Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_65Ek-2654-2023.pdf
PDF · 101.21 KB
No categories available
65Ek/2654/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, zákonný zástupca: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47258713, právne zastúpený: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o.. so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Brastislava, IČO: 36862169, proti povinnému 1/: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., a povinnému 2/ B. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., o vymoženie 1166,04 eur, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Mária Bíla, so sídlom exekútorského úradu: Hlavná 115, 040 01 Košice, IČO: 42099170, pod sp. zn. 315EX 851/23, rozhodujúc o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd povinným nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaním návrhu povinných na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 51,88 eur ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.11.2023 domáhal od povinného 1/ a povinného 2/ vymoženia pohľadávky vo výške 1166,04 Eur na základe exekučného titulu – uznesenia Okresného súdu Michalovce sp. zn. 16Csp/289/2017 zo dňa 30.08.2023, vykonateľný dňa 10.10.2023 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd dňa 22.11.2023 súdneho exekútora: JUDr. Mária Bíla, so sídlom exekútorského úradu: Hlavná 115, 04001 Košice, IČO: 42099170, ktorý ju vedie pod sp. zn. 315EX 851/23 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 22.11.2023 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného 1/ a povinného 2/. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný 1/ a povinný 2/ prevzali dňa 27.11.2023. Povinní podali dňa 04.12.2023 návrh na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a takto podaný návrh má odkladný účinok.
4. Dňa 09.12.2023 predložil súdny exekútor súdu na rozhodnutie návrh povinných na zastavenie exekúcie s prílohami. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie uviedli: „Ešte počas súdneho konania sme priebežne žiadali oprávneného, aby súdom rozhodnutú výšku dlhu sme splácali v mesačných
splátkach po 30 EUR ku 25 dňu každého mesiaca až do celkového splatenia súdom uznaného dlhu 1 166, 04 EUR. S totožnou požiadavkou sa obraciam na súdneho exekútora aj na exekučný súd aj teraz, lebo oprávnený cielene odmietol naše ústretové návrhy na mesačné splátky, ktoré arogantne považoval za neopodstatnené a tak arogantný oprávnený radšej inicializoval exekučné konanie. Spornú pohľadávku neuznávame čo do dôvodu aj do výšky. Exekúcia je na základe nespôsobilého právneho titulu. Z dôvodu opatrnosti podávame námietky premlčania. Kvôli čiastke 1166,04 eur zaujatá exekútorka prikázala zriadenie exekučného záložného práva na všetky nehnuteľnosti povinných osôb. Súd zjavne prehliadol obsah a detaily našich doterajších vyjadrení a odporov, nakoľko vyšší súdny úradník po nás požaduje uhradiť trovy konania aj napriek možnosti aplikácia § 257 CSP, podľa ktorého: Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V takých prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8.12.2011, sp. zn. II US 563/211-14). Dodávateľ tu vedený ako oprávnený je verejne známy podvodník, ktorý konal aj v čase podpisu zmluvného vzťahu s povinnou osobou v rozpore so zákonmi SR aj EÚ. Preto popierame nárok oprávneného v celom rozsahu a uvádzam vlastné skutkové okolnosti a tvrdenia, poukazujeme pritom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/235/2012, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 174/02 ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 24.02.2011 č. k. IV.ÚS 55/11-19. Exekučný titul na základe, ktorého je vykonávaná predmetná exekúcia je nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinný a žiadame, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 exekučného poriadku. Je sporné či príslušný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a teda pri preskúmavaní mal a mohol zistiť súd rozpor so zákonom, pretože podľa unijného práva a v súlade s Ústavou SR súd preskúmava zákonnosť exekúcie, ktorá v tomto prípade bola na ujmu práv a slobôd občanov čím bola odňatá ústavná možnosť konať pred súdom. Žiadame súd aj o preverenie konania súdneho exekútora pred dňom začatia exekúcie v bankách s cieľom blokovať finančné prostriedky povinného v prospech súdneho exekútora a oprávneného a súčasne posúdenie oprávnenosti a zákonnosti konania súdneho exekútora pred dňom začatia exekúcie v bankách s cieľom blokovať finančné prostriedky povinného. Rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EU, keď v rozpore s ústavou SR, Medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EU priznal žalobcovi aj plnenie, ktoré mu zákona neprináleží. Odôvodnenie a skutkové okolnosti: Úverová zmluva, podľa ktorej dodávateľ/oprávnený poskytol dlžníkovi/povinnému finančné služby a z ktorej pochádza nárok oprávneného je spotrebiteľskou zmluvou a tá preukázateľne obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Spotrebiteľ nie je neprijateľnými podmienkami viazaný. Dodávateľ/ Oprávnený spôsobil neplatné právne úkony. Pri uzatváraní zmluvy dodávateľ/oprávnený použil nekalé obchodné praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky, o čom sa spotrebiteľ dozvedel až teraz. Konanie dodávateľa /oprávneného bolo účelové, nakoľko pri poskytnutí služieb ako spotrebiteľovi by sa na spotrebiteľa vzťahovala ochrana patriaca spotrebiteľom, či už podľa Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch, alebo zákona o ochrane spotrebiteľa, a teda účelom konania dodávateľa bolo znemožniť dosiahnutie ochrany spotrebiteľa pri spotrebiteľskom úvere. Podávame aj preto námietky aj proti trovám exekúcie a príslušenstva, pretože, nie je v súlade s unijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Žiadame súd, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie a o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ochranu práv spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv zrušil exekúciu ako nedôvodnú a pre rozpor so zákonom s Ústavou SR a unijným právom, žiadame, aby predmetnú exekúciu zastavil v súlade so zásadou právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania, Oprávnený je povinný nahradiť trovy konania v tejto právnej veci.
5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 07.12.2023. Oprávnený v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol: Uvedený exekučný titul v podobe súdneho rozhodnutia, a to v podobe uznesenia Okresného súdu Michalovce zo dňa 30.08.2023, č. k. 16Csp/289/2017 – 722, ktorým súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania vyčíslených v sume vo výške 1 166, 04 EUR je vydaný v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou. Výška trov bola riadne vyčíslená vyšším súdnym úradníkom, ktorá predstavuje výšku účelne vynaložených nákladov oprávneného v predmetnom sporovom konaní, na ktoré má oprávnený legitímny nárok, a to po tom ako bolo o žalobe povinných prvoinštančným súdom rozhodnuté ako o zjavne nedôvodnej.
Akékoľvek tvrdenia povinných o nespôsobilom právnom titule tak nemôžu obstáť. Oprávnený uvádza, že do dnešného dňa neeviduje od povinných žiadnu žiadosť o úhradu sumy vo výške 1166,04 EUR, priznanú právoplatným súdnym rozhodnutím, v mesačných splátkach po 30 EUR. Čo sa týka aplikácie ustanovenia § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov, súd prvej inštancie jeho aplikáciu už podrobil prieskumu, avšak od jeho uplatnenia upustil a preto nie je zrejmé, prečo povinní opätovne na jeho aplikáciu poukazujú, a to ešte v exekučnom konaní, keď je uznesenie o vyčíslení trov konania právoplatné a vykonateľné. Povinní v rámci zmätočne podaného návrhu na zastavenie exekúcie sa tiež pozastavujú nad zriadeným exekučného záložného práva na ich nehnuteľnosť zapísané v katastri nehnuteľností. Oprávnený k uvedenému len dodáva, že zákon č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok) oprávnenému právo na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti dlžníka (v tomto prípade povinných) priamo priznáva, a to svojím ustanovením § 167 ods. 2, v zmysle ktorého: „Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností možno zriadiť len na návrh oprávneného; súhlas záložného veriteľa so zriadením exekučného záložného práva nie je potrebný.“ Oprávnený je toho názoru, že tu nie je dôvod na zastavenie exekúcie, so zastavením exekúcie nesúhlasí a na základe vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov, žiada, aby súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol. Oprávnený má voči povinným nárok na náhradu trov konania v súvislosti s konaním o návrhu povinných na zastavenie exekúcie.
6. Dňa 09.12.2023 predložil súdny exekútor súdu na rozhodnutie návrh povinných na zastavenie exekúcie s prílohami. Súdny exekútor sa k tvrdeniam povinných nevyjadril.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, a o návrhoch na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 4 písm. b) a c) rozhoduje súd prednostne.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok
a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila.
13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.
14. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
15. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálne právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
16. Súd preskúmaním návrhu povinných na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a preskúmaním exekučného titulu dospel k záveru, že návrhu na zastavenie povinných nie je možné vyhovieť. Povinní ako hlavný dôvod podania návrhu na zastavenie exekúcie uviedli, že žiadajú zastavenie exekúcie z dôvodu, že majú za to, že Exekučný titul na základe, ktorého je vykonávaná predmetná exekúcia je nespôsobilým exekučným titulom, a zároveň žiadajú zrušiť všetky exekučné záložné práva. Povinní ďalej poukazujú aj nato, že nárok oprávneného je spotrebiteľskou zmluvou a tá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súd má za dostatočne preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu – Uznesenia Okresného súdu Michalovce sp. zn. 16Csp/289/2017 zo dňa 30.08.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.10.2023. Vyššie uvedené uznesenie priznáva oprávnenému nárok na náhradu trov konania v sume 1 166, 04 eur, ktorý bol vydaný v súlade so zákonom. Súd v tomto bode poukazuje na § 262 ods. 2 civilného sporového poriadku. „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“ Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku, z ktorého vyplýva, že po právoplatnosti rozhodnutia vydá vyšší súdny úradník samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania. V tomto
uznesení sa neposudzovala otázka nároku, keďže o tejto otázke už bolo právoplatne rozhodnuté, vyšší súdny úradník vychádzal z predloženého vyúčtovania. K uvedenému tvrdeniu povinných, ktoré sa týkalo neprijateľných zmluvných podmienok týkajúcich sa spotrebiteľskej zmluvy súd uvádza, že dané skutočnosti mohol povinný 1/ a povinný 2/ uplatňovať v základnom konaní. V danom konaní je exekučným titulom rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, pričom o danom nároku bolo rozhodnuté v právoplatnom rozhodnutí v základnom konaní. Exekučným titulom bolo rozhodnuté o nároku úspešnej strany konania. Na základe uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že vykonávacie konanie (exekučné konanie) nepredchádza základnému konaniu, výsledkom ktorého bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul. To znamená, že najskôr musel o nároku oprávneného rozhodnúť orgán v základnom konaní a až následne, z dôvodu neuhradenia pohľadávky povinnou si oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, aby sa núteným spôsobom vykonalo to, čo nebolo dobrovoľne (zo strany povinného) splnené. Vo vykonávacom konaní exekučný súd musí vychádzať z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárske zápisnica. Prípadné nedostatky základného konania, ktoré namietajú povinní, nie sú pre exekučné konanie relevantné a povinní ich mali namietať v základnom konaní. Súd ma za to, že povinnými uvádzané skutočnosti mali byť uplatnené v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. Povinní mali možnosť voči exekučnému titulu - uzneseniu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 16Csp/289/2017 zo dňa 30.08.2023 podať opravný prostriedok, a tam uviesť všetky skutočnosti, ktoré je možné namietať v základnom konaní. Tým, že povinní nevyužili svoje právo podať voči rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, zapríčinili, že rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným, a teda je vecou rozhodnutou (res iudicata). Súd teda konštatuje, že v danom prípade sú splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinní dobrovoľne nesplnili to, čo im ukladalo vykonateľné rozhodnutie. Súd k námietke povinných o spôsobe výkonu exekúcie konštatoval, že čo sa týka námietok povinných o zriadenie exekučného záložného práva, je to na odbornej úvahe exekútora ako bude vykonávať danú exekúciu, súd do výkonu exekútora nezasahuje. Dôvody, ktoré uvádzajú povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné subsumovať pod žiadny z taxatívne vymedzených dôvodov na zastavenie exekúcie vymedzených v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd má za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne pričom sa domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
17. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie a zostali sporné. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
18. Súd uvádza, že povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná. Exekučný súd skúma len tie náležitosti rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie, nakoľko mu zákon nezveruje právomoc predložený exekučný titul akokoľvek preskúmavať z hľadiska jeho správnosti.
19. Súd dospel k záveru, že oprávnený sa domáha len toho, čo mu priznávajú právoplatné a vykonateľné exekučné tituly. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 2 exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať
23. Podľa § 199e ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
24. Povinní si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnili nárok na náhradu trov konania za podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Nakoľko povinní v tomto konaní neboli úspešní, pretože súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol, voči oprávnenému mu tak nevznikli nároky na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). Aj samotné ustanovenie § 199d ods. 2 Exekučného poriadku hovorí o tom, že povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, avšak v danom prípade súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol, preto súd rozhodol tak, že povinným voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výrok).
25. Nakoľko súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, čím oprávnený mal úplný úspech vo veci, súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania ako výdavky na zastupovanie oprávneného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 51,88 Eur (1 polovičný úkon vo výške 30,71 Eur + režijný paušál za rok 2023 vo výške 12,52 Eur x 20% DPH), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia. (III. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.