Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanej Y. G., J.. XX.X.XXXX, G. H., Z. X, o zaplatenie 3.889,52 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku -120 zo 4.8.2020 Okresného súdu Košice II,

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej aj ,,súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví zamietol žalobu a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2.Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.889,52 € s prísl. z titulu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 20.12.2010 medzi žalovanou a Slovenskou sporiteľnou, a.s. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej vyplývajúcu z tejto zmluvy na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č.123/2015/CE, ktorú dňa 23.10.2015 uzavrel s postupcom Slovenskou sporiteľnou, a.s. Skutkovo žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 12.500 €, pri úrokovej sadzbe 10,9 %, RPMN 12,64 %, s konečnou splatnosťou dňa 15.11.2020. Žalovaná úver riadne a včas nesplácala, z ktorého dôvodu právny predchodca listom zo dňa 9.9.2015 žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy a zároveň ju upozornil na možnosť mimoriadnej splatnosti úveru. Ani napriek výzve žalovaná dlh neuhradila, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 29.9.2015, o čom ju informoval listom z 30.9.2015. Do podania žaloby žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobcu sumu 11.892,16 € a žalobcovi sumu 20 €. Žalovanej sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov. Súd preto postupoval v súlade s postupom stanoveným v . Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3.Súd prvej inštancie na vec aplikoval ust. (ďalej len ,Z“), , , , , , , (ďalej len ,Z“), o bankách (ďalej len ,B“), dospejúc k záveru o neplatnosti postúpenia pohľadávky, a z toho dôvodu o neexistencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Uvedený záver prijal v dôsledku nesplnenia podmienok stanovených pre postúpenie bankovej pohľadávky podľa , a to najmä nedodržanie lehoty 90 kalendárnych dní po výzve banky dlžníkovi, po uplynutí ktorých je banka oprávnená pohľadávku postúpiť na tretiu osobu. Medzi výzvou, ktorou právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy a uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej

žalobca predmetnú pohľadávku nadobudol, uplynulo len 40 dní, z čoho súd vyvodil záver, že žalobca nepreukázal platné postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, a tým ani, že by bol aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie tohto nároku. Zároveň podmienku uvedenú v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, podľa ktorej klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek záväzky voči klientovi, vyhodnotil ako neprijateľnú v súlade s a , pretože táto podmienka vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Skonštatoval, že veriteľ sa takto ukotvenou podmienkou snaží obísť a žalovaná ako spotrebiteľ už vopred pri samotnom uzavretí zmluvného vzťahu s bankou dávala súhlas s postúpením akýchkoľvek pohľadávok bankou voči nej ako dlžníkovi na tretiu osobu (teda aj na zahraničný subjekt, voči ktorému domôcť sa práva zo strany spotrebiteľa by bolo značne sťažené), zatiaľ čo žalovaná takýto súhlas banky na postúpenie pohľadávky voči banke, resp. prevod záväzku voči banke na tretiu osobu nedostala a svoju prípadnú pohľadávku voči banke bola oprávnená postúpiť len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Na konštatovaní značnej nerovnováhy podľa názoru súdu prvej inštancie nič nemení ani fakt, že v poslednej vete bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že banka nebude bezdôvodne súhlas spotrebiteľovi odopierať. Uzavrel, že nárok žalobcu ani jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore nie je možné platne založiť na tomto bode Všeobecných zmluvných podmienok právneho predchodcu žalobcu. O trovách konania rozhodol v súlade s , tak že úspešnej žalovanej trovy konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

4.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov dôvody podľa , a . Nesúhlasil so záverom súdu o nesplnení podmienok podľa . Poukázal na to, že žalovaná bola v čase postúpenia v omeškaní s plnením svojho dlhu dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a to konkrétne 585 dní podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, a zároveň bola postupcom opakovane vyzvaná na úhradu dlhu (výzvou zo dňa 9.9.2015 a oznámením o mimoriadnej splatnosti dlhu zo dňa 30.9.2015). Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého lehota 90 kalendárnych dní začína plynúť až po doručení písomnej výzvy banky, pričom poukázal na niektoré rozhodnutia krajských súdov v obdobných veciach. Mal za to, že takýto výklad zo znenia ust. nevyplýva. Zdôraznil tiež to, že žalovaná tieto skutkové tvrdenia nepoprela v zmysle , preto súd mal tieto považovať za nesporné a vychádzať z toho, že žalovaná bola právnym predchodcom žalobcu vyzvaná na úhradu dlhu, a zároveň, v čase postúpenia pohľadávky bola v omeškaní s platením dlhu dlhšie ako 90 kalendárnych dní. V závere uviedol, že aktívnu vecnú legitimáciu v tejto veci ako aj dôvodnosť nároku riadne v konaní preukázal, preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, prípadne ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5.Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6.Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario, preskúmal napadnutý rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, , ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.12.2021 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , , a a contrario.

9.Žalobca odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody podľa , a , t. j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10.Odvolací dôvod podľa je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

11.Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

12.Odvolací dôvod podľa je naplnený v prípade keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

13.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by pri rozhodovaní v merite veci vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán. Odvolací súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je riadne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa . Odvolacie námietky žalobcu boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci.

14.Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a na toto odkazuje.

16.Odvolateľ nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého pri postúpení bankovej pohľadávky v súlade s postupom podľa , lehota 90 kalendárnych dní, podľa prvej vety uvedeného ustanovenia, začína plynúť až po doručení, resp. zaslaní písomnej výzvy banky dlžníkovi. Zároveň namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý aj napriek tomu, že žalovaná sa v konaní nevyjadrila a skutkové tvrdenia žalobu nerozporovala, ich tento považoval za sporné a konečnom dôsledku žalobu zamietol.

17.Odvolací súd tu poukazuje na to, že v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany, ktoré sa vyznačujú okrem iného aj takým špecifikom, že v súlade s súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a taký dôkaz aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí. V súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky ide navyše o dôležitú podmienku konania, keď táto zakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore, pri absencii ktorej žalobca nie je oprávnený uplatňovať ním tvrdený nárok v súdnom konaní. Súd musí skúmať aktívnu vecnú legitimáciu vždy aj bez návrhu, a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania

nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.6.2010). Postup súdu prvej inštancie, preto v tomto smere odvolací súd považuje za správny.

18.Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadom začiatku plynutia 90 kalendárnych dní, po písomnej výzve banky, ako druhej podmienky zákonného postupu postúpenia bankovej pohľadávky na inú osobu. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. z 24.4.2018 uviedol: ,,Podľa názoru dovolacieho súdu v danej veci kardinálnym právnym problémom je otázka platnosti či neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa . Teda, či podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa prvá veta musia byť splnené, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, alebo v prípade ich nedodržania prichádza sankcia v podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia. Súdy oboch inštancií v tejto veci sa veľmi podrobne vysporiadali so všetkými relevantnými dôvodmi týkajúcimi sa neplatnosti právneho úkonu o postúpení pohľadávky a dovolací súd si tieto skutočnosti všimol a v plnom rozsahu s ich uvedenými argumentami súhlasí. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru). Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k .“ Okrem toho ďalej skonštatoval aj to, že: ,,Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa prvá veta pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle .“ Tento právny názor Najvyšší súd opätovne vyslovil aj v rozsudku sp. zn. z 15.12.2020. V druhom spomínanom rozsudku zároveň prijal záver, že banka je oprávnená postúpiť len pohľadávku, alebo jej časť, ktorá je v čase postúpenia splatná.

19.Aj v rozsudku sp. zn. zo dňa 28.3.2018 vyjadril Najvyšší súd obdobný právny názor, keď uviedol: ,,Prvá veta ustanovenia (§ 92 ods. 8 pozn. odvolacieho súdu) definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 O. z.), z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky.“

20.Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že v prvom rade musí banka zaslať písomnú výzvu dlžníkovi s upozornením na jeho omeškanie s plnením dlhu, a až následne začína plynúť lehota 90 kalendárnych dní, po uplynutí ktorej je banka oprávnená postúpiť pohľadávku voči svoju klientovi, na tretiu osobu, aj osobu, ktorá nie je bankou, vyplýva aj zo samotného jazykového znenia , keď sa v prvej vete tohto ustanovenia uvádza, že ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.

22.Vzhľadom na uvedené, odvolací súd musí skonštatovať, že odvolacie námietky žalobcu ani skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s .

23.O trovách konania rozhodol odvolací súd v súlade s v spojení s . Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej žiadne preukázateľne vynaložené trovy konania nevznikli.

24.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).