Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Pu-8-2024.pdf
PDF · 85.52 KB
Case nature
Area
Subarea
32Pu/8/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci prípustnosti prevzatia a držania umiestneného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D., E. XX, zastúpený opatrovníkom F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H., I. J., K. XX, na základe oznámenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, IČO : 00165549, II. Psychiatrická klinika SZU, Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská Bystrica, takto
rozhodol:
I. Súd v y s l o v u j e , že prevzatie A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D., E. XX do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
odôvodnenie:
1. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, II. Psychiatrická klinika SZU oznámila tunajšiemu súdu dňa 20.05.2024, že došlo k prevzatiu umiestneného bez jeho súhlasu s hospitalizáciou v zdravotníckom zariadení.
2. Uznesením č.k. 32Pu/8/2024-5 zo dňa 20.05.2024 Okresný súd Banská Bystrica začal v zmysle § 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestneného bez návrhu. Uznesením č.k. 32Pu/8/2024-6 zo dňa 20.05.2024 súd ustanovil umiestnenému procesného opatrovníka na jeho zastupovanie v tomto konaní.
3. Podľa § 260 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
4. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného
5. Podľa § 262 ods. 1 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania.
6. Podľa § 6 ods. 9, písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. 7. Súd dňa 20.05.2024 doručil zdravotníckemu zariadeniu uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení opatrovníka a zároveň doručil uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení opatrovníka umiestnenému, ktorý však opakovane a bez uvedenia dôvodu odmietol písomnosti prevziať.
8. Z výsluchu ošetrujúceho lekára súd zistil, že umiestnený bol prijatý na psychiatrickú kliniku dňa 17.05.2024 o 19.45 h s diagnózou F10.2 Porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu: syndróm závislosti. Jedná sa o pacienta, ktorého hospitalizácia je prvá na psychiatrickej klinike, v ambulantnej starostlivosti liečený u psychiatra nie je. Umiestnený bol odoslaný z neurologického urgentného príjmu, kde bol privezený pre suicidálne proklamácie, nezrozumiteľnú reč, dezorientáciu. Umiestnený bol pred týždňom prepustený z DSS, bol už doma sám, chodila k nemu opatrovateľka, ktorú v deň príjmu vyhodil a údajne niekomu napísal SMS-ku, že sa chce zabiť. Umiestnený bol v etylebriete, mal takmer 3 ‰ a na neurologickom urgente bol agresívny, udrel sestričku, povedal im, že chce zomrieť, nespolupracoval. Vzhľadom k tomu, že mal v minulosti náhlu cievnu mozgovú príhodu, tak mu realizovali aj CT a ostatné vyšetrenia. V podstate, keď umiestnený prišiel, bol privezený v doprovode RZP, bol tenzný, hovoril, že tu neostane, že sa nechcel zabiť, to nie je pravda, nakoniec priznal, že nakoniec niekomu napísal SMS-ku, ale zbagatelizoval to, teda neprikladal tomu žiadnu váhu. Hovoril, že lieky neužíva, a že to nie je pravda. Umiestnený bol tenzný, mimika aj pantomimika odrážali vysokú intrapsychickú tenziu, bol psychomotoricky nepokojný, opakovane vstával, neusmerniteľný. V klinickom obraze bola prítomná fatická porucha, čo je následok náhlej cievnej mozgovej príhody, ide o to, že umiestnený nedokáže úplne stále porozumieť reči a ani tú reč tvoriť. Spolupráca bola preto sťažená, miestami bola aj reč nezrozumiteľná, bolo nutné opakovanie otázok, niekedy aj gramaticky nesprávna, hlasná, pacient kričal. Orientácia pre nespoluprácu vyšetriteľná nebola, nálada bola dysforická až rezonantná, teda až s prejavmi agresivity, bol vulgárny, afektivita labilná. Myslenie zabiehavé, bez bludnej produkcie, anamnesticky tam boli prítomné suicidálne proklamácie, on ich v čase príjmu znegoval. K okolnostiam príjmu bol nekritický. Keďže bol vulgárny, tenzný, iritabilný, pre riziko ohrozenia okolia a seba bolo nutné aj prechodné použitie mechanickej fixácie. Podľa doplnených heteroúdajov od suseda, pána K., hovoril, že s pacientom sa poznajú dlhé roky, pán C. má dlhé roky problém s alkoholom, posledne pil enormne, opakovane ho našiel opitého. Umiestnený má manželku, ktorá má Alzheimerovu demenciu, je umiestnená v DSS v Zázrivej, on tam bol tiež, ale pýtal sa domov, čiže ho prepustili, doma lieky neužíval. Býva agresívny hlavne keď si vypije, bol agresívny aj voči susedovi, vyhodil opatrovateľku, býva zmätený, dezorientovaný. Po telefonickom pohovore so synom, syn uvádzal, že otec má problém s alkoholom, v januári mal cievnu príhodu a bol umiestnený na oddelenie dlhodobo chorých v Hnúšti a potom aj v Zázrivej. Ambulantná terapia alebo starostlivosť postačujúca nebola, keďže tam ambulantná liečba nebola žiadna, keďže toto je prvý kontakt s psychiatrom. Umiestnený je v kontakte s vonkajším svetom, zaujímal sa oňho sused, pán K.. Má povolené aj telefonáty a obsah súdnych rozhodnutí môže byť znížený skrze aj tú jeho poruchu a ten deficit, čo má po náhlej cievnej mozgovej príhode. K dĺžke predpokladanej liečby sa toho času vyjadriť nevie. Lekár uviedol, že v čase prijatia bol umiestnený prijatý s diagnózou ako syndróm závislosti od alkoholu, pričom uvedenú diagnózu možno radiť medzi duševné ochorenia a s ním sú späté aj poruchy psychiky a aj správania, ktoré sú zapríčinené užívaním alkoholu. V dôsledku užívania alkoholu umiestnený mal poruchy správania, suicidálne myšlienky, bol agresívny, či brachiálny na neurologickom urgente, a aj verbálne. Potrebu obmedzenia osobnej slobody lekár zdôvodnil tým, že príjem umiestneného bol celkom závažný, boli tam prítomné samovražedné myšlienky a jedná sa o prvú hospitalizáciu pacienta, je nutné odsledovanie a nastavenie na terapie.
9. Súd nevykonal výsluch procesného opatrovníka z dôvodu jeho neúčasti pre pobyt v Českej republike.
10. Pred samotným výsluchom umiestneného sa súd opakovane pokúsil umiestnenému doručiť súdne rozhodnutia a zároveň ho poučil o následkoch odmietnutia prevzatia písomností. Umiestnený aj napriek poučeniu odmietol súdne písomnosti prevziať, pričom k dôvodu odmietnutia prezvania sa nevyjadril. Súd z výsluchu umiesteného zistil, cit.: „Volám sa C. B., narodil som sa 28.08. šesťdesiat. Prišiel som sem 08.12. šesťdesiat, prišiel som neviem. Doviezla ma sem sanitka, zavolala ju jedna žena, neviem, kto je tá žena. Neviem, prečo ma doviezla sanitka, doviezla ma sem a to je všetko. Cítim sa teraz zle, proste zle, ja som nikomu neublížil, nechcel som si ublížiť, alkohol nepožívam, teraz už nepijem, predtým som nepil, keď som prišiel, bol som pod vplyvom alkoholu málo. Neviem, čo sa malo stať predtým, než som sem prišiel. Žijem sám, invalidným dôchodcom nie som, mal som vnútrošok, s hospitalizáciou nesúhlasím, neviem prečo, neviem, kto ma bol pozrieť, ja nechcem už nič povedať. Ja chcem ešte povedať to, že nemám tu čo robiť.“ Umiestnený však na otázku súdu, prečo na oddelení nemá čo robiť, neodpovedal. Umiestnený prišiel na výsluch v sprievode lekára. Na otázky súdu, najmä týkajúce sa ublíženia sebe, neodpovedal, bol málo zhovorčivý, očný kontakt so sudcom nadviazal na krátky čas. V rámci výsluchu bol v podstate na otázky súdu nespolupracujúci.
11. Súd z prijímajúcej správy zistil, že umiestnený bol hospitalizovaný dňa 17.05.2024 o 19.45 hod. V objektívnej časti je uvedené, že pacient prichádza v sprievode RZP ako preklad z neurologického UP (urgentného príjmu). Pacient neochotne vstupuje na oddelenie, mimika, pantomimika odrážajú vysokú IP tenziu, psychomotoricky nepokojný, v klinickom obraze fatická porucha, spolupráca sťažená skrze poruchu reči, reč miestami nezrozumiteľná, nutné opakovanie otázok, na otázky nie vždy odpovedá adekvátne, reč hlasná – kričí, gramaticky nesprávna, nespolupracujúca. Pacient v etylebriete. Orientácia pre nespoluprácu nevyšetriteľná, nálada dysforická až rezonantná, afektivita labilná, poruchy vnímania neexplorujem, myslenie zabiehavé, bez bludnej produkcie, namnesticky suicidálne proklamácie, ktoré v čase príjmu negoval. V konaní závislosť od alkoholu, anamnesticky heteroagresívne správanie, pri príjme verbálna agresivita. IMF toho času nehodnotím. Spánok nevyšetriteľná, pacient vulgárny, iritabilný, pre riziko ohrozenia seba a okolia pacient prijímaný na akútne oddelenie, nutné aj prechodné použitie mechanickej fixácie. Umiestnenému bola stanovená diagnóza F10.2 Porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu: syndróm závislosti.
12. Súd v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení musí v krátkej lehote rozhodnúť o tom, či osobná sloboda umiestneného bola obmedzená v súlade so zákonom. Krátkosť lehoty na rozhodnutie slúži eliminovaniu najmä neodôvodneného zásahu a dĺžky jeho trvania. Keďže od rozhodnutia súdu záleží zákonnosť obmedzenia osobnej slobody umiestneného, je súd touto lehotou viazaný. Pri rozhodovaní súdu o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení je nutné zdôrazniť, že súdna autorizácia nedobrovoľnej hospitalizácie sa týka iba obmedzenia osobnej slobody. V žiadnom prípade a priori neautorizuje všetky nedobrovoľné liečebné úkony a zákroky, ku ktorým v priebehu nedobrovoľnej hospitalizácie dochádza. Pokiaľ ide o nedobrovoľnú hospitalizáciu osôb s duševnou poruchou, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) uplatňuje tzv. Winterwerp test (pozri rozsudok Johnson proti Nórsku, § 60, aplikujúci závery rozsudku Winterwerp proti Holandsku, § 38-40): a) daná osoba musí byť preukázateľne – na základe objektívneho lekárskeho nálezu, spravidla psychiatrického posudku – považovaná duševne chorú, b) jej duševný stav musí byť takej povahy a stupňa narušenia, že sa zbavenie slobody v podobe povinnej ústavnej starostlivosti javí ako nevyhnutné, c) trvanie ústavnej starostlivosti je závislé od trvania duševnej choroby, resp. stavu odôvodňujúceho nevyhnutnú ústavnú starostlivosť. Pri skúmaní naplnenia uvedených podmienok súd vychádza najmä z prijímacej lekárskej správy, výsluchu lekára, umiestneného, procesného opatrovníka, ako aj z ďalších skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo. V rámci vnútroštátnej právnej úpravy Slovenskej republiky podmienkou prevzatia a držania umiestnenej osoby v zdravotníckom zariadení je odôvodnené a preukázané nebezpečenstvo, že v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy táto ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Na dôkaz splnenia tejto podmienky nestačí tvrdenie osoby alebo osôb domáhajúcich sa prevzatia iného do ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu. Súd musí zistiť, či k prevzatiu došlo preto, lebo chorý naozaj ohrozil seba alebo svoje okolie spôsobom, ktorý je dostatočne závažný na to, aby sa obmedzila jeho osobná sloboda a musí vykonať aj výsluch chorého a ošetrujúceho lekára (rozsudok Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 79/93).
13. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia boli dané zákonné dôvody. Súd prihliadol na vyjadrenie ošetrujúceho lekára, zdravotnú dokumentáciu a na výsledky výsluchu a vzhliadnutia umiestneného. Súd má za preukázané, že umiestnený trpí na základe lekárskeho nálezu duševnou poruchou F10.2 – Porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu: syndróm závislosti. U umiestneného ide o prvú nedobrovoľnú hospitalizáciu. Správanie umiestneného je nepredvídateľné, má opakované agresívne prejavy, pre ktoré bol preventívne po príjme mechanicky fixovaný. Súd mal za nesporne preukázané po vykonanom výsluchu, že umiestnený nevníma realitu takú, aká je, resp. ju vníma skreslene, vlastnú situáciu bagatelizuje, jeho schopnosť porozumieť bežným situáciám, ako aj jeho vyjadrovacie schopnosti sú značne obmedzené, neurčité. K svojej situácii sa stavia nekriticky, nevidí potrebu svojej liečby. Súd teda nemal pochybnosť o tom, že umiestnenie umiestneného je v jeho najlepšom záujme, aby nevystavoval seba a svoje okolie nebezpečiu spočívajúce v ohrození života a zdravia. Jeho umiestnenie je zároveň v záujme nastavenia liečby pre umiestneného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj na odporúčanie lekára, je psychický stav umiesteného tak vážny (suicidálne proklamácie), že si vyžaduje jeho umiestnenie v zdravotníckom zariadení s ústavnou starostlivosťou. 14. Záverom súd poukazuje na § 263 CMP, v zmysle ktorého zdravotnícke zariadenie môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa