Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-21C-27-2022.pdf
PDF · 108.23 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-21C/27/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobcu: X. J., K.. XX.XX.XXXX, O. V. D. XX, O. O., zastúpený: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 396,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 396,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 396,- eur od 02.09.2021 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 21.12.2021, postúpená Okresnému súdu Bratislava I dňa 23.05.2022, domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 396,- eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla značky V. XXX, A.: O.-XXX-F.. Dňa 30.06.2021 došlo k škodovej udalosti, ktorej jedným z účastníkov bol žalobca na označenom motorovom vozidle, a to zavineným konaním B. X. S. na Q. B. A.: O.-XXX- F., ktorý je klientom žalovaného. Poistná udalosť bola u žalovaného nahlásená pod č. XXXXXXXXXX a poistná udalosť bola u žalovaného vedená pod č. XXXXXXXXXX. Škodca ako poistený má so žalovaným ako poisťovateľom uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Č.. XXXXXXXXXX/.XXXXXXXXXX. Z dôvodu opravy poškodeného motorového vozidla spoločnosťou U. U., W..Y..R.., W. W. V. D. XXX/.XX, W., H.: XX XXX XXX, bol žalobca nútený zapožičať si po dobu výkonu opravy náhradné vozidlo. Z uvedeného dôvodu žalobca uzatvoril dňa 07.07.2021 zmluvu o nájme dopravného prostriedku so spoločnosťou J. W..Y..R.., W. W. Y. X, O. O., H.: XX XXX XXX, ako prenajímateľom, predmetom ktorej bolo vozidlo značky Škoda Fabia. Prenájom motorového vozidla trval počas vykonávania opravy motorového vozidla žalobcu v autoservise, teda v období od 07.07.2021 do 27.07.2021. Prenajímateľ za prenájom vozidla vystavil žalobcovi faktúru č. 20210016 zo dňa 10.08.2021, s dátumom splatnosti dňa 24.08.2021, na sumu 720,- eur. Žalovaný listom zo dňa 17.08.2021 oznámil ukončenie šetrenia poistnej udalosti. Z oznámenia v časti vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie vyplynulo, že z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla po dobu 20 dní bolo priznaných 9 dní. Podľa názoru žalobcu žalovaný žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil, na základe čoho postupoval, ak žalobcovi nepriznal krátenú sumu vo výške 396,- eur. Žalovaný svojvoľným spôsobom určil, že priznáva žalobcovi sumu vo výške 324,- eur, avšak bez akéhokoľvek bližšieho poukazu, na základe akých ustanovení toho-ktorého zákona postupoval, ak krátil poistné plnenie o žalovanú sumu. Žalobca zdôraznil, že si od spoločnosti J. W..Y..R..
požičal náhradné vozidlo len počas doby, kedy to bolo nevyhnutné, teda počas opravy poškodeného osobného motorového vozidla a ihneď ako sa žalobca dozvedel, že poškodené motorové vozidlo bolo opravené, náhradné vozidlo odovzdal prenajímateľovi. Žalobca sa žalobou domáha skutočnej škody za prenajaté motorové vozidlo, ktoré si žalobca bol nútený zapožičať, pričom z priložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobcovi suma 396,- eur ušla. Žalobca konanie žalovaného, ktorý nepoukázanie žalovanej sumy žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil, v oznámení o poistnom plnení toto označil len veľmi všeobecne bez akéhokoľvek relevantného dôkazu o účtovaní neprimeraných nákladov na náhradné vozidlo, označil za absolútne v rozpore s právnymi predpismi a v plnej miere za subjektívne, neoprávnené a ničím nepodložené. Nakoľko žalovaný s plnením voči žalobcovi ostal v omeškaní, žalobca si zároveň uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5% odo dňa 02.09.2021 do zaplatenia. 2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 15.03.2022, č. k. 17C/2/2022 - 31, proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor. V odpore žalovaný okrem iného vzniesol námietku miestnej príslušnosti. Žalovaný žalobou uplatnený nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu a považoval ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho základu. Poukázal na obsah Oznámenia o poistnom plnení, v zmysle ktorého bolo priznaných 9 dní prenájmu z dôvodov v oznámení uvedených. Ďalej poukázal na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že by zaplatil spoločnosti J. ako prenajímateľovi faktúru za prenájom náhradného vozidla. Žalovaný zastával názor, že pokiaľ žalobca nezaplatil cenu prenájmu náhradného vozidla, kauzálne nemohlo u neho dôjsť k zníženiu jeho majetkovej podstaty, a teda ani k vzniku samotnej škody, ktorej sa v predmetnom spore od žalovaného domáha. Považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmysle zmluvy o nájme mal byť nájom ukončený už dňa 27.07.2021, pričom faktúra bola vystavená až dňa 10.08.2021. Vzhľadom na absenciu bližšej špecifikácie prenajatého vozidla vo faktúre (odhliadnuc od uvedenia typu vozidla), nie je vôbec zrejmé, či faktúrou mal byť vôbec fakturovaný prenájom náhradného vozidla na základe zmluvy o nájme. Podľa názoru žalovaného likvidácia predmetnej škodovej udalosti bola realizovaná plne v súlade so zákonom. Žalobcom uplatnený nárok v časti úrokov z omeškania rovnako považoval žalovaný za nedôvodný. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení, v zmysle ktorého tak povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol zrušiť platobný rozkaz v celom rozsahu a po vykonaní dokazovania žalobu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania. 3. Na argumentáciu žalovaného reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 28.10.2022. Zdôraznil, že žalovaný ani v odpore bližšie nešpecifikoval dôvod nepriznania nároku len za 9 dní prenájmu. Argumentáciu žalovaného ohľadne faktúry za prenájom motorového vozidla považoval žalobca za účelovú. Z predloženej faktúry je podľa názoru žalobcu zrejmé, že spoločnosť J. W..Y..R.. ako prenajímateľ zo zmluvy o nájme vyfakturoval žalobcovi ako nájomcovi prenájom náhradného motorového vozidla Škoda Fabia, ktoré bolo predmetom nájmu v zmysle zmluvy o nájme, pričom dĺžka nájmu bola žalobcovi fakturovaná v rozsahu 20 dní, a to podľa zmluvy o nájme (obdobie nájmu od 07.07.2021 do 27.07.2021). Iný právny vzťah ako bol vzťah založený zmluvou o nájme medzi žalobcom a spoločnosťou J. W..Y..R.. neexistoval. Spochybňovanie skutočnosti, že žalobca nepreukázal zaplatenie faktúry za prenájom motorového vozidla nepovažoval žalobca za dôvodný, nakoľko túto skutočnosť v rámci likvidácie poistnej udalosti žalovaný ani nespochybňoval. Napriek tomu pre odstránenie pochybností žalobca predložil konajúcemu súdu doklad o úhrade faktúry za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 720,- eur. V súvislosti s uplatneným príslušenstvom žalobca poukázal na to, že žalovaný riadne a včas v celom rozsahu neuhradil vzniknutú škodu, preto si žalobca uplatňuje zákonný úrok z omeškania, na ktorý má podľa jeho názoru nárok. 4. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo a na výzvu súdu nepredložil žiadne ďalšie prostriedky procesnej obrany. 5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na dňa 21.05.2024, na ktorom sporové strany zopakovali podstatné skutočnosti uvádzané v písomných podaniach; žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemali. 6. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Záznam o dopravnej nehode, Zmluva o nájme dopravného prostriedku, Faktúra zo dňa 10.08.2021, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 17.08.2021, Zákazkový list, príjmový pokladničný doklad, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav: 7. Zo záznamu o dopravnej nehode vyplýva, že dopravnou nehode došlo dňa 30.06.2021 o 8:00 hod. v meste W., na O. T.. Č.. XX (dátum nie je čitateľný, uvedené však nebolo medzi stranami sporu sporné),
na motorovom vozidle V. XXX, A.: O., držiteľom ktorého je žalobca, k poškodeniu pravých predných dverí, pravých zadných dverí a pravého predného blatníka motorovým vozidlom Š.S. R., A.: O., ktoré viedol držiteľ motorového vozidla V.. X. S.. Motorové vozidlo vinníka je povinne zmluvne poistené u žalovaného. 8. Zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 07.07.2021 uzatvorenej medzi prenajímateľom: J. W..Y..R.., W. W. Y. X, O. O., H.: XX XXX XXX U. Ž. U. K. B., Ž. V. V. Ž. za R. P. T. osobného motorového vozidla Š. E., s dobou nájmu od 07.07.2021 do 27.07.2021. Výška nájomného bola stanovená na 36,- eur za deň prenájmu. 9. Spoločnosť J. W..Y..R.., W. W. Y. X, O. O., H.: XX XXX XXX, faktúrou zo dňa 10.08.2021, splatnej dňa 24.08.2021 vyfakturovala žalobcovi prenájom motorového vozidla Škoda Fabia za 20 dní prenájmu sumu v celkovej výške 720,- eur. Úhradu faktúry mal súd za preukázanú z príjmového dokladu č. 20210016. 10. Zo zákazkového listu č. 07072021 W.I. U. U., W..Y..R.., W. W. V. D. XXX/.XX, V. D. XX, vyplýva, že vozidlo žalobcu bolo prijaté do servisu dňa 07.07.2021 a odovzdané žalobcovi ako opravené dňa 27.07.2021. 11. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 17.08.2021 vyplýva oznam žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 16.08.2021, pričom žalovaný priznal žalobcovi poistné plnenie vo výške 324,- eur a toto poukázal na účet prenajímateľa motorového vozidla. Z vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie vyplýva, že „z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla 20 dní bolo priznaných 9 dní. Priznané skutočné náklady na zapožičanie motorového vozidla počas nevyhnutnej doby opravy vlastného motorového vozidla na základe doložených podkladov o dĺžke opravy. Zohľadnený čas od zapožičania vozidla od dátumu 07.07.2021 po zohľadnení času na opravu, objednanie dielov, fakturačný deň a dni pracovného pokoja.“ Zároveň žalovaný vyzval žalobcu, že „v prípade, ak sú dostupné objektívne skutočnosti, resp. doklady, na základe, ktorých bolo vozidlo v servise preukázateľne dlhšie, je potrebné, aby boli zaslané do poisťovne so žiadosťou o opätovné prehodnotenie vyplateného poistného plnenia.“ Z prílohy k oznámeniu o poistnom plnení vyplýva výpočet výšky plnenia, keď žalovaný náklady na použitie náhradného vozidla vyfakturované faktúrou 20210016 ponížil o neprimerané náklady na náhradné vozidlo vo výške 396,- eur. Neprimeranosť nákladov nešpecifikoval. 12. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 442 ods. 1 a 2 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodeného ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do pôvodného stavu.
Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť s ktorou, je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
13. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, a tieto skutočnosti zároveň neboli medzi sporovými stranami sporné, že dňa 30.06.2021 došlo ku škode na motorovom vozidle žalobcu škodovou udalosťou spôsobenou vinníkom motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Žalobca si opravu motorového vozidla zabezpečil u opravcu U. U., W..Y..R.., V. D. XX, oprava motorového vozidla bola uskutočnená za 20 kalendárnych dní (od 07.07.2021 do 27.07.2021). Po dobu výkonu opravy motorového vozidla si žalobca od spoločnosti LEONI s.r.o. prenajal náhradné motorové vozidlo Škoda Fabia, pričom prenajímateľ si za prenájom motorového vozidla faktúrou zo dňa 10.08.2021 vyfakturoval sumu vo výške 720,- eur. Prenájom motorového vozidla žalobca zaplatil v hotovosti dňa 26.08.2021. Žalovaný plnil poistné plnenie čiastočne. Dôvodil neprimeranou dĺžkou opravy, ktorú podľa jeho názoru žalobca nepreukázal. Rozdiel medzi vyfakturovanou sumou za prenájom motorového vozidla a čiastočným poistných plnením je predmetom tohto sporu. 14. Súd konštatuje, že jedinou spornou skutočnosťou v prejednávanom spore je žalovaným tvrdená neprimeraná dĺžka opravy. Vychádzajúc tak z oznámenia o poistnom plnení, ako aj z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 21.05.2024, má súd za to, že žalovaný vo vzťahu k svojmu tvrdeniu neuniesol dôkazné bremeno. Súd nespochybňuje, že výšku škody je povinný poškodený poisťovni preukázať. V danom prípade žalobca predložil žalovanému všetky listinné dôkazy, ktorými disponoval. Na základe takto predložených listinných dôkazov žalovaný dospel k názoru, že poistnej udalosti došlo,
a teda následne čiastočne plnil. Podľa názoru súdu tak prechádza dôkazná povinnosť vo vzťahu k nepriznanému nároku na žalovaného. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení len stroho konštatuje, že boli priznané skutočné náklady na zapožičanie motorového vozidla počas nevyhnutnej doby opravy vlastného motorového vozidla. Na základe akých skutočností dospel k tomu, že primeranou dobou na opravu predmetného vozidla (oprava, objednanie dielov) bolo práve 9 dní zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva. K tejto skutočnosti žalovaný neprodukoval žiadne prostriedky procesnej obrany ani po námietke žalobcu zopakovanej na pojednávaní. 15. Aj keď na predmetný spor nie je možné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, je podľa názoru súdu potrebné prihliadnuť na to, že žalobca ako poškodený bol nútený odovzdať motorové vozidlo do autoservisu a vo vzťahu k opravcovi už žalobca vystupuje ako slabšia strana obchodného vzťahu, keď nemá možnosť ovplyvniť dĺžku opravy, ako ani vypracovanie dokladov k predmetnej oprave a za uvedené tak niesť zodpovednosť. To isté platí aj vo vzťahu k príjmovému pokladničnému dokladu, kedy nesplnenie povinnosti vydať zákazníkovi doklad o úhrade z elektronickej pokladne spadá do výlučnej zodpovednosti obchodníka. 16. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020) 17. Žalovaným tvrdená neprimeraná dĺžka opravy, od ktorej potom závisela dĺžka prenájmu motorového vozidla žalobcom, zostala len v rovine tvrdenia, dôvodnosť tejto námietky nebola v konaní preukázaná. 18. S poukazom na ustanovenie § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP súd dospel k záveru, že žalovaný neposkytol poškodenému také vysvetlenie dôvodov, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť zníženia poistného plnenia. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti vyjadrenie Národnej banky Slovenska, ktorá vykonáva dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, kontroluje činnosť, okrem iných aj poisťovní, a preskúmava, či sa poisťovňa nedopúšťa nekalej obchodnej praktiky. Za nekalú obchodnú praktiku považuje Národná banka Slovenska zamietnutie poistného plnenia poisťovňou bez riadneho vysvetlenia, z akých dôvodov považuje nárok poškodeného za nedostatočne preukázaný. Bez uvedenia relevantných skutočností vychádzajúcich z konkrétnych výsledkov vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, ktoré by podporili dôvodnosť a legitímnosť odmietnutia poistného plnenia. (viď https://odskodneniepzp.sk/2019/01/03/ zamietnutie-poistneho-plnenia) 19. Na základe uvedených skutočností súd žalobe žalobcu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 396,- eur titulom dlžného poistného plnenia. 20. Žalobca si voči žalovanému uplatnil i úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne z uplatnenej istiny odo dňa 02.09.2021 do zaplatenia. 21. Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Podľa § 517 ods. OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 22. Súd pri rozhodovaní o úroku z omeškania vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. a tiež z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018.
Ústavný súd skonštatoval, že „pokiaľ by skutočne poistiteľ či poisťovateľ prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia. Účelom zákona č. 381/2001 Z. z. je však zlepšiť postavenie poškodeného - veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Výklad prijatý dovolacím súdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy. Treba pripomenúť, že právna úprava v uvedenej oblasti vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel), ktorá bola následne nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie). Európsky zákonodarca chcel dosiahnuť zefektívnenie vyplácania poistného plnenia poškodeným tým, že sa má poistiteľom uložiť povinnosť včas realizovať príslušné šetrenie, a v prípade, že sa zistí jeho opodstatnenie, poskytnúť poistné plnenie, keďže nereagovanie na žiadosť poškodeného o náhradu škody má byť primerane, účinne a systematicky sankcionované a nad rámec štandardného poistného plnenia sa má v prípade porušenia tejto povinnosti dostať poškodenej osobe aj osobitných úrokov.“ 23. Obdobne k úroku z omeškania zaujal právny názor Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 07.09.2022, sp. zn. II ÚS 263/2022, keď konštatoval, že „ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP nevylučuje vznik nároku poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Toto ustanovenie upravuje omeškanie poisťovateľa s plnením jeho povinnosti riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne poškodenému oznámiť, a nie aj omeškanie poisťovateľa so splnením jeho inej podstatnejšej právnej povinnosti včas riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody.“ 24. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím plnenia žalobcovi, potom žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Žalovaný listom zo dňa 17.08.2021 oznámil žalobcovi výsledok šetrenia poistnej udalosti, pričom odmietol časť poistného plnenia plniť. Posledný deň 15- dňovej lehoty na plnenie žalovanému uplynula dňa 01.09.2021, čiže dňom 02.09.2021 sa žalovaný dostal do omeškania. Súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu aj v časti uplatneného príslušenstva. 25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný, náhradu trov konania v plnej výške. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zákonnej lehote.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Mestskom súde Bratislava IV v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepreloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).