Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-73-2021.pdf
PDF · 102.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-7C/73/2021
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v spore žalobcu ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s.r.o., so sídlom Dvory 1932, 020 01 Púchov, IČO: 36 867 454, proti žalovanej O. F., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XXX/ XX, XXX XX F., o návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I.Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II.Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 Civilného sporového poriadku, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, pre k.ú. F. W., obec F. W., okres F. W., a to k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. poschodí, vo vchode č. X bytového domu so súp. č. XXXX, postaveného na pozemku KNC parc. č. XXXX/XX, ku ktorému bytu prináleží spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti XX/XXX0 a k nebytovému priestoru č. X (garáž) nachádzajúcemu sa v suteréne, vo vchode č. X bytového domu so súp.č. XXXX postaveného na pozemku KNC parc.č. XXXX/XX, ku ktorému nebytovému priestoru prináleží spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti XX/XXXX (ďalej len „predmet zálohu“), a to všetko v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky na zaplatenie sumy 8.358,01 eur s príslušenstvom, ktorou disponuje voči žalovanej. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca poskytoval žalovanej právne zastupovanie vo veci vyporiadania jej BSM s bývalým manželom, ako aj vo veci trestného konania vedeného voči obžalovanému bývalému manželovi žalovanej. Dňa 27.01.2020 došlo k uzatvoreniu Dohôd o ukončení zmluvy o poskytovaní právnych služieb a odvolaní plnomocenstva na zastupovanie, a to v oboch právnych veciach pričom Zmluva o poskytovaní právnych služieb sa skončila ku dňu 27.01.2020. Žalobcovi tak vznikol nárok na odmenu za poskytovanie právnych služieb v celkovej výške 8.358,01 eur, ktorá pozostávala zo sumy 4.325,67 eur s DPH za úkony právnej služby v trestnej veci, zo sumy 330,48 eur titulom náhrady cestovných nákladov a náhrady za stratu času v súvislosti s účasťou na úkonoch mimo sídla kancelárie žalobcu, zo sumy 3.425,05 eur s DPH za poskytnutie úkonov právnej služby vo veci vyporiadania BSM a sumy 276,81 eur titulom náhrady cestovných nákladov a náhrady za stratu času v súvislosti s účasťou na úkonoch mimo sídla kancelárie žalobcu. Odmenu za poskytnuté právne služby žalovaná doposiaľ žalobcovi neuhradila, ani napriek predžalobnej výzve žalobcu zo dňa 01.12.2020. Žalobca dňa 22.01.2021 podal na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, v nadväznosti na čo vydal upomínací súd platobný rozkaz zo dňa 10.02.2021, sp.zn. 32Up/102/2021, ktorým návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu. Žalovaná voči vydanému platobnému rozkazu podala odpor zo dňa 22.02.2021, ktorým namietala judikovanú povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatňovanú sumu, avšak nepoprela poskytnutie právnych služieb zo strany žalobcu, ba explicitne priznala, že žalobcovi udelila plnú moc na jej právne zastupovanie v uvedených právnych veciach. Na základe podaného odporu konanie pokračuje pred Okresným súdom Považská Bystrica pod sp.zn. 7Csp/28/2021 , v ktorom konaní doposiaľ nie je vydané meritórne rozhodnutie.
Keďže žalovaná doposiaľ nepristúpila k úhrade svojho dlhu oči žalobcovi, súčasťou súdne uplatneného nároku je aj nárok na úroky z omeškania. Predmet zálohu nadobudla žalovaná do výlučného vlastníctva na základe súdneho rozhodnutia OS Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp.zn. 5Pc/16/2016 o vyporiadaní BSM, pričom k zápisu vlastníckeho práva žalobkyne došlo len tento týždeň. Žalovaná počas celého konania o vyporiadanie BSM, t.j. od roku 2016 predmet zálohu nevyhnutne nepotrebuje pre svoje užívanie a bývanie, pričom reálne hrozí, že po vykonanom zápise jej výlučného vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pristúpi k speňaženiu svojho jediného nehnuteľného majetku, a teda k predaju, či dokonca účelovému darovaniu predmetu zálohu napríklad v prospech jej rodičov. Žalobca považuje za nevyhnutné mať dostatočne zabezpečenú svoju pohľadávku, a to pre prípad, ak by žalovaná svoj majetok previedla na tretiu osobu bezodplatne, či v prípade, ak by z kúpnej ceny za predaj nehnuteľností nebola ochotná svoje záväzky voči žalobcovi uspokojiť, pričom iným majetkom, ktorý by potenciálne mohol byť postihnutý exekúciou, žalovaná nedisponuje. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 8.358,01 eur s príslušenstvom žalobca nepovažuje za sporný, nakoľko vykonanie právnych služieb z jeho strany žalovaná nespochybnila a žalobca ich vykonanie osvedčil predloženými listinnými dôkazmi. Obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie vedenej za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu možno odvodiť aj z viacerých vyjadrení žalovanej, ktoré počas trvania právneho zastúpenia žalobcovi uviedla, a z ktorých bola zreteľná jej vôľa byt a garáž, t.j. predmet zálohu speňažiť predajom tretej osobe. Žalovaná sa pred žalobcom opakovane vyjadrila, že vzhľadom na traumu prežitú práve v predmetnom byte, si nevie predstaviť tieto nehnuteľnosti ďalej užívať. Žalobca je názoru, že nie je nevyhnutné s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyčkávať až na reálny prejav vôle žalovanej zbaviť sa svojho majetku uzavretím prevodnej listiny a jej podania ku vkladu do katastra nehnuteľností, nakoľko by tak bol popretý preventívny účel inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. Pre účely osvedčenia nevyhnutnej potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nie je nevyhnutné a ani možné preukázať, že žalovaná už pristúpila k zbavovaniu sa svojho majetku, ale postačuje, že takáto obava je možná a na základe priložených dôkazov reálna.
2. Spolu s návrhom žalobca predložil Dohody o ukončení zmluvy o poskytovaní právnych služieb a odvolanie plnomocenstva na zastupovanie zo dňa 27.01.2020, Výzvu na úhradu odmeny za poskytnuté právne služby zo dňa 01.12.2020 spolu s prílohou, Poštový podací lístok zo dňa 03.12.2020, Návrh na vydanie platobného rozkazu, Výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. F., obec F., kat. územie M. O. zo dňa 14.12.2021 a Výpis z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. F. W., obec F. W., okres F. W..
3. Súd sa oboznámil s návrhom, ako aj s priloženými listinami a obsahom spisového materiálu tunajšieho súdu sp.zn. 7Csp/28/2021 a zistil, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení nie je dôvodný.
4. Z obsahu Dohôd o ukončení zmluvy o poskytovaní právnych služieb a odvolania plnomocenstva na zastupovanie zo dňa 27.01.2020 mal súd za osvedčené, že dňa 27.01.2020 bolo medzi žalobcom a žalovanou dohodnuté skončenie poskytovania právnych služieb na základe Zmlúv o poskytovaní právnych služieb. Z čl. II bodu 2 Dohôd je osvedčené, že zmluvné strany zhodne súhlasia, že zmluva o poskytovaní právnych služieb sa končí dňom 27.01.2020, pričom k tomuto dátumu obom zmluvným stranám zanikajú všetky práva a povinnosti vzniknuté v súvislosti so zmluvou (okrem nároku advokáta na prípadnú odmenu za už poskytnuté právne služby, ktorá do času uzavretia dohody nebola uhradená).
5. Z Výzvy na úhradu odmeny za poskytnuté právne služby zo dňa 01.12.2020 spolu s prílohou mal súd za osvedčené, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu sumy 8.385,01 eur, a to titulom poskytnutých právnych služieb, pričom žalovanej poskytol na zaplatenie predmetnej sumy lehotu 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Výzva bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 03.12.2020, čo osvedčuje priložený Poštový podací lístok.
6. Z obsahu prílohy Výzvy na úhradu odmeny za poskytnuté právne služby zo dňa 01.12.2020 mal súd za osvedčené, že žalobca vyúčtoval žalovanej úkony právnej služby v celkovej sume 8.385,01 eur.
7. Z obsahu Návrhu na vydanie platobného rozkazu mal súd za osvedčené, že žalobca inicioval na upomínacom súde - Okresnom súde Banská Bystrica konanie o vydanie platobného rozkazu voči žalovanej. Predmetom uvedeného sporu bola pohľadávka žalobcu za poskytnuté služby právnej pomoci v celkovej sume 8.358,01 eur spolu s príslušenstvom.
8. Z Výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. F., obec F., kat. územie M. O. zo dňa 14.12.2021 bolo osvedčené, že vlastníkmi nehnuteľností (trvalé trávne porasty, orná pôda, zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súp.č. XXX) uvádzaných na predmetnom liste vlastníctva sú F. U. Y. N. U. vo veľkosti spoluvlastníckych podielov X/X.
9. Z Výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. F. W., obec F. W., okres F. W. mal súd za osvedčené, že vlastníkom bytu č. X, nachádzajúcom sa na X. poschodí, vo vchode č. X obytného domu so súp.č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/XX s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XX/XXXX je žalovaná vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X. Rovnako mal súd za osvedčené, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nebytového priestoru nachádzajúceho sa v suteréne, vo vchode č. X so súp.č. XXXX s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XX/XXXX. Súd mal ďalej za osvedčené, že titulom nadobudnutia predmetných nehnuteľností do vlastníctva žalovanej bol Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. 5Pc/16/2016-201 zo dňa 06.07.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. 6CoP/37/2020 -295 zo dňa 28.09.2021.
10. Z obsahu spisového materiálu tunajšieho súdu vedeného pod sp.zn. 7Csp/28/2021 mal súd za osvedčené, že na tunajšom súde je vedené osobitné konanie, predmetom ktorého je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 8.358,01 eur titulom poskytnutých služieb právnej pomoci od žalovanej. Predmetné konanie nie je toho času právoplatne ukončené.
11. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 324 ods.1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
18. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
19. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
20. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
21. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Podľa § 340 ods. 1 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.
23. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
24. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
25. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
26. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
27. Súd môže nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom tohto opatrenia je rýchla a účinná reakcia súdu na deklarovaný stav v právnych vzťahoch sporových strán, pokiaľ súd posúdením tvrdení a predložených dôkazov žalobcom v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, má dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu zásahu do práv, resp. právnych vzťahov, ktoré sú medzi stranami sporu sporné. Charakter zabezpečovacieho opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho vydanie, nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tieto skutočnosti musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musí žalobca (navrhovateľ) pripojiť listiny na ktoré sa odvoláva, pretože hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku môže dosiahnuť len relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Listinné dôkazy majú pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ktoré má v tomto prípade povahu osvedčovania, čo znamená, že osvedčené skutočnosti spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Je preto povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia dosiahnuť hodnoverné osvedčenie tvrdených skutočností. Z dikcie zákona vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi, je osvedčené aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva žalobcu, ktorému je možné poskytnúť ochranu zabezpečovacím opatrením. Predbežná ochrana neosvedčeného nároku by bola v rozpore so zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia.
28. Medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením je vzťah subsidiarity vyjadrený v § 324 ods. 3 CSP, vychádzajúc z ktorého regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením, inak povedané, neodkladné opatrenie možno nariadiť za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
29. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná (prípadne už bola judikovaná) s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť tak pred začatím konania, predmetom ktorého je judikovanie pohľadávky, či v jeho priebehu, ako aj po jeho skončení. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa žalobca postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP. Vychádzajúc z ust. § 61a ods. 2 Exekučného poriadku, totiž exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ, alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Zabezpečovacie opatrenie nie je možné stotožniť s exekučným záložným právom. Jeho zriadením vzniká záložné právo, ktoré má z dôvodu, že sa zriaďuje v súdnom konaní prívlastok sudcovské. Z hľadiska jeho charakteru nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj
práva a povinnosti. Vzhľadom na tieto aspekty preto nemožno zabezpečovacie opatrenie vnímať ako procesný inštitút a jeho trvanie nemusí byť a spravidla by ani nemalo byť, podmienené právoplatným skončením konania o judikovanie pohľadávky. Predpokladmi pre jeho nariadenie, vychádzajúc zo zákonnej formulácie tohto inštitútu, je existencia návrhu na jeho vydanie, spôsobilý predmet záložného práva ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zistenie, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať výlučne peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
30. Dôvodnosť vydania zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade podľa žalobcu vyplýva z jeho obavy z bezprostredne hroziacej ujmy v podobe ohrozenia reálnej vymožiteľnosti jeho pohľadávky uplatnenej v súdnom konaní (doposiaľ právoplatne nejudikovanej) v dôsledku možného nakladania (odpredaja, resp. bezodplatného darovania) žalovanou s dotknutými nehnuteľnosťami, čím by došlo k ohrozeniu vymožiteľnosti práva žalobcu, poukazujúc pritom na údajné vyjadrenia žalovanej, že táto sa predmetných nehnuteľností bude v budúcnosti zbavovať.
31. Rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení vzhľadom na charakter tohto inštitútu, ktorým je rýchla a účinná ochrana potenciálne ohrozeného práva, nepredpokladá na rozdiel od rozhodovania vo veci samej plnohodnotné dokazovanie, vyžaduje len osvedčenie tvrdených skutočností vydanie zabezpečovacieho opatrenia opodstatňujúcich. Osvedčenie rozhodujúcich skutočností v žiadnom prípade nemožno stotožniť s dokazovaním. Rozdiel medzi nimi spočíva v miere zisťovania skutkového stavu pri vydávaní rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení a rozsudku, čo je dané jeho rozsahom. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom neho zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení, pričom na rozdiel od dokazovania vo veci samej nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako pri riadnom procesnom dokazovaní (k tomu pozri Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 8.01.2021, č.k. 27Co/4/2021 - 49).
32. Pokiaľ žalobca odvodzuje potrebu nariadenia predmetného zabezpečovacieho opatrenia obavou z ohrozenia prípadnej exekúcie vedenej za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu, ktorú obavu odvodzuje žalobca z vyjadrení žalovanej, ktoré počas trvania právneho zastúpenia žalobcovi uviedla, a z ktorých bola zreteľná jej vôľa byt a garáž, t.j. predmet zálohu speňažiť predajom tretej osobe, takýto dôvod sa súdu javil ako nedostatočný na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Hoci je zrejmé, že v rámci rozhodovania o zabezpečovacom opatrení je postačujúce, aby mal súd tvrdené skutočnosti iba za osvedčené a nie za dokázané, to nezbavuje žalobcu povinnosti produkovať aspoň nevyhnuté dôkazy slúžiace na osvedčenie ním tvrdených skutočností. V danom prípade žalobca poukázal na tvrdenia žalovanej o plánovanom odpredaji, resp. darovaní predmetných nehnuteľností, bez akéhokoľvek podloženia tohto tvrdenia, resp. bez odkazu na podania žalovanej v prebiehajúcich konaniach, z obsahu ktorých by bol tento zámer žalovanej zrejmý. Pokiaľ žalobca odvodzoval obavu o uspokojenie svojej budúcej pohľadávky z odporu žalovanej, tu súd dáva do pozornosti, že žalovanej nemožno uprieť možnosť využiť svoje zákonné právo podať prostriedok procesnej nápravy, t.j. odpor a tým spochybniť tvrdenia žalobcu prezentované v upomínacom, resp. následne v sporovom konaní. Uvedené však ešte neosvedčuje zámer, resp. tendencie žalovanej zbavovať sa svojho majetku za účelom zamedzenia uspokojenia pohľadávky žalobcu tak, ako to žalobca v tomto konaní prezentuje.
33. Pokiaľ žalobca vyvodzuje potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z tej skutočnosti, že žalovaná údajne nevlastní žiaden iný majetok okrem vyššie špecifikovaných nehnuteľností, t.j. bytu a garáže, tu súd opätovne zdôrazňuje, že toto tvrdenie žalobca v konaní nijako neosvedčil. Iba tá skutočnosť, že žalovanej svedčí zápis na liste vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam neznamená, že žalovaná iným hnuteľným, či nehnuteľným majetkom nedisponuje.
34. Rovnako sa súd nestotožnil ani s argumentom žalobcu, že nariadením uvedeného zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalovanej, nakoľko táto uvedené nehnuteľnosti toho času neužíva, o čom svedčí tá skutočnosť, že ako korešpondenčnú adresu udáva žalovaná adresu nehnuteľnosti patriacej jej rodičom. Korešpondenčná adresa žalovanej neosvedčuje tvrdenie žalobcu o tom, že by žalovaná predmetné nehnuteľnosti neužívala, resp. by sa jej prípadný zásah do jej vlastníckeho práva nedotkol v takej intenzite, ako keby mala korešpondenčnú adresu v danej nehnuteľnosti. Rovnako tak ani údajné vyjadrenia žalovanej, že sa z dôvodu traumy z bývalého manželstva nebude v predmetnom byte zdržiavať nemal súd za jednoznačne osvedčené. Na tomto mieste súd poukazuje na názor Krajského súdu v Banskej
Bystrici vyslovený v uznesení zo dňa 25.05.2017, sp.zn. 13Co/163/2017, v zmysle ktorého okolnosť, že predmetom sporu je vysoká suma, že žalovaný nedisponuje iným majetkom, ktorým by mohla byť uspokojená peňažná pohľadávka žalobcu a že doteraz neplnil svoje záväzky, a teda nie je predpoklad, že bude dobrovoľne plniť na základe rozsudku, nie sú také okolnosti, ktoré by osvedčovali existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
35. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že zriadením sudcovského záložného práva na nehnuteľnostiach žalovanej by došlo k mimoriadne intenzívnemu zásahu do vlastníckeho práva a z neho vyplývajúceho dispozičného oprávnenia vo sfére žalovanej. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha žalobca obmedzenia dispozičných práv žalovanej s nehnuteľným majetkom a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovanej, ktorá by jej týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovanej a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to a preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jej vlastníckeho práva najmä tým, že pohľadávka s príslušenstvom by bola zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k cene založenej nehnuteľnosti (k tomu pozri Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25.05.2017, sp.zn. 3Cob/76/2017). Vzhľadom k tomu, že v danej veci sa jedná o pohľadávku žalobcu vo výške 8.358,01 eur, pričom žalobca na jej zabezpečenie žiada zriadiť záložné právo na dvoch nehnuteľnostiach žalovanej, ktorých trhová hodnota niekoľkonásobne prevyšuje výšku žalobcovej (ešte neexistujúcej, teda presne neurčenej) pohľadávky, súdu sa javí zriadenie tohto zabezpečovacieho opatrenia ako neproporcionálne vo vzťahu k zásahu do vlastníckeho práva žalovanej.
36. Pre súd je v rámci konania a rozhodovania o zabezpečovacom opatrení podstatné vyriešiť otázku, či žalovaná v súčasnosti uskutočňuje akékoľvek kroky smerujúce k jej aktuálnemu (či budúcemu) prevodu nehnuteľností zo svojho vlastníctva do vlastníctva iných osôb s účelom oslabiť prípadné uspokojenie žalobcovej judikovanej pohľadávky. Z tvrdení a listín predložených žalobcom však súd takéto správanie žalovanej za nepochybne osvedčené nemal, teda nevzhliadal dôvod nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v žalobcom navrhovanom znení. „Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia pritom musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, konaním (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv navrhovateľa. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.“ (k tomu pozri Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 11.05.2017, sp.zn. 4Cob/26/2017).
37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd nevyhovel návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.
38. Keďže žalovaná mala v konaní plný úspech, mal by jej súd v zmysle § 255 ods.1 CSP priznať nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Preskúmaním obsahu spisového materiálu však súd zistil, že žalovanej žiadne trovy v priebehu konania nevznikli, preto rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP v podanom odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka konania, do ktorého je podanie urobené.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.