Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/98/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Milan Kurnát - SEVEK - SERVIS VÝŤAHY - ELEKTRO, so sídlom Horská 569/16, 059 21 Svit, IČO: 32 880 944, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935 proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice 042 91, IČO: 36 599 361, zastúpený KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI s.r.o. so sídlom v Bratislave 811 08, Dunajská 32, v konaní o zaplatenie sumy 9.213,20 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 25.11.2019 č.k. -379 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok zo dňa 25.11.2019, č.k. -379.

Žalovaný má oproti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktorú je povinný nahradiť žalobca.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 25.11.2018, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 9.213,20 eur s príslušenstvom, ktorý návrh odôvodnil skutočnosťou, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 27.6.2011 zmluvu OZE_285_2011, ktorej predmetom bol záväzok výrobcu dodať elektrinu na straty PDS v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore; záväzok PDS odobrať elektrinu s právom podpory za cenu elektriny na straty od výrobcu; záväzok PDS prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) Zákona o podpore; záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora doplatkom v zmysle Zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine PDS; záväzok PDS zaplatiť cenu za elektrinu na doplatok. Typ zdroja a typ výroby: -solárne zariadenie, Lokalita umiestnenia: SNP 877, Svit celk. inšt. el. výkon: MW časový úsek pre vyhodnotenie dodávky: kalendárny mesiac. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami a bola uzavretá na dobu neurčitú.

2.1. Listom zo dňa 15.12.2014 oznámil žalovaný žalobcovi, že si žalobca nemôže uplatniť podporu pre kalendárny rok 2015 z dôvodu, že v roku 2014 nedošlo k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby prevádzkovaný zdroj používal podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, konkrétne neboli naplnené podmienky upravené v § 4 Zákona o podpore. Z uvedeného dôvodu sa elektrina v tomto zdroji bude považovať za vyrobenú elektrinu, na ktorú nie je možnosť uplatniť si právo podľa § 3 ods. 1 písm. b) c) Zákona o podpore.

2.2. Listom zo dňa 15.12.2015 žalovaný vypovedal zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. OZE_285_2011 v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka. Výpovedná lehota mala uplynúť ku dňu 31.3.2014 /žalobca uvádza údaj 31.3.2015/.

2.3. Následne žalobca ako výrobca uzatvoril so žalovaným dňa 17.12.2014 a spoločnosťou Východoslovenská energetika a. s., ako odberateľom zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku číslo zmluvy PDS: OZE_285_2011_15; číslo zmluvy VSE: OZE_285_2011_15_VSE. Zmluva nadobudla účinnosť dňom 1.1.2015, je uzatvorená na dobu určitú do zániku práva výrobcu na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore.

2.4. Žalobca považuje výpoveď zmluvy zo dňa 15.12.2014 za neplatnú z dôvodu, že bola doručená žalobcovi pred podpisom zmluvy OZE_285_2011_15 a z dôvodu, že v zmysle zmluvy zo dňa 19.12.2014, keďže nahradila pôvodnú zmluvu je výpoveď možná v zmysle v zmysle čl. VII ods. 4 ku koncu kalendárneho roka s trojmesačnou výpovednou dobou, teda výpoveď daná k 31.3.2014 /správne 31.3.2015/ je neplatná.

2.5. Žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 22.3.2017, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade je vzťahom súkromnoprávnym, a teda z tohto pohľadu nie je možné, aby štát, či už priamo alebo prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zasahoval do tohto právneho vzťahu. Argumentuje, že rozhodujúcim je obsah zmluvy medzi žalobcom, žalovaným a Východoslovenská energetika, a.s., obzvlášť za situácie, ak zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. OZE_285_2011_15, OZE_285_2011_15_VSE zo dňa 19.12.2014, bola uzatvorená až po prijatí , ktorým sa mení a dopĺňa o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá ukladala v ďalšie povinnosti pre žalobcu. Keďže tieto povinnosti nie sú obsiahnuté v zmluvách zo dňa 19.12.2014 a zmluva medzi žalobcom, žalovaným a Východoslovenská energetika, a.s., takéto povinnosti od žalobcu nevyžadovala, má zmluva prednosť pred zákonom. Žalobca si tak faktúrami č. 75007, 75014, 75021, 75034, 75047, 75049, 75059, 75077, 75079, 76004 vyúčtoval doplatok celkovo vo výške 9.213,20 €. Žalobca zároveň tvrdí, že povinnosť podľa splnil, pretože Úradu pre reguláciu sieťových odvetví odoslal listom zo dňa 7.5.2014 (odoslaný 16.5.2014) tabuľku údajov o výrobe a dodávke elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a listom zo dňa 7.7.2014 tlačivo - plánované údaje za rok 2015. Uvedené dal Úradu pre reguláciu sieťových odvetví opätovne na vedomie listom zo dňa 27.12.2014 a odvolaním zo dňa 22.12.2014.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že žalobca si riadne a včas nesplnil svoju povinnosť danú mu ust. (ďalej len Zákon o ), t.j. povinnosť oznámiť žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa ust. a Zákona o , vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na rok 2015 v zákonom stanovenej lehote do 15.8.2014, čím vlastnou pasivitou stratil možnosť úspešne si v roku 2015 uplatniť právo na podporu doplatkom podľa Zákona o . Dôvodil, že zo znenia Zákona o a dôvodovej správy k nemu je zrejmé, že v prípade nesplnenia si všetkých povinností obsiahnutých v dispozícii predmetnej právnej normy, dochádza k strate podpory na jeden rok, t.j. k strate možnosti na úspešné uplatnenie si existujúceho práva na podporu v nasledujúcom kalendárnom roku. Ide teda len o stratu dočasného charakteru. Argumentuje, že splnenie oznamovacej povinnosti v zákonom stanovenej lehote od žalobcu neeviduje a sám žalobca v žalobe tvrdí, že oznamovaciu povinnosť si splnil len voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Napriek súkromnoprávnemu vzťahu sporových strán je nepochybné, že povinnosti výrobcov s právom na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie sú zakotvené priamo zákonom a výrobcovia, vrátane žalobcu, sú povinní si ich bez ohľadu na obsah zmluvného vzťahu riadne plniť.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

- žalobca ako výrobca, Východoslovenská energetika, a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice, 042 91, IČO: 44 483 767, ako odberateľ a žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy (ďalej len PDS) uzavreli dňa 19.11.2014 Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku

č. PDS: OZE_285_2011_15 (ďalej len zmluva). Jej predmetom bol záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b/ Zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine podľa ustanovení prevádzkového poriadku PDS; záväzok odberateľa odobrať vo vlastnom mene a na vlastný účet od výrobcu elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b/ Zákona o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa zmluvy; záväzok odberateľa výrobcovi zaplatiť za odobratú elektrinu určenú cenu; záväzok odberateľa prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu; záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora vo forme doplatku v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c/ zákona; záväzok PDS zaplatiť výrobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia úradu vydaného výrobcovi. Zmluva nadobudla účinnosť dňa 1.1.2015 a v zmysle jej článku 7, bodu 19, zanikla doterajšia zmluva, na základe ktorej bola výrobcovi poskytovaná podpora podľa Zákona o podpore;

- žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 27.6.2011 Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku, ktorej predmetom bol záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b/ Zákona o podpore, záväzok PDS odobrať elektrinu s právom podpory za cenu elektriny na straty od výrobcu, záväzok PDS prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/, či d/ Zákona o podpore;

- listom zo dňa 15.12.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že zo strany žalobcu nedošlo k splneniu všetkých zákonných náležitostí, aby žalobcom prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, konkrétne neboli naplnené podmienky upravené v ;

- listom zo dňa 15.12.2014 žalovaný vypovedal zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku z 27.6.2011;

- podaním zo dňa 22.12.2014 sa žalobca odvolal proti oznámeniu o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 a výpovedi zmluvy zo dňa 15.12.2014; - listom zo dňa 27.12.2014 doručenom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví 20.1.2015 žalobca oznámil uplatnenie podpory vrátane predpokladaného množstva na nasledujúci rok 2015.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , Zákona o podpore upravujúcich spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny, práva a povinnosti výrobcu elektriny a prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.1.2014.

6. Súd prvej inštancie argumentoval, že povinnosť výrobcu elektriny oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a c/, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste, najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, bola a je rovnaká aj podľa ustanovenia Zák. o v znení platnom a účinnom do 31.12.2013, aj po 1.1.2014. Novelou Zákona o účinnou od 1.1.2014 nedošlo k zmene podmienok podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Podmienky podpory ako také ostali aj po 1.1.2014 nezmenené. Došlo len k zmene následkov nesplnenia si povinností výrobcov uvedených v ust. Zákona o podpore, a to tak, že výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa ods. 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa ods. 1 písm. b/ a c/ na nasledujúci kalendárny rok. Argumentoval aj skutočnosťou, že podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -148 zo dňa 22.3.2017, sankcia uvedená v ust. v znení platnom a účinnom od 1.1.2014 nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore s SR. Keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca svoju povinnosť podľa Zákona o podpore voči žalovanému, resp. voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, v zákonom stanovenej lehote do 15.8.2014 nesplnil, jeho právo na podporu v nasledujúcom kalendárnom roku (2015) zaniklo, nemôže si teda na elektrinu vyrobenú vo svojom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa ods. 1 písm. b/ a c/ na nasledujúci kalendárny rok, t.j. na rok 2015. Z uvedeného dôvodu súd ako nedôvodnú žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalovanému.

7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v a .

7.1. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľný a arbitrárny. Argumentuje, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcom. Je nesporné, že žalobca oznámil údaje vyžadované Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ako aj žalovanému

a na základe týchto údajov vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví žalobcovi rozhodnutie pre rok 2015, ktoré bolo zaslané aj žalovanému. Skutočnosť, že žalovaný a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví neevidujú takéto oznámenie nie je vierohodným argumentom, na základe ktorého mohol súd rozhodnúť, keď žalobca predložil dôkazy o tom, že doklady boli Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a žalovanému doručené. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s rozporuplnou situáciou, keď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví tvrdil, že doklady od žalobcu neobdržali podľa a žalobca predložil dôkazy, že tento úrad na základe oznámenia vydal rozhodnutie. Argumentuje, že zákon neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by určovalo obsah a formu údajov požadovaných a teda skutočnosť, že žalovaný zrejme údaje z nejakého dôvodu neakceptoval, nemôže byť na ťarchu žalobcu, keďže tento si svoju povinnosť splnil preukázateľne v čase účinnosti tohto zákona, t.j. po 1.1.2014. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie vyhodnotiť, či podklady zaslané Úradu pre reguláciu sieťových odvetví žalobcom dňa 17.5.2014 spĺňajú podmienky vyžadované alebo nie a ak tieto nespĺňajú, uviesť z akého dôvodu. Súd prvej inštancie mal tak skonštatovať, či zaradenie žalobcu na zoznam subjektov, ktoré si nesplnili povinnosti vyžadované je v súlade so zákonom, alebo ide o nedôvodné zaradenie.

7.2. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

8. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Argumentuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku správne konštatuje, že zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie povinnosti žalobcu v zmysle Zákona o , a to tak voči žalovanému a rovnako ani voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Žalobca preukazoval splnenie svojej povinnosti výlučne zaslaním cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2276/2014/E-OZ zo dňa 30.5.2014 a podkladmi k cenovému konaniu vedenému na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, na podklade ktorých bolo predmetné cenové rozhodnutie vydané. V konaní pred súdom prvej inštancie ale netvrdil a ani nepreukazoval akékoľvek podanie, z ktorého by vyplývalo, že jeho úmyslom bolo splnenie si povinnosti v zmysle Zákona o , a to ani v jednej z jeho zákonom kumulatívne požadovaných častí. Žalovaný zároveň zdôraznil skutočnosť, že oznámenie v zmysle Zákona o , ktoré majú výrobcovia elektriny pravidelne zasielať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľom distribučných sietí (žalovaný) je jednostranný hmotnoprávny adresný právny úkon, z ktorého obsahu musí byť zrejmé, kto, komu a čo oznamuje, čiže jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom musí výrobca elektriny (žalobca) uviesť údaje v zmysle litery zákona (predpokladanú charakteristiku svojej dodávky elektriny, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, ktoré vyrobí a taktiež musí byť zrejmé, že si na toto predpokladané množstvo dodanej elektriny uplatní podporu podľa a Zákona o ). Tento hmotnoprávny úkon musí byť uskutočnený každoročne v zákonom stanovenej lehote vždy do 15. augusta. V ďalšom žalovaný zdôraznil, že podstatou cenových rozhodnutí vydávaných výrobcom zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré sú výsledkom cenového konania (keď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví konkrétnym výrobcom vyrábajúcim elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie určuje, resp. schvaľuje v súlade s a Vyhlášky č. cenu elektriny pre stanovenie doplatku na jednotku množstva elektriny za elektrinu vyrobenú v konkrétnom zariadení výrobcu elektriny) je, aby prevádzkovateľ distribučnej sústavy mal za preukázané, že jednotková cena uplatňovaná konkrétnym výrobcom v rámci fakturácie elektriny nie je cenou svojvoľne určenou výrobcom, ale táto vychádza z cenového konania a jemu zodpovedajúceho cenového rozhodnutia, a teda zodpovedá cene, ktorú v rámci svojej právomoci zákonom stanoveným spôsobom určil, resp. schválil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Zároveň zdôraznil, že ani prípadná skutočnosť, že žalobca zaslal žalovanému cenové rozhodnutie, alebo akékoľvek iné dokumenty, ak by tieto aj obsahovali niektoré informácie vyžadované v zmysle Zákona o , alebo dokumenty, z ktorých takéto informácie vyplývajú, vrátane cenového rozhodnutia, nezbavuje žalobcu povinnosti plniť si opakovane každoročne oznamovaciu povinnosť v zmysle Zákona o .

9. Žalobca reagujúc na vyjadrenie žalovaného argumentuje, že 16.5.2014 zaslal údaje vyžadované Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré síce neboli doručené na predpísanom tlačive (keďže zákon predpísané tlačivo alebo vzor nepredpisuje). Úrad pre reguláciu sieťových odvetví začal od roku 2013 vydávať cenové rozhodnutia na celé obdobie platnosti zmluvy, t.j. na obdobie 15 rokov. Žalobca aj v roku 2014 požiadal o vydanie cenového rozhodnutia na rok 2015 a toto následne zaslal aj žalovanému. Splnil si teda povinnosť nad rámec zákona, keď nedoručil len údaje o predpokladanej výrobe elektrickej energie na rok 2015, ale zaslal cenové rozhodnutie, ktoré podľa

jeho názoru predstavuje listinu vyššieho právneho významu a dôležitosti ako požadované oznámenie. To, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví toto neeviduje je jeho zodpovednosť.

10. Žalovaný opakuje tvrdenia uvádzané už vo vyjadrení k odvolaniu.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

12. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12.1. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

12.2. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

13. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

13.1. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán v odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

13.2. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca žalobou uplatňuje ako výrobca elektriny s právom na podporu v zmysle Zákona o podpore zákonný nárok na doplatok s odôvodnením, že si

splnil všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona. Konkrétne požadované údaje boli uvedené na listinách

- rozhodnutie URSO č. 2276/2014/E-OZ zo dňa 30.5.2017, ktoré bolo žalovanému zaslané spolu s faktúrou č. 74036, a to dňa 11.7.2014. Odvolateľ preto tvrdí, že údajmi v zmysle žalovaný disponoval. Pokiaľ ide o URSO vo februári 2014 ho žalobca požiadal o vydanie cenového rozhodnutia, kde súčasťou rozhodnutia boli aj všetky údaje vyžadované , teda aj URSO týmito údajmi disponovalo.

13.3. Z Zákona o podpore vyplýva, že žalobca mal zákonnú povinnosť oznámiť žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory, ako aj predpokladané množstvo dodanej elektriny.

13.4. Odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.8.2019, sp.zn. , v ktorom dospel dovolací súd k právnemu záveru, že „podľa zákona o je výrobca elektriny s právom na podporu povinný oznámiť Úradu a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa a , vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Výrobca elektriny je povinný vykonať dva úkony, a to oznámiť uplatnenie podpory a súčasne uviesť predpokladané množstvo dodanej elektriny, všetko k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Tieto dve povinnosti musia byť splnené kumulatívne s tým, že nevykonanie niektorej z nich znamená porušenie zákonom uloženej povinnosti. Je preto možné dospieť k záveru, že ak zákonodarca uložil výrobcovi elektriny v ustanovení zákona o dve samostatné povinnosti, avšak na seba nadväzujúce, a to s výslovne uvedenou lehotou, ktorá je vyjadrená číselne a určená na presne stanovený dátum dňa 15. augusta, je takúto lehotu potrebné považovať za hmotnoprávnu a nie procesnú, ako nesprávne právne posúdili súdy nižšej inštancie. S poukazom na os. 2 písm. c/ najneskôr v posledný deň hmotnoprávnej lehoty, t.j. v danom prípade 15. augusta. Za rozhodujúci moment pre uplatnenie podpory podľa zákona o , je preto potrebné považovať moment doručenia prejavu vôle prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, nakoľko až od toho momentu účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle zákon spája.“ Závery z citovaného ustanovenia z 27.8.2019, sp.zn. boli podrobené prieskumu zo strany ústavného súdu, ktorý uznesením zo 6.2.2020, sp.zn. , odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa (zastúpeného advokátom, ktorý v predmetnom spore zastupuje žalobcu - pozn. dovolacieho súdu). V predmetnom uznesení ústavný súd uviedol, že „v náleze sp.zn. z 22.3.2017 k povahe právnej úpravy medzi výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá sa premieta do špecifického súkromnoprávneho sankčného mechanizmu ustanoveného v os. 3 zák. o ...“, z čoho možno vyvodiť, že sankčný mechanizmus v nadväznosti na nesplnenie povinnosti uvedených v dotknutom zákona (teda aj spornej oznamovacej povinnosti, pozn.) ústavný súd považoval za úpravu hmotného práva. Najvyšší súd v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia správne identifikoval, že nejde len o oznamovaciu povinnosť o predpokladanom množstve dodanej elektriny, ale zároveň aj o oznámenie o uplatnení podpory subjektom súkromného práva u subjektu súkromného práva, ktoré je sankcionované, pričom, berúc do úvahy povahu subjektov, ako aj charakter právnej úpravy, dospel k ústavne akceptovateľnému záveru o súkromnoprávnej povahe spornej lehoty.“

13.5. Ako konštatoval Najvyšší súd SR vo vyššie uvedenom uznesení, splnenie oznamovacej povinnosti musí byť splnené kumulatívne a vo vzťahu k obom adresným subjektom. Žalobca tvrdí, že splnil povinnosť vo vzťahu k URSO, pričom prostredníctvom URSO (ním vydaných cenových rozhodnutí) sa mal o plnení oznamovacej povinnosti dozvedieť aj žalovaný.

13.6. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že zákonom ustanovený subjekt (žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy) bol ním oboznámený (informovaný) o zákonom stanovených náležitostiach (uplatnenie nároku a podporu a predpokladané množstvo dodanej elektrickej energie na nasledujúci kalendárny rok).

13.7. Odvolací súd navyše udáva, že v rámci cenového konania URSO konkrétnym výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie schvaľuje (určuje) v súlade s 8 vyhlášky č. cenu elektriny pre stanovenie doplatku na jednotku množstva elektriny za elektrinu vyrobenú v konkrétnom zariadení výrobcu elektriny.

13.8. Obsahom oznamovacej povinnosti v zmysle o má byť oznámenie o predpokladanej dodávke elektriny v nasledujúcom kalendárnom roku, t.j. v roku 2015. Cenové rozhodnutie obsahuje len údaje pre rok 2014, jeho súčasťou nie je oznámenie predpokladanej dodávky elektriny v nasledujúcom kalendárnom roku, t.j. v prejednávanej veci v roku 2015, preto nie je možné dospieť k záveru, že by žalobca jeho zaslaním žalovanému splnil povinnosti podľa zákona .

13.9. Keďže zo strany žalobcu k splneniu zákonom stanovenej povinnosti v zmysle zákona o riadne a včas v zákonom stanovenej lehote nedošlo, nastúpili zákonom predpokladané následky obsiahnuté v sankcii právnej normy zákona o , v súlade s čím žalovaný žalobcovi podporu v zmysle zákona o na elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie v roku 2015 neposkytol.

14. Odvolací súd preto podľa potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).