Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/83/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Vladimír I., nar. XX.XX.XXXX, C. trieda XX, XXX XX I., zast. JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom, Zvonárska 8, 040 01 Košice, proti žalovanému: Novitech Partner s.r.o., Moyzesova 58, 040 01 Košice, IČO: 36 203 360, zast. spoločnosťou Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 18.959,27 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 17.12.2019, č.k. -1126, v znení opravného uznesenia zo dňa 7.1.2020, č.k. -1133 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok č.k. -1126 zo dňa 17.12.2019 v znení opravného uznesenia č.k. -1133 zo dňa 7.1.2020.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol: I.Žalovaného zaväzuje zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku úroky z omeškania zo sumy 18 096,76 EUR od 07.10.2010 do 31.12.2010 vo výške 11% ročne, od 01.01.2011 do 30.06.2011 vo výške 11% ročne, od 01.07.2011 do 31.12.2011 vo výške 11,25% ročne, od 01.01.2012 do 30.06.2012 vo výške 11% ročne, od 01.07.2012 do 31.12.2012 vo výške 11% ročne, od 01.01.2013 do 30.06.2013 vo výške 10,75% ročne, od 01.07.2013 do 31.12.2013 vo výške 10,25% ročne, od 01.01.2014 do 30.06.2014 vo výške 10,25% ročne, od 01.07.2014 do 31.12.2014 vo výške 10,15% ročne, od 01.01.2015 do 30.06.2015 vo výške 10,05% ročne, od 01.07.2015 do 31.12.2015 vo výške 10,05% ročne, od 01.01.2016 do 30.07.2016 vo výške 10,05% ročne, od 01.07.2016 do 31.12.2016 vo výške 10,00% ročne, od 01.01.2017 do 30.06.2017 vo výške 10,00% ročne, od 01.07.2017 do 31.12.2017 vo výške 10,00% ročne, od 01.01.2018 do 30.06.2018 vo výške 10,00% ročne, od 01.07.2018 do 31.12.2018 vo výške 10,00% ročne, od 01.01.2019 do 30.06.2019 vo výške 10,00% ročne, od 30.07.2019 do zaplatenia vo výške, ktorá v každom jednom kalendárnom polroku trvania omeškania zodpovedá v percentách súčtu čísla 10 a výške vyhlásenej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky uplatňovanej pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. II. Žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 18 096,76 EUR od 03.03.2008 do 30.06.2008 vo výške 14,25% ročne od 01.07.2008 do 31.12.2008 vo výške 14,25% ročne, od 01.01.2009 do 30.06.2009 vo výške 12,5% ročne, od 01.07.2009 do 31.12.2009 vo výške 11% ročne, od 01.01.2010 do 30.06.2010 vo výške 11% ročne, od 01.07.2010 do 06.10.2010 vo výške 11% ročne zamieta .

III. Slovenskej republike priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 90,9% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

IV. Slovenskej republike priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 9,1% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

V. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 90,9% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

1.2. Opravným uznesením zo dňa 7.1.2020 opravil výrok č. I. vyššie uvedeného rozsudku tak, že tento znie: I. Žalovaného zaväzuje zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku úroky z omeškania zo sumy 18 096,76 EUR od 07.10.2010 do 31.12.2010 vo výške 11% ročne, od 01.01.2011 do 30.06.2011 vo výške 11% ročne, od 01.07.2011 do 31.12.2011 vo výške 11,25% ročne, od 01.01.2012 do 30.06.2012 vo výške 11% ročne, od 01.07.2012 do 31.12.2012 vo výške 11% ročne, od 01.01.2013 do 30.06.2013 vo výške 10,75% ročne, od 01.07.2013 do 31.12.2013 vo výške 10,25% ročne, od 01.01.2014 do 30.06.2014 vo výške 10,25% ročne, od 01.07.2014 do 31.12.2014 vo výške 10,15% ročne, od 01.01.2015 do 30.06.2015 vo výške 10,05% ročne, od 01.07.2015 do 31.12.2015 vo výške 10,05% ročne, od 01.01.2016 do 30.06.2016 vo výške 10,05% ročne, od 01.07.2016 do 31.12.2016 vo výške 10,00% ročne, od 01.01.2017 do 30.06.2017 vo výške 10,00% ročne, od 01.07.2017 do 31.12.2017 vo výške 10,00% ročne, od 01.01.2018 do 30.06.2018 vo výške 10,00% ročne, od 01.07.2018 do 31.12.2018 vo výške 10,00% ročne, od 01.01.2019 do 30.06.2019 vo výške 10,00% ročne, od 30.07.2019 do zaplatenia vo výške, ktorá v každom jednom kalendárnom polroku trvania omeškania zodpovedá v percentách súčtu čísla 10 a výške vyhlásenej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky uplatňovanej pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Opravné uznesenie bolo vydané súdom prvej inštancie v súlade s a došlo ním k úprave zrejmej nesprávnosti spočívajúcej v nesprávnom uvedení obdobia trvania omeškania so zaplatením sumy 18.096,76 eur od 1.1.2016 do 30.7.2016 vo výške 10,05% ročne, pričom správne malo byť uvedené obdobie od 1.1.2016 do 30.6.2016.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu uplatnenom žalobou, doručenou súdu dňa 23.4.2008, ktorou sa právny predchodca žalobcu (spoločnosť VISK, s.r.o., Národná trieda 39, 040 01 Košice, IČO: 36 600 881) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 18.959,27 eur a úroku za oneskorenú úhradu vo výške 0,5% denne zo sumy 18.959,27 eur od 7.8.2008 do zaplatenia, a to titulom neuhradenia ceny za vykonané dielo. Dôvodil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným Zmluvu o dielo č. 04/07, ktorej predmetom bola rekonštrukcia podkrovia nehnuteľnosti na Moyzesovej č. 58 v Košiciach. Tvrdil, že dohodnuté práce realizoval a dodal žalovanému dňa 10.1.2008, čoho dokladom je Zápis o odovzdaní a prevzatí stavby č. 01/2008.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť dôvodiac, že cena prác vyúčtovaných faktúrou č. OF/20081002 bola už uhradená na základe predchádzajúcich faktúr vystavených žalobcom.

4. Spornou medzi stranami sporu sa javila skutočnosť, či práce vyúčtované faktúrou OR220081002 sú alebo nie sú zahrnuté v položke č. 52, 53 a 54 rozpočtu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pod vyššie uvedenými položkami bol dohodnutý len odvoz odpadu a jeho uloženie na skládku, čomu zodpovedajú aj faktúry č. OF20071033, OF 20071046, OF20071053 a OF20071058, ktorými nebola žalovanému vyúčtovaná cena za odbornú demontáž azbestovocementovej krytiny, t.j. za technologické zneškodnenie odpadu. Cena za tieto práce bola vyúčtovaná až faktúrou uplatnenou žalobcom v tomto konaní. Aj keď súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by spoločnosť HASKO spol. s r.o. mala oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti, nepochybne dielo vykonané bolo. Dospel preto k záveru, že odbornú demontáž azbestocementovej krytiny (technologické zneškodnenie odpadu) je potrebné považovať za naviac práce, ktoré právny predchodca žalobcu vykonal prostredníctvom subdodávateľov pre žalovaného. Pretože za účelom stanovenia ceny týchto naviac prác bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom, č.k. -257 zo dňa 10.12.2010 tak, že základ nároku žalobcu je opodstatnený. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 24.2.2012 a nadobudol právoplatnosť dňa 28.2.2012.

5. Po potvrdení medzitýmneho rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal len tým, aká bola cena týchto naviac prác vykonaných na predmetnom diele, teda prác, ktoré neboli zahrnuté v zmluve o dielo uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou VISK s.r.o.. Súd prvej inštancie stanovil cenu naviac prác podľa znaleckého posudku Ing. R., pretože dospel k záveru, že najúplnejšie a najpresnejšie určuje ich rozsah a cenu, preto sa v plnom rozsahu stotožnil s jeho závermi. Zaviazal preto žalovaného na zaplatenie sumy 18.096,76 eur a v prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie 862,51 eur () žalobu zamietol, a to rozsudkom zo dňa 23.1.2018 č.k. -991 v znení opravného uznesenia zo dňa 5.2.2018, č.k. -1001. Na základe odvolania žalovaného bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený Krajským súdom v Košiciach rozsudkom zo dňa 31.5.2019 sp.zn. v jeho I. napadnutom výroku, t.j. vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 18.096,76 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zrušený v jeho II., IV., V., VI. výroku. V rozsahu tohto zrušenia bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že o príslušenstve pohľadávky (žalobcom uplatnených úrokoch z omeškania) sa súd nevyporiadal spôsobom, ktorý mu ukladá ust. .

6. Predmetom konania po vrátení veci odvolacím súdom tak bolo žalobcom uplatnené príslušenstvo priznanej sumy 18.096,76 eur (ako ceny naviac prác).

7. Žalovaný tvrdí, že žalobcovi neprislúchajú úroky z omeškania vôbec, pretože Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.1.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky z fa.č. OF 20081002 v sume príslušenstva vo výške 92.142,06 eur zo žalobcu na spoločnosť VISK, s.r.o. Následne došlo zo strany spoločnosti VISK s.r.o. k jednostrannému zápočtu vzájomných pohľadávok voči žalovanému. Tvrdí, že ide o špekulatívne postúpenie a započítanie pohľadávky voči pohľadávke, ktorú má žalovaný voči spoločnosti VISK, s.r.o. z titulu súdnych rozhodnutí rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. a rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. (realizované v exekučnom konaní č.k. EX 2205/2013). Právo na príslušenstvo pohľadávky vo výške 92.142,06 eur tak žalobcovi ku dňu 16.1.2017 zaniklo.

8. Nespornou v konaní bola skutočnosť, že Vladimír I. (žalobca - postupca) postúpil spoločnosti VISK s.r.o., Národná trieda 39, 040 01 Košice, IČO 36 600 881 ako postupníkovi pohľadávku voči dlžníkovi Novitech Partner s.r.o. (žalovanému) vo výške 92.124,06 eur a všetky práva s ňou spojené. Postupcovi vznikla pohľadávka voči dlžníkovi na základe faktúry č. OF20081002. Postupca a postupník sa dohodli, že postupca postupuje postupníkovi pohľadávku - časť príslušenstva k faktúre č. OF20081002 zo dňa 23.1.2008 vo výške 92.142,06 eur pôvodného veriteľa VISK, s.r.o.. Následne Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.1.2017 žalobca ako veriteľ oznámil žalovanému ako dlžníkovi postúpenie pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.1.2017. Jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok zo dňa 16.1.2017 spoločnosť VISK s.r.o., Národná trieda 39, 040 01 Košice, IČO: 36 600 881 ako veriteľ započítala svoju pohľadávku vo výške 92.142,06 eur voči pohľadávke dlžníka Novitech Partner s.r.o. (žalovanému) vo výške 92.138,76 eur. Podľa predmetného zápočtu pohľadávka spoločnosti VISK s.r.o. vo výške 92.142,06 eur predstavuje príslušenstvo k pohľadávke z faktúry č. OF20081002, t.j. úrok z omeškania (0,5% denne) zo sumy 18.959,27 eur od 7.2.2008 do 6.10.2010, t.j. za 972 dní (úrok za deň predstavuje 94,80 eur). Faktúra, ktorou si žalobca vyúčtoval cenu za naviac práce, bola žalovanému doručená dňa 1.2.2008.

9. Keďže bolo v doterajšom konaní ustálené, že sa jednalo o naviac práce, pre prípad omeškania s úhradou za ich vykonanie nebolo možné žalobcovi priznať úroky z omeškania dohodnuté v zmluve, ale len úroky z omeškania vyplývajúce z ustanovenia , ,, ) . Keďže z rovnakého dôvodu nebola dohodnutá ani splatnosť ich ceny, žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou ceny uplynutím 30-tich dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (od doručenia faktúry), t.j. od 1.2.2008. Žalovaný sa tak dostal do omeškania dňom 3.3.2008.

10. Pre posúdenie skutočnosti v akom rozsahu žalobca ostal majiteľom pohľadávky voči žalovanému z titulu príslušenstva z oneskorene zaplatenej ceny za naviac práce (teda mimozmluvnú dodávku), súd prvej inštancie vychádzal z prejavenej vôle žalobcu vyjadrenej v Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 16.1.2017 a v jednostrannom zápočte vzájomných pohľadávok zo dňa 16.1.2017, podľa ktorých sa jednalo o príslušenstvo za obdobie od 7.2.2008 do 6.10.2010. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti skonštatoval, že nie je pre rozhodnutie rozhodujúca výška úrokovej sadzby uplatnená žalobcom, ani výška sumy, z ktorej si žalobca vyčíslil príslušenstvo a ani začiatok

omeškania, ktoré uviedol žalobca, nakoľko tieto boli medzi stranami spornými a rozhodoval o nich súd v tomto konaní.

11. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobca má právo na úroky z omeškania zo sumy 18.096,76 eur od 7.10.2010 do zaplatenia vo výške, ktorá vyplýva z , , . S prihliadnutím na úrokové sadzby Národnej banky Slovenska a Európskej centrálnej banky ich súd priznal vo výške, ako sú uvedené vo výrokovej časti jeho rozsudku. V časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 18.096,76 eur od 3.3.2008 do 30.6.2008 vo výške 14,25% ročne od 1.7.2008 do 31.12.2008 vo výške 14,25 % ročne od 1.1.2009 do 30.6.2009 vo výške 12,5% ročne, od 1.7.2009 do 31.12.2009 vo výške 11% ročne, od 1.1.2010 do 30.6.2010 vo výške 11% ročne od 1.7.2010 do 6.10.2010 vo výške 11% ročne zamietol ako nedôvodnú.

12. O trovách konania rozhodol podľa tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 99,9% (pomerný úspech žalovaného predstavuje (95,45 % - 4,55 % = 90,9%). Zároveň priznal trovy konania Slovenskej republike v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania vo veci, nakoľko z prostriedkov štátu boli vyplatené odmeny znalcom za vyhotovenie znaleckých posudkov.

13. Proti rozsudku (čo do výšky priznaného úroku z omeškania), podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v , a .

13.1. Nesúhlasí s priznanou výškou úrokov z omeškania, argumentujúc, že v prejednávanom spore nejde o práce naviac, pretože bez demontáže starej krytiny by nemohlo dôjsť ani k samotnej realizácii prestavby podkrovia, pričom ani v daňovom doklade, ktorým bola cena vykonaných prác vyúčtovaná (demontáž strešnej krytiny) nie je uvedené, že ide o naviac práce. Skutočnosť, že nejde o žiadne naviac práce podľa odvolateľa vyplýva aj z rozsudku odvolacieho súdu, ktorý uvádza, že rozpočet zahŕňa demontáž krytiny. Tvrdí, že nie je pravdou, že práce na demontáži azbestovej krytiny nie sú uvedené v zmluve o dielo, pretože nie sú uvedené len v rozpočte (vzhľadom na potrebný nový spôsob zneškodnenia azbestu od roku 2007), a to z dôvodu, že až po zmene zákona o odpadoch sa zmenili postupy jeho zneškodnenia, teda došlo k tomu, že za dohodnuté práce museli byť účtované naviac náklady (technologické zneškodnenie azbestu). Reálne však nešlo o inú prácu, len museli byť použité ochranné obleky pre robotníkov a odpad musel byť inak skladovaný a zakrytý.

13.2 V ďalšom argumentuje, že ak by aj súd priradil zneškodneniu azbestovej krytiny štatút naviac prác, mal by ich účtovanie posudzovať prísne v súlade so zmluvou o dielo, pretože nejde o mimozmluvný vzťah, na ktorý dopadajú všeobecné ustanovenia o omeškaní (súd prvej inštancie mal preto vychádzať z výšky úroku z omeškania dohodnutého v zmluve). Dodržanie zákona o odpadoch bolo nutné posúdiť ako zvýšený náklad pre investora a nie ako prácu naviac. Časť prác demontáže krytiny, odvoz na skládku a poplatok za skládku bol zahrnutý v projekte a v rozpočte. Argumentuje, že ako zhotoviteľ zmenu potreby technického rozsahu prác písomne oznámil objednávateľovi zápisom v stavebnom denníku zo dňa 20.6.2007. Technický dozor zápis podpísal a zobral na vedomie. Napriek tomu na tento zápis zhotoviteľ nedostal žiadnu odpoveď. Po zrealizovaní prác na zmene technického rozsahu mimo projektovej dokumentácie, ale v súlade so sprievodnou správou projektovej dokumentácie a účinnosťou nového zákona o odpadoch, zhotoviteľ vystavil za tieto nezahrnuté práce v rozpočte faktúru. Za jej oneskorenú úhradu tak žalobcovi patrí 0,5% -tný úrok z omeškania denne odo dňa 7.10.2010.

13.3. V ďalšom poukazuje na skutočnosť, že z rozsudku Okresného súdu Košice I vydanom sp.zn. zo dňa 8.6.2009 bol právnemu predchodcovi žalobcu priznaný nárok v podobe úroku z omeškania aj za práce naviac vo výške 0,5% denne.

14. Proti rozsudku - jeho I. a II. výroku, podal včas odvolanie aj žalovaný z dôvodov uvedených v , a .

14.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) žalovaný namieta vo vzťahu k súdom prvej inštancie zistenej vôli žalobcu postúpiť pohľadávku spočívajúcu v úrokoch z omeškania vzniknutých len v období od 3.3.2008 do 6.10.2010, takýto údaj (konkrétne časové obdobie od 3.3.2008 do 6.10.2010) sa však ani v Zmluve o postúpení pohľadávky, ani v Oznámení o postúpení pohľadávky nenachádza. Je pravdou, že v jednostrannom zápočte vzájomných pohľadávok sa uvádza, že postúpená pohľadávka predstavuje

úrok za omeškanie s úhradou faktúry č. OF20081002 od 7.2.2008 do 6.10.2010, skutočnosťou však zostáva to, že jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok ako celý právny úkon, je pre toto súdne konanie bez právneho významu.

14.2. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že k zániku pohľadávky žalobcu došlo už postúpením pohľadávky, t.j. dňom účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky - 16.1.2017. V tomto momente nárok žalobcu v časti zaplatenia úrokov z omeškania zanikol. Akékoľvek právne úkony nadobúdateľa predmetnej pohľadávky (spoločnosti VISK s.r.o.) uzavreté alebo jednostranne adresované po momente zániku pohľadávky sú pre súdne konania bezpredmetné. Zmluva o postúpení pohľadávky a jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok boli síce podpísané v ten istý deň - 16.1.2017 - z časového hľadiska však musela jednostrannému zápočtu vzájomných pohľadávok predchádzať Zmluva o postúpení pohľadávky a Oznámenie o postúpení pohľadávky. Vo vzťahu k vyššie uvedenému žalovaný zdôraznil aj skutočnosť, že jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok bol ako právny úkon urobený subjektom práva odlišným od žalobcu (nič na uvedenom nemení ani skutočnosť, že žalobca je štatutárnym orgánom spoločnosti VISK s.r.o.). Žalovaný preto nevidí dôvod vyžiadania si právneho úkonu tretej osoby, vykonaného po zániku pohľadávky zo strany prvoinštančného súdu a jeho následné poňatie v úvahu pri rozhodovaní. V ďalšom zdôraznil, že súd prvej inštancie rozhodnutie o zániku pohľadávky žalobcu len v rozsahu zákonných úrokov z omeškania vzniknutých v období od 3.3.2008 do 6.10.2010 odôvodnil len tým, že vôľu žalobcu identifikoval zo Zmluvy o postúpení pohľadávky a z Oznámenia o postúpení pohľadávky, ktoré dokumenty však takúto vôľu neobsahujú, dokonca ani stručnú zmienku o časovom rozhraní určujúcom pre výpočet omeškania. Navyše vo vzťahu k jednostrannému zápočtu nejde o vôľu vyjadrenú žalobcom, ale o vôľu vyjadrenú iným subjektom práva - VISK s.r.o.

14.3. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal aj na ust. os. 1 a 2 , argumentujúc, že keďže žalovaný ako dlžník nemal nárok na sprístupnenie Zmluvy o postúpení pohľadávky a takisto nemohol mať vedomosť o právnych úkonoch tretej osoby - spoločnosti VISK s.r.o., nasledujúcich postúpenie pohľadávky, je postúpenie pohľadávky účinné voči dlžníkovi v rozsahu, v akom postupca oznámil postúpenie danej pohľadávky dlžníkovi.

14.4. V ďalšom tvrdí, že vôľa žalobcu v žiadnej fáze konania nesmerovala k postúpeniu pohľadávky vzniknutej od 3.3.2008 do 6.10.2010 (toto obdobie pre žalobcu nemá špecifický význam), ale práve ku konkrétnej výške postúpenej pohľadávky (t.j. 92.142,06 eur) o čom svedčí i následné špekulatívne jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok postupníka - spoločnosti VISK s.r.o., proti pohľadávke žalobcu v exekučnom konaní sp.zn. , , ktorá bola vo výške 92.138,76 eur.

14.5. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa vidí odvolateľ v nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré nespĺňa náležitosti dané .

14.6. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil a žalobu zamietol (pokiaľ ide o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 18.096,76 eur od 3.3.2008 do 16.1.2017), resp. vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Reagujúc na odvolanie žalobcu žalovaný tvrdí, že zákonný charakter vykonaných prác bol v konaní zo strany súdov viackrát deklarovaný, keď medzitýmnym rozsudkom zo dňa 10.12.2010 súd určil, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že fakturované práce vykonané boli a neboli súčasťou položiek 52, 53 a 54 krycieho listu rozpočtu.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolania strán sporu ako podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , a dospel k záveru, že nie sú dôvodné.

16.1. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľmi sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Žalobca ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v

t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t .j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolania prejednal.

16.2. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

16.3. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu , , ). Podľa článku 6/ ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

16.4. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

16.5. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. , odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod , , , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.12.2021 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti 235/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s .

18. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v . Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti, na zdôraznenie ktorej uvádza ďalšie dôvody.

19. K súdom prvej inštancie priznanej výške úroku z omeškania a charakteru prác účtovaných fa. č. OF20081002 odvolací súd udáva:

Odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu, že súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23.1.2018, č.k. -991 žalobe vyhovel pokiaľ ide o istinu 18.096,76 eur a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania z nej od 3.3.2008 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Voči zamietavému výroku formulovanému spôsobom „V prevyšujúcej časti žalobu zamieta“ sa žalobca neodvolal, preto v tomto rozsahu nadobudol rozsudok právoplatnosť. Zamietavá časť rozsudku súdu prvej inštancie sa týkala nielen zamietnutia sumy prevyšujúcej priznanú istinu vo výške 18.096,76 ale aj zamietnutia sumy prevyšujúcej priznané úroky z omeškania vo výške zákonných sadzieb. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 31.5.2019 sp.zn. zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I len v časti zaplatenia úrokov z omeškania (ktoré boli priznané v zákonnej výške) a trov konania a len v tejto časti vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nemôže zaoberať tvrdeniami žalobcu vo vzťahu k súdom prvej inštancie nepriznanému úroku z omeškania vo výške 0,5% denne. Len pre úplnosť aj k uvedenému odvolací súd udáva, že nebolo v konaní sporné, že práce vyúčtované faktúrou, ktorej zaplatenia sa žalobca v konaní domáhal, vykonané boli. Spornou bola skutočnosť, či išlo o práce naviac, t.j. práce nezahrnuté v rozpočte (položky 52, 53, 54). Bolo v konaní ustálené (rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 10.12.2010 č.k. -257 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -287 zo dňa 24.2.2012), že tieto práce v rozpočte tvoriacom prílohu Zmluvy o dielo zahrnuté neboli, pretože tento zahŕňal len demontáž strešnej krytiny a jej odvoz na skládku, nie samotné technologické zneškodnenie tohto odpadu. Napokon z uvedeného dôvodu (že cena nebola zahrnutá do rozpočtu a nebola preto zaplatená) si žalobca uplatnil nárok na súde, pretože žalovaný sa bránil tvrdením, že v rozpočte zahrnuté boli a teda boli ním aj zaplatené. Podstatným pre určenie právneho režimu prác (odhliadnuc od skutočnosti, ako tieto práce boli stranami sporu a súdom nazvané) za vykonanie ktorých sa žalobca domáhal odplaty tak je, že tieto neboli zahrnuté v rozpočte (a to bez ohľadu na to, že ich realizáciu si vyžiadala zmena Zákona o odpadoch), preto sa v prípade omeškania žalovaného so zaplatením ceny za ich vykonanie, nemôže na ne vzťahovať stranami sporu v zmluve dohodnutá výška úroku z omeškania.

20. K namietanému nesprávnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k vlastníctvu príslušenstva pohľadávky odvolací súd udáva:

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.1.2017 postúpil žalobca ako postupca na spoločnosť VISK s.r.o ako postupníka pohľadávku špecifikovanú v čl. I následovne: „...a to v časti vo výške 92.142,06 eur a všetkých práv s ňou spojených. Postupcovi vznikla pohľadávka voči dlžníkovi na základe faktúry OF 20081002. Postupca a postupník sa týmto dohodli, že postupca postupuje postupníkovi pohľadávku v takomto rozsahu:

Právny dôvod pohľadávky: časť príslušenstva k faktúre zo dňa 20.1.2008 veriteľa VISK, s r.o. ......“

20.1. Na Zmluvu o postúpení pohľadávky ( a nasl.), a to aj v obchodnoprávnych vzťahoch sa bez obmedzenia vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch v zmysle nasl. , resp. a nasl. .

20.2. vyjadruje základný princíp interpretácie právnych úkonov, a to, že význam vôle má prednosť pred jazykovým prejavom (t.j. opačne, ako , ktorý uprednostňuje jazykový prejav). Prvoradý je teda úmysel konajúceho, avšak za splnenia predpokladu, že tento úmysel bol strane, ktorej bol určený, známy. Ak je teda prejav vôle nepresný, prípadne rozporný, má podľa vyššie uvedeného pravidla prednosť úmysel konajúcej osoby. Preto rozhodujúcim kritériom pre posúdenie skutočnosti, aké príslušenstvo (za aké obdobie) bolo postúpené na postupníka, bola vôľa postupcu. Vychádzajúc zo skutočnosti, že na strane postupcu a postupníka bol prejav vôle uskutočnený Vladimírom Kasardom (ako fyzickou osobou na jednej strane a konateľom konajúcim v mene právnickej osoby na strane druhej), tak zároveň nemožno dôjsť k inému záveru ako tomu, že akýkoľvek prejav vôle bol (musel byť) druhej strane právneho úkonu známy. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak pri rozsahu príslušenstva, ktorý bol predmetom postúpenia (čo do obdobia) vychádzal z vôle žalobcu. Túto žalobca prezentoval aj počas konania, keď uviedol, že predmetom postúpenia bolo príslušenstvo za obdobie od 7.2.2008 do dňa 6.10.2010. Vôľu žalobcu postúpiť pohľadávku (príslušenstvo) za obdobie od 7.2.2008 do 6.10.2010 navyše potvrdzujú aj písomnosti, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie (Oznámenie o postúpení pohľadávky a Jednostranný zápočet).

21. Na záver odvolací súd stranám sporu pripomína, že cieľom odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo dať odpoveď na každé tvrdenie a spochybnenie, ale len na tie, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie v prejednávanej veci, t.j. v otázkach rozhodujúcich skutkových zistení, ich aplikácie na konkrétnu právnu normu a vyvodenia práv a povinností z tejto právnej normy pre strany sporu. V zmysle vyššie uvedeného sa preto súd prvej inštancie nemusel zaoberať v odôvodnení svojho rozhodnutia všetkými dôkazmi predloženými žalovaným, ale len tým, ktoré sú dôležité v otázkach uvedených vyššie. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria dané .

22. Na základe uvedeného tak bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdené ( ).

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, lebo každá bola čo do svojho odvolania v konaní neúspešná.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).