Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-79-2021.pdf
PDF · 101.37 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/79/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P.O.BOX 205, proti žalovanému Q.. Ľ. D., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v B., N. XXX/XX, o zaplatenie 4.395,95 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 29Csp/17/2020-99 zo dňa 14.7.2021, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e zamietavý výrok rozsudku a výrok o trovách konania.
N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví konanie v časti o zaplatenie 377,89 € zastavil (I.), v zvyšnej časti žalobu zamietol (II.) a vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.395,95 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 21.9.2020 do zaplatenia. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.5.2014 uzavrel so žalovaným Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanému kreditnú kartu so schváleným úverovým rámcom vo výške 2.400 € a s ročným úrokom 21,24 %. Žalovaný sa zaviazal úver splácať mesačnými splátkami vo výške 80 €. Žalovaný predpísané splátky však neplnil riadne a včas v dôsledku čoho pôvodný žalobca pristúpil k zosplatneniu zostatku úveru ku dňu 2.11.2017. Pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie pôvodný žalobca vystavil ku dňu 8.9.2020 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.8.2020 obsahujúcim súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov sankčných úrokov a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 4.395,95 €. Na úhradu dlhu poskytol žalovanému lehotu do 20.9.2020, v ktorej lehote však žalovaný dlh neuhradil, preto si pôvodný žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty na splatenie dlhu.
3. Žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuznal. Uviedol, že s VÚB, a.s. (pôvodne Consumer Finance Holding, a.s.,) uzavrel Zmluvu o vydaní a používaní dovolenkovej karty s výškou spotrebiteľského úveru 2.400 €, pričom mal uhradiť celkovú čiastku 2.715,87 €. Pôvodnému žalobcovi uhradil ku dňu 16.6.2017 sumu 2.362,15 € s možnosťou čerpať ešte 77,24 €. Dňa 19.6.2017 zmluvu v zmysle Obchodných podmienok vypovedal, pričom pôvodný žalobca výpoveď prevzal dňa 21.6.2017. Z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania.
4. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 29Csp/17/2020-60 zo dňa 14.1.2021 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu, v zmysle ktorej do konania ako žalobca vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.. Žalobca následne vzal žalobu v časti o zaplatenie 377,89 € spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 377,89 € v súlade s § 144, § 145 a § 146 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) zastavil.
5. Aplikujúc ustanovenia § 37 ods. 1, § 39, § 43a ods. 1, § 43c ods. 2, § 44 ods. 2, § 54a, § 451 ods. 1, ods. 2, § 107 ods. 1, ods. 2, § 524 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) § 1 ods. 2, § 2 písm. b/, § 9 ods. 1, ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“) súd dospel k záveru o nedôvodnosti zvyšnej časti žaloby. Preskúmaním Žiadosti o aktiváciu dovolenkovej karty zo dňa 24.4.2014 zistil, že táto neobsahuje podstatné náležitosti upravené zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to určenie zmluvných strán, záväzok dlžníka vrátiť peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, splatnosť dlhu. Podľa názoru súdu zmluva nevznikla, nakoľko predmetnú žiadosť nemožno považovať za zmluvu o vydaní a používaní karty (zmluvu o úvere). Účinnosť zmluvy bola viazaná na splnenie odkladacej podmienky, a to vydanie potvrdzujúceho listu, ktorý banka zašle žiadateľovi. Skonštatoval, že ak by aj žalobca disponoval potvrdzujúcim schvaľujúcim podaním, bolo by potrebné jeho opätovné potvrdenie, teda prijatie žiadateľom (žalovaným). Na podklade tejto úvahy nárok žalobcu posudzoval v súlade s § 451 OZ o bezdôvodnom obohatení, keďže mal preukázané, že žalovaný plnením žalobcu získal majetkový prospech, a to bez právneho dôvodu, pretože mu boli poskytnuté finančné prostriedky aj napriek tomu, že zmluva nevznikla. Žalovaný je tak povinný uhradiť len skutočne poskytnuté plnenie. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný čerpal sumu 3.594,33 € a uhradil 2.880 €, rozdiel teda predstavuje sumu 714,33 €. Z výpisu z dovolenkovej karty je zrejmé, že žalovaný vykonal poslednú transakciu dňa 29.3.2017, keď čerpal sumu 22,11 € a následne boli na účte zúčtovávané len poplatky a úroky. Žalobcovi tak začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba najneskôr týmto dňom, nakoľko veriteľ musel vedieť, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy, resp. vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvného vzťahu začala trojročná objektívna premlčacia doba plynúť od momentu kedy k nemu došlo, t. j. odo dňa splatnosti tej ktorej splátky (16.6.2017) plynúcej z posledného čerpania peňažných prostriedkov na karte. Pôvodný žalobca podal žalobu na súd dňa 29.10.2020, teda po uplynutí premlčacej doby, v dôsledku čoho súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v spore úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania a žalovaný si žiadne trovy konania neuplatnil.
6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviaže na úhradu sumy 4.018,06 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 21.9.2020 do zaplatenia. Nesúhlasil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že k vzniku zmluvného vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným nedošlo. Tvrdil, že už z označenia ,,predschválený“ úverový rámec je zrejmé, že tento bol určený v čase podania žiadosti o úver žalovaným so základnými parametrami úveru. K prijatiu žiadosti žalovaného zo dňa 24.4.2014 došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu dňa 19.5.2014, a to bez výhrad a dodatkov. Zastával preto názor, že zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou vznikol riadne a platne. Poukázal na Všeobecné obchodné podmienky, z ktorých jasne vyplýva, že zmluva vzniká akceptáciou zo strany banky a potvrdzovací list preto nie je dokladom preukazujúcim vznik zmluvy. Zmluva bola uzavretá platne v písomnej forme a úver žalovaný preukázateľne čerpal, čo žalovaný v konaní ani nerozporoval, preto nie je možné úverovú zmluvu považovať za absolútne neplatný právny úkon. Poukázal tiež na ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a nerozširovania dôvodov neplatnosti právneho úkonu nad rámec zákonom uvedených prípadov, ktorý právny názor Ústavný súd judikoval v náleze zo dňa 1.4.2015 sp. zn. I. ÚS 640/2014. Nestotožnil sa ani so záverom súdu o premlčaní uplatneného nároku. Zdôraznil, že pokiaľ sa pri premlčaní vychádza z ustanovenia § 101 OZ, teda že premlčacia doba plynie odo dňa kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, v spojení s ustanovením § 103 OZ je nutné prihliadnuť na skutočnosť, že ak sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou zročnou dňa 15.8.2017, na ktorej zaplatenie bol vyzvaný predžalobnou upomienkou zo dňa 4.10.2017, právny predchodca žalobcu nemohol pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti skôr než by uplynuli 3 mesiace odo dňa splatnosti splátky. Z uvedeného potom vyplýva, že k zosplatneniu úveru mohol právny predchodca žalobcu pristúpiť až dňom nasledujúcim po 15.11.2017, kedy uplynuli 3 mesiace
od omeškania s úhradou splátky, pre ktorej neuhradenie úver zosplatnil a od tohto dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba. Podotkol, že rovnaký právny názor prijalo aj občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Košiciach vo svojom zjednocujúcom stanovisku. V závere skonštatoval, že premlčacia doba začala plynúť dňa 16.11.2017 a keďže žaloba bola na súd podaná dňa 29.10.2020, uplatnený nárok nemôže byť premlčaný.
7. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril a v odvolacom konaní ostal nečinný.
8. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd (§ 34 CSP), posúdil odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/, a h/ CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.12.2021 o 10:15 hod v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
10. Žalobca odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
12. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy však nevyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj nesprávny právny záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere. Premlčanie žalobou uplatneného nároku však správne právne posúdil a rozsudok je tak vo výroku vecne správny.
14. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku založil na podklade záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy a premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku plnenia z neplatného právneho úkonu. Záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere prijal na základe zistenia, že Žiadosť o aktiváciu dovolenkovej karty neobsahuje základné náležitosti ako je označenie zmluvných strán, synalagmatický záväzok dlžníka
vrátiť poskytnuté plnenie či splatnosť samotného úveru. Uviedol tiež, že účinnosť zmluvy bola viazaná na odkladaciu podmienku vydania potvrdzujúceho listu, ktorý banka zašle dlžníkovi a ktorým žalobca nedisponoval.
15. S uvedenými závermi sa však odvolací nemôže stotožniť, nakoľko zistenia súdu prvej inštancie nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Preskúmaním obsahu Žiadosti o aktiváciu dovolenkovej karty odvolací súd zistil, že táto obsahuje označenie zmluvných strán, a to veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s., za ktorú ako správca konala spoločnosť Consumer Financne Holding, a.s., a žalovaného ako dlžníka. V Žiadosti sú uvedené aj základné náležitosti súvisiace s úverom ako je výška úveru 2.400 €, výška mesačnej splátky 80 €, deň splatnosti mesačnej splátky 15. deň v mesiaci, výška RPMN 23,51 %, výška priemernej RPMN 25,37 %, výška úrokovej sadzby 21,24 %, ako aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 2.716,12 €, z ktorého údaja zároveň vyplýva synalagmatický záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné plnenie spolu s úrokmi. Zmluva síce neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, z bodu č. 60 Obchodných podmienok však vyplýva, že Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, čo je akceptovateľné vzhľadom na spôsob poskytnutia úveru, a to formou kreditnej karty alebo tzv. revolvingového úveru, pri ktorom sa úverový rámec obnovuje každou došlou úhradou a trvá pokiaľ jedna zo zmluvných strán od zmluvy neodstúpi alebo zmluvu nevypovedá.
16. Na zadnej strane Žiadosti je ďalej uvedené, že: ,,Prijatím a schválením Žiadosti zo strany banky sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., vydávanej v spolupráci s CFH. OP, Cenník a Potvrdzujúci list sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy.“ Preskúmaním obsahu spisu, a to najmä podania žalovaného zo dňa 21.12.2020 odvolací súd zistil, že žalovaný v konaní predložil Potvrdzujúci list zo dňa 22.5.2014, ktorý mu bol bankou doručený a ktorého obsahom je schválenie Žiadosti a súčasne zhrnutie základných parametrov úveru, ktoré sú totožné s údajmi v Žiadosti. Niet preto pochybnosti o tom, že Zmluva bola uzavretá platne a účinne. Obsahom podania žalovaného je však aj Výpoveď zo zmluvy zo dňa 19.6.2017, ktorú správca Consumer Finance Holding, a.s. podľa priloženej doručenky prevzal dňa 21.6.2017. Podľa čl. X. bod č. 63 Obchodných podmienok veriteľa, ktoré sú súčasťou Zmluvy, je klient oprávnený kedykoľvek zmluvu vypovedať, pričom výpovedná doba je jeden mesiac odo dňa doručenia výpovede správcovi. Podľa bodu č. 66 Obchodných podmienok je klient povinný po vypovedaní Zmluvy vyrovnať všetky záväzky plynúce z používania karty a vedenia kartového účtu. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalovaný Zmluvu platne vypovedal a výpovedná doba uplynula dňa 21.7.2017, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie opomenul vo svojom rozhodnutí zohľadniť. Po vypovedaní Zmluvy žalovaný už žiadne finančné prostriedky nečerpal a poslednú splátku uhradil dňa 17.6.2017. Veriteľ následne na účte zúčtovával už len rôzne poplatky a sankčné úroky, a to ešte 3 roky po vypovedaní Zmluvy.
17. Podľa § 582 OZ ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
18. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa prvej vety § 100 ods. 2 OZ sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
20. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Výpoveď je typickým právnym dôvodom zániku zmluvných záväzkov dojednaných na dobu neurčitú. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý má za následok zánik záväzkovoprávneho vzťahu uplynutím výpovednej doby, bez ohľadu na súhlas druhej zmluvnej strany. Uplynutím výpovednej doby dochádza k zániku všetkých subjektívnych práv a povinností, ktoré tvoria obsah záväzkového vzťahu založeného zmluvou. Nároky, ktoré vznikli pred účinnosťou výpovede, ostávajú zachované. Akékoľvek plnenie, ktoré si počas trvania záväzkového vzťahu zmluvné strany poskytli, sa následne nepovažuje za bezdôvodné obohatenie, pretože k zániku zmluvy výpoveďou nedochádza s účinkami ex tunc, ako
je to napríklad pri odstúpení od zmluvy podľa § 48 OZ. Ustanovenie § 457 OZ sa za daných okolností nepoužije. Vypovedaním Zmluvy zo strany žalovaného Zmluva zanikla a žalovaný bol povinný vyrovnať všetky záväzky plynúce z predmetnej Zmluvy, k čomu však nedošlo. Žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, tak začala odo dňa nasledujúceho po uplynutí výpovednej doby, t. j. 22.7.2017 plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota (§ 101 OZ) na uplatnenie práva na úhradu nevyrovnaných záväzkov. Pôvodný žalobca však žalobu podal na súd až dňa 29.10.2020, teda po márnom uplynutí premlčacej lehoty. Nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný a rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak vo výroku vecne správne.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a dôvody odvolací súd nemal inú možnosť než odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému žiadne preukázateľne vynaložené trovy odvolacieho konania nevznikli.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).