Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/196/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcu: SPP-distribúcia, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/b, IČO: 35 910 739, zast. SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: W.. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., M. XXX/XX, o zaplatenie sumy 1098,58 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania (trovy prvoinštančného konania a odvolacieho konania) v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 4.8.2017 domáhal zaplatenia sumy 1098,58 eura s príslušenstvom. Žalobu zdôvodnil tým, že na odbernom mieste, M. XXXX/X, I., žalovaného v období od 29.7.2015 do 19.2.2016 dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu cez meradlo č. 60067410B905, typ BK4T G4 P0B9, pričom takýto odber je v zmysle o energetike považovaný za neoprávnený odber plynu. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odoberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 1098,58 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a táto bola vyúčtovaná žalovanému vo faktúre č. 9000220414 zo dňa 4.3.2016, splatná dňa 21.3.2016. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu listom zo dňa 4.3.2016, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval a faktúru za neoprávnený odber neuhradil. V danom prípade je tak žalovaný v omeškaní s úhradou uvedenej faktúry, preto žalobcovi patrí aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1098,58 eura od 22.3.2016. K žalobe pripojil ako prostriedky procesného útoku plnomocenstvo, cenník externých služieb SPP- distribúcia, a.s., faktúru č. 9000220414, fotodokumentáciu, odstúpenie od zmluvy, ftc. doručenky, vyúčtovanie škody, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, záznam zo systému žalobcu o odbernom mieste, výpis LV č. XXX pre kat- úz. E., zápis zo dňa 19.2.2016.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 4.9.2017 platobný rozkaz sp. zn. -39, proti ktorému podal odpor žalovaný.

3. Žalovaný v odpore namietal, že v čase neoprávneného odberu mal v rodinnom dome I., M. XXXX/ X nájomníka p. L. R. na základe platnej nájomnej zmluvy. Žalovaný namietal spôsob preukazovania výšky škody a množstva plynu, ktoré množstvo je vysoko nadpriemerná ročná spotreba plynu bežného

rodinného domu za celé vykurovacie obdobie. V tomto prípade nikdy nebol prítomný pri odpočte plynu a to ani v čase, keď bola zmluva o odbere plynu s jeho nájomcom ukončená a ani v čase ukončenia neoprávneného odberu plynu, resp. odpočtu a zistenia stavu. Okrem toho namietal, že žalobca sám svojím konaním spôsobil a zapríčinil vznik tejto situácie, pričom porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť. Žalobca mal uzatvorenú zmluvu s jeho nájomcom L. R., ktorý využíval uvedenú nehnuteľnosť aj v čase neoprávneného odberu v zmysle platnej nájomnej zmluvy. Dodal, že ak ho žalobca vedel kontaktovať v súvislosti so vzniknutým dlhom, mohol a jednoznačne mal nájsť spôsob ako ho kontaktovať a upozorniť ho na situáciu a spolu ju mohli vyriešiť. Problém s neplatením vznikal postupne, určite avizovali jeho nájomníkovi dlh, bol upozorňovaný na možnosť odpojenia od plynu. Žalobca vedel že nájomca L. R. nie je vlastníkom nehnuteľnosti, takže mohol a mal sa zachovať preventívne tak, aby ku škode neprišlo. Dokonca ani po zistení neoprávneného odberu dňa 28.7.2015 neurobil absolútne nič na minimalizovanie škôd, nie už vzniknutých, ale hlavne následných. Nekontaktoval ho, nehľadal riešenie a naďalej nechal veci v pôvodnom stave, t.z. že nie len škodu si spôsobil sám, ale po 28.07.2015 sa podieľal na pokračovaní škodovej udalosti. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Okresný súd Banská Bystrica dňa 8.11.2017 postúpil na návrh žalobcu o pokračovaní v konaní vec Okresnému súdu Nitra ako súdu miestne príslušnému v zmysle o upomínacom konaní.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že od 1.7.2007 došlo k liberalizácii trhu s plynom, čo má za následok pôsobenie viacerých dodávateľov plynu na trhu. Je rozdiel medzi dodávkou a distribúciou plynu, kedy dodávku plynu zabezpečujú pre koncového odberateľa rôzne licencované subjekty, ktoré si koncový odberateľ vyberá podľa svojho uváženia a nemožno ich stotožňovať s distribútorom. Distribúciu plynu zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým je spoločnosť SPP-distribúcia, a.s. Spoločnosť SPP-distribúcia, a.s. je prevádzkovateľom distribučnej siete. Zmluvy o dodávke plynu spoločnosť SPP-distribúcia, a.s. neuzatvárala a ani neuzatvára. Zmluvy o dodávke plynu uzatvárajú len dodávatelia, ktorých voľba je výlučne záležitosťou spotrebiteľov ako konečných odberateľov. Zamestnancov žalobcu je možné stretnúť pri montáži, údržbe plynových meradiel a pri vykonaní odpočtov. Žalobca vo svojom systéme registruje odberné miesta a udržuje v distribučnej plynovej sieti stály tlak za účelom zabezpečenia cirkulácie plynu v potrubnej sieti, pričom je oprávnený požadovať náhradu škody, ktorá mu vznikne v prípade predpokladaných zákonom, t.j. ak dochádza k neoprávnenému odberu plynu. V danom prípade si odoberateľ plynu L. R. neplnil svoje povinnosti voči dodávateľovi plynu (spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s.), ktorý jednostranne odstúpil od zmluvy o dodávke plynu, ktorá bola ukončená dňa 29.7.2015. V čase ukončenia zmluvy o dodávke plynu bol stav plynomeru 50674 m3 plynu a ďalšia hodnota plynu nad rámec uvedenej spotreby nebola odoberateľovi vyfaktúrovaná a ani vymáhaná. Po ukončení zmluvného vzťahu nebol na danom odbernom mieste evidovaný žiaden odoberateľ plynu ani dodávateľ plynu. Je logické, že po zániku zmluvy má nastať stav, kedy ďalšia spotreba plynu neprebieha. V prípade, ak je spotreba vyššia, je potrebné konštatovať, že na danom odbernom mieste došlo k neoprávnenému odberu podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike. Dňa 16.2.2016 vykonal zamestnanec žalobcu kontrolu daného odberného miesta za účelom demontáže plynomeru, dôvodom bola skutočnosť, že na danom mieste nebola evidovaná uzavretá zmluva s dodávateľom plynu. Pracovník žalobcu vtedy zistil, že meradlo vykazuje spotrebu 55831 m3. Keďže žalobcovi bolo zrejmé, že na danom odbernom mieste bola v čase ukončenia zmluvy o dodávke plynu zaznamenaná spotreba 50674 m3 a pri kontrole bolo zistené, že meradlo vykazuje vyššie hodnoty 55831 m3, bolo zrejmé, že na odbernom mieste žalovaného došlo k spotrebe plynu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu, t.j. k neoprávnenému odberu zemného plynu. Obrana žalovaného, že danú nehnuteľnosť prenechal na základe riadne uzatvorenej nájomnej zmluvy inej osobe, nemôže podľa názoru žalobcu obstáť. Takáto delegácia povinností žalovaného zakladá maximálne možnosť regresného uplatnenia škody, ktorá môže žalovanému ako prenajímateľovi voči L. R. ako nájomcovi vzniknúť. Množstvo nameraného plynu bolo zo strany žalobcu určené na základe nameraných hodnôt, ktoré riadne vykazovalo meradlo, nejde o žiadne zákonné fikcie spotreby, ktoré sa uplatňujú v niektorých iných prípadoch ako napr. pri porušení blomby. Ide o skutočne namerané množstvo plynu.

6. Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 7.2.2018 zotrval na podanej žalobe, ktorou sa žalobca domáha náhrady škody za neoprávnený odber plynu na odbernom mieste za obdobie od 29.7.2015 do 19.2.2016, v ktorom období bol evidovaný neoprávnený odber plynu bez zmluvy. Na odbernom mieste bola vypovedaná zmluva dodávateľa plynu v apríli 2015, následne dodávateľ požiadal žalobcu o demontáž

meradla. V júli 2015 sa žalobca snažil meradlo demontovať, toto bolo nedostupné, bolo zapísané číslo plynomeru a bol zanechaný odkaz s tým, aby bol kontaktovaný žalobca za účelom demontáže meradla. Dňa 16.2.2016 bolo opätovne vykonané demontovanie meradla, ktoré bolo nedostupné a súčasne bolo zistený stav meradla viac o 5157 m3 plynu ako bolo v čase prvého pokusu o demontáž meradla. Výška škody zodpovedá skutočnej výške odobratého plynu. Vlastník nehnuteľnosti si mal s nájomcom dohodnúť, aby mu tento preukázal, že platí poplatky spojené s energiami, žalovaný má právo regresu voči nájomcovi.

7. Žalovaný na pojednávaní dňa 7.2.2018 uviedol, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Nespochybňuje, že v danom čase došlo k neoprávneného odberu plynu, pričom v danom období bola nehnuteľnosť v nájme na základe riadnej nájomnej zmluvy. Namieta, že škodu nezapríčinil a v tomto prípade absentujú predpoklady týkajúce sa jeho zodpovednosti za škodu, kedy absentuje protiprávne konanie na jeho strane, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním na jeho strane a následkom. Nie je daná objektívna zodpovednosť ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania. Na základe nájomnej zmluvy nájomca uzatvoril priamo zmluvy s dodávateľom energií a to aj pre dodávku zemného plynu, dostavil s nájomcom do plynárni, kde sa odhlásil a jeho nájomca sa prihlásil. Žalobca a aj SPP, a.s. mali konať preventívne, t.j. kontaktovať ho hneď ako zistili, že došlo k protiprávnemu stavu a nie byť 7 mesiacov pasívny. Po doručení vyúčtovania škody kontaktoval nájomcu, ktorý uviedol, že celú situáciu vyrieši, keďže mal záujem zotrvať v nájomnom vzťahu. K demontáži meradla došlo až na jeho podnet. Pokiaľ ho žalobca vedel identifikovať po 7 mesiacoch, mohol a mal ho vedieť kontaktovať skôr, čím by sa predišlo k vzniku škody.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 12.2.2018 uviedol, že je daná jeho aktívna vecná legitimácia na uplatňovanie žalovaného nároku v tomto spore. Žalobcovi nie je zrejmé, ako mal zabrániť neoprávnenému odberu plynu, keď meradlo žalovaného sa nachádza na verejne neprístupnom mieste a jedine žalovaný je tou osobou, ktorá je oprávnená vpustiť zamestnancov žalobcu na demontáž meradla. Súčasne poukazuje na povinnosť vlastníka umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete nevyhnutý prístup k plynovému zariadeniu. V danom prípade sa meradlo nachádza na verejne neprístupnom mieste za plotom na pozemku žalovaného, a teda nemohol žalobca meradlo odmontovať bez jeho sprístupnenia vlastníkom nehnuteľnosti. Keďže žalovaný je majiteľom danej nehnuteľnosti nesie aj následky za škody spôsobené svojím majetkom. Nájomca je zas zodpovedný za škodu voči vlastníkovi a samozrejme aj za škodu, ktorú spôsobí užívaním bytu/domu. Zodpovednosť za škodu vzniknutú neoprávneným odberom má objektívny charakter, a teda existuje bez zreteľa na zavinenie, predpokladom jej vzniku je neoprávnený odber plynu, ktorý je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Jeho existenciu preukazuje poškodený, ktorého v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno. Žalobcovi nemôže byť zrejmé, kto je na danom odbernom mieste odberateľom plynu vzhľadom na absenciu zmluvy o dodávke plynu, z ktorej možno vyvodiť odoberateľa plynu. Z uvedeného dôvodu je potrebné za takéhoto odoberateľa v prvom rade považovať práve vlastníka nehnuteľnosti, ktorý je oprávnený na danom odbernom mieste nehnuteľnosť užívať a taktiež je oprávnený zmluvu o dodávke plynu uzavrieť. V zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy mohli okrem nájomcu L. R. užívať aj ďalšie 4 osoby. Skutočnosť, že žalovaný delegoval niektoré svoje povinnosti na inú osobu, zakladá možnosť regresného nároku uplatnenia škody, ktorá môže žalovanému ako prenajímateľovi voči nájomcovi L. R. vzniknúť. Uvedené bolo pritom priamo dojednané v rámci nájomnej zmluvy. Okrem toho žalovaný v zmysle nájomnej zmluvy bol oprávnený 4 krát do roka kontrolovať ako nájomca užíva nehnuteľnosť, t.j. kontrolovať aj to či nájomca užíva nehnuteľnosť v súlade so zákonom a či je stále uzatvorená zmluva s dodávateľmi energií a či uhrádza tieto služby. Žalovaný napriek vedomosti o vypovedaní zmluvy o dodávke plynu nájomcovi, už v tom čase mohol od nájomnej zmluvy odstúpiť pre závažné porušenie jej podmienok. Žalobca správne v súlade s rozhodovacou praxou súdov ako aj zákonom o energetike uplatnil svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý zodpovedá za riadnu realizáciu odberu plynu a je oprávnený s nehnuteľnosťou nakladať a disponovať podľa svojho uváženia. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že žalovaný tieto povinnosti preniesol na základe nájomnej zmluvy na inú osobu, t.j. nájomcu. V danom prípade škoda vznikla voči vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorým je žalovaný. Pokiaľ žalovaný túto škodu skutočne zaplatí, je oprávnený si uplatniť právo regresu od svojho nájomníka, ktorý nedodržal povinnosti z nájomnej zmluvy.

9. Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 9.5.2018 uviedol, že k ukončeniu zmluvy o dodávke plynu došlo dňa 22.4.2015, účtovne bolo demontované k 23.04.2015. Nemá vedomosť o tom komu bola zaslaná výzva na skončenie neoprávneného odberu a kedy bol vykonaný pokus o demontáž meradla.

Predpokladá, že výzva bola zaslaná na adresu odberného miesta. Predpokladá, že bol vyzývaný žalovaný, aby sprístupnil plynomer za účelom jeho demontáže, pretože vždy je výzva na sprístupnenie plynomeru. Dňa 19.2.2016 bol vykonaný pokus o demontáž meradla, kedy sa k nemu žalobca nedostal a kedy bol zistený stav meracieho zariadenia od posledného merania. Žalovaný nie je znalec aby bol spôsobilý hodnotiť namerané množstvo plynu.

10. Žalovaný na pojednávaní dňa 9.5.2018 uviedol, že nájomca L. R. býval v dome do mesiaca júl/august 2016, k ukončeniu nájomného vzťahu došlo výpoveďou z jeho strany, následne nájomca so svojou manželkou a deťmi opustil predmetnú nehnuteľnosť. Aj keď nepopiera, že došlo k neoprávnenému odberu, v tomto prípade však nie je pasívne vecne legitimovaný na náhradu tohto neoprávneného odberu. Prvýkrát sa o skutočnosti dozvedel na jar 2016 a keďže mal s nájomcom korektné vzťahy a tento tvrdil, že situáciu vyrieši, poskytol mu priestor, avšak v júli 2016 zistil, že situácia nebola vyriešená, nedošlo zo strany nájomcu k obnoveniu zmluvy o dodávke plynu, sám inicioval fyzické odpojenie meradla, k čomu došlo dňa 26.7.2016. A zo zápisu z tohto dňa je zrejmé, že zamestnanec žalobcu ako odoberateľa uvádza L. R. a na jeho dopyt bol na zápis dopísaný ako majiteľ. Okrem toho nie je pre žalobcu problém zistiť kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, čo napokon vyplýva aj z listu vlastníctva pripojeného k žalobe. Pre preukázanie výšky škody je nepostačujúca doložená fotodokumentácia.

11. Zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že zotrváva na svojich doterajších písomných a ústnych podaniach, žalobe žiada vyhovieť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania. Meracie zariadenie je vlastníctvom žalobcu, pričom v tomto prípade sa meracie zariadenie nachádza na neverejne neprístupnom mieste a žalobca nemal možnosť len tak prísť a odmontovať toto zariadenie. Bol vykonaný prvý pokus a druhý pokus. Žalobca má nespočetne veľa zariadení, nie je možné ich každodenné kontrolovanie. Naviac zákonodarca upravil zodpovednosť za neoprávnený odber na objektívnom princípe, t.j. bez ohľadu na zavinenie.

12. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že neexistuje právna norma, súdne rozhodnutie, ktoré by objektívne spájalo vznik škody s vlastníctvom nehnuteľnosti. Keď sa žalobca dozvedel o ukončení zmluvy s nájomcom a prišli demontovať meradlo, síce po 3 mesiacoch a zistili, že meradlo je na pozemku, neurobili nič, následne prišli po ďalších 7 mesiacoch s tým, že museli vedieť, že skutkový stav sa nezmenil. Zo strany žalobcu ide o zjavnú povrchnosť. Následne po roku, keď nič neurobili, mu poslali vyúčtovanie o škode. Má za to, že nepochybil, nie je zodpovedný za škodu, neurobil nič s čím by náš právny poriadok spájal zodpovednosť vo vzťahu k jeho osobe. Z uvedených dôvodov žiada žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

13. Súd sa oboznámil so žalobou, cenníkom externých služieb SPP-distribúcia, a.s., faktúrou č. 9000220414, fotodokumentáciou, výpismi zo systému žalobcu o mieste odberu, výpisom LV č. XXX pre kat. úz. E., odstúpením od zmluvy zo dňa 9. 4.2015 spolu s ftc, doručenky, vyúčtovaním škody neoprávneným odberom zo dňa 4.3.2016 spolu s výpočtom škody spôsobnej neoprávneným odberom, zápisom zo dňa 19.2.2016, zmluvou o nájme zo dňa 18.8.2014, súhlasom klienta L. R. zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o pobyte L. R., odpoveďou SPP, a.s. zo dňa 28.2.2018, zápisom zo dňa 26.07.2016, dohodou o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 2.7.2016, výučtovacou faktúrou za dodávku elektriny zo dňa 7.3.2016, potvrdenie o úhrade sumy 47 eur, sms správami a mailovými správami medzi žalovaným a L. R., prekladom mailovej a sms komunikácie vyhotovený W.. I. N., prekladateľka jazyk: slovenský - anglický a písomnými podaniami strán sporu a vo veci vydal rozsudok, č.k. -323, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

14. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre rozhodol uznesením, č.k. -406 zo dňa 5.2.2020 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle uvedených zákonných ustanovení dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu dôvodiac tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd prvej inštancie považoval za rozhodujúce, že plyn v nehnuteľnosti, ktorá patrí žalovanému, žalovaný v rozhodnom období neodoberal, ale ho odberal jeho nájomca, o čom žalobca vedel. Na základe tohto skutkového zistenia dospel k záveru, že žalovaný nie

je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní, preto nie je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla neoprávneným odberom plynu bez uzavretej zmluvy. Uvedený záver súdu prvej inštancie nie je možné považovať za správny. Podstatnou skutočnosťou pre určenie zodpovedného subjektu je určenie, kto bol povinný uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu na predmetnom odbernom mieste. Z obsahu spisu vyplýva, že na odbernom mieste boli evidovaní odberatelia, okrem iných, žalobca od 12.01.2013 do 21.08.2014, L. R. od 22.08.2014 do 22.04.2015, a opätovne žalobca od 27.03.2017. L. R. vyplývala povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu a uhrádzať plyn dodávateľovi po celé obdobie nájmu zo zmluvy o nájme uzatvorenej so žalovaným dňa 15.08.2014. Táto povinnosť mu trvala počas dohodnutej doby nájmu od 18.08.2014 do 17.08.2024, respektíve do ukončenia nájmu dohodou ku dňu 31.08.2016. L. R. však povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o nájme, mať uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu a uhrádzať plyn dodávateľovi po celé obdobie nájmu, neplnil. Zmluva o dodávke plynu bola ukončená ku dňu 22.04.2015. Ukončením zmluvy o dodávke plynu s L. R. nastala situácia, ktorú bolo potrebné považovať za zmenu odberateľa. Nájomcovi postavenie odberateľa zaniklo a postavenie nového odberateľa vzniklo opätovne vlastníkovi. Z uvedeného vyplýva, že ukončením zmluvy o dodávke plynu s L. R. ku dňu 22.04.2015 vznikla žalovanému, ako vlastníkovi, povinnosť v lehote osem dní uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu podľa vyhlášky č. Keďže žalovaný túto povinnosť nesplnil, zodpovedá za celý odber odo dňa posledného odpočtu plynu vykonaného u predchádzajúceho odberateľa - L. R.. Keďže žalovaný nesplnil svoju povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu do ôsmich dní od ukončenia zmluvy o dodávke plynu s L. R., nesie zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla žalobcovi tým, že na predmetnom odbernom mieste došlo k odberu plynu bez uzatvorenej zmluvy treťou osobou, ktorej umožnil svoju nehnuteľnosť užívať. Odvolací súd vyslovuje záväzný právny názor, podľa ktorého k zmene odberateľa podľa vyhlášky č. dochádza aj pri ukončení zmluvy o dodávke plynu so subjektom, ktorý so súhlasom vlastníka uzatvoril zmluvu o dodávke plynu s dodávateľom, pričom novým odberateľom je vlastník nehnuteľnosti, v ktorej sa odberné miesto nachádza. Keďže súd prvej inštancie v danej veci neaplikoval ustanovenie vyhlášky č. , vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní a žalobu zamietol. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia sa súd prvej inštancie dôsledne nezoberal námietkami žalovaného v odpore týkajúcimi sa nedostatočne preukázaného odobratého množstva plynu v rozhodnom období.

15. Žalovaný proti predmetnému uzneseniu podal dovolanie, v ktorom okrem už vyššie uvedených námietok namietal, že Krajský súd ako odvolací súd v bode 14.1, svojho uznesenia, vyjadril názor, „pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu dôvodiac tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného“, bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení. Zároveň odvolací súd v uznesení uvádza, že posudzuje predmetnú vec v zmysle zákonných ustanovení. Paradoxne, sám ale použil právnu normu - zrušenú! Odvolací súd použil k vysloveniu záväzného právneho názoru a na podporu svojho tvrdenia, na základe čoho zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu, vyhlášku , ktorá bola zrušená. Keďže bol zrušený , ktorý obsahoval splnomocňovaciu blanketu (splnomocňovacie ustanovenie), na základe ktorej bola vydaná citovaná na strane 11 uznesenia sp. zn. - 406. Nasledovný v ustanovení síce nezrušil vyhlášku č. , avšak ani v žiadnom svojom ustanovení nezakotvil, že podzákonné právne akty (vyhlášky) vydané na základe predchádzajúceho zostávajú v platnosti, sú účinné. V tomto prípade sa jedná o derogáciu mlčky, čo je derogáciou implicitnou spočívajúcou v tom, že zrušenie jedného právneho predpisu vyplýva z iného právneho predpisu (derogujúceho) aj napriek tomu, že v tomto derogujúcom predpise to nie je výslovne uvedené. Vykonávací právny predpis vydaný na vykonanie skoršieho zákona môže slúžiť aj na vykonanie neskoršieho zákona iba vtedy, ak neskorší zákon výslovným ustanovením deklaroval platnosť a účinnosť uvedeného vykonávacieho právneho predpisu. Inak jeho platnosť zaniká dňom vzniku účinnosti neskoršieho zákona (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky -22). V bode 13.2 uznesenia - 406 odvolací súd uvádza, čo je právnym posúdením, čo je nesprávne právne posúdenie a ako vzniká a kedy k nemu dochádza. Tzn., že nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva napr. ak súd nepoužije správny právny predpis alebo aplikoval správny právny predpis ale nesprávne ho interpretoval, poprípade vyvodil nesprávny právny záver. V tomto prípade bol použitý dokonca zrušený právny predpis. Odvolací súd vyčítal súdu prvého stupňa, že neaplikoval zrušenú vyhlášku.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 15.7.2021, č.k. dovolanie odmietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

17. Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25.11.2021 uviedol, že na uvedenom mieste nebola uzatvorená zmluva o dodávke zemného plynu, čiže išlo o neoprávnený odber. Spornou skutočnosťou je pasívna legitimácia žalovaného, pričom s touto námietkou sa odvolací súd vysporiadal v bode 14.2, posledná veta odôvodnenia. Tu odvolací súd odkázal na vyhlášku, z ktorej malo byť zrejmé, ktorému subjektu vzniká oznamovacia povinnosť o zmene odberateľa, pričom podľa názoru žalovaného je táto vyhláška neplatná, pretože zákon, ktorý na ňu odkazoval, bol neskorším zákonom zrušený. Tu poukazuje na § 71 ods. 2 písm. c) o energetike. Povinnosti žalovaného okrem iného vyplývajú aj z prevádzkového poriadku, kde je uvedené, že vlastník nehnuteľnosti bol povinný túto zmenu oznámiť. Aj keď v predmetnom ustanovení nie je uvedená lehota, predpokladá sa, že do 3 dní. Čo sa týka škody, ide o reálne spotrebovaný plyn. Zodpovednosť za neoprávnený odber je založená na princípe absolútnej objektívnej zodpovednosti. Uvedené vyplýva z rozhodnutí NS SR sp. zn. zo dňa 22.03.2017 a sp. zn. zo dňa 29.11.2018, ktoré sa nachádza aj v Zbierke rozhodnutí pod č. R 45/2019. sa nevzťahuje na niektoré zodpovednosti za škodu, ktoré vyplývajú zo zákona o energetike. Žalovaný ako vlastník bol povinný dodržiavať ustanovenia o energetike, aby predišiel neopravenému odberu a ak by aj z objektívnych dôvodov nemohol túto skutočnosť zabezpečiť, môže si v rámci regresného nároku tento uplatniť voči nájomcovi z titulu nájomnej zmluvy, ktorá bola medzi nimi uzatvorená. Nájomná zmluva bola ukončená zo strany žalovaného dňa 31.08.2016 a k neoprávnenému odberu dochádzalo v období od 29.07.2015 do 19.02.2016. Prevenčnú povinnosť neporušil žalobca, ten nie je dodávateľovom zemného plynu žiadnemu subjektu, tým je SPP, s ktorým mal zmluvu uzatvorenú nájomca. Žalobca sa až neskôr dozvedel o vypovedaní zmluvy o dodávke zemného plynu s nájomcom. Následne žalobca zaslal výzvu, potom bol aj na mieste samom a neskôr demontoval odber. Žalobca má obmedzený počet zamestnancov a kontroluje veľké množstvo odberných miest a nie je v ich možnostiach tieto kontrolovať každé 2 týždne. Objektívna zodpovednosť je spojená s vlastníctvom nehnuteľnosti, odberné miesto sa nedá premiestniť. Hodiny sú pevne spojené s plynovým potrubím. Prevenčnú povinnosť naopak porušil žalovaný, nakoľko nájomný pomer naďalej trval aj po vypovedaní zmluvy s nájomcom, a teda žalovaný mal prinútiť nájomcu, aby si uzatvoril zmluvu o dodávke plynu. Žalovaný mal aj iné možnosti riešiť tento problém, sám mohol hradiť náklady a spotrebu fakturovať nájomcovi. Súd prvej inštancie sa so spornými skutočnosťami v prvom rozsudku nevysporiadal, ale to neznamená, že by boli sporné. Žalovaný opakovane porušil povinnosť zabezpečením, aby nedochádzalo k neoprávnenému odberu. Netvrdí, že žalovaný spôsobuje škodu, ale nesie za ňu zodpovednosť. To, že dôjde k odpojeniu odberného miesta neznamená, že na tomto mieste by dochádzalo k neoprávanému odberu. V záverečnej reči uviedol, že žalobca svoj nárok na náhradu škody preukázal. Na odberom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu podľa zákona o energetike, čiže bez uzatvorenia zmluvy. Žalobca si uplatňuje skutočne spotrebované množstvo zemného plynu z titulu objektívnej zodpovednosti žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti, kde sa odberné miesto nachádza. Ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť, čo potvrdzujú aj vyššie uvedené rozhodnutia NS SR. Ide o osobitý druh zodpovednosti podľa zákona o energetike, preto ustanovenia sa nepoužijú. Žalobca nie je dodávateľom zemného plynu a žalovaný nesie zodpovednosť za neoprávnený odber z titulu vlastníckeho vzťahu k odbernému miestu vo vzťahu k žalobcovi. Čo sa týka prevenčnej povinnosti, tú si nesplnil žalovaný, ktorý má nájomcu riadne kontrolovať. S prenájmom nehnuteľnosti sú spojené povinnosti a riziká, ktoré je povinný prenajímateľ dodržiavať.

18. Žalovaný na pojednávaní dňa 25.11.2021 uviedol, že objektívna zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti za neoprávnený odber neexistuje. Vždy je spojená s porušením právnej povinnosti, absentuje tu kauzálny nexus. Okrem toho, že namietal pasívnu legitimáciu, sporným bola aj výška škody, ako aj zanedbanie prevenčnej povinnosti. Žalobca nepodnikol žiadne kroky, aby zabránil vzniku škody. Po roku od vzniku škodovej udalosti žalobca ho zažaloval. Ustanovenie vyhlášky ohľadne jeho povinnosti oznámiť zmenu odberateľa, na ktoré odkazuje odvolací súd, nie je reálne možné splniť, nakoľko o skutočnosti, napr. v tomto prípade, že žalobca odstúpil od zmluvy o dodávke plynu s nájomcom, by sa musel dozvedieť napr. priamo od žalobcu. Zákon o energetike nehovorí, že vlastník nehnuteľnosti je odberateľom. Pýta sa, čo sa asi môže zmeniť, keď žalobca zistí, že sa rozviazal zmluvný vzťah s odberateľom a po 3 mesiacoch na mieste zistia, že sa skutkový stav nezmenil a následne opätovne po 7 mesiacoch sa vykonala ďalšia návšteva. Žiadne rozsudky o objektívnej zodpovednosti neexistujú. V prvom rozsudku mu sudkyňa dala za pravdu vo všetkých argumentoch. Dôležité je si položiť otázku: Ako sa má vlastník nehnuteľnosti dozvedieť, že nejaká spoločnosť rozviaže vzťah s jeho nájomcom? Až keď sa dozvedia odpoveď, môžu si povedať, že žalovaný si túto povinnosť nesplnil. Nespochybňuje výšku

škody, ale je potrebné ju kvantifikovať k jeho osobe. Zo strany žalobcu išlo o administratívny začiatok vzniku výšky škody. Škoda musí byť preukázaná. Nemôže byť zodpovedný za to, že žalobca má málo zamestnancov. Poukazuje na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. zo dňa 29.09.2020, kde poskytovateľ plynu zanedbal prevenčnú povinnosť. Dovolí si povedať, že ide o identický prípad. Žalobca za celý rok ho nevyzval na sprístupnenie nehnuteľnosti, na súčinnosť, naopak, po roku mu poslal vymáhačov a zažaloval ho. V záverečnej reči uviedol, že súhlasí s vyjadrením žalobcu, že po vypovedaní zmluvy nemožno predpokladať, že na odbernom mieste bude dochádzať k neoprávnenému odberu. Objektívna zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti neexistuje. Na zodpovednosť za škodu musia byť splnené predpoklady.

19. Súd doplnil dokazovanie aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu a po oboznámení sa s listinným dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a výsluchom žalovaného a vyjadrení zástupcu žalobcu zistil nasledovný skutkový a právny stav. 20. Žalobca faktúrou č. 9000220414 zo dňa 04.03.2016, splatná dňa 21.03.2016, vyúčtoval žalovanému ako dlžníkovi škodu za odber zemného plynu podľa v celkovej výške 1098,58 eura, pozostávajúca z hodnoty zemného plynu odobratého za obdobie: 29.7.2015-19.2.2016 na odbernom mieste Sojčia 2379/3, Nitra v sume 1057,60 eura (55.633,716 kWh, 19,01/1000kwh) a nákladov zisťovania v sume 40,98 eura.

21. Z vyúčtovania škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 4.3.2016 adresované žalovanému vyplýva, že na odbernom mieste Sojčia 2379/3, Nitra v období od 29.7.2015 do 19.2.2016 dochádzalo k odberu zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu meradlo č. 60067410B905 typ: BK4T G4 P0B, ktorý je v zmysle ustanovenia považovaný za neoprávnený odber. Zákon o energetike ukladá odoberateľovi plynu povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Za odoberateľa sa v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov považuje aj vlastník nehnuteľností. Škoda predstavuje sumu 1098,58 eura, vypočítaná v súlade s vyhláškou MH č. a zodpovedajúca cene skutočne odobratého množstva zemného plynu.

22. Zo zápisu zo dňa 19.2.2016 o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu/zákazky, o neoprávnenom odbere zemného plynu odoberateľa súd zistil, že ako odoberateľ je uvedený: L. R., odberné miesto: M. X/XXXX, I. a zamestnanci žalobcu potvrdzujú, že odoberateľ/vlastník objektu nebol prítomný, meradlo neprístupné, zanechaný oznam, pričom ide o meradlo plynomer BK4T G4, výrobné číslo 60067410B905, stav počítadla (m3) 55831, meradlo je verejne neprístupné, na odbernom mieste ukončená zmluva dňa 22.04.2015 so stavom 47949 m3, vyhotovená fotodokumentácia.

23. Z výstupu z interného systému žalobcu vyplýva, že v prípade miesta odberu na M. 3, I. dňa 11.1.2013 došlo k zmene osoby na žalovaného, následne dňa 21.8.2014 došlo k zmene na osobu: L. R..

24. Z výstupu z interného systému žalobcu označené ako zmena demontáž vyplýva, že ku dňu 23.4.2015 meradlo účtovne demontované, zaslaná výzva na skončenie neoprávneného odberu dňa 31.7.2015, plynomer za plotom, tel. len zvoní, nik nedvíha, neprístupný.

25. Podľa výpisu LV č. XXX pre kat. úz. E. žalovaný je vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností a to parcely registra „C“ parcely č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2, parcely č. XXX

- vinice o výmere 702 m2, parcely č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 388 m2, parcely č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 179 m2, parcely č. XXXX - záhrady o výmere 647 m2, parcely č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 290 m2, a stavieb a to rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. XXX, rodinného domu súp. č. XXXX na parcele č. XXXX, domu súp. č. XXXX na parcele č. XXXX. Titulom nadobudnutia Kúpna zmluva V 5989/10-739/10, Kúpna zmluva V 1756/12-334/12, Kúpna zmluva V 81/13-81/13.

26. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 18.8.2014 žalovaný ako prenajímateľ a L. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. Y. XXA/X/XX, D., L. ako nájomca uzatvorili nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom domu súp. č. XXXX na parcele registra „C“ parc. č. XXXX a pozemkov a to parcely registra „C“ parc. č. XXXX

- záhrady o výmere 647 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 290 m2, ktoré nehnuteľnosti sú vedené na LV č. XXX pre kat. úz, E., a to na dobu určitú s tým, že nájom vzniká dňom od 18.8.2014 a končí dňom 17.8.2024.

27. Podľa čl. II. ods. 3 nájomnej zmluvy nájomca bude priestory, ktoré sú predmetom nájmu podľa tejto zmluvy užívať len na bývanie a to W.. G. W., X. W., W. W., W. W., L. R..

28. Podľa čl. III ods. 1 nájomnej zmluvy nájomné za prenájom domu a pozemku bolo stanovené dohodou účastníkov tejto zmluvy a činí 400 eur mesačne.

29. Podľa čl. III ods. 2 nájomnej zmluvy v cene nájomného v ods. 1 tohto čl. nie sú zahrnuté náklady na skutočne spotrebované vodné a stočné. Nájomca sa zaväzuje uhrádzať prenajímateľovi nad rámec nájomného v ods. 1 čl., náklady za skutočne spotrebované vodné a stočné vzniknuté v dobe trvania nájmu na základe tejto zmluvy. Nájomca sa zaväzuje uhrádzať uvedenému prenajímateľovi zálohy na úhradu vyššie uvedených nákladov v sume 50 eur mesačne spoločne s nájomným. Poskytovanie elektrickej energie, plynu a odvoz komunálneho odpadu bude nájomca uhrádzať po celé obdobie nájmu poskytovateľovi týchto energií a služieb a to na základe zmluvy uzatvorenej priamo s poskytovateľom, ktorú nájomca uzatvorí najneskôr do 5 prac. dní od podpisu tejto zmluvy,

30. Podľa čl. IV ods. 3 nájomnej zmluvy vyššie uvedený nájomca v plnom rozsahu zodpovedá za škodu vzniknutú na predmetnom dome a bytovom zariadení počas doby, v ktorej predmetný dom na základe tejto zmluvy užíval, preukázateľne spôsobenú nájomcom a zaväzuje sa takto vzniknutú škodu v plnom rozsahu vyššie uvedenému prenajímateľovi nahradiť.

31. Podľa čl. IV ods. 8 nájomnej zmluvy vyššie uvedený nájomca je povinný umožniť vyššie uvedenému prenajímateľovi vstup do rodinného domu za účelom kontroly spôsobu užívania domu a stavu domu, a to 4 krát ročne, na základe dohovoru a v sprievode nájomcu.

32. Podľa čl. V ods. 1 nájomnej zmluvy nájom, ktorý vznikol na základe tejto zmluvy je možné zo strany ktorejkoľvek z jej účastníkov vypovedať pred uplynutím doby uvedenej v čl. II tejto zmluvy písomnou výpoveďou a to vo výpovednej dobe bez udania dôvodu.

33. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 9.04.2015 adresované L. R., M. 3, I. vyplýva, že Slovenský plynárenský priemysel, a.s. odstupuje od zmluvy o dodávke plynu na odberné miesto č. 4100398672 z dôvodu, že v zmysle platných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o dodávke plynu, bol L. R. ako zákazník povinný v lehote splatnosti uhrádzať faktúry a aj preddavky za opakované dodávky zemného plynu, s úhradou ktorých sa dostal do omeškania, na čo bol upozornený listom zo dňa 11.2.2015, v ktorom bola poskytnutá dodatočná lehota na splnenie záväzkov, v ktorej neboli záväzky voči SPP, a.s. splnené. Z dôvodu odstúpenia od zmluvy je daná povinnosť sprístupniť prevádzkovateľovi distribučnej siete odberné miesto za účelom demontáže meradla.

34. Z oznámenia SPP, a.s. zo dňa 28.2.2015 vyplýva, že SPP, a.s. evidoval na predmetnom odbernom mieste Sojčia 2379/3, Nitra nasledovných zákazníkov: X. S. v období od 20.9.2004-6.9.2012, S. W. od 7.9.2012 - 11.1.2013, W.. L. M. od 12.1.2013 - 21.8.2014, L. R. od 22.8.2014 - 22.4.2015, W.. L. M. od 27.3.2017 - trvá. V období od 23.4.2015 do 26.3.2017 nemala SPP, a.s. uzatvorenú zmluvu na dané odberné miesto so žiadnym zákazníkom. Odpočty meradiel dodáva prevádzkovateľ distribučnej siete spoločnosť SPP -distribúcia, a.s. a ku dňu ukončenia zmluvy s p. Ivom t.j. k 22.4.2015 bol SPP - distribúcia, a.s. dodaný stav meradla 47 949 m3.

35. Zo zápisu zo dňa 26.7.2016 o demontáži plynomeru z odberného miesta I., M. 3 vyplýva, že ako odberateľa žalobca uvádza L. R.. Zápis je podpísaný za prevádzkovateľa distribučnej siete a súčasne aj žalovaným, ktorý na jeho žiadosť je vyznačený v zápise ako vlastník.

36. Podľa dohody o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 2.7.2016 žalovaný ako prenajímateľ a L. R. ako nájomca sa vzájomne dohodli na ukončení nájomnej zmluvy dohodou ku dňu 31.8.2016, ku ktorému dňu bude nehnuteľnosť uvoľnená. .37. Podľa o energetike, na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve, bod 5. prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto zákona, 6. dodávateľom plynu osoba, ktorá má povolenie na dodávku plynu, 10. odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby, 14. oprávneným odberateľom plynu osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu.

38. Podľa § 64 ods. 2 zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete má ďalej právo bez nároku na náhradu škody okrem prípadov, ak škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej siete, obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas len v prípade písm. e) nedodržania zmluvných podmienok za distribúciu plynu, g) neoprávneného odberu plynu, i) zabránenia prístupu k meraciemu zariadeniu odberateľom plynu a j) opakovaného neumožnenia prístupu k plynárenským zariadeniam nachádzajúcim sa na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti.

39. Podľa § 73 ods. 1 zákona o energetike, žiadať o vybudovanie a pripojenie odberného plynového zariadenia môže iba vlastník nehnuteľnosti alebo správca nehnuteľnosti. Ak žiada o pripojenie osoba, ktorá nie je vlastníkom nehnuteľnosti, je povinná požiadať vlastníka nehnuteľnosti alebo správcu nehnuteľnosti o predchádzajúci súhlas s vybudovaním a pripojením odberného plynového zariadenia; odmietnutie poskytnutia predchádzajúceho súhlasu treba odôvodniť.

40. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu.

41. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

42. Podľa § 2 ods. 6 písm. d) č. 265/1999, vyhlášky ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach pripojenia dodávok a merania plynu odberateľ predloží dodávateľovi najneskôr 30 dní pred požadovaným termínom odberu tieto doklady: a) špecifikáciu odberného plynového zariadenia, b) doklad, že montáž odberného plynového zariadenia vykonala oprávnená osoba, c) doklad o vykonaní skúšky odberného plynového zariadenia, d) súhlas vlastníka nehnuteľnosti s pripojením, ak žiadateľ nie je vlastníkom nehnuteľnosti.

43. Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

44. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

45. Žalobca v konaní požaduje od žalovaného zaplatenie škody, ktorú mu mala vzniknúť odberom zemného plynu v období od 29.7.2015 do 19.2.2016 na odberom mieste M. XXXX/X, I. žalovaným bez uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu, pretože tento odber bol podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o energetike neoprávneným odberom a žalovaný je túto škodu povinný nahradiť žalobcovi podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike.

46. Vzhľadom na procesnú obranu žalovaného sa súd v prvom rade zaoberal tým, či je žalobca na podanie takejto žaloby aktívne legitimovaný. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca je oprávnený plyn distribuovať, a preto podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike a § 3 písm. c) bod 5 zákona o energetike je aktívne legitimovaný požadovať ako prevádzkovateľ distribučnej siete od odberateľa, ktorý neoprávnene plyn odoberal skutočne vzniknutú škodu a preto súd túto námietku žalovaného vyhodnotili ako nedôvodnú.

47. Vzhľadom na procesnú obranu žalovaného sa súd ďalej zaoberal tým, či je žalovaný v konaní pasívne legitimovaný. Súd viazaný právnym názorom Krajského súdu v Nitre v uznesení zo dňa 5.2.2020, č.k. -406, kde sa konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu dôvodiac tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Ďalej uviedol, že nájomcovi postavenie odberateľa zaniklo a postavenie nového odberateľa vzniklo opätovne vlastníkovi. Z uvedeného vyplýva, že ukončením zmluvy o dodávke plynu s L. R. ku dňu 22.04.2015 vznikla žalovanému, ako vlastníkovi, povinnosť v lehote osem dní uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu

podľa vyhlášky č. Keďže žalovaný túto povinnosť nesplnil, zodpovedá za celý odber odo dňa posledného odpočtu plynu vykonaného u predchádzajúceho odberateľa - L. R.. Keďže žalovaný nesplnil svoju povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu do ôsmich dní od ukončenia zmluvy o dodávke plynu s L. R., nesie zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla žalobcovi tým, že na predmetnom odbernom mieste došlo k odberu plynu bez uzatvorenej zmluvy treťou osobou, ktorej umožnil svoju nehnuteľnosť užívať. S poukazom na uvedené, aj napriek tomu, že predmetná vyhláška bola zrušená, súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v tej veci a preto pasívna legitimácia žalovaného je týmto daná.

48. Súd sa následne zaoberal meritom veci. Z vykonaného dokazovania a to zo zmluvy o nájme zo dňa 18.08.2014 a dohody o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 02.07.2016 mal súd za preukázané, že v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, v ktorej sa nachádzal plynomer č. 60067410B905, typ BT G4 P0B9, do ktorej bol plyn v rozhodnom období od 29.7.2015 do 19.02.2016 dodávaný a odoberaný nebol jeho odoberateľom žalovaný, ale jeho nájomca, s ktorým aj dodávateľ plynu uzavrel zmluvu o dodávke plynu dňa 22.8.2014 č. 9105519971, ktorá bola skončená odstúpením od zmluvy zo strany SPP, a.s. listom zo dňa 9.4.2015 z dôvodu, že si L. R. neplnil svoje povinnosti uhrádzať v lehote splatnosti faktúry a preddavky za opakované dodávky zemného plynu. Uvedené odstúpenie bolo doručené nájomcovi L. R. dňa 15.4.2015. Z nájomnej zmluvy vyplýva, že táto bola uzatvorená na dobu určitú od 18.8.2014 do 17.8.2024, pričom k jej ukončeniu došlo dohodu medzi účastníkmi nájomnej zmluvy zo dňa 2.7.2016 a to ku dňu 31.8.2016. Z týchto listinných dôkazov mal súd za preukázané, že nájomca si svoje povinnosti platiť za dodaný a odobratý plyn riadne neplnil a dodávateľ plynu z uvedeného dôvodu od zmluvy o dodávke plynu odstúpil listom z 9.4.2015, ktorý doručil odberateľovi 15.4.2015. Uvedené skutočnosti neboli sporné medzi stranami sporu. Rovnako tak z nájomnej zmluvy a dohody u ukončení nájomnej zmluvy a vyjadrenia žalovaného mal súd za preukázané, že plyn bol počas celého rozhodného obdobia dodávateľom dodávaný do nehnuteľností, ktoré boli predmetnom nájmu a ktoré užíval nájomca L. R., ktorý predmetnú nehnuteľnosť užíval a plyn od 29.7.2015 do 19.2.2016 odoberal. Zo zápisu zo dňa 19.2.2016 mal súd za preukázané, že rovnako žalobca evidoval ako odberateľa plynu nájomcu L. R. a až následne žalovaného. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané to, že žalobca o tom, že žalovaný v rozhodnom období nehnuteľnosť neužíva, ale ju užíva jeho nájomca vedel, pretože s ním dodávateľ plynu uzavrel zmluvu o dodávke plynu, ktorá povinnosť nájomcovi L. R. vznikla na základe nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným. Súhlas vlastníka na uzavretie zmluvy o dodávke v prípade inej osoby ako vlastníka, bol súčasťou nájomnej zmluvy a preto dodávateľ plynu a aj žalobca museli vedieť o obsahu tohto nájomného pomeru a aj tom, že nájomná zmluva je uzavretá na dobu určitú a to do 17.8.2024 a teda, že nájomca nehnuteľnosť užíva a plyn odoberá.

49. Z predložených listinných dôkazov súd mal za preukázané, že medzi dodávateľom plynu a nájomcom žalovaného bola uzavretá zmluva o dodávke plynu v období od 22.8.2014 do 22.4.2015, pričom účtovná demontáž meradla sa vykonala 23.4.2015 a fyzická demontáž meradla bola vykonaná pracovníkom SPP dňa 26.7.2016, pričom zo zápisu vyplýva, že ako odberateľa žalobca uvádza L. R.. Zápis je podpísaný za prevádzkovateľa distribučnej siete a súčasne aj žalovaným, ktorý na jeho žiadosť je vyznačený ako vlastník. Nesporným je tiež fakt, že k odberu plynu na odbernom mieste dochádzalo aj v období od 29.7.2015 do 19.2.2016, teda takmer ešte rok po tom, čo dodávateľ plynu jednostranne odstúpil od zmluvy s L. R., čiže toto obdobie predstavuje odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu. Nesporným je, že nehnuteľnosť, pri ktorej je odberné miesto vlastnícky patrí žalovanému a rovnako je nesporné, že nájomcom tejto nehnuteľnosti bol v rozhodnom čase L. R.. Napokon je nesporné, že to bol práve tento nájomca, ktorá reálne spotreboval zemný plyn, za ktorý sa domáha náhrady žalobca, čo potvrdil aj samotný žalobca, keď na pojednávaní dňa 25.11.2021 uviedol, že netvrdí, že žalovaný spôsobuje škodu, ale nesie za ňu zodpovednosť.

50. Súd ďalej poukazuje na to, že žalobca v žalobe tvrdil, že konaním žalovanému, ktorý v danom období zemný plyn odoberal, a to bez zmluvy o dodávke plynu, čím dochádzalo k neoprávnenému odberu, mu vznikla škoda vyfakturovaná faktúrou splatnou dňa 21.3.2016. V žalobe sa nijako nezmienil o tom, na akom podklade ustálil žalovaného za neoprávneného odberateľa, keď navyše podľa ním doložených listín - zápisu zo dňa 19.2.2016 o demontáži meradla žalovaný uvedený nebol a ako odberateľ na odbernom mieste M. č. 3, I. bol uvádzaný výlučne L. R.. Rovnako tak v zápise zo dňa 27.6.2016, kedy bol meradlo demontované je uvedený ako odberateľ výlučne L. R. a žalovaný bol dopísaný na jeho podnet, keďže bol prítomný pri demontáži meradla. V žalobe teda nielenže netvrdil žiadne právne významné skutočnosti vo vzťahu k žalovanému, ale vo vzťahu k žalovanému nepripojil ani žiadne relevantné

písomné dôkazy. Žalobca až po odpore žalovaného začal podrobnejšie špecifikovať svoju žalobu a v písomnom vyjadrení zo dňa 26.10.2017 uviedol, že on nemal možnosť vedieť, kto bol v rozhodnom období reálnym užívateľom nehnuteľnosti a kto vlastne plyn odoberal. Podľa neho za odberateľa v prípade neoprávneného odberu plynu je potrebné považovať v prvom rade vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo. Zároveň však žalobca v tomto vyjadrení uviedol, že zmluva o dodávke plynu s odoberateľom plynu L. R. bola ukončená dňa 29.7.2015, následne na pojednávaní dňa 9.5.2018 tvrdil, že k ukončeniu došlo už dňa 22.4.2015. Následne v písomnom vyjadrení zo dňa 12.2.2018 poukázal aj na ďalšie ustanovenia zákona o energetike - § 72 ods. 9 a § 76 ods. 1, 2. Zároveň však žalobca v tomto vyjadrení uviedol, že žalobca mal po skončení zmluvného vzťahu, ktorý bol vedený na predmetnú nehnuteľnosť s dodávateľom plynu vykonať demontáž plynomeru a súčasne uzavrieť hlavný uzáver a tým prerušiť resp. zastaviť dodávku zemného plynu žalovanému do jeho nehnuteľnosti. Malo prísť k demontáži plynomeru, avšak nebolo umožnené demontovať meradlo, pretože sa nachádzalo na verejne neprístupnom mieste za plotom pozemku žalovaného, a preto nemohol žalobca toto meradlo demontovať. Ďalej tvrdil, že žalovaný nesprístupnil plynomer s cieľom prerušenia dodávky zemného plynu, avšak na druhej strane nijako neopísal, či žalovaného o takom jeho postupe upovedomil a či mu na nejakom podklade preukázateľne stanovil povinnosť byť pri tom prítomný. V tomto smere svoje skutkové tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal, napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažovala dôkazné bremeno. Zamestnanec žalobcu dodávku plynu neprerušil s odôvodnením, že meradlo je verejne nedostupné. Pojem „neoprávnený odberateľ“ v zákone o energetike špecifikovaný nie je, čo znamená, že pokiaľ žalobca vo všeobecnosti o žalovanej osobe tvrdí, že ide o neoprávneného odberateľa, musí túto okolnosť právne významnými dôkazmi preukázať. Ak teda žalobca tvrdí, že daná osoba neoprávnene plyn odoberala, a voči nej sa na súde domáha náhrady škody podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, musí navrhnúť vykonanie takých relevantných dôkazov, aby nimi nad všetky pochybnosti preukázal, že táto osoba skutočne plyn neoprávnene odoberala v súlade s ustanovením § 82 ods. 1 zákona o energetike. Za tým účelom má pred podaním žaloby vykonať primeraným spôsobom všetky dostupné úkony s cieľom zistenia údajov nielen o neoprávnenom odbere plynu z technického hľadiska, ale a aj právne významné údaje o neoprávnenom odberateľovi. Ak má byť žalobca v konaní o náhradu škody podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike úspešný, musí preukázať nielen to, že na nejakom odbernom mieste boli splnené podmienky neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1, ale že plyn preukázateľne neoprávnene odoberala konkrétna žalovaná osoba a s následkom vzniku škody. Žalobca nepreukázal z akých dôvodov nepristúpil k odpojeniu plynu v niektorý z bezprostredne nasledujúcich dní po ukončení zmluvného vzťahu s predchádzajúcim odberateľom, z akých dôvodov teda ponechal odber plynu na odbernom miesto bez uzavretia zmluvy, z akých dôvodov plyn odpojil za tých istých okolností po viac než roku, prečo neoprávnený odber neposúdil voči osobe, ktorej bol bezprostredne predtým plyn dodávaný, a prečo so značným odstupom času žaloval inú osobu, t.j. vlastníka nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právne významného zdôvodnenia v žalobe.

51. Je nutné prisvedčiť názoru, že k založeniu zodpovednosti za zakázané konanie podľa energetického zákona je potrebné (vedľa splnenia ostatných podmienok) aj dostatočne podložený záver o osobe škodcu. Osoba škodcu bola bezpochyby identifikovaná ako L. R., t. j. nájomca žalovaného, ktorého možno považovať za neoprávneného odberateľa. Uvedené vyplýva z nájomného vzťahu, ktorý trval od 18.8.2014 do 31.8.2016, kedy sa účastníci nájomnej zmluvy dohodli na ukončení nájomnej zmluvy. Zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu by bolo možné odvodiť len v prípade, že by nebolo možné zistiť neoprávneného odberateľa plynu (rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.06.2018, rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. zo dňa 02.10.2018). Bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti, keby k úhrade platieb za spotrebovaný zemný plyn bol zaviazaný žalovaný, ktorý z takto spotrebovaného zemného plynu nemal žiaden osoh. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že žalobca pristúpil k fyzickej demontáži meradla zemného plynu dňa 26.7.2016 (vychádzajúc z montážneho listu predloženého žalovaným, č.l. 239), a to napriek tomu, že k odstúpeniu od zmluvy o dodávke listom zo dňa 9.4.2015, t. j. po vyše roku a takmer 3 mesiacoch od ukončenia zmluvného vzťahu zo zmluvy o dodávke zemného plynu. Žalobca vedel minimálne od 23.4.2015, že na predmetnom odbernom mieste dochádza k odberu zemného plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu. Uvedené vyplýva aj z jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 7.2.2018, kde uviedol, že „na odbernom mieste bola vypovedaná zmluva dodávateľa plynu v apríli 2015, následne dodávateľ požiadal žalobcu o demontáž meradla. V júli 2015 sa žalobca snažil meradlo demontovať, toto bolo nedostupné, bolo zapísané číslo plynomeru a bol zanechaný odkaz s tým, aby bol kontaktovaný žalobca za účelom demontáže meradla. Dňa 16.2.2016 bolo opätovne vykonané demontovanie meradla, ktoré bolo nedostupné a súčasne bolo zistený stav meradla viac o

5157 m3 plynu ako bolo v čase prvého pokusu o demontáž meradla.“ Pokiaľ nie, mohlo by to viesť ku záveru, že žalobca si prevenčnú povinnosť v zmysle nesplnil a tým umožnil L. R. ako nájomcovi rodinného domu, v ktorom sa nachádza odberné miesto, naďalej odoberať plyn bez platnej zmluvy, a teda nevykonal žiadne opatrenia, aby neoprávnenému odberu plynu zabránil. Pripisovať zodpovednosť za uvedené práve žalovanému, ktorý v dobrej viere prenajal svoju nehnuteľnosť nie je dôvodné. Napokon z výsluchu žalovaného vyplynulo, že tento sa podľa jeho vyjadrenia dozvedel o neoprávnenom odbere zemného plynu nájomcom približne až o rok po odstúpení dodávateľom plynu (SPP, a. s.), teda neumožnil vznik právneho stavu, že pre odberné miesto v jeho vlastníctve nebola uzatvorená zmluva o dodávke plynu a dochádzalo tam k neoprávnenému odberu. Žalovaný ani nemal možnosť odkontrolovať, či a ako je plnené zo zmluvy (resp. neskôr bez zmluvného vzťahu), ktorá bola uzatvorená medzi dodávateľom plynu a nájomcom žalovaného. Ďalej z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalovaný žalobcovi bránil v demontáži meradla, žalobca za účelom odvrátenia hroziacej škody nevyužil svoj zákonné možnosti, pričom nepreukázal, že by žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti za stavu, že vedel, že je prenajatá, nevyzval na súčinnosť a túto mu žalovaný neposkytol, a preto by aj za stav, že by žalovaný za neoprávnený odber zodpovedal, pripadala do úvahy aplikácia . Naviac v konaní bolo preukázané, že žalovaný situáciu riešil a až na jeho podnet došlo k odpojeniu meradla z predmetného odberného miesta dňa 26.7.2016. Súd musí dať za pravdu aj ďalšej námietke žalovaného a to, že žalobca nepreukázal aký bol stav meradla v čase odstúpenia od zmluvy a teda aká škoda mu neoprávneným odberom skutočne vznikla a tak ani výšku škody, za ktorú by žalovaný mal titulom neoprávneného odberu bez zmluvy o dodávke plynu zodpovedať. Na záver súd dodáva, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobca poukazuje nie je možné aplikovať na predmetný prípad, nakoľko v daných prípadoch išlo o objektívnu zodpovednosť za to, že žalovaní neoprávnene odoberali plyn meradlom s poškodenou plombou podľa zákona o energetike, avšak v predmetom tohto sporu je škoda spôsobená neoprávneným odberom bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu v zmysle zákona o energetike.

52. Vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav ako aj citované právne predpisy súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

53. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

54. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. O trovách konania (pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom, nakoľko ide o jedno konanie) súd rozhodol podľa tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( , ďalej ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364CSP)

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.