Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40C-32-2019.pdf
PDF · 71.87 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-40C/32/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice II v spore žalobkyne: Q. S., K.. XX.XX.XXXX, W. I. V. B. K., Q., D.-X.-W. XX, zastúpenej: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát, so sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 28, proti žalovanému: Mesto Košice, IČO: 00 691 135, Trieda SNP 48/A, Košice, o zaplatenie 1.070,66 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Mení uznesenie Okresného súdu Košice II č. k. 40C/32/2019-303 zo dňa 08.04.2021 tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 32,00 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu a trovy právneho zastúpenia v konaní na súde prvého stupňa a odvolacom konaní v sume 513,51 eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu žalobkyne: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 28 vedený vo Fio banke, a.s., pobočke zahraničnej banky, č. ú.: W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II uznesením č. k. 40C/32/2019-303 zo dňa 08.04.2021 rozhodol o výške trov konania podľa ustanovenia § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 32,-eur titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu a trovy právneho zastúpenia v konaní na súde prvého stupňa a odvolacom konaní v sume 598,98 eur. Rozhodnutie vydala vyššia súdna úradníčka.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný dňa 11.05.2021 sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že podľa jeho názoru súd nesprávne priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon - predžalobná výzva, nakoľko sa nejedná o výdavok, ktorý žalobcovi vznikol v súdnom konaní.
3. K sťažnosti žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že sa plne stotožňuje s napadnutým uznesením, nakoľko právny zástupca žalobkyne pri vyčíslení trov právneho zastúpenia riadne vychádzal z vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom ku dňu vykonania jednotlivých úkonov právnej služby (ďalej len „vyhláška“), a to konkrétne z ustanovenia § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky, podľa ktorého advokátovi patrí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon - predžalobná výzva.
4. Podľa ust. § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
5. Podľa ust. § 240 CSP sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
6. Podľa ust. § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
7. Podľa ust. § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa ust. § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa ust. § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Podľa ust. § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
11. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd najskôr skúmal, či bola sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote a oprávnenou osobou.
12. Z Informačného systému Súdny manažment súd zistil, že žalovanému bolo napadnuté uznesenie doručené dňa 04.05.2021, pričom sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu bola súdu doručená dňa 11.05.2021, teda v zákonom stanovenej lehote 15 dní. Súd zároveň konštatuje, že sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v neprospech žalovaného.
13. Po preskúmaní dôvodov sťažnosti uvádzaných sťažovateľom a po opätovnom oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj odôvodnením napadnutého uznesenia súd dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná.
14. Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom sťažovateľa, a síce, že úkon právnej služby - predžalobná výzva, nie je možné v zmysle platnej právnej úpravy považovať za výdavok, ktorý by strane sporu vznikol v konaní. Ustanovenie § 13a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov bolo síce s účinnosťou od 15.06.2019 doplnené o nové písmeno d/, v zmysle ktorého sa advokátovi priznáva odmena za úkon právnej služby - predžalobná výzva. Avšak ustanovenie vyhlášky, ktorá je len podzákonným právnym predpisom, nemôže zmeniť znenie ustanovenia § 251 CSP, v ktorom je jednoznačne vyjadrené, že úspešnej strane sporu možno priznať len trovy konania, ktoré vznikli v čase od začatia súdneho konania do jeho skončenia. Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb nie je vykonávacím predpisom vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku a žiadnym spôsobom nemôže meniť ani rozširovať zákonnú definíciu trov konania. Vynaloženie trov konania na úkon predžalobnej výzvy nebolo hmotnoprávnou podmienkou na podanie žaloby, a teda takýto úkon nemožno považovať za účelný, keďže nebol pre konanie ako také nevyhnutný. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR sa účelnosť v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech. Každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí aj pre trovy právnej služby (uznesenie Ústavného súdu SR z 1. februára 2018, spis. zn. IV. ÚS 83/2018). Na doplnenie tejto argumentácie je potrebné uviesť, že rozhodovanie súdov ohľadom náhrady trov konania za úkon predžalobná výzva v kontexte citovanej úpravy CSP (§ 251 CSP) nie je jednotné, pretože v tejto súvislosti existujú rozdielne názory, či takýto úkon je možné priznať aj keď v konaní ako takom nevznikol. Súd však vo všeobecnosti dáva do pozornosti tú skutočnosť, že pokiaľ ide o odmenu a náhradu hotových výdavkov vynaložených žalobcom, resp. žalobcami v súvislosti so zaslaním predžalobnej výzvy žalovanému, možno súhlasiť, že sa jedná o náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Ako také ale predstavujú príslušenstvo pohľadávky podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré si je možné uplatniť tak, ako ktorýkoľvek iný hmotnoprávny nárok žalobou, nie však vo forme trov konania, keďže s konaním nemajú časovú a predovšetkým vecnú (nejedná sa o procesný úkon ani podmienku žalovateľnosti) súvislosť (analogicky porovnaj uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.3.2020, spis. zn. 11CoCsp/17/2020). Je pravdou, že advokát v mene klienta takýto úkon urobiť môže, ale nejde o úkon, ktorého trovy by mala v rámci náhrady trov konania znášať protistrana, pričom žalobkyni nič nebránilo, aby si tento výdavok uplatnila ako príslušenstvo pohľadávky.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že vyššia súdna úradníčka nepostupovala správne, keď žalobkyni priznala nárok na náhradu trov konania aj za úkon - predžalobná výzva.
16. Preto súd rozhodol tak, že zmenil napadnuté uznesenie a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni okrem trov konania v sume 32,-eur aj trovy právneho zastúpenia v sume 513,51 eur, a to za 6 úkonov právnej služby (1/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v sume 61,41 eur + DPH + 8,84 eur + DPH, 2/ písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 18.01.2019 v sume 61,41 eur + DPH + 9,80 eur + DPH, 3/ písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k odporu zo dňa 07.05.2019 v sume 61,41 eur + DPH + 9,80 eur + DPH, 4/ písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie z 08.08.2019 v sume 61,41 eur + DPH + 9,80 eur + DPH, 5/ účasť na pojednávaní dňa 04.03.2020 v sume 61,41 eur + DPH + 10,62 eur + DPH a 6/ písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 08.06.2020 v sume 61,41 eur + DPH + 10,62 eur + DPH.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP).