Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Pu-9-2024.pdf
PDF · 87.09 KB
Case nature
Area
Subarea
4Pu/9/2024
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia: V. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, V., štátny občan SR, zast. splnomocneným zástupcom: H.. Y. Š., bytom Y. XXXX/XX, V., do zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, takto
rozhodol:
K prevzatiu V. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, V., do zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, došlo dňa 16.5.2024 o 15:00 hod. zo zákonných dôvodov.
odôvodnenie:
1. Na základe oznámenia Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku (ďalej len „zdravotnícke zariadenie“) zo dňa 17.5.2024 o 12:23 hod. súd, v zmysle ust. § 254 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), uznesením č. k. 4Pu 9/2024 - 2 zo dňa 17.5.2024 začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia V. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, V. (ďalej ako „umiestnený“) do zdravotníckeho zariadenia podľa ust. § 253 ods. 1 C.m.p. Umiestnený bol prevzatý do zdravotníckeho zariadenia bez jeho písomného súhlasu dňa 16.5.2024 o 15:00 hod. 2. Podľa § 260 ods. 1, 2 a 3 C.m.p., súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy. 3. Podľa § 261 C.m.p., súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. 4. Podľa § 262 ods. 1, 2 a 3 C.m.p., súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s názorom ošetrujúcej lekára MUDr. Samuela Mandáka, ktorý uviedol, že v prípade umiestneného ide o jeho prvo hospitalizáciu v tomto psychiatrickom zariadení. Na príjem dňa 16.5.2024 bol privezený z Fakultnej nemocnice Trnava, kde bol na psychiatrickom oddelení dobrovoľne hospitalizovaný od 6.5.2024, na doporučenie ambulantného psychiatra, pre zhoršenie zdravotného stavu, prehĺbenie chronickej schizofrénnej symptomatiky, recidívu patologického hráčstva a abúzus alkoholu. V PN PP odmietol súhlas s hospotalizáciou. Umiestnený je nekritický k svojmu zdravotnému stavu, hrozí prehĺbenie depresívneho prežívania po odmietnutí /neopätovaná láska k inej osobe/, boli prítomné suicidálne a homicidálne proklamácie /chcel ublížiť sebe aj inej osobe/, jeho pobyt na zmiešanom oddelení v Trnave bol rizikový. V prípade, ak by hospitalizácia umiestneného nepokračovala /v PN PP je na čiste mužskom oddelení/, hrozí zhoršenie jeho zdravotného stavu, možné ublíženie sebe alebo okoliu, bez nastavenia adekvátnej liečby nie je možné predpokladať, ako to bude eskalovať. 6. Na otázky splnomocneného zástupcu umiestneného ošetrujúci lekár uviedol, že poznatok o suicidálnom správaní umiestneného čerpal z lekárskej prepúšťacej správy z FN Trnava, rovnako tak,
že sa mal zle, trpel depresiami, užíval alkohol. Pri príjme do PN PP umiestnený uviedol, že v roku 2019 bol hospitalizovaný v Banskej bystrici, kde sa liečil na gamblerstvo, tam mu mali dodiagnostikovať schizofrénne ochorenie , avšak nie sú tam personálne a technicky vybavení na liečenie takýchto ochorení. V dokumentácii sa neuvádza, ako sa mali konkrétne prejavovať sebe vražedné sklony umiestneného, avšak pri jeho vyšetrení umiestnený potvrdil, že keď dostal posledné odmietnutie, mal myšlienky si ublížiť. 7. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom umiestneného, ktorý uviedol, že vo FN Trnava sa dal hospitalizovať dobrovoľne, lebo si chcel overiť, či trpí schizofréniou a patologickým hráčstvom, robili mu tam testy a potvrdilo sa to. Tam bol zaľúbený do jednej pacientky, myslel si, že môže začať nový život. Ďalej sa chcel liečiť už len ambulantne u svojej psychiatričky MUDr. Renáty Lôžkovej v Banskej Bystrici, bolo mu to zamietnuté, že musí ísť sem. Potvrdil, že mal úzkosti, bola nastavený na diazepam, teraz má úzkosti už len občas, len z toho, že je tu. 8. Z obsahu predloženej zdravotnej dokumentácie /lekárska prepúšťacia správa FN Trnava zo dňa 16.5.2024, ambulantná lekárska správa PN PP zo dňa 16.5.2024, denné dekurzy/ umiestneného súd zistil, že umiestnený bol od 6.5.2024 hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FN Trnava pre zhoršenie psychického stavu za účelom rediagnostiky a liečby, pričom počas hospitalizácie na koedukovanom oddelení došlo k demaskovaniu florídnej psychotickej symptomnatiky, pacient bol na oddelení paranoidný, sociálne izolovaný, nezúčastňoval sa skupinových komunitných sedení, pri cielenej explorácii sa demaskovali erotomanické bludy s emočným koprelátom v zmysle narastajúcej tenzie a anxiety s dopadom na správanie. Pacient prostredníctvom mobilu opakovane atakoval objekt svojej neopätovanej lásky, následne boli zaznamenané depresívne rozlady, sprevádzané suicidálnymi a homocídnymi proklamáciami s patickým motívom. Jeho zdravotný stav si vyžaduje dlhodobú ústavnú liečbu cestou špecializovaného pracoviska. Záver správy obsahuje psychiatrické diagnózy: paranoidná schizofrénia, patologické hráčstvo, porucha psychiky a správania, zapríčinená užívaním alkoholu, abstinenčný syndróm. Prevoz do PN PP bol realizovaný RZP s doprovodom PZ SR ako nedobrovoľná hospotalizácia. Podľa záverov lekárskej správy pri príjme v PN PP bol umiestnený prijatý do PN PP bez informovaného súdjlasu za účelom liečby v komplexnom terapeutickom režime. Z hľadiska klinickej psychopatologickej sypmtomatiky vykazoval nízku frustračnú toleranciu, myslenie zbiehavé, monologizácia, pseudofilozofovanie, perservácie, erotomanický blud, k stavu nekritický. Predbežný diagnostický záver: paranoidná schizofrénia, patologické hráčstvo, porucha psychiky a správania, zapríčinená užívaním alkoholu. Podľa denných dekurzov je pacient naďalej k svojmu zdravotnému stavu nekritický, premenlivej nálady, zvýšené sebapozorovanie. 9. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia. 10. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. 11. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila. 12. Podľa § 9 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti, ak pominú dôvody na prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas, poskytovateľ je povinný osobu prepustiť z ústavnej starostlivosti alebo si vyžiadať informovaný súhlas (§ 6 ods. 4 a 5). 13. Podľa § 6 ods. 4 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 36 ods. 2, § 38 ods. 1, § 40 ods. 2).
14. Podľa § 6 ods. 6 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas dáva, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť. 15. Podľa § 253 ods. 2 C.m.p., zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. 16. Podľa § 253 ods. 2 C.m.p., ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia. 17. Podľa § 264 C.m.p., zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenie bolo prípustné. 18. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti, alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie). 19. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, vrátane použitia obmedzujúcich prostriedkov v zmysle ostatnej novely zákona o zdravotnej starostlivosti č. 576/2004 Z. z. úč. od 1.3.2023, začne súd z úradnej povinnosti a toto konanie sa riadi vyšetrovacou zásadou. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu do ústavu/použitiu obmedzujúcich prostriedkov, došlo zákonným spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav umiestneného vyžaduje prevzatie do zdravotníckeho zariadenia/použitie obmedzujúcich prostriedkov, je výsluch chorého a ošetrujúceho lekára. Aj keď v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia súd nenariaďuje pojednávanie (pojednávanie obligatórne nariaďuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení), i tak je povinný vykonať dokazovanie v tom rozsahu, že vypočuje umiestneného a jeho ošetrujúceho lekára. Súd v konaní konfrontuje na podklade oznámenia zdravotníckeho zariadenia identifikáciu osoby, okolnosti, za akých bola osoba do zdravotníckeho zariadenia prevzatá a tiež na základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu. 20. Hmotnoprávne podmienky na obmedzenie osobnej slobody bližšie ustanovuje zákon, konkrétne § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. 21. Z uvedeného vyplýva, že na rozhodnutie o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia súdy musia skúmať kumulatívne splnenie dvoch hmotnoprávnych podmienok, a to či: a) osoba, ktorá bola zadržaná, trpí duševnou poruchou alebo sa u nej prejavujú príznaky takej poruchy, b) táto osoba ohrozuje seba alebo ohrozuje svoje okolie a toto konanie je vyvolané duševnou poruchou alebo u nej hrozí z dôvodu duševného ochorenia vážne zhoršenie zdravotného stavu. 22. Na základe vykonaných dôkazov v konaní /oboznámenie sa s názorom ošetrujúceho lekára, výsluch umiestneného, oboznámenie sa so zdravotnou dokumentáciou umiestneného/ súd zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že umiestnený v čase prijatia do ústavnej zdravotnej starostlivosti /PN PP v Pezinku/ trpel duševnou poruchou, diagnostikovanou počas jeho dobrovoľnej hospitalizácie vo FN Trnava, prejavovali sa u neho príznaky tejto poruchy, v dôsledku ktorej ohrozuje seba, alebo svoje okolie a toto konanie je vyvolané duševnou poruchou. Zistené ochorenie u umiestneného, bez nastavenia adekvátnej liečby, môže vážne zhoršiť jeho zdravotný stav. Aj podľa laického názoru súdu umiestnený nie je dostatočne kritický k svojmu zdravotnému stavu, pokiaľ sa bez ďalšieho spolieha a uprednostňuje len ambulantnú liečbu „na diaľku“ u obľúbenej psychiatričky, ktorá však sídli až v Banskej Bystrici a „iba keď sa cíti zle“, pričom v prípade schizofrénie ide o chronické, dlhotrvajúce ochorenie, ktoré u chorého vedie k značným zmenám vnímania reality a preto je potrebné, za účelom stabilizácie zdravotného stavu, nastavenie adekvátnej liečby v ústavnom zdravotníckom zariadení tak, aby sa po prepustení mohol umiestnený plnohodnotne zaradiť do spoločenského a pracovného života /nie sa
sociálne izolovať v domácom prostredí a nezvládané problémy riešiť hráčstvom, ktoré prerástlo až do patológie a alkoholom/. Preto súd dospel k záveru, že k prevzatiu umiestneného do zdravotníckeho zariadenia došlo dňa 16.5.2024 o 15:00 hod. zo zákonných dôvodov. Pojem prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bez jeho informovaného súhlasu z procesného hľadiska v sebe zahŕňa aj použitie obmedzovacích prostriedkov /§ 253 ods. 2 C.s.p./. 23. Na potvrdenie správnosti uvedených záverov súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP 170/2019-29 zo dňa 30.10.2019, v ktorom odvolací súd rozhodol v obdobnej veci tak, že potvrdil odvolaním umiestnenej napadnuté uznesenie tun. súdu /č. k. 4Pu 11/2019-9 zo dňa 11.7.2019/, ktorým súd vyslovil, že k prevzatiu umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov. V odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil, že v osobitnom konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení súdy dlhodobo a konštantne uprednostňujú nevyhnutnú / dočasnú/ liečbu akútne zhoršeného zdravotného stavu umiestneného s jeho vylúčením zo styku s vonkajším svetom, teda potrebu v záujme samotného pacienta, ale aj jeho okolia, uprednostniť nastavenie liečby a to formou hoci len dočasnej hospitalizácie umiestneného na psychiatrickom oddelení bez jeho súhlasu, čím sa má predísť ďalšiemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu v dôsledku diagnostikovanej duševnej poruchy.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 59 C.m.p., odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 C.m.p., odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 C.m.p., odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.