Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20CoP-38-2021.pdf
PDF · 100.89 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/38/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci manželky: X.. L.. F. U. P., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom: M. X, B., proti manželovi: F.. P. U., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom: C.A. XX, B., o určenie výživného na manželku, na odvolanie manželky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12. decembra 2018, č.k. 8Pc/4/2018-289, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 12. decembra 2018, č.k. 8Pc/4/2018-289 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 12.12.2018, č.k. 8Pc/4/2018-289, zamietol návrh manželky, ktorým sa domáhala, aby súd uložil manželovi povinnosť prispievať jej na výživu mesačne sumou 400,- eur, z dôvodu, že ich životná úroveň ako manželov nie je rovnaká. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že účastníci konania nemajú nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 71 ods. 1, 2 a § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a vecne vychádzal zo skutočného stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého uviedol, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 19.09.2015 v Palárikove, z ktorého sa im dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra A.. Manželka pred materskou dovolenkou bola zamestnaná, ako farmaceut vo firme LIBERI, s.r.o., od mája 2017 poberá rodičovský príspevok vo výške 214,70 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,68 eur mesačne. Výška splátky hypotekárneho úveru na byt, v ktorom manželka žije, je 408,78 eur mesačne, ktorú vo väčšej časti hradí jej matka a platby spojené s užívaním bytu sú vo výške 96,24 eur mesačne. Manželka je v podiele 1. vlastníčkou bytu na adrese M. X, v B., v ktorom aj žije. Rodičia manželky sú väčšinovými spoluvlastníkmi tohto bytu v podiele 1.. Manželka je spoločníčkou a konateľkou spoločnosti E., s.r.o., ktorej výsledok hospodárenia v roku 2017 bol 975,- eur pred zdanením. Manželka má osobný účet v K. B., T..Q.., so zostatkom k 31.05.2018 vo výške 2.468,98 eur. Manžel pracuje na 0,2 úväzok za funkčný plat 190,30 eur mesačne na VŠMU v Bratislave, je konateľom a spoločníkom v spoločnosti Q. s.r.o., výsledok hospodárenia ktorej bol za rok 2017 vo výške 1.437,43 eur pred zdanením. Manželova mzda netto od spoločnosti Q. s.r.o. je cca 100,- eur mesačne. Spoločnosť Q. s.r.o. bola ku dňu 29.10.2018 v strate - 12.234,77 eur. Z výpisov z účtov manžela z K. B., a.s. vyplýva, že manžel je od novembra 2017 pravidelne v debete, podľa posledného výpisu z účtu z novembra 2018 bol jeho zostatok na účte - 3.142,76 eur. Spláca úvery v celkovej výške 30.000,- eur splatné v roku 2021, 2023, 2024 pravidelne mesačne splátkami vo výške spolu cca 450,- eur. K 01.10.2018 mal manžel na účte H. B. Q., T..Q.. zostatok 35,34 eur, pričom mesačne je z neho strhávané na splátku úveru 257,79 eur. G. P. mu zasiela na tento účet pravidelne sumu 100,- eur mesačne. Na bankomatovej karte S. má manžel k 31.10.2018 dlh 617,50 eur, ktorý spláca v sume 24,70 eur mesačne. Manžel vlastní investičné fondy, ktoré je možné momentálne predať za ich trhovú hodnotu 11.453,37 eur. Manžel pri výsluchu uviedol, že má ročný príjem ako člen komisie Audiovizuálneho fondu cca 500,- eur, naposledy mu bol vyplatený vo februári 2018, okrem toho má
príjem ako zamestnanec spoločnosti Q. s.r.o. vo výške cca 100,- eur mesačne a podiel na zisku tejto spoločnosti cca 500 - 600,- eur mesačne. V čase spolužitia uhrádzala manželka splátku hypotekárneho úveru za byt, manžel sa podieľal na nákladoch na stravu.
3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že životná úroveň manžela nie je vyššia ako životná úroveň manželky a návrh manželky zamietol. V rámci odôvodnenia uviedol, že manžel má preukázateľný príjem ako zamestnanec spoločnosti Q. s.r.o., plat z VŠMU a odmenu z Audiovizuálneho fondu, spolu v sume cca 330,- eur mesačne. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, motorové vozidlo, ani iné hnuteľné veci. Jediným majetkom manžela sú investičné fondy, ktoré majú aktuálnu trhovú hodnotu cca 11.500,- eur. Po odchode od manželky býval u rodičov, ktorým prispieval 100,- eur mesačne na bývanie, t.č. žije u priateľky. Manžel je zadlžený, má viacero spotrebiteľských úverov so splátkami, spolu cca 870,- eur mesačne, ktoré nemá z čoho splácať, keďže jeho výdavky niekoľkonásobne presahujú jeho preukázateľné príjmy. Na jeho osobnom účte, z ktorého mu banka strháva splátky niektorých jeho úverov, je dlhodobo v mínuse (dňa 16.11.2018 v sume - 3.142,76 eur). Od októbra 2018 už na manželku neprispieva, prispieva len na výživu maloletej dcéry v sume 200,- eur mesačne. V rámci podnikania dosahuje jeho spoločnosť dlhodobo len minimálne zisky. Manželka potvrdila, že v čase spoločného fungovania ona hradila náklady na bývanie v celom rozsahu, manžel uviedol, že prispieval na stravu. Dovolenky hradili striedavo jeden aj druhý manžel. Manželka uviedla, že manžel pred ňou tajil svoj príjem. Informácie zistené počas konania potvrdzujú skutočnosť, že príjem manžela nebol ani počas manželstva nadštandardný, a pre zabezpečenie nadštandardných potrieb manželov zo strany manžela sa manžel neprimerane zadlžoval, čo viedlo k vzniku jeho nepriaznivej finančnej situácie. Súd prvej inštancie konštatoval, že životná úroveň manžela nie je vyššia ani v prípade, že tak, ako spočiatku tvrdil manžel, je jeho príjmom aj podiel na zisku spoločnosti Q., s.r.o. vo výške cca 500,- eur až 600,- eur mesačne, čo však nebolo v konaní preukázané, a to s poukazom na to, že spoločnosť dosahuje minimálny zisk. Platby prijaté na účet manžela od firmy Q. s.r.o. mimo jeho mzdy sú častokrát zasielané na iný účet, za účelom vybavenia pracovných záležitostí spoločnosti Q., s.r.o., niektoré platby od spoločnosti Q. s.r.o. sú na jeho účet zaslané z dôvodu zúčtovania manželom hotovostne uhradených nákladových položiek v pokladni spoločnosti. S týmto tvrdením manžela korešpondujú aj pohyby na jeho osobnom účte v K. B., a.s. Súd prvej inštancie vzhľadom na zistenia z vykonaného dokazovania na strane manželky, ktorá žije s dcérou v byte, ktorý vlastní spolu s rodičmi, ktorí prispievajú na jej výživu aj úhradou splátky hypotekárneho úveru na byt, pričom manželka nemá žiadne dlhy a vlastní tiež motorové vozidlo, konštatoval záver, že životná úroveň manželky nie je nižšia, ako životná úroveň jej manžela a návrh manželky zamietol.
4. Proti zamietavému rozsudku súdu prvej inštancie podala manželka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1/ písm. e), f) CSP. V odvolaní namieta, že súd prvej inštancie bol povinný zistiť v prípade výživného na manželku skutočný stav veci, čo však nevykonal. Ide najmä o majetkové pomery a životnú úroveň manžela počas obdobia, keď žili manželia v jednej domácnosti, ako aj v období, keď sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Manžel začal prispievať na náklady spojené s bývaním vo výške 200,- eur približne od decembra 2016 do septembra 2018. Manželka poukazuje na to, že táto suma bola v tomto období daná na náklady spojené s bývaním a nie ako súd prvej inštancie napísal v bode 6 rozsudku, že toto bola suma, ktorú manžel platil mesačne na výživu maloletej dcéry. Nákupy, ktoré manžel robil pravidelne, boli len od januára 2018 do marca 2018, keď trvala na tom, aby aspoň nejaké nákupy, najmä pokiaľ sa týkalo oblečenia a stravy maloletej dcéry, urobil manžel, lebo nemala peniaze. Tri mesiace tieto nákupy robil, ale potom s tým prestal. Manželka namieta, že napriek tvrdeniu manžela, že má príjem zo spoločnosti Q., s.r.o. vo výške 500 až 600,- eur, súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že takýto príjem nebol v konaní preukázaný, lebo spoločnosť dosahuje minimálny zisk. Manželka spochybňuje zlé hospodárske výsledky spoločnosti a uvádza, že spoločnosť má každý rok príjmy, ktoré sa však rozložia v rámci spoločností a spoločnosť napr. nakupuje pravidelne hnuteľné veci ako autá, notebooky, telefóny a pod. Manželka v odvolaní ďalej poukazuje na skutočnosti (početné dovolenky, nákupy, akcie), z ktorých je jednoznačne preukázané, že životná úroveň manžela sa po odchode zo spoločnej domácnosti nezmenila, práve naopak, vzrástla a je mnohonásobne vyššia, ako životná úroveň manželky, ktorá žije iba z rodičovského príspevku a ešte sa stará o maloletú dcéru. Poukazuje na to, že v napadnutom rozsudku bolo nesprávne vyhodnotené dokazovanie ohľadne životnej úrovne manžela v čase, keď žil v jednej domácností s manželkou, lebo podľa jeho tvrdení a preukázaných príjmov, by nemal manžel v žiadnom prípade finančné prostriedky na to, aby mohli s manželkou chodiť na dovolenky a pobyty tak, ako na tom manžel trval. Manželka namieta ďalej, že súd prvej inštancie vôbec nezisťoval, ako vedie manžel spoločnú domácnosť s priateľkou, keď podľa jeho vyjadrenia ho táto financuje, chodia spolu naďalej na dovolenky a pobyty, tak ako chodil aj s manželkou.
Pokiaľ by manžel nemal žiadne príjmy, tak ako to uviedol súd prvej inštancie v rozsudku, tak by nemohol aj naďalej žiť takým nákladným životom, ako žije. O tomto svedčia doklady, ktoré manželka pripojila k odvolaniu, a ku ktorým mala prístup začiatkom roka 2019. Manželka žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie, kde súd doplní a vykoná riadne dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci a to najmä životnej úrovne manžela.
5. Manžel vo svojom vyjadrení na odvolanie manželky okrem iných skutočností zdôraznil, že súd prvej inštancie v rámci rozsiahleho dokazovania riadne zistil skutočný stav, preveril finančné pomery účastníkov konania a dospel k záveru, životná úroveň manželov je v zásade rovnaká a nie je tu daný dôvod pre určenie výživného na manželku. Má za to, že rozsudok je v súlade so Zákonom o rodinne a pri rozhodovaní postupoval súd prvej inštancie v súlade s CSP. Preto žiada odvolanie ako bezdôvodné v plnom rozsahu zamietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
6. Manželka v ďalšom vyjadrení poukazuje opakovane na skutočnosť, že súd prvej inštancie neskúmal skutočný stav veci, najmä majetkové pomery a životnú úroveň manžela, a vôbec neskúmal ani to, aká je životná úroveň, príjmy a výdavky manželovej novej priateľky, s ktorou zdieľa spoločnú domácnosť. Ďalej poukazuje na to, že manžel na pojednávaní preukázal, že na jeho osobný účet prišlo z jeho firmy Q., s.r.o. za obdobie 10 mesiacov 35.000,- eur. Týmto sa súd prvej inštancie taktiež nezaoberal, dokonca, tento dôkaz zabudol uviesť v napadnutom rozhodnutí.
7. Manžel na vyjadrenie manželky uviedol, že argumenty, ktoré uvádza manželka, považuje za irelevantné a nepravdivé. Upozornil na skutočnosti ohľadom životnej úrovne manželky, ktoré boli zohľadnené v konaní na súde prvej inštancie, pričom na margo uvedeného poukázal na to, že v konaní manželka neuviedla príjem, ktorý mala z písania článkov na stránku O.:/..Q. a správy sociálnych sietí tejto spoločnosti.
8. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a to rozsudkom zo dňa 29.01.2020 č.k. 20CoP/63/2019-369. V celom rozsahu sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého správne ustálil skutočný stav veci a správne dospel k záveru, že v danom prípade nie je životná úroveň manžela vyššia, ako životná úroveň manželky, a preto návrh na určenie výživného na manželku vyhodnotil ako nedôvodný.
9. Na základe podaného dovolania manželkou Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 24.02.2021, sp.zn. 8Cdo/105/2020 rozhodol o zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. januára 2020 sp.zn. 20CoP/63/2019 SR a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v uznesení konštatoval, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 393 ods. 2 C.s.p. musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 393 ods. 2 C.s.p., je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu odníma strane sporu (v danej veci účastníkovi konania) možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces (čo zakladá vadu konania podľa § 420 písm. f/ C.s.p.), pretože jej upiera možnosť náležíte skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. V tejto súvislosti vzhľadom na povahu Civilného mimosporového konania dal Najvyšší súd SR do pozornosti aj čl. 6 základných princípov C.m.p., podľa ktorého súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Uvedený článok determinuje materiálne vedenie konania a ukladá súdu povinnosť zistiť skutočný stav veci. Ak aj účastníci konania nevyvinú aktivitu, aby bol skutočný stav veci dostatočne spoľahlivo zistený pre následné rozhodnutie, má súd podľa vyšetrovacieho princípu povinnosť prebrať za nich procesnú aktivitu a vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Dôkazné bremeno a zodpovednosť za riadne zistenie skutočného stavu veci má teda súd. Na článok 6 nadväzujú aj ďalšie ustanovenia mimosporového
kódexu normujúce, že súd je povinný zistiť skutočný stav veci (§ 35 C.m.p.) a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 C.m.p.).
10. Najvyšší súd SR ďalej uvádza, že odvolací súd a ani súd prvej inštancie nijak pri svojom odôvodnení nezohľadnili námietky manželky, v tomto smere nevykonali dôkazy aj bez návrhu, a preto nijak nezdôvodnili, že príjem uvádzaný manželom ako zamestnancom spoločnosti v sume 100,- eur je jeho jediný príjem v tejto spoločnosti (okrem splátky 500,- eur mesačne vyplácaných ako pôžička spoločníka), pokiaľ je manžel zároveň „. T. Q. spoločnosti, ktorá dlhodobo funguje na trhu a on pri takomto príjme dlhodobo v spoločnosti zotrváva. Nijakým spôsobom sa súd nevyporiadal s tým, prečo pri takomto nízkom príjme manžel nepoberá aj odmenu konateľa, prečo si manžel dlhodobo posiela na osobný účet prostriedky spoločnosti a na aké konkrétne účty ich následne posiela, v tejto súvislosti nevykonali súdy žiadne bližšie šetrenie, a preto uvedené nedostatočne zdôvodnili. Odvolací súd sa nijakým spôsobom nezaoberal námietkou manželky, že pred odchodom manžela z domácnosti chodili manželia na časté výlety, dovolenky, z čoho ich manžel hradil, keď ona platila len napr. benzín a ubytovanie. Pokiaľ manželka predložila dôkazy o tom, že manžel používa drahú elektroniku, s priateľkou chodia naďalej na dovolenky a lyžovačky, súd nedostatočne odôvodnil, že išlo o dary priateľky manželovi, pokiaľ bližšie nezisťoval aj životnú úroveň priateľky, akým spôsobom sa manžel podieľa na chode spoločnej domácnosti s priateľkou, z čoho jej uhrádza darčeky, pokiaľ je v dlhodobom mínuse na osobnom účte a z čoho platí svoje záväzky (výživné na maloletú, splátky úverov) pri takom nízkom príjme. Odvolací súd nedostatočne zdôvodnil, že životná úroveň manželov je rovnaká, pokiaľ manželka je t. č. na materskej dovolenke a iný príjem nemá. Keďže odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu uvedené obsahové náležitosti nemá, možno skonštatovať, že je nepreskúmateľné.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec po zrušení a vrátení veci Najvyšším súdom SR opätovne a dospel k záveru, že tu sú dané dôvody na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie (§ 389, § 391 CSP).
12. Zo samotného rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že vady ktoré vytkol odvolaciemu súdu sa vzťahujú aj na konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie. Odvolací súd viazaný aj názorom dovolacieho súdu dospel k záveru, že v podstate pre tie isté dôvody, pre ktoré bolo zrušené rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, je potrebné pristúpiť ku zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie a vráteniu veci na ďalšie konanie. Aj rozhodnutie súdu prvej inštancie je zaťažené vytýkanými vadami dovolacím súdom, a preto ho možno považovať za nepreskúmateľné. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného má za to, že ani súd prvej inštancie nijak pri svojom odôvodnení nezohľadnili námietky manželky, v tomto smere nevykonal dôkazy aj bez návrhu a nijak nezdôvodnili, že príjem uvádzaný manželom ako zamestnancom spoločnosti v sume 100,- eur je jeho jediný príjem v tejto spoločnosti (okrem splátky 500,- eur mesačne vyplácaných ako pôžička spoločníka), pokiaľ je manžel zároveň „. T. Q. spoločnosti, ktorá dlhodobo funguje na trhu a on pri takomto príjme dlhodobo v spoločnosti zotrváva. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s tým, prečo pri takomto nízkom príjme manžel nepoberá aj odmenu konateľa, prečo si manžel dlhodobo posiela na osobný účet prostriedky spoločnosti a na aké konkrétne účty ich následne posiela, v tejto súvislosti nevykonal žiadne bližšie šetrenie, a preto uvedené nedostatočne zdôvodnil. Takisto ani súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nezaoberal námietkou manželky, že pred odchodom manžela z domácnosti chodili manželia na časté výlety, dovolenky, z čoho ich manžel hradil, keď ona platila len napr. benzín a ubytovanie. Aj súd prvej inštancie nedostatočne zdôvodnil, že životná úroveň manželov je rovnaká, pokiaľ manželka bola na materskej dovolenke a iný príjem nemá. Keďže odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedené obsahové náležitosti nemá, možno skonštatovať, že je nepreskúmateľné.
13. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného v danej veci dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, že súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie a nie je účelné, ani hospodárne, aby takéto dokazovanie vykonal súd odvolací. Odvolací súd preto zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ Civilného sporového poriadku a podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil vec na ďalšie konanie.
14. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
15. Podľa § 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku ako odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancii vo veci ďalej postupovať.
16. S prihliadnutím na vyššie uvedené, bude povinnosťou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie a riadne vyhodnotiť a zaoberať sa už vyššie uvedenými skutočnosťami, ktoré boli vytknuté aj zo strany dovolacieho súdu a sú uvedené vyššie v ods. 10 a 12 tohto odôvodnenia.
17. Podľa ust. § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prevej inštancie v novom rozhodnutí o veci. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenie bude úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť v novom rozhodnutí o veci aj o trovách odvolacieho konania.
18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).