Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-139-2021.pdf
PDF · 160.13 KB
Case nature
Subarea
4Co/139/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: U.. E. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, V., zast. Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, IČO: 52 791 777, proti žalovaným: 1/ PAM SK, s.r.o., so sídlom Landererova 8, Bratislava, IČO: 36 346 268, zast. Advokátska kancelária ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Lermontovova 14, Bratislava IČO: 36 860 018, 2/ U.. L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. X, V., zast. JUDr. Miroslav Ivanovič, advokát so sídlom Štúrova 11, Bratislava o určenie vlastníckeho práva a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08. októbra 2021 č. k. 24C 11/2021-190 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal zakázať žalovanému 1/ nakladať, najmä predať, darovať alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudziť alebo zaťažiť, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území X., okres V. C., obec V. - O. U., a to:
- byt č. X nachádzajúci sa na prízemí stavby bytového domu so súpisným číslom XXXXX, vchod číslo F. XX, postavený na pozemkoch registra N. M. parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX evidovaný na LV č. XXXX,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 18508/59063 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu spojený s vlastníctvom bytu č. X v stavbe so súpisným číslom XXXXX evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 na nebytovom priestore č. X, garáž, vchod č. F. XX v stavbe so súpisným číslom XXXXX evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 z podielu 7824/59063 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu spojený s vlastníctvom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/4 na nebytovom priestore č. X, garáž, v stavbe so súpisným číslom XXXXX, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 20464/59063 na pozemku registra N. M. parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2 evidovanom na LV č. XXXX;
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 20464/59063 na pozemku registra N. M. parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2 evidovanom na LV č. XXXX;
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 204640/590630 na pozemku registra N. M. parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 358 m2 evidovanom na LV č. XXXX;
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 204640/590630 na pozemku registra N. M. parc. č. XXXX/XX, záhrady o výmere 187 m2 evidovanom na LV č. XXXX;
- pozemok registra N. M. parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere 315 m2 evidovaný na LV č. XXXX;
- pozemok registra N. M. parc. č. XXXX/XX, záhrady o výmere 48 m2 evidovaný na LV č. XXXX;
- pozemok registra N. M. parc. č. XXXX/XX, záhrady o výmere 14 m2 evidovaný na LV č. XXXX.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čoho určenia sa domáha žalobou vo veci samej. Sporné nehnuteľnosti boli prevedené žalovanou 2/ bez jeho súhlasu a vedomosti do vlastníctva žalovaného 1/ kúpnou zmluvou zavkladovanou pod č. X.-XXXXX/XXXX dňa 30.10.2020. Uviedol, že jeho manželstvo so žalovanou 2/ bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/260/2017-42 zo dňa 12.04.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2018. Byt nadobudli žalobca a žalovaná 2/ počas trvania manželstva na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu a pozemkom zo dňa 21.03.2018. Tvrdil, že žalovaná 2/ uhradila celú kúpnu cenu vo výške 641.000 EUR z peňažných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko táto bola uhradená z pôžičiek poskytnutých žalobcovi dňa 26.03.2018 a 28.03.2018 (spoločný záväzok manželov). Konštatoval, že záväzky z pôžičiek, ako aj byt nadobudnutý z peňažných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov s ohľadom na § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Ďalej uviedol, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - žalobcu a žalovanej 2/ zaniklo rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/260/2017-42 zo dňa 12.04.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2018 a doposiaľ nie je vyporiadané. Podľa žalobcu je nesporné, že predaj bytu nie je možné považovať za vybavovanie bežných vecí podľa § 145 ods. 1 OZ. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňoval potrebou bezodkladne upraviť pomery, nakoľko k prevodu bytu došlo podľa tvrdenia žalobcu na základe relatívne neplatného právneho úkonu, čo považuje aj za dôvod, na základe ktorého sa žalobou domáha určenia vlastníckeho práva. Podľa žalobcu potreba bezodkladne upraviť pomery vyplýva zo skutočnosti, že v prípade prevodu bytu zo strany žalovaného 1/ na tretiu osobu, alebo v prípade jeho zaťaženia by sa výrazne sťažilo domáhanie sa jeho práva vo veci určenia vlastníckeho práva k bytu, zhoršila by sa tak právna, ako aj ekonomická pozícia žalobcu, ktorý by bol nútený viesť ďalšie súdne spory. Uviedol, že v prípade zriadenia záložného práva na byt, by bol nútený domáhať sa neplatnosti, resp. neexistencie zriadenia záložného práva. Riziko možného scudzenia, resp. zaťaženia bytu, vníma ako reálne, najmä s poukazom na nedobromyseľnosť žalovaného 1/ pri prevode vlastníckeho práva k bytu. Žalobca má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia je jediným objektívnym opatrením, ktorým je možné zabrániť zhoršeniu jeho právneho postavenia, vzniku ďalších majetkových škôd a reťazeniu súdnych sporov.
3. V doplnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 14.04.2021 dôvodil tým, že žalovaný 1/ vykonáva na nehnuteľnostiach demolačné práce a iné zásadné stavebné úpravy, čím je daná potreba bezodkladne upraviť pomery a neodkladným opatrením zakázať žalovanému 1/ nakladať s bytom. Vykonávanie demolačných prác a iných zásadných stavebných zmien dôvodne vzbudzuje u žalobcu obavu, že žalovaný 1/ plánuje v blízkej dobe vykonávať dispozičné úkony s bytom napriek skutočnosti, že bol oboznámený s tým, že na Okresnom súde Bratislava III prebieha spor o určenie vlastníckeho práva. Ďalším doplnením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 10.05.2021 poukázal na odstraňovanie drevín na pozemku, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú obavu, že žalovaný 1/ plánuje v blízkej dobe vykonávať dispozičné úpravy s bytom.
4. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 3. mája 2021 č. k. 24C/11/2021-94 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keď dospel k záveru, že v danom prípade nie je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Uviedol, že na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X. je pri predmetnom byte č. X zapísaná poznámka P-160/2021 o začatom súdnom konaní pod sp. zn. 12C/4/2021 zo dňa 26.01.2021 - žaloba o určenie vlastníckeho práva. Konštatoval, že táto skutočnosť signalizuje právnu závadu týkajúcu sa dotknutej nehnuteľnosti, a slúži ako ochrana, resp. prevencia pred potenciálnym nakladaním s nehnuteľnosťou, čím sa eliminuje hrozba z dôsledkov možného prevodu nehnuteľnosti na tretiu osobu, resp. zaťaženia nehnuteľnosti. Mal za to, že účel sledovaný žalobcom je možné zabezpečiť správnym zápisom poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní. Na liste vlastníctva bola zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 12C/4/2021, ktoré sa však týkalo len neodkladného opatrenia a je právoplatne skončené. Túto skutočnosť (chybnú sp. zn súdneho konania) súd oznámi okresnému úradu. Uviedol, že žalobca doplnením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nenavrhol zmenu výrokovej časti neodkladného opatrenia, ktorého nariadenia sa domáhal a zotrval na navrhnutom znení, a preto mal za to, že tvrdenia súvisiace s vykonávaním akýchkoľvek demolačných prác a iných stavebných úprav nie sú
v príčinnej súvislosti s navrhovaným zákazom nakladania, najmä scudzenia a zaťaženia nehnuteľností a neosvedčujú skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné usudzovať, že správanie žalovaného spočívajúce vo vykonávaní demolačných práv a stavebných úprav smeruje k možnému scudzeniu nehnuteľností v prospech tretej osoby. Poukázal na § 228 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 38 a § 39 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „zák. č. 162/1995 Z.z.“) a zdôraznil, že neodkladné opatrenia sa podľa judikatúry majú nariaďovať len v nevyhnutnom rozsahu, pričom sa nesmie neprimerane zasahovať do práv protistrany a z hľadiska ochrany prípadných ohrozených práv žalobcu možno považovať vyznačenie poznámky v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom spore na príslušnom liste vlastníctve za dostatočné.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24. augusta 2021 č. k. 4Co/74/2021-163, právoplatným dňa 9. septembra 2021, uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Konštatoval, že v napadnutom uznesení súd prvej inštancie uviedol na strane žalovaných: 1/ PAM SK, s.r.o., so sídlom Landererova 8, Bratislava, IČO: 36 346 268, 2/ U.. L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. X, V., zast. JUDr. Miroslav Ivanovič, advokát so sídlom Štúrova 11, Bratislava napriek tomu, že žalobca žalovanú 2/ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako stranu sporu neoznačil. Dal do pozornosti, že o tom, kto bude stranou sporu, rozhoduje žalobca ako dominus litis („pán sporu“), ktorý disponuje konaním a jeho predmetom, preto procesné oprávnenia týkajúce sa akejkoľvek dispozície so žalobou prináležia výlučne žalobcovi. Uviedol, že v danom prípade žalobca ako dominus litis v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanú 2/ ako stranu sporu neoznačil, aj keď je subjektom, ktorý určuje okruh účastníkov na strane žalovaného, avšak súd prvej inštancie ju ako stranu sporu uviedol, pričom z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu jej priznal postavenie procesnej strany. Vzhľadom k tomu, že takýto postup súdu prvej inštancie zostal nevysvetlený, je jeho rozhodnutie z uvedeného hľadiska nepreskúmateľné a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Po vrátení veci súd prvej inštancie opätovne preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôkazy, ktoré na osvedčenie svojho nároku žalobca predložil, právne posúdil vec podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d) § 326 ods. 1, § 329 ods. 2, § 123 ods. 2, § 228 ods. 2 CSP, § 38, § 39 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. Vysvetlil inštitút neodkladného opatrenia a zákonné predpoklady na jeho nariadenie, opísal priebeh konania o ňom, a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
7. V prvom rade sa zaoberal s otázkou označenia strán sporu, vzhľadom na odvolacím súdom vytýkané nedostatky uznesenia zo dňa 3. mája 2021. Uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný po podaní žaloby vo veci samej, a preto je ho podľa súdu prvej inštancie nutné považovať v súlade s § 324 ods. 1 CSP za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania. Konštatoval, že v konaní vo veci samej - o určenie vlastníckeho práva žalobca ako dominus litis označil ako strany sporu na strane žalovaného dva subjekty, a to žalovaného 1/ spoločnosť PAM SK, s.r.o. a žalovaného 2/ U.. L. T.. Podľa súdu prvej inštancie, nakoľko bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v už začatom konaní žalobou smerujúcou proti žalovaným 1/ a 2/ je potrebné pri rozhodovaní o každom procesnom podaní, ktorým je aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia už v začatom konaní, uvádzať oboch žalovaných ako strany sporu. Mal za to, že na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeroval len voči žalovanému 1/, ktorému sa mal v rámci nariadenia neodkladného opatrenia uložiť zákaz nakladania s nehnuteľnosťami. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie pri opätovnom rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o určenie vlastníckeho práva uviedol v záhlaví aj žalovaného 1/ a aj žalovanú 2/, avšak rozhodoval o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia len voči žalovanému 1/.
8. Vychádzajúc z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia pristúpil k skúmaniu, či je osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/, voči ktorému sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Z výpisov z listu vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pre katastrálne územie X. považoval za osvedčené, že žalovaný 1/ je vlastníkom predmetných nehnuteľností, na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod č. X.-XXXXX/XXXX dňa 30.10.2020 a ku dňu prevodu vlastníckeho práva nebola na listoch vlastníctva zapísaná žiadna poznámka. Uviedol, že ku dňu rozhodovania súdu je na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX zapísaná poznámka, a to
začatie súdneho konania na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 12C/4/2021 zo dňa 26.01.2021
- žaloba o určenie vlastníckeho práva s oznámením o zmene spisovej značky sp. zn. 24C/11/2021 zo dňa 31.05.2021. Konštatoval, že žalobca odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia predovšetkým tým, že žalovaná 2/ nadobudla nehnuteľnosti na základe zmluvy o prevode vlastníctva k bytu a ďalším nehnuteľnostiam z 21.03.2018 zavkladovanou dňa 12.04.2018 (X. XXXX/XXXX), teda počas trvania manželstva žalobcu a žalovanej 2/ právoplatne rozvedeného dňa 21.05.2015 a trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto ich bez súhlasu žalobcu nemohla platne previesť na žalovaného 1/. Keďže sa žalobca domáha zákazu nakladania s nehnuteľnosťami voči žalovanému 1/, ktorý je v súčasnosti ich vlastníkom, považoval na účely návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/. Následne skúmal podmienku potreby neodkladnej úpravy pomerov a mal za to, že žalobca nepreukázal splnenie tejto základnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a postačujúcim spôsobom neosvedčil existenciu potreby vyžadujúcej si bezodkladne upraviť pomery medzi ním a žalovaným 1/. Vychádzal z charakteru a účelu neodkladného opatrenia s tým, že ide o opatrenie výnimočného charakteru, ktoré možno nariadiť len ak medzi stranami nastane taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Uviedol, že chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia a neodkladné opatrenie je namieste nariadiť len vtedy, ak za účelom zabránenia reálne hroziacej konkrétnej ujmy je potrebné bezodkladne, teda rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím. Konštatoval, že žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia založil na potrebe ochrany jeho právneho postavenia potencionálneho spoluvlastníka voči žalovanému 1/, ktorý podľa tvrdenia žalobcu uskutočňuje kroky smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých určenia vlastníctva sa domáha v konaní vo veci samej. Podľa súdu prvej inštancie žalobca uvedenými tvrdeniami neosvedčil bezprostrednosť a reálnosť hrozby ohrozenia konkrétneho práva žalobcu, ktorej je možné zabrániť navrhnutým neodkladným opatrením (princíp opodstatnenosti), a to predovšetkým s dôrazom na skutočnosť, že účel neodkladného opatrenia, teda ochrana právneho postavenia žalobcu ako potenciálneho bezpodielového spoluvlastníka, je zabezpečený zápisom poznámky týkajúcej sa spornosti vlastníckeho práva žalovaného 1/ v katastri nehnuteľnosti. Mal za to, že zápis poznámky signalizuje právnu závadu týkajúcu sa dotknutej nehnuteľnosti, a teda slúži ako ochrana, resp. prevencia pred potenciálnym nakladaním s nehnuteľnosťou, čím sa podľa súdu prvej inštancie eliminuje hrozba z dôsledkov možného prevodu nehnuteľností na tretiu osobu, resp. zaťaženia nehnuteľnosti. Je toho názoru, že účel sledovaný žalobcom bol a je zabezpečený správnym (opraveným) zápisom poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva. K žalobcom uvádzaným dôvodom potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným 1/ spočívajúcim v tom, že žalovaný 1/ vykonáva na nehnuteľnostiach, resp. v byte demolačné úpravy a stavebné zmeny a taktiež odstraňuje dreviny na pozemkoch, čo preukazoval predloženými fotografiami, uviedol, že tieto neosvedčujú, že žalovaný 1/ plánuje v blízkej dobe vykonávať žalobcom tvrdené dispozičné úkony s bytom. Tvrdenia žalobcu, s ohľadom na skutočnosť, že žalobca doplneniami návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nenavrhol zmenu výrokovej časti neodkladného opatrenia, ktorého nariadenie sa domáhal a zotrval na nariadení neodkladného opatrenia spočívajúcom v zákaze nakladania s nehnuteľnosťou (najmä predať, darovať alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudziť, či zaťažiť nehnuteľnosti), nie sú podľa súdu prvej inštancie v príčinnej súvislosti s navrhovaným zákazom nakladania s nehnuteľnosťami a neosvedčujú ani skutočnosť, že správanie žalovaného 1/ smeruje k možnému scudzeniu nehnuteľností v prospech inej osoby. Dospel k záveru, že nie je osvedčená potreba nevyhnutnosti a naliehavosti navrhovaného neodkladného opatrenia a mal za to, že možné zhoršenie právnej pozície žalobcu je dostatočne chránené zápisom poznámky na listoch vlastníctva o prebiehajúcom súdnom konaní o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, s poukazom na § 228 ods. 2 CSP a § 38 a 39 zákona č. 162/1995 Z.z. Konštatoval, že pokiaľ bude v katastri po zaznamenaní poznámky o prebiehajúcom súdnom spore zapísaná osoba odlišná od strany sporu, rozsudok o určení vlastníckeho práva dopadne aj na takúto osobu a predstavuje listinu spôsobilú záznamom privodiť právny stav, ktorý tu bol pred zmenou. Podľa súdu prvej inštancie by sa za danej situácie uloženie zákazu nakladania so spornou nehnuteľnosťou predbežným opatrením javilo ako nadbytočné z hľadiska potreby efektívneho zabezpečenia ochrany práv žalobcu, keď vzhľadom na právny význam informatívnej poznámky nakladaním žalovaného 1/ s nehnuteľnosťami nemôže hroziť reálne nebezpečenstvo zhoršenia, alebo oslabenia právneho postavenie žalobcu v konaní o určenie vlastníctva. Mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení by došlo k obmedzeniu žalovaného 1/ nad nevyhnutnú mieru a nebol by rešpektovaný princíp proporcionality. Uviedol, že žalobca dostatočne neosvedčil ani hrozbu spočívajúcu v ďalšom nakladaní s nehnuteľnosťami zo strany žalovaného 1/, ktorá sa vzhľadom na zápis poznámky
na listoch vlastníctva javí ako neexistujúca a nariadenie neodkladného opatrenia ako neprimerané a nadbytočné. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 2. marca 2017 č. k. II. ÚS 171/2017-13 a uzavrel, že žalobca neosvedčil skutočnosť, že bez okamžitej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným 1/ prostredníctvom súdneho zásahu vo forme vydania navrhovaného neodkladného opatrenia, by bolo právo žalobcu ohrozené alebo porušené. Nepovažoval preto za splnenú podmienku potreby resp. nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov na základe čoho návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 328 ods. 1 CSP zamietol.
9. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
10. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že existujúca poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyznačená na príslušných listoch vlastníctva - LV č. XXXX, k. ú. X., LV č. XXXX, k. ú. X., LV č. XXXX, k. ú. X. a LV č. XXXX, k. ú. X., predstavuje postačujúcu prevenciu pred potenciálnym nakladaním s nehnuteľnosťou, čím sa má eliminovať hrozba dôsledkov možného prevodu nehnuteľnosti na tretiu osobu, resp. jej zaťaženia. Namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení uznesenia nevysporiadal a neprihliadal na jeho tvrdenia spochybňujúce efektívnosť zápisu informatívnych poznámok na listoch vlastníctva ako prostriedku brániacemu akýmkoľvek prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, príp. negatívnym dôsledkom z toho plynúcim, čím bol podľa jeho názoru naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nereflektoval na skutočnosť, že k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemusí dôjsť výlučne formou zmluvného nadobudnutia vecného práva, ale aj pri výkone záložného práva v rámci dobrovoľnej dražby alebo exekučného konania, v ktorom sa neuplatňuje zásada „restitutio in integrum“, čo znamená, že navrátenie do pôvodného stavu je vylúčené. Mal za to, že v takomto prípade nie je možné zápisom informatívnej poznámky na príslušných listoch vlastníctva eliminovať hrozbu negatívnych dôsledkov na právne postavenie žalobcu v prípade prevodu nehnuteľnosti na tretiu osobu a v týchto prípadoch spochybňuje možnosť aplikovať súdom uvádzaný § 228 ods. 2 CSP. Poukázal na § 38 a § 39 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „Katastrálny zákon“), v zmysle ktorých poznámka má len informatívny charakter, t. j. informuje o skutočnosti, ktorá obmedzuje oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti, alebo o práve k nehnuteľnosti. Poznámka o začatí súdneho konania však nepatrí medzi obmedzujúce poznámky brániace povolenie vkladu, ktorého dôsledkom je prerušenie konania o návrhu na vklad až do zániku obmedzenia. Poznámka o začatí súdneho konania sa radí medzi informatívne poznámky nemajúce vplyv na konanie o povolení vkladu ani iné katastrálne konania. Mal za to, že samotný zápis poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní na príslušnom liste vlastníctva nespôsobuje následky v podobe zabráneniu povoleniu vkladu vlastníckeho práva alebo iného vecného práva do katastra nehnuteľností. Uviedol, že vyznačenie poznámky o prebiehajúcom súdnom spore v katastri nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva nepovažuje za dostatočný spôsob ochrany smerujúci k zabráneniu nakladania s nehnuteľnosťou ani s odkazom na § 228 ods. 2 CSP: „Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.“, nakoľko § 228 ods. 2 CSP je aplikovateľný výlučne na situácie, kedy dôjde k prevodu vlastníckeho práva alebo k vzniku iného vecného práva k nehnuteľnosti formou zmluvného nadobudnutia vecného práva. Konštatoval, že v tejto súvislosti má žalobca len obmedzenú možnosť dosiahnuť rozšírenú záväznosť rozhodnutia súdu pri ďalších prevodoch vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Dôvodil, že účinky rozšírenej subjektívnej záväznosti rozhodnutia súdu podľa § 228 ods. 2 CSP dopadajú len na takú ďalšiu právnu zmenu, ktorá má povahu zmluvného nadobudnutia vlastníckeho práva alebo iného vecného práva, a preto žalobca nemôže dosiahnuť, aby subjektívna záväznosť rozhodnutia súdu dopadala aj na toho, kto napr. nadobudol nehnuteľnosť v exekúcii alebo pri výkone záložného práva v rámci dobrovoľnej dražby. Poukázal tiež na § 150 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa ktorého ak vydražiteľ pri exekúcii predajom nehnuteľnosti zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom
nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu - k nadobudnutiu vlastníckeho práva tak dochádza originárnym spôsobom, t. j. prechodom vlastníckeho práva a toto sa zapisuje do príslušného katastra nehnuteľností vo forme záznamu, nie vkladového konania. Platí pritom, že v exekučnom konaní sa neuplatňuje zásada „restitutio in integrum“, čo znamená, že navrátenie do pôvodného stavu je vylúčené. Konštatoval, že v prípade dobrovoľnej dražby rovnako vydražiteľ nadobúda vlastnícke právo k vydraženej veci prechodom na základe právnej skutočnosti, ktorou je príklep v spojení so zaplatením ceny dosiahnutej vydražením na základe zákonného ustanovenia § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v platnom znení (ďalej len „Zákon o dobrovoľných dražbách“). Mal za to, že ani v jednom z uvedených prípadov, t. j. ani v dražbe podľa Zákona o dobrovoľných dražbách, ani v prípade dražby vedenej pri exekúcii predajom nehnuteľnosti v zmysle Exekučného poriadku, nepôjde o zmluvný prevod vlastníckeho práva. Podľa žalobcu v prípade ďalšieho prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, či už v rámci exekúcie alebo dobrovoľnej dražby, nie je rozsudok o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti záväzný pre osoby, ktoré nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti pri výkone exekúcie alebo pri realizácii dobrovoľnej dražby. Konštatoval, že žalobcovi by sa tak skomplikovala situácia s ustálením okruhu pasívne procesne legitimovaných osôb, čím by došlo k podstatnému sťaženiu práva na prístup k spravodlivosti, ak by nie nezanedbateľný čas musel stráviť zisťovaním často reťazových zmien vo vlastníckych vzťahoch a neustálym zapájaním do konania nových vlastníkov ako žalovaných. Informatívna poznámka na príslušných listoch vlastníctva nie je podľa názoru žalobcu spôsobilá v plnom rozsahu zabrániť reálnemu zhoršeniu alebo oslabeniu jeho právneho postavenia v konaní o určenie vlastníckeho práva. Namietal tiež, že navrhované neodkladné opatrenie má slúžiť na zabránenie nehnuteľnosť nielen predať, darovať alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudziť, ale aj zaťažiť s tým, že v praxi veľmi často dochádza k tomu, že bez neodkladného opatrenia dochádza k „eliminovaniu“ nárokov oprávnených osôb tak, že vlastník na základe dohody s vopred určenou osobou vyfabrikuje svoj vlastný záväzok, ktorý zabezpečí záložným právom k príslušnej nehnuteľnosti a nehnuteľnosť sa následne scudzuje, či už v rámci dobrovoľnej, alebo exekučnej dražby, v rámci ktorej ju nadobúda tretia osoba (konajúca opätovne na základe dohody s vlastníkom), ktorá za ňu ponúkne bezkonkurenčne najvyššiu cenu, v dôsledku čoho suma najvyššieho podania spoločne s „očistenou“ nehnuteľnosťou nakoniec tak či tak, skončí v rukách vlastníka. Podľa žalobcu sa jedná o situáciu, realizácii ktorej zápis poznámky v katastri nehnuteľnosti rozhodne nemá šancu zabrániť a už vôbec ju nemá šancu zvrátiť. Mal za to, že uvedené objektívne poukazuje na skutočnosť, že zápis informatívnej poznámky nedokáže univerzálne vo všetkých prípadoch dosiahnuť cieľ sledovaný neodkladným opatrením, a to zabrániť akýmkoľvek prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a s tým spojeným negatívnym dôsledkom na právne postavenie žalobcu. Konštatoval, že v prípade čakania na prebiehajúce exekučné konanie alebo dobrovoľnú dražbu by podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia s vysokou pravdepodobnosťou stratilo význam, nakoľko síce v súlade s § 328 ods. 2 CSP má súd rozhodnúť o neodkladnom opatrení v lehote najneskôr do 30 dní, v skutočnosti sú lehoty, v ktorých súdy rozhodujú o neodkladných opatreniam neporovnateľne dlhšie, k čomu došlo aj v posudzovanej veci. Mal za to, že ochrana priznaná neodkladným opatrením môže byť právne účinná a efektívna iba v prípade jej včasného nariadenia. Ak by mal žalobca čakať na okamih, kedy bude zjavné, že žalovaný 1/ začal svojim úmyselným konaním realizovať kroky smerujúce k sťaženiu právneho postavenia žalobcu (či už v podobe výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe alebo exekučným konaním), takáto ochrana by sa s vysokou pravdepodobnosťou minula účinkom. Konštatoval, že v prípade hrozby spočívajúcej v ďalšom nakladaní s nehnuteľnosťou informatívna poznámka nedokáže naplniť účel neodkladného opatrenia, ktorým je zabránenie možného zhoršenia situácie žalobcu, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Podľa žalobcu účelom zákazu nakladať s nehnuteľnosťou je predísť ťažko odvrátiteľnému stavu tým, že súd dočasne, provizórne, rýchlo a efektívne „zakonzervuje“ stav existujúci v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení. Zápis informatívnej poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní nikdy nedokáže naplniť účel neodkladného opatrenia, nakoľko informatívna poznámka nie je spôsobilá zabrániť prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ani zriadeniu iného vecného práva na nehnuteľnosti, t. j. nie je spôsobilá zabrániť vzniku protiprávneho konania. V spojitosti s ustanovením § 228 ods. 2 CSP je spôsobilá len riešiť následky už existujúceho protiprávneho konania, aj to nie v celom rozsahu, ale výlučne v prípade zmluvného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, príp. zmluvného vzniku iného vecného práva k nehnuteľnosti. Žalobca je toho názoru, že dostatočne osvedčil dôvodnosť svojho nároku uplatňovaného v konaní o určenie vlastníckeho práva do takej miery, že jeho úspešnosť možno už v tomto štádiu skonštatovať. V konaní o určenie vlastníckeho práva považuje za nesporné, že v čase prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na žalovaného 1/ boli žalobca a žalovaná 2/ manželmi, na kúpu nehnuteľnosti boli
použité peňažné prostriedky patriace do BSM a nebola daná žiadna skutočnosť, ktorá by vylučovala bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej 2/ k nehnuteľnosti, v dôsledku čoho je neplatnosť zmluvy, ktorou žalovaná 2/ previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na žalovaného 2/ jednoznačne spochybnená a v prospech žalovaného 1/ nesvedčí ani dobromyseľnosť pri nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalobca nesúhlasil ani so skutkovým konštatovaním súdu prvej inštancie, že neosvedčil existenciu skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Bol toho názoru, že vykonávanie stavebných úprav a demolačných prác na nehnuteľnosti, vzbudzuje reálnu obavu z hrozby plánovaných dispozičných úkonov s nehnuteľnosťou zo strany žalovaného 1/ o to viac, že tento akékoľvek výzvy zo strany žalobcu na upustenie od realizácie zmien na nehnuteľnosti ignoruje. Mal za to, že uvedené odôvodňuje hrozbu, že úpravy nehnuteľnosti sú vykonávané za účelom jej ďalšieho prevodu. V tejto súvislosti uviedol, že súdu prvej inštancie riadne preukázal vykonávanie stavebných úprav a demolačných prác na nehnuteľnosti žalovaným 1/, t. j. preukázal reálne disponovanie s nehnuteľnosťou osobou žalovaného 1/, ktorý je oboznámený so skutočnosťou, že jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti je spochybnené, a uvedené mu nijako nebráni v tom, aby zásadným spôsobom zasahoval do stavu nehnuteľnosti. Nesúhlasil so súdom prvej inštancie, ktorý toto konanie nepovažoval za osvedčujúce hrozbu možných dispozičných úkonov s nehnuteľnosťou zo strany žalovaného 1/. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z ničím nepodloženého a nepreukázaného tvrdenia žalovaného 1/, že nehnuteľnosť bude po úpravách využívať na podnikateľskú činnosť, alternatívne na bývanie rodiny spoločníkov, skutočnosť, ktorá má nasvedčovať, že žalovaný 1/ nebude vykonávať scudzovacie úkony v súvislosti s nehnuteľnosťou. Žalobca zastáva názor, že nemal prečo akýmkoľvek spôsobom meniť petit navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko „príčinnú súvislosť“ medzi ním identifikovaným správaním žalovaného 1/ a možnými scudzovacími úkonmi žalovaného 1/, explicitne pomenoval už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sa osvedčuje hrozba možnosti zhoršenia právnej pozície žalobcu, nevyžaduje sa jednoznačná istota, že hroziace skutočnosti v budúcnosti nastanú - okolnosti prípadu sa majú javiť ako pravdepodobné, nie isté. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a jeho návrhu vyhovie.
11. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že ako kupujúci a žalovaná 2/ ako predávajúca uzatvorili Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu a k pozemkom, na základe ktorej ako kupujúci nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania. Vecno-právne účinky vkladu vlastníckeho práva obchodnej spoločnosti PAM SK, s. r. o. nastali ku dňu 30.10.2020 (X.- XXXXX/XXXX), t. j. spoločnosť PAM SK, s. r. o. ako žalovaný 1/ sa dňom 30.10.2020 stala výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, uvedenou v odvolaní, ktorá sa týka skutočnosti, že samotný zápis poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní na príslušnom liste vlastníctva nespôsobuje následky v podobe zabráneniu povoleniu vkladu vlastníckeho práva, alebo iného vecného práva do katastra nehnuteľností. Stotožnil sa v celom rozsahu so závermi súdu prvej inštancie (bod 9.6. uznesenia). Konštatoval, že vzhľadom na právny význam informatívnej poznámky zapísanej na liste vlastníctva, v zásade nemôže nakladaním žalovaného 1/ nehnuteľnosťami hroziť reálne nebezpečenstvo zhoršenia, alebo oslabenia právneho postavenie žalobcu v konaní o určenie vlastníctva. V danom spore bezprostredne nehrozí žiadne nebezpečenstvo prevodu a súčasne je na liste vlastníctva zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní. Mal za to, že zápis predmetnej poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní má jednoznačný vplyv na akékoľvek scudzenie predmetných nehnuteľností, nakoľko akákoľvek tretia osoba ako nadobúdateľ nehnuteľností, by nepreukázala dobromyseľnosť/dobrú vieru pri ich nadobúdaní a nepožívala by tak právnu ochranu. Podľa žalovaného 1/ z hľadiska ochrany prípadných ohrozených práv žalobcu možno považovať vyznačenie poznámky v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom spore na príslušnom liste vlastníctve za dostatočné. K argumentácii žalobcu, že v prípade ďalšieho prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, či už v rámci exekúcie, alebo dobrovoľnej dražby, nie je rozsudok o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti záväzný pre osoby, ktoré nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti pri výkone exekúcie, alebo pri realizácii dobrovoľnej dražby, poukázal na skutočnosť, že aj v takýchto prípadoch by musel žalobca pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť hrozbu, a teda ak by došlo napr. k dobrovoľnej dražbe, alebo k exekúcii predmetných nehnuteľností, v zmysle platných právnych predpisov, musela by byť vyznačená v KN poznámka o dobrovoľnej dražbe, alebo o začatí exekúcie, pričom uvedené by predstavovalo v zmysle ustanovení CSP osvedčenie hrozby a teda aj dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na skutočnosť, že v KN poznámka a o dobrovoľnej dražbe, alebo o začatí exekúcie neexistuje, a ani neexistovala má za to, že žalobca ani uvedenou argumentáciou neosvedčil hrozbu spočívajúcu v nakladaní (prechodu) s nehnuteľnosťami. Plne sa preto stotožnil
so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého podľa § 228 ods. 2 CSP výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Nepovažoval za dôvodnú ani argumentáciu žalobcu týkajúcu sa skutočností, že vykonáva stavebné úpravy a práce na nehnuteľnosti, čo u žalobcu údajne vzbudzuje dôvodnú obavu zo scudzenia predmetných nehnuteľností, ktoré považuje za tendenčné a ničím nepodložené. Konštatoval, že sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností dňom 30.10.2020 (X.-XXXXX/XXXX) a nerozporuje tvrdenie, že v byte vykonal úpravy spočívajúce v odstránení kuchynskej linky a podlahy. Uviedol, že tieto úpravy bol nútený vykonať z dôvodu, že sa nachádzali v nadmieru opotrebovanom stave, resp. nefunkčnom stave. V tejto súvislosti preto nesúhlasil s domnienkami a ničím nepodloženými tvrdeniami žalobcu, že by predmetné nehnuteľnosti chcel predať, resp. scudziť akejkoľvek tretej osobe. Zdôraznil, že nadobudol predmetné nehnuteľnosti výlučne za účelom ich užívania pri svojej podnikateľskej činnosti, alternatívne ako bývanie najbližšej rodiny jeho spoločníkov (pána C.. P. a pani U.. P.). Poukázal na to, že ak by vykonal úpravy v byte, aby ho mohol následne predať/szudziť, musel by vykonávať k uvedenému aj potrebné úkony ako napr. inzerovať predmetné nehnuteľnosti za účelom ich predaja, či už priamo, alebo cez realitné kancelárie, čo však nespravil a v budúcnosti ani neplánuje urobiť, nakoľko odmieta akýkoľvek predaj predmetnej nehnuteľnosti, ktorú nadobudol dobromyseľne. Uviedol, že práve žalobca ho opakovane oslovil, aby mu predmetné nehnuteľnosti predal (napriek tomuto prebiehajúcemu súdnemu sporu vo veci samej), čo však dôrazne odmietol. Na základe uvedených skutočností je podľa jeho názoru preukázané, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným 1/ do konečného rozhodnutia súdu, nakoľko nikdy nemal a ani nemá akúkoľvek snahu predať/scudziť predmetné nehnuteľnosti, má záujem nehnuteľnosti užívať pri svojej podnikateľskej činnosti, alternatívne ako bývanie najbližšej rodiny jeho spoločníkov. Nesúhlasil ani s tvrdenou jeho údajnou nedobromyseľnosťou pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Dôvodil, že vecno-právne účinky vkladu vlastníckeho práva obchodnej spoločnosti PAM SK, s. r. o. nastali ku dňu 30.10.2020 (V-XXXXX/XXXX), t. j. spoločnosť PAM SK, s. r. o. sa dňom 30.10.2020 stala výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Zároveň, v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy medzi žalovanou 2/ ako predávajúcou (zapísanou v KN v danom čase ako výlučnou vlastníčkou nehnuteľností) a žalovaným 1/ ako kupujúcim a v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaným 1/, na žiadnom z listov vlastníctva vzťahujúcich sa k daným nehnuteľnostiam, nebola zapísaná žiadna informatívna a/alebo obmedzujúca poznámka. Mal za to, že bol jednoznačne dobromyseľný pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy bola žalovaná 2/ zapísaná v KN ako výlučný vlastník nehnuteľností, v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX, k.ú. X., nebola zapísaná žiadna informatívna, alebo obmedzujúca poznámka, a preto nemal a ani na základe uvedeného nemohol mať akúkoľvek vedomosť o skutočnosti, že by nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas manželstva žalobcu a žalovanej 2/. Poukázal tiež na čl. III. ods. 1 Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou 2/ a žalovaným 1/, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaná 2/ ako predávajúci ručí a zodpovedá žalovanému 1/ ako kupujúcemu, že: a) Predmet prevodu je vo výlučnom vlastníctve Predávajúceho, d) na Predmete prevodu neviaznu žiadne dlhy, nie je zaťažený žiadnymi ťarchami, bremenami, ani právnymi vadami, ani žiadnymi právami tretích osôb a okrem prípadného záložného práva k Bytu, alebo Priestoru v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, e) vo vzťahu k Predmetu prevodu neprebiehajú žiadne súdne, reštitučné, exekučné, ani iné konania, j) neuzavrel zmluvu, ktorá je platná a účinná ku dňu podpisu tejto Zmluvy a ktorej predmetom je prevod vlastníctva ani inú zmluvu, ktorej predmetom je prevod alebo zaťaženie Predmetu prevodu treťou osobou, Predávajúci nezamlčal žiadne informácie, ktoré by mohli mať vplyv na plnenie z tejto Zmluvy, bod k) nie je obmedzený vo svojich dispozičných právach k Predmetu prevodu, bod m) na strane Predávajúceho neexistujú akékoľvek skutočnosti alebo okolnosti, ktorých dôsledky by mohli ohroziť alebo obmedziť nadobudnutie vlastníckeho práva k Predmetu prevodu Kupujúcim. Konštatoval, že informatívna poznámka - „Poznamenáva sa - začatie súdneho konania na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 12C 4/2021 zo dňa 26.01.2021 - žaloba o určenie vlastníckeho práva, P-160/2021“, bola zapísaná na predmetných LV až niekoľko mesiacov po tom, ako nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Podľa názoru žalovaného 1/ bol pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností preukázateľne dobromyseľný, resp. konal v dobrej viere, a teda je ich nespochybniteľným vlastníkom . Konštatoval, že neexistuje a ani nikdy neexistovali žiadne faktické alebo právne úkony žalovaného 1/, následkom ktorých by bolo právo žalobcu (resp. jeho vykonateľnosť) nevykonateľné, čo by viedlo k jeho zmareniu. Uviedol, že od momentu, keď sa stal vlastníkom nehnuteľností, t. j. od 30.10.2020, nikdy nemal
a ani nemá akúkoľvek snahu predať/scudziť predmetné nehnuteľnosti a má záujem užívať ich pri svojej podnikateľskej činnosti, alternatívne ako bývanie najbližšej rodiny jeho spoločníkov. Bol toho názoru, že žalobca nepreukázal naliehavosť a nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Konštatoval, že ani jeden z taxatívnych dôvodov možného nariadenia neodkladného opatrenia nebol preukázaný, splnený, ani osvedčený a to priamo, ani nepriamo. Poukázal aj na podmienku, ktorou je nevyhnuté osvedčenie dôvodnosti nároku, čo je priamo spojené riešením otázky, či za súčasného právneho stavu by bol žalobca so svojou žalobou s vysokou pravdepodobnosťou úspešný. Ani túto podmienku žalobca podľa jeho názoru nepreukázal a to vzhľadom na jeho dobromyseľnosť, dobrú vieru pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Uznesenie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a navrhol ho v celom rozsahu potvrdiť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania.
12. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca zopakoval svoju argumentáciu z predchádzajúceho odvolania, podaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03.05.2021 sp. zn. 24C/11/2021-94 a tiež sa zameral na možnosť dobrovoľnej dražby a exekučnej dražby. Konštatovala, že žalobca považuje zápis poznámky na liste vlastníctva za nedostačujúci na ochranu jeho práv a poukazuje na to, že nehnuteľnosti by mohli byť prevedené v dobrovoľnej dražbe, alebo v exekučnej dražbe. Túto argumentáciu považovala za nesprávnu s tým, že dobrovoľnej dražbe by predchádzalo zriadenie a vznik záložného práva, ktoré by vznikalo na zmluvnom základe a teda by sa do katastra nehnuteľností zapisovalo vkladom. Na liste vlastníctva by preto musela byť najprv vyznačená plomba, z ktorej by bolo jednoznačne zrejmé, že právo k nehnuteľnostiam je napadnuté zmenou, a až takýto stav by mohol predstavovať konkrétne reálne skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Takýto stav podľa žalovanej 2/ nenastal. Uviedla, že žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia bez osvedčenia konkrétnych skutočností a prezentuje rôzne hypotézy, ktoré nemajú oporu v skutkovom, ani v právnom stave. Je toho názoru, že stavebné úpravy nemožno považovať za také konanie žalovaného 1/, ktoré by mohlo odôvodňovať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tak, ako sa domáha žalobca. Nestotožnila sa s argumentáciou žalobcu týkajúca sa fiktívnej hrozby v podobe dobrovoľnej dražby, ktorú považovala len za hypotetickú a nesúhlasila ani s argumentáciou vo vzťahu k exekučnej dražbe. Stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, že zápis poznámky je s poukazom na ust. § 228 ods. 2 CSP dostatočným prostriedkom ochrany práv žalobcu. K argumentácii žalobcu, ktorý odôvodňoval potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami vykonávaním stavebných úprav na nehnuteľnosti žalovaným 1/, uviedla, že vykonávanie stavebných úprav, nie je takým konaním, ktoré by odôvodňovalo úpravu pomerov medzi stranami tak, ako sa jej domáha žalobca. Podľa žalovanej 2/ stavebné úpravy nemusia mať za následok scudzenie nehnuteľností a žalobca neuviedol žiadnu inú konkrétnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala, resp. osvedčovala tieto jeho hypotetické závery. Vo vzťahu k úspešnosti žaloby vo veci samej uviedla, že nemala žiadnu vedomosť o pôžičkách, ktoré si vzal žalobca. Konštatovala, že nehnuteľnosti nadobúdala do svojho výlučného vlastníctva, čomu zodpovedá aj vymedzenie zmluvných strán a znenie kúpnej zmluvy, na základe ktorej nehnuteľnosti nadobudla. Zdôraznila, že žalobca jej peňažné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti poskytol titulom darovania. Uviedla, že žalobca uzavrel zmluvy o pôžičkách v čase, kedy nežili v spoločnej domácnosti a o týchto úkonoch žalobcu nemala žiadnu vedomosť. Zmluvnou stranou bol výhradne žalobca, ktorý jej následne peňažné prostriedky titulom darovania poskytol. Navrhla odvolanie zamietnuť a priznať žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenia. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 228 ods. 2 CSP výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Podľa § 38 zákona č. 162/1995 Z.z. poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. Podľa § 39 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z.z. okresný úrad zapíše poznámku na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitných predpisov alebo účastníka súdneho konania alebo iného konania. Okresný úrad vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená.
15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a argumenty žalobcu predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce uložiť žalovanému 1/ zákaz nakladať, najmä predať, darovať alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudziť alebo zaťažiť, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území X., okres V. C., obec V. - O.É. U., a to:
- byt č. X nachádzajúci sa na prízemí stavby bytového domu so súpisným číslom XXXXX, vchod číslo F. XX, postavený na pozemkoch registra N. M. parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX evidovaný na LV č. XXXX,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 18508/59063 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu spojený s vlastníctvom bytu č. X v stavbe so súpisným číslom XXXXX evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 na nebytovom priestore č. X, garáž, vchod č. F. XX v stavbe so súpisným číslom XXXXX evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 z podielu 7824/59063 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu spojený s vlastníctvom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/4 na nebytovom priestore č. X, garáž, v stavbe so súpisným číslom XXXXX, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 20464/59063 na pozemku registra N. M. parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2 evidovanom na LV č. XXXX;
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 20464/59063 na pozemku registra N. M. parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2 evidovanom na LV č. XXXX;
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 204640/590630 na pozemku registra N. M. parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 358 m2 evidovanom na LV č. XXXX;
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 204640/590630 na pozemku registra N. M. parc. č. XXXX/XX, záhrady o výmere 187 m2 evidovanom na LV č. XXXX;
- pozemok registra N. M. parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere 315 m2 evidovaný na LV č. XXXX;
- pozemok registra N. M. parc. č. XXXX/XX, záhrady o výmere 48 m2 evidovaný na LV č. XXXX;
- pozemok registra N. M. parc. č. XXXX/XX, záhrady o výmere 14 m2 evidovaný na LV č. XXXX.
16. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre nariadenie a ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
17. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo o sebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia.
18. V rámci prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán použité v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie, navrhované žalobcom. Ako už odvolací súd uviedol, neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Z opisu skutkového stavu súdom prvej inštancie, ako aj z obsahu spisu odvolací súd ustálil, že skutkové okolnosti nespĺňajú podmienku bezodkladnej potreby upraviť pomery strán. Súd prvej inštancie správne posudzoval návrh nariadenia neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti návrhu, opísania rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a tiež potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu a správne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov.
19. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).
20. V danom prípade sa žalobca domáhal prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia uloženia povinnosti žalovanému 1/ nenakladať s predmetnými nehnuteľnosťami v zmysle vyššie uvedeného petitu. Svoj návrh odôvodňoval tým, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čoho určenia sa domáha žalobou vo veci samej, a žalovanou 2/ boli prevedené bez súhlasu a vedomosti žalobcu do vlastníctva žalovaného v 1/ kúpnou zmluvou zavkladovanou pod č. X.-XXXXX/ XXXX dňa 30.10.2020. Potrebu bezodkladne upraviť pomery, odôvodňoval tým, že k prevodu bytu došlo
podľa jeho tvrdenia na základe relatívne neplatného právneho úkonu, a vyplýva zo skutočnosti, že v prípade prevodu nehnuteľností zo strany žalovaného 1/ na tretiu osobu, alebo v prípade jeho zaťaženia by sa výrazne sťažilo domáhanie sa jeho práva vo veci určenia vlastníckeho práva k bytu, zhoršila by sa tak jeho právna, ako aj ekonomická pozícia, nakoľko by bol nútený viesť ďalšie súdne spory. V prípade zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti, by bol nútený domáhať sa neplatnosti, resp. neexistencie zriadenia záložného práva. Riziko možného scudzenia, resp. zaťaženia bytu, vníma ako reálne najmä s poukazom na nedobromyseľnosť žalovaného 1/ pri prevode vlastníckeho práva k bytu, vykonávaním stavebných úprav v byte žalovaným 1/ a nariadenie neodkladného opatrenia považuje za jediné objektívne opatrenie, ktorým je možné zabrániť zhoršeniu jeho právneho postavenia, vzniku ďalších majetkových škôd a reťazeniu súdnych sporov.
21. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, súd prvej inštancie správne vec po právnej stránke posúdil, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Správne vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca neosvedčil bezprostredne hroziacu ujmu a neosvedčil ani to, že v danej veci by vzťahy medzi stranami sporu bolo potrebné riešiť okamžitým zásahom súdu v podobne nariadenia neodkladného opatrenia a neosvedčil ani konanie žalovaného 1/, svedčiace o jeho úmysle nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami spôsobom vymedzeným v navrhovanom neodkladnom opatrení. Iba samotná skutočnosť, že žalovaný 1/ vykonáva na nehnuteľnostiach, resp. v byte demolačné úpravy a stavebné zmeny a taktiež odstraňuje dreviny na pozemkoch neosvedčuje skutočnosť, že správanie žalovaného 1/ smeruje k možnému scudzeniu nehnuteľností v prospech inej osoby. Potrebu a nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia musí žalobca aspoň osvedčiť, nepostačuje iba jeho subjektívne presvedčenie o tejto potrebe. Žalobca v konaní neosvedčil potrebu a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov a ani úmysel žalovaného 1/ nejakým spôsobom nakladať so spornou nehnuteľnosťou a previesť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na tretiu osobu, alebo zaťažiť ju záložným alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby. Napokon žalobca neosvedčil ani svoje tvrdenia , akým spôsobom by sa sťažilo jeho postavenie, v prípade nakladania s nehnuteľnosťou či už v rámci exekúcie, alebo dobrovoľnej dražby, nakoľko takúto hrozbu ničím neosvedčil (napr. poznámkou v KN). Zákaz disponovania s vecami alebo právami , resp. uloženie povinnosti niečo vykonať, niečoho sa zdržať je zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavne zaručených práv, a preto má svoje ústavné a zákonné limity. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere. Toto ústavou zaručené právo sa musí rešpektovať aj pri nariaďovaní neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP a z tohto dôvodu je potrebné pred nariadením neodkladného opatrenia venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nariadením neodkladného opatrenia nedochádza zásahu do vlastníckych práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že účel sledovaný žalobcom bol a je zabezpečený zápisom poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva a tvrdené zhoršenie právnej pozície žalobcu je dostatočne chránené zápisom poznámky na listoch vlastníctva o prebiehajúcom súdnom konaní o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to s poukazom na § 228 ods. 2 CSP a § 38 a 39 zákona č. 162/1995 Z.z.
22. Odvolací súd považoval námietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní za nedôvodné a nespôsobilé zmeniť správny právny záver súdu prvej inštancie. Čo sa týka námietok navrhovateľa vo vzťahu k okolnostiam, za ktorých došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovanou 2/ a žalovaným 1/ odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej a nie sú samé o sebe dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil nevyhnutnosť a potrebu dočasne upraviť pomery medzi sporovými stranami nariadením neodkladného opatrenia a nesplnil tak zákonné podmienky na jeho nariadenie a z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
23. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, v ktorom sa konanie končí.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).