Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/61/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci žalobcov: 1/ B.. G. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, R., štátny občan SR, 2/ C. O., rod. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, R., obaja zast. JUDr. Marekom Morochovičom, advokátom so sídlom v Bratislave, Krížna 56, proti žalovanému: neznámy právny nástupca ostatného vlastníka -T. L., rod. H., naposledy bytom R., zast. Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, Búdková 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k pozemku, parcele registra „C“ KN č. XXXX/XX o výmere 691 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXX pre katastrálne územie R., obec R., okres Senec a vyporiadava tak, že pozemok, parcelu registra „C“ KN č. XXXX/XX o výmere 691 m2, orná pôda, zapísanú na LV č. XXX pre katastrálne územie R., obec R., okres E., prikazuje do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v prvom a druhom rade v podiele 1/1 k celku. Žalobcovia v prvom a druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému primeranú náhradu vo výške 15 965,56 eur a to na bankový účet Slovenského pozemkového fondu IBAN SK34 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Plnením jedného zo žalobcov zaniká povinnosť plniť druhému zo žalobcov. Súd žalobcom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 8.12.2023, doručenou súdu dňa 8.12.2023, sa žalobcovia domáhali aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, pozemku parcela reg. „C“ KN č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 961 m2, zapísanému na LV č. XXX pre kat. územie R., obec R., okres Senec a pozemok v celosti prikázal do ich výlučného vlastníctva v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov za náhradu žalovanému vo výške 12 358,54 eur, splatnú v lehote do 30 dní. Žiadali tiež priznať im nárok na náhradu trov konania. 2. Žalobu skutkovo odôvodnili tvrdením, že podľa LV č. XXX pre kat. územie R., obec R., okres Senec sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parcela reg. „C“ KN č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 961 m2, umiestnenej mimo zastavaného územia obce R. vo výške podielu 1 k celku, podielovým spoluvlastníkom tohto pozemku vo výške podielu 1 k celku je zapísaná T. L., rod. H., bytom R., pričom ide o osobu neznámu, nie sú známe žiadne ďalšie identifikačné údaje, vzhľadom na všetky okolnosti a priemerný vek dožitia je vysoko pravdepodobné, že už nežije, preto je žalovaný označený druhovo /s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 24.4.2016/, ktorého zákonným zástupcom je ako správca podľa Slovenský pozemkový fond /ďalej len „SPF“/, o čom svedčí aj zápis na liste vlastníctva. Predmetnú parcelu majú záujem využiť na výstavbu technického vybavenia územia pre výstavbu 4 rodinných domov a to dopravnú komunikáciu, vodovod, kanalizáciu, NN rozvody a STL plynovod. Stavebný úrad obec R. požiadali o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré bolo vydané dňa 6.2.2020 pod č. j. Výst. XXX-XXBX a to so súhlasom SPF v súvislosti

s touto parcelou. Podmienkou pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby bolo majetkovo právne usporiadanie pozemkov neznámych vlastníkov pod stavbou najneskôr do vydania stavebného povolenia na stavbu. Táto podmienka bola prevzatá do rozhodnutia zo stanoviska SPF. Za účelom splnenia tejto podmienky listom zo dňa 14.5.2008 oslovili SPF s návrhom na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalovaného. SPF reagoval nepochopiteľne dňa 26.8.2022 zamietavým stanoviskom, hoci v stavebnom konaní túto podmienku dal on sám a v rozpore s a judikatúrou, podľa ktorej nikoho nemožno nútiť zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. V podielovom spoluvlastníctve nemajú záujem zotrvať, vzhľadom na odmietavé stanovisko SPF boli nútení vysporiadanie riešiť súdnou cestou. Rozdelenie parcely nie je zo zákona možné /s poukazom na a /. S poukazom na zamýšľané využitie, ako už uviedli v žalobe a s prihliadnutím na pôvodné stanovisko SPF, majú záujem o nadobudnutie podielu žalovaného za primeranú náhradu, za ktorú považujú znalcom Dr. B.. A. V. v znaleckom posudku č. XX/XXXX , nimi osloveným, odborne stanovenú hodnotu podielu žalovaného vo výške 12 358,54 eur. 3. V žalobe za prostriedky procesného útoku žalobcovia označili a k žalobe pripojili: výpis z LV č. XXX pre kat. územie R., obec R., okres Senec, žiadosť žalobcov zo dňa 14.5.2018, odpoveď SPF zo dňa 19.6.2018, stanovisko SPF zo dňa 22.11.2019, rozhodnutie obce R., oddelenie stavebného poriadku č.j.: Výst.XXX-XX-BX zo dňa 6.2.2020, odpoveď SPF zo dňa 26.8.2022, znalecký posudok znalca Dr. Ing. A. V. č. XX/XXXX zo dňa 1.7.2019, odpovede obce Blatné zo dňa 7.11.2022 a MV SR zo dňa12.12.2022. 4. K žalobe, doručenej žalovanému dňa 2.2.2024, sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 6.2.2024 tak, že sa stotožňuje s navrhovaným spôsobom vyporiadania - prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalovaného žalobcom za primeranú náhradu, pričom označil bankový účet na realizáciu úhrady tejto náhrady. Namietol výšku žalobcami navrhovanej „primeranej náhrady“ s poukazom na každoročnú infláciu a ktorej určenie výšky ponecháva na úvahu súdu, podľa ponuky a dopytu na trhu v danom mieste a čase. Nesúhlasil s návrhom na priznanie nároku na náhradu trov konania s poukazom na skutočnosť, že v prípade žalovaného ide o neznámeho vlastníka, resp. neznámeho právneho nástupcu pôvodného vlastníka, pričom dispozícia SPF konať za neznámych vlastníkov je obmedzená zákonom len na konanie za nich a prijímanie finančnej náhrady za pozemky na depozitný účet, nezahŕňa oprávnenie preberať na seba hmotnoprávne povinnosti, týkajúce sa platenia záväzkov neznámych vlastníkov. 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe za prostriedky procesnej obrany označil a k vyjadreniu pripojil: ponuku z internetovej stránky reality.sk, potvrdenia Štatistického úradu SR o miere inflácie v SR za roky 2019 -2023. 6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia podaním zo dňa 15.4.2024 tak, že vo vzťahu k námietke neprimeranej ceny, vlastné tvrdenia žalovaný neuviedol, teda neúčinne poprel tvrdenia žalobcov. Pokiaľ žalovaný k vyjadreniu pripojil inzerát realitnej kancelárie na predaj stavebného pozemku s cenou 200,- eur/m2, z doloženého výtlačku nemožno zistiť o aký pozemok ide, neumožňuje to porovnanie /či ide o rovnaký druh pozemku/ a teda vyvodenie záveru o primeranej náhrade. Poukázali na skutočnosť, že o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa pokúšajú so SPF už od roku 2018, jeho postup je nepredvídateľný ako z časového hľadiska, tak aj z vecných dôvodov, teda k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva strán sporu nedošlo výlučne z dôvodov na strane SPF. Je potom dôvodné priznať im nárok na náhradu trov konania vzhľadom na obštrukčné správanie SPF vo vzťahu k možnostiam vyriešiť vec mimosúdne. 7. V čase do konania pojednávania vo veci žalobcovia dňa 25.4.2024 doručili súdu znalecký posudok znalca Dr. Ing. A. V. č. XX/XXXX zo dňa 18.4.2024; žalovanému bol doručený dňa 2.5.2024. 8. Súd po prednese žaloby a vyjadrenia k žalobe na pojednávaní dňa 21.5.2024 a postupe súdu podľa vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov strán sporu, ako sú uvedené vyššie a vec rozhodol. 9. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav: 10. Žalobcovia /ako vlastníci pod poradovým číslom 1/ v podiele 1/2 k celku /podiel každého je 1/1 z 1/2/, titulom kúpy v roku 2015 a T. L., rod. H. /ako vlastník pod poradovým číslom 2/ v podiele 1/2 k celku/, titulom kúpy z 13.12.1949 pod B3 a rozhodnutia A. D.-XX/XXXX, sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcela reg. „C“ KN č. XXXX/XX, druh pozemku orná pôda, o výmere 961 m2, zapísaného na LV č. XXX pre kat. územie R., obec R., okres Senec. Pozemok má podľa listu vlastníctva kód umiestnenia 2 - mimo zastavaného územia obce R., kód spôsobu využívania 1 - pozemok využívaný pre rastlinnú výrobu, na ktorom sa pestujú obilniny, okopaniny, krmoviny, technické plodiny, zelenina a iné poľnohospodárske plodiny alebo pozemok dočasne nevyužívaný na rastlinnú výrobu. Pod poradovým číslom X je na LV č. XXX, vedeného pre kat. územie R., obec R., okres Senec, k vlastníkovi pod por. č. 2 zapísaná správa Slovenským pozemkovým fondom. Podľa územnoplánovacej informácie obce Blatné zo dňa 13.7.2018 sa predmetný pozemok parc. č. XXXX/XX, spolu so susediacim

pozemkom parc. č. XXXX/XX, ktorý je taktiež v podielovom spoluvlastníctve žalobcov /v podiele 1/1 z 2/3 k celku/ a iného neznámeho vlastníka /v podiele 1/3 k celku/, kde sa v inom konaní na tun. súde taktiež domáhajú zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nachádza v lokalite, ktorej funkčné využitie podľa súčasného stavu - poľnohospodárska - orná pôda; prevládajúce funkčné využitie bývanie v rodinných domoch /izolovaná zástavba/, občianska vybavenosť, rekreácia, šport, technická vybavenosť, parková zeleň. Písomnou žiadosťou zo dňa 14.5.2018 žalobcovia požiadali SPF o vysporiadanie spoluvlastníckych podielov na pozemkoch parc. č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, na ktorý SPF odpovedal výzvou zo dňa 19.6.2018 na uvedenie dôvodov žiadosti a predloženie ďalších podkladov. Dňa 22.11.2019 SPF vydalo žalobcom písomné stanovisko - súhlas s vydaním územného rozhodnutia s platnosťou 12 mesiacov od vydania, k stavbe „Blatné - obytný súbor 4 RD Čatajská cesta“ k. ú. Blatné, podľa projektovej dokumentácie, vypracovanej MINORPLAN - Ing. arch. E. N. z júna 2019 /obslužná komunikácia na časti pozemku, ktorý je predmetom tohto konania - parc. reg. „C“ č. XXXX/XX/, na pozemkoch neznámych vlastníkov, za podmienky, že najneskôr do vydania stavebného povolenia na stavbu bude mať stavebník majetkoprávne usporiadané pozemky neznámych vlastníkov pod stavbou za trhové ceny. Stavebný úrad obec Blatné žalobcom vydalo dňa 6.2.2020 pod č. j. Výst.XXX-XX-BX rozhodnutie o umiestnení stavby „obytný súbor 4 RD W. cesta a technická vybavenosť“ na pozemkoch parc. č. XXXX/X,XX,XX,XX,XX,XX v k. ú. Blatné. Z územného rozhodnutia vyplýva okrem iného podmienka majetkovoprávneho vysporiadania s neznámymi vlastníkmi, zast. SPF /podľa súhlasného stanoviska SPF zo dňa 22.11.2019/. Listom zo dňa 26.8.2022, adresovaným žalobcom, SPF zamietlo žiadosť žalobcov s nasledovným odôvodnením: “oprávnené záujmy SPF na zachovaní vlastníckeho práva nezisteného vlastníka k pozemkom, ako aj s ohľadom na odporúčania, prijaté SPF v nadväznosti na zistenia kontroly, vykonanej NKÚ SR v r. 2021, ktorý odporučil uprednostniť pred predajom pozemkov menej invazívne formy zásahu do vlastníctva“. Podľa žalovaným k vyjadreniu k žalobe pripojenej inzertnej ponuky realitnej kancelárie /časová aktuálnosť ponuky neidentifikovateľná/ bol v ponuke na realitnom trhu „stavebný slnečný pozemok o výmere 500 m2 až 900 m2 v lokalite Blatné“ za cenu 200,- eur/m2; podľa bližšieho popisu sa pozemok nachádza v súkromnej a oplotenej lokalite s vydaným územným rozhodnutím, pričom sa na pozemku nachádzajú všetky inžinierske siete: plyn, voda, elektrina, kanalizácia. Podľa odborného záveru žalobcami predloženého súkromnoznaleckého posudku č. XX/XXXX, vyhotoveného znalcom Dr. Ing. Romanom V. /ev. č. znalca XXXXXX/ dňa 15.4.2024, všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/ XX orná pôda o výmere 691 m2, je 15 965,56 eur /jednotková hodnota pozemku 46,21 eur/m2/. V znaleckom posudku, v časti „nález“, znalec uviedol, že pozemok, spolu s pozemkom parc. reg. „C“ č. XXXX/XX, zapísaným na LV č. XXXX k. ú. Blatné, sa nachádza mimo zastavaného územia obce Blatné, na okraji samostatnej časti so zástavbou rodinných domov. Pozemok je nezastavaný, voľný, stavebne nevyužitý, využívaný na poľnohospodárske účely - rastlinnú výrobu. Iné využitie sa predpokladá podľa územnoplánovacej informácie obce Blatné v budúcnosti na individuálnu výstavbu rodinných domov s príslušenstvom. Jeho využitie podľa územnoplánovacej informácie obce Blatné bude vyžadovať vynaloženie finančných prostriedkov na projektovú činnosť, inžiniersku činnosť, zemné práce, stavebné práce, spojené s vybudovaním rozvodov a prípojok inžinierskych sietí, miestnych komunikácií, chodníkov, osvetlenia. Pozemky sú v blízkosti cestnej komunikácie - cesty 3. triedy, prechádzajúcej obcou Blatné. Ohodnocované pozemky bude možné pripojiť na už vybudované inžinierske siete susedných rodinných domov v blízkosti s potrebou vynaloženia finančných prostriedkov na ich položenie do daného územia. Pozemky sú mierne svahovité. Prílohami znaleckého posudku sú o. i. aj kópia z katastrálnej mapy, z ktorej možno vyvodiť, že pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XX je nepravidelného tvaru, bez prístupu k verejnej komunikácii, tiež kúpna zmluva zo dňa 2.7.2021, uzatvorená medzi obcou Blatné a 3. osobou, ako víťazom obchodnej verejnej súťaže, predmetom ktorej kúpy boli nehnuteľnosti / orná pôda, ale aj záhrady/ spolu vo výmere 16 529 m2 za kúpnu cenu 705 000,- eur /jednotková cena 42,65 eur/m2. 11. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní na podanej žalobe o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie prikázaním podielu žalovaného žalobcom zotrval, za primeranú náhradu vo výške 15 965,56 eur v zmysle predloženého súkromnoznaleckého posudku s tým, že žalobcovia sú si vedomí nárastu cien od podania žaloby, resp. od vyhotovenia znaleckého posudku, ako bol pripojený k žalobe. Vzhľadom na predmet konania žalobcovia netrvajú na priznaní trov konania. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že nemá výhrady voči navrhovanému spôsobu vyporiadania. Výšku náhrady žiada priznať podľa aktualizovaného znaleckého posudku z roku 2024 s návrhom na isté navýšenie, nakoľko má informáciu, že cena stavebných pozemkov v Blatnom je vyššia, než 46,20 eur za m2, ktorú stanovilo znalec. Disponuje informáciou, že na dvoch pozemkoch, z ktorých je jeden predmetom tohto konania /p. č. XXXX/XX/ a na pozemku XXXX/XX, sa majú stavať štyri rodinné

domy. V inom konaní na tomto súde sa žalobcovia domáhajú proti iným neznámym vlastníkom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parcele XXXX/XX. Na pozemku, ktorý je predmetom tohto konania, by zrejme mala stáť časť jedného rodinného domu. Výšku primeranej náhrady preto ponecháva na úvahe súdu; je pravdou, že žalobcovia čakajú na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva už šesť rokov, majú morálny kredit to vysporiadať a len vinou SPF k tomu doposiaľ mimo súdne nedošlo. 12. Podľa spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 13. Spoluvlastníctvo zaniká z tých istých dôvodov, z ktorých dochádza k zániku vlastníckeho práva / prevod vlastníctva na iného, spotrebovanie alebo zničenie veci tvoriacej jeho predmet a pod./. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva právna úprava vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníkom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku podielového spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Tejto forme zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dáva prednosť pred jeho zrušením a vyporiadaním na základe súdneho rozhodnutia. 14. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 15. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu /nemo in communione potest invictus detineri - nikoho nemožno držať v spoluvlastníctve proti jeho vôli/. Dôvodom pre podanie takéhoto návrhu však spravidla býva skutočnosť, že medzi spoluvlastníkmi došlo k nezhode ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou, prípadne, že sa spoluvlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd spoľahlivo zistiť okruh spoluvlastníkov a výšku ich podielov. Návrhmi účastníkov konania na spôsob vyporiadania nie je viazaný. upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne upravuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob - reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov prichádza do úvahy len tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Druhý spôsob - prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, pričom súd prihliada na účelné využitie veci /napr. bytovú odkázanosť, užívanie alebo do úvahy prichádzajúce budúce užívanie spornej nehnuteľnosti a pod/. 16. „Ak súd zrušuje a vyporiadava podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti jej prikázaním do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov, primeranú náhradu za podiel spoluvlastníka určí vo výške všeobecnej ceny, ktorá nevyjadruje len cenu určenú v závislosti od druhu stavby, použitých stavebných materiálov, vybavenosti, konštrukcií, údržby, veku, výmery, kultúry, bonity pozemku, ale aj situáciu na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase“ /rozsudok NS SR sp.zn. , Zo súdnej praxe č. 12/1996/. 17. Podľa konštantnej judikatúry /napr. rozsudok NS ČR sp.zn. : „primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel v zmysle treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, akú predstavoval podiel spoluvlastníka prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeraná náhrada musí vyjadrovať cenu, závislú nielen od konštrukcie a vybavenia, ale aj od dopytu a ponuky v danom mieste a čase“. 18. „V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti spoluvlastníckych podielov zohľadniť viaceré skutočnosti, rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu komu bude nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné“ / rozsudok NS ČR sp. zn. 122Cdo 1644/2005/. 19. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

20. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu, alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva, alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1995/180/> pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok. 21. Podľa , z právnych úkonov, týkajúcich sa spoločných vecí, sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. 22. Podľa , ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. 23. Podľa , strany sporu sú poívinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podporiť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 24. „ Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena /okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané/, ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca /veriteľ/ povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným /dlžníkom/ uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu /odplatu/. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný /dlžník/ nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave /priebehu/ konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu“ /rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 22. 9. 2010/. 25. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať / /. Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana sporu, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia. 26. Podľa veta prvá . pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 27. Vykonaným dokazovaním mal súd za nesporne preukázaný úplný okruh podielových spoluvlastníkov a veľkosť ich spoluvlastníckych podielov, t.j. aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu vo vzťahu k nehnuteľnosti, pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 691 m2, zapísanému na LV č. XXX pre kat. územie Blatné, obec Blatné, okres Senec. Na strane žalovaného ide o nezisteného/ neznámeho právneho nástupcu na LV č. XXX k. ú. Blatné zapísaného podielového spoluvlastníka T. L., rod. H. pod poradovým číslom 2, ku ktorému vykonáva správu v zmysle os. Predpisu SPF. Označenie

žalovaného je súladné s právnym názorom, vysloveným NS SR v uznesení sp. zn. zo dňa 24.2.2016, podľa ktorého vzhľadom na prijatú procesnoprávnu úpravu / ôsma hlava druhej časti / a teda potrebu zapojenia takýchto „subjektov“ /ktorí nemajú v čase začatia konania procesnú spôsobilosť v dôsledku straty právnej subjektivity úmrtím/ do súdneho konania, riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí len druhové pomenovanie označenia účastníka, majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „neznámy /resp. nezistený/ vlastník nehnuteľnosti ... zast. Slovenským pozemkovým fondom“, alebo „neznámy /nezistený/ právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ...., zast. Slovenským pozemkovým fondom“. Keďže ako je uvedené vyššie, nemožno žalobcov nútiť zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil. Následne ho vysporiadal druhým v poradí spôsobom a to prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalovaného žalobcom /do ich bezpodielového spoluvlastníctva, keďže ide o manželov/, čo žalovaný v konaní ani nenamietal, resp. s tým súhlasil. Prvý spôsob, určený v ust. - reálna deľba predmetného pozemku, nie je vzhľadom na druh pozemku v čase rozhodovania súdu /orná pôda/ a jeho výmeru /691 m2/ v zmysle cit. ust. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom možný. Pokiaľ išlo o určenie výšky primeranej náhrady pre ustupujúceho podielového spoluvlastníka, súd vychádzal zo záverov súkromnoznaleckého posudku č. XX/XXXX, predloženého v konaní žalobcami a žalobcom, ako solidárnym dlžníkom, uložil povinnosť zaplatiť žalovanému finančnú náhradu vo výške 15 965,56 eur /platobným miestom je osobitný depozitný účet zákonného zástupcu žalovaného/. Súd mal za to, že znalcom takto stanovená všeobecná hodnota pozemku, ktorého sa spor týka, je predovšetkým aktualizovaná pre rok 2024, teda v čase rozhodovania súdu vo veci a znalec pri odbornom stanovení tejto hodnoty zohľadnil všetky špecifiká tohto konkrétneho pozemku v čase jeho posudzovania, t.j. že sa nachádza v svahovitom teréne, mimo zastavaného územia obce, druhovo určený na poľnohospodárske využitie /rastlinná výroba/, nezastavaný. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že primeraná náhrada by mala byť vyššia, nakoľko ide o pozemok, ktorý je do budúcna určený na zástavbu rodinnými domami, resp. podľa zámerov žalobcov na ňom má stáť časť jedného rodinného domu, znalec v predmetnom znaleckom posudku bral do úvahy aj skutočnosť, že podľa územného plánu obce Blatné je tento pozemok do budúcna uvažovaný na individuálnu bytovú výstavbu, pričom zdôraznil, že na to, aby pozemok v budúcnosti mohol slúžiť ako stavebný pozemok, teda taký, na ktorom reálne možno vykonať stavebnú činnosť, smerujúcu k výstavbe rodinných domov, je potrebné vynaložiť značné finančné prostriedky /na projektovú činnosť, inžiniersku činnosť, zemné práce, stavebné práce, spojené s vybudovaním rozvodov a prípojok inžinierskych sietí, ako aj na ich napojenie na existujúce inžinierske siete, v susedstve stojacich rodinných domov, vybudovanie miestnych komunikácií, chodníkov, osvetlenia/. Znalec preto podľa názoru súdu dôsledne diferencoval o aký pozemok sa jedná, ako je využívaný v súčasnosti, ako je v teréne situovaný, aký má tvar, prístup z verejnej komunikácie, ako aj aké má potenciálne využitie z hľadiska platného územného plánu obce Blatné, preto sa súd s jeho odbornými závermi aj stotožnil. Žalovaným v konaní predloženú inzertnú ponuku /za cenu 200,- eur/m2/ v žiadnom prípade nemohol súd brať do úvahy, nepoznajúc situovanie pozemku v rámci obce Blatné, druh tohto pozemku podľa listu vlastníctva a pod. Ak by mal súd vychádzať iba z textu tejto ponuky, musel konštatovať, že ide o neporovnateľné pozemky, nakoľko ponúkaný pozemok je zrejme v intraviláne obce, má sa jednať o stavebný pozemok /teda nie druhovo určený na poľnohospodársku výrobu/, naviac už s vybudovanými inžinierskymi sieťami na pozemku a zrejme aj vybudovanou prístupovou cestou /uzatvorený areál - vstup do štvrti cez bránu s diaľkovým ovládaním/. Žalovaný po procesnom postupe súdu na pojednávaní v zmysle vykonanie ďalších dôkazov /napr. na preukázanie ním tvrdenej vyššej hodnoty predmetného pozemku/ nenavrhol, neuniesol tak dôkazné bremeno tohto tvrdenia. 28. Podľa , C.s.p , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 29. „Zákonom stanovená lehota na plnenie je zásadne trojdňová. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že plnenie možno vykonať v splátkach, ktorá výroková časť však musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach.“ /R 78/1966/. 30. Nakoľko žalobcovia návrh na poskytnutie 30 dňovej lehoty na plnenie nijak skutkovo neodôvodnili a taktiež neboli súdu žalobcami predložené, ani označené, žiadne dôkazy, umožňujúce súdu zistiť všetky potrebné skutočnosti, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery

strán, je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach, súd uložil žalobcom solidárne povinnosť splniť peňažnu povinnosť v zákonnej 3 dňovej lehote. 31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. Pri rozhodovaní o náhrade trov v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa za úspech vo veci považuje ak súd vyhovel žalobe a zrušil spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný /R 54/1973, rozsudok NS ČSR zo dňa 28.3.1980, uznesenie NS SR zo dňa 26.7.2012/. 33. Nakoľko žalobcovia na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu výslovne nežiadali priznanie nároku na náhradu trov tohto konania, súd o ňom rozhodol tak, ako je uvedené v poslednej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak / /. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.