Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Pu-7-2021.pdf
PDF · 87.17 KB
Case nature
Area
Subarea
38Pu/7/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci prípustnosti prevzatia alebo držania umiestneného T. A.V., W.. XX. XX. XXXX, bytom A. W. Q., v zdravotníckom zariadení, za účasti Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, IČO : 00165549, II. Psychiatrická klinika SZU, Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská Bystrica, takto
rozhodol:
Súd vyslovuje, že prevzatie T. A., W.. XX. XX. XXXX do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
odôvodnenie:
1. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, II. Psychiatrická klinika SZU oznámila tunajšiemu súdu dňa 23.12.2021 prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu.
2. Súd začal v zmysle § 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestneného bez návrhu.
3. Podľa § 260 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
4. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného
5. Podľa § 262 ods. 1 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania.
6. Podľa § 263 CMP zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.
7. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. 8. Súd doručil zdravotníckemu zariadeniu a umiestnenému uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení opatrovníka. Následne sa súd dňa 27.12.2021 oboznámil s názorom ošetrujúceho lekára a vykonal výsluch umiestneného.
9. MUDr. Strapcová, ošetrujúca lekárka pri výsluchu uviedla: „Pacient T. A. bol prijatý 23.12. o 12:46 s diagnózou paranoidná schizofrénia. Zo záznamu sme vyčítali, že už v októbri 2018 z interného
urgentu záznam svedčil pre prítomnosť paranoidných perzekučných obsahov, kedy mu internistka doporučovala už vtedy hospitalizáciu a liečbu, ale odmietol ju. Vtedy proti nemu susedia podpisovali petíciu, chceli ho dať hospitalizovať na psychiatriu pre jeho neprimerané správanie, ako napríklad si ľahol na chodbu a v tme na neho narazila suseda, zľakla sa, on udával, že si chcel len oddýchnuť. Tohto času bol pacient prijatý po telefonickom avizovaní lekárom LRP, že sú na výjazde u pacienta, u ktorého zasahovala už trikrát polícia SR pre jeho agresívne správanie, ohrozoval okolitých ľudí palicou, bol podozrievavý, vykrikoval na nich nepravdivé veci. Po príjazde RLP negoval akékoľvek ťažkosti, odmietal, že by bol agresívny, ale správal sa neprimerane, ultimatívne, dával záchranárom na vedomie, že s nimi nikam nepôjde, že bude po jeho, inak bude zlý a podobne, preto bolo nutné privolať príslušníkov polície. Následne pacient transportovaný na našu kliniku, kde už pri príchode rezonantný, odmietavý k akémukoľvek úkonu, opakoval, že nebude hospitalizovaný a že mu máme vystaviť iba papier, ktorý ho prepustí od nás. Nesúhlasil ani s aplikáciou injekcie, ani s hospitalizáciou, ani so žiadnou intervenciou, nechá si len urobiť odber PCR. Pacient sa vyhrážal, že bude zlý, kričí, odmieta sa vyzliecť a vôbec odmieta spoluprácu ako takú. Heteroanamnestický pohovor telefonicky so zaťom, zať udával, že s pacientom je to horšie od októbra, máva akoby manické fázy, z ktorých je strašne aktívny, nedá si v ničom povedať, nespáva, peniaze, ktoré dostane, razom minie, za dva dni je po jeho dôchodku. Presťahoval sa A. Y. H. A., kde majú on dom a dcéra byt, ale v posledných dňoch to bolo na nevydržanie, v každom videl nepriateľa, na každého sa zaháňal a chcel ho biť. Dobre, že je na psychiatrii. V objektívnom náleze prijímajúci lekár MUDr. Patarák udáva, že pacient bol orientovaný správne, lucídny, psychomotoricky nepokojný, správanie výrazne neprimerané, nálada rezonantná, dnes a v nedávnej dobe opakovane heteroagresívne správanie so psychotickým motívom, vyhrážanie sa fyzickým násilím namierená na prijímajúceho lekára a personál, ako aj na príslušníkov LRP. Tenzný, negativistický, odmieta akúkoľvek spoluprácu, anozognostický, neguje akékoľvek ťažkosti, myslenie koherentné, paranoidne perzekučné obsahy s vplyvom na správanie, v percepcii bez explorovaných psychotických porúch, správanie heteroagresívne, ohrozuje okolie a opakovane ohrozoval. Nutnosť podania psychiatrickej prvej pomoci, nutnosť akútnej a neodkladnej hospitalizácie. Pacient s hospitalizáciou nesúhlasil, nepodpísal informovaný súhlas, v úvode hospitalizácie bola nutnosť aj fixácie pacienta pre agresívne správanie, ohrozovanie okolia, pričom v takomto klinickom náleze nepostačuje ambulantná terapia, je nutná hospitalizácia. O dĺžke liečby sa neviem momentálne vyjadriť, kontakt s okolím nemá zamedzený. U nás je prvýkrát hospitalizovaný a nemáme údaj o tom, že by už niekde bol liečený na psychiatrii, zrejme je prvýkrát na psychiatrii. Akurát z toho záznamu z roku 2018 už tam boli popisované také paranoidné perzekučné obsahy, takže ochorenie zrejme dlhšie trvá. Ambulatná liečba nepostačuje, lebo bol agresívny a anozognostický, čiže si neuvedomoval svoju chorou a svoje neprimerané správanie, čiže tým pádom by ani neužíval žiadne lieky, ktoré by mohli zabrániť takémuto správaniu a ktoré by mohli vyliečiť ochorenie. Neviem, či ho niekto kontaktoval ani či bol s niekým v kontakte. Od včera je už odfixovaný.“
10. Umiestnený pri výsluchu uviedol: „Ja nesúhlasím s hospitalizáciou, lebo nemám dôvod tu ostávať, potrebujem dýchať a tu nemôžem. Musím ísť do Žiliny, kde žije bývalá manželka a syn, mám tam zajednanú knihu o vesmíre, potrebujem si ju ísť zobrať, potrebujem ísť aj do O2, vybaviť si SIM kartu do Žiliny. Do Žiliny potrebujem ísť preto, lebo tam chodím na výlet, mám tam bývalú ženu a syna. Ten obchodný dom, kde potrebujem ísť sa volá Mirage a kníhkupectvo je Martiner a O2 je na chodbe. Viem, prečo som tu, lebo sú ľudia, ktorí sú takoví a ktorí sú makoví, ľudia sú rôzni, neviem, čo som komu urobil. Prišla sem so mnou polícia a sanitka zo A.. Pán doktor zo sanitky mi sľúbil, že ma tu nenechá a nechal ma tu. Prišiel som sem z piatka na sobotu, 24.12. poobede. Odpočinul som si teraz, ale najradšej by som išiel do Žiliny. Bolia ma členky, kríže, krčné stavce a oči, tie mi aj operovali. Lieky neužívam žiadne pravidelne, iba ibalgin, keď ma bolí hlava. Pijem aj borovičku, túto pijem ako príde, niekedy viac, niekedy menej. Už som sa liečil na psychiatrii pred 15 - 20 rokmi v Bytčici, to je blázninec. Bol som tam, lebo bývalý policajt zo Žiliny, V. T., mi rozbil rodinu a šupli ma do Bytčice. Chodil som potom aj k Dr. Hrubej v Martine, mám ísť na kontrolu aj 05.01., som tam objednaný. Asi nejaké lieky aj mám, sú to také jednoduché lieky, neviem, ako sa volajú. O príbuzných nechcem ani počuť, jedine o synovi, ale ten ma nekontaktoval, nikto tu za mnou nebol. Chcem ísť bývať do Žiliny do prenájmu. Som tu obmedzený na slobode, nemôžem nikde ísť, ani do Žiliny, ani do Martina. Chcel by som ísť zajtra alebo pozajtra domov do A. W. Q., kde mám dvojizbový byt. Myslím si, že tu ma preliečili až-až.“
11. Súd v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení musí v krátkej lehote rozhodnúť o tom, či osobná sloboda umiestneného bola obmedzená v súlade so zákonom. Krátkosť lehoty na rozhodnutie slúži eliminovaniu najmä neodôvodneného zásahu a dĺžky jeho trvania. Keďže od
rozhodnutia súdu záleží zákonnosť obmedzenia osobnej slobody umiestneného, je súd touto lehotou viazaný. Pri rozhodovaní súdu o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení je nutné zdôrazniť, že súdna autorizácia nedobrovoľnej hospitalizácie sa týka iba obmedzenia osobnej slobody. V žiadnom prípade a priori neautorizuje všetky nedobrovoľné liečebné úkony a zákroky, ku ktorým v priebehu nedobrovoľnej hospitalizácie dochádza. Pokiaľ ide o nedobrovoľnú hospitalizáciu osôb s duševnou poruchou, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) uplatňuje tzv. Winterwerp test (pozri rozsudok Johnson proti Nórsku, § 60, aplikujúci závery rozsudku Winterwerp proti Holandsku, § 38-40): a) daná osoba musí byť preukázateľne - na základe objektívneho lekárskeho nálezu, spravidla psychiatrického posudku - považovaná duševne chorú, b) jej duševný stav musí byť takej povahy a stupňa narušenia, že sa zbavenie slobody v podobe povinnej ústavnej starostlivosti javí ako nevyhnutné, c) trvanie ústavnej starostlivosti je závislé od trvania duševnej choroby, resp. stavu odôvodňujúceho nevyhnutnú ústavnú starostlivosť. Pri skúmaní naplnenia uvedených podmienok súd vychádza najmä z prijímacej lekárskej správy, výsluchu lekára, umiestneného, procesného opatrovníka, ako aj z ďalších skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo. V rámci vnútroštátnej právnej úpravy Slovenskej republiky podmienkou prevzatia a držania umiestnenej osoby v zdravotníckom zariadení je odôvodnené a preukázané nebezpečenstvo, že v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy táto ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Na dôkaz splnenia tejto podmienky nestačí tvrdenie osoby alebo osôb domáhajúcich sa prevzatia iného do ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu. Súd musí zistiť, či k prevzatiu došlo preto, lebo chorý naozaj ohrozil seba alebo svoje okolie spôsobom, ktorý je dostatočne závažný na to, aby sa obmedzila jeho osobná sloboda a musí vykonať aj výsluch chorého a ošetrujúceho lekára (rozsudok Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 79/93).
12. K posudzovaniu prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia vyslovil právny názor Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. I. ÚS 193/2013-56, podľa ktorého prevzatie chorého do ústavu zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu je vážnym zásahom do základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17 ods. 1 ústavy. Preto nemôže byť ponechané iba na ústave zdravotníckej starostlivosti, ako jeho zamestnanci vyhodnotia splnenie podmienok na umiestnenie osoby do ústavu bez jej súhlasu a je tu vytvorená zákonná poistka v podobe tzv. „detenčného konania“. Pokiaľ sa okresný súd a krajský súd uspokojili iba s vyjadrením MUDr. I., na ktorom je v podstate uznesenie okresného súdu aj krajského súdu založené, napriek skutočnostiam, ktoré sa v okolnostiach sťažovateľkinej veci vyskytli a ktoré minimálne spochybňujú dôvodnosť jej umiestnenia v ústave bez súhlasu, potom súdny prieskum stratil zmysel a celé konanie bolo iba formálnym procesom, ktorý neslúžil na ochranu práv sťažovateľky. Ak by sa súdy v obdobných veciach vždy uspokojili iba s výsluchom ošetrujúceho lekára a chorého, bez toho, aby prihliadli na špecifiká konkrétneho prípadu, takýto postup súdov by mohol dokonca viesť ku zneužívaniu inštitútu prevzatia a umiestnenia chorého do ústavu vykonávajúceho zdravotnícku starostlivosť.
13. Súd mal preukázané, že umiestnený bol prijatý na psychiatrickú kliniku 23.12.2021 o 12:46 s diagnózou paranoidná schizofrénia. Už v roku 2018 mu bola odporučená psychiatrická liečba, nakoľko v tom čase sa u neho prejavovalo neprimerané správanie, keď v bytovom dome ležal na chodbe a narazila na neho suseda a on tvrdil, že si chcel len oddýchnuť. V súčasnosti sa jeho ochorenie prejavilo tým, že bol voči svojmu okoliu agresívny, zasahovala u neho tri krát polícia, ohrozoval ľudí palicou, vykrikoval na nich záchranárom uviedol, že ak nebude po jeho, bude k nim zlý. Jeho neprimerané správanie mal potvrdiť aj jeho zať po telefonickom rozhovore s ošetrujúcim lekárom, ktorý deklaroval akoby mánické fázy umiestneného, nedá si nič povedať, je hyperaktívny, nespáva, rýchlo minie peniaze z dôchodku. Duševná porucha sa vo vnútornom prežívaní umiestneného prejavovala tiež tým, že umiestnený sa nepovažuje za chorého, nemá náhľad na svoje ochorenie, mal záujem si ísť kúpiť knihu o vesmíre až do Žiliny, kde chce žiť v prenájme a nevie čo komu urobil. To znamená, že umiestnený si vôbec neuvedomil svoje agresívne správanie voči svojmu okoliu. Na základe toho súd dospel k dostatočne preukázanému záveru, že umiestnený trpí stanovenou duševnou poruchou takej intenzity, v dôsledku ktorej ohrozuje svoje okolie agresívnym správaním. Umiestnený sám uviedol, že sa lieči na psychiatrii u MUDr. Hrubej v Martine, kde má ísť aj na kontrolu, nevedel však uviesť aké lieky užíva a či vôbec. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že ambulantná liečba umiestneného by nepostačovala, pretože umiestnený nie je kritický k svojmu ochoreniu, neuvedomuje si svoju duševnú poruchu. Existuje vysoký predpoklad, že neužíva ani naordinovanú liečbu, čím mohlo taktiež dôjsť k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Zároveň je súd toho názoru, že v prípade okamžitého neliečenia už zhoršeného zdravotného stavu umiestneného, by hrozilo ďalšie vážne zhoršenie jeho zdravotného
stavu, čím umiestnený ohrozuje aj seba na svojom zdraví. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia boli dané zákonné dôvody. Nútená a nedobrovoľná hospitalizácia umiestneného v zdravotníckom zariadení tak bol nevyhnutná. Na základe toho súd rozhodol, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo v súlade so zákonom.
14. Záverom súd poukazuje na § 263 CMP, v zmysle ktorého zdravotnícke zariadenie môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).