Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/61/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Electrolux s.r.o., sídlo: Galvaniho 17/B, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 04, IČO: 52 542 319, zastúpený advokátskou kanceláriou: BBH advokátska kancelária, s.r.o., sídlo: Suché Mýto 1, Bratislava 811 03, IČO: 36 713 066, proti žalovaným: 1. D. I., bytom: D. XXXX/XX, Y., narodený: X.X.XXXX, 2. U. U., bytom: Y. 5, Y., narodený: XX.XX.XXXX, v konaní o zaplatenie 147.276,02 eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 8. septembra 2020, č.k. -228, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd, alebo súd prvej inštancie) rozhodol: I. Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi 147.276,02 eur istiny a 40,00 eur titulom práva na uhradenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. II. Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne nasledovne: z dlžnej sumy 7.216,44 eur od 18.4.2015 do zaplatenia, z dlžnej sumy 7.235,20 eur od 18.4.2015 do zaplatenia, z dlžnej sumy 40.986,96 eur od 9.5.2015 do zaplatenia, z dlžnej sumy 17.636,28 eur od 14.5.2015 do zaplatenia, z dlžnej sumy 5.558,40 eur od 21.5.2015 do zaplatenia, z dlžnej sumy 19.016,08 eur od 21.5.2015 do zaplatenia, z dlžnej sumy 4.466,- eur od 25.6.2015 do zaplatenia, z dlžnej sumy 41.674,12 eur od 4.7.2015 do zaplatenia a z dlžnej sumy 7.732,56 eur od 23.8.2015 do zaplatenia. III. Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. IV. Povinnosti uložené týmto rozsudkom sú žalovaní povinní splniť spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu) doručeného právnym predchodcom žalobcu Electrolux Slovakia s.r.o. Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 147.276,02 eur istiny s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že žalovaní ako spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti T + M - verejná obchodná spoločnosť Košice podľa zák č. 513/1991 Zb v platnom znení (ďalej len - ) spoločne a nerozdielne ručia za záväzky tejto spoločnosti. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 10.4.2018, ktorým bola spoločnosť T + M - verejná obchodná spoločnosť Košice právoplatne zaviazaná na zaplatenie čiastky uplatnenej žalobou a na skutočnosť, že tento dlh nebol uhradený.

3. Uznesením č.k. -170 zo dňa 29.10.2019 konajúci súd pripustil zmenu strany sporu tak, že žalobcom sa stala spoločnosť Electrolux s.r.o.; IČO: 52 542 319 a to na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.9.2019.

4. Žalovaný v 1. rade dôvodil, že spoločnosť T + M - verejná obchodná spoločnosť Košice si nevybrala zo svojej elektronickej schránky včas predvolanie na pojednávanie vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , preto sa nemohla účinne brániť svojimi vlastnými pohľadávkami voči žalobcovi (uviedol, že mieni podať návrh na obnovu konania). V priebehu konania žalovaný v 1. rade postupom podľa započítal voči uplatnenému nároku žalobcu pohľadávky spoločnosti T + M - verejná obchodná spoločnosť Košice v celkovej sume 56.775,51 eur vyúčtované faktúrami č. 2018518 (39.205,64 eur), č. 2018481 (17.566,87 eur).

5. Žalovaný v 2. rade na svoju obranu nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, vyjadril sa spôsobom, že má záujem začať so žalobcom mimosúdne rokovanie.

6. Žalobca pohľadávky žalovaného na započítanie označil za vystavené bez právneho dôvodu.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a nasl. (právna úprava verejnej obchodnej spoločnosti), (právna úprava ručenia spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti), (právna úprava domáhania sa záväzku veriteľom od ručiteľa), a nasl. (právna úprava zmluvy o predaji podniku).

8. Ako nesporné súd prvej inštancie vyhodnotil:

- žalovaní sú spoločníkmi verejnej obchodnej spoločnosti T + M - verejná obchodná spoločnosť Košice (IČO: 17 081 203),

- žalovaní ako spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti podľa a spoločne a nerozdielne ručia za dlhy tejto spoločnosti,

- T + M - verejná obchodná spoločnosť Košice bola právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 10.4.2018 zaviazaná zaplatiť pôvodnému žalobcovi jeho pohľadávky, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha v tomto konaní,

- vlastníkom pohľadávok uplatnených v tomto konaní sa ako kupujúci stal súčasný žalobca, ktorý ich nadobudol postupom podľa , v spojení s a to na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.9.2019,

- pohľadávka žalobcu podľa vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Košice I nebola doposiaľ zaplatená.

9. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal skutočnosťou, či má žalobca, resp. pôvodný žalobca voči spoločnosti T + M - verejná obchodná spoločnosť Košice pohľadávku, ktorej uhradenia sa voči žalovaným ako ručiteľom domáha a dospel k záveru, že má. Uvedený záver vyplýva z obsahu žalobcom predloženého rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 10.4.2018, ktorým bola predmetná pohľadávka priznaná právnemu predchodcovi žalobcu v plnom rozsahu. Ako nepreukázanú vyhodnotil pohľadávku uplatnenú žalovaným v 1. rade, ktorú si uplatnil na započítanie voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v konaní, argumentujúc, že na preukázanie opodstatnenosti svojho zápočtu predložil žalovaný v 1. rade iba faktúry, ktoré však existenciu započítanej pohľadávky nepreukazujú. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že v súlade s , , má žalobca voči žalovaným právo na zaplatenie uplatnených pohľadávok z dôvodu, že žalovaní sú spoločnými a nerozdielnymi ručiteľmi za záväzky spoločnosti T + M - verejná obchodná spoločnosť Košice.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalobcovi.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní z dôvodov podľa , .

11.1. Porušenie procesných práv vidia odvolatelia v skutočnosti, že na pojednávaní vytýčenom na deň 8.9.2020 (na ktorom bola vec prejednaná a rozhodnutá) sa nezúčastnili, pričom žalovaný v 2/ rade žiadal

o jeho odročenie z dôvodu pandémie COVID 19. Súd jeho žiadosť neakceptoval, čím mu neumožnil účinne sa brániť, pričom žalovaný v 2/ rade výslovne uviedol, že pojednávania sa chce osobne zúčastniť.

11.2. Žalovaný v 1/ rade argumentuje, že v konaní predložil fa č. 2018481, z ktorej vyplýva: „Fakturujeme Vám za nevybavené reklamácie a neopraviteľné výrobky na sklade“. Spoločnosť T + M verejná obchodná spoločnosť žiadala žalobcu o ich prevzatie, po vyhlásení konkurzu na majetok T + M verejná obchodná spoločnosť boli správcom konkurznej podstaty uskladnené výrobky predané a výťažok z predaja zahrnutý do konkurznej podstaty. Odvolatelia dôvodia, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie vo vzťahu k nevybaveným reklamáciám a neopraviteľným výrobkom na sklade.

11.3. Pokiaľ ide o fa.č. 20185818 T + M - verejná obchodná spoločnosť Košice si ňou uplatnila nárok na refakturáciu nákladov spojených s uskladnením vyššie citovaného vadného tovaru, ktorý je špecifikovaný vo faktúre za obdobie od 1.4.2016 do 2.11.2017. Spolu s odvolaním predložili faktúru č. 6100365, 6100524, 6100733, 6100917, 6101014, 6101227, 6101328, 6101494, 6101643,6101859, 7100035, 7100301, 7100418, 7100553, 7100699, 7100845, 7100984, 7101378, 7101233 od spoločnosti Raben Logistics Slovakia s.r.o. kde je vyúčtovaná cena za prenájom skladovacích priestorov, keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou T + M - verejná obchodná spoločnosť Košice bola dohoda, že vadné výrobky si právny predchodca žalobcu prevezme. Tento nárok za obdobie do 1.4.2016 bol uznaný aj súdom vo veci .

11.4. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pretože žalovanými uvádzané odvolacie dôvody nie sú dané. Argumentuje, že ak súd prvej inštancie pojednávanie neodročil, neodňal tým žiadne právo prislúchajúce žalovaným ako stranám sporu. Zdôraznil, že v čase od 13.6.2020 do 31.9.2020 nebol v Slovenskej republike vyhlásený núdzový stav, v čase konania pojednávania neboli v súvislosti s ochorením COVID - 19 účinné žiadne celoštátne, okresné, alebo iné opatrenia, ktoré by zamedzovali uskutočnenie pojednávaní, resp. by uskutočnenie pojednávaní zakazovali. V prejednávanej veci preto nenastali okolnosti, ktoré by v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID - 19 objektívne znemožnili žalovaným dostaviť sa na pojednávanie a iné dôležité dôvody žalovaní nešpecifikovali. Predmetná žiadosť o odročenie pojednávania tak je len procesnou obštrukciou s cieľom bezdôvodného predlžovania konania. V ďalšom argumentuje, že ďalšie dôvody uvádzané v odvolaní nezakladajú odvolací dôvod podľa , nakoľko nepredstavujú dôvody vzniku skutkovej vady rozhodnutia a poukázal (v súvislosti s tvrdeniami žalovaných prezentovanými až v odvolaní) na zákonnú koncentráciu sporového konania.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

14. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľmi sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolatelia ako odvolací dôvod uvádzajú dôvod uvedený v t.j. že im súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (tento odvolací dôvod odvolatelia výslovne nemenujú, no z obsahu odvolania vyplýva). Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

14.1. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný

právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

14.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu , , ). Podľa článku 6/ ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

14.3. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.12.2021 o 10.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. 235/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s .

16. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Prihliadol pri tom na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v . Na základe uvedeného tak bolo rozhodnutie ako vecne správne potvrdené ( ).

17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti a k námietkam žalovaných v odvolaní udáva:

Podľa , , , pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávanie nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

17.1. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, odročenie pojednávania je možné len z dôležitých dôvodov, ktorých posúdenie patrí konajúcemu súdu. Pokiaľ navrhuje odročenie pojednávania strana sporu, resp. jej zástupca, musí tak urobiť bezodkladne po tom, čo sa o takom dôvode dozvedeli, alebo sa s prihliadnutím na okolnosti mohli dozvedieť.

17.2. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo vytýčené pojednávanie na deň 19.11.2019, ktoré bolo následne zrušené z dôvodu potreby rozhodnutia o sťažnosti žalovaného v 1/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 29.10.2019, č.k. -170, ktorým bola v súlade s pripustená zmena strán sporu na strane žalobcu.

Následné pojednávanie vytýčené na deň 7.4.2020 bolo odročené na deň 8.9.2020 pre hrozbu pandémie COVID 19. Oznámenie o preročení pojednávania bolo žalovanému v 1/rade doručené dňa 21.4.2020 a žalovanému v 2/rade dňa 31.7.2020. Písomným podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 7.9.2020 žalovaný v 2/rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, kde uviedol: „....Ospravedlňujem týmto moju neúčasť na pojednávaní nariadenom na tento deň, a to z dôvodu, že pojednávania sa mám obavu zúčastniť, z dôvodu pandémie Coronaviru. Zároveň mám záujem začať so žalobcom mimosúdne rokovanie. Mám záujem zúčastniť sa pojednávania v tejto veci, ak však súd nevezme moju žiadosť o odročenie pojednávania do úvahy a bude pojednávať bez mojej prítomnosti, ospravedlňujem moju neúčasť na tomto pojednávaní....“. Žalovaný v 1/rade svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil a nežiadal ani o odročenie pojednávania.

17.3. Pokiaľ ide o žalovaného v 1/rade, odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, neporušil tým žiadne jeho práva priznané mu procesnými predpismi, pretože žalovaný v 1/rade svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a nežiadal ani o jeho odročenie, a to aj napriek skutočnosti, že predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené riadne a včas. Pokiaľ ide o žalovaného v 2/rade odvolací súd rovnako dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, neporušil tým žiadne jeho právo priznané mu procesnými predpismi. Z obsahu ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní je totiž zrejmé, že žalovaný v 2/ rade pojednávanie odročiť nežiadal. Oznámil len, že sa má obavu ho zúčastniť s dôvodu pandémie COVID 19 a v prípade ak súd pojednávanie neodročí, ospravedlňuje svoju neúčasť a deklaruje záujem o mimosúdne rokovania strán sporu.

18. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej žalovaný v 1/ rade tvrdí, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním, keď uplatnil v konaní vlastný nárok voči žalobcovi. Argumentuje teda, že má voči žalobcovi pohľadávku, ktorú mu umožňuje započítať , podľa ktorého ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na uplatnenie ktorých je oprávnený dlžník a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Týmito pohľadávkami na započítanie, sú pohľadávky spoločnosti T+M - verejná obchodná spoločnosť Košice (t.j. pohľadávky dlžníka) voči žalobcovi, vyúčtované fa. č. 201 85818 a 201 8481.

19. Ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu - povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti (skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej

obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

19.1. Na uvedené odvolací súd poukazuje, pretože chce zdôrazniť, že rozhodnutie vo veci samej je ovplyvnené aktivitou strán sporu, t.j. ich tvrdeniami a označovaním dôkazov na preukázanie ich pravdivosti, ktoré sú následne sudcom v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov vyhodnocované ako preukázané alebo nie (resp. preukázané s vysokou pravdepodobnosťou).

19.2. Žalovaní, ktorých v konaní zaťažuje ohľadne nimi tvrdenej skutočnosti dôkazné bremeno, teda museli preukázať, že pohľadávky, ktoré započítavajú proti pohľadávke žalobcu sú existentné.

19.3. Pohľadávky, ktoré žalovaný v 1/ rade (v zmysle ) aj žalovaný v 2/ rade započítal oproti pohľadávke žalobcu sú pohľadávkami spoločnosti T+M + verejná obchodná spoločnosť vyplývajúce z fa. č. 2018518a 2018481. Na preukázanie ich existencie žalovaný v 1/ rade predložil len vyššie uvedené faktúry.

19.4. Odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie za takejto situácie dospel k záveru, že žalovaní nepreukázali existenciu započítavanej pohľadávky, tak tento jeho záver zodpovedá hodnoteniu dôkazov spôsobom ustanoveným sporovým poriadkom ( ).

20. K dôkazom predloženým žalovanými spolu s odvolaním odvolací súd udáva:

Zásada koncentrácie konania, ktorou sa sporové konanie riadi, znamená, že strany sporu nemôžu vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek počas konania, ale len v jeho určitom štádiu. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania sú prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (skutkové tvrdenie, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky - ) a platí o nich, že ich možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí ( ). Po tomto úkone súdu, sa na ďalšie prostriedky procesného útoku resp. procesnej obrany strán sporu neprihliada.

20.1. Je pravdou, že prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, možno za istých okolností, ak neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie (tzv. „novoty“) uplatniť aj v odvolacom konaní, a to za podmienok uvedených v a to vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie. Aj tu však platí, že musia byť uplatnené do konca lehoty na podanie odvolania.

20.2. Na uvedené odvolací súd upozorňuje vzhľadom k skutočnosti, že odvolatelia spolu s odvolaním predkladajú nové dôkazy, ktoré pred súdom prvej inštancie označené (ani predložené) neboli (inventúra k 31.9.2018 - sklad, fa vystavené spoločnosťou Raben Logistics Slovakia s.r.o. spoločnosti F + M v.o.s.). Tieto dôkazy sú tzv. novotami, pre uplatnenie ktorých v odvolacom konaní neboli splnené procesné podmienky (viď odsek 20.1.) a žalovaní naplnenie týchto podmienok ani netvrdia.

21. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu jeho trov, ktoré sú povinní nahradiť neúspešní žalovaní. O výške trov odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).