Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64C-47-2021.pdf
PDF · 111.16 KB
Case nature
Subarea
64C/47/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: DAMIAN JASNA, s. r. o., IČO: 50 169 939, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného CREDIS Law s.r.o., IČO: 35 955 341, so sídlom Radlinského 2, Bratislava, proti žalovanému: N Press, s.r.o.. IČO: 46 887 491, so sídlom Jarošova 1, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29.11.2021 zamieta.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 29.11.2021 sa žalobca domáhal, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť (1) do 3 dní od doručenia tohto uznesenia odstrániť z webovej stránky žalovaného anticeny-brutus-je-jasna/ časť blogu zo dňa 06. októbra 2021 uverejnený pod názvom ,,Favoritky Anticeny BRUTUS je Jasná!“, ktorý bol zverejnený žalovaným v nasledovnom znení: Hotel Damian, Jasná je víťazom kategórie Krajina, jej urbanizmus, infraštruktúra a veľké projekty - A kde vlastne budeme spolu žiť? Alebo “o čo viac je viac, o čo horšie je hrozne zle”? Už viac nemôže platiť konštatovanie o komunistickom megalomanstve a neadekvátnosti mierky, keď dávno megalomanstvo a mierku presahujeme. Neúmerné zásahy do prostredia a obrazu prírody ničia aj to najcennejšie, čo tu máme. Jasný BRUTUS smeruje do Jasnej, kde nielen hotel Damian ale aj koláž desiatok ďalších objektov devalvuje dedičstvo tejto krajiny. Práca autorov týchto počinov demonštruje kombináciu antitalentu a absencie vízie, čím prispievajú k spoločenskému či ekologickému úpadku Slovenska a (2) zdržať sa zverejňovania akýchkoľvek nepravdivých tvrdení a neprimeraných hodnotiacich úsudkov o žalobcovi a o projekte hotela Damian Jasná, najmä informácií o zásahoch do životného prostredia, absencie vízie a antitalentu autorov, prispeniu žalobcu k spoločenskému a ekologickému úpadku Slovenska.
2. Žalobca v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že žalovaný ako vydavateľ denníka Denník N a prevádzkovateľ online DenníkaN dňa 06.10.2021 o 13:13 hod. umožnil na svojej webovej stránke zverejniť blog Q. N. s názvom Favoritka Anticeny BRUTUS je Jasná!. Blog obsahuje výsledky údajnej verejnej ankety Anticeny BRUTUS, ktorá je podľa blogerky údajne vyhlasovaná nešpecifikovanými anonymnými dobrovoľníkmi. Anticena je blogerkou vyhlasovaná paralelne s oficiálnou každoročne organizovanou anketou Slovenskej komory architektov Cena za architektúru Slovenskej komory architektov, skrátene označovanej aj ako CE ZA AR. V poradí už 20. ročník Ceny za architektúru, skončil slávnostným vyhlásením víťazov 07.10.2021 o 20:10 na Dvojke (RTVS). Podľa žalobcu na rozdiel od oficiálnej ankety CE ZA AR, nie je Anticena oficiálne verejne organizovaná, nemá zverejnené pravidlá súťaže a nie je možné sa do nej žiadnym spôsobom prihlásiť. Účelom Anticeny - aspoň podľa názoru blogerky - je vyhlásiť víťazov podpriemerných, neinovatívnych, neekologických stavieb v domácej architektonickej tvorbe. Hlasovanie v Anticene nie je verejne prístupné, pričom výsledky tohto „hlasovania“ sú netransparentné a objektívne neoveriteľné.
Žalobca tvrdil, že v blogu je uvedené, že hotel Damian, Jasná (ktorého staviteľom je žalobca), je údajným víťazom Anticeny Brutus v kategórii krajina, jej urbanizmus, infraštruktúra a veľké projekty. Ďalej je v blogu uvedené: ,,A kde vlastne budeme spolu žiť? Alebo “o čo viac je viac, o čo horšie je hrozne zle”? Už viac nemôže platiť konštatovanie o komunistickom megalomanstve a neadekvátnosti mierky, keď dávno megalomanstvo a mierku presahujeme. Neúmerné zásahy do prostredia a obrazu prírody ničia aj to najcennejšie, čo tu máme . Jasný BRUTUS smeruje do Jasnej, kde nielen hotel Damian ale aj koláž desiatok ďalších objektov devalvuje dedičstvo tejto krajiny. Práca autorov týchto počinov demonštruje kombináciu antitalentu a absencie vízie, čím prispievajú k spoločenskému či ekologickému úpadku Slovenska.“. Žalobca uviedol, že blogerka nie je členkou Slovenskej komory architektov. Uviedol, že vyššie uvedené tvrdenia, resp. hodnotiace úsudky blogerky, sa žalobcu veľmi dotkli. Bol toho názoru, že blog podsúva čitateľovi názor, že hotel Damian je postavený v rozpore s platnou legislatívou v oblasti životného prostredia skupinou - podľa názoru blogerky - neschopných osôb v podobe žalobcu ako stavebníka Hotela Damian a celého jeho realizačného tímu, ktorých v blogu osočuje. V skutočnosti však blogerka neuvádza žiadne relevantné dôkazy, o ktoré by svoje tvrdenia oprela, a žiadnu verejnú a verifikovateľnú anketu pred zostavením blogu samozrejme nezorganizovala. Žalobca mal za to, že blogerka projekt hotela Damian v skutočnosti iba využila na svoje zviditeľnenie sa na webe. Webové stránky žalovaného majú pritom celoslovenskú sledovanosť a blog predstavuje diskreditáciu žalobcu a zásah do jeho dobrej povesti. Prirovnanie hotela Damian ku „komunistickému megalomanstvu“ je samo o sebe hrubo za čiarou akejkoľvek webovej etikety. 3. Žaloba považoval za potrebné zdôrazniť to, že v rozpore s neoveriteľnými názormi blogerky, žalobca pri výstavbe a prevádzke hotela Damian kladie dôraz na ekológiu, čo je zdôraznené aj na webovej stránke žalobcu http://www.damianjasna.sk/sk/o-projekte/ekologia. Výstavba hotela Damian bola overiteľne posudzovaná v rámci niekoľkoročného procesu EIA, v rámci ktorého bolo spracované komplexné hodnotenie vplyvov na životné prostredie EIA, ktoré je zverejnené na web stránke Informačného portálu rezortu MŽP SR. Žalobca poznamenal že proti subjektívnym negatívnym názorom blogerky na hotel Damian a členov jeho projektového tímu stojí okrem žalobcu aj viac ako dvesto fyzických a právnických osôb, ktoré si v hoteli Damian kúpili do individuálneho vlastníctva konkrétny apartmány, pričom tak samozrejme neurobili z dôvodu, že sa im na hoteli páči jeho „komunistický megalomanský štýl“, či „neúmerný zásah do prírody“, ale naopak, zdieľajú víziu žalobcu, že komerčná výstavba a príroda spolu môžu a vedia koexistovať, pokiaľ sa v rámci platnej legislatívy dostatočne zohľadnia záujmy ochrany prírody a krajiny. Žalobca mal za to, že blogerka svojím difamovaním hotela Damian do budúcnosti môže ohroziť ich vlastníctvo, keďže verejné osočovanie blogerkou by zostalo verejne dostupné na webe, pričom budúci záujemcovia o kúpu apartmánov si svoju kúpu môžu rozmyslieť napríklad z dôvodu, že by sa im pre vlastnenie apartmánu v hoteli Damian mohlo vysmievať ich okolie alebo by ich mohli verbálne či fyzicky napádať fanatickí ekologickí aktivisti, ktorým je podľa všetkého aj blogerka. Žalobca uviedol, že dobrá povesť, renomé alebo tiež „goodwill“ obsahuje predovšetkým určité morálne, ale aj kvalitatívne vlastnosti, charakterizujúce právnickú osobu, podľa ktorých sa hodnotí a prijíma spoločnosťou. Dobrá povesť je pojem, ktorý v sebe zahŕňa nehmotné a samostatne nevyčísliteľné hodnoty, ktoré sa spájajú s právnickou osobou. Dobrá povesť v tomto zmysle predstavuje predovšetkým poctivosť, dôveryhodnosť, slušnosť, vážnosť, spoľahlivosť a pod. V obchodnej sfére, kde sa predovšetkým tento pojem uplatňuje a kde stále viac začína nadobúdať význam, možno do obsahu tohto pojmu zaradiť aj profesionalitu, istotu v zabezpečení obchodného tajomstva, serióznosť v správaní, istotu ohľadne dodržiavania obchodných záväzkov a pod.. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.09.2009, sp. zn. 4Cdo 212/2007 „...neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby chránené v zmysle § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy)...“. Žalobca uviedol, že ešte pred podaním tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa snažil zmierlivou cestou kontaktovať blogerku a žalovaného žiadosťou doručenou žalovanému dňa 28.10.2021 a žiadosťou doručenou blogerke dňa 28.10.2021, v ktorých ich požiadal o dobrovoľné vykonanie nápravy a stiahnutie Blogu, pričom nepožadoval náhradu žiadnej škody či nemajetkovej ujmy. Žiadosti žalobcu však boli bezvýsledné. Žalovaný sa svojou odpoveďou doručenou žalobcovi dňa 05.11.2021 dokonca blogerky zastal, pričom žalobcu len nezrozumiteľne informoval, že blog je podľa je názoru „typickým“ hodnotiacim úsudkom a žalobca má zniesť primeranú kritiku. Podľa žalobcu je však blog
tzv. neoprávnenou kritikou. Žalobca mal za to, že neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby predstavuje akékoľvek konanie, ktoré je objektívne spôsobilé vyvolať porušenie alebo aspoň ohrozenie práva na ochranu dobrej povesti a súčasne je takéto konanie v rozpore so zákonom. Pritom nie je relevantná jeho forma a spôsob vykonania, podstatným je, že je objektívne spôsobilé vyvolať nemajetkovú ujmu tým, že spôsobí porušenie alebo ohrozenie práva na dobrú povesť. V prípade ochrany povesti právnickej osoby sa predpokladá všeobecne uznaná prezumpcia poctivosti konania subjektov práva, teda že právnická osoba má dobrú povesť do tej doby, kým nie je vykonaný úspešne dôkaz opaku. Dobrú povesť má právnická osoba od jej samotného vzniku, trvá po celú dobu trvania jej existencie. Predpokladmi zodpovednosti, a teda aj vzniku občianskoprávnych sankcií pri zásahu do dobrej povesti právnickej osoby je (i) existencia konkrétneho zásahu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom a z tohto dôvodu pôjde o neoprávnený (protiprávny) zásah a (ii) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a neoprávnenosťou zásahu. Neoprávnenosť zásahu sa posudzuje podľa toho, či bol spôsobený skutkovým tvrdením alebo hodnotiacim úsudkom. Skutkové tvrdenie sa ako také opiera o objektívne existujúcu realitu, a preto je možné dokazovať pravdivosť alebo nepravdivosť skutkového tvrdenia. Platí, že zverejnenie pravdivej informácie nemôže zasiahnuť do práva na ochranu dobrej povesti, pokiaľ takýto údaj nie je podaný skreslene alebo nejde o takú informáciu, ktorej zverejnenie by odporovalo inému právu. Hodnotiaci úsudok na rozdiel od skutkového tvrdenia vyjadruje subjektívny názor, ktorým sa vyjadruje postoj k určitej skutočnosti, faktu. V tomto smere nie je objektívne možné dokazovať a preukazovať pravdivosť alebo nepravdivosť hodnotiaceho úsudku, avšak je potrebné skúmať, či hodnotiaci úsudok vychádza z pravdivých informácií; je dostatočne konkrétny, teda nie je len vo všeobecnej podobe; forma jeho prezentácie je primeraná a zásah do dobrej povesti právnickej osoby je len nevyhnutným sprievodným javom takto prezentovaného hodnotiaceho úsudku alebo je jeho primárnym cieľom. Ak hodnotiaci úsudok naznačené kritériá spĺňa, potom ho nie je možné považovať za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby. Žalobca však považoval blog v časti, ktorá sa ho týka za ničím neodôvodnené nepravdivé tvrdenia a na ich základe difamujúce hodnotiace úsudky, ktorých zjavným cieľom je poškodiť dobrú povesť žalobcu prilákaním záujmu čitateľov žalovaného, čo sa mu aj žiaľ podarilo, pretože blog mal podľa údajov na web stránke 14 381 vzhliadnutí. Žalobca mal za to, že tvrdenia blogerky sú nepravdivé a zo strany blogerky sa jedná o rozširovanie nepravdivých údajov masovokomunikačným prostriedkom poškodzujúcich žalobcu. Podľa ods. 4 pravidiel blogovania, ktoré sú zverejnené webovej stránke žalovaného https://dennikn.sk/pravidla blogovania-na-strankach-projektu-n/, bloger nesmie publikovať neoverené, skreslené a nepravdivé informácie, ktoré by mohli poškodiť dobré meno iných osôb či spoločností. Ak si to prevádzkovateľ vyžiada, bloger je povinný predložiť o svojich tvrdeniach všetky dôkazy, ktoré má k dispozícii a ktoré podporujú jeho tvrdenia v článku.“. Žalobca uviedol, že právo na slobodu prejavu nie je absolútne a poukázal na čl. 10 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. Poukázal aj na nález ÚS SR zo dňa 27.02.1997, sp. zn. PL. ÚS 7/96, podľa ktorého všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určovanie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody. Žalobca uviedol, že blog predstavoval právo žalovaného vyjadriť sa k určitej téme, v tomto prípade k súkromnej stavbe hotela Damian. Mal však za to, že škoda, ktorá jeho publikovaním žalobcovi vzniká ako aj ďalšie dôsledky (zníženie kredibility, zásah do dobrej povesti žalobcu) sú nepomerne vyššie ako potreba predkladania nepravdivých informácií o súkromnej stavbe hotela Damian. Žalovaný bol toho názoru, že blog je spôsobilý narušiť jeho dobrú povesť a znížiť záujem o ubytovanie a kúpu nehnuteľností v hoteli Damian a konanie žalovaného ako prevádzkovateľa portálu je spôsobilé zdiskreditovať žalobcu pred potencionálnymi záujemcami o kúpu apartmánu v hoteli Damian, a teda je spôsobilé spôsobiť žalobcovi škodu vyvolanú tvrdenými nepravdivými informáciami. Uviedol, že k porušeniu práva na dobrú povesť môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Mal za to, že žalovaný v blogu prezentuje difamačné, ničím nepodložené skutkové tvrdenia a prezentujete ich ako skreslenú skutočnosť, ktoré sú v očiach potencionálnych zákazníkov žalobcu vnímané veľmi negatívne. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že vzhľadom na celoslovenskú pôsobnosť článkov publikovaných v Denníku N (ako aj dosah v zahraničí), má žalobca za to, že je potrebné neodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania. Žalobca okrem zásahu do svojej dobrej povesti konaním žalovaného poukazuje aj na majetkovú ujmu - škodu, ktorá mu vzniká v dôsledku uverejnenia blogu. Blog predstavuje negatívnu medializáciu hotela Damian a šírenie negatívneho obrazu projektu na verejnosti. Existencia Blogu ohrozuje kredibilitu žalobcu vo vzťahu k verejnosti a potencionálnym klientom žalobcu. Žalobca uviedol, že nespochybňuje, že žalovaný môže nariadenie neodkladného opatrenia subjektívne pociťovať ako ujmu na svojich
právach, ktorá spočíva najmä v nemožnosti realizovať právo používateľov jeho verejného blogu na slobodu prejavu. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v rozpore s vlastnými Pravidlami umožňuje Blogerke publikovať nezákonné zásahy do dobrej povesti žalobcu, a to napriek zmierlivej výzve žalobcu, aby protiprávny stav odstránil, žalovaný musí niesť za svoje konanie zodpovednosť. Mal za to, že existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami vyplýva podľa žalobcu najmä z nasledujúcich skutočností - spôsobilosť konania žalovaného spôsobiť žalovanému trvajúcu ujmu na jeho dobrej povesti, citlivosť oblasti ochrany dobrej povesti, konanie o žalobe vo veci samej môže trvať určitý čas, pričom s dĺžkou konania sa nepriamo úmerne znižuje skutočný účinok sledovaný žalobcom (odstránenie súčasného závadného konania žalovaného), existencia obavy z pokračovania v konaní žalovaného, spôsob a obsah vyjadrovania sa žalovaného, ktorý na základe nepravdivých informácií v celoštátnych masovokomunikačných prostriedkoch prezentoval hodnotiace úsudky vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca uviedol, že blog je doposiaľ funkčný a blogerka prostredníctvom žalovaného šíri nepravdivé informácie a neprimerané hodnotiace úsudky. Preto je daná potreba bezodkladnej a dočasnej úpravy pomerov sporových strán v zmysle § 324 a nasl. CSP. Žalobca mal za to, že v danom prípade sú naplnené všetky princípy inštitútu neodkladného opatrenia, existencia ujmy žalobcovi v zmysle vyššie popísaných skutočností, pričom jeho nariadenie zároveň nespôsobí akékoľvek neprimerané obmedzenie žalovaného vo výkone jeho činnosti, v jeho pôsobení alebo výkone jeho práv.
4. Žalobca na osvedčenie tvrdených skutočností k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listinné dôkazy, a to: blog s názvom „favoritka Anticeny BRUSTUS je Jasná!“ zo dňa 06.10.2021, zoznam architektov, fotokópiu stránky hotelu Damian, fotokópia stránky z enviroportálu, žiadosti žalobcu adresované blogerke a žalovaného zo dňa 27.10.2021, odpoveď žalovaného zo dňa 02.11.2021 a pravidlá blogovania, na základe ktorých zistil doleuvedený skutkový stav, pre právne posúdenie dôvodnosti tohto návrhu.
X. Q. N. dňa 06.10.2021 o 13:13 hod. zverejnila na Denníku N blog s názvom „Favoritka Anticeny BRUTIS je Jasná!“. Podstatou zverejneného blogu bolo vyhlásenie anticeny v oblasti architektúry a stavebníctva za rok 2021, pričom ako víťaza kategórie Krajina, jej urbanizmus, infraštruktúra a veľké projekty označila autorka tohto blogu Hotel Damián, Jasná. V rámci tejto kategórie uviedla, nasledovné:
6. ,,A kde vlastne budeme spolu žiť? Alebo “o čo viac je viac, o čo horšie je hrozne zle”? Už viac nemôže platiť konštatovanie o komunistickom megalomanstve a neadekvátnosti mierky, keď dávno megalomanstvo a mierku presahujeme. Neúmerné zásahy do prostredia a obrazu prírody ničia aj to najcennejšie, čo tu máme . Jasný BRUTUS smeruje do Jasnej, kde nielen hotel Damian ale aj koláž desiatok ďalších objektov devalvuje dedičstvo tejto krajiny. Práca autorov týchto počinov demonštruje kombináciu antitalentu a absencie vízie, čím prispievajú k spoločenskému či ekologickému úpadku Slovenska.“.
7. Okrem toho však v danom blogu označila aj ďalších víťazov iných kategórii, napr. kategórie premárnená príležitosť a dilemy estetiky, kategórie vražda prvého stupňa, kategórie rekonštrukcia, obnova adaptácia budov alebo kategórie verejné priestranstvá.
8. Žalobca ako právnická osoba zodpovedajúca sa výstavbu a prevádzku Hotela Damián dňa 27.10.2021 písomne požiadal žalovaného a aj blogerku Q. N. o odstránenie predmetného blogu, prípadne doloženie dôkazov o skutkových tvrdeniach obsiahnutých v blogu alebo opravu nepravdivých tvrdení prezentovaných v tomto blogu v znení, že „Práca autorov hotela Damian Jasná je výsledkov ich talentu a skúseností, ktoré možno považovať za inovatívne a jedinečné“ vrátane verejného ospravedlnenia.
9. Žalovaný na uvedenú žiadosť reagoval listom zo dňa 02.11.2021, v ktorom uviedol, že vyjadrenie (blog) Q. N. je typickým hodnotiacim úsudkom, pri ktorom ide o subjektívny pohľad, pričom architektúra ako tvorivá forma, ktorá je v bezprostrednom kontakte s verejnosťou, sa prirodzene stáva predmetom diskusie a jej autori teda musia zniesť primeranú mieru verejnej kontroly a aj prípadnej kritiky.
10. Súd na takto zistení skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) upravujúce podmienky nariadenia neodkladného opatrenia (§ 324 a nasl.).
11. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia
je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomerov, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
12. V danom prípade sa žalobca ako právnická osoba domáhala formou nariadenia neodkladného opatrenia súdnej ochrany proti neoprávnenému zásadu do jeho dobrej povesti voči žalovanému ako prevádzkovateľovi webovej stránky Denníka N, na ktorej bol zverejnený článok (blog) autorky Q. N., ktorým malo podľa tvrdenia žalobcu dôjsť k zásahu do jeho dobrej povesti uvedením nepravdivého tvrdenia a na ich základe difamujúcich úsudkov, ktorých zjavným cieľom malo byť podľa žalobcu poškodenie dobrej povesti žalobcu prilákaním záujmu čitateľov žalovaného, pričom tieto nepravdivé tvrdenia považoval žalobca za spôsobilé znížiť záujem o ubytovanie a kúpu nehnuteľností v predmetnom hoteli.
13. V demokratickej spoločnosti je sloboda prejavu základom všetkých práv a je považovaná za jedno z najdôležitejších základných práv a slobôd. Pre demokraciu je životne dôležité šírenie informácii myšlienok, názorov, či sú pochvalné alebo kritické, a to všetko za účelom naplnenia práva každého na informácie a vyvolanie diskusie o veciach verejného záujmu. Ani sloboda prejavu však nie je bezbrehá ale je obmedzená inými ústavou garantovanými právami, napr. právom na súkromie. Kolíziu slobody prejavu a práva na súkromie, resp. v danom prípade práva na dobrú povesť právnickej osoby rieši § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dobrá povesť právnickej osoby je definovaná celkovým dojmom, ktorý táto právnická osoba v spoločnosti vyvoláva, pričom tento dojem je determinovaný napr. jej priazňou verejnosti, dôveryhodnosťou, poctivosťou, platobnou a daňovou disciplínou, vzťahom k ochrane ľudských práv a životnému prostrediu, prípade jej dobrým vzťahom ku svojím zamestnancom. Dobrá povesť právnickej osoby sa prezumuje, čo znamená, že tá je daná, pokiaľ nie je preukázaný opak. Všeobecne možno konštatovať, že ochrana dobrej povesti právnickej osoby je postavená na princípe objektívnej zodpovednosti, čo znamená, že stačí, aby neoprávnený zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a to u každej osoby, ktorá by sa nachádzala v postavení napadnutej právnickej osoby, za splnenia hmotnoprávnych podmienok, a to existencie zásahu, neoprávnenosti tohto zásahu a príčinnej súvislosti medzi nimi. To znamená, že za neoprávnený zásah možno považovať akékoľvek konanie a aj nekonanie, ktoré už so svojej podstaty je objektívne spôsobilé poškodiť dobrú povesť právnickej osoby. Neoprávnený zásah do dobrej povesti možno vykonať uverejnením nepravdivých údajov týkajúcich sa dobrej povesti právnickej osoby, uverejnením síce pravdivých skutkových tvrdení, avšak majúcich osočujúcu povahu, pôsobiacich difamačne, vyvolávajúce znevažujúci dojem, prípadne uverejnením hodnotiacich úsudkov (kritiky) vybočujúcich z rámca vecnosti, konkrétnosti, oprávnenosti a primeranosti, čo do obsahu a formy.
14. V danom prípade blog Q. N., zverejnený dňa 06.10.2021, bolo potrebné považovať za hodnotiace úsudky vlastné autorke tohto blogu a nie za skutkové tvrdenia ako sa domnieval žalobca, keďže základným účelom tohto blogu, vrátane časti týkajúcej sa Hotela Damian, boli kritické názory autorky týkajúce sa architektúry stavieb, resp. stavieb všeobecne, na území Slovenskej republiky, vrátane stavby žalobcu. V časti predmetného blogu týkajúcej sa Hotela Damián v žiadnom prípade nebolo možné vyvodiť záver, že autorka blogu podsúva názor, že Hotel Damián bol postavený v rozpore s platnou legislatívou. Esencia uvedenej kritiky spočívala v označení výstavby (vo všeobecnej rovine) za neprimeranú a zasahujúcu do prírody, pričom ako príklad uviedla stavbu Hotela Damian, ako aj ďalšie objekty v Jasnej, ktoré (vrátane Hotela Damián) považovala za počiny preukazujúce antitalent ich autorov, absenciu vízie, či ich príspevok k spoločenskému a ekologickému úpadku Slovenska.
Z citovanej časti blogu teda v žiadnom prípade nevyplývalo ani jedno skutkové tvrdenie a teda ani akékoľvek skutkové tvrdenie, ktoré by bolo možno hodnotiť ako nepravdivé.
15. V prípade hodnotiacich úsudkov ich pravdivosť nepodlieha dokazovania, súd iba skúma, či existoval dostatočný skutkový základ pre napadnuté úsudky. Ak hodnotiaci úsudok obsahuje prvky preháňania a zveličovania, nerobia tento hodnotiaci úsudok neoprávnený. Ani prípadná zaujatosť kritika neumožňuje bez ďalšieho prijať záver, že kritizujúci vybočil z rámca, ktorý možno označiť za primeraný/oprávnený. Iba v prípade, ak kritike chýba akýkoľvek vecný základ, pre ktorý nemožno nájsť žiadne zdôvodnenie, ju treba považovať za neprimeranú. Navyše existuje verejný záujem na tom, aby mal každý možnosť participovať na celospoločenskej diskusií svojimi hodnotiacimi úsudkami. V zmysle uvedeného je preto potrebné, aby súd pri výkone práva kritiky (hodnotiaceho úsudku) skúmal okolnosti každého prípadu a intenzitu tvrdeného porušenia práva, aby nebola bezdôvodne daná prednosť jednému právu pred druhým, t.j. práva na ochranu dobrej povesti pred právom na slobodu prejavu. Medzi základné kritéria pre posúdenie legitimity každého prejavu patria ciele a motív takéhoto prejavu, jeho racionálny základ a spôsob a forma jeho prezentácie. Možno mať za to, že kritika je primeraná, ak je vecná, konkrétna a nemá za cieľ uraziť a zasiahnuť dobrú povesť. V prípade hodnotiacich úsudkov stačí, aby boli pravdivé podstatné časti tvrdení, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, a teda za neprimeraný hodnotiaci úsudok možno považovať taký, ktorý postráda akýkoľvek skutkový základ. Primeranosť, resp. neprimeranosť kritiky je potrebné posudzovať aj vo vzťahu ku kritizovanej skutočnosti, tzn. či je cieľom kritiky všeobecne vnímaná skutočnosť, verejný záujem alebo ide iba o samoúčelné urážky a podobne.
16. Súd mal za to, že bol daný dostatočný skutkový základ kritiky Q. N., t.j. existencia výstavby v Jasnej, ako aj existencia Hotela Damián, a teda jej kritike nechýbal akýkoľvek vecný základ. To, že autorov projektu považovala za autorov bez talentu a vízie a že svojim počinom prispeli k spoločenskému a ekologickému úpadku, súd vyhodnotil len ako názor autorky obsahujúci prvky preháňania a zveličovania, čo samo o sebe nerobí takýto názor neoprávneným alebo difamujúcim. Zároveň architektúru, resp. výstavbu nehnuteľností všeobecne treba vnímať aj ako vec, ktorá podlieha verejnej mienke a kritike a ku ktorej môžu mať rôzne osoby, rôzne názory, a to aj názory kritické. Takáto kritika predstavuje základný pilier demokratickej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotiace úsudky, pričom aj pri takejto kritike platí z princípu demokracie vyplývajúca ústavná prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú (II. ÚS 326/09). Na základe uvedeného, nepovažoval súd kritiku autorky Q. N. za neprimeranú, difamačnú a spôsobilú zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu a preto súd nevzhliadol potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, pretože samotná existencia predmetného blogu na stránke Denníka N nemôže žalobcovi (ani objektívne) spôsobiť akúkoľvek ujmu na jeho dobrej povesti, prípadne škodu, keďže nešlo o neprimeranú kritiku, a preto súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej žalobca požadoval odstránenie predmetného blogu, považoval za nedôvodný.
17. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal, aby sa žalovaný zdržal akýchkoľvek nepravdivých tvrdení a neprimeraných hodnotiacich úsudkov o žalobcovi a projekte hotela Damián jasná, považoval takto formulovaný petit za materiálne nevykonateľný, keďže nemožno vo všeobecnej rovine komukoľvek uložiť povinnosť, aby sa do budúcnosti zdržal hodnotiacich úsudkov o určitej veci, tobôž nie o veci, ktorá má charakter veci verejnej, ktoré navyše súd v danom prípade nepovažoval za neprimerané.
18. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
19. Súd žalovanému ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.