Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/42/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Romana Tichého v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 31 815 138 proti povinnej: M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. S. č. XXX, t.č. C., ul. T. č. XX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 420,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. -173 zo dňa 19. júla 2021, takto

rozhodol:

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Námestovo uznesením č. k. -173 zo dňa 19.07.2021 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 15.11.2013, doručenú súdu dňa 06.12.2013 zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.11.2013 spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy vo výške 420,- eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 420,- eur od 23.05.2011 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 420,- eur od 08.08.2011 do zaplatenia, trov konania vo výške 166,12 eur a trov exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava pod sp. zn. SR 09631/11 zo dňa 29.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2012 a vykonateľnosť dňa 13.04.2012. V exekučnom titule bola uložená povinnej povinnosť na zaplatenie sumy 420,- eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 420,- eur od 23.05.2011 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 420,- eur od 08.08.2011 do zaplatenia, trov konania vo výške 166,12 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z odôvodnenia predmetného exekučného titulu súd zistil, že oprávnený (v základnom konaní navrhovateľ) sa žalobou voči povinnej (v základnom konaní odporkyňa) domáhal zaplatenia vyššie uvedenej istiny s príslušenstvom. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou vystavenou dňa 17.01.2011, kde povinná vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Nakoľko si povinná svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnila, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný v plnom rozsahu dňa 23.05.2011, oprávnený v zmysle Dohody o vyplnení zmenky vyplnil dňa 01.08.2011 zmenku a táto bola povinnej predložená na zaplatenie dňa 08.08.2011. Zmenka bola vyplnená na sumu 420,- eur s dátumom začiatku úročenia od 23.05.2011. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že účastníci konania sa v zmysle rozhodcovskej zmluvy dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.

Následne okresný súd citoval ust. , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „“). Konštatoval, že v súdenej veci rozhodoval v poradí tretím rozhodnutím, ktoré bolo odvolacím súdom opätovne zrušené. V prvom poradí rozhodol uznesením č. k. -21 zo dňa 01.04.2014, ktorým žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 15.11.2013 zamietol. Následne v druhom poradí rozhodol uznesením č. k. -59 zo dňa 08.01.2016, pričom uvedeným uznesením opätovne žiadosť súdneho exekútora zamietol a v treťom poradí rozhodol uznesením č. k. -91 zo dňa 24.08.2017. Súd preskúmal zrušené rozhodnutia prvostupňového súdu, rovnako ako rozhodnutia odvolacieho súdu a uviedol nasledovné zistenia: - bolo nepochybné a zároveň potvrdené odvolacím súdom, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označovaný exekučný titul bol, resp. nebol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Exekučný súd tak v prejednávanej veci neprekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorá mu bola zverená Exekučným poriadkom a o rozhodcovskom konaní, - taktiež bolo nepochybné, že zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinnou má charakter zmluvy spotrebiteľskej (na jednej strane oprávnený v pozícii dodávateľa a na strane druhej povinná v postavení spotrebiteľa). Následne okresný súd citoval ust. , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), , , , (ďalej len „“) v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „“), , , o rozhodcovskom konaní, . V zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie, pričom oprávnený na výzvu súdu uviedol, že s povinnou predmetnú zmluvu uzatvoril mandatár Dominika Horváthová, ktorý je aj špecifikovaný v samostatnej zmluve. Vypočul povinnú, ktorá uviedla, že v r. 2011 sa rozhodla zobrať si úver na zaplatenie nájomného. Na internete si vyhľadala spoločnosť, ktorá by jej úver poskytla aj bez doloženia príjmu. Našla oprávnenú spoločnosť, s jej zástupcom sa stretla v nákupnom centre, pričom na uvedené stretnutie prišla pani v spoločnosti s pánom. Samotné stretnutie popísala povinná ako veľmi rýchle, komplikované, zo strany oprávneného jej nebolo vysvetlené aký následok má pre ňu uzavretie rozhodcovskej zmluvy a taktiež jej nebolo umožnené si ju pred podpisom prečítať. Povinná taktiež uviedla, že si nebola vedomá toho, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou poskytnutia úveru. Na otázku aké dôvody ju viedli k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy odpovedala, že potrebovala peniaze na nájomné a určitú dobu neuhrádzala úver, nakoľko sa ocitla v tiesni. K veci ešte uviedla, že zaplatila prvú splátku asi vo výške 50,- eur, následne jej neboli doručované žiadne výzvy a tak vyhľadala pobočku v Senci, a aj pani, s ktorou zmluvu uzavrela, pričom jej bolo oznámené, že táto pani tam už nepracuje a zo strany oprávnenej spoločnosti jej bola oznámená aj výška úrokov z omeškania. Oprávnená spoločnosť na otázky, ktoré jej adresoval súd výzvou zo dňa 12.05.2021 doposiaľ nereagovala. Predmetom opätovného preskúmania bola zmluva o úvere č. 103900277 uzatvorená dňa 17.01.2011. Súd zistil, že podľa čl. II. predmetnej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 103900277 uzatvorenej dňa 17.01.2011 vrátane sporov o jej platnosť a pod. budú riešené buď cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom. Ďalej konštatoval, že rozhodcovská zmluva sa síce nachádza na samostatnom predtlačenom formulári, avšak tento formulár bol vopred pripravený pre povinnú a povinná ho podpísala súčasne so zmluvou o úvere. Mal za to, že preskúmavanú rozhodcovskú zmluvu možno považovať za neprimeranú, nakoľko je uzavretá v ten istý deň ako oprávnený uzavrel s povinnou zmluvu o úvere, bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnej, nebola individuálne vyjednaná, jej obsah nemohla povinná nijakým spôsobom ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o povinnej ako meno, bydlisko a dátum narodenia, bez poučenia povinnej ako spotrebiteľky o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom. V žiadnom prípade nemožno považovať za individuálne dohodnutú zmluvu, ktorá je vopred naformulovaná dodávateľom a spotrebiteľka nemala možnosť jej obsah ovplyvniť. Formulácia predloženej rozhodcovskej zmluvy (vopred predtlačený formulár, do ktorého oprávnený vpísal už iba osobné údaje povinnej a číslo úverovej zmluvy) totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď je žaloba podaná na rozhodcovský súd oprávneným. Konanie pred rozhodcovským súdom vo väčšine prípadov

iniciuje práve veriteľ, ktorý sám zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Podľa čl. II. bode 2. sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1. tohto článku, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Súd mal za to, že v danom prípade predmetnú doložku je nutné posúdiť ako neprijateľnú podmienku, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím bola spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že ani spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly, čo súd vyvodil aj zo skutočností, ktoré mu boli známe z úradnej činnosti, a to že žaloby na rozhodcovský súd podávajú výlučne veritelia. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp. že by si povinná osobitne vymienila jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinná nemohla nijako ovplyvniť a mohla len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam v nej uvedeným, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia a nasledujúcich . Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde malo totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ustanovenia o rozhodcovskom konaní. Súd teda opätovne zdôraznil, že predmetná rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Bolo preto právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy. v ustanovení za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané ( ). Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou bolo potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne namieste. Podľa súdu rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými

riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (článok 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na stav, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Nebol dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. Súd v tomto smere ešte uviedol, že spotrebiteľ (povinná) ako slabšia zmluvná strana, neprofesionál, nie je často schopný v danom momente pochopiť a zvážiť všetky dôsledky predložených dokumentov obsahujúcich terminologicky náročný a rozsiahly neprehľadne štruktúrovaný text a v časovej a finančnej tiesni, v ktorej sa nachádza, neraz pristúpi aj na také podmienky zmluvy, na ktoré by za iných okolností nikdy nepristúpil. Uvedené možno potvrdiť aj z výpovede povinnej na výsluchu, ktorý súd vykonal. Rozhodcovská zmluva navyše nebola uzatvorená v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď spotrebitelia, často pod vplyvom finančnej núdze, pri uzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú obozretnosť. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy bolo potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda povinnej, a to podľa ust. v príslušnom znení. Na základe všetkých uvedených skutočností tak súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 15.11.2013 zamietol.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu. V prvom rade vytýkal súdu nesprávne právne posúdenie veci. V tejto súvislosti uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril a v jeho nadväznosti o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného exekučný súd okrem ust. Exekučného poriadku na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval aj ust. , o rozhodcovskom konaní. V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie. Musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. o rozhodcovskom konaní (aký urobil exekučný súd) dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal i nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa v súvislosti so skutočnosťou, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Tvrdil, že s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ust. a nasl. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka obsiahnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. , v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Oprávnený navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Povinná k odvolaniu oprávneného uviedla, že dlh voči oprávnenému uhradila. Vyhľadala pobočku spoločnosti a dobrovoľne začala platiť požičanú sumu a navýšenie. Dlh neuhrádzala kvôli existenčným problémom. Úroky z omeškania v sume 2.854,96 eur, ktoré chce oprávnený od nej vymáhať prostredníctvom exekútora, považuje za likvidačné a neprimerané a odporujú dobrým mravom.

4. Vychádzajúc z ust. § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, podľa ktorého ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, odvolací súd aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, nakoľko exekučné konanie v danom prípade začalo podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaním do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 14.11.2013.

5. Zároveň súd aplikoval ust. Exekučného poriadku účinného od 01.07.2016, podľa ktorého ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

6. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným účastníkom/stranou konania (, , Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( , posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo aj v súvislosti so zrušujúcimi uzneseniami odvolacieho súdu, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil.

8. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi ( ). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok.

9. Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že v uznesení č. k. -124 zo dňa 19.02.2018, ktorým zrušil predchádzajúce uznesenie okresného súdu č. k. -91 zo dňa 24.08.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie sa stotožnil s právnym názorom o spotrebiteľskom charaktere uzavretej zmluvy o úvere zo dňa 17.01.2011 medzi oprávneným v postavení dodávateľa a povinnej v postavení spotrebiteľa. Oprávnený v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil zásadný záver okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere posudzovanej zmluvy o úvere. Vzhľadom na uvedené je potrebné pri ďalších úvahách vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného vychádzať zo spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu založeného medzi oprávneným a povinnou.

10. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd, v nadväznosti na odvolaciu námietku oprávneného vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci s poukázaním na prekročenie rámca preskúmavacej činnosti exekučným súdom, zdôrazňuje, že povinnosťou súdu je v každom štádiu exekučného konania prihliadať na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné, a to tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2, § 41 Exekučného poriadku). V rámci toho exekučný súd skúma i to, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok.

11. Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy

alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má potom v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, nenamietal v rozhodcovskom konaní neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná. Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola (platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13. 10. 2011, R 46/2012). Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy teda okresný súd nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len základné podmienky jeho vydania, čím realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

12. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ak sa okresný súd v predmetnom exekučnom konaní zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy, povahu ktorej umožňuje preskúmať i ust. , a tým aj právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, realizoval len svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia konania.

13. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje správnosť postupu okresného súdu spočívajúceho v prieskume právomoci rozhodcovského súdu založeného rozhodcovskou zmluvou v spotrebiteľskej zmluve.

14. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj odvolaciu námietku oprávneného spočívajúcu v nedostatočnom zistení skutkového stavu s odôvodnením, že súd dostatočne nezisťoval, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine alebo či bola rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok.

15. V danom prípade sa oprávnený v prvom rade mýli, pretože okresný súd mal zistené, že medzi účastníkmi bola dňa 17.01.2011 uzavretá písomná rozhodcovská zmluva na samostatnej listine. S touto skutočnosťou sa súd v odôvodnení napadnutého uznesenia zaoberal. V intenciách posledného zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu okresný súd vypočul povinnú (dňa 23.04.2021) za účelom posúdenia okolností, ktoré predchádzali uzavretiu rozhodcovskej zmluvy a spôsob jej uzavretia. Vychádzajúc zo zistení potom posúdil širšie súvislosti uzavretia predmetnej rozhodcovskej zmluvy, t.j. spôsob i dôvody jej uzavretia a svoje závery v tomto smere i vysvetlil. Samotné úvahy súdu prvej inštancie, na základe ktorých súd založil svoje rozhodnutie o neprijateľnej povahe rozhodcovskej zmluvy a jej neplatnosti pritom, s výnimkou záveru o znemožnení voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. , oprávnený v odvolaní nenamietal. Samotné prípadné nesprávne posúdenie možnosti spotrebiteľa riešiť spor na všeobecnom súde pritom nemá vplyv na vyhodnotenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie ako správneho, pokiaľ oprávnený ostatné závery súdu prvej inštancie vedúce k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, nenapadol.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd námietky oprávneného nepovažoval za dôvodné a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ako vecne správne potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s v spojení s a rozhodne súd prvej inštancie, pričom najskôr o nároku na

náhradu trov konania aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).