Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68P-306-2021.pdf
PDF · 128.54 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/306/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: M. W., nar. XX.XX.XXXX a O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matky - R.. N. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, Z., t. č. bytom K. 7, Z., zastúpená- F. kancelária JUDr. Miroslav Repka, s. r. o., so sídlom Leškova 3A, Bratislava, IČO: 36847143, a otca - R.. V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, Z., t. č. bytom K. sad XX, Z., v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd z a m i e t a primárny petit matky v celom rozsahu.
II. Otec je povinný dočasne prispievať na výživu mal. M. W., nar. XX.XX.XXXX sumou 150 eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia, a to na čas do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 68P/295/2021.
III. Otec je povinný dočasne prispievať na výživu mal. O. W., nar. XX.XX.XXXX, sumou 150 eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia, a to na čas do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 68P/295/2021.
IV. Súd z a m i e t a alternatívny petit matky v časti týkajúcej sa náhrady školného a poplatkov súvisiacich s návštevou školy oboch maloletých detí.
V. Súd z a m i e t a doplnený návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia ohľadnom nahradenia súhlasu otca.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka mal. detí doručila dňa 03.12.2021 Okresnému súdu Bratislava III podanie, ktorým sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 366 Civilného mimosporového poriadku. Žiadala aby súd: zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu mal. M. sumou 800 eur mesačne a na výživu mal. O. sumou 800 eur mesačne, a to až do doby právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal deťom (ďalej len „primárny petit“), resp. alternatívne: a) zaviazať otca povinnosťou hradiť obom maloletým deťom školné v podobe členského príspevku, príspevku na školské potreby a refakturáciu stravného, a b) zároveň ho zaviazať aj povinnosťou prispievať na nevyhnutnú výživu oboch mal. detí sumou 160 eur mesačne na mal. M. a sumou 140 eur mesačne na mal. O. (ďalej len „alternatívny petit“).
1.1. Návrh bol podaný do konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 40P/56/2021- konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu manželstva, pričom tento spis bol postúpený tunajšiemu súdu dňa 13.12.2021 a bola mu pridelená spisová značka 68P/295/2021. Uznesením č. k. 68P/295/2021-127 zo dňa 16.12.2021 súd vylúčil návrh matky týkajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia na samostatné konanie, ktorému bola pridelená spisová značka 68P/306/2021.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že je daná neodkladná potreba stanoviť otcovi povinnosť platiť výživné na mal. deti v nevyhnutnej miere alebo aspoň v rozsahu úhrady nákladov na štúdium na súkromnej základnej škole, ktorú obe deti navštevujú. V úvode svojho návrhu matka uvádza, že sa svojím návrhom zo dňa 11.06.2021 domáhala vydania rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal deťom na čas do rozvodu manželstva, v ktorom sa domáha určenia bežného výživného v sume 900,- eur na každé z maloletých detí spolu s povinnosťou otca hradiť obom deťom školné na súkromnej škole, ktorú navštevujú (ďalej len „S.. Dôvodom boli niekoľko násobne vyššie osobné i majetkové pomery otca a tiež skutočnosť, že deti majú právo požívať životnú úroveň oboch rodičov. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 38P/9/2020 o rozvod manželstva a ÚVRPaP na čas po rozvode manželstva bol preukázaný priemerný čistý príjem otca vo výške cca X.XXX eur. K tomuto príjmu však patria aj rôzne bonusy, príspevky na bývanie či príspevok na vzdelanie detí vo výške XXX eur, ktoré nie sú v tejto mzde zahrnuté. Matka predpokladala ešte v čase spoločného hospodárenia, že priemerný mesačný príjem otca vrátane odmien predstavuje sumu XX.XXX eur. Svoj mesačný čistý príjem vyčíslila na približne X.XXX,- eur mesačne. V súčasnosti býva v 3- izbovom byte v Z. s nájomným približne XXX,- eur mesačne, no otec zostal žiť v rodinnom dome patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v hodnote cca X.XXX.XXX eur. Matka nie je schopná pokryť všetky výdavky na deti a minimálne nevyhnutné výdavky na svoju osobu, preto si požičiava peniaze od svojich rodičov. Matka vo svojom návrhu poukazuje na to, že otec dlhodobo od marca 2020 prispieval matke na výživu detí nepravidelnými sumami od XXX eur či XXX alebo XXX eur mesačne, od februára XXXX len XXX eur mesačne a v mesiaci máj XXXX len sumou XX eur mesačne. Popri uvedenom však riadne uhrádzal do novembra 2021 i školné, príspevok na pomôcky a stravné v škole v sume približne X.XXX eur - X.XXX eur mesačne (matka v návrhu uvádza obe tieto sumy). Od podania návrhu vo veci samej sa otec nepodieľa na pravidelných bežných výdavkoch detí, ako sú napr. výdavky na oblečenie, krúžky či školské potreby a lekársku starostlivosť. Uvedené uhrádza matka zo svojich úspor, resp. pôžičiek (príkladmo uhrádza napr. výdavok do ZUŠ v sume 60€ polročne, detský folklórny súbor v sume 12 eur mesačne, FC B. v sume XX eur mesačne, HC B. v sume XX eur mesačne, stravu, drogériu, lieky, lekárov, kultúrne potreby, školské potreby, hračky, obuv, benzín, nečakané výdavky i sporenie.).
2.
2.1. Podstatou návrhu matky je tá skutočnosť, že otec bezdôvodne odmieta deťom hradiť školné, neplatí matke vyššie výživné na deti ako v sume 200 eur mesačne a odmieta súhlasiť s alternatívnym riešením povinnej školskej dochádzky na štátnej škole. Dňa 04.11.2021 otec oboznámil matku s tým, že si želá aby polovicu výdavkov spojených so školou a krúžkami hradila ona, ak trvá na navštevovaní danej školy. Poplatky na školu pozostávajú z členského príspevku /školné vo výške XXX eur pre M. a XXX,XX,- eur pre O./, príspevku na školské potreby /XXX eur na každé z detí/, a refakturácii stravného /62,30 eur na každé z detí/. Všetky tieto platby približne vo výške 1.297,40 eura mesačne hradil otec, pričom od zamestnávateľa má preplácané nad rámec mzdy sumu 480 eur mesačne. Výdavky otca na školu detí tak predstavujú len približne XXX,XX eur mesačne. /matka poznamenala, že otec je jedinou zmluvnou stravnou- platcom školného, pričom v júni 2021 sám odsúhlasil pokračovanie a nástup detí do tejto školy, hoci o tom matka nevedela. Aj v školskom roku 2020/2021 trval na navštevovaní danej školy v maily zo dňa 02.06.2020 uviedol, že udeľuje informatívny súhlas, ktorý škola požaduje z titulu ochoty, schopnosti a možnosti platiť školné, ako zákonný zástupca, ktoré platenie školného zabezpečoval po celý čas a zabezpečovať aj bude/. Matka otcovi dňa 15.11.2021 odpísala, že nemá objektívnu finančnú možnosť platiť polovicu školného a že obe maloleté deti môžu začať navštevovať základnú školu X., poslala mu prihlášky s tým, že po udelení súhlasu otca môžu prestúpiť na uvedenú školu a školné sa tým zníži. Ten však navrhol aby deti začali navštevovať základnú školu v E. Z., kde sa otec pár dní do mesiaca zdržiava, prípadne spádovú školu v mieste ich trvalého bydliska, hoc tam nebývajú. Právny zástupca matky sa snažil skontaktovať s otcom, resp. jeho zástupcom a dospieť k dohode, nakoľko matka nie je schopná uhrádzať polovicu školného, no otec nevyslovil ani súhlas ani nesúhlas s prestupom do navrhovanej školy v B.. Na stretnutí rodičov konanom dňa 22.11.2021 však otec uviedol, že je ochotný platiť školné
i stravu v škole, ak sa nebude uvádzať vo výživnom, na čo matka bola ochotná pristúpiť. Následne mu zaslala návrh rodičovskej dohody, no otec začal podmieňovať úhradu školného širším stykom, kde mu matka za účelom ukončenia sporov navrhla široký styk od stredy do pondelka a súhlasila s tým, že ak bude otec platiť školné, nebude to zahrnuté v rozsudku. Ten však nesúhlasil a uviedol, že je ochotný platiť školu, ak nebudú z jej strany požadované platby za školy vo výživnom a ak sa dohodne s ním na ním uvedenom styku - trval na 6 dňoch s deťmi /v súčasnosti je styk otca s deťmi upravený právoplatným rozhodnutím o neodkladnom opatrení vydaným Okresným súdom Bratislava III č. k. 38P/7/2021-7 zo dňa 22.01.2021 v spojení s uznesením KS v Bratislave, č. k. 20CoP/33/2021-98, a to tak, že sa s deťmi stretáva v párne týždne od piatka 15:00 hod. do pondelka 15:00 hod., pričom s nimi pravidelne cestuje do B., kde pracuje. Napriek snahe matky dohodnúť sa s otcom na rozšírenom styku, ten podáva na súdy návrhy na nariadenie neodkladných opatrení upravujúcich jeho styk s deťmi/. Následne mailom zo dňa 30.11.2021 oznámil škole, ktorú navštevujú obe deti, že tie ukončia návštevu školy k 31.01.2022. S. oznámila matke mailom dňa 02.12.2021, že deti napriek nezaplateniu školného zo školy nevylúči, ak sa rodičia nedohodnú na prestupe detí na inú školu, ponechá ich do konca školského roka 2021/2022, pričom dlžné výživné bude vymáhať od otca, ktorý sa na túto povinnosť voči škole zmluvne zaviazal. Do dňa podania návrhu však otec bezdôvodne odmietol podpísať prihlášku na novú základnú školu navrhnutú matkou.
2.2. Vzhľadom na uvedené matka v závere návrhu konštatuje existenciu dôvodného zákonného predpokladu i skutkového základu, aby otec hradil k rukám matky nevyhnutné výživné na obe deti tak, že to plne pokryje výšku školného a stravného v škole tak, aby matka mohla zabezpečiť platby školného v S., pričom v otcových schopnostiach a možnostiach je prispievať na výživu detí sumou aspoň vo výške 300,- eur mesačne na zabezpečenie ostatných potrieb. Otec školné platí deťom dlhodobo, danú školu im sám vybral, uzavrel s ňou zmluvu, komunikoval s ňou, trval na plnení školskej dochádzky v tejto škole a ubezpečil matku, že je v schopný plne hradiť poplatky spojené s návštevou danej školy. V súčasnosti však bezdôvodne a svojvoľne neplatí školné, hoci je to v jeho schopnostiach, neudelil súhlas na prestup detí do inej školy no deťom ukončil školné na S. dosiaľ bez inej alternatívy. Pre zabezpečenie kontinuity vzdelávania oboch detí s ohľadom na ich doterajšiu životnú úroveň, požívajúc životnú úroveň rodičov, možno podľa matky bez pochýb konštatovať, že medzi nevyhnuté náklady detí patrí aj zabezpečenie školného a stravného v škole S., pričom navyše matka potrebuje sumu vo výške aspoň 300,- eur mesačne, aby vedela deťom hradiť ostatné nevyhnutné potreby.
3. Matka dňa 15.12.2021 doručila tunajšiemu súdu podanie nazvané ako: „doloženie vyjadrenia a dôkazov, doplnenie návrhu- petitu návrhu na nariadenie NO“. Prostredníctvom tohto podania oboznamuje súd so svojimi vyjadreniami doručenými v konaní o rozvod manželstva prebiehajúcom na Okresnom súde Bratislava III. Zároveň popri pôvodnom primárnom a alternatívnom petite uvádza aj doplňujúci petit spočívajúci v udelení súhlasu namiesto otca s návštevou S. od druhého polroku školského roka 2021/2022 pre obe maloleté deti, a to až do rozhodnutia vo veci samej.
4. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu, mailovou komunikáciou medzi rodičmi, prehľadom príjmov rodičov, výdavkov matky, faktúrou školy ako i ostatným obsahom spisu a pripojenými spismi vedenými ohľadne maloletých detí na tunajšom súde a na Okresnom súde Bratislava III.
5. Z obsahu pripojených spisov mal súd preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P/246/2018- 86 zo dňa 12.11.2019 súd konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva a o nariadenie neodkladného opatrenia zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu matkou. Uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/7/2021-7 zo dňa 22.01.2021 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 20CoP/33/2021- 98 zo dňa 31.03.2021 súd upravil styk otca s deťmi každý párny kalendárny týždeň v roku, v čase od piatka od 15:00 hod. do pondelka do 15:00 hod.. Toto rozhodnutie prvoinštančného súdu tak nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.05.2021 v spojené s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/38/2021-98 zo dňa 31.03.2021. Na Okresnom súde Bratislava III prebehlo následne ďalšie konanie na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom súd uznesením č. k. 39P/118/2021- 8 zo dňa 18.06.2021 nariadil neodkladné opatrenie týkajúce sa úpravy styku otca s deťmi v presne vymedzených časových intervaloch počas letných prázdnin roku 2021 nad rámec bežného styku. Uvedené konania sú právoplatne skončené.
6. V súčasnosti prebieha na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 38P/9/2020 živé konanie o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom W. na čas po rozvode manželstva, pričom vo veci je vytýčený termín pojednávania na 17.02.2022. Na tunajšom súde prebieha pod sp. zn. 68P/295/2021 konanie na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu manželstva, pričom tento spis bol dňa 13.12.2021 postúpený Okresným súdom Bratislava III, rovnako ako spis vedený na tunajšom súde na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia pod sp. zn. 68P/300/2021. V meritórnom konaní tunajší súd vytýčil termín pojednávania na 15.03.2022 a vo veci návrhu otca o nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v úprave styku otca s deťmi počas Vianočných sviatkov bolo rozhodnuté samostatným uznesením dňa 29.12.2021 tak, že návrh otca bol zamietnutý. Tieto konania nie sú dosiaľ právoplatne skončené.
7. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia vo veci určenia nevyhnutného výživného na mal. deti na čas do rozhodnutia vo veci samej.
8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa článku 4 CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
11. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
18. Podľa § 332 ods. 1 CSP je neodkladné opatrenie vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
19. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
20. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 CSP, tento však nie je taxatívne daný.
21. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
22. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
23. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
24. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
25. Podľa § 28 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine („ďalej len „Zákon o rodine“), (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
26. Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu.
27. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
28. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
29. Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Inštitút neodkladných opatrení nahradil predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016 a zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého § 365 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach výživného § 366 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého § 367 CMP, neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, § 368 CMP a opatrenie na zabezpečenie dôkazu § 369 CMP. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.
32. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. . Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľky bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.
33. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie (rozhodnutie NSSR č. 3Cdo 203/2011, nález ÚS SR III. ÚS 298/2008).
34. Vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletým deťom je ich zákonnou povinnosťou od narodenia detí, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. (Súd dáva do pozornosti rodičom, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Tzv. minimálne výživné je vo výške 29,87 eura). Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. V posudzovanom prípade existuje potreba nariadenia neodkladného opatrenia
uložením povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého O., keďže v čase rozhodovania súdu o matkinom návrhu otec na výživu neprispieva. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami.
35. Súd mal preukázané, že rodičia maloletých detí sú dosiaľ manželmi, na Okresnom súde Bratislava III prebieha konanie o rozvod ich manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva a na tunajšom súde konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. Maloleté deti žijú spolu s matkou v Z., kde navštevujú aj súkromnú základnú školu, pričom otec má upravený bežný styk s deťmi formou neodkladného opatrenia. Výživné na maloleté deti otec podľa návrhu matky platil od marca 2020 v nepravidelných sumách /od cca XXX,- eur po XXX,- eur mesačne/, popri uvedenom výživnom uhrádzal i školné, príspevok na pomôcky a stravné na škole v sume cca XXXX,- eur mesačne. Od februára XXXX uhrádza len XXX- eur mesačne a v mesiaci máj XXXX otec prispel na výživu detí sumou 65,- eur mesačne.
36. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie v zmysle celého návrhu (presne vymedzený v ods. 1 a 3 odôvodnenia tohto uznesenia) navrhovateľky.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
17.
18.
19.
20.
21.
22.
23.
24.
25.
26.
27.
28.
29.
30.
31.
32.
33.
34.
35.
36.
36.1. Čo sa týka určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, súd musí konštatovať, že tá nie je dosiaľ upravená žiadnym rozhodnutím, pričom rodičia neuzavreli ani rodičovskú dohodu týkajúcu sa úpravy výživného. Otec prispieval na výživu detí rôznymi sumami, pričom im zároveň platil do novembra 2021 aj školné v súkromnej základnej škole, ktorú obe deti navštevujú. Právny zástupca matky vyzval
otca na oznámenie dôvodov, pre ktoré odmietol platiť deťom školné a krúžky detí, no otec na mail nijako nereagoval a neuviedol žiadne dôvodu, pre ktoré sa rozhodol neplatiť školné či krúžky. Matka preukázala faktúrami z S., že školské poplatky na mal. O. tvoria: výška ročného školného je po zľave X.XXX,- eur (t. j. XXX,XX,- eur mesačne), výška poplatku za školské potreby je XXX,- eur mesačne, refakturácia stravného vo výške XXX,- eur (t. j. XX,XX,- eur mesačne), t. j. dokopy X.XXX,- eur ročne, a školské poplatky na mal. M. tvoria: výška ročného školného je X.XXX,XX eur (t. j. XXX,- eur mesačne), výška poplatku za školské potreby je XXX,- eur mesačne, refakturácia stravného vo výške XXX,- eur (t. j. XX,XX,- eur mesačne), t. j. dokopy X.XXX,- eur ročne (č. l. XX-XX). V súčasnosti sú obaja rodičia zamestnaný, matka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila aj potvrdenia o príjme oboch rodičov (č. l. X-XX). O. na maloleté deti matka uviedla v tabuľke na č. l. XX a v spise vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXP/XXX/P. na č. l. XX. V tabuľkách výdavkov priloženej k návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode manželstva doručenej dňa XX.XX.P.X, matka vyčíslila priemerné mesačné výdavky mal. M. na sumu X.P.,- eur (X.P.,- eur bežné výdavky a XXX,- eur mimoriadne výdavky) a výdavky na mal. O. na sumu 1.873,- eur (1.638,- eur bežné výdavky a 235,- eur mimoriadne výdavky). Uvedené výdavky zahŕňajú okrem iného aj školné detí, prenájom bytu, oblečenie, cestovanie, špeciálnu stravu, zdravotnú starostlivosť či náklady na osobné potreby a záujmy. V zmysle uvedeného bol návrh matky na uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého dôvodný. Súd však nepovažoval sumu navrhovanú matkou, t. j. 800,- eur na každé z mal. detí, resp. sumu 160,- eur na mal. Sabinu a 140,- eur na mal. O. za nevyhnutnú v zmysle ustanovenia § 366 CMP. Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal z veku maloletých detí, zo skutočnosti, že matka sa o obe deti osobne stará, bývajú u nej a s otcom sa stretávajú každý víkend. Zároveň súd prihliadal aj na zárobkové pomery otca i matky a náklady spojené so starostlivosťou o obe deti navštevujúce základnú súkromnú školu vybranú otcom. Zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola ohrozená. Výživné v nevyhnutnej miere má však slúžiť len na zabezpečenie tých najnevyhnutnejších potrieb dieťaťa, ide o prežitie dieťaťa a neslúži na ochranu záujmov rodiča maloletého. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti je povinnosťou súdu sledovať v prvom rade záujem maloletých detí. Z obsahu návrhu vyplýva, že rodičia v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti a maloleté deti sú v starostlivosti matky. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Vzhľadom na predbežný charakter rozhodnutia súd uložil povinnosť prispievať otcovi na výživu každého z maloletých detí sumou 150,- eur, pričom otcovi nič nebráni prispievať na výživu vyššou sumou, ak chce a dovoľujú mu to jeho majetkové možnosti a schopnosti. V konaní vo veci samej bude vykonávané rozsiahlejšie dokazovanie, v ktorom sa určí objektívne výživné na obe maloleté deti.
36.2. Vo zvyšnej časti súd návrh matky týkajúcej sa povinnosti otca hradiť školné a poplatky súvisiace s návštevou školy obom deťom a v časti týkajúcej sa nahradenia súhlasu za otca ohľadne návštevy súkromnej základnej školy zamietol. Otec v maily adresovanom škole dňa 02.06.2020 udelil informovaný súhlas, ktorý škola požaduje z titulu ochoty, schopnosti a možnosti platiť školné, ako zákonný zástupca detí, ktorý platenie školného zabezpečoval po celý čas a zabezpečovať bude aj naďalej, pričom sa v závere zaviazal uhrádzať školné, tak ako doteraz (č. l. 22). Zároveň mailom zo dňa 30.11.2021 oznámil škole, že obe deti ukončia návštevu školy 31.01.2022. Uvedené oznámil aj matke mailom zo dňa 18.11.2021 v ktorom uviedol, že ak matka odmietla platiť polovicu školného, tak bude treba návštevu danej školy zrušiť. Alternatívu k danej škole- t. j. základnú školu X. otec neodsúhlasil a navrhol základnú školu K. a základnú školu H. ako budúcu školu maloletých detí. W. v návrhu uviedla, že jej škola mailom zo dňa 02.12.2021 oznámila, že i napriek neplateniu školného deti zo školy nevylúči, ponechá deti v návšteve školy najneskôr do konca školského roka 2021/2022 v prípade, ak sa rodičia nedohodnú na prestupe na inú školu, pričom dlžné sumy bude vymáhať od otca, ktorý sa na túto povinnosť zaviazal (č. l. 4). Obe maloleté deti v súčasnosti navštevujú danú školu, medzi rodičmi neprišlo k dohode o novom školskom zariadení, nakoľko sa nevedia zhodnúť v otázke na akú školu by mali nastúpiť. Súd nepovažoval za potrebné formou neodkladného opatrenia nahradiť súhlas otca s pokračovaním v návšteve súkromnej základnej školy detí až do konca školského roka 2021/2022. Matka v danom prípade neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa skutočnosti, z akého dôvodu by mala byť daná vec riešená formou neodkladného opatrenia a nie v riadnom konaní s rozsiahlejším dokazovaním a nariadením pojednávania. Súdu sama preukázala, že deti môžu pokračovať v plnení školskej dochádzky v súkromnej
základnej škole a že ani vynechanie platby škola nebude sankcionovať ukončením návštevy detí. Ak sa rodičia nevedia dohodnúť na škole, ktorú majú ich deti navštevovať, je nutné si podať nový návrh vo veci samej, a to návrh na nahradenie súhlasu rodiča, pričom súd bude rozhodovať o nezhode rodičov podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine.
36.3. Súd nezistil ohrozenie záujmu, života alebo zdravia mal. O. a mal. M., pre ktoré by bolo potrebné „formou neodkladného opatrenia“ upravovať rodičom práva a povinnosti k maloletým deťom, okrem úpravy vyživovacej povinnosti, ktorá dosiaľ upravená súdnym rozhodnutím nebola. Maloleté deti nie sú podľa názoru súdu v takej situácii, aby si táto vyžadovala riešenie v podobe vydania neodkladného opatrenia.
XX. Zároveň však súd rodičov vyzýva na odstránenie konfliktov, ktoré medzi sebou majú a ktoré neprospievajú ich maloletým deťom. O. komunikáciou je možné predísť konfliktom a vyriešiť problémy v záujme detí. N. z rodičov je povinný vychovávať svoje dieťa v úcte k druhému rodičovi, pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu.
38. Účelom neodkladného opatrenia je vo všeobecnosti ochrana ohrozeného záujmu maloletého dieťaťa s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Záverom dáva súd do pozornosti prebiehajúce konanie vo veci samej (či už konanie o rozvod manželstva alebo konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva) v ktorých sa bude realizovať patričné objektívne dokazovanie, stranám bude umožnené vyjadriť sa na pojednávaní a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, súd rozhodne vo veci samej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je konečným rozhodnutím, ktoré by nemohlo byť zmenené resp. potvrdené rozhodnutím vo veci samej.
39. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy /§ 125 ods. 3 CSP/. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní /§ 62 ods. 1,2, CMP/.