Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoPr/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: V. O., nar.XX.XX.XXXX, bytom J. K.Z. XXXX/X, XXX XX O., proti žalovanému: SAD Prešov, a.s., so sídlom Košická 2725/2, 080 01 Prešov, IČO: 36477125, o zaplatenie 2.586,- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -94 zo dňa 24.06.2021, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.586,- Eur po odpočítaní zákonných zrážok spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.586,- Eur od 26.07.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výrokom III. náhradu trov konania stranám nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , , , , (ďalej len ,P“); o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti; o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia; , (ďalej len ,Z“); nariadenia vlády č.

3. Súd prvej inštancie na základe zisteného skonštatoval, že žaloba je dôvodná. Žalobca dňa 03.02.2014 začal u žalovaného vykonávať prácu vodiča autobusu s miestom výkonu práce Prešov, pravidelným pracoviskom O.. Dňa 21.1.2020 a dňa 17.2.2020 sa žalobca podrobil vyšetreniu v kardiologickej ambulancii spoločnosti Q., s.r.o. O. so záverom, že u žalobcu bol vykonaný pozitívny test pre vasovagalnu synkopu n- vasis, typ 1 -zmiešaný typ (kolapsový stav a i.) Bolo mu doporučené vyvarovať sa provokujúcich situácií a konštatované, že pacient pracuje ako profesionálny vodič a vzhľadom na zistenú dg, túto profesiu lekár neodporúča. Následne žalobcovi všeobecný lekár pre dospelých MUDr. S. vyhotovil lekársku správu potvrdzujúcu, že menovaný nie je spôsobilý vykonávať prácu vodiča autobusovej dopravy zo zdravotných dôvodov. Na základe konzultácie žalobcu so svojim priamym nadriadeným, žalobca vyhotovil návrh dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.06.2020 s tým, že podľa lekárskeho posudku MUDr. S., nemôže ďalej vykonávať svoju prácu ako profesionálny vodič. Návrh dohody s pripojenou lekárskou správou žalobca prostredníctvom svojho nadriadeného predložil zamestnávateľovi s návrhom na ukončenie pracovného pomeru s tým, že mu bude vyplatené odstupné. Zamestnávateľ so žalobcom rokoval o možnosti skončenia pracovného pomeru dohodou bez uvedenia dôvodu a výške možného vyplateného odstupného, pričom k dohode medzi stranami nedošlo.

Následne zamestnávateľ návrh dohody akceptoval. Po ukončení práceneschopnosti žalobcu, tomuto nariadil čerpanie dovolenky a pracovný pomer skončil dňom 30.06.2020.

4. Žalovaný procesnú obranu založil na tvrdení, že predložená lekárska správa nespĺňa zákonné náležitosti lekárskeho posudku, rovnako ani dodatočne predložený lekársky posudok k súdnemu konaniu, preto zamestnávateľ nemal dôvod rozhodovať o preložení zamestnanca, ani tomuto dať výpoveď zo zdravotných dôvodov.

5. Žalobca podal žalovanému návrh dohody o skončení pracovného pomeru s uvedením dôvodu, ktorý je obsiahnutý v lekárskej správe MUDr. S., pričom žalobca poukazuje na lekársky posudok MUDr. S.. Súd prvej inštancie nespochybnil, že lekárska správa nie je lekárskym posudkom, ktorý bol žalobcovi vystavený až následne v priebehu súdneho konania odborným lekárom. Na druhej strane žalovanému bolo jasné, že dôvodom ukončenia pracovného pomeru má byť skutočnosť, že žalobca zo zdravotných dôvodov nemôže ďalej vykonávať prácu profesionálneho vodiča, s ktorým dôvodom je spojené vyplatenie odstupného. Takto sformulovaný návrh dohody žalovaný nakoniec akceptoval a dodatočne vyzval žalobcu na predloženie posudku. Nie je možné preto uvedený dôvod špekulatívne spochybňovať iba tým, že žalobcom predložený doklad nespĺňa všetky náležitosti posudku v zmysle príslušného zákona. Žalovanému nič nebránilo pred uzatvorením dohody prípadne po uzatvorení písomnej dohody vyzvať žalobcu na doplnenie lekárskej správy o príslušnú formu/ lekársky posudok/, prípadne so súhlasom žalobcu si takýto lekársky posudok o zdravotnom stave žalobcu vyžiadať. Žalovanému z lekárskej správy bolo zrejmé, že žalobca nemôže vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, pretože výkonom práce by ohrozil tak svoje zdravie ako aj zdravie ďalších osôb, ak by realizoval ich prepravu. Žalobca dodatočne na výzvu žalovaného, avšak až v súdnom konaní, ktoré medzičasom inicioval, predložil lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca so záverom, že je dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce, čím formálne naplnil literu zákona. Nesplnenie niektorých formálnych náležitostí posudku ako údaje o čísle posudku a.i. nie je možné pripísať na ťarchu zamestnanca, ani ich absenciou spochybniť jeho hmotnoprávny základ. Lekár vystavujúci posudok potvrdil, že žalobca stratil schopnosť pracovnej činnosti vodiča autobusu odo dňa stanovenia diagnózy, t. j. 17.02.2020. Od uvedeného dňa sa stal nespôsobilým na výkon práce zo zdravotných dôvodov. V čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru daný dôvod existoval tak, ako bol v dohode uvedený.

6. Pri zohľadnení počtu odpracovaných rokov žalobcovi prislúcha odstupné vo výške 3-násobku priemerného mesačného zárobku. Súd prvej inštancie nespochybnil, že zamestnávateľ môže vyplatiť pracovníkovi pri skončení pracovného pomeru odstupné na základe vzájomnej dohody aj bez kvalifikovaného dôvodu, čoho sa prejednávaný prípad netýka. Návrh na vyplatenie odstupného vo výške mesačného zárobku žalobca neprijal z dôvodu, že vyplatenia odstupného sa domáhal práve z kvalifikovaného právneho titulu.

7. Nepravdivým sa preukázalo tvrdenie žalovaného, že v čase rokovania o návrhu dohody žalovaný mohol žalobcu preradiť na inú prácu, z ktorého dôvodu by nevznikol dôvod na ukončenie pracovného pomeru výpoveďou zo zdravotných dôvodov na strane zamestnanca, ani vyplácaniu odstupného. Sám žalovaný v písomnej správe potvrdil, že v mesiaci jún 2020 nedisponoval žiadnym pracovným miestom, na ktoré by žalobca mohol byť preradený, a to aj bez jeho súhlasu. Rovnakú skutočnosť potvrdil aj svedok Ing. Sadovský, bezprostredne nadriadený žalobcu. V konečnom dôsledku, ak by žalovaný nemohol vzhľadom k zdravotnému stavu žalobcu tomuto prideľovať prácu a sám by neinicioval ukončenie pracovného pomeru, žalobcovi by bol nútený poukazovať náhradu mzdy až do času skončenia pracovného pomeru.

8. Z odpisu mzdového listu žalobcu za rok 2020 je nepochybné, že v mesiaci január odpracoval 66,60 hodín a v mesiaci február 85 hodín. V mesiaci január bol práceneschopným od 13.01.2020 do 26.01.2020 a v mesiaci február sa stal práceneschopným dňa 21.02.2020 a práceneschopnosť trvala do 19.06.2020. V mesiaci jún čerpal následne do konca mesiaca dovolenku. Je zrejmé, že v rozhodnom období pre výpočet nároku, a to v mesiacoch január až marec 2020 neodpracoval 168 hodín, preto pri stanovení priemerného zárobku súd vychádzal z pravdepodobného zárobku, ktorý by žalobca v rozhodnom období dosiahol. V mesiacoch január až marec 2020 odpracoval celkom 151,6 hodín a dosiahol mzdu 895,87 Eur. Jeho priemerný hodinový zárobok predstavoval 5,90 Eur a priemerný

mesačný zárobok o predstavoval 961,99 eur. Výška odstupného uplatneného v žalobe neprevyšuje trojnásobok pravdepodobného zárobku žalobcu.

9. Pri priznaní nároku súd prvej inštancie zohľadnil to, že z uplatneného nároku zamestnávateľ vykonáva zákonné zrážky, preto žalovaný je povinný žalobcovi uhradiť istinu po vykonaní odpočtu týchto zákonných zrážok.

10. Súd prvej inštancie o úroku z omeškania rozhodol podľa a nar vlády č. v platnom znení. Odstupné je povinný zamestnávateľ vyplatiť zamestnancovi v najbližšom výplatnom termíne, ktorým bol v danom prípade 25-ty deň mesiaca nasledujúceho, teda 25.07.2020. Odo dňa nasledujúceho sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažnej pohľadávky.

11. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania pred dňom splatnosti súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú.

12. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil tak, že stranám ich nepriznal, pretože žalobca, ktorému by prislúchala náhrada trov podľa zásady pomeru úspechu v spore v spojení s ust. , si náhradu trov neuplatnil.

13. Proti tomuto rozhodnutiu, výroku I., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje odvolanie právne odôvodnil ust. a (ďalej len ,P“). Namietal, že tvrdenie súdu prvej inštancie je arbitrárne a v rozpore s vykonanými dôkazmi, pretože žalobca žalovanému nikdy, ani pri trvaní pracovného pomeru, ani najneskôr v deň skončenia pracovného pomeru a dokonca ani po skončení pracovného pomeru, nepredložil lekársky posudok, na základe ktorého by mu vznikol nárok vyplývajúci z aplikácie ust. . Ďalej uviedol, že základom pre uplatnenie nároku na odstupné podľa zo zdravotných dôvodov je predloženie lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon konkrétnej činnosti, ktorý je posudkom o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa o zdravotnej starostlivosti a ktorého podrobnosti v čase skončenia pracovného pomeru so žalobcom upravoval zákon č. 355/07 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej „zákon o ochrane zdravia"). Lekársky posudok ku dňu skončenia pracovného pomeru neexistoval, čo vyplýva z dátumu vyhotovenia dodatočného lekárskeho posudku doloženého až na výzvu súdu, ktorým je 30. december 2020, t.j. až 6 mesiacov po ukončení pracovného pomeru. Tento lekársky posudok nebol žalobcom priamo žalovanému nikdy predložený. Poukázal na to, že MUDr. S. vo februári na Inšpektorát polície predložil žiadosť, aby boli žalobcovi odobraté vodičské oprávnenia. Súd na žiadosť žalovaného požiadal OR PZ v Bardejove o výpis z dopravnej karty vodiča, ktorou sa nepreukázala pravdivosť tohto tvrdenia o odobratí vodičských oprávnení, pretože podľa výpisu z evidenčnej karty vodiča zo dňa 19.03.2021, viac ako rok od údajného zaslania žiadosti lekára o odobratie vodičských oprávnení, sa potvrdilo, že žalobca bol v čase skončenia pracovného pomeru držiteľom platných vodičských oprávnení aj napriek závažnej diagnóze, ktorá by mala byť dôvodom na okamžité odobratie všetkých skupín vodičských oprávnení a nie len VP na autobus. Naďalej riadi motorové vozidlá a ohrozuje tak ostatných účastníkov cestnej premávky v prípade náhlej straty vedomia za volantom, čo dokazuje aj záznam o opakovanom dopravnom priestupku v karte vodiča, ktorého sa dopustil 11.09.2020 a 03.02.2021, teda po stanovení údajnej diagnózy. Žalovaný akceptoval dohodu o skončenie pracovného pomeru predloženú žalobcom (tvorí súčasť žaloby), v ktorej nebola žiadna zmienka o splnení zákonného dôvodu skončenia pracovného pomeru ani o odstupnom. V dohode žalobca uviedol, že lekársky posudok MUDr. S. tvorí prílohu dohody, na čo bol žalovaným upozornený, že potvrdenie lekára nie je lekárskym posudkom, s ktorým sa spája nárok na príslušné odstupné, no aj napriek tejto skutočnosti trval na uzavretí ním navrhovanej dohody o skončení pracovného pomeru, aj keď bol uzrozumený s tým, že bez predloženia lekárskeho posudku nemá nárok na požadované odstupné. Na základe písomnej výzvy žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy ho opätovne upozornili na nepredloženie lekárskeho posudku, na základe ktorého by mal nárok na požadované odstupné. Ani po tejto opakovanej písomnej výzve zo dňa 08.09.2020 (súčasť spisu) žalovanému žalobca lekársky posudok, ako základnú zákonnú podmienku na vznik nároku na odstupné podľa nepredložil, pretože predmetný posudok v tom čase neexistoval. Navrhol napadnutý rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť.

14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie súhlasí a preto navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario), s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 09.12.2021 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

17. Odvolanie nebolo podané proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, preto výrok v zmysle nadobudol právoplatnosť. Preto nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

18. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd uvádza, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd ustáli skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (viď rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, v každom štádia civilného procesu. Odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

19. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Odvolací súd má za to, že ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.

20. Odvolací súd sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. čo do povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.586,- Eur po odpočítaní zákonných zrážok spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.586,- Eur od 26.07.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd poukazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Zároveň nenašiel dôvod (ani v odvolaní) pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť. Preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

21. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd súhlasí s tým ako to uviedol vo svojom odôvodnení súd prvej inštancie keď nepoprel, že lekárska správa svojou povahou nezodpovedá lekárskemu posudku. Žalovanému však už z predloženej dohody o skončení pracovného pomeru, ktorej súčasťou bola lekárska správa muselo byť známe, že žalobca nemôže ďalej vykonávať prácu profesionálneho vodiča autobusovej dopravy zo zdravotných dôvodov, čo zakladá vyplatenie odstupného. Žalovaný si mohol pre potvrdenie vzniknutého nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu

lekársky posudok s jeho súhlasom vyžiadať, prípadne vyzvať žalobcu na jeho doplnenie. Žalobca dodatočne na výzvu žalovaného, avšak až v súdnom konaní, ktoré medzičasom inicioval, predložil lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca so záverom, že je dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce, čím formálne naplnil literu zákona. Nesplnenie niektorých formálnych náležitostí posudku ako údaje o čísle posudku a.i. nie je možné pripísať na ťarchu zamestnanca, ani ich absenciou spochybniť jeho hmotnoprávny základ. Lekár vystavujúci posudok potvrdil, že žalobca stratil schopnosť pracovnej činnosti vodiča autobusu odo dňa stanovenia diagnózy, t. j. 17.2.2020. Od uvedeného dňa sa stal nespôsobilým na výkon práce zo zdravotných dôvodov. V čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru daný dôvod existoval tak, ako bol v dohode uvedený.

22. Odvolací súd súhlasí i s výkladom súdu prvej inštancie v bode 24 odôvodnenia, že právny úkon a to uzavretú dohodu o skončení pracovného pomeru s uvedením dôvodu je potrebné posúdiť a vyložiť pri aplikácii zásad dobrých mravov ako právny úkon s ktorým je daná povinnosť zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi odstupné i so záverom uvedeným v bode 26 odôvodnenia, že ako nepravdivým sa preukázalo tvrdenie žalovaného, že v čase rokovania o návrhu dohody žalovaný mohol žalobcu preradiť na inú prácu, z ktorého dôvodu by nevznikol dôvod na ukončenie pracovného pomeru výpoveďou zo zdravotných dôvodov na strane zamestnanca, ani vyplácaniu odstupného. Sám žalovaný v písomnej správe potvrdil, že v mesiaci jún 2020 nedisponoval žiadnym pracovným miestom, na ktoré by žalobca mohol byť preradený, a to aj bez jeho súhlasu. Rovnakú skutočnosť potvrdil aj svedok Ing. B. W., bezprostredne nadriadený žalobcu. V konečnom dôsledku, ak by žalovaný nemohol vzhľadom k zdravotnému stavu žalobcu tomuto prideľovať prácu a sám by neinicioval ukončenie pracovného pomeru, žalobcovi by bol nútený poukazovať náhradu mzdy až do času skončenia pracovného pomeru. Správne rozhodol súd prvej inštancie i o trovách konania.

23. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny postupom podľa potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Neúspešný žalovaný nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a úspešnému žalobcovi žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd vyslovil, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

25. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).