Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_35P-139-2021.pdf
PDF · 92.87 KB
Case nature
Area
Subarea
35P/139/2021
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa G. N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov : matky L. K. E., rod. Q.ńskej, štátnej občianky D. republiky, bytom Ul. Z. XX/X, XX XXX H., D. republika a otca N. E., štátneho občana E. republiky, trvale bytom G. XXX/ X A, H., t. č. bytom H. XXX, F. F., zastúpeného v konaní C.. N. C., advokátkou so sídlom L. ul č. XX, R., o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu takto
rozhodol:
I. H. sa, že O. súd F. n e m á právomoc vo veci konať.
II. Konanie s a z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. tec y žiadala matka upraviť. amejtej. a zároveň ú H. dieťaťa sa svojim návrhom domáhal úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu tak, že žiadal zveriť maloletého G. N. do svojej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia by boli oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, ďalej žiadal zaviazať matku vyživovacou povinnosťou k maloletému G. N. vo výške 150,- Eur mesačne a žiadal upraviť styk matky s maloletým tak, že by matka bola oprávnená stretávať sa s maloletým G. N. každý prvý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci v sobotu vždy v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého by bolo miesto bydliska otca. V návrhu otec poukázal na to, že rodičia sú manželmi a na tunajšom súde bolo vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. G. N. na čas po rozvode manželstva. Konanie bolo zastavené z dôvodu procesných nedostatkov, ale uznesením odvolacieho súdu bolo uznesenie prvej inštancie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okrem toho otec podal na O. súde F. i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zverenia maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti a vo veci úpravy styku matky s mal. dieťaťom (sp. zn. XXP/XX/XXXX) a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pri nezhode rodičov (sp. zn. XXP/ XX/XXXX). V oboch prípadoch Okresný súd F. konanie zastavil a vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veciach týkajúcich sa mal. G., nakoľko má za to, že štátom obvyklého pobytu mal. G. je D. republika. O. súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo veci neodkladného opatrenia pri nezhode rodičov, o odvolaní otca vo veci neodkladného opatrenia na zverenie mal. G. do osobnej starostlivosti otca a vo veci úpravy styku matky s mal. dieťaťom nebolo do podania návrhu rozhodnuté. Okrem toho otec podal v odvolacom konaní návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy jeho styku s mal. G., o ktorom odvolací súd uznesením vyhlásil, že vo veci nemá právomoc konať a konanie zastavil. Ďalej otec uviedol, že doposiaľ neprijal právomoc poľských súdov na konanie vo veci mal. G. a podal si na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí žiadosť o navrátenie mal. G. na E.. Podľa otca súdy Slovenskej republiky rozhodli o nedostatku právomoci na konanie vo veciach týkajúcich sa mal. G. predčasne bez toho, aby bola zodpovedaná otázka o tom, či bol mal. G. neoprávnene premiestnený matkou z územia Slovenskej republiky do D. alebo nie. Otec má za to, že štátom obvyklého pobytu
maloletého je Slovenská republika a nesúhlasil s argumentáciou súdov o obvyklom pobyte mal. G. v D. republike, ktorú podľa jeho vyjadrenia ďalej v návrhu vyvrátil. Podľa otca nie je pravdivá argumentácia, že mal. G. sa prevažnú časť svojho života zdržiaval na území D.. Uviedol, že rodičia sa zdržiavali striedavo i na území E. republiky v byte otca, ktorý zakúpil v roku 2018, nachádzajúcom sa v F. F., nakoľko otec je podnikateľsky aktívny na E.. Teda otec nesúhlasil s argumentáciou súdov vo vzťahu k tomu, že rodičia objednaním modulového domu v D. vytvárali maloletému rodinné zázemie s predpokladaným trvaním do budúcna na území D. republiky. Podľa otca počas celého vzťahu rodičia žili striedavo na E. a v D. a štátom obvyklého pobytu mal. G. bola striedavo E. republika i D. republika v závislosti od toho, kde sa mal. G. v danom čase aktuálne zdržiaval, pričom dodal, že zakaždým, keď sa mal. G. zdržiaval na území Slovenska či D., dané bolo výsledkom konsenzu medzi rodičmi. Teda podľa otca štátom obvyklého pobytu mal. G. je E. republika a mal. G. sa so súhlasom matky zdržiaval výlučne na území Slovenskej republiky od februára XXXX (s krátkym prerušením počas mesiaca apríl 2021). Od februára 2021 je maloletý prihlásený na verejné zdravotné poistenie, maloletý od februára 2021 absolvoval viacero špecializovaných odborných vyšetrení a od mája 2021 začal navštevovať MŠ v F.. Podľa otca matka napriek jej súhlasu, aby sa mal. G. zdržiaval s otcom na území Slovenskej republiky, podala začiatkom augusta 2021 návrh na nariadenie návratu mal. G. z územia Slovenskej republiky na územie D. republiky a dňa XX.XX.XXXX neoprávnene premiestnila mal. G. z územia Slovenskej republiky na územie D. republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä na skutočnosť, že mal. G. sa na území E. republiky dlhodobo zdržiaval so súhlasom matky, pričom na území E. republiky sa začlenil do prostredia, predškolského zariadenia, systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, či verejného zdravotného poistenia, mal. G. nadobudol obvyklý pobyt na území E. republiky v deň príchodu s otcom na E.. Nakoľko sa podľa otca matka pravdepodobne dopustila únosu maloletého na územie D., podľa otca je nevyhnutné aplikovať čl. 10 Nariadenia Brusel IIbis, v zmysle ktorého si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt pred jeho neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, naďalej zachovávajú právomoc rozhodovať vo veci samej. Na základe uvedeného preto možno podľa otca konštatovať, že súdy Slovenskej republiky majú právomoc na konanie o maloletom G..
2. Pre účely rozhodnutia o podanom návrhu sa súd oboznámil s návrhom otca a s ďalším obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX a s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:
3. Maloletý G. N. má X rokov a pochádza z manželského vzťahu jeho rodičov, ktorý trvá. Otec dieťaťa podal na tunajšom súde návrh na rozvod manželstva, ktoré konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XXP/XX/XXXX. Súd konanie zastavil uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XX/XXXX - XX. Krajský súd v F. uznesením zo dňa XX.XX.XXXXXX, č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že mal okrem iného vyriešiť i "pochybnosti" o svojej miestnej príslušnosti v tomto súdnom konaní. Dňa XX.XX.XXXX postúpil tunajší súd vec Okresnému súdu F. ako súdu miestne príslušnému podľa všeobecného súdu navrhovateľa.
4. Ďalej otec podal na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci nezhody rodičov o uloženie povinnosti rodičom o vykonanie povinnej školskej dochádzky maloletého. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XX/XXXX-XXX bolo vyhlásené, že Okresný súd F. nemá právomoc vo veci konať a konanie bolo zastavené. Tunajší súd dospel k záveru, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa sa v zmysle čl. 8 Nariadenia Brusel II v čase začatia konania (02.07.2021) nachádzal v D., teda súdy Slovenskej republiky nemali právomoc vo veci konať, a to ani podľa čl. 10 Nariadenia Brusel II, ktorého podmienky neboli splnené, a v danej veci nebola splnená ani podmienka naliehavosti podľa čl. 20 Nariadenia Brusel II, aby bolo možné vydať neodkladné opatrenie neprávomocným súdom, pričom tunajší súd otca odkázal na súd disponujúcim právomocou na konanie o úprave rodičovských práv a povinností, teda na príslušný súd v D. republike. Uznesením L. súdu v F. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XCoP/XX/XXXX-XXX odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolací súd zhodne konštatoval, že obvyklý pobyt maloletého G. N. bol na území D. republiky a predmetné svojvoľné premiestnenie maloletého na územie E. republiky zo strany otca nebolo spôsobilé zmeniť dlhodobo vytvorený obvyklý pobyt maloletého v D. a jeho sociálno-rodinné zázemie a väzby, teda pre konanie o nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaného otcom nebola daná právomoc slovenských súdov a bolo potrebné vyhlásiť, že súd nemá právomoc a konanie zastaviť. Uznesenie tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XX/XXXX-XXX nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením L. súdu v F. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XCoP/XX/XXXX-XXX dňa XX.XX.XXXX.
5. Otec podal dňa XX.XX.XXXX na tunajšom súde i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie mal. G. N. do jeho osobnej starostlivosti s tým, že by maloletého otec zastupoval a spravoval jeho majetok, a žiadal upraviť stretávanie matky s maloletým G. N.. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XX/XXXX - 140 bolo vyhlásené, že O. súd F. nemá právomoc vo veci konať a konanie bolo zastavené. Z. L. súdu v F. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX bolo uznesenie súdu prvej inštancie potvrdené, pričom v odôvodnení odvolací súd za totožných skutkových okolností a s poukazom na princíp právnej istoty odkázal na už svoj skorší záver z rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XCoP/XX/XXXX-XXX. Z. tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XX/XXXX
- XXX nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením L. súdu v F. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXCoP/ XX/XXXX-XXX dňa 01.12.2021.
6. Napokon otec podal dňa XX.XX.XXXX návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, ktorým žiadal, aby bol oprávnený komunikovať s mal. G. N. prostredníctvom elektronického zariadenia každý kalendárny týždeň v pondelok, stredu, piatok a nedeľu od 17.00 hod. do 18.30 hod. Krajský súd v F. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXCoPno/X/XXXX-XX vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil s poukazom na už svoje predchádzajúce dve rozhodnutia (sp. zn. XCoP/XX/XXXX, XXCoP/XX/XXXX), keďže okolnosti prípadu sa nezmenili a od skôr vyslovených záverov súd nemal dôvod ustupovať. Z. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
7. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku ( zákon č. 160/2015 Z. z.), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
8. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
9. Podľa § 161 ods.2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Jednou z procesných podmienok konania je právomoc súdov Slovenskej republiky vec prejednať a rozhodnúť. Splnenie procesnej podmienky právomoci skúma súd z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, ktorá zásadne vedie k zastaveniu konania. V prípade výskytu cudzieho prvku v konaní sa právomoc súdov Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie spravuje predovšetkým úniovým právom. V prejednávanej veci ide o konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému G. N. na čas do rozvodu manželstva. S ohľadom na predmet konania súd postupoval podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie Brusel II“).
11. Podľa článku 8 ods.1 Nariadenia Brusel II, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
12. Podľa čl. 10 písm. a) Nariadenia Brusel II, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z ďalej v ustanovení citovaných podmienok.
13. Podľa článku 17 Nariadenia Brusel II, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
14. Obvyklý pobyt maloletého G. N. ako aj posúdenie neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania maloletého na území E. zo strany otca bolo predmetom posúdenia v konaní o návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia vo veci nezhody rodičov o uloženie povinnosti rodičom o vykonanie povinnej školskej dochádzky maloletého a v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie mal. G. N. do jeho osobnej starostlivosti spolu s úpravou styku matky s maloletým G. N., pričom v oboch konaniach bolo zhodne tunajším súdom spolu s odvolacím súdom konštatované, že obvyklý pobyt maloletého G. N. sa nachádzal v čase začatia týchto konaní v D. a svojvoľné premiestnenie maloletého na územie E. republiky zo strany otca nebolo spôsobilé zmeniť dlhodobo vytvorený obvyklý pobyt maloletého v D. a jeho sociálno-rodinné zázemie a väzby, preto bolo v oboch konaniach vyhlásené, že súdy nemajú právomoc vo veci konať a konania boli zastavené. Nakoľko boli právnemu zástupcovi otca v čase vydania tohto uznesenia doručené všetky rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd potvrdil odvolaním napadnuté uznesenia tunajšieho súdu, napriek nesúhlasu otca s týmto záverom, súd sa týmto ďalej zaoberať nebude, vec bola právoplatne zastavená. V opačnom prípade by tunajší súd, ako súd prvej inštancie, spätne posudzoval správnosť nielen svojich rozhodnutí, ktorými je dňom ich vydania viazaný, ale taktiež by posudzoval správnosť rozhodnutí odvolacieho súdu ako súdu vyššej inštancie, ktorému jedinému zákon zveruje oprávnenie preskúmavať rozhodnutia tunajšieho súdu ako súdu nižšej inštancie. Krajský súd v F. ako odvolací súd pritom na základe odvolaní otca preskúmal obidve odvolaním napadnuté rozhodnutia tunajšieho súdu (sp. zn. XXP/XX/XXXX, XXP/XX/XXXX) a zhodne konštatoval obvyklý pobyt maloletého G. N. v D.. Na svoje závery v týchto potvrdzujúcich rozhodnutiach odvolací súd poukázal aj v treťom konaní ohľadom maloletého G. N. vedenom na odvolacom súde pod sp. zn. XXCoPno/X/XXXX o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní na úpravu jeho kontaktu s maloletým prostredníctvom elektronického zariadenia, ktorý otec podal na odvolacom súde dňa XX.XX.XXXX. Odvolací súd v tomto konaní konštatoval, že sa okolnosti prípadu nezmenili, teda od svojich skôr vyslovených záverov nemal dôvod ustupovať.
15. Otec si napriek tomu podal dňa XX.XX.XXXX, t. j. zhruba mesiac po podaní jeho posledného návrhu ohľadom maloletého G. N., ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v odvolacom konaní o úpravu kontaktu s maloletým prostredníctvom elektronického zariadenia (XX.XX.XXXX), a o ktorom odvolací súd rozhodol, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil, ďalší v poradí už štvrtý návrh týkajúci sa maloletého G. N., tentokrát vo veci samej o úpravu práv a povinností k mal. G. N. na čas do rozvodu manželstva. Nakoľko si otec podal ďalší návrh ohľadom mal. G. N., súd v prvom rade opätovne posudzoval svoju právomoc na konanie v čase začatia tohto konania, t. j. k XX.XX.XXXX, v zmysle systému kritérií právomocí na určenie podmienok, podľa ktorých majú súdy členského štátu právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností, ktoré stanovuje Nariadenie Brusel II a opätovne dospel k záveru, že obvyklý pobyt maloletého G. N. sa na E. nenachádza ani k XX.XX.XXXX.
16. Situácia, akú otec opísal v tomto jeho poslednom návrhu vo veci samej na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, existovala už v čase odvolacích konaní a tiež v čase podania návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní o úpravu kontaktu s maloletým prostredníctvom elektronického zariadenia. Otec uviedol nové skutočnosti len o tom, že sa s maloletým v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX viackrát stretol v D. v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje, z čoho je zrejmé, že sa maloletý G. N. zdržiava v D.. D. bola situácia k začatiu predchádzajúcich konaní ohľadom maloletého G. N. vedených na tunajšom súde, ale aj na Krajskom súde v F. taká, že napriek reálnemu zdržiavaniu sa maloletého G. N. na E., maloletý obvyklý pobyt na E. nezískal, (bližšie dôvody sú podrobne rozobrané v rozhodnutiach tunajšieho súdu v spojení s rozhodnutiami odvolacieho súdu, kde sa okrem iného posudzoval aj otcom tvrdený súhlas matky na zdržiavanie sa maloletého G. N. na území E., ktorý tunajší súd zhodne s odvolacím súdom nemal za preukázaný), ak sa maloletý k začatiu tohto konania vo veci samej k XX.XX.XXXX už ani len fakticky na E. nezdržiava, nie je vôbec možné, aby maloletý nadobudol k XX.XX.XXXX obvyklý pobyt na E.. Fyzická prítomnosť maloletého na území členského štátu je nevyhnutná, aby si mohlo maloleté dieťa vytvárať na území tohto členského štátu stredisko svojich záujmov, podľa ktorého sa následne posudzuje obvyklý pobyt maloletého dieťaťa. Na základe uvedeného nezostáva súdu nič iné, ako opätovne konštatovať nedostatok právomoci konať o úprave rodičovských práv a povinností k mal. G. N. a odkázať otca na príslušný súd toho členského štátu, ktorý jediný disponuje právomocou konať o maloletom G. N., a týmto súdom je príslušný poľský súd.
17. Napokon súd k názoru otca o nevyhnutnosti aplikácie čl. 10 Nariadenia Brusel II, v zmysle ktorého si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt pred jeho neoprávneným premiestnením alebo zadržaním zachovávajú právomoc rozhodovať vo veci samej, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a sú splnené podmienky v písm. a) alebo b) tohto článku uvádza, že
podmienkou aplikácie tohto nariadenia je kumulatívne splnenie podmienky obvyklého pobytu maloletého dieťaťa a zároveň jednej z podmienok definovanej v písm. a) alebo v písm. b) tohto článku. U. však tunajší súd spolu s odvolacím súdom opakovane dospieva k záveru, že maloletý G. N. na území E. obvyklý pobyt nenadobudol, ani podanie návrhu na návrat maloletého G. N. zo strany otca nezakladá dôvod na aplikáciu čl. 10 Nariadenia Brusel II, na základe čoho súdy Slovenskej republiky nemali a doposiaľ naďalej nemajú právomoc na konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému G. N..
18. Z vyššie uvedených dôvodov súd v súlade s čl. 17 Nariadenia Brusel II vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať, a keďže nedostatok právomoci je prekážkou neodstrániteľnou, súd konanie zastavil v zmysle § 9 a 161 ods. 2 CSP.
19. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z.), o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
tec y žiadala matka upraviť. amejtej. a zároveň ú Vikt Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).