Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_28Sa-45-2019.pdf
PDF · 67.77 KB
Case nature
Subarea
28Sa/45/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: O. C., bytom O. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpený: JUDr. MUDr. Miroslav Pavlák, advokát so sídlom Moyzesova 1744, 020 01 Púchov, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.09.2019, t a k t o
rozhodol:
Krajský súd sťažnosť žalobcu z a m i e t a.
odôvodnenie:
1./ Dňa 21.10.2019 bola súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.09.2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2019 vo veci invalidného dôchodku.
2./ Rozsudkom pod č. k. 28Sa/45/2019-123 zo dňa 27.05.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.07.2020, súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal proti žalovanému úplnú náhradu trov konania.
3./ Uznesením pod č. k. 28Sa/45/2019-143 zo dňa 02.12.2020 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 170,36 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Súd nepriznal odmenu za dva úkony právnej služby spočívajúce v odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu zo dňa 22.07.2019 a v účasti na konaní o posúdení invalidity dňa 15.08.2019, keďže v zmysle zhora citovaných zákonných ustanovení nejde o trovy vynaložené v súvislosti s týmto súdnym konaním, ale ide o trovy, ktoré vznikli v správnom konaní. V tomto smere súd poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.09.2008 pod sp. zn. 2 Sžo 72/2008. Vzhľadom na uvedené, tak súd nemohol priznať ani paušálnu náhradu viažucu sa k týmto úkonom, rovnako ani náhradu za stratu času za cestu na posúdenie invalidity a späť a náhradu cestovných výdavkov za použitie osobného motorového vozidla na posúdenie invalidity. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom v súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 10.12.2020.
4./ Dňa 14.12.2021 v zákonnej lehote bola tunajšiemu súdu doručená sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o výške náhrady trov konania, pričom žalobca žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalobcovi prizná plnú náhradu trov konania. Žalobca dôvodil, že trovy právneho zastúpenia vznikli v dvoch fázach, a to v konaní pred žalovaným ako správnym orgánom a v súdnom konaní. Pričom administratívne konanie je v zmysle ustanovenia § 7 SSP v kontexte s ustanovením § 99 SSP conditio sine qua non, bez ktorého nie je možné domáhať sa súdneho konania na správnom súde. Žalobca tiež poukázal na ustanovenie §163 SSP s tým, že účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc. A dal
do pozornosti, že zákonodarca nepoužil formuláciu „vzniknú pri uplatňovaní a bránení práva na správnom súde“, ale pojem „v súvislosti“; a tiež pojem „všetky“. Z tohto aspektu nie je možné vyvodiť, že administratívne konanie s povinnosťou vyčerpania všetkých riadnych opravných prostriedkov by nebolo v priamej súvislosti so súdnym konaním na správnom súde. Rovnako dal žalobca v súvislosti s judikátom 2Sžo 72/2008 do pozornosti, že OSP bol nahradený SSP s účinnosťou od 01.07.2016 a SSP v ustanovení § 163 používa pojem „v súvislosti“. OSP obsahoval všeobecnú úpravu trov (s určitými odchýlkami ako napr. § 250j ods. 5) v ustanovení § 137 a nasl. OSP pre všetky typy konaní. Z ustanovenia § 137 OSP jasne vyplýva, že sa týka čisto súdneho konania. Dnes sú súdne konania rozdelené do troch kódexov a majú do istej miery vlastnú úpravu trov. Súčasne žalobca uviedol, že práve ustanovenie § 250j ods. 5 OSP, ktoré riešilo aj náhradu trov konania, ktoré vznikli v administratívnom konaní, sa vzťahovalo práve na žaloby proti rozhodnutiam správnych orgánov v zmysle ustanovenia § 247 a nasl. OSP; čo je dnes správna žaloba v zmysle ustanovenia § 177 a nasl. SSP a práve takýto typ žaloby žalobca na správny súd podával.
5./ Žalovaný sa k sťažnosti žalobcu nevyjadril.
6./ Podľa ustanovenia § 152 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP) proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje.
7./ Súd postupom podľa ustanovenia § 159 ods. 1, 2 SSP a § 160 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté uznesenie, pričom dospel k záveru, že podaná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.
8./ Podľa ustanovenia § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.
9./ Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením sťažnosťou napadnutého uznesenia, pričom dáva do pozornosti znenie zhora citovaného ustanovenia § 163 SSP z ktorého je zrejmé, že za trovy konania možno považovať všetky výdavky, ktoré vznikli v konaní pred správnym súdom, teda od podania žaloby až po jeho právoplatné skončenie. Z výslovného znenia „.... na správnom súde“ vyplýva, že výdavky, ktoré vznikli pred začatím konania na správnom súde, nepatria medzi trovy konania, a teda ani trovy, ktoré vznikli v konaní pred orgánom verejnej správy. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.10.2012 pod sp. zn. 3 Sžf 19/2012 <aspi:// module='JUD'&link='JUD367809SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'> s tým, že správne súdnictvo nie je súčasťou správneho konania a nie je ani jeho pokračovaním, ale ide o samostatné súdne konanie, a preto nemožno žalobcovi priznať trovy správneho konania. Pokiaľ žalobca v sťažnosti dôvodí ustanovením § 250j ods. 5 OSP, súd považuje za potrebné uviesť, že predmetná výnimka sa vzťahovala na veci uvedené v ustanovení § 250i ods. 2 OSP a situáciu, keď správny súd rozhodoval v plnej jurisdikcii, o takýto prípad sa v prejednávanej veci nejedná. 10./ Vzhľadom na uvedené súd sťažnosť žalobcu podľa ustanovenia § 161 ods. 1 SSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu o sťažnosti n i e j e p r í p u s t n ý opravný prostriedok (§ 162 SSP).