Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/58/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a sudcov JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina vo veci starostlivosti o maloleté deti JJ. R. G., nar. XX.XX.XXXX, a R. G., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené J. práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza ako kolíznym opatrovníkom, detí rodičov: matky O. G., nar. XX.XX.XXXX, obvykle bytom T. XX/X, P., Slovenská republika, a otca W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X rue E. U., XXXXX L´R. sur vie Y. X., I., zastúpeného L.. Petrom Fratričom, advokátom so sídlom v Bratislave, Timravina 9, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. - 811 zo dňa 28. augusta 2020 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. m e n í tak, že u r č u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletú L. R. za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume 220,- eur mesačne, ktoré je otec povinný uhrádzať k rukám matky maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. m e n í tak, že u r č u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletého R. za obdobie od 01.08.2018 do 31.05.2020 v sume 160,- eur mesačne, ktoré je otec povinný uhrádzať k rukám matky maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o určení vyživovacej povinnosti otca na maloletú L. R. za obdobie od 01.06.2020, vo výroku IV. o určení vyživovacej povinnosti otca na maloletého R. za obdobie od 01.06.2020, vo výroku V. o zročnom výživnom a vo výroku VII. o náhrade trov konania r u š í a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletú L.u R. G., nar. XX.XX.XXXX, a maloletého R. G., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. Výrokom II. rozhodol, že obidvaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať deti a spravovať ich majetok. Výrokom III. zaviazal otca prispievať na výživu maloletej L. R. sumou 250,- eur mesačne do rúk matky vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje počnúc dňom 01.08.2018. Výrokom IV. zaviazal otca prispievať na výživu maloletého R. sumou 200,- eur mesačne do rúk matky vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje počnúc dňom 01.08.2018. Výrokom V. povolil otcovi splácať zročné výživné od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku vo výške 3 450,- eur na maloletú L. R. a vo výške 2 400,- eur na maloletého R. v mesačných splátkach po 50,- eur na každé dieťa až do zaplatenia spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky. Výrokom VI. súd schválil rodičovská dohodu, podľa ktorej má otec právo stretávať sa s deťmi v prítomnosti matky každý mesiac posledný víkend od piatku od 18.00 hod. do nedele do 17.00 hod. v bydlisku matky v Rajke pri Bratislave, tiež má právo stretávať sa s maloletými deťmi za prítomnosti matky každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov od piatku od 8.00 hod. do pondelka do 17.00

hod. a od 1.7. od 8.00 hod. do 8.7. do 17.00 hod. v bydlisku otca, každý párny rok od 1.7. od 8.00 hod. do 8.7. do 17.00 hod. a počas Vianočných sviatkov od 24.12. od 8.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod. tiež v bydlisku otca. Matka sa zaviazala otcovi takýto styk s deťmi umožniť a deti na stretnutie riadne pripraviť a zúčastniť sa ho. Výrokom VII. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že matka sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného. Otec vo vyjadrení zo dňa 04.12.2019 uviedol, že s návrhom nesúhlasí. V roku 2019 navštívil deti niekoľkokrát. Nevedel, že je začaté súdne konanie. V roku 2015 pricestoval za matkou maloletých detí do Rajky, mohol zostať pracovať na pozícii v BNP Parribas na základe inej zmluvy. Dal prednosť matke detí. Mali v pláne, že si nájde prácu v Rakúsku. Nikdy nebola reč o tom, že zostanú žiť v Rajke, alebo že by si našiel prácu na Slovensku. Nechcel deti, pokiaľ sa neusadia v Rakúsku, alebo vo Francúzsku. Trval na tom že nechce vychovávať deti na Slovensku. Poukázal na nízke príjmy na Slovensku. Keď matka detí otehotnela, otec sa s jej súhlasom vrátil do parížskeho regiónu, kde si doteraz vždy našiel prácu. Navrhol matke detí pôrod vo Francúzsku, čo odmietla, jeho byt o rozmeroch 25 m2 považovala za malý. Má dlhodobo podanú žiadosť o väčší byt v Parížskom regióne a ten byt by pravdepodobne dostali, pretože žiadosť má podanú od roku 2004. Aj keď bol byt malý, blízko jeho bytu bol lekár, nemocnica, detská nemocnica, lekáreň a detské jasle. Stále žiada matku detí, aby chodila za ním do Francúzska. Odmieta. Otec žije vo Francúzsku, pretože si tam hľadá prácu. Má problémy s úradom práce, lebo nechcel prijať prácu platenú minimálnou mzdou 1 150,- eur mesačne, malo ísť o prácu na dobu určitú 18 mesiacov. Matka detí považuje výživné na deti, ktoré posiela, za nedostatočné. Výšku výživného si vypočítal podľa vzorovej kalkulačky pri striedavej starostlivosti. Sumu, ktorú posielal na deti, znížil z 300,- eur na 200,- eur, keď mu matka detí povedala, že v roku 2018 za ním nepricestuje. Je zrejmé, že výživné, ktoré platí, nezodpovedá polovičnej výške výživného vyplácaného vo Francúzsku, avšak vo Francúzsku sa ženy po pôrode vracajú do práce po narodení dieťaťa. Existujú však rôzne formy pomoci alebo daňových bonusov, alebo je možné dieťa dať do jaslí. Domnieval sa, že náklady na deti by boli vo Francúzsku nižšie. Otec maloletých detí predložil potvrdenie o zvolenom bydlisku Centre Intercomunal d Action sociale, 5 Place du Bureal Central BP 800 29, Niederbronn Les Bains, France od 21.11.2019 do 20.11.2020. Podľa potvrdenia zo dňa 07.11.2019 bola otcovi maloletých detí obnovená žiadosť o ubytovanie v sociálnom byte, podaná na príslušnom krajskom úrade. Otec predložil prehľad príjmov a výdavkov: za mesiac október 2018 mal príjem 1 180,80 eur, celkové výdavky na ubytovanie, elektrinu, internet, telefón, poistenie domácnosti a automobilu a vzájomné poistenie ako aj za pobytovú taxu, vedenie účtu v banke spolu vo výške 976,19 eur, okrem toho platil úver 64,80 eur a 20,- eur, jeho výdavky celkovo predstavovali 1 060,90 eur. Za mesiac november 2018 mal príjem 996,51 eur, výdavky na fixné poplatky 973,97 eur, spolu s úvermi mal výdavky 1 068,77 eur. Za december 2018 mal príjem 1 254,90 eur, fixné poplatky a výdavky 1 778,15 eur, úvery 104,80 eur, celkové náklady a výdavky 1 882,95 eur, v tomto mesiaci uhradil za kúrenie čiastku 750,06 eur. Za január 2019 mal otec príjem 1 296,73 eur, fixné poplatky a výdavky spolu s úhrR.i úverov mal 1 176,37 eur, za február 2019 mal otec príjem 1 296,73 eur, výdavky 1 012,12 eur, za marec 2019 mal príjem 1 171,24 eur, výdavky 1 497,11 eur, ktoré boli opätovne navýšené o platbu za kúrenie 240,47 eur. Za apríl 2019 mal príjem 1 296,73 eur, fixné výdavky a náklady spolu s úhradami úveru 1 536,25 eur, v čom sú zahrnuté náklady súvisiace s návštevou v Rajke v tomto mesiaci - náklady na benzín 244,59 eur a platba bankomatovou kartou 548,49 eur. Za máj 2019 mal otec príjem 1 254,90 eur, výdavky 793,62 eur, za jún 2019 mal príjem 1 296,73 eur, fixné výdavky a náklady 573,93 eur, za júl 2019 mal príjem 1 254,90 eur, výdavky a náklady 933,16 eur, za august 2019 mal príjem 1 305,41 eur, výdavky 1 380,- eur navýšené o náklady na benzín - cesta do Rajky 153,50 eur a platba bankomatovou kartou 503,06 eur. Za september 2019 mal otec príjem 1 305,41 eur, výdavky 1 605,33 eur navýšené o platbu bankomatovou kartou vo výške 369,94 eur a pohonné hmoty 383,90 eur. Za október 2019 mal otec príjem 1 263,30 eur, výdavky 1 445,47 eur, v čom sú opätovne uvedené platby bankomatovou kartou 286,33 eur a za benzín 236,98 eur. Podľa francúzskej internetovej stránky je pri striedavej starostlivosti a príjme rodiča 1 263,- eur celková výška výživného na dve deti 110 eur. Podľa potvrdenia o vyplatených dávkach úradom práce boli otcovi vyplatené dávky: 9/18 suma 1 220,16 eur, 10/18 suma 1 180,80 eur, 11/18 sumy 118,80 eur a 878,43 eur, 12/18 suma 1 254,90 eur, 1/19 suma 1 296,73 eur, 2/19 suma 1 296,73 eur, 3/19 suma 1 171,24 eur, 4/19 suma 1 296,73 eur, 5/19 suma 1 254,9 eur, 6/19 suma 1 296,73 eur, 7/19 suma 1 254,9 eur, 8/19 suma 1 305,41 eur, 9/19 suma 1 305,41 eur, 10/19 suma 1 263,3 eur. Podľa potvrdenky o nájomnom platil otec nájomné za tretí štvrťrok v roku 2018 vo výške 1 350,- eur, za štvrtý štvrťrok takú istú sumu, tak isto za prvý štvrťrok roku 2019 a za apríl 2019 sumu 450,- eur. Podľa predložených faktúr otec platí mesačne za úložný box, kde má uskladnený nábytok sumu 75,- eur mesačne od 01.04.2019 do 30.11.2019. Tiež boli predložené platby bankomatovou kartou od 29.4.2019 do 16.09.2019. Podľa faktúry zaplatil v septembri 2019 otec úhradu izby za deň 15.09.2019 v sume 49 eur. V mesiaci október 2019 zaplatil nájomné v

hoteli 300,- eur (hotel v Obenstenbachu, Vindstein). Podľa ďalších predložených faktúr otec platil za dodávku vody mesačne v roku 2018 sumu 6,- eur, za rok 2019 sumu 22,- eur. Tiež predložil potvrdenie o tankovaní pohonných hmôt v meste Croix de Vie zo dňa 17.12.2018 a zo dňa 23.03.2019. Podľa predložených faktúr platil otec v mesiacoch november 2018 a apríl 2019 faktúru za elektrinu 120,84 eur a bol mu vrátený preplatok 46,69 eur. Podľa faktúr zo dňa 02.11.2018 až 02.03.2019 otec platí mesačne za predplatené paušály (internet) 40,- eur mesačne. Za používanie mobilného telefónu otec zaplatil za mesiace 6/19 sumu 22,93 eur, 5/19 sumu 19,99 eur, 4/19 sumu 21,68 eur, 3/19 sumu 20,31 eur, 2/19 sumu 18,46 eur, 1/19 sumu 17,62 eur, 12/18 sumu 25,75 eur, 11/18 sumu 22,45 eur. Podľa potvrdenia z banky otec uhrádza ročne za vozidlo Renault Twingo 282,77 eur, za 3-izbový byt na adrese L Aiguillon Sur Vie 195,27 eur, za poistenie 28,63 eur, príspevok solidarity s obeťami terorizmu 11,80 eur, náklady spojené s lehotami splatnosti 9,66 eur, čo predstavuje od 01.04.2018 do 31.03.2019 sumu 528,13 eur. Podľa potvrdenia banky ďalej za rok 2019 otec uhradil poplatok za vozidlo Renault Twingo 287,93 eur a za vozidlo Citroen C4 392,68 eur, za bývanie na vyššie uvedenej adrese 187,69 eur, za poistenie 29,14 eur, príspevok solidarity s obeťami terorizmu 11,80 eur, náklady spojené s lehotami splatnosti 9,17 eur spolu za celý rok 918,41 eur. Otec platí poistné v poisťovni vzájomného poistenia ročne 468,64 eur za rok 2018 a 656,37 eur za rok 2019. Podľa potvrdenia o zrealizovaných zrážkach na pobytovú taxu za rok 2019 boli určené zrážky z účtu otca vo výške 31,- eur mesačne. Otec platí poplatky za odpad, za druhý polrok 2018 sumu 86,3 eur, za prvý polrok 2018 sumu 84,9 eur. Podľa potvrdenia z 15.02.2020 otec predčasne splatil zmluvu o pôžičke uzavretú s poisťovacou spoločnosťou vo výške 591,15 eur dňa 20.05.2018. Tiež predložil prehľad výdavkov za apríl 2019 a august 2019 o vykonaných nákupoch a úhradách cestovného a ubytovania, za apríl 2019 vo výške 845,14 eur a za august 2019 vo výške 656,56 eur, čo podložil potvrdeniami o platbe kartou. Otec predložil prehľad platieb výživného na obe deti. Od podania návrhu otec platil mesačne sumy 200,- eur na účet matky s výnimkou mesiaca máj 2020, kedy úhradu neuskutočnil. Na pojednávaní otec predložil súdu potvrdenie zo strediska zamestnanosti, z ktorého vyplýva, že otec od 01.09.2019 až do 04.08.2020 obdržal sumu 13 249,83 eur, čo je v priemere na mesiac suma 1 004,- eur. Matka uviedla, že celé tehotenstvo s L.ou prežila na Slovensku. Keď sa narodila, otec maloletej si sám stanovil výživné, nemohla do toho zasiahnuť, tak to akceptovala. Stanovil si to podľa striedavej starostlivosti na sumu 150,- eur. Prestal pracovať v 12/2016 resp. mu bol ukončený pracovný pomer, nie je to tak, že by on prestal pracovať. Naďalej platil 150,- eur. Keď sa narodil R., tak platil 300,- eur na dve deti. Maloletý R. mal zdravotné problémy, stratil jeden semenník. Musel byť operovaný. Otec si v 6/2018 svojvoľne znížil výživné. Na žiadne výzvy, že je to nedostačujúce, nereagoval. Raz jej dôrazne povedal, že peniaze bude mať, keď bude žiť vo Francúzsku. Odôvodnil to tým, že v 6/2018 nevycestovali do Francúzska a on sem musí stále chodiť. Predal byt, ktorý mal pri Paríži a snažil sa stabilizovať bytovú situáciu vo Francúzsku. Po predaji bytu išla celá situácia do stratena. Dozvedela sa to, až keď si našiel nové bývanie. Postavil ju pred hotovú vec, že tam budú bývať, nevedela nič o regióne, kde sa bývanie nachádzalo. Pokiaľ ide o jeho dlhodobú nezamestnanosť, rozumie, že si nemohol hľadať prácu v Paríži v roku 2017, keď odtiaľ mal odísť, ale to, že jeho nezamestnanosť trvá do dnešných dní, poškodzuje ju aj deti. Myslí si, že otec, ktorý môže pracovať, by nemal svoje deti poškodzovať tým, že nepracuje. Deti nemôžu trpieť tým, že ich otec sa nezamestná, pričom výška výživného je adekvátna na francúzske pomery a plat, ktorý poberal otec. Otec detí jej vyčítal, že využila možnosť zostať 3 roky na rodičovskej dovolenke. Už 5 rokov sa stará o dve deti. Vyčíta jej to otec, ktorý nepracuje. Od roku 2018 už môže byť zamestnaný. Dom prenajal v regióne, kde je málo práce, buď sezónna práca alebo v agrárnom sektore. To pre nich dvoch neprichádza do úvahy. Dom bol malý, bolo tam drahé kúrenie a v okolí sa nedala nájsť práca. Keď opustil tento nájom, nebola možnosť za ním ísť. Do dnešných dní nemá žiadnu nehnuteľnosť. Frekvenciu návštev od narodenia L. si určoval on, ona sa tomu prispôsobila. Situácia matky je komplikovaná, má dosť problémov na Slovensku na úradoch, lebo deti sú Francúzi. Aj iné peniaze, na ktoré mala nárok, jej chodili neskôr alebo vôbec. Toto všetko sťažovalo tok financií, ktorý je potrebný na chod domácnosti a výchovu detí. Na popud otca sa uchádzala o štipendium do francúzskej škôlky, ktorá je na Slovensku v Bratislave, pre obidve deti. Majetok rodičov hnuteľný aj nehnuteľný, bol posudzovaný na francúzskom konzuláte v Bratislave. Konzulát sa vyjadril, že pokiaľ budú musieť posudzovať otcov majetok, že ho spoja s matkiným a budú ich chápať ako rodinu, tak vzhľadom na majetok štipendium nedostanú. Nakoniec dostali štipendium na rok 2020/2021. Nebrali do úvahy jeho majetok, preto ho o tom neinformovali. Chce, aby deti hovorili po francúzsky. Podľa prehľadu nákladov matka mesačne vynakladá na bývanie: na správu 40,- eur, na elektriku 20,- eur, na vodu 15,- eur, na plyn 50,- eur, na hypotéku 309,59 eur, na benzín 100,- eur, na škôlku 250,- eur a stravu 70,- eur mesačne, na stravu na deti 300,- eur mesačne, na drogériu a kozmetiku 60,- eur mesačne, na lieky 100,- eur a na ošatenie 100,- eur mesačne. Otec uviedol, že chcel, aby boli rodina, preto aj mal deti. Od roku 2006 má práce na dočasnú zmluvu, vždy mu našli prácu na určitý čas. To isté sa týkalo aj

poslednej práce, ktorú vykonával do roku 2016. Myslel, že to tak bude až do dôchodku. V roku 2017 podpísal zmluvu o predaji bytu - zmluvu o budúcej zmluve. Pokiaľ ide o dom, vzdal sa toho bývania. Vo Francúzsku je všetko pokryté pokiaľ ide o narodenie, je tam celý systém sociálnej pomoci, platia tam veľa daní. Aj najbohatšie vrstvy majú nárok na pomoc. Pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, je poistený v zdravotnej poisťovni, ktorá by pokryla všetky náklady. Platí 60,- eur mesačne na túto poisťovňu. Boli by tým pokryté výdavky na zdravotnú starostlivosť a výdavky na deti. Keď sa narodil R., posielal na deti 300,- eur. Keď pracoval cez organizáciu, ktorá mu sprostredkovala prácu, dostával vždy rôzne zmluvy na dobu určitú a dostával rôzne platy, v poslednej práci dostával v priemere 2 000,- eur mesačne. Tie rôzne zmluvy na dobu určitú môžu byť platené v rôznej výške, ale musia byť minimálne 1 250,- eur v čistom, čo je minimálna mzda vo Francúzsku. Väčšinou nemohol takéto ponuky akceptovať, lebo by nemohol (v tom čase) platiť úver za byt - 360,- eur vrátane všetkých nákladov. Zostalo tam vtedy cca 15 000,- eur na doplatenie. Normálne by dlh splatil v roku 2021. Byt predal za asi 150 000,- eur. Sumu 8 000,- eur ho stáli náklady za sprostredkovanie predaja a 15 000,- eur musel splatiť úver. Úver je splatený a byt už nemá. Odkedy predal byt, tak si prenajal bývanie. Zostalo mu 130 000,- eur, z toho platil prenájom, kúpil si 2 autá, jedno bolo pre O.u, keď príde. Jeho otec navrhol, že auto bude u neho v záhrade asi 150 km od Paríža. Je to jeho staré auto Renault Twingo, ktoré sa snažil predať. Kúpil si nové auto za 20 000,- eur. Išiel do domu, kde platil 400,- eur nájom, platil výživné O., čakal na to, že príde. Zo sumy 130 000,- eur, ktoré získal z predaja bytu, zostalo asi 90 000,- eur. Tieto peniaze má na svojom účte. Odkedy si prenajal dom, tak naďalej platil matke maloletých detí, aj keď už nemal ten istý príjem ako predtým, pretože ona mu povedala, že príde, preto jej posielal 300,- eur. Keď mu povedala, že nepríde, začal jej posielať 200,- eur. Vo Francúzsku platí na stravu 400,- eur. Otec žije s najzákladnejšími výdavkami a suma, ktorú získal z predaja bytu, mu slúži ako rezerva aj do budúcnosti a ako aj povedal, to slúži pre deti do budúcnosti, keď budú chcieť študovať a zabezpečiť si život. Za adekvátnu považoval sumu výživného 100,- eur na dieťa. Otec teraz býva v parížskom regióne. Agentúry mu ponúkajú pravidelné rôzne práce, ktoré sú platené cca 1 700,- eur mesačne. Teraz má príjem 520,- eur mesačne z fondu solidarity. Trvalé bydlisko má v Alsasku, môže tam bývať za 300,- eur mesačne v hoteli. Keďže mal veľa ponúk v Paríži, rozhodol sa prenajať si byt v Paríži za 750,- eur na jeden mesiac, aby si mohol nájsť prácu. Bol na dvoch pracovných pohovoroch, mal mať aj tretí pohovor na zmluvu na dobu neurčitú, ale ten tretí pohovor bol zrušený, lebo vypukla pandémia a tak to tam zavreli. Mohol poberať 1 700,- eur mesačne v čistom. Hľadá si prácu. Bude dostávať príspevok solidarity. Teraz dobrovoľne spí vo svojom aute, potom má problém, aby si nabil mobil. Kamarát mu požičal svoj byt, keď je preč, môže tam u neho bývať. Mohol by ísť bývať do hotela, keď má peniaze, ale tie peniaze sú jeho detí, on spí v aute. Dvakrát bol prepustený z ekonomických dôvodov, mal 3 zmluvy na dobu neurčitú a od roku 2004 sa začal vzdelávať, bol vyškolený, získal diplom v roku 2006, vždy pracoval, ale nemohol nikdy prijať prácu, ktorá bola nízko platená, pretože mal veľké náklady. Nemohol zobrať prácu za 1 200,- eur, mal úver. Teraz má ponuky zo strany sprostredkovateľskej firmy - medzinárodnej spoločnosti. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 3, čl. 15 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch, čl. 3 Rozhodnutia Rady z 30. novembra 2009 o uzavretí Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, kapitoly I, čl. 1, čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, kapitoly II., kapitoly III. Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (uzavretého 19. októbra 1996) čl. 15, § 24 ods. 1, § 25 ods. 2, § 38 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že matka býva s maloletými deťmi bez partnera v rekreačnej chate v Kostolnej X. č. XXX, okres P., ktorá je v osobnom vlastníctve jej rodičov. Zo začiatku, keď sa narodila dcéra L., matka bývala s otcom maloletých detí v Maďarsku - Rajka U. R. H. XX/XX, kde je vlastníčkou bytu. Otec sa však po troch mesiacoch od narodenia dcéry odsťahoval do Francúzska, kde doposiaľ žije a pracuje. Na návštevu detí chodí nepravidelne, naposledy v mesiaci august 2019. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na deti vo výške spolu 317.- eur, ktoré jej zasiela francúzsky sociálny úrad. Náklady na bývanie matky s deťmi hradí otec matky. Otec detí prispieva na každé dieťa po 100,- eur mesačne, spolu 200,- eur, neprispel ničím v mesiaci máj 2020. Sumu, ktorú posielal na deti, znížil z 300,- eur na 200,- eur, keď mu matka detí povedala, že v roku 2018 za ním nepricestuje. Maloleté deti majú podľa vyjadrenia matky dobrý zdravotný stav, prekonávajú bežné detské ochorenia. S maloletými deťmi má matka pozitívne citové väzby. Otec počas návštev v apríli a auguste 2019 v Rajke vykonal nákupy do domácnosti - potravín a iných potrieb detí. Matka potvrdila, že potreby a oprávnené požiadavky na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby a zdravotnú starostlivosť detí sú 810,- eur na obe deti mesačne. O vynakladaní výdavkov v súvislosti so stravou, oblečením, dochádzkou

maloletých do škôlky a ich zdravotným stavom súd nemal pochybnosti. Medzi rodičmi tiež nebolo sporné, že maloleté deti navštevujú voľnočasové aktivity, tanečný krúžok, kurz plávania. Na škôlku matka detí vynakladá 250,- eur a stravu 70,- eur mesačne, na stravu na deti 300,- eur mesačne, na drogériu a kozmetiku 60,- eur mesačne, na lieky 100,- eur a na ošatenie 100,- eur mesačne. Otec maloletých detí je nezamestnaný, pričom ako uviedol vo vyjadrení zo dňa 04.12.2019 odmietol prácu na dobu určitú - 18 mesiacov, kde mohol dosahovať príjem 1 150,- eur mesačne. Podľa listín, ktoré predložil, má aktuálny priemerný príjem 1 000,- eur mesačne. Podľa vlastného vyjadrenia býval v nájme, kde platil nájom 450,- eur mesačne, momentálne býva u priateľa a prespáva aj v aute, pretože ako uviedol, nevie ako sa má zariadiť. Úver, ktorý mal na byt, je splatený. Po predaji bytu v roku 2017 mu ostalo 130 000,- eur, z toho platil prenájom, kúpil si 2 autá, jedno bolo pre matku maloletých, keď príde. On si kúpil nové auto za 20 000,- eur. Z predaja bytu mu momentálne ostalo 90 000,- eur. Tieto peniaze má na svojom účte. Na základe týchto skutočností, najmä majetkových pomerov a úspor otca súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca maloletých detí prispievať na výživu maloletej L.e R. sumou 250,- eur a na výživu maloletého R. sumou 200,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, teda i za mesiac august 2018. Otec detí by mal prijať i prácu na dobu určitú, pokiaľ takú možnosť má, pretože plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je jeho zákonná povinnosť aj podľa zákonov Francúzskej republiky. Okrem toho matka sa o deti aj osobne stará, na čo súd prihliadal v zmysle ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Súd zároveň s prihliadnutím na platby otca určil zročné výživné vo výške 3 450,- eur na maloletú L. R. a 2 400,- eur na maloletého R., ktoré otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 50,- eur na každé dieťa spolu s bežným výživným. Pokiaľ ide o stretávanie sa otca s maloletými deťmi, rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, ktorá bola v záujme maloletých detí, preto ju súd schválil. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa .

2. Proti výrokom III., IV. a V. rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho advokáta v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že by mu bolo určené výživné po 100,- eur na každé maloleté dieťa a keďže túto sumu uhrádzal aj v minulosti, nebude dôvod hradiť zročné výživné. Uviedol, že sa od narodenia detí podieľal na ich výžive, a to vecným a aj peňažným plnením. Mal záujem, aby s matkou detí a deťmi trvalo žili vo Francúzsku. Matka s presťahovaním do Francúzska súhlasila. Otec preto predal byt, po predaji bytu vyplatil zvyšok hypotéky a zvyšné peniaze chcel použiť na kúpu spoločne vybranej nehnuteľnosti. Matka však zmenila názor a do Francúzska odmietla vycestovať. Tým, že sa matka rozhodla žiť na Slovensku, otec mal problém prijať zamestnanie na dlhší čas, nakoľko chcel navštevovať matku aj deti, čo by nebolo možné v prípade štandardného pracovného pomeru. Následne uzatváral pracovné pomery na určitý čas, aby po ukončení pracovného pomeru mohol navštevovať matku a deti. Otec sa rozhodol neminúť peniaze, ktoré mu zostali z predaja bytu pre seba, ale vnímal ich ako jedinú možnú investíciu do budúceho spoločného bývania, prípadne na štúdium detí v budúcnosti, alebo rezervu pre seba v prípade najvyššej núdze. Otec žije v neobyčajne skromných pomeroch, často prespáva v aute a využíva pohostinnosť svojich priateľov a známych. Otec optimalizuje svoje výdavky na úplné minimum. Jeho príjem je približne 1 000,- eur mesačne. Na stravu minie približne 400,- eur, deťom platil po 100,- eur. Súdom určené výživné je pre neho likvidačné. Úspory, ktoré má, majú slúžiť ako zábezpeka do budúcnosti. Matka žije vo vlastnom byte, otec nemá žiaden byt, nakoľko ho predal, veriac, že bude žiť s matkou svojich detí a s deťmi samotnými. Otec je toho názoru, že súd mal prihliadať na jeho aktuálne mesačné príjmy a na jeho životnú úroveň. Súd však prihliadal v prvom rade iba na úspory, ktoré však neslúžia na uspokojovanie jeho životnej úrovne. Jeho úspory nerastú, práve naopak, systematicky klesajú a pri povinnosti hradiť stanovené výživné budú klesať oveľa výraznejšie a je reálna hrozba, že otec sa dostane ešte do väčšej hmotnej núdze, než doposiaľ. Pri takto stanovenom výživnom sú výrazne obmedzené možnosti otca nájsť si stabilné ubytovanie, čo má následne vplyv na možnosť nájsť si stabilné zamestnanie. Minimálna mzda vo Francúzsku je 1 219,- eur, otec nedosahuje ani tento príjem, no výdavky na bežný život sú vo Francúzsku výrazne vyššie, než na Slovensku. Otec má blízko dôchodkového veku, kedy je čoraz ťažšie nájsť si prácu. Dňa 17.09.2020 uzatvoril pracovnú zmluvu na dobu určitú do 16.12.2020, no 06.10.2020 bola na návrh zamestnávateľa uzatvorená dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorý tak končí dňa 23.10.2020.

3. Po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania reagoval na rozsudok aj samotný otec maloletých detí vyjadrením zo dňa 13.11.2020. Uviedol, že určený čas stretávania sa otca s deťmi vo Francúzsku počas letných prázdnin a Veľkej noci je príliš krátky a bolo by potrebné stanoviť minimálne 3 týždne v L. a 2 týždne počas Veľkej noci. Právo návštev v Rajke počas víkendov je kvôli doprave v praxi skoro nemožné. Neodmietol prácu na dobu určitú na 18 mesiacov so mzdou 1 150,- eur mesačne,

napísal „nechcel som“ v zmysle, že by pravdepodobne neakceptoval ten post, lebo to bolo len na 18 mesiacov. Neponúkli mu prácu na 18 mesiacov. Keď sa L. narodila, nežil v Rajke, pracoval v Paríži v BNP Paribas. Tri mesiace po tom stále pracoval v Paríži. Od 1. januára 2020 až do 3. októbra 2020 bola výška francúzskeho rodičovského príspevku 718,54 eur mesačne, no matka túto sumu nespomenula. Namietal, že predvolanie na pojednávanie dňa 26.08.2020 mu prišlo až 28.08.2020 a sudkyňa ho individuálne nevypočula. Namietal tiež, že sumu 200,- eur zaplatil aj v máji 2020. Tiež poprel, že by kúpil dve autá. Kúpil jedno veľké rodinné auto a staré auto Twingo je v záhrade jeho otca, momentálne pokazené. Otec maloletých detí aktuálne spláca úver za nové auto. prácu neodmietol, je to len zámienka pre zdôvodnenie podania matky maloletých. Poprel, že by býval u kamaráta, spáva hlavne vo svojom aute. Podľa otca konanie nebolo spravodlivé, všetky práva boli uznané matke a jemu bolo prisúdené platenie veľmi vysokého výživného vzhľadom na jeho príjmy bez toho, aby sa nastolilo jeho právo vídať deti v primeranej frekvencii. Otec žiadal, aby výživné zostalo vo výške 200,- eur, a aby nemusel doplatiť dlžné výživné z dôvodu, že do októbra 2019 nebol informovaný o začatí súdneho konania. Otec tiež žiadal, aby ho deti mohli navštevovať vo Francúzsku počas dlhšieho obdobia, minimálne počas 5 týždňov.

4. Matka maloletých detí k odvolaniu otca uviedla, že otec maloletých detí nikdy nevytvoril ani len základné podmienky na to, aby mohli spolu žiť. V čase, keď ho matka maloletých spoznala až do roku 2018 žil v Paríži, v tzv. ateliéri, čo predstavovalo garsónku o výmere 25 m2, ktorá bola vybavená len minimálne a nebola vhodná ani pre život dvoch dospelých ľudí a už vôbec nie na to, aby tam žilo malé dieťa. Matka nebola s otcom dohodnutá, že predá byt. Podľa nej byt bol nútený predať z dôvodu, že bol dlhodobo nezamestnaný, nemal dostatočný príjem na splácanie úveru a hlavne na správcovské poplatky, ktoré boli pomerne vysoké a obával sa problémov, ktoré by mohli vyústiť do exekúcie. Matka nikdy jednoznačne nesúhlasila s presťahovaním do Francúzska, ale iba za určitých podmienok, a to že by bývali a žili na primeranej úrovni, a že otec bude riadne zamestnaný a matka bude mať aj s deťmi také sociálne istoty, aké má na Slovensku. Otec maloletých detí nebol schopný nič z toho splniť. Otcovi nič nebránilo a nebráni, aby sa riadne zamestnal, prenajal si primeraný podnájom a nie sa doslova flákal po celom Francúzsku, prespával v aute v rôznych kempingoch a využíval kamarátov. Otcovi nič nebráni v tom, aby sa riadne zamestnal a potom by jeho príjem bol minimálne 2 000,- eur mesačne. O tom, aký má otec záujem sa riadne zamestnať, svedčí aj tá skutočnosť, že potom, ako začal žiť v regióne Vandee, sa prihlásil na úrade práce, kde si ako podmienku dal, že je ochotný prijať len zamestnanie, kde bude mať pracovný pomer na dobu neurčitú. Kto pozná pomery vo Francúzsku, vie, že takéto zamestnanie, ktoré poskytuje úrad práce, sa neposkytuje na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, ale vždy len na dobu určitú. Týmto spôsobom dal otec najavo, že nemá záujem o žiadnu prácu, čo mu bolo aj vytknuté a na čo sa urazil. Súd správne dospel k záveru, že vek a zdravotný stav otca mu nebránia v tom, aby sa riadne zamestnal a nezneužíval roky podporu v nezamestnanosti. Po narodení maloletej L.e začal otec bez toho, aby to s matkou konzultoval, poukazovať výživné 150,- eur a po narodení maloletého R.a posielal 300,- eur, t. j. 150,- eur na každé dieťa. Pokiaľ chcela matka viac, odmietol to s tým, že vo Francúzsku by určili takéto výživné. Po prečítaní jeho vyjadrenia matka pochopila, že klamal, a že výživné vo Francúzsku by platil podstatne vyššie, pretože sa preriekol a uviedol, že sa malo jednať o výživné pri striedavej starostlivosti. Nepochopiteľné bolo, keď v júni 2018 svojvoľne znížil výživné z 300,- eur na 200,- eur, a to v čase, keď matka bola s maloletým Adamom v nemocnici, kde absolvoval vážnu operáciu a matka v tom čase poberala len rodičovský príspevok a prídavky vo výške 317,- eur. Súd pri určovaní výšky výživného správne vychádzal zo skutočnosti, aké sú zárobkové možnosti otca pokiaľ by sa riadne zamestnal a mal pravidelný mesačný príjem. Matka nechápe odvolanie otca, keď začiatkom októbra 2020 jej zaslal na účet 5 850,- eur, čo predstavuje zročné výživné od podania návrhu až do vyhlásenia rozsudku, čím v podstate akceptoval napadnutý rozsudok a aj výšku výživného. Matka navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. Otec v replike k vyjadreniu matky uviedol, že z vyjadrenia kolízneho opatrovníka je zrejmé, že za spravodlivé a adekvátne výživné by bolo možné považovať sumu 150,- eur na každé dieťa. Výživné je teraz stanovené vo výške, ako keby otec zarábal mesačne minimálne 2 000,- eur - 2 500,- eur v čistom. Takto stanovené výživné nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. K predaju bytu uviedol, že tak konal v záujme rodiny, robí všetko pre to, aby mohli prísť do Francúzska. Matka mu odopiera styk s deťmi a podľa neho matke sa podarilo ovplyvniť súd, pretože situácia je pre neho a deti nevyvážená. Matka má premrštené výdavky, ktoré nezodpovedajú ich rozpočtu. Deti sú stále zapísané vo francúzskom systéme a poberajú francúzske rodinné prídavky. Matka dostáva 132,- eur mesačne.

6. Matka maloletých detí v duplike k replike otca a v reakcii na jeho vyjadrenie zo dňa 13.11.2020 uviedla, že tvrdenie, že na výživu detí postačuje 200,- eur mesačne, znamená, že otec je odtrhnutý od reality alebo mu vôbec nezáleží na deťoch. Matka od mája 2018 do novembra 2018 nedostávala žiaden rodinný príspevok, ani rodinné prídavky, pretože Okresný úrad v Prievidzi tvrdil, že na to je povinná francúzska strana, ktorá jej však dlhodobo odmietala vyplácať akékoľvek dávky. Od začiatku roku 2019 až do mája 2020 matka dostávala rodičovský príspevok a prídavky v celkovej výške 317,- eur. Potom, ako otec odišiel z regiónu Vandee a zdržiaval sa v Alsasku, prebralo celú záležitosť sociálne oddelenie v Alsasku, v júni 2020 zmenili názor a za mesiace jún - september vyplácali matke rodinné prídavky, rodičovský príspevok a príspevok na vzdelávanie dieťaťa v sume 718,54 eur. Matka znovu poukázala na nevôľu otca pracovať, na primeranosť určeného výživného a na to, že je schopný pracovať.

7. Vo vyjadrení zo dňa 08.09.2021 matka uviedla, že na maloletú L.u poberala na Slovensku všetky príspevky, teda materskú, rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Po narodení syna Adama jej však bolo úradom práce, sociálnych vecí a rodiny povedané, že v rámci dohôd medzi štátmi Európskej únie si má všetky tieto dávky uplatňovať vo Francúzsku. Boli jej dokonca pozastavené aj rodinné prídavky na maloletú L.u, ktoré dovtedy dostávala. Úrad práce zaslal žiadosť na vyplácanie všetkých sociálnych dávok francúzskej strane, a to v apríli 2018. Francúzska strana sa vyjadrila až v októbri 2018, pričom za tento čas matka nedostávala žiadne finančné prostriedky na maloleté deti. Francúzska strana jej uznala nárok od augusta 2018 a jednalo sa o rodinné prídavky v celkovej výške 317,- eur. V roku 2020 zistili, že rodinné prídavky a rodičovský príspevok boli zle vypočítané a od júna 2020 jej začali vyplácať 718,54 eur až do septembra 2020 vrátane a od 01.10.2020 jej prestali vyplácať akékoľvek dávky z francúzskej strany a rodinné prídavky jej nevypláca ani slovenská strana. Suma 1 600,- eur, ktorá jej bola vyplatená, súvisí s tým, že za obdobie od októbra 2017 do októbra 2018 jej neboli vyplácané žiadne sociálne dávky z francúzskej strany. Vzhľadom na to, že otec maloletých detí bol dlhodobo nezamestnaný (viac ako 3 roky), sa musel zamestnať, pretože už prestal dostávať od štátu akúkoľvek podporu v nezamestnanosti. Matka detí vie, že bol zamestnaný od októbra 2020 do mája 2021, potom znovu prestal pracovať a znovu sa zamestnal koncom augusta a pracuje dodnes. Na otázky matky, kde pracuje, neodpovedá. Pokiaľ je zamestnaný, jeho príjem je minimálne okolo 2 000,- eur mesačne. Matka je nezamestnaná, pretože jej zamestnávateľ IBM Slovakia s ňou ukončil pracovný pomer k 31.12.2020. Otec maloletých detí posiela iba 200,- eur na obe deti. Pokiaľ ide o stretávanie sa otca s maloletými deťmi, otec nie je schopný zaistiť stretávanie vo Francúzsku, pretože nemá trvalé bývanie, prespáva po rôznych robotníckych ubytovniach, v letnom období v osobnom motorovom vozidle, takže nemá základné podmienky na styk s maloletými deťmi.

8. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca, uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení z pojednávania a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Na tomto vyjadrení zotrval aj v replike k vyjadreniu matky, ako aj v duplike k replike otca a v ďalšom vyjadrení k ďalším vyjadreniam rodičov.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV. v časti o určení výživného na maloleté deti za obdobie od 01.08.2018 do 31.05.2020 je potrebné zmeniť podľa a vo zvyšku týchto výrokov, t. j. v určení výživného na obe maloleté deti za obdobie od 01.06.2020 do budúcna a v závislých výrokoch V. o zročnom výživnom a VII. o náhrade trov konania potrebné podľa , zrušiť a podľa vrátiť vec v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:

10. Otec podal v zákonnej lehote odvolanie iba voči výrokom III., IV. a V. rozsudku súdu prvej inštancie, teda čo do výrokov o určení výživného a do výroku o zročnom výživnom. V ostatných výrokoch I., II. a VI. rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním v zákonnej lehote napadnutý nebol, v týchto častiach nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho v tejto časti nepreskúmaval.

11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v časti o určení výživného na tom právnom závere, že je v možnostiach a schopnostiach otca maloletých detí prispievať na výživu maloletej L.e R. sumou 250,- eur a na výživu maloletého R. sumou 200,- eur mesačne, vychádzajúc z nákladov na odôvodnené potreby oboch detí spolu v sume 810,- eur mesačne, pri príjme matky vo výške 317,- eur spočívajúceho v rodičovskom príspevku a prídavkov na deti a pri príjme otca spočívajúceho v dávkach v sume približne 1 000,- eur mesačne, avšak aj z jeho úspor 90 000,- eur, ktorá suma mu zostala po predaji bytu a tiež

zo záveru, že otec detí by mal prijať i prácu na dobu určitú, pokiaľ takú možnosť má, pretože plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je jeho zákonná povinnosť.

12. Podstata odvolacích argumentov otca bola sústredená na tvrdenia o tom, že určené výživné je neprimerane vysoké, nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam a je pre neho likvidačné. Za primerané považoval výživné vo výške 100,- eur na každé dieťa. Namietal tiež procesný postup súdu v súvislosti s jeho predvolaním na pojednávanie a to, že nebol individuálne vypočutý.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Zákon o rodine zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Určenie vyživovacej povinnosti je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné. Súd v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom (vrátane určenia výživného) postupuje v zmysle , a v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci a je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

19. Po preskúmaní danej veci mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v rozhodnutí o určení výživného na maloleté deti dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, tieto následne nesprávne právne posúdil a pokiaľ ide o určenie výživného za obdobie od 01.06.2020 do budúcna zároveň nedostatočne zistil skutočný stav veci tak, ako mu to ukladajú ust. a . Pre určenie výživného od 01.06.2020 do budúcna súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom zároveň znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, avšak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

20. Výrokom III. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú L.u R. v sume 250,- eur mesačne a výrokom IV. na maloletého R. v sume 200,- eur mesačne, a to na oboch s účinnosťou od 01.08.2018. Otec maloletých detí prispieval na obe deti od ich narodenia najskôr sumou 150,- eur mesačne na každé dieťa a neskôr 100,- eur mesačne na každé dieťa, avšak od 01.08.2018 iba sumou 100,- eur na každé dieťa. Výživné, ktorým otec na deti od 01.08.2018 prispieval, však nezodpovedalo jeho možnostiam, schopnostiam a najmä odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam a schopnostiam matky maloletých detí a tomu, že táto sa takmer výlučne o deti stará. Z týchto dôvodov tak bolo potrebné, aby vyživovaciu povinnosť k deťom určil súd.

21. Súd pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal z toho, že o obe deti sa stará takmer výlučne ich matka, deti zatiaľ nie sú školopovinné, maloletá L.a R. navštevuje materskú školu, kde matka hradí spolu so stravou 320,- eur mesačne, pričom príjem matky tvoria len rodinné prídavky a rodičovský príspevok v sume 317,- eur mesačne, príjem otca predstavujú dávky priemerne v sume 1 000,- eur mesačne, no otec má aj úspory z predaja bytu v sume 90 000,- eur. Za obdobie od 01.08.2018 do 31.05.2020 boli takto zistené pomery rodičov správne.

22. Súd prvej inštancie však zároveň ustálil, že odôvodnené potreby maloletých detí predstavujú vo finančnom vyjadrení náklady na ich uspokojovanie vo výške 810,- eur mesačne a súd nemal o nich pochybnosti. Odvolací súd sa však s kvantifikáciou odôvodnených potrieb maloletých nestotožnil a považuje ich za neprimerane vysoké a matka maloletých detí by mala niektoré z potrieb detí prehodnotiť, pretože aj potreby detí, pokiaľ sú odkázané výživou na svojich rodičov, musia zodpovedať ich možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Pokiaľ len potreby detí viac ako dvojnásobne prevyšujú príjem matky, je takéto prehodnotenie úplne namieste. Za situácie, že matka vynakladá na škôlku maloletej L.e sumu 320,- eur mesačne vrátane stravy v škôlke, sú potom zvyšné výdavky vo výške 490,- eur zjavne nadhodnotené, a to tak pokiaľ ide o stravu, ako aj lieky a kozmetiku. Samozrejme, nie je nemožné a nepredstaviteľné, aby takéto, ba aj vyššie výdavky matke na deti vznikli, avšak vždy ich treba prispôsobiť možnostiam a schopnostiam rodičov a využiť lacnejšie alternatívy. Pri bežnej strave maloletých detí a za okolnosti, že maloletá L.a sa stravuje v škôlke, je nepredstaviteľné, aby len náklady na stravu tak malých detí dosahovali sumu 300,- eur mesačne. Napokon túto sumu matka uvádzala až v neskoršom štádiu konania a v čase, keď už mala maloletá L.a zabezpečené stravovanie škôlke v hodnote 70,- eur mesačne, pričom v čase podania návrhu matka deklarovala celkové výdavky na stravu detí vo výške 180,- eur a túto sumu možno považovať za odôvodnený výdavok na stravu detí až do 31.05.2020 (do tohto dňa z dôvodu, že výživné na ďalšie obdobie a skúmanie možností a schopností rodičov a potrieb detí bude ešte predmetom ďalšieho konania pred súdom prvej inštancie z dôvodu čiastočného zrušenia rozsudku v napadnutých výrokoch III. a IV.). Pokiaľ ide o výdavky na lieky, ktoré matka deklarovala v sume 100,- eur mesačne, považuje ich odvolací súd za nedôvodné za situácie, že deti sú zdravé, prekonávajú len bežné ochorenia a zdravotná starostlivosť maloletých detí je v podstatnej časti hradená zo zdravotného poistenia. Za odôvodnené v takom prípade možno považovať výdavky na vitamíny, výživové doplnky a doplatky za lieky v rozsahu nie väčšom ako 10,- eur mesačne na dieťa. Podľa názoru odvolacieho súdu tak racionálne výdavky na odôvodnené potreby maloletých detí nemôžu mesačne presiahnuť sumu vyššiu, ako 600,- eur, a aj to len pri zohľadnení vyššieho poplatku matky za škôlku maloletej L.e. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu mu je známe, že matkou deklarované výdavky na tak malé deti výrazne prevyšujú aj náklady na odôvodnené potreby jedného vysokoškoláka, ktorého potrebou je aj bývanie na internáte a nákup drahších školských pomôcok. Aj napriek rastu a vývoju maloletých detí sa ani týmto dôvodne nekupuje oblečenie v objeme 100,- eur mesačne a rovnako tak ani drogéria v objeme 60,- eur mesačne.

23. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ ide o matku maloletých detí, táto poberala do mája 2020 (vrátane) rodičovský príspevok a prídavky v sume 317,- eur. Je pravdou, že matka sa takmer výlučne o deti stará, no aj v tom prípade je povinná podieľať sa na výžive svojich deti aj finančne podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a v žiadnom prípade nemôže byť celá vyživovacia povinnosť prenesená na otca, hoc v tomto prípade je povinnosťou otca podieľať sa na výžive detí finančným príspevkom rozhodne výraznejšie, než zo strany matky. Otec je dlhodobo nezamestnaný a jeho príjem (do 31.05.2020) pozostáva predovšetkým z dávok, a to v priemere 1 000,- eur mesačne. Z vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna objektívna okolnosť, ktorá by bránila otcovi pracovať a pokiaľ otec tvrdil, že všetko vrátane hľadania si zamestnania prispôsoboval tomu, aby bol s matkou maloletých detí a s deťmi, tak súd mu pripomína, že jeho prvoradou povinnosťou je poskytnúť výživu svojim maloletým deťom a tomu podriadiť svoje priority tak pokiaľ ide o bývanie, svoje potreby, ako aj a najmä zamestnanie. Podľa vyjadrenia samotného otca, keď pracoval cez organizáciu, ktorá mu sprostredkovala prácu, dostával vždy rôzne zmluvy na dobu určitú a dostával rôzne platy a v poslednej práci dostával v priemere 2 000,- eur mesačne. Tiež z jeho vyjadrenia vyplynulo, že mu bola ponúkaná aj práca za mzdu 1 700,- eur mesačne, a to v parížskom regióne. Pokiaľ otec dlhší čas nepracuje, objektívne mu v práci nič nebráni a pracovať môže, nemožno na účely výživného vychádzať iba z dávok v nezamestnanosti (resp. obdobných dávok), ale v takom prípade je potrebné vychádzať z potencionality príjmu otca, t. j. z príjmu, ktorý je objektívne schopný dosiahnuť. Vzhľadom na ponuku práce pre otca a vyjadrenie samotného otca, podľa ktorého si prácu v parížskom

regióne vždy našiel, dospel odvolací súd k záveru, že otec je objektívne schopný zamestnať sa a dosiahnuť mesačný príjem na úrovni 1 700,- eur a z tohto príjmu potom treba vychádzať na účely určenia výživného pokiaľ otec nemá prácu dlhodobo a pracovné ponuky odmieta, resp. neprijíma z rôznych, no nie preukázateľne objektívnych dôvodov. Zhodnotiac majetkové pomery matky, jej možnosti, schopnosti a osobnú starostlivosť o deti, skutočne odôvodnené a nie nadhodnotené potreby detí, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, zodpovedá všetkým týmto faktorom za obdobie od 01.08.2018 do 31.05.2020 výživné v sume 220,- eur mesačne na maloletú L.u a 160,- eur mesačne na maloletého R.. Pri potenciálnom príjme otca na úrovni 1 700,- eur mesačne predstavuje celkové výživné 380,- eur viac ako 22 % z potenciálneho príjmu otca, čo sa môže síce matke javiť ako nízke a zároveň otcovi ako vysoké. Otec maloletých detí žije vo Francúzsku, kde sú životné náklady podstatne vyššie ako na Slovensku, otec veľmi podrobne preukazoval svoje výdavky a za obdobie rokov 2018 - 2019 preukázal len výdavky na nájom v sume 400,- eur až 450,- eur mesačne a ďalšie výdavky spojené s bývaním na vodu, elektrinu a poplatky za odpad. Na pojednávaní dňa 28.08.2020 dokonca deklaroval výdavky na nájomné v parížskom regióne v sume 750,- eur mesačne. Výdavky otca na bývanie spolu s výdavkami na stravu bez výdavkov na poistenie, telekomunikačné služby, obliekanie a drogériu nepochybne presiahnu sumu 900,- eur mesačne a v tej súvislosti by sa už odvolacím súdom určené výživné mohlo javiť ako neprimerane vysoké. Súd však pri určovaní výživného zohľadňuje komplexne celý rad faktorov a celkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pričom súd jednak vychádza nie zo skutočného, ale z potenciálneho príjmu otca a zároveň zobral do úvahy aj jeho celkové majetkové pomery. Je pravdou, že otec nevlastní nehnuteľný majetok a značnú časť sumy, ktorú získal z predaja bytu, spotreboval a súd sa stotožňuje aj s tým, že nie je možné spravodlivo od otca požadovať, aby ju celú minul na výživné za krátke obdobie a mal by mať potrebnú rezervu pre seba, ale aj a najmä pre svoje deti do budúcna, no na druhej strane je potrebné prihliadnuť aj na tento majetok otca, a to najmä v kontexte, že otec použil značnú časť sumy na kúpu nového auta a takýto výdavok nie je možné zohľadniť ako nevyhnutný a je v rozpore s tvrdeniami otca o určení sumy na bývanie, na potreby detí v budúcnosti, prípadne na rezervu pre neho samotného v prípade núdze.

24. Zhrnúc uvedené odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov III. a IV. o určení výživného, avšak len za obdobie od 01.08.2018 do 31.05.2020, keď len za toto obdobie mal z vykonaného dokazovania dostatočne zistený skutočný stav veci v takom rozsahu, že tento mohol byť dostatočným podkladom pre určenie konkrétneho výživného na každé maloleté dieťa. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že skutočne odôvodneným potrebám maloletých detí a možnostiam a schopnostiam rodičov zodpovedá výživné v nižšej sume, a to v sume 220,- eur na maloletú L.u R. a v sume 160,- eur na maloletého R..

25. Pokiaľ ide o výživné na obe maloleté na obdobie od 01.06.2020 odvolací súd v tejto časti výroky III. a IV. napadnutého rozsudku zrušil a rovnako tak zrušil na nich závislé výroky V. o zročnom výživnom a VII. o náhrade trov konania, a to v zmysle , a podľa vrátil vec v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom dňa 28.08.2020, kedy sa uskutočnilo aj pojednávanie, na ktorom účastníci poskytli súdu nové, avšak neúplné informácie, majúce význam pre výšku vyživovacej povinnosti, no súd sám z vlastnej iniciatívy dokazovanie ohľadne týchto informácii nevykonal, pričom tak bol povinný učiniť v zmysle .

27. Matka na pojednávaní uviedla, že peniaze, na ktoré mala z Francúzska nárok, jej chodili neskôr alebo vôbec. Súd však nezisťoval o aké peniaze sa jednalo a na účely určenia výživného vychádzal z príjmu matky 317,- eur, čo je správne len pokiaľ ide o výživné do 31.05.2020. V priebehu odvolacieho konania však v reakcii na podania otca matka priznala, že jej boli od júna 2020 vyplácané rodinné prídavky, rodičovský príspevok a príspevok na vzdelávanie dieťaťa spolu v sume 718,54 eur. Od júna 2020 teda nastala zmena pomerov v tom, že na strane matky sa podstatne zvýšil jej príjem, o ktorom však súd nevykonal riadne dokazovanie, v dôsledku čoho nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hoc táto okolnosť vyšla najavo v priebehu odvolacieho konania, nebolo možné tento nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom a zároveň nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom ohľadom tejto skutočnosti, pretože okolnosť vyššieho príjmu matky od júna 2020 nie je jedinou, ktorá tu existovala v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie a ohľadne ktorej súd nevykonal potrebné dôkazy. Na uvedenom pojednávaní matka takisto informovala súd, že týždeň pred pojednávaním sa

dozvedela, že dostali štipendium na rok 2020/2021 bez ďalších podrobnejších informácii a súd si znovu nevyžiadal podrobnejšie informácie a dôkazy o tomto štipendiu, ktoré môže mať taktiež zásadný vplyv na výšku výživného, a to z toho hľadiska, či a odkedy bude mať matka aj naďalej zvýšené výdavky na materskú školu maloletej L.e, prípadne oboch detí, prípadne či a v akom rozsahu budú potreby súvisiace s návštevou materskej školy u jedného alebo oboch detí hradené zo štipendia. V tejto súvislosti potom vyvstáva otázka, či návšteva pôvodnej materskej školy maloletou L.ou bola ukončená ešte pred rozhodnutím súdu k 30.06.2020, prípadne či a v akom rozsahu v jej návšteve pokračovala aj v L. a v auguste 2020 a k akým zmenám malo dôjsť od septembra 2020. Uvedené zistenia majú zásadný význam pre výšku vyživovacej povinnosti otca, keď len náklady maloletej L.e na škôlku predstavovali 320,- eur mesačne. Matka však uvedené informácie z vlastnej iniciatívy súdu neposkytla a súd ich ex offo nezisťoval, hoc bol na to povinný.

28. Súd prvej inštancie teda nevykonal dostatočné dokazovanie na to, aby sa dal jednoznačne vyvodiť záver vyslovený v napadnutom rozsudku o konkrétnom určení vyživovacej povinnosti otca aj na obdobie od 01.06.2020 a v tejto časti pre absentujúce dôkazy nemohol ani odvolací súd ustáliť výšku výživného prípadne aj v inej sume, ako to bolo možné do 31.05.2020. Potreba vykonania dokazovania ohľadne pomerov rodičov a potrieb detí od 01.06.2020 by zjavne presahovala rámec odvolacieho konania a ani záujem na rýchlom skončení veci nemôže ísť na úkor práv účastníkov na spravodlivý proces. Je pravdou, že konanie trvá dlhšie, čo je pre konanie s cudzím prvkom (napr. ak je účastník konania cudzinec a žije v cudzine) charakteristické, keď je v týchto konaniach osobitne potrebné skúmať právomoc súdu, pričom dĺžku konania výrazne ovplyvňuje aj potreba prekladov vyjadrení a listinných dôkazov z cudzieho jazyka do jazyka slovenského a naopak, ako aj dlhšie trvanie ich doručovania do cudziny a potreba ponechania dlhšieho odstupu od nariadenia pojednávania do termínu pojednávania, aby mal účastník žijúci v cudzine včas predvolanie doručené a mal objektívnu možnosť sa na ňom zúčastniť. Snaha o rýchle rozhodnutie nemôže byť nadradená požiadavkám spravodlivého procesu a spravodlivého rozhodnutia, pre ktoré bude dostatočne zistený skutočný stav veci a dôsledne zistené potreby maloletých detí a pomery rodičov. K tomuto môžu a už aj mohli prispieť aj samotní rodičia včasným poskytnutím komplexných a úplných informácií ohľadne ich pomerov a v prípade matky aj ohľadne potrieb detí a obaja rodičia aj predložením dokladov na preukázanie tvrdených skutočností.

29. V nadväznosti na zrušenie časti výrokov o určení výživného na obe maloleté deti na čas od 01.06.2020 bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní doplniť dokazovanie v hore naznačenom smere, a to najmä zistením skutočného príjmu matky od júna 2020, ako aj zistením podrobností ohľadne štipendia, najmä v akej výške, na ktoré dieťa a za akým účelom bolo poskytnuté a aký vplyv to malo na rozsah nákladov na maloleté deti, ktoré sú hradené z iných prostriedkov, než z výživného rodičov.

30. Vzhľadom na odstup času a okolnosti naznačené účastníkmi konania v priebehu odvolacieho konania sa súd prvej inštancie v súvislosti s určením výživného na obdobie od 30.06.2020 vysporiada aj s argumentáciou účastníkov poskytnutou v odvolacom konaní a dôsledne prešetrí ich príjmy, osobné a celkové majetkové pomery, ako aj odôvodnené potreby maloletých detí, a to od 01.06.2020 až do dňa nového rozhodnutia súdu. Pomery rodičov a potreby detí súd zistí predovšetkým podrobným výsluchom oboch rodičov, ako aj listinnými dôkazmi, ktoré si na ten účel vyžiada jednak od rodičov samotných a prípadne aj od inštitúcii a zamestnávateľov, ktoré im poskytovali, poskytujú, prípadne budú poskytovať akékoľvek finančné plnenia majúce vplyv na určenie výživného od 01.06.2020. Súd si vyžiada aktuálne doklady aj o výdavkoch rodičov nielen na ich vlastné potreby, ale aj na potreby detí a otca podrobnejšie vypočuje najmä k jeho možnosti, schopnosti a ochote pracovať a vyžiada si od neho aj doklady preukazujúce aktívne hľadenie si zamestnania a doklady týkajúce sa uzatvorenia a prípadného ukončenia pracovných pomerov, ku ktorým mohlo medzičasom dôjsť. Výsluch otca, prípadne zisťovanie jeho pomerov môže súd uskutočniť aj prostredníctvom dožiadania o vykonanie dôkazu v cudzine. Vzhľadom na odstup času súd zároveň zistí prostredníctvom kolízneho opatrovníka skutočný rozsah potrieb maloletých detí. Až po takomto zistení pomerov opätovne vyhodnotí, v akej výške je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné na maloleté deti s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby. Súd prvej inštancie ku dňu rozhodnutia tiež ustáli, v akej výške otec maloletých uhradil výživné a v nadväznosti na toto zistenie ustáli aj výšku zročného výživného a v prípade dlhu na zročnom výživnom uloží otcovi maloletých povinnosť uhradiť ho v primeranej lehote s prihliadnutím na jeho pomery.

31. K námietkam otca týkajúcich sa procesného postupu súdu prvej inštancie odvolací súd pre úplnosť uvádza, že tieto sú nedôvodné. Hoci bolo listinné predvolanie na pojednávanie otcovi doručené až po

pojednávaní, otec bol o pojednávaní zo strany súdu oboznámený dostatočne včas aj elektronicky, o čom svedčí skutočnosť, že sa pojednávania zúčastnil a bol na ňom vypočutý, v dôsledku čoho je nedôvodná aj jeho námietka o absencii individuálneho vypočutia otca. Zároveň nič nenasvedčuje tomu, že by súd nekonal nestranne a nezaujato.

32. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky na potvrdenie a ani zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v časti výživného na maloleté deti určené na obdobie od 01.06.2020 a odvolací súd napadnutý rozsudok v týchto častiach zrušil a vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zrušil napadnutý rozsudok aj v závislých výrokoch, a to vo výroku o zročnom výživnom a vo výroku o náhrade trov konania. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znovu o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho ( ).

33. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný ( ).

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).