Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32C-6-2017.pdf
PDF · 94.28 KB
Case nature
Area
Subarea
32C/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v spore žalobkyne: X. Q., C.. X.X.XXXX, S. O. XX, XXX XX M., právne zastúpená: JUDr. Juraj Ferenčík, PhD., advokát, so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 42 319 536, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, so sídlom Hollého 14, 080 01 Prešov, IČO: 00 610 577, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOGA a spol. s r.o., so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice, IČO: 36 863 947, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobkyne sa z a m i e t a.
II. Nárok na náhradu trov konania sa stranám n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 50 000 eur. V podanej žalobe tvrdila, že žalovaný zavinil smrť jej matky K. R., čím závažne zasiahol do jej súkromného života. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označila oznámenie o výsledku prešetrenia podnetu, výsluch žalobkyne, odpoveď na výzvu zo dňa 6.7.2017. Žalobkyňa zároveň požiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov z dôvodu, že je nezamestnaná.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Tvrdil, že pacientke poskytol všetku potrebnú zdravotnú starostlivosť a jej smrť nezavinil.
3. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 23.5.2018, 14.9.2018, 15.6.2021 a 21.12.2021, pričom bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, ako aj s obsahom znaleckého posudku. Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania, nakoľko z obsahu vykonaného dokazovania možno zistiť skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom na objektívne rozhodnutie, s poukazom na zásadu hospodárnosti civilného procesu. Právny zástupca žalobkyne navrhol prerušenie konania z dôvodu, že rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie, súd tento návrh na pojednávaní zamietol, nakoľko vo veci bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý podrobne popisuje okolnosti súvisiace s hospitalizáciou matky žalobkyne a zodpovednosť žalovaného.
4. Z vykonaného dokazovania bol zistený tento skutkový stav:
5. Pacientka K. R., matka žalobkyne bola dňa 17.7.2014 o 19:40 privezená do zariadenia žalovaného po tri dni trvajúcich bolestiach pod pravým rebrovým oblúkom a s propagáciou do chrbta, zvracala. Vo večerných hodinách jej bolo ordinované vyšetrenie žlčníka a pankreasu magnetickou rezonanciou, neskôr absolvovala MR brucha. Dňa 22.7.2014 (sobota) bolo ordinované v Košiciach endoskopické vyšetrenie, pracovisko ERCP v Košiciach bolo pre dovolenky nefunkčné, preto bola pacientka objednaná
na ERCP v Ružomberku, a to na 24.7.2017 (pondelok), do času vyšetrenia sa klinický stav pacientky zhoršoval, bola spavá, boli prítomné známky zlyhávania funkcie pečene a obličiek. Dňa 24.7.2017 ráno pre ďalšie zhoršenie klinického stavu bolo plánované ERCP zrušené a z vitálnej indikácie bol indikovaný operačný výkon s cieľom externej derivácie žlčových ciest. V priebehu operačného výkonu bolo zistené, že pacientka má enormne dilatovanú pečeň a extrémne dilatovaný, hydropický žlčník zmenený zápalom až v štádiu flegmona gangrény. Zákrok bol výrazne sťažený pre nezastaviteľné krvácanie aj napriek pokusom s elektrokoaguláciou (č.l. 189-190). Pooperačne bola pacientka 25.7.2014 o 00:25 hod. preložená na KAIM, kde pre nedostatočnosť dýchania bola na umelej pľúcnej ventilácii a pretrvávala nedostatočná činnosť životne dôležitých orgánov. Pre progresiu šokového stavu, pri pokračujúcom život ohrozujúcom krvácaní bola popoludní chirurgom indikovaná urgentná operačná revízia za účelom zastavenia predpokladaného zdroja krvácania po predchádzajúcom operačnom výkone. Dňa 25.7.2014 bola v celkovej anestézii realizovaná operačná revízia. Aplikovaná bola komplexná intenzívna terapia, vrátene antibiotickej liečby (č.l. 145), opakovane podávané transfúzne prípravky. Od 2. pooperačného dňa pretrvávalo bezvedomie. V dňoch 28.7., 29.7. a 3.8.2014 bolo vykonané kontrolné chirurgické vyšetrenie, odstránená bola Mikuliczova tamponáda, pričom dňa 30.7.2014 bolo vykonané CT mozgu s nálezom difúzneho presiaknutia mozgového tkaniva, indikovaná bola antiedematózna liečba. Postupne sa zdravotný stav pacientky vyvíjal až do multiorgánového zlyhania s nutnosťou UPV a zavedenia invazívneho hemodynamického monitoringu. Dňa 6.8.2014 o 21:25 došlo k úmrtiu pacientky a následne vykonaná pitva určila príčinu smrti - septický šok.
6. Z vykonanej pitvy bolo zistené, že chorobou, ktorá smrť privodila, bolo kardiorespiračné zlyhanie, predchádzajúcimi príčinami bol zápal pľúc a celkové skôrnatenie tepien. Prvotnou príčinou bol stav po operácii žlčníka, teda išlo o úmrtie z chorobných príčin.
7. Listom zo dňa 2.2.2015 Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou žalobkyni na jej podnet po prešetrení oznámil, že vzhľadom na MR nález dňa 18.7.2014, zhoršujúci sa klinický stav pacientky a laboratórne parametre, ako aj na včas nezrealizované ERCP bola prvá operácia jej matky dňa 24.7.2014 bola vykonaná neskoro, kedy už bola miera rizika operácie príliš vysoká, s minimálnou šancou na prežitie, z dôvodu pretrvávajúceho krvácania musela byť dňa 25.7.2014 vykonaná reoperácia. Zároveň uviedol, že oba operačné výkony (24.7. a 25.7.) boli vykonané správne. Komplikácia, ku ktorej došlo pri prvej operácii, s nutnosťou reoperácie, bola následkom neskorej operačnej indikácie. Zároveň boli zistené nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie, ktoré však nemali vplyv na správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
8. Dňa 19.6.2017 vyzvala žalobkyňa žalobcu na zaplatenie 50 000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, žalovaný jej predmetnú sumu nezaplatil.
9. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžk/80/2018 došlo k zmene rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Sa/5/2016 zo dňa 1.6.2017 tak, že došlo k zrušeniu rozhodnutia predsedu Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou zo dňa 5.5.2016 a rozhodnutia Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov zo dňa 22.5.2015, ktorými bola konštatovaná non lege artis poskytnutá zdravotná starostlivosť žalovanej a uložená pokuta. Vec bola vrátená na ďalšie konanie.
10. Žalobkyňa je nezamestnaná, vydatá, čistý mesačný príjem jej manžela je 800 eur. Žalobkyňa mala so svojou matkou dobrý vzťah, do nemocnice za ňou chodievala každý deň, jej smrť prežívala intenzívne. Žalobkyňa býva na Sídlisku Sekčov, jej matka bývala vo vlastnom byte na Sídlisku III. Komunikovali spolu osobne, ako aj elektronicky. Stretávali sa raz za týždeň, trávili spolu Vianoce a Veľkú noc. Jej matka zomrela vo veku 72 rokov.
11. Za účelom diagnostiky zdravotného stavu matky žalobkyne dňa 17.7.2014 žalovaný realizoval ultrasonografické vyšetrenie brucha a dňa 18.7.2014 MRCP vyšetrenia, zo strany žalovaného boli použité správne diagnostické postupy. Správnym postupom v poskytovaní zdravotnej starostlivosti by bolo vykonanie ERCP vyšetrenia, ktoré vykonávajú špecializované pracoviská odlišné od žalovaného, avšak ani vykonanie takéhoto úkonu by nepostačovalo na zlepšenie klinického stavu pacientky, prostredníctvom ERCP je totiž možné vykonať iba spriechodnenie žlčového stromu. Operačný výkon v rozsahu externej derivácie žlčových ciest u pacientky pomocou tzv. T-drénu bol správnou voľbou liečby choroby pacientky. Dňa 22.7.2014 (sobota) bolo u pacientky možné stanoviť diagnózu multiorgánového zlyhania pri rozvinutej sepse. Ak by bola operácia skôr indikovaná a vykonaná, nie je isté, či by došlo
k zabráneniu rozvoja septického šoku. V literárnych zdrojoch nie je uvedený výhradne určujúci spôsob liečby pri chorobe, ktorou pacientka trpela. Liečebný postup závisí vždy od individuálnej klinickej situácie a je na rozhodnutí lekára, či lekárov. Boli zistené aj postupy non lege artis, avšak vzhľadom na celkový stav pacientky, vrátane nálezu ťažkého zápalu žlčníka nemožno potvrdiť, že ak by aj bolo vykonané ERCP so spriechodnením žlčových ciest by bolo možné predísť úmrtiu pacientky (závery znaleckého posudku nachádzajúce sa na č.l. 192-198 spisu).
12. Takto zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
13. Podľa čl. 19 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
14. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
15. Podľa § 13 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
16. Podľa § 13 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
17. Podľa § 13 odsek 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
18. Podľa § 16 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
19. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
20. Podľa § 420 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
21. Podľa § 420 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
22. Podľa § 420 odsek 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
23. Podľa § 4 odsek 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.
24. Rešpektovanie súkromného života musí taktiež zahŕňať do určitej miery aj právo vytvárať a rozvíjať vzťahy s ostatnými ľudskými bytosťami (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Niemitz verzus Nemecko zo dňa 16.12.1992) . Súčasťou súkromného života je rodinný život, zahŕňajúci nielen sociálne, morálne a kultúrne vzťahy medzi najbližšími príbuznými, bez ohľadu na to, či spolu trvale žijú
alebo nie, ide napríklad tiež o vzťahy medzi vnukmi a prarodičmi alebo medzi dospelými deťmi, žijúcimi vo vlastných rodinách, a ich rodičmi
25. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov objektívnym kritériom posúdenia dôvodnosti priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je zistenie, či by za konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom na jej intenzitu, rozsah a trvanie ako závažnú pociťoval každý nachádzajúci sa na mieste a v postavení postihnutej fyzickej osoby (uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS/154/2011 zo dňa 13.4.2011).
26. Súčasťou súkromného života je nepochybne aj rodinný život, zahrňujúci vzťahy medzi blízkymi príbuznými, a preto rešpektovanie súkromného, a teda aj rodinného života musí obsahovať právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými osobnosťami, aby bolo možné, okrem iného, tiež rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Zavinená smrť blízkej osoby preto môže vzhľadom ku vzájomným úzkym a pevným sociálnym, morálnym a citovým väzbám predstavovať natoľko závažnú nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a napĺňanie osobnosti pozostalého, že môže byť kvalifikovaná ako ujma znižujúca jeho dôstojnosť či vážnosť v spoločnosti (nález ÚS ČR sp. zn. PL ÚS 16/2004 zo dňa 4.5.2005) strata blízkej osoby je pre väčšinu ľudí tou najväčšou stratou, s ktorou môžu vo svojom živote stretnúť (nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2844/2014 zo dňa 22.12.2015).
27. V predmetnej právnej veci bolo nesporné, že žalobkyňa z dôvodu úmrtia svojej matky utrpela citovú ujmu, nesporné bolo aj to, že k úmrtiu matky žalobkyne došlo k zdravotníckom zariadení žalovaného. Sporné bolo, či za smrť matky žalobkyne zodpovedá žalovaný.
28. Skutkové a právne argumenty strán súd posúdil tak, že pre úspech žaloby v predmetnom spore je nutné preukázať porušenie povinností žalovaného takého charakteru, že to spôsobilo smrť matky žalobkyne.
29. Pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného za smrť matky žalobkyne vychádzal súd predovšetkým z obsahu znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že od prijatia pacientky žalovaný vykonával množstvo zdravotníckych úkonov za účelom zlepšenia jej zdravotného stavu. Na jej liečbe sa podieľalo niekoľko lekárov, vyšetrenia boli realizované každý jeden deň jej hospitalizácie, boli vykonané dva operačné zákroky. Ešte pred vykonaním operačného zákroku v zariadení žalovaného bol indikovaný ERCP zákrok na pracovisku v Košiciach, ktoré však z dôvodu dovolenky nefungovalo. Na zákrok v Ružomberku nebolo možné pacientku previezť z dôvodu prudkého zhoršenia zdravotného stavu, preto jej bol v zariadení žalovaného dňa 24.7.2014 vykonaný chirurgický zákrok za účelom záchrany života, dňa 25.7.2014 bola vykonaná reoperácia. Pre enormné krvácanie pacientky (užívanie lieku Trombex) v spojení s nedostatočnou funkciou pečene, čo sú faktory, ktoré žalovaný nemohol ovplyvniť, postupne došlo k multiorgánovému zlyhaniu a smrti.
30. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný smrť matky žalobkyne nezavinil. Zo znaleckého posudku vyplýva, že správnym postupom v poskytovaní zdravotnej starostlivosti by bolo vykonanie ERCP vyšetrenia, ktoré vykonávajú špecializované pracoviská odlišné od žalovaného, avšak ani vykonanie takéhoto úkonu by nepostačovalo na zlepšenie klinického stavu pacientky, prostredníctvom ERCP je totiž možné vykonať iba spriechodnenie žlčového stromu. Operačný výkon v rozsahu externej derivácie žlčových ciest u pacientky pomocou tzv. T-drénu bol správnou voľbou liečby choroby pacientky. Dňa 22.7.2014 (sobota) bolo u pacientky možné stanoviť diagnózu multiorgánoveého zlyhania pri rozvinutej sepse. Ak by bola operácia skôr indikovaná a vykonaná, nie je isté, či by došlo k zabráneniu rozvoja septického šoku. V literárnych zdrojoch nie je uvedený výhradne určujúci spôsob liečby pri chorobe, ktorou pacientka trpela. Liečebný postup závisí vždy od individuálnej klinickej situácie a je na rozhodnutí lekára, či lekárov. Boli zistené aj postupy non lege artis, avšak vzhľadom na celkový stav pacientky, vrátane nálezu ťažkého zápalu žlčníka nemožno potvrdiť, že ak by aj bolo vykonané ERCP so spriechodnením žlčových ciest by bolo možné predísť úmrtiu pacientky.
31. Nakoľko z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný poskytoval pacientke potrebnú zdravotnú starostlivosť a jej smrť nezavinil, žaloba bola zamietnutá.
32. Podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 257 Civilného poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. V spore bol plne úspešný žalovaný, ktorému vznikli trovy konania pozostávajúce z nákladov na dokazovanie a z trov právneho zastúpenia. O nároku na náhradu trov konania súd výnimočne rozhodol podľa § 257 CSP tak, že náhradu trov konania stranám nepriznal. V predmetnom spore sa vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže je potrebné brať ohľad na špecifický druh sporu, ktorého základom je úmrtie matky žalobkyne v zdravotníckom zariadení žalovaného, ako aj s ohľadom na sociálnu situáciu žalobkyne, ktorá je nezamestnaná. Znášanie trov konania by podľa názoru súdu prvej inštancie predstavovalo pre žalobkyňu neúmernú finančnú záťaž, pričom v porovnaní so žalobkyňou žalovaný predstavuje ekonomicky silnejší subjekt, jeho existenciu nepriznanie nároku na náhradu trov konania neohrozí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
V Prešove, dňa 21. decembra 2021