Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

71S/29/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: O.. X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX G. proti žalovanému: Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/018880/2020-117 zo dňa 30.11.2020 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie žalovaného Ministerstva financií SR, Bratislava č. MF/018880/2020-117 zo dňa 30.11.2020 a rozhodnutie povinnej osoby Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 454946/2020 zo dňa 01.10.2020 z r u š u j e. II. Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica je povinné sprístupniť žalobcovi informácie požadované žiadosťou zo dňa 23.09.2020 týkajúce sa štátnozamestnaneckého miesta riaditeľa odboru riadenia rizík a operačných činností zriadeného k 15.02.2017, obsadeného k 16.02.2017, v bode 2: O aký druh štátnej služby sa jedná, t.j. či ide o dočasnú štátnu službu alebo stálu štátnu službu a v bode 3: Na základe akých konkrétnych ustanovení vtedy platného a účinného o štátnej službe bolo toto miesto obsadené a zamestnanec/občan bol ustanovený do funkcie riaditeľa odboru v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca ako žiadateľ žiadosťou zo dňa 23.09.2020, doručenou v ten istý deň Finančnému riaditeľstvu SR (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „povinná osoba“), označenej ako „Žiadosť o informáciu“ žiadal o sprístupnenie informácií týkajúcich sa vytvoreného štátnozamestnaneckého miesta riaditeľa odboru riadenia rizík, sekcie boja proti podvodom a analýzy rizika na Finančnom riaditeľstve SR ku dňu 15.02.2017: 1. k akému dňu bolo toto miesto obsadené, 2. o aký druh štátnej služby išlo, teda či išlo o dočasnú štátnu službu alebo stálu štátnu službu, 3. na základe akých konkrétnych ustanovení vtedy platného a účinného bolo toto miesto obsadené a zamestnanec/občan bol ustanovený do funkcie riaditeľa odboru. Žalobca žiadal o potvrdenie podania žiadosti a o sprístupnenie informácií na jeho mailovú adresu. Prvostupňový orgán verejnej správy dňa 01.10.2020 žalobcovi zaslal odpoveď na jeho žiadosť o sprístupnenie informácií mailom s tým, že mu zaslal informáciu požadovanú v bode 1 jeho žiadosti, s tým, že štátnozamestnanecké miesto vedúceho štátneho zamestnanca - riaditeľa odboru riadenia rizík

a operačných činností (poznámka: nesprávny názov „odbor riadenia rizík“) bolo obsadené s účinnosťou od 16.02.2017.

2. Prvostupňový orgán verejnej správy ako povinná osoba súčasne Rozhodnutím č. 454946/2020 zo dňa 01.10.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“) podľa a o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „Zákon o slobode informácií“) o predmetnej žiadosti žiadateľa zo dňa 23.09.2020 rozhodol tak, že informácie, o ktorých sprístupnenie žiadateľ žiadal prostredníctvom žiadosti doručenej dňa 23.09.2020 vo veci sprístupnenia informácií v bode 2. (o akých druh štátnej služby išlo, teda či išlo o dočasnú štátnu službu alebo stálu štátnu službu) a v bode 3. (na základe akých konkrétnych ustanovení vtedy platného a účinného bolo toto miesto obsadené a zamestnanec/občan bol ustanovený do funkcie riaditeľa odboru), zamietol a požadované informácie nesprístupnil, keďže ide o informácie, ktoré podliehajú ochrane osobnosti a osobných údajov. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení poukázal na ust. , § až 12 a s tým, že žiadateľ požadoval sprístupnenie informácií tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Následne odcitoval ust. a a konštatoval, že povinná osoba nedisponuje písomným súhlasom dotknutej osoby (osoby, ktorej sa týka informácia o súkromí alebo osobný údaj) so sprístupnením osobných údajov. Ustanovenie neukladá povinnej osobe povinnosť požiadať o písomný súhlas so sprístupnením požadovaných informácií. Ak súhlas dotknutej osoby nie je založený v spise, povinná osoba informáciu nesprístupní. Následne prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

3. Žiadateľ (žalobca) v zákonnej lehote podal proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy odvolanie, v ktorom poukázal na to, že povinná osoba odôvodnila svoje rozhodnutie tým, že nedisponuje písomným súhlasom dotknutej osoby, a preto nemôže požadovanú informáciu sprístupniť. Poukázal na to, že predmetom požadovanej informácie bolo oznámenie, o aký druh štátnej služby išlo, teda, či išlo o dočasnú štátnu službu alebo stálu štátnu službu v súvislosti s obsadzovaním štátnozamestnaneckého miesta riaditeľa odboru riadenia rizík, sekcie boja proti podvodom a analýzy rizika a na základe akých konkrétnych ustanovení vtedy platného a účinného bolo toto miesto obsadené a zamestnanec/občan bol ustanovený do funkcie riaditeľa odboru. Podľa žalobcu povinná osoba žiadnym spôsobom nevysvetlila, aký je súvis a termínov označujúcich druh štátnej služby s ochranou osobných údajov a z akého dôvodu podmieňuje zverejnenie týchto informácií súhlasom nejakej osoby. Tvrdil, že jeho žiadosť nesmeruje k osobným údajom konkrétnej osoby, ale k aplikácii v súvislosti s obsadzovaním konkrétneho štátnozamestnaneckého miesta. Rozhodnutie o nesprístupnení požadovanej informácie považoval za nezákonné a nepreskúmateľné.

4. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým Rozhodnutím č. MF/018880/2020-117 zo dňa 30.11.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy o nesprístupnení informácie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania, na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a na podané odvolanie žalobcu. Následne poukázal na ust. , podľa ktorého povinná osoba na základe žiadosti o informácie sprístupní vymedzené informácie o verejnej činnosti a platových pomeroch verejných činiteľov, vedúcich zamestnancov alebo osôb podieľajúcich sa na rozhodovaní o verejných prostriedkoch. Konštatoval, že osobné údaje sú podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27.04.2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (ďalej len „Nariadenie“) akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (ďalej len „dotknutá osoba“); identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, on line identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby. Fyzická osoba sa podľa žalovaného považuje za určenú, keď na základe dostupných údajov je jednoznačne identifikovaná a odlíšená od ostatných osôb v danom informačnom systéme. Osoba je určiteľná, ak ju myšlienkovým postupom možno identifikovať na základe určitých vlastností alebo znakov, ktoré ju spoľahlivo a nezameniteľne odlíšia od iných osôb. Určiteľnosť na základe súboru

údajov vždy závisí aj od biografického územia, veľkosti society, v rámci ktorej sa údaje spracúvajú. V podmienkach finančnej správy je osoba určiteľná aj uvedením riadiacej funkcie - riaditeľ odboru riadenia rizík a operačných činností a dňom ustanovenia do funkcie. Žalovaný následne poukázal na ust. § a 17, podľa ktorých stála štátna služba je štátna služba na neurčitý čas a dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu. Žalovaný v odôvodnení ďalej uviedol, že osobu riaditeľa odboru riadenia rizík a operačných činností k 16.02.2017 v podmienkach finančnej správy je možné jednoznačne identifikovať, a preto akýkoľvek ďalší údaj k tejto osobe je osobným údajom: či bol riaditeľ odboru riadenia rizík a operačných činností zaradený v stálej alebo dočasnej štátnej službe, je podľa žalovaného informáciou, ktorá je osobným údajom. Rovnakou informáciou je podľa žalovaného uvedenie , podľa ktorých bol do tejto funkcie vymenovaný. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto údaje nie sú uvedené v , prvostupňový orgán verejnej správy ich nesprístupnil, pretože na ich sprístupnenie nedisponoval súhlasom dotknutej osoby. Podľa žalovaného prvostupňový orgán verejnej správy správne posúdil žiadosť o sprístupnenie informácie, ktorú predložil žiadateľ vo svojej žiadosti a dôvody, pre ktoré prvostupňový orgán verejnej správy ako povinná osoba nevyhovel sprístupneniu informácie, boli riadne odôvodnené v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný konštatoval, že žiadateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani nenavrhol vykonať také dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný na základe uvedených skutočností konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie je vydané v súlade s o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Žaloba

5. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o nesprístupnení požadovaných informácií žiadateľovi uvedených v bodoch 2 a 3 žiadosti zo dňa 23.09.2020. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom a bolo nimi výrazne obmedzené jeho garantované právo na informácie. Žalobca poukázal na obsah svojej žiadosti zo dňa 23.09.2020, ktorou sa domáhal zverejnenia informácií v súlade so , a to 1. k akému dňu bolo obsadené štátnozamestnanecké miesto riaditeľa odboru riadenia rizík sekcie boja proti podvodom a analýzy rizika, 2. o aký druh štátnej služby išlo, teda či išlo o dočasnú štátnu službu alebo stálu štátnu službu, 3. na základe akých konkrétnych ustanovení vtedy platného a účinného bolo toto miesto obsadené a zamestnanec/občan bol ustanovený do funkcie riaditeľa odboru. Žalobca uviedol, že povinná osoba mu zverejnila informáciu k bodu č. 1, avšak k bodu č. 2 a 3 vydala rozhodnutie zo dňa 01.10.2020, ktorým mu požadované informácie nesprístupnila, pričom svoje rozhodnutie povinná osoba odôvodnila poukazom na a a poukázala na to, že osobné údaje osoby, ktorá je nadriadeným v služobnom pomere, povinná osoba sprístupní v rozsahu a na účel podľa ods. 3 zákona, len ak sprístupnenie nie je v rozpore s povinnosťou mlčanlivosti podľa osobitných predpisov a zároveň sprístupnenie tejto informácie neohrozí bezpečnosť alebo obranu Slovenskej republiky, ochranu verejného poriadku alebo plnenie úloh týchto osôb alebo orgánu, v ktorých vykonávajú svoju činnosť a ďalej povinná osoba odcitovala ustanovenie ods. 3 cit. zákona, podľa ktorého je povinná osoba povinná zverejniť určitý rozsah osobných údajov. Žalobca poukázal na to, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil. Žalovaný sa stotožnil s právnou argumentáciou povinnej osoby a poukázal na znenie čl. 4 ods. 1 Nariadenia, v zmysle ktorého žalovaný špecifikoval, že fyzická osoba sa považuje za určenú, keď na základe dostupných údajov je jednoznačne identifikovaná a odlíšená od ostatných osôb v danom informačnom systéme a svoju argumentáciu uzatvoril tým, že v podmienkach finančnej správy je osoba určiteľná aj uvedením jej riadiacej funkcie - riaditeľa odboru riadenia rizík a operačných činností a dňom ustanovenia do funkcie. Žalovaný zároveň konštatoval, že v podmienkach finančnej správy je riaditeľ odboru riadenia rizík a operačných činností jednoznačne identifikovateľný a akýkoľvek ďalší údaj k tejto osobe je osobným údajom. Údaje o zaradení riaditeľa odboru do dočasnej alebo stálej štátnej služby a o aplikácii zákonných ustanovení o ustanovení do funkcie, považoval žalovaný za osobné údaje s tým, že nakoľko nedisponuje súhlasom tejto osoby so sprístupnením týchto údajov, tieto údaje nie je možné sprístupniť. Žalobca

tvrdil, že vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo hrubo zasiahnuté do jeho garantovaného práva na informácie a rozhodnutia považoval za nezákonné. Žalobca v žalobe tvrdil, že žiadosťou o informácie sa domáhal sprístupnenia informácií podľa SR a ustanovení , v zmysle ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii a podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia sa informácie sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Právnu argumentáciu obsiahnutú v napadnutých rozhodnutiach žalobca považoval za účelovú a nesprávnu a zároveň za argumentáciu nemajúcu oporu v právnom predpise. Už v rámci odvolacieho konania žalobca poukázal na to, že povinná osoba žiadnym spôsobom nevysvetlila, aký je súvis aplikácie a termínov označujúcich druh štátnej služby s ochranou osobných údajov. Rovnako namietal, že povinná osoba účelovo aplikuje jednotlivé ustanovenia zákona tak, aby mu nemusela sprístupniť požadované údaje, a teda na neexistujúci skutkový stav účelovo aplikuje tie ustanovenia zákona, ktoré umožňujú požadovanú informáciu nesprístupniť. Žalovaný sa podľa žalobcu dostatočne nevysporiadal s touto otázkou, pretože uviedol a zároveň vykladá rozsah osobných údajov, ktoré sú vo vzťahu k určitej osobe považované za osobné a požívajú ochranu podľa osobitného zákona, extenzívne a neprípustne rozširuje okruh údajov, ktoré požívajú ochranu podľa osobitného zákona. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný poukázal na to, že akýkoľvek ďalší údaj, ktorý sa vzťahuje na osobu riaditeľa odboru riadenia rizík a operačných činností, je osobným údajom, pretože dokáže túto osobu bližšie identifikovať, vrátane zákonných ustanovení Zákona o štátnej službe, na základe ktorých bol prijatý do štátnej služby a ustanovený do funkcie. Žalobca poukázal však na to, že je verejne známe, kto bol riaditeľom odboru riadenia rizík a operačných činností, táto funkcia nie je v osobitnom režime a rovnako osoba, ktorá zastávala túto funkciu, nie je v osobitnom režime, ktorý by odôvodňoval osobitný postup v súvislosti so zverejňovaním informácií. V tomto prípade ide o , ktoré boli použité pri obsadzovaní tejto funkcie, ako funkcie nadriadeného, pričom na základe týchto informácií požadovaných žalobcom nie je možné bližšie identifikovať akúkoľvek osobu, pretože ide o ustanovenia zákona, ktoré boli aplikované pri obsadzovaní štátnozamestnaneckého miesta. Žalobca poukázal na to, že informácie, ktoré požaduje, sú vo vzťahu k právnemu predpisu, ktorý bol použitý pri obsadzovaní konkrétneho štátnozamestnaneckého miesta a má za to, že absentuje akýkoľvek súvis medzi zákonnými ustanoveniami a osobnými údajmi, ktoré požívajú ochranu podľa osobitného zákona. V argumentácii povinnej osoby a rovnako v argumentácii žalovaného podľa žalobcu absentuje akýkoľvek súvis, ako je možné priamo alebo nepriamo určiť na základe , ktoré boli použité pri obsadzovaní štátnozamestnaneckého miesta, konkrétnu osobu a navyše, keď táto osoba je známa, pretože pôsobila vo verejnej funkcii. Žalobca poukázal ďalej na to, že pri osobách, ktoré pôsobia vo verejných funkciách, platí princíp prevažujúceho verejného záujmu s tým, že sprístupnenie požadovaných informácií nie je podľa žalobcu porušením ochrany osobných údajov. Vyjadril názor, že ním požadované informácie nemožno považovať za informácie, ktoré sú súčasťou súkromnej sféry fyzickej osoby, keďže ide o informácie vzťahujúce sa na výkon verejnej funkcie, a preto nie je možné tieto informácie považovať za ústavne chránené osobné údaje, ktoré by nemali byť sprístupnené. Pojem „osobný údaj“ uvedený v príslušných právnych predpisoch, je nutné v takýchto prípadoch vykladať tak, že nezahŕňa informácie o výkone verejnej funkcie alebo úradnej činnosti fyzickou osobou. Ust. preto nemožno vykladať tak, že všetky iné informácie o výkone verejnej funkcie alebo o úradnej činnosti, ktoré možno spojiť s konkrétne identifikovateľnou osobou pôsobiacou v orgáne verejnej moci, sú chránenými osobnými údajmi, ktoré nemožno sprístupniť. Ani ďalšie informácie týkajúce sa výkonu verejnej funkcie alebo výkonu úradnej činnosti (aj napriek tomu, že nie sú uvedené v ) nemožno považovať za osobné údaje a ani za informácie týkajúce sa súkromia. Vyplýva to z princípu, že verejne činné osoby zapojené do činnosti verejného záujmu, majú zníženú ochranu súkromia. Tieto závery vyslovil jednak Ústavný súd SR aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Žalobca ďalej namietal, že v prípade podaného odvolania mu povinná osoba neoznámila postúpenie jeho odvolania odvolaciemu orgánu v zákonnej lehote, a teda nepostupovala v súlade s Správneho poriadku. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný sa nielenže dostatočne nevysporiadal s hmotnoprávnou stránkou veci a nesprávne právne posúdil skutkový stav a právny stav, ale ani dôsledne nepreskúmal a nezaoberal sa postupom povinnej osoby potom, čo mu bolo postúpené odvolanie. Žalobca navrhol, aby správny súd rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy i rozhodnutie žalovaného zrušil pre nezákonnosť. Zároveň podľa (ďalej len „“) navrhol, aby správny súd uložil povinnej osobe povinnosť sprístupniť požadované informácie v lehote 3 dní odo dňa doručenia rozsudku. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na priebeh administratívneho konania, na vydané rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného. Poukázal na ust. o ochrane osobných údajov (ďalej len „“), na a a na SR. Konštatoval, že účelom ust. je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb, pričom súčasťou práva na ochranu súkromia je aj ochrana osobných údajov. To, či je nejaký údaj osobným je podľa žalovaného potrebné posudzovať v danej situácii na základe dostupných údajov, ktoré možno k fyzickej osobe priradiť. Základná definícia osobných údajov neobsahuje kritérium určenia konkrétnej identity fyzickej osoby. Na základe jej znenia postačuje, aby bola osoba určiteľná. Ďalej uviedol argumentáciu, v ktorej uviedol kritériá „určiteľnosti a identifikovateľnosti fyzickej osoby“ s tým, že osobu riaditeľa odboru riadenia rizík a operačných činností k 16.02.2017 v podmienkach finančnej správy je možné jednoznačne identifikovať, a preto akýkoľvek údaj k uvedenej osobe je možné považovať za osobný údaj. Následne žalovaný poukázal na ust. a konštatoval, že žalovaný si je vedomý skutočnosti, že osoby, ktoré pôsobia vo verejných funkciách, majú zúženú ochranu súkromia, poukázal však na to, že túto nemožno v nijakom prípade vykladať ako žiadnu ochranu súkromia. Ustanovenie taxatívne vymedzuje, ktoré osobné údaje musia byť sprístupnené a tieto osobné údaje sú uvedené aj v rozsudkoch Ústavného súdu SR a ESĽP v Štrasburgu, na ktoré žalobca nepriamo poukázal v žalobe. Žalovaný poukázal na to, že žalobca vo svojej žalobe nepoukázal priamo na žiaden konkrétny rozsudok, ktorý by hovoril o tom, že aj druh štátnej služby je povinne zverejniteľný osobný údaj, tak ako je to napríklad pri mzde, pracovnom zaradení alebo mieste výkonu funkcie. Žalovaný vyslovil názor, že poskytnutie informácií v bode 2 a 3 (nakoľko obe na seba nadväzujú a priamo sa dotýkajú konkrétnej osoby) by bolo nad rámec ust. Požadované informácie nemožno podľa žalovaného subsumovať ani pod druh informácií povinne zverejňovaných v zmysle cit. zákona. Žalovaný poukázal na ust. cit. zákona, podľa ktorého osobné údaje nad rámec zákona môžu byť zverejnené len na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby, pričom prvostupňový orgán verejnej správy tieto osobné údaje v bode 2 a 3 nesprístupnil v súlade so zákonom aj na základe toho, že nedisponoval predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. K námietke žalobcu o porušení Správneho poriadku tým, že postúpenie odvolania odvolaciemu orgánu nebolo oznámené, žalovaný uviedol, že odvolanie žalobcu bolo postúpené odvolaciemu orgánu včas a bolo riadne preskúmané v odvolacom konaní žalovaným, pričom skutočnosť, že žalobca nebol upovedomený o postúpení odvolania odvolaciemu orgánu, nenesie takú procesnú vadu, ktorá by mala za následok nesprávnosť alebo nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Žalovaný konštatoval, že tak prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný postupovali v súlade a v medziach , pričom neboli porušené práva a právom chránené záujmy žalobcu. Žalovaný navrhol preto žalobu zamietnuť.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa , keďže žalobca v žalobe výslovne uviedol, že nežiada nariadenie pojednávania vo veci a žalovaný nariadenie pojednávania nežiadal, a po prejednaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Rozsudok bol verejne vyhlásený 16.12.2021 v súlade s , pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámený dňa 26.11.2021 ( ).

8. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa , (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a

iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

10. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

11. Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu.

12. Podľa tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 1)

13. Podľa , (1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

14. Podľa , (1) Ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona 12) alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, 12) ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. 12) (2) Porušením alebo ohrozením bankového tajomstva nie je zverejnenie zmluvy podľa .

15. Podľa , , , (1) Informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; 13) súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 14) (2) Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, 9) povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. 16) Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; 13) súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. (3) Povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom 9) o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, 16a) poslancom obecného zastupiteľstva, 16b) predstaveným v štátnej službe, 16c) odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, 16d) vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, 16e) vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, 16f) nadriadeným v služobnom pomere 16g) alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. 16h) Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,

e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. (4) Osobné údaje osoby, ktorá je nadriadeným v služobnom pomere, 16g) povinná osoba sprístupní v rozsahu a na účel podľa odseku 3, len ak sprístupnenie nie je v rozpore s povinnosťou mlčanlivosti podľa osobitných predpisov 16i) a zároveň sprístupnenie tejto informácie neohrozí bezpečnosť alebo obranu Slovenskej republiky, ochranu verejného poriadku alebo plnenie úloh týchto osôb alebo orgánov, v ktorých vykonávajú svoju činnosť; ustanovenie § 13 sa v tomto prípade nepoužije.

16. Podľa , , (1) Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. (2) Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. (3) Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

17. Podľa informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

18. Podľa žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa a a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa , ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa , , (1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. (2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( ). (3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( ).

20. Podľa , , (1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa . Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. (2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. (3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

21. Podľa ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 28)

22. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

23. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

24. Podľa § 57 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. (2) Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.

25. Podľa o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení úč. od 01.09.2019 (ďalej len „Zákon o ochrane osobných údajov“) osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje,1) alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.

26. Predmetom súdneho prieskumu bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý ako povinná osoba v zmysle žiadosti žalobcu zo dňa 23.09.2020 o sprístupnenie informácií špecifikovaných v bode 2 a 3 žiadosti nevyhovel. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v podanej správnej žalobe. Každý, kto sa cíti dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch rozhodnutím orgánu verejnej správy, má SR zaručené právo na súdnu ochranu. Je len na ňom, ako svoje právo využije. Správny súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov administratívnych konaní pred nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi ( ). Správny súd je viazaný jednak obsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti z obsahu administratívnych rozhodnutí, ani z obsahu administratívnych spisov, za žalobcu vyhľadávať a tak žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať a ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať ( ). To znamená, že všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti bez ich konkretizácie na daný prípad neumožňujú súdny prieskum zákonnosti.

27. Žalobca v žalobe tvrdil, s poukazom na odvolacie námietky uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, že povinná osoba (prvostupňový orgán verejnej správy) nevysvetlila súvis aplikácie a termínov označujúcich druh štátnej služby s ochranou osobných údajov a účelovo a nesprávne aplikovala ustanovenia Žalobca však v žalobe jednak neuviedol, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a jednak všeobecné tvrdenie žalobcu o „nesprávnosti a účelovosti“ argumentácie povinnej osoby samé o sebe nepostačuje na konštatovanie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd nie je oprávnený všeobecne uplatnený dôvod nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia rozhodnutia povinnej osoby na daný prípad konkretizovať. Takto všeobecne uplatnená námietka neumožňuje súdny prieskum. Rovnako za nedôvodnú považoval správny súd námietku žalobcu, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s otázkou, aký je súvis druhu štátnej služby a aplikácie ustanovení s ochranou osobných údajov, pretože žalobca jednak neuviedol, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a jednak samotné tvrdenie, že

„žalovaný sa dostatočne nevysporiadal“ so žalobcom označenou otázkou, nepostačuje (bez bližšej špecifikácie) na prijatie záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a predstavuje len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s hodnotením žalovaného. Uvedená námietka navyše nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože žalovaný v odôvodnení uviedol, že údaje, ktoré požadoval žalobca sprístupniť v bode 2 a 3 svojej žiadosti (druh štátnej služby a uvedenie , podľa ktorého bol zamestnanec/občan ustanovený do funkcie riaditeľa odboru) považuje žalovaný za osobné údaje s argumentáciou, že v podmienkach finančnej správy je osobu riaditeľa odboru riadenia rizík a operačných činností k 16.02.2017 možné jednoznačne identifikovať, a preto akýkoľvek ďalší údaj k tejto osobe je osobným údajom a súčasne tieto údaje nie sú uvedené v a na ich sprístupnenie nedisponuje povinná osoba súhlasom dotknutej osoby. Skutočnosť, že žalobca s takýmto vysporiadaním sa s vyššie uvedenou otázkou žalovaným nesúhlasí, sama o sebe nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

28. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že žalovaný vykladá rozsah osobných údajov, ktoré sú vo vzťahu k určitej osobe považované za osobné a požívajú ochranu podľa osobitného predpisu a extenzívne a neprípustne rozširuje okruh údajov, ktoré požívajú ochranu podľa osobitného zákona (námietka nesprávneho právneho posúdenia) s argumentáciou, že sprístupnenie požadovaných informácií (v bode 2 a 3 žiadosti žalobcu) nemožno považovať za informácie, ktoré sú súčasťou súkromnej sféry fyzickej osoby, keďže ide o informácie vzťahujúce sa na výkon verejnej funkcie, a preto ich podľa žalobcu nemožno považovať za chránené osobné údaje, ktoré by nemali byť sprístupnené, správny súd považoval túto námietku za dôvodnú.

29. Podľa tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. V poznámke k tomuto ustanoveniu je citovaný aj SR, ktorá síce nemá normatívnu povahu, ale vyjadruje zámer zákonodarcu, čo sa týka účelu Zákona o slobode informácií, t.j. úpravou v tomto zákone sa má chrániť reálne uplatnenie SR. Podľa sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými SR, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. SR v čl. 26 ods. 4 stanovuje dôvody pre obmedzenie práva na informácie, pričom sa jedná o prípady, resp. opatrenia, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu zdravia a mravnosti, pričom konkrétne dôvody a spôsob odmietnutia prístupu k informáciám, musia byť stanovené zákonom.

30. Z uvedeného vyplýva, že SR v čl. 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatnení práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Práve z týchto dôvodov upravuje v ust. až 11 obmedzenia prístupu k informáciám. Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ust. SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Ústavnú povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať verejnosti informácie o svojej činnosti, a teda ústavné právo verejnosti na prístup k informáciám, upravuje na zákonnej úrovni vo všeobecnosti Zákon o slobode informácií, pričom špeciálnu právnu úpravu prístupu k informáciám v niektorých špecifických situáciách obsahujú aj iné právne predpisy. Právo na prístup k informáciám a povinnosť štátu poskytovať verejnosti informácie vyplýva aj z čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Povinné osoby upravené v , , Zákona o slobode informácií majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti. Plná informačná povinnosť voči každému je z hľadiska článku 24 ods. 4 SR namieste buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom, alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva. V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd. Hospodárenie s verejnými financiami a štátnym, resp. obecným majetkom, zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu pre možnosť verejnej kontroly zo strany občanov a posilnenie dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom. Prihlásením sa SR k princípu demokratického právneho štátu, prijatím Listiny základných práv a slobôd a SR došlo k prechodu od koncepcie diskrétnosti verejnej správy k princípu publicity správy, t.j. k jej otvorenosti a transparentnosti. Tým sa zmenilo základné právne-filozofické východisko pri riešení otázky prístupu

verejnosti k informáciám o činnosti verejnej správy v tom zmysle, že teraz majú v zásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciám okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom a taxatívne iba z nevyhnutných dôvodov vylúčené.

31. V preskúmavanej veci žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu z 23.09.2020 vo veci sprístupnenia požadovaných informácií uvedených v bode 2 a 3 tejto žiadosti, (tak ako je uvedené v bode 1 tohto rozsudku) (ďalej aj „požadované informácie“) s odôvodnením, že požadované informácie povinná osoba (prvostupňový orgán verejnej správy) nesprístupnila, keďže ide o informácie, ktoré podliehajú ochrane osobnosti a osobných údajov. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s poukazom na a na definíciu „osobných údajov“ podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27.04.2016 (ďalej aj „Nariadenie“) uviedol, že „osobu riaditeľa odboru riadenia rizík a operačných činností k 16.02.2017 v podmienkach finančnej správy je možné jednoznačne identifikovať, a preto akýkoľvek ďalší údaj k tejto osobe je osobným údajom“. Podľa žalovaného teda žalobcom požadovaná informácia (v bode 2 žiadosti), či bol riaditeľ odboru riadenia rizík a operačných činností zaradený v stálej alebo dočasnej štátnej službe, je informácia, ktorá je osobným údajom a rovnakou informáciou je aj uvedenie o štátnej službe, podľa ktorých bol do tejto funkcie vymenovaný (informácia požadovaná v bode 3 žiadosti). Žalovaný konštatoval, že „vzhľadom na skutočnosť, že tieto údaje nie sú uvedené v , povinná osoba ich nesprístupnila, pretože na ich sprístupnenie nedisponovala súhlasom dotknutej osoby.“ Žalobca v žalobe tvrdil, že ním požadované informácie (špecifikované v bode 2 a 3 jeho žiadosti) nie sú osobnými údajmi, ani údajmi o súkromnej osobe, pretože tieto informácie sa vzťahujú na výkon verejnej funkcie a nie je ich možné považovať za chránené osobné údaje, ktoré by nemali byť sprístupnené. Medzi účastníkmi konania bola teda sporná otázka, či žalobcom požadované informácie sú osobnými údajmi a či existoval dôvod na ich nesprístupnenie s poukazom na ust.

32. Účelom ust. je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Z ust. cit. zákona vyplýva, že informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracované v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Z ust. cit. zákona vyplýva, že povinná osoba sprístupní na účely informovanosti verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom (ktorým je v zmysle poznámky 9/ ) o fyzickej osobe, ktorá je o.i. nadriadeným v služobnom pomere, pričom v druhej vete cit. ustanovenia je stanovený rozsah sprístupňovaných osobných údajov. Ďalšie podmienky stanovené pre sprístupnenie osobných údajov osoby, ktorá je nadriadeným v služobnom pomere, sú stanovené v cit. zákona. V tejto súvislosti správny súd pre úplnosť uvádza, že hoci žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení svojich rozhodnutí poukázali aj na ust. , aplikáciu cit. ustanovenia nijako neodôvodnili, avšak vzhľadom na to, že žalobca v tomto smere neuplatnil žiadnu žalobnú námietku a z tohto dôvodu nenamietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, správny súd sa aplikáciou ust. nezaoberal.

33. K povahe žalobcom požadovaných informácií (v bode 2 a 3 jeho žiadosti) správny súd uvádza, že definícia pojmu „osobný údaj“ je uvedená v o ochrane osobných údajov nasledovne: Osobitnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu. Uvedená definícia pojmu osobný údaj je totožná s definíciou pojmu „osobné údaje“ uvedenou v čl. 4 Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27.04.2016, na ktorú poukazuje žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Je možné uviesť, že definícia pojmu „osobný údaj“ je široká a pri doslovnom výklade by sa dalo vyvodiť, že ide o akúkoľvek informáciu, ktorá sa týka „identifikovanej“ alebo „identifikovateľnej“ osoby. Povinné osoby však musia ustanovenia právnych predpisov vykladať a uplatňovať tak, aby dôsledky tohto výkladu a uplatnenia neboli v rozpore s ústavným právom na

informácie. Ústavný súd SR v Náleze sp. zn. konštatoval, že ochrana osobných údajov je špecifická forma ochrany súkromia. Osobný údaj je jedným z aspektov súkromia fyzickej osoby (popri písomnostiach osobnej povahy, podobizniach, obrazových snímkach a obrazových a zvukových záznamov týkajúcich sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy). Ústavný súd vo svojom náleze o.i. uviedol, že „pojem osobných údajov“ podľa a SR má autonómny charakter a nemusí byť vždy totožný so zákonným vymedzením tohto pojmu. V konkrétnom prípade pri posudzovaní toho, či informácia spadá pod ústavne vymedzený pojem „osobných údajov“, ústavný súd zohľadnil napríklad to, že informácia sa „významným spôsobom premieta do súkromnej sféry jednotlivca“. Ak však nejakú informáciu zjavne nemožno považovať za súčasť „súkromnej sféry fyzickej osoby“, keďže ide o informáciu o výkone verejnej funkcie alebo informáciu týkajúcej sa výkonu verejnej funkcie alebo úradnej činnosti touto osobou (ako je tomu aj v preskúmavanom prípade), nemožno takúto informáciu považovať za ústavne chránený osobný údaj, ktorého sprístupnenie by malo byť odmietnuté. Pojem „osobný údaj“ uvedený v je preto treba v takýchto prípadoch vykladať tak, že nezahŕňa informácie o výkone verejnej funkcie alebo úradnej činnosti fyzickou osobou. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe, že ust. nemožno vykladať tak, že všetky iné informácie o výkone verejnej funkcie alebo úradnej činnosti, ktoré možno spojiť s konkrétne identifikovateľnými osobami pôsobiacimi v orgánoch verejnej moci a ktoré nie sú uvedené v cit. zákona, sú chránenými osobnými údajmi, ktoré nemožno sprístupniť. Ani ďalšie informácie týkajúce sa výkonu verejnej moci alebo výkonu úradnej činnosti (hoci nie sú presne vymedzené v cit. zákona) teda nemožno považovať za osobné údaje, ani za informácie týkajúce sa súkromia, resp. súkromnej sféry dotknutej fyzickej osoby. Vyplýva to z princípu, že verejne činné osoby zapojené do záležitosti verejného záujmu majú zúženú ochranu súkromia. Správny súd má za to, že žalobcom požadované informácie (v bode 2 a 3 jeho žiadosti) sú údajmi týkajúcimi sa štátnozamestnaneckej funkcie a tieto požadované informácie smerovali k identifikácii funkčného zaradenia a druhu štátnej služby, nejedná sa teda o informácie súkromnej povahy, ktoré by povinná osoba mala povinnosť chrániť, prípadne požadovať na ich sprístupnenie resp. podmieňovať ich sprístupnenie, písomným súhlasom dotknutej osoby. Inak povedané, požadované informácie sa týkajú výkonu činnosti v rámci orgánu verejnej moci a nie o informácie týkajúce sa súkromnej sféry dotknutej fyzickej osoby. Keďže žalobcom požadované informácie nemožno považovať za údaje týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej súkromia, ani za osobné údaje v zmysle definície vyplývajúcej z , resp. čl. 4 Nariadenia, nemožno preto informácie nesprístupniť s odôvodnením, že povinná osoba nemá súhlas dotknutej osoby, ani tým, že nejde o údaje v rozsahu stanovenom v

34. Informácia (údaj) o tom, o aký druh štátnej služby (dočasnú alebo stálu štátnu službu) išlo v prípade štátnozamestnaneckého miesta riaditeľa odboru riadenia rizík sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík a informácia (údaj) o tom, na základe akého ustanovenia o štátnej službe bolo obsadené toto miesto a zamestnanec/občan bol ustanovený do funkcie, nemá povahu všeobecne použiteľného identifikátora, pretože nie je trvalým identifikačným údajom dotknutej fyzickej osoby a podľa názoru správneho súdu nie je ani takou charakteristikou alebo znakom, na základe ktorého by bolo možné jednoznačne určiť identitu dotknutej fyzickej osoby, či už priamo alebo nepriamo. Uvedené údaje teda nie sú osobnými údajmi požívajúcimi ochranu v zmysle , a preto ich nemožno považovať za také údaje, ktoré by povinná osoba mohla sprístupniť len za podmienok stanovených v , , t.j. ak to ustanovuje osobitný zákon alebo z predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby, resp. vo vzťahu k fyzickej osobe, ktorá je vereným funkcionárom, len v rozsahu údajov uvedených v Preto záver žalovaného, že údaje o druhu štátnej služby a o konkrétnom ustanovení aplikovaného , podľa ktorého bol vymenovaný/ustanovený do funkcie riaditeľa odboru finančných rizík sekcie boja proti podvodom a analýzy rizika, sú osobnými údajmi, pričom tieto údaje nie sú uvedené v a keďže povinná osoba nedisponuje súhlasom dotknutej osoby na ich sprístupnenie, nemožno tieto údaje žalobcovi sprístupniť, sú výsledokom nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd preto uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil ako dôvodnú.

35. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že povinná osoba (prvostupňový orgán verejnej správy) mu neoznámila skutočnosť, že postupuje odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolaciemu orgánu (žalovanému), a teda nepostupovala podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku. Správny súd predovšetkým poukazuje na to, že žalobca v žalobe neuviedol, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je oprávnený

za žalobcu žalobné body uvedené v žalobe dopĺňať, ani z administratívneho spisu vyhľadávať, či konkretizovať dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Pre úplnosť však správny súd k tejto námietke uvádza, že uvedená skutočnosť síce predstavuje procesné pochybenie (a teda postup v rozpore s Správneho poriadku, ktorý sa s v zmysle použije na konanie podľa tohto zákona), avšak nepredstavuje takú vadu v konaní orgánu verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Nejedná sa teda o podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, v dôsledku ktorého by mohol byť daný dôvod na jeho zrušenie ( ). Správny súd preto uvedenú námietku žalobcu považoval za nedôvodnú.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je zrejmé, že správny súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú pre nesprávne právne posúdenie veci, a preto rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil s poukazom na v spojení s .

37. Žalobca v žalobe navrhol, aby správny súd v súlade s uložil povinnej osobe povinnosť sprístupniť požadované informácie. Správny súd nevyužil postup podľa veta prvá , keďže v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy i rozhodnutia žalovaného, ako aj v písomnom vyjadrení žalovaného k žalobe, boli uvedené dôvody nesprístupnenia požadovaných informácií (v bode 2 a 3 žiadosti žalobcu). Správny súd skúmal existenciu dôvodov nesprístupnenia požadovaných informácií a nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by informácie požadované žalobcom v jeho žiadosti v bodoch 2 a 3 nemohli byť sprístupnené (viď body 33 a 34 tohto rozsudku). Správny súd preto po zrušení rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy v súlade s veta druhá uložil povinnej osobe sprístupniť žalobcovi informácie požadované v žiadosti v bode 2 a 3 v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku tak, ako je uvedené v bode II. výroku tohto rozsudku, pričom ich sprístupnenie bude povinná osoba realizovať postupom podľa

38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , podľa ktorého má právo na náhradu trov konania žalobca, ktorý bol v konaní úspešný. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

39. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.