa § 175 ods. 1 SSP právo, nevznikli. Z uvedeného dôvodu, v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie rozhodnutá (§ 5 ods. 7 SSP), preto správny súd už týmto rozhodnutím rozhodol, že žalovanému, ktorému v tomto správnom súdnom konaní žiadne trovy konania nevznikli, správny súd ich náhradu nepriznáva.
19. K formálno-procesnej stránke tohto rozhodnutia správny súd uvádza, že o zastavení konania rozhodol podľa § 99 písm. b) SSP s odkazom na § 19 ods. 2 SSP v zložení senátu, a to formou uznesenia. Napriek tomu, že toto uznesenie bolo prijaté senátom, písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia (ako elektronický úradný dokument) podpisuje (elektronicky) iba predseda senátu, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sž 6/2016 z 27.07.2016, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky č. 7/2016 ako judikát R 65/2016, podľa ktorého ak v správnom súdnictve rozhoduje správny súd a nejde o uznesenie, ktorým sa rozhoduje vo veci samej (teda nejde o meritórne, ale o procesné uznesenie - takým je aj uznesenie o zastavení konania), podpisovanie rozhodnutia - uznesenia všetkými členmi senátu za tejto procesnej situácie neprichádza do úvahy, pretože zákonodarca neustanovil pri tejto forme senátneho rozhodovania inú povinnosť, a preto sa na nemeritórne uznesenie použijú ustanovenia o rozsudku iba primerane (a to vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141 SSP). Podľa uvedeného judikátu v takomto prípade členovia senátu podpisujú spoločne iba zápisnicu o porade a hlasovaní senátu a nemeritórne uznesenie podpisuje iba predseda senátu. Tieto judikatórne závery prevzala aj doktrína správneho súdneho procesu (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck. 2018., k § 149 - bod II., 6.).
20. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
21. Správny súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu na jej podanie. Kasačná sťažnosť sa podáva na Krajskom súde v Nitre ako krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť i/ označenie napadnutého rozhodnutia, ii/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, iii/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body), iv/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Ustanovenia o povinnom právnom zastúpení advokátom neplatia, ak má sťažovateľ alebo jeho zamestnanec, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.