Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/18/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., so sídlom: Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939 proti žalovanému: Obec Divín, so sídlom: Námestie mieru 654/3, 985 52 Divín, IČO: 00 316 041, zast.: JUDr. Jozef Mochnacký, advokát, so sídlom: T. G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, za účasti intervenienta: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom: Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o zaplatenie 942,65 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 942,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 942 Eur od 26.10.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica doručeným dňa 06.03.2020 domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady škody v sume 942,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 942,65 Eur od 26.10.2019 do zaplatenia, ako aj úhrady trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 31.03.2018 o 18:20 hod. došlo k ostatnej udalosti - zrážke vlaku OS XXXX ZSSK s predmetom v priechodnom priereze, ku ktorému došlo na trati J. - O., v úseku medzi Výh. B. - E. Y. v kilometri XXX,XXX. Na trať náhle spadol strom asi 100 m pred vlakom. Ostatná udalosť bola prerokovaná a uzatvorená dňa 09.07.2018 na operatívnej komisii riaditeľa Oblastného riaditeľstva E. a vedúceho oddelenia inšpekcie a predpisov odboru inšpekcie a kontroly Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s.. Príčinou vzniku ostatnej udalosti bolo nabehnutie vlaku OS XXXX ZSSK na predmet v priechodovom priereze koľaje - konáre stromu, ktorý spadol do priechodného prierezu koľaje. Na základe obhliadky ostatnej udalosti zo dňa 03.04.2018 úsekovým správcom ŽI M. E. TO E. p. W. B. bolo zistené, že strom rástol v kilometri XXX,XXX na svahu zemného zárezu, po ľavej strane v smere žkm, na pozemku mimo obvodu ŽSR, ktorého vlastníkom podľa výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXX je T. X., I. W. XXX/X, XXX XX X., parcela EKN - XXX/X (ovocné sady). Jednalo sa o hrab, ktorý sa nachádzal 18,5 m od osi koľaje, jeho priemer bol 0,5 m a dĺžka 20 m. Strom vyvrátilo šikmo ku trati aj s koreňovým systémom. Celá nehoda bola vyšetrená a uzatvorená správou vypracovanou príslušným orgánom na to určeným - Železnicami Slovenskej republiky Bratislava, Generálne riaditeľstvo, odbor bezpečnosti a inšpekcie, Klemensova 8, 813 61 Bratislava zo dňa 12.06.2018, číslo XX/ XXXX/G., Správa o uzatvorení ostatnej udalosti - zrážka vlaku s predmetom v priechodnom priereze,

ku ktorému došlo na trati J. - O., v úseku medzi Výh. B. a E. Y. v kilometri XXX,XXX dňa 31.03.2018 o 18:20 hod. (ďalej ako „správa“). Ostatná udalosť bola uzatvorená na: vlastníka pozemku T. X., I. W. XXX/X, XXX XX X.. ŽSR ako prevádzkovateľ železničnej dráhy na území Slovenskej republiky sa pri plnení svojich povinností riadi ustanoveniami o dráhach. V zmysle uvedeného zákona je dráhový podnik povinný trvalo zabezpečovať obvody dráhy a priechodných prierez v stave, ktorý neohrozuje dráhu a jej súčasti, ani dopravu na dráhe a predchádzať ohrozeniam prevádzkovania dráhy. okrem iného v ukladá, že vlastníci a užívatelia nehnuteľnosti a správcovia vodných tokov a odkrytých podzemných vôd v ochrannom pásme dráhy sú povinní udržiavať pozemky a stromy a kry na nich skládky, stavby, mostné piliere a iné konštrukcie a vzdušné vedenia v takom stave a užívať ich takým spôsobom, aby neohrozili prevádzku dráhy a jej súčasti, ani neohrozili bezpečnosť a plynulosť dopravcov na dráhe. Vysádzať a pestovať stromy a kry s výškou presahujúcou tri metre možno v ochrannom pásme dráhy len vtedy, ak je zabezpečené, že pri páde nemôžu poškodiť súčasti dráhy. Počas šetrenia tejto mimoriadnej udalosti OR E. zistilo, že spadnutý strom, ktorý zasahoval do priechodového prierezu sa nachádzal 18,5 m od osi koľaje na ľavej strane mimo pozemku ŽSR, kilometer XXX,XXX na parcele č. XXX/X - čiastočný list vlastníctva XXX. Vlastník uvedenej parcely porušil v ochrannom pásme dráhy svoje povinnosti, ktoré má v zmysle o dráhach. Čo sa týka nejakého správcu uvedenej parcely, tak k nej nie je evidovaný žiadny správca, iba vlastník T. X.. Na základe uvedeného došlo k uplatneniu si nároku na náhradu škody zo strany žalobcu u žalovaného, a to zaslaním faktúry č. XXXXXXXXXX so splatnosťou do 25.10.2019. Žalovaný doručil list označený ako „Vrátenie faktúry“ č. XXXXXXXXXX, v ktorom dôvodil uvedené odpoveďou ŽSR. Žalobcovi bolo listom zo dňa 29.05.2018 označeným ako „Likvidácia škodovej udalosti - oznámenie o úhrade plnenia“ oznámené, že došlo k úhrade plnenia vo výške 41.774,90 Eur, kde bola žalovaným v 1./ rade odpočítaná amortizácia vo výške 1.776,03 Eur. Žalobca má za to, že pod skutočnou škodou je potrebné rozumieť finančné prostriedky vynaložené na navrátenie veci do predošlého stavu, pred jej poškodením. Ani zo zákonných ustanovení a ani zo skromnej, až žiadnej argumentácie žalovaného žalobcovi nie je jasné, prečo uvedenú faktúru žalovaný neuznal. Žalobcovi pri oprave svojej veci v príčinnej súvislosti so vznikom udalosti vznikli náklady, ktoré uhradil a žalovanému v celom rozsahu preukázal. Jedná sa teda o nepochybne a preukázateľné vynaložené finančné prostriedky. Žalobca považuje za nesporné, že tieto prostriedky boli vynaložené výlučne za účelom opravy poškodenia vzniknutého v príčinnej súvislosti s vyššie uvedenou udalosťou. Uvedené žalovaný ani nenamietal. Výsledkom opravy je uvedenie do stavu pred poškodením, t. j. uvedenie do stavu, v ktorom vec plní rovnakú funkciu z pohľadu svojich charakteristických vlastností, ako aj výkonu, aké plnil pred svojím poškodením. K uvedenému považuje žalobca za potrebné uviesť aj skutočnosť, že koľajové vozidlá sú pomerne špecifickou vecou, ktorá nie je bežne dostupná. Ani náhradné diely na takúto vec nie sú bežne dostupné. Nie je preto v silách žalobcu, aby si zadovážil primerane opotrebované diely (primerane vo vzťahu k opotrebeniu HDV) s nižšou cenou. Z tohto dôvodu bolo potrebné na dosiahnutie nápravy škody vo sfére žalobcu obstarať nové náhradné diely. Žalobca trvá na tom, že konal pri vykonávaní opravy maximálne hospodárne s cieľom za čo najnižšiu cenu opraviť vozidlo, a teda si výlučne nahradiť škodu, ktorá mu bez jeho zavinenia vznikla. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal opak. pozná dve možnosti náhrady škody. Jedná sa o náhradu škody relutárnou náhradou a finančnou kompenzáciou. Žalobca však považuje za nemysliteľné, aby škodca v rámci relutárnej náhrady opravil poškodenú vec. Konaním žalovaného, kedy tento odoprel žalobcovi náhradu za vykonanú opravu bez uvedenia jasného dôvodu žalobcovi ako poškodenému, bolo znemožnené si nahradiť vzniknutú škodu v celom rozsahu. Žalobca na základe uvedeného za nesporné medzi ním a žalovaným považuje: a) žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi škodu spôsobenú pádom stromu z jeho pozemku, kde žalovaný sa mylne domnieva, že nie je za takúto škodu zodpovedný, kde ale uvedené ničím neodôvodnil, b) nie je sporný rozsah poškodenia vozidla žalobcu, c) nie je sporný nárok žalobcu v časti náhrady škody. Za sporné považuje žalovaný vlastníctvo uvedenej parcely, kde ale údaj na liste vlastníctva uvádza jasne a zrozumiteľne, že vlastníkom predmetnej parcely je T. X..

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 03.04.2020 platobný rozkaz č.k. XXUp/XXX/XXXX-X, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu v sume 942,65 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 942,65 Eur od 26.10.2019 do zaplatenia alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Zároveň uložil žalovanému povinnosť náhrady trov konania žalobcu vo výške 28,-Eur. (č.l. 50-51 spisu)

4. Žalovaný v zákonnej lehote podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor voči platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. XXUp/XXX/XXXX-X zo dňa 03.04.2020, ktorý odôvodnil tým, že dňa 03.04.2020 bol žalovanému doručený platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 942,65 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 942,65 Eur od 26.10.2019 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 28,-Eur. Svoj odpor odôvodnil tým, že žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáha od žalovaného náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku škodovej udalosti dňa 31.03.2018 o 18:20 hod. - zrážka vlaku OS XXXX ZSSK s predmetom v priechodnom priereze, ku ktorému došlo na trati J. - O., v úseku medzi Výh. B. - E. Y. v kilometri XXX,XXX. Na trať náhle spadol strom asi 100 m pred vlakom. Ostatná udalosť bola prerokovaná a uzatvorená dňa 09.07.2018 na operatívnej komisii riaditeľa Oblastného riaditeľstva E. a vedúceho oddelenia inšpekcie a predpisov odboru inšpekcie a kontroly Železničnej spoločnosti Slovensko a. s. Príčinou vzniku ostatnej udalosti bolo nabehnutie vlaku OS XXXX ZSSK na predmet v priechodovom priereze koľaje - konáre stromu, ktorý spadol do priechodného prierezu koľaje. Na základe obhliadky ostatnej udalosti zo dňa 03.04.2018 úsekovým správcom ŽI M. E. TO E. pánom W. B. bolo zistené, že strom rástol v kilometri XXX,XXX na svahu zemného zárezu, po ľavej strane v smere žkm, na pozemku mimo obvodu ŽSR, ktorého vlastníkom podľa výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXX je T. X.. Jednalo sa o hrab, ktorý sa nachádzal 18,5 m od osi koľaje, jeho priemer bol 0,5 m a dĺžka 20 m. Strom vyvrátilo šikmo ku trati aj s koreňovým systémom. Zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu žalobca vyvodzuje z o dráhach. Podľa názoru žalobcu, žalovaný ako vlastník pozemku parcely EKN (XXX/X - ovocné sady), vedenej na LV č. XXX pre k. ú. X. zodpovedá z dôvodu porušenia ust. o dráhach za škodu vzniknutú pri škodovej udalosti zo dňa 03.04.2018 - nabehnutie vlaku OS XXXX ZSSK na predmet v priechodovom priereze koľaje - konáre stromu, ktorý spadol do priechodného prierezu koľaje. Žalovaný sa nestotožňuje so záverom žalobcu o jeho zodpovednosti ako vlastníka za vyššie uvedenú škodu. Je nesporné, že žalovaný bol v čase škodovej udalosti vlastníkom pozemku parcely EKN č. XXX/ X - ovocné sady o výmere 609.620 m2, vedenej na LV č. XXX pre k. ú. X.. V čase vzniku škodovej udalosti, konkrétne od roku 1992 do 31.12.2018, však bola uvedená parcela v správe Lesov SR, š.p., odštepný závod Kriváň, IČO: 36 038 351, 962 04 Kriváň 334. Za účelom preukázania tohto tvrdenia žalovaný predložil v prílohe potvrdenie Lesov SR, š.p., odštepný závod Kriváň. Túto skutočnosť žalovaný opakovane oznámil žalobcovi, a to listom zo dňa 10.07.2018 a listom zo dňa 24.10.2019 s tým, že ho výslovne upozornil na skutočnosť, že s nárokom na náhradu škody sa má obrátiť na tento subjekt. Žalobca uvedené oznámenia žalovaného neakceptoval s tým, že správa nie je zapísaná na liste vlastníctva a žiadny správca k parc. č. XXX/X nie je na liste vlastníctva evidovaný. Z priloženého potvrdenia Lesov SR, š.p. nepochybne vyplýva, že uvedená parcela bola v jeho správe. Tento subjekt bol oprávnený v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky uvedenú parcelu užívať, brať z nej úžitky, ako aj plniť všetky práva a povinnosti spojené s vykonávaním správy uvedenej parcely, vrátane plnenia povinnosti užívateľa nehnuteľnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia o dráhach. Žalobca podal žalobu bez toho, aby si u Lesov SR, š.p. overil žalovaným oznámenú skutočnosť, že správu pozemku parc. č. XXX/X, na ktorej mal rásť strom, ktorý spadol na železničnú dráhu a na ktorej práve Lesy SR vykonávajú správu. Pokiaľ by tak žalobca urobil a konal s potrebnou starostlivosťou, zrejme by si neuplatňoval náhradu škody od žalovaného. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je: a) porušenie právnej povinnosti (konaním alebo nekonaním), b) existenciu škody, c) príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie. S poukazom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že neporušil povinnosť uvedenú v ustanovení o dráhach, a teda nie je subjektom zodpovedným za vznik škody, ktorej náhradu si žalobca od neho uplatňuje v tomto konaní. Žalovaný je toho názoru, že nie je v tomto konaní

pasívne vecne legitimovaným na základe čoho navrhol, aby súd platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie. (č.l. 57-58 spisu)

5. Žalobca reagoval na predmetný odpor na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania písomným podaním, v ktorom sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu okrem iného uvádza: „Nestotožňujeme sa so záverom žalobcu o zodpovednosti žalovaného ako vlastníka za vyššie uvedenú škodu. Je nesporné, že žalovaný bol v čase škodovej udalosti vlastníkom pozemku parcela EK N p. č. XXX/X - ovocné sady o výmere 609.620 m2, vedenej na LV č. XXX pre k. ú. X.. V čase vzniku škodovej udalosti (konkrétne od roku 1992 do 31.12.2018) však bola uvedená parcela v správe Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik, odštepný závod Kriváň, IČO: 36 038 351, 962 04 Kriváň 334“. Za účelom preukázania tohto tvrdenia predložil žalovaný v prílohe potvrdenie Lesov SR, š.p., odštepný závod Kriváň. Túto skutočnosť žalovaný opakovane oznámil žalobcovi, a to listom zo dňa 10.07.2018 a listom zo dňa 24.10.2019 s tým, že ho výslovne upozornil na skutočnosť, že s nárokom na náhradu škody sa má obrátiť na tento subjekt. Podľa názoru žalobcu je odpor žalovaného účelový, potvrdzuje vlastníctvo uvedeného pozemku žalovaným a jeho odôvodnenie nijakým spôsobom nezbavuje vlastníka uvedenej nehnuteľnosti, teda žalovaného zodpovednosti za spôsobenú škodu. Zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu je dostatočne, podľa názoru žalobcu preukázaná. Uvedená skutočnosť bola riadne vyšetrená a uzatvorená správou vypracovanou príslušným orgánom na to určeným - Železnicami Slovenskej republiky, Bratislava, oblastné riaditeľstvo E., Sekcia železničných tratí a stavieb, M. R. Štefánika 295/2, 960 01 E., a to Správou zo dňa 12.06.2018, číslo: XX/XXXX/G.. Uvedenú Správu žalobca riadne doložil ako dôkaz k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Uvedená správa bola v písmene j) uzatvorená na vlastníka pozemku: T. X., I. W. XXX/X, XXX XX X.. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že žalovaný oznámil žalobcovi skutočnosť, že uvedený pozemok je v správe, tak k tomu uvádza, že žalovaný síce oznámil uvedené listom, ale svoje tvrdenia nepodložil žiadnym potvrdením alebo dôkazom, že tomu tak naozaj je. Žalovaný uvedenú skutočnosť nijako nepreukázal ani do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Teda v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca nemal za preukázané tvrdenia žalovaného. Potvrdenie po prvý krát predložil žalovaný až ako prílohu odporu v tomto konaní. Napriek uvedenému potvrdeniu, ani toto nezbavuje vlastníka pozemku zodpovednosti za vzniknutú škodu. Správca pozemku nemal riadne zapísané svoje právo k uvedenému pozemku na príslušnom liste vlastníctva. Uvedené taktiež preukázal žalobca listom vlastníctva, ktorý tvorí prílohu návrhu na vydanie platobného rozkazu. Podľa názoru žalobcu je potrebné skúmať, prečo žalovaný zatajil komunikáciu a nároky, ktoré si u neho uplatnil žalobca pred správcom pozemku, o ktorom tvrdí, že o ňom mal v danej dobe vedomosť. Uvedené nároky mohol postúpiť na správcu, aby riešil uvedenú vec od prvého momentu, dávno pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, no žalovaný tak neučinil. Žalovaný ako vlastník pozemku bol o uvedenej skutočnosti vyrozumený prvý krát vyšetrujúcim orgánom, a to už listom zo dňa 27.06.2018. Následne vec bola riešená priamo žalobcom výzvou na úhradu faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.10.2019. Poukázaním žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti na prípadnú zodpovednosť iného subjektu nie je možné vylúčiť zodpovednosť tohto vlastníka nehnuteľnosti za škodu spôsobenú neplnením povinnosti užívať a spravovať svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému (Rozsudek NS ČR zo dňa 30.11.2004, sp. zn. ). Povinnosť vlastníka nehnuteľnosti sú nie len výslovne v zákone uvedené - povinnosť udržiavať nehnuteľnosť, ale aj iné ďalšie povinnosti, ktoré zákon ukladá každému vlastníkovi, a to vo vzťahu k všetkým subjektom. Zodpovednosť žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti nie je možné vylúčiť ani vtedy, ak by prichádzala do úvahy zodpovednosť iného subjektu. Nie je totiž možné vylúčiť zákonnú zodpovednosť jedného subjektu len preto, že za škodu by zodpovedal tiež aj iný subjekt. V danom prípade je preukázané, že žalovaný je zodpovedný ako vlastník pozemku za vzniknutú škodu. Z vyššie uvedených dôvodov je v danej veci možné dospieť iba k jedinému záveru a to, že žaloba žalobcu je dôvodná, nárok si žalobca uplatnil voči správnemu subjektu, vlastníkovi pozemku. Žalobca preukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným, a teda jeho žalobu je nutné vyhodnotiť v celom rozsahu ako dôvodnú. Preto navrhol, aby rozhodol súd v intencii podaného návrhu. (č.l. 64-65 spisu)

6. Dňa 13.08.2020 oznámením o interveniencii vstúpili na strane žalovaného Lesy SR, š.p. ako intervenient. (č.l. 105)

7. Okresný súd Lučenec Uznesením č.k. XXC/XX/XXXX vyzval intervenienta, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto, doplnil svoje podanie doručené súdu dňa 13.08.2020 tak, že uvedie všeobecné náležitosti podania ( a ) a tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania ( ). (č.l. 109)

8. V písomnom podaní zo dňa 24.08.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.08.2020 označenom ako „Doplnenie podania“ intervenient poukázal na to, že má právny záujem, a to z titulu, že predmetné lesné pozemky v okolí železničnej trate, na ktorej malo dôjsť k škodovej udalosti, ktorej úhrada je predmetom sporu doteraz obhospodaruje a užívacie práva na obhospodarovanie pozemkov neboli žalovanému do dnešného dňa odovzdané. A aj keď nemá s T. X. uzatvorenú nájomnú zmluvu, pretrváva na predmetných pozemkoch zákonný nájomný vzťah. Z tohto dôvodu predpokladá, že T. X. v prípade neúspechu v predmetnom spore, bude požadovať toto plnenie od štátneho podniku Lesy SR, ako od užívateľa lesného pozemku, a preto má záujem vstúpiť do konania ako intervenient na podporu žalovaného. Navrhol, aby Okresný súd Lučenec v zmysle v predmetnej veci rozhodol o prípustnosti jeho vstupu ako intervenienta do konania. (č.l. 114 spisu)

9. Z výpisu z LV č. XXX, pre okres Y., obec X., k. ú. X. má súd za preukázané, že parc. č. XXX/X - ovocný sad o výmere 609.820 m2, parcely registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu, je vo vlastníctve T. X.. (č.l. 9-14 spisu)

10. Z listiny označenej ako „Oboznámenie so škodovou udalosťou“ Železníc SR, oblastné riaditeľstvo E. zo dňa 27.06.2018, má súd za preukázané, že OR E., Sekcia Železničných tratí a stavieb, pracovisko M. TO E. listom upovedomilo žalovaného o mimoriadnej udalosti, ktorá sa stala dňa 31.03.2018 o 18:30 hod. v úseku trate B. - Y. v km XXX,XXX. Osobný vlak XXXX dopravcu - ZSSK nabehol na spadnutý strom, kedy došlo k poškodeniu pluhu na HKV. ŽSR ako prevádzkovateľ železničnej dráhy na území Slovenska sa pri plnení svojich povinností riadi ustanoveniami o dráhach. V zmysle uvedeného je dráhový podnik povinný trvalo zabezpečovať obvod dráhy a priechodný prierez v stave, ktorý neohrozuje dráhu a jej súčasti, ani dopravu na dráhe a predchádzať ohrozeniam prevádzkovania dráhy. Zároveň , v ukladá, že vlastníci a užívatelia nehnuteľností a správcovia vodných tokov a odkrytých podzemných vôd v ochrannom pásme dráhy sú povinní udržiavať pozemky a stromy a kry na nich skládky, stavby, mostné piliere a iné konštrukcie a vzdušné vedenia v takom stave a užívať ich takým spôsobom, aby neohrozili prevádzku dráhy a jej súčasti, ani neohrozili bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Vysádzať a pestovať stromy a kry s výškou presahujúcou tri metre možno v ochrannom pásme dráhy len vtedy, ak je zabezpečené, že pri páde nemôžu poškodiť súčasti dráhy. Počas šetrenia tejto mimoriadnej udalosti OR E. zistilo, že spadnutý strom, ktorý zasahoval do priechodového prierezu sa nachádzal 18,5 m od osi koľaje na ľavej strane mimo pozemku ŽSR, km XXX,XXX na parcele č. XXXX/X - parcela registra E - č. XXX/X - čiastočný list vlastníctva č. XXX. Po uzatvorení tejto ostatnej udalosti bude doručená správa z uzatvorenia ostatnej udalosti žalovanému. (č.l. 15 spisu)

11. Zo Správy o uzatvorení ostatnej udalosti - zrážka vlaku s predmetom v priechodnom priereze, ku ktorému došlo na trati J. - O. v úseku medzi Výh. B. - E. Y. v km XXX,XXX dňa 31.03.2018 o 18:20 hod. číslo XX/XXXX/G. zo dňa 12.06.2018 vypracovanej Železnicami SR, Bratislava, Oblastné riaditeľstvo E., Sekcia železničných tratí a stavieb vo E.e má súd za preukázané, že príčinou vzniku ostatnej udalosti bolo nabehnutie vlaku Os XXXX ZSSK na predmet v priechodnom priereze koľaje - konáre stromu, ktorý spadol do priechodného prierezu koľaje. Jednalo sa o hrab, ktorý sa nachádzal 18,5 m od osi koľaje, jeho priemer bol 0,5 m a dĺžka 20 m. Strom vyvrátilo šikmo ku trati aj s koreňovým systémom, ktorý bol pravdepodobne plytko zapustený na podmočenom svahu zemného zárezu. Na základe 15 dňového archívu počasia v uvedenej lokalite boli dažďové zrážky zaznamenané v dňoch 16., 18., 20., 29., 30. a 31.03.2018. V deň ostatnej udalosti bol dážď, teplota vzduchu + 7 °C a rýchlosť vetra v poobedňajších hodinách cca. 15 km/h. V uvedenej lokalite M. E. TO E. nevykonávala žiadnu činnosť, ktorá by mohla spôsobiť pád stromu. Kód príčiny v zmysle číselníka príčin a zavinení NU ŽSR: 971 - zrážka vlaku s predmetom v priechodnom priereze. Následky ostatnej udalosti v členení podľa čl. 35 - 39 predpisu ŽSR Z 17: Pri ostatnej udalosti nedošlo k usmrteniu ani zraneniu zamestnancov ŽSR, dopravcu Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s., ani cestujúcich vo vlaku OS XXXX ZSSK.

Následkom ostatnej udalosti došlo k poškodeniu motorovej jednotky dopravcu ZSSK (ohnutie uchytenia pluhu - stojna), zariadenia železničnej infraštruktúry v správe OR E. neboli poškodené, došlo k zmeškaniu vlaku OS XXXX + 4 min. Vedúci zamestnanci ŽSR a dopravcov v zmysle článku 39 predpisu ŽSR Z 17 Nehody a mimoriadne udalosti škodu vyčíslili/nevyčíslili: a) škody pri smrteľných zraneniach - žiadna, b) škody pri ťažkých zraneniach - žiadna, c) škody na životnom prostredí a majetku tretích osôb - žiadna, d) škody na koľajových vozidlách (ZSSK) - 1.050,- Eur, e) škody na zariadení infraštruktúry - žiadna, f) výkon zamestnancov SMSU E. TO - 343,48 Eur. Celospoločenské náklady neboli vyčíslené. Poškodené strany si uplatnili skutočnú škodu vzniknutú pri tomto incidente podľa platných právnych noriem, nariadení a vnútropodnikových usmernení. Uvedená výška škody pre potrebu ostatnej udalosti nie je smerodajná pre náhradu skutočne vzniknutej a preukázanej škody. Ostatnú udalosť zavinil: Pri zisťovaní a určení príčiny vzniku ostatnej udalosti bolo zistené, že udalosť nevznikla konaním zamestnancov ŽSR, dopravcu a ani vplyvom ich technických zariadení. Vyvrátením stromu, ktorého konáre zasahovali do priechodného prierezu koľaje v predmetnom mieste, došlo k náhle vzniknutej situácii, pri ktorej nebolo v objektívnych možnostiach ŽSR s ohľadom na úsek trate v zalesnenej oblasti, zabrániť vzniku tejto prekážky. Zo strany zamestnancov ŽSR nebolo zistené porušenie žiadnych právnych predpisov a pravidiel, ani predpisov a noriem ŽSR. K ostatnej udalosti nedošlo z viny ľudského činiteľa. Zamestnanci, ktorí svojím konaním zabránili vzniku vyšších škôd, alebo sa iným spôsobom zaslúžili o zmienenie výsledkov: Škodám ani iným následkom nedokázal zabrániť žiadny zo zúčastnených zamestnancov. Prijaté závery oprávneným zamestnancom voči zamestnancom ŽSR, resp. dopravcu, ktorí ostatnú udalosť zavinili: Závery neboli prijaté. Prijaté opatrenia oprávneným zamestnancom na zamedzenie vzniku podobného prípadu ostatnej udalosti: Opatrenia neboli prijaté. Ostanú udalosť uzatvorili na vlastníka pozemku T. X., I. W. P./X, XXX XX X.. (č.l. 16-17 spisu)

12. Z odpovedi k oboznámeniu sa škodovej udalosti T. X. písomným podaním adresovaným žalobcovi zo dňa 10.07.2018 má súd za preukázané, že dňa 09.07.2018 im bol listom č. XX/XXXX TO ZV oznámený vznik škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 31.03.2018 na železničnej trati v úseku B. - Y. v kilometri XXX,XXX. Ku škodovej udalosti a správe z uzatvorenia ostatnej udalosti uvádzajú nasledovné: T. X. bol pozemok parcela registra EKN č. XXX/X delimitovaný v roku 1992. T. X. po vykonanej delimitácii nepožiadala o vydanie lesného porastu s právom hospodárenia na predmetnom pozemku a tým nezabezpečovala a nezabezpečuje starostlivosť o lesný porast. Právo hospodárenia, ako aj užívacie práva vykonávali do delimitácie, ako aj po nej až dodnes Lesy SR, Kriváň. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaný odmieta zodpovednosť za vzniknutú škodovú udalosť a doporučil žalobcovi riešiť túto so správcom a užívateľom lesného porastu. (č.l. 18 spisu)

13. Z faktúry č. XXXXXXXX vystavenej dodávateľom E. E., a. s., W., E. XXX XX dňa 23.09.2019, so splatnosťou dňa 22.11.2019 pre odberateľa Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, súd má za to, že bol vykonaný pozáručný servis a oprava HDV rady XXX.XXX- X v sume 942,65 Eur. Faktúra bola vystavená na celkovú čiastku 1.131,18 Eur, ktorá inkorporovala sumu 942,65 Eur a DPH v sume 188,53 Eur. (č.l. 19 spisu)

14. E. E., a.s., W., XXX XX. E., adresovala Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., Rožňavská 1, 832 72 Bratislava cenovú ponuku zo dňa 15.08.2019, ktorá bola vyčíslená na sumu 942,65 Eur, inkorporujúca materiál v sume 14,65 Eur, prácnosť v sume 928,-Eur. V položke prácnosť sú zahrnuté mechanické práce spojené s demontážou a spätnou montážou pluhu a príslušenstva snímačov LVZ, nahrievanie, zváranie, rovnanie konštrukcie pluhu, konečné lakovanie poškodeného laku, odskúšanie funkcie snímačov LVZ, meranie na obrysnici a skúšku pojazdu. Cenová ponuka platí na jeden kus MJ - riadiaceho vozňa XXX.XXX-X. a platí do 31.08.2019. (č.l. 19 z opaku a č.l. 20)

15. Zo zápisu z komisionálnej prehliadky železničného dráhového vozidla - predmet prehliadky dráhové vozidlo rad, inventárne číslo XX XX X XXX XXX-X, zo dňa 03.04.2018 má súd za to, že komisia bola zložená zo šiestich členov. Dôvod prehliadky a popis nehody mimoriadnej udalosti: dňa 31.03.2018 počas jazdy vlaku OS XXXX v úseku trate Y. - B. v km XXX,X došlo k narazeniu na spadnutý strom. Komisionálny nález (popis poškodenia): - uchytenie pluhu - stojna ohnutá. Predpokladaná výška škody v celkovej výške 1.050,-Eur. V závere bola prijatá príčina poškodenia: nabehnutie na spadnutý strom v priechodnom priereze. Spôsob opravy prípadne odporučenie návrhu na zrušenie: bolo vykonané opravou poškodených častí. Predpokladaným miestom a termínom opravy: komisia navrhla vykonať opravu v ŽOS E. pri dlhšom odstavení a doručení objednávky. (č.l. 21 spisu)

16. Z nedaňového dokladu č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.10.2019 vystaveného dodávateľom Železničná spoločnosť Slovensko a.s., Rožňavská 1, 832 72 Bratislava pre príjemcu Obecný úrad X., I. W. XXX/X, XXX XX X. má súd za preukázané, že bol vystavený na sumu 942,65 Eur s dátumom splatnosti dňa 25.10.2019. (č.l. 22 spisu)

17. Z písomného podania T. X. označeného ako „Vrátenie faktúry č. XXXXXXXXXX“ zo dňa 24.10.2019 adresovanej Železničnej spoločnosti Slovensko a.s. v Bratislave bola žalovaným vrátená faktúra z dôvodu, že v predmetnej veci už doručili odpoveď zo dňa 10.07.2018, ktorú v prílohe žalobcovi zasielajú. Podľa názoru žalovaného, nemá zodpovednosť za spôsobenú škodu. (č.l. 23 spisu)

18. Okresný súd Y. vytýčil termín prvého pojednávania na deň 17.06.2020, na ktorom bol prítomný žalobca, ako aj právny zástupca žalovaného a intervenient. Žalobca zotrval na podanej žalobe a svojich písomných podaniach v plnom rozsahu. Taktiež právny zástupca žalovaného zotrval na v plnom rozsahu na svojich písomných podaniach, pričom zdôraznil, že uvedená parcela, na ktorej sa nachádzal hrab pôsobiaci škodu prešla do správy Lesov SR zo zákona. To, že lesy sú správcami znamená, že boli povinné zapísať sa ako správcovia do katastra, resp. do zoznamu správcov. Túto povinnosť, ale nemal vlastník, t.j. žalovaný, ale samotné Lesy SR. Súd poukázal na to, že EKN parcela č. XXX/X v k. ú. X. je označená ako ovocný sad a nie lesy. Uvedené právny zástupca žalovaného odôvodnil tým, že nešlo o ovocné sady, avšak to, že došlo k zmene charakteru pozemku nezaťažuje predsa žalovaného. On nebol oprávnený predmetnú situáciu riešiť. Bol toho názoru, že keby žalobca sa obrátil priamo na Lesy SR tak, ako mu žalovaný už v dvoch prípadoch naznačil vo svojich listoch, keďže štátne lesy priznávajú, že v dobe kedy došlo ku škodovej udalosti, teda v roku 2018 boli správcami uvedenej parcely, na základe čoho má za to, že nič nezavinil a žalobca mal skôr reagovať a zistiť si danú situáciu. V predbežnom právnom posúdení súd skonštatoval, že vzhľadom k tomu, že nie je sporné medzi sporovými stranami, čo vyplýva aj z listinných dôkazov, že v inkriminovanej dobe žalovaný T. X. bol vlastníkom pozemku a že zo zákona vyplýva, že vlastníci a užívatelia nehnuteľností a správcovia vodných tokov, atď. sú povinní udržiavať pozemky a stromy a kry v takom stave, aby neohrozovali prevádzku dráhy. V danom prípade mal súd za to, že žalovaný T. X. nebol žalovaným nedôvodne, keďže je vlastníkom pozemku, a teda podľa názoru súdu v tomto konaní je žaloba dôvodná. Poukázal aj na tú skutočnosť, že Lesy SR uviedli, že sú užívateľmi a nie správcami pozemkov, čo taktiež nie je totožným pojmom. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní, napriek tomu majú Lesy SR také isté povinnosti ako správca a do jeho užívacích práv nemôže vlastník zasahovať. Poverený zástupca žalobcu poukázal na , v zmysle ktorého v prípade škody môže poškodený žalovať aj vlastníka, aj užívateľa, či prevádzkovateľa, čiže môže žalovať oboch, prípadne si vybrať koho z nich žalovať bude. Súd na predmetnom pojednávaní uznesením pripustil vstup intervenienta, t.j. Lesov SR, š.p., Kriváň, 962 04 Kriváň, IČO: 36 038 351 na základe čoho vyhlásil uznesenie, ktorým odročil pojednávanie na neurčito. (č.l. 88-90 spisu)

19. Z písomného podania právneho zástupcu žalovaného adresovaného intervenientovi Lesom SR, š.p. zo dňa 07.07.2020 označenom ako „Oznámenie o spore v zmysle “ má súd za preukázané, že dňa 03.04.2020 bol žalovanému doručený platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXX/XXXX zo dňa 03.04.2020, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 942,65 Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 942,65 Eur od 26.10.2019 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania vo výške 28,-Eur. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odpor. Zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu žalobca vyvodil z o dráhach. Podľa názoru žalobcu žalovaný ako vlastník pozemku parcely EK N XXX/X - ovocné sady vedenej na LV č. XXX pre k.ú. X. zodpovedá z dôvodu porušenia ustanovenia o dráhach za škodu vzniknutú pri škodovej udalosti zo dňa 03.04.2018. Žalovaný sa nestotožnil so záverom žalobcu o zodpovednosti žalovaného ako vlastníka za vyššie uvedenú škodu. Je nesporné, že žalovaný bol v čase škodovej udalosti vlastníkom pozemku, ale v čase vzniku škodovej udalosti (konkrétne od roku 1992 do 31.12.2018) však bola uvedená parcela v správe práve Lesov SR, š.p., Odštepný závod Kriváň. Za účelom preukázania tohto svojho tvrdenia žalovaný predložil do súdneho konania potvrdenie Lesov SR. Túto skutočnosť žalovaný opakovane oznámil žalobcovi, a to listom zo dňa 10.07.2018 a zo dňa 24.10.2019 s tým, že ho výslovne upozornil na skutočnosť, že s nárokom na náhradu škody sa má obrátiť na Lesy SR. Žalobca uvedené oznámenia žalovaného neakceptoval s tým, že správa nie je zapísaná na liste vlastníctva a žiadny správca k parcele č. XXX/X nie je na liste vlastníctva uvedený. Z priloženého potvrdenia nepochybne vyplýva, že uvedená parcela bola v správe intervenienta. Intervenient bol oprávnený v súlade s právnym poriadkom SR uvedenú parcelu užívať, brať z nej úžitky, ako aj plniť všetky práva a povinnosti spojené s vykonávaním správy uvedenej parcely, vrátane plnenia povinnosti užívateľa nehnuteľnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia zákona o dráhach. Žalobca podal na žalovaného žalobu bez toho, aby si u intervenienta oznámenú skutočnosť overil, že správu pozemku parc. č. XXX/X, na ktorej mal rásť strom, ktorý spadol na železničnú dráhu obhospodaruje. Pokiaľ by však žalobca urobil a konal s potrebnou starostlivosťou, zrejme by si neuplatňoval náhradu škody u žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný vyzval intervenienta, aby vstúpil do konania. V závere žalovaný uviedol, že pokiaľ nebude v konaní úspešný a bude povinný uhradiť žalobcovi náhradu škody, bude si túto uplatňovať voči nemu ako intervenientovi. (č.l. 99-100 spisu)

20. Na druhom pojednávaní konanom dňa 19.11.2021 žalobca naďalej zotrval na svojom návrhu v plnom rozsahu. Skonštatoval, že aj sudca na prvom pojednávaní v rámci právneho posúdenia vyslovil dôvodnosť žaloby. Prvé pojednávanie bolo odročené len z dôvodu, aby mohol vstúpiť do konania intervenient Lesy SR, na základe čoho s odročením pojednávania žalobca aj súhlasil. Čo sa týka vyjadrenia intervenienta, tento uviedol, že v prípade, ak bude žalovaný zaviazaný k úhrade, tak túto úhradu vykoná intervenient za žalovaného. (č.l. 114 spisu) Vo svojej výpovedi poukázal na to, že nehoda bola riadne vyšetrená orgánom na to určeným, ktorý vyhotovil o tejto nehode písomnú správu, v ktorej bolo presne určené z akej parcely spadol strom na koľajisko, bola zdokumentovaná aj škoda, ktorú tento strom spôsobil. V čase nehody bol vlastníkom parcely žalovaný T. X.. Súd vykonal v rámci konania šetrenie, či v zozname správcov figuruje intervenient Lesy SR, na základe čoho zistil, že v čase podania žaloby v tomto zozname uvedený nebol, a teda nebolo odkiaľ možné zistiť, že naozaj spravuje tento pozemok, t.z. že zodpovednosť bola na žalovanom. Žalovaný musel mať vedomosť aký majetok má, a či ho má zapísaný na liste vlastníctva a tento mal správne v zmysle zákona udržiavať tak, aby nedochádzalo ku škodám. Neobstoja výhovorky ani žalovaného, ani intervenienta, že tento majetok nespravoval v zmysle zákona, ale on sám mal vykonať potrebné úkony na odvrátenie a vznik škody. V tomto prípade vyplýva povinnosť predchádzania škody priamo zo zákona, ktorú si tak žalovaný, ako ani intervenient nesplnili. Z tohto dôvodu došlo k poškodeniu na majetku žalobcu, ktorú si uplatnil voči vlastníkovi, ktorý bol v čase podania žaloby žalovanému známy. Žalobca získal reálnu vedomosť, že pozemok na ktorom sa škodová udalosť stala spravujú Lesy SR až listom intervenienta zo dňa 24.08.2020, čo už bolo niekoľko mesiacov po podaní žaloby. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní taktiež zotrval na svojich doterajších písomných vyjadreniach. Mal za to, že v danej veci mali byť žalované Lesy SR, ktoré dlhodobo užívali sporný pozemok a tento pozemok nebol odovzdaný do držby a užívania žalovanému. Žalovaný teda nemohol urobiť žiadne opatrenia, ktoré by zabránili vzniku škody, nakoľko na takéto zásahy do nehnuteľnosti, ktorá bola v užívaní intervenienta nebol oprávnený. V prípade, ak súd bude iného názoru s poukazom aj na vyjadrenie intervenienta, navrhol voči žalovanému žalobu zamietnuť. Intervenient sa predsa zaviazal svojim písomným podaním k náhrade škody v prípade, pokiaľ bude žalobca v celom rozsahu úspešný. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, má tento na základe zákona o dráhach povinnosti ako vlastník, na druhej strane je vylúčený z vykonávania zásahov na tejto nehnuteľností vo svojom

vlastníctve. Z tohto dôvodu, pokiaľ súd dospeje k názoru, že zaviaže žalovaného k úhrade škody, bude to v rozpore s dobrými mravmi. Intervenient potvrdil, že sú správcami predmetného pozemku, kde došlo k škodovej udalosti. Podľa jeho názoru parcela, na ktorej došlo ku škodovej udalosti, ako aj ostatné pozemky by mali byť vo vlastníctve štátu, na základe čoho podajú v blízkej budúcnosti žalobu o určenie vlastníckeho práva na súd. Intervenient ako správca pravidelne kontroluje ochranné pásmo železníc, niekedy aj za súčinnosti zamestnancov žalobcu. Pár mesiacov pred vznikom škodovej udalosti zamestnanec lesnej správy X. kontaktoval zamestnanca železníc ohľadne potreby nutnosti zásahu v ochrannom pásme, kedy samotný zamestnanec železníc skonštatoval, že to nebude potrebné, keďže v krátkom časovom úseku sa začne s výstavbou diaľnice R1, na základe čoho dôjde k výrubu stromov v ochrannom pásme. Zdravotný stav stromov bol z ich strany kontrolovaný. Strom, ktorý spôsobil škodovú udalosť bol vyvrátený s koreňovými nábehmi, t.j. vplyvom nepriaznivých poveternostných podmienok, teda nie z dôvodu zlého zdravotného stavu samotného stromu, na základe čoho sa nedalo predpokladať, že spadne. Poukázal na znenie § 6 ods. 3 zákona o dráhach, na základe ktorého pokiaľ by žalobca predpokladal potencionalitu pádu stromu je oprávnený vyzvať vlastníka aby ho odstránil. Uzavrelo sa to tak, že sa situácia bude riešiť počas výstavby R1. O predmetnej škodovej udalosti sa intervenient dozvedel až pár mesiacov neskôr, keďže k nej neboli ani prizvaní. Okrem toho, nemôžu vykonávať zásahy tohto typu bez vedomosti žalobcu, a to z dôvodu potreby realizácie výluky. Pokiaľ by nastala situácia nutnosti odstránenia stromu, musia túto skutočnosť odkonzultovať so žalobcom a až následne pristúpiť k odstráneniu stromu. Iniciatívne vyvinuli snahu o preventívnu údržbu stromov v ochrannom pásme, nie sú však oprávnení vykonať ju bez súčinnosti žalobcu, keďže je nutné nariadiť zároveň výluku. Na základe tohto intervenient navrhol zamietnuť žalobu v plnom rozsahu.

21. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

22. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

23. Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

24. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Ak sú splnené uvedené predpoklady tak objektívnej povahy, ako aj subjektívnej povahy, hovoríme o zodpovednosti za škodu založenú na princípe zavinenia. Zavinenie sa pri tejto forme zodpovednosti predpokladá, avšak za podmienok ustanovenia sa škodca môže od zodpovednosti oslobodiť. Protiprávny úkon je konanie subjektu, ktoré je v rozpore s právom a spočíva v porušení právnej povinnosti, úkon je v rozpore s objektívnym právom. Porušenie právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala prípadne opomenula konať a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané tak isto, ako vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá, teda dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aký je jej rozsah (výška) zaťažuje poškodeného. Pod škodou rozumieme akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla subjektu súkromného práva zásahom do jeho subjektívnych práv.

25. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.

26. Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

27. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

28. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vlastníci a užívatelia nehnuteľností a správcovia vodných tokov a odkrytých podzemných vôd v ochrannom pásme dráhy sú povinní udržiavať pozemky a stromy a kry na nich, skládky, stavby, mostné piliere a iné konštrukcie a vzdušné vedenie v takom stave a užívať ich takým spôsobom, aby neohrozili prevádzku dráhy a jej súčasti, ani neobmedzili bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Vysádzať a pestovať stromy a kry s výškou presahujúcou tri metre možno v ochrannom pásme dráhy len vtedy, ak je zabezpečené, že pri páde nemôžu poškodiť súčasti dráhy.

30. Podľa , intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania.

31. Podľa , intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa písomným podaním.

32. Podľa , vstup intervenienta je prípustný počas celého konania.

33. Podľa , v podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania.

34. Podľa § 82 ods. 4 CPS, vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám.

35. Podľa , súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.

36. Intervenient je subjektom sui generis sporového konania. V spore vystupuje buď na strane žalovaného alebo žalobcu. Intervencia je fakultatívna. Je na rozhodnutí intervenienta, či do konania vstúpi. Procesné postavenie intervenienta vzniká na základe jeho vlastného procesného úkonu. Účelom vstupu intervenienta do sporu je, aby vlastnými procesnými úkonmi podporoval stranu sporu, na ktorej vystupuje. Intervenient má právny záujem na výsledku sporu, ktorý vyplýva z hmotného práva. V procesnej rovine ide o záujem, aby spor vyhrala strana, ktorú intervenient v spore podporuje. Otázku, či v konkrétnom prípade existuje právny záujem intervenienta na výsledku sporu je potrebné posúdiť v závislosti od toho, či bude rozsudok záväzný subjektívne - iba medzi žalobcom a žalovaným, alebo či bude záväzný aj pre intervenienta. Právny záujem intervenienta na výsledku sporu, kde vynesený rozsudok bude záväzný iba subjektívne je daný vtedy, ak existuje medzi intervenientom a stranou sporu taký hmotnoprávny vzťah, pre ktorý má predmet intervenovaného sporu povahu predbežnej otázky. Riešenie sporu medzi žalobcom a žalovaným bude determinovať obsah právneho vzťahu medzi intervenientom a stranou, ktorú podporuje. Kým v priebehu sporu má intervenient a strana, ktorú podporuje spoločný záujem (t. j. dosiahnuť výhru sporu), táto situácia sa zmení, ak strana sporu prehrá. Po prehre sporu, strana ktorú intervent podporoval uplatní voči intervenientovi určité právo. Ak nedôjde k uspokojeniu alebo mimosúdnemu urovnaniu uplatneného práva, prichádza do úvahy potencionálny spor, v ktorom bude mať strana intervenovaného sporu postavenie žalobcu a intervenient postavenie žalovaného. V sekundárnom spore bude predmet intervenovaného sporu otázkou predbežnou.

37. Súd sa v prvom rade zaoberal namietanou legitimáciou strán sporu. Jednou z prvých otázok, ktoré rieši súd v civilnom sporovom konaní, je otázka, či ten, kto podal žalobu, je v spore aktívne legitimovaný a ten, voči komu žaloba smeruje, či je pasívne legitimovaný. Na to, aby sa niekto stal stranou konania netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom

procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne vníma žalovaného ako účastníka určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či žalobca a žalovaný účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), v skutočnosti objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane (žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je teda nevyhnutné predovšetkým zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím.

38. V danom spore nebol rozporovaný sporovými stranami skutkový stav, keď žalobca svoj nárok na náhradu škody odvodzuje od škodovej udalosti, kedy dňa 31.03.2018 o 18:20 hod. došlo k ostatnej udalosti - zrážke vlaku OS XXXX ZSSK s predmetom v priechodnom priereze, ku ktorému došlo na trati J. - O., v úseku medzi Výh. B. - E. Y. v kilometri XXX,XXX. Na trať náhle spadol strom asi 100 m pred vlakom. Ostatná udalosť bola prerokovaná a uzatvorená dňa 09.07.2018 na operatívnej komisii riaditeľa Oblastného riaditeľstva E. a vedúceho oddelenia inšpekcie a predpisov odboru inšpekcie a kontroly Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s.. Príčinou vzniku ostatnej udalosti bolo nabehnutie vlaku OS XXXX ZSSK na predmet v priechodovom priereze koľaje - konáre stromu, ktorý spadol do priechodného prierezu koľaje. Na základe obhliadky ostatnej udalosti zo dňa 03.04.2018 úsekovým správcom ŽI M. E. TO E. p. W. B. bolo zistené, že strom rástol v kilometri XXX,XXX na svahu zemného zárezu, po ľavej strane v smere žkm, na pozemku mimo obvodu ŽSR, ktorého vlastníkom podľa výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXX je T. X., I. W. XXX/X, XXX XX X., parcela EKN - XXX/X (ovocné sady). Tento skutkový stav nebol v konaní sporovými stranami rozporovaný, a preto možno konštatovať, že žalobca ako poškodený, je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, a teda je vo veci aktívne vecne legitimovaným. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, súd je toho názoru, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaným v tomto konaní, keďže preukázateľne je vlastníkom parcely, z ktorej strom spadol, na ktorej strom rástol, a ktorý spôsobil žalobcovi škodu, bez ohľadu na to, kto je správcom (intervenient) predmetnej parcely. Jeho pasívna legitimácia vyplýva eklatantne aj z § 6 ods. 2 zákona o dráhach.

39. Občianskoprávna úprava zodpovednosti za škodu vychádza z princípu solidárnej zodpovednosti viacerých škodcov, t.z. že poškodený si náhradu škody môže uplatniť od ktoréhokoľvek škodcu, alebo aj od všetkých škodcov, bez ohľadu na právny režim ich zodpovednosti. Každý zo škodcov je voči poškodenému povinný plniť náhradu škody v plnom rozsahu a nemá možnosť odmietnuť plnenie s poukazom na ostatných škodcov. Jednotliví škodcovia sa potom môžu medzi sebou vyrovnať podľa ich podielu (účasti) na vzniknutej škode. ( ).

40. Súd na základe vykonaného dokazovania, ako už uviedol aj vyššie, mal za preukázané, že dňa 31.03.2018 o 18:20 hod. došlo k ostatnej udalosti - zrážke vlaku OS XXXX ZSSK s predmetom v priechodnom priereze, ku ktorému došlo na trati J. - O., v úseku medzi Výh. B. - E. Y. v kilometri XXX,XXX. Na trať náhle spadol strom asi 100 m pred vlakom. Ostatná udalosť bola prerokovaná a uzatvorená dňa 09.07.2018 na operatívnej komisii riaditeľa Oblastného riaditeľstva E. a vedúceho oddelenia inšpekcie a predpisov odboru inšpekcie a kontroly Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s.. Príčinou vzniku ostatnej udalosti bolo nabehnutie vlaku OS XXXX ZSSK na predmet v priechodovom priereze koľaje - konáre stromu, ktorý spadol do priechodného prierezu koľaje. Na základe obhliadky ostatnej udalosti zo dňa 03.04.2018 úsekovým správcom ŽI M. E. TO E. p. W. B. bolo zistené, že strom rástol v kilometri XXX,XXX na svahu zemného zárezu, po ľavej strane v smere žkm, na

pozemku mimo obvodu ŽSR, ktorého vlastníkom podľa výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXX je T. X., I. W. XXX/X, XXX XX X., parcela EKN - XXX/X (ovocné sady). V danom prípade je rozhodujúca totiž tá skutočnosť, z ktorého pozemku strom spadol, na ktorom pozemku strom rástol, ktorý spôsobil žalobcovi škodu.

41. Žalovaný ako vlastník pozemku, parcely č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX v k.ú. X., na ktorom rástol strom, ktorý spadol a vytvoril prekážku v priechodnom priereze traťovej koľaje spôsobil žalobcovi škodu, si počínal v rozpore s , ako aj v rozpore s o dráhach, nakoľko tento ostal nečinný a nepočínal si tak aby zabránil škode. Jednalo sa o hrab, ktorý sa nachádzal 18,5 m od osi koľaje, jeho priemer bol 0,5 m a dĺžka 20 m. Strom vyvrátilo šikmo ku trati aj s koreňovým systémom. Celá nehoda bola vyšetrená a uzatvorená správou vypracovanou príslušným orgánom na to určeným - Železnicami Slovenskej republiky Bratislava, Generálne riaditeľstvo, odbor bezpečnosti a inšpekcie, Klemensova 8, 813 61 Bratislava zo dňa 12.06.2018, číslo XX/XXXX/G., správa o uzatvorení ostatnej udalosti - zrážka vlaku s predmetom v priechodnom priereze, ku ktorému došlo na trati J. - O., v úseku medzi Výh. B. a E. Y. v kilometri XXX,XXX dňa 31.03.2018 o 18:20 hod. (ďalej ako „správa“). Ostatná udalosť bola uzatvorená na: vlastníka pozemku T. X., I. W. XXX/X, XXX XX X.. Podľa názoru súdu, aj napriek tomu, že žalovaný opakovane zdôraznil na pojednávaní, že sa necíti byť zodpovedný za daný vznik škody, keďže predmetná parcela je v správe intervenienta nezbavuje ho to povinnosti dbať na to, aby nedošlo ku škodovej udalosti. Okrem toho, ako vlastník aj napriek vyššie uvedenej obrane nepreukázal, že by bol sám vynaložil určité úsilie v súvislosti s udržiavaním pozemku a stromov rastúcich na ňom, aby neohrozil prevádzku dráhy a neobmedzil bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy. Nadôvažok, ako vyplýva aj zo samotnej Správy o uzatvorení ostatnej udalosti zo dňa 12.06.2018, číslo: XX/XXXX/G., zo strany zamestnancov ŽSR nebolo zistené žiadne porušenie právnych predpisov a pravidiel, ani predpisov a noriem ŽSR. K ostatnej udalosti nedošlo z viny ľudského činiteľa. Žalobca v zmysle preukázal zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 23.09.2019, splatnej dňa 22.11.2019 v sume 942,65 Eur bez DPH. Vyúčtovaná suma 942,65 Eur ako uplatnená škoda pozostáva zo sumy 14,65 Eur za materiál a zo sumy 928,-Eur za prácnosť, ktorá inkorporuje mechanické práce spojené s demontážou a spätnou montážou pluhu a príslušenstva snímačov LVZ, nahrievanie, zváranie a rovnanie konštrukcie pluhu, konečné lakovanie poškodeného laku. Odskúšanie funkcie snímačov LVZ, meranie na obrysnici a skúška pojazdu. (č.l. 19 spisu) Súd na margo skutkového stavu a uplatnenej výšky škody žalobcom konštatuje, že tieto medzi sporovými stranami neboli rozporované.

42. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný v plnom rozsahu voči žalovanému, preto mu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Čo sa týka uplatneného úroku z omeškania súd ho považuje za dôvodný, keďže tento si žalobca uplatnil odo dňa 26.10.2018, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaný žalobcovi neuhradil.

43. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Na základe toho, že žalobca bol v konaní úspešní v plnom rozsahu, súd mu priznal právo na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.

47. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto

náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa , ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa , ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,

ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa , právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa , osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa , dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa , ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa , ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa , ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. ).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať: a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.